http://www.oslovma.hu

                                                                                   Popiera ničotu,
                                                                                     hlási sa k životu
                                                                                     nový rytmus, nový tón,
                                                                                     harmónia, ako hrom.

Osirelé slová,
prežalostne bolia.

                                                                                     Ani husle, ani lutna,
                                                                                     iba hrubá, dravá hudba.
                                                                                     Ani klavír, ani trúba,
                                                                                     iba jemná, clivá hudba.

Hudba, ktorá rany hojí
utŕžené v krutom boji.

Gitara, zo srdca hraj!
ospevuj stratený raj!

                                                                                     Gitara, odpoveď daj:
                                                                                     Za ten náš stratený raj,
                                                                                     za našu zabitú mladosť,
                                                                                     za našu stratenú radosť,
                                                                                     ktože nám učiní zadosť?

Gitara, zo srdca hraj,
ospevuj stratený raj!

Tú našu túžbu i sen:
tú našu slobodnú zem!

Lekára duše i tela,
ospevuj Spasiteľa.

Tam kde je milosť a spása,
tam je i radosť i krása.

                                                                                     Tam kde je svätá pravda,
                                                                                     tam je náš večný Gazda,
                                                                                     slávny, vznešený Kráľ,
                                                                                     ktorý sa navráti k nám,
                                                                                     vráti nám stratený život,
                                                                                     vráti nám stratený raj!

Gitara, zo srdca hraj,
zakiaľ sa nevráti raj!

Pilíšsky Santov, 6. marca 2015

Večne živý prameň Alexandra Kormoša

Fotoalbum: https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1205634459535528

Zbierka básní a prekladov Alexandra Kormoša

Večne živý prameň

Vydavateľstvo Ivan Krasko v Nadlaku, 2016 – Edícia Knižnica Dolnozemského Slováka – ISBN 978-973-107-117-6

Motto:

Biela skala, spievaj, ty náhrobný kameň,
spod teba vyviera večne živý prameň.
Spod teba vyviera ten slovenský prameň,
od počiatku slova až naveky, amen!

