Želiezovce - Mesto na dolnom toku Hrona
Z kultúrnej histórie Schubertovho mesta● Návšteva mestského múzea● Hosťom Literárnej kaviarne bol spisovateľ literatúry faktu Ján Jančovic● Pamätníci a potomkovia dolnozemských Slovákov žijúci v Želiezovciach sa stále zaujímajú o život svojich predkov a ich hlboké korene na Slovensku
Z kultúrnej histórie Schubertovho mesta
Prvé písomné zmienky o terajšom sedemtisícovom meste Želiezovce, ležiacom na dolnom toku Hrona, pochádzajú z roku 1274. Ešte staršie písomné doklady sú o Mikuli, ktorá od roku 1960 je súčasťou mesta a prezrádzajú, že táto osada existovala už v roku 1075, kedy patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku. Hospodársky a kultúrny rozvoj Želiezoviec začal po roku 1729, keď sa ustálilo vlastníctvo želiezovského panstva a jeho rozhodujúcu časť získala rodina Esterházyovcov. Hneď nato dal gróf Ján Karol Esterházy na svojom rozsiahlom majetku vybudovať prepychový 
barokový kaštieľ, ku ktorému bol pristavaný aj empírový pavilón, nazývaný Soví zámoček. Tento šľachtic so svojou manželkou Rozinou pozval za učiteľa hudby svojich dcér Márie a Kataríny mladého hudobného skladateľa Franza Schuberta, ktorý v Sovom zámočku býval v rokoch 1818 a 1824, a práve tu našiel inšpirujúci zdroj pre svoju tvorbu. Niekoľko skladieb venoval práve kontese Kataríne, do ktorej bol aj zaľúbený. Jednou z nich je aj Okteto F-dur.
Gróf J. K. Esterházy si ako svojho osobného kuchára priviedol do Želiezoviec už vtedy známeho dvorného kuchára Franza Sachera, vynálezcu Sacherovej torty. Spolu s manželkou sa v kaštieli dobre cítili a v roku 1834 sa im tu narodil syn Eduard Sacher, neskôr známy ako zakladateľ päťhviezdicových hotelov a kaviarní. V meste sa nachádza niekoľko kultúrnych pamiatok, medzi ne patrí už spomínaný barokový kaštieľ, ďalej rímskokatolícky kostol sv. Jakuba so stredovekými nástennými maľbami, pomník F. Schuberta, Schubertov pavilón, hrobka Esterházyovcov z 2. polovice 19. storočia, anglický park F. Schuberta a iné pamätihodnosti.
Návšteva mestského múzea
V Sovom zámočku, kde bol roku 1824 ubytovaný rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert, bola do roku 2009 vysunutá expozícia Tekovského múzea v Leviciach - Pamätná izba F. Schuberta. Po rekonštrukcii roku 2010 je tu zriadené Mestské múzeum s pamätnou izbou hudobného skladateľa. Kustódom múzea je miestny historik Pavel Polka, ktorý je aj zanieteným a erudovaným sprievodcom - aj z toho dôvodu, že veľká časť exponátov pochádza z jeho súkromnej zbierky. Práve od neho sa na mieste dozvedáme, že k pôvodnej expozícii o živote a diele F. Schuberta pribudli zbierkové predmety zapožičané z viacerých múzeí a súkromných zberateľov a tvoria ucelený pohľad nielen na život významného umelca, ale aj na celkovú históriu mesta.
Na bohatú kultúrnu históriu malého južanského mesta nadväzuje aj terajšia kultúrna činnosť mestských zariadení. Jednou z nich je aj Mestská knižnica v Želiezovciach, ktorej riaditeľkou je Jana Beníková. V každoročnom kalendári knižnice má svoje pevné miesto tradičná Literárna kaviareň, ktorej pravidelnými hosťami bývajú významní publicisti a spisovatelia.
Ján Jančovic hosťom Literárnej kaviarne
V marci - mesiaci knihy hosťom Želiezovčanov bol známy novinár, publicista a spisovateľ Ján Jančovic z Nitry, autor viacerých kníh z histórie a života dolnozemských Slovákov. Tentoraz sa miestom Literárnej kaviarne stal Kultúrny dom v miestnej časti Mikula, ktorá bola v roku 1947 samostatnou obcou a v tom istom roku sa do nej v rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom prisťahovala veľká časť Slovákov pochádzajúcich najmä zo Sarvaša. Medzi nimi to boli napríklad rodiny Korbeľovcov, Medveďovcov, Siládiovcov, Valachovcov, Uhliarovcov, Gašparovcov, Líškovcov, Opavských... a z nich aj teraz boli na podujatí prítomní nielen pamätníci, ale aj ich potomkovia. Organizátori na čele s riaditeľkou knižnice Janou Beníkovou a predsedom OZ Mikulčan Pavlom Ivanom pripravili jarné literárne podujatie, na ktorom po úvodnej videoprojekcii o živote a diele prítomného autora viacerých knižných diel, štúdií a materiálov o dolnozemských Slovákoch Jána Jančovica, nasledovalo jeho vystúpenie, po ktorom zvedaví a vnímaví účastníci s nim dlho zotrvali v priateľskom dialógu. Súčasťou posedenia bola aj prezentácia a autogramiáda jeho najnovších kníh. Viacerí prítomní si zaspomínali aj na dnes už presídlených nežijúcich ľudových literárnych tvorcov, ktorými boli ľudoví veršovníci Sarvašania Ján Korbeľ (1895 - 1971), Ondrej Korbeľ (1897 - 1971) a Juraj Korbeľ (1903 - 1963). Na podujatí nechýbali ani jednotlivci pochádzajúci aj z Čabačudu (Michalecovci) a Níreďházy (Kanyukovci). Stretnutie so spisovateľom literatúry faktu Jánom Jančovicom iniciovali práve oni, lebo už dávnejšie sledujú jeho bádanie a výsledky uverejnené v jeho knižkách. Podujatie 81. želiezovskej Literárnej kaviarni pripravila Mestská knižnica a Občianske združenie Mikulčan, ktoré má 120 členov a na tejto literárnej akcii sa zúčastnila celá polovica z nich. Medzi nimi nechýbali ani také osobnosti ako 81-ročný akademický maliar žijúci a tvoriaci striedavo vo Švajčiarsku a na Slovensku Pavel Korbeľ, 88-ročná Judita Valachová - Korbeľová, 66-ročný insitný maliar tvoriaci v Mikuli Jozef Kanyuk, vyhlásený vo februári na Bojnickom zámku za dobročinnú činnosť v uplynulom roku na Slovensku ako druhý v poradí, čím dostal striebornú plaketu z celkového počtu 274 navrhnutých kandidátov. Literárne podujatie a jeho priebeh potvrdil, že pamätníci a potomkovia dolnozemských Slovákov žijúci v Želiezovciach sa stále zaujímajú o život svojich dolnozemských predkov a ich hlboké korene na Slovensku.