Dvojjazyčne píšuci básnik, prekladateľ, redaktor, publicista a pedagóg Alexander Kormoš doteraz vydal spolu deväť samostatných kníh. Z toho šesť zväzkov poézie, dve hudobné publikácie a jednu zbierku aforizmov. Jeho básne boli okrem toho uverejnené v početných antológiách a časopisoch. Večne živý prameň je siedma zbierka básní A. Kormoša, ktorá obsahuje jeho pôvodné básne z obdobia posledných 20 rokov a preklady z posledných 40 rokov.
Jeho básne posmeľujú čitateľa k zachovaniu kultúrnych hodnôt Slovákov žijúcich v Maďarsku, predovšetkým slovenského jazyka, ktorý je základom a podstatou národ(nost)nej existencie. Ich autor povzbudzuje rodičov, pedagógov a študujúcu mládež k vytrvalosti a húževnatosti v oblasti zachovania a pestovania slovenskej tradičnej kultúry a slovenského jazyka, čo je podmienkou prežitia našej národnosti aj v najhorších podmienkach.
Na ukážku uvádzam niekoľko úryvkov z týchto básní:
Obchodiť naše rodné polia, znova objaviť všetky končiny, zahojiť rany, čo nás bolia, pokračovať, kde iní skončili (Otvoriť cestu). Zhlboka, spod zeme zazneli korene, uvideli svetlo naše slová, ozvala sa pieseň staronová (Gitara, zo srdca hraj!). Tanec je nositeľ vkusného kroja, tanec, spev a hudba bolesti hoja (Tanec). Doposiaľ ma živil materinský jazyk, ktorý nedovolil dušu moju skaziť. Teraz brnkám struny zodratej gitary, keď sa rodnou rečou uživiť nedarí (Brnkot gitary).
Niektoré z týchto básní predstavujú najdôležitejšie idey ľudskej spoločnosti, ktoré sa vytvorili cez dlhé stáročia ľudských dejín, ako je napr. rovnosť, bratstvo, sloboda, národná hrdosť, vernosť k rodnej reči a domovine, význam statočnej práce, pravdy a spravodlivosti v našom živote. Niektoré básne sa týkajú hlavných zásad kresťanského života, ako je napr.: viera, láska, nádej, milosť, vernosť, dobrovoľná služba, atď. Iné básne sa vzťahujú na ľúbostné, manželské a rodinné pomery. Toto sú iba najhlavnejšie témy recenzovanej básnickej zbierky. Samozrejme, okrem týchto sa čitateľ stretne aj s mnohými inými. Práve pre túto tematickú pestrosť verím, že záujem čitateľov o túto zbierku bude mimoriadne veľký.
Druhá časť tejto zbierky obsahuje preklady autora pod titulom Mostom dúhy. Ak sa chceme vážnejšie zaoberať prekladovou činnosťou autora, musíme sa zmieniť aj o jeho zásade symetrickej dvojjazyčnosti. S nejakou úrovňou dvojjazyčnosti sa môžeme stretnúť v každej národnostnej literatúre. Aj v okruhu slovenských spisovateľov žijúcich v Maďarsku sa nájdu bilingvisti na vysokej úrovni. Medzi nimi aj A. Kormoš tvorí a publikuje v oboch jazykoch hneď od počiatku (1970) svojej autorskej činnosti. Veď tradičný vzťah k obom rečiam a kultúram je charakteristický pre celú našu národnosť. Uňho je prirodzené a obvyklé, že tak v oblasti poézie, ako i publicistiky rád oslovuje čitateľov oboch národov. Už i preto, aby aj čitatelia väčšinového národa dostali hodnoverné informácie z prvej ruky o. i. aj o tom, aký životný pocit má dnes v Maďarsku príslušník úzkej vrstvy slovenskej inteligencie.
Symetrický bilingvizmus nie je totožný s nijakou formou ani štádiom asimilácie. Symetrická dvojjazyčnosť, ktorá je na slušnej úrovni, pomáha upevňovať kontakty medzi oboma národmi. Dialóg medzi dvoma literatúrami a kultúrami umožňuje vzájomné poznanie, porozumenie a spoluprácu. Symetrický bilingvizmus na primeranej úrovni je podľa autora jeden z najdôležitejších predpokladov národnostného bytia. Poznanie slovenskej materinskej reči a kultúry je základom zachovania národnostnej identity, poznanie maďarskej reči a kultúry je podmienkou integrácie v okruhu väčšinového národa, sprostredkovanie literárnych a iných kultúrnych hodnôt je zase predpokladom plnenia funkcie mosta medzi oboma národmi. Autor doteraz vydal v znamení dvojjazyčnosti šesť samostatných publikácií.
Prvé jeho dve zbierky básní Polyfónia (1981) a Polyfónia II (1986) obsahujú výber z jeho pôvodných slovenských a maďarských básní a jeho preklady od iných autorov. Titul týchto dvoch kníh pochádza z oblasti hudby a symbolizuje, že jednotlivé zložky tejto publikácie sú samostatné a rovnocenné, tak ako polyfónia má rôzne hlasy, ktoré predstavujú vzájomnú priradenosť a samostatnosť, ale spolu predsa tvoria harmóniu, pri čom sa uplatňuje aj rytmická rôznorodosť jednotlivých hlasov. (Protikladom polyfónie v hudbe je homofónia, kde panuje jeden hlavný hlas, ktorému sú ostatné hlasy podradené, pričom každý hlas má ten istý rytmus.)
Názov ďalšej dvojjazyčnej básnickej zbierky autora je zbierka ľúbostných básní Ohnivá kytica / Tűzcsokor (1991). V jej doslove Oldřich Kníchal o. i. píše: „Básnik aj naďalej zostáva verný svojmu polyfonickému ladeniu a preto Ohnivú kyticu by sme v duchu predošlých zbierok mohli práve tak nazvať Polyfóniou III, iba s tým rozdielom, že tento krát sa kladie osobitný dôraz na rozvíjanie motívov ľúbostných.”
A. Kormoš v znamení bilingvizmu vydal aj básnickú zbierku Okrídľovanie kosou / Lobogó szárnyam (1995). Zaujímavosťou obálky je ilustrácia, zobrazujúca vtáka letiaceho nad morom, ktorému hrozí kosa odseknutím krídla. Je to ale zázračný vták, ktorému po odseknutí krídel narastú nové, oveľa väčšie a silnejšie ako predošlé. (Tie nové krídla sú zobrazené na zadnej obálke.) Zázračný vták môže byť symbolom prežitia básnika, národnosti, národa, alebo aj celého ľudstva.
V r. 1997 vyšla dvojjazyčná knižka A. Kormoša pod titulom Aforizmy a iné stručnoslovia / Aforizmák és egyéb tömörmondások. Táto knižka je v najužšom zmysle slova dvojjazyčná, lebo každý aforizmus sa v nej nachádza paralelne v oboch jazykoch. (Tu treba spomenúť, že autor svoje vlastné básne neprekladá, lebo podľa neho prekladateľ má viazanejšie ruky ako autor básne a kým by jednu svoju báseň preložil, zatiaľ by dokázal napísať dve-tri nové, pôvodné).
V r. 2003 vyšla dvojjazyčná zbierka sonetov A. Kormoša s názvom Rozdúchať stlmený plameň / Szítsuk a lefojtott lángot. To všetko však neznamená, že Kormoš vôbec nevydáva jednojazyčné slovenské publikácie. Jeho tretia básnická zbierka Plamene jazyka vyšla v Bratislave vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1986), kde mala celkom priaznivý ohlas, veď bola za krátky čas vypredaná. V jej doslove Peter Andruška o. i. píše: – Aký je tematický okruh Kormošových básní? „Prekrásne horí plameň jazyka, vo vatre ducha praskajú slová,“ píše v úvode sonetu Polyfónia, a my dodajme, že plameň jazyka a vatra ducha tvoria okruh, ktorý permanentne zviera básnikovo vnútro a rozpaľuje jeho myšlienkové zdroje. Z tejto vyhne, z tohto „podnecovania relatívnych právd, od ktorých sa rozhorí vatra absolútnej pravdy“... vychádza všetko, čo je pre tohto básnika dôležité. Kormoš, nepokojný a znepokojujúci, humorom i satirou vyháňajúci z pohodlia ľahostajnosti, sa výsostne zaangažúva do všetkého, čo ovplyvňuje ľudský život.
V r. 1990 na počesť 275. výročia založenia svojej rodnej obce Pilíšsky Santov vydal zbierku slovenských ľudových piesní F santofském Pilíši, ktorá sa stala vo vydavateľskej praxi vzorom aj pre autorov a redaktorov podobných publikácií iných národností. Zbierka, ktorá obsahuje viac ako 360 slovenských ľudových piesní, je tiež jednojazyčná slovenská publikácia. V r. 1988 vyšla zbierka A. Kormošom zhudobnených slovenských básní a ním upravených slovenských ľudových piesní pre spevácke zbory s názvom Spievaj s nami!
Garanciou odbornosti a úrovne Kormošovej prekladateľskej činnosti je v prvom rade, že on je nielen prekladateľ, ale aj dvojjazyčne tvoriaci básnik a jeho symetrický bilingvizmus predstavuje taktiež vysokú úroveň.

Imrich Fuhl

Písmo bez písma - Z básni Alexandra Kormoša
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/1037-pismo-bez-pisma-z-basni-alexandra-kormoa

Tanec

Motto:
Po ulici sa prechádzajú dve dievčatá v ľudovom kroji.
Jedna je krásna a druhá je tiež tanečnica.

Tanec je sila, mladosť i krása,
čo vášňami, citmi a zmyslami hrá sa.

Tanec je nositeľ vkusného kroja,
hudba, spev a tanec bolesti hoja.

Tanec je súladom duše i tela,
tanec je ohnivým výstreľom z dela.

Tanec je pokorná - búrlivá láska,
tanec je semenom zlatého kláska.

Tanec, ten vrtule života vrtí,
tanec je obrazom zrodu a smrti.

Pilíšsky Santov, 21. augusta 2010

Zatmenia slnka

Pozdravujem ťa, rovina,
škovránok Pilíšskych vrchov,
ktorý na teba spomína,
umytú dažďovou sprchou,

ohriatu lúčami slnka;
stadiaľ, kde spievajú lesy,
v doline potôčik žblnká,
vzývam ťa, rovina, kde si?

V duši ma voľačo desí:
uteká splašená srnka,
akoby zatmenie slnka.

Biely deň zablúdil kdesi,
zatíchol škovran znezrady,
žiaru však nikdy nezradí.

Békešská Čaba 1977

Symetrický bilingvizmus slovenského básnika v Maďarsku

Keď sa raz ktosi podujme na seriózne spracovanie spoločenského diania a kultúrnych dejín v druhej polovici 20. storočia rekordným tempom odumierajúcej slovenskej národnosti v Maďarsku, vôbec nebude mať ľahkú úlohu. Vymotať sa z labyrintu zavádzajúcich, falošných stôp môže pomôcť iba jednoznačné rozlíšenie dobra od zla, úprimných snáh od klamov a sebaklamov, obetí od zradcov a vrahov, neraz funkciami kormos-2 vyzdobených treťoradých niktošov od možno nikdy nikým nemenovaných skutočných záchrancov a najmä množstva iba navonok veľmi dôležitých osôb od ozajstných osobností.
Ak niekto, Alexander Kormoš jednoznačne je takou individualitou s vyhranenými vlastnosťami, silnou osobnosťou spoločensko-kultúrneho života Slovákov v Maďarsku, ktorá ani po mnohých desaťročiach sa nebude dať obísť alebo odbaviť mávnutím ruky. Náš všestranný básnik, redaktor, pedagóg, hudobník, prekladateľ, verejný činiteľ (a mohli by sme pokračovať) je odjakživa nepohodlným „javom“, tŕňom v očiach malých kráľov, so svojou pravdou a zásadovosťou je vždy v ceste mocipánov. Pritom tá jeho pravda nie je iba akási jednostranná či relatívna, skôr univerzálna a absolútna stavaná na pevných morálnych základoch a často krutých životných skúsenostiach.
Keďže sme už pri živote „Šaňa nášho“, nezabudnime pripomenúť: v rôznych publikáciách je síce s viacerými svojimi rovesníkmi prezentovaný ako predstaviteľ strednej generácie našich slovenských tvorcov, pri novších vydaniach si však už musíme zvykať na „stárež“. Alexander Kormoš patrí ku generácii našich literátov, ktorá po štvrťstoročnom literárnom neme v druhej polovici uplynulého storočia veľmi citlivo reagovala na zrýchľujúce sa odnárodňovanie a stratu materinského jazyka. V poézii A. Kormoša je menšinový aspekt jeho odkazu vsadený do širšieho historicko-spoločenského kontextu, vo svojej poézii chápe a poníma svet v širokých súvislostiach, súradniciach. „Pre jeho lyriku je charakteristické vytrvalé hľadanie základných ľudských hodnôt, ako sú pravda, krása a zároveň pranierovanie nerestí, chýb, nedostatkov jednotlivcov a spoločnosti. Táto kritika je vyjadrená občas až neúprosným sarkazmom a humorom“ - povedal predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik, s ktorým autor týchto riadkov maximálne súhlasí. Dokonca je to v úplnom súlade s tým, ako vnímal nášho, vtedy ešte pomerne mladého básnika pred mnohými rokmi pán profesor Aladár Králik: „A. Kormoš je bezpochyby najmnohostrannejším slovenským básnikom v Maďarsku, človekom nepokojného srdca a prenikavého umu. Rád sa vhĺba do tajov ľudského bytia, popudený šľahá bičom ostrých slov do príživníctva, ľahostajnosti, obmedzenosti a pokrytectva, - uvedomujúc si pritom aj svoju osudovú spätosť so širším kolektívom krajiny, ba i sveta.“
O tom, že A. Kormoš celoživotne hľadá nielen pravdu, ale aj rovnako dôležitú krásu a lásku, svedčí o. i. jeho zbierka Ohnivá kytica (1991), v doslove ktorej jeho kolega od pera Oldřich Kníchal poukazuje nato, že po plameňoch jazyka živelnou silou zažiarili plamene lásky: „Básnickým zámerom tu nie je analýza čiastkových otázok ľúbostného univerza. Tu nevidieť, ani nepočuť erotické vzdychy a trilky alebo šum Amorčekových krídel a šípov, ani rozjímanie nad ľúbostným opojením. Prezentovanie ľúbostných motívov a fenoménu lásky vôbec je u Kormoša podriadené a uskutočňuje sa v celkovom kontexte jeho ľudskej a básnickej vízie sveta a človeka v ňom.“
Popri hľadaní pravdy a krásy snáď najdôležitejším, neraz však zle pochopením a možno aj účelovo nesprávne vykladaným fenoménom tvorby A. Kormoša je bilingvizmus a bikultúra. Od r. 1973 píšuci a publikujúci básnik a prekladateľ od počiatku sa snaží o uskutočnenie symetrického bilingvizmu. Jeho dvojjazyčnosť je práve taká prirodzená ako vedomé prijatie úlohy sprostredkovateľa hodnôt dvoch literatúr. Jav bilingvizmu a bikultúry sa nezhoduje s nijakou formou ani stupňom asimilácie, naopak: osvojenie si reči a kultúry menšiny a väčšiny je jedinou schodnou cestou z hľadiska zachovania národnostného bytia. V našom prípade znalosť slovenskej reči a kultúry slúži zachovaniu národnostnej identity, znalosť maďarskej reči a kultúry slúži integrácii vo väčšinovej spoločnosti a tlmočenie literárnych hodnôt je zase povolané slúžiť špeciálnej úlohe národnosti, jej funkcii mosta.
Tradičný vzťah k obom rečiam a kultúram je charakteristický pre celú našu národnosť. U Kormoša je prirodzené a obvyklé, že tak v oblasti poézie, ako i publicistiky rád oslovuje čitateľov oboch národov. V neposlednom rade preto, aby aj čitatelia väčšinového národa dostali hodnoverné informácie z prvej ruky o. i. aj o tom, že aký životný pocit má dnes v Maďarsku príslušník úzkej vrstvy slovenskej inteligencie. Kormoš je aj výborným prekladateľom, pričom garanciou odbornosti a úrovne jeho prekladateľskej činnosti je v prvom rade práve to, že on je kormos-4 nielen prekladateľ, ale aj dvojjazyčne tvoriaci básnik, a jeho symetrický bilingvizmus predstavuje taktiež vysokú úroveň. Na záver spomeňme ešte zaujímavú skutočnosť, že autor svoje vlastné básne neprekladá, lebo podľa neho prekladateľ má viazanejšie ruky ako autor básne, a kým by jednu svoju báseň preložil, zatiaľ by dokázal napísať dve-tri nové pôvodné básne. Ten, kto to skúsil, vie o čom „Šaňo náš“ hovorí, a môže iba dosvedčiť, že (aj v tomto) má pravdu...
O podobne bohatom živote ako tvorbe nášho básnika-človeka svedči aj jeho pripojená biografia, ktorú si na záver svojho zďaleka neuceleného príspevku dovoľujem doplniť o niekoľko príznačných a veľavravných aktivít A. Kormoša. Doteraz vydal spolu 9 samostatných publikácií, z toho 7 z oblasti beletrie a 2 z oblasti hudby, pričom jeho ďalšie 4 rukopisy (dva prekladové a dva vlastné básnické zbierky) čakajú na vydanie už viac rokov. V r. 1990 bol iniciátorom a spoluzakladateľom Slobodnej organizácie Slovákov (SOS) a Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku (ZSSM), neskôr iniciátorom organizačnej zmeny, ktorá sa zrkadlí v novom názve Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM). A. Kormoš v Békešskej Čabe viedol a gitarou sprevádzal mandolínový orchester slovenskej školy. V slovenskom gymnáziu v Budapešti založil a gitarou doprevádzal spevácky zbor, členkami ktorého boli o. i. žiačky zo Santova a Mlynkov. Neskôr tam založil a viedol hudobný krúžok bendžoistov a gitaristov. V pilíšskej obci Čív vyučoval žiakov základnej školy hru na gitare a v Pilíšskom Santove to koná už dlhé roky. Vo svojej rodnej obci v r. 1980 založil a do r. 1990 viedol a gitarou doprevádzal ľudový spevácky zbor Studienka, ktorý neskôr (keď uviedol na scénu Santovskú svadbu spolu s miestnou dychovkou) sa stal kultúrnym súborom, ktorý pod vedením Magdalény Škripekovej podnes funguje.

Imrich Fuhl

B i o g r a f i a

kormos-5 Alexander Kormoš (1941-2020) sa narodil 10. apríla 1941 v Pilíšskom Santove (Pilisszántó). Po maturite v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave získal diplom stredoškolského profesora slovenčiny a ruštiny na univerzite ELTE. Pracoval v aparáte Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, v redakcii Ľudových novín, v budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pôsobil vo Vydavateľstve učebníc (Tankönyvkiadó), kde redigoval slovenské učebnice každého stupňa, respektíve literárne a všetky iné publikácie (národopis, ľudové piesne, atď.) Slovákov v Maďarsku. Zaoberal sa aj zbieraním ľudovej hudby: r. 1990 vydal bohatú zbierku ľudových piesní F santofském Pilíši zo svojej rodnej obce. Bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom Literárneho a kultúrno-spoločenského štvrťročníka SME, z ktorého vyšlo spolu 15 čísel medzi rokmi 1988-1992. Básnik a prekladateľ A. ormoš patril do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku. Bol spoluautorom antológií vydaných vo vydavateľstve Tankönyvkiadó v Budapešti Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980) a Chodníky (1984), respektíve autorom samostatných zbierok Polyfónia I (Tankönyvkiadó, 1981), Polyfónia II (Tankönyvkiadó, 1986) a Plamene jazyka (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986), Ohnivá kytica (ZSSUM, Budapešť 1991), Okrídľovanie kosou (SOS, NTK, BP 1995), Aforizmy (SOS, VE, NTK, BP 1977), Rozdúchať stlmený plameň / Sonety (CSS, ZSSUM, Croatica, BP 2003). Polyfónia II disponuje podobnou štruktúrou a misijnou funkciou ako jeho prvá knižka, v ktorej /podobne ako v celej jeho tvorbe/ harmonicky zaznievajú štyri rôzne, ale rovnocenné hlasy: slovenské a maďarské pôvodné básne, respektíve preklady zo slovenskej a maďarskej poézie.