Šikovný zvonkár z Oravy Stanislav Otruba
Výrobou zvoncov sa už v 16. storočí začali zaoberať gemerskí zvonkári. Najznámejšie zvonkárske dielne od uvedeného obdobia boli v Jelšave. Neskôr v tomto meste 26 majstrov založilo roku 1892 Zvonkárske živnostenské družstvo, z ktorého plechové a liate zvonce sa vyvážali do celej Európy a časti Ázie.
Pokračovateľ ľudovej tradície
Slovensko bolo v minulosti prevažne poľnohospodárskou krajinou, kde v živočíšnej výrobe významné miesto mal pastiersky chov oviec a chov rožného statku. Pri pastevnom chove týchto zvierat veľkou pomôckou pre pastierov boli zvonce na krku zvierat zoskupených do stád. Zvonce cinkavým zvukom pasúcich oviec a kráv upozorňovali pastiera na polohu zvierat.
Je známe, že výrobou zvoncov sa už v 16. storočí začali zaoberať gemerskí zvonkári. Najznámejšie zvonkárske dielne od uvedeného obdobia boli v Jelšave. Neskôr v tomto meste 26 majstrov založilo roku 1892 Zvonkárske živnostenské družstvo, z ktorého plechové a liate zvonce sa vyvážali do celej Európy a časti Ázie. Po prvej svetovej vojne sa výrobcovia zvoncov grupovali v iných spoločenstvách, ale najviac z nich pracovalo individuálne. Od polovice 20. storočia začala kolektivizácia poľnohospodárstva, čím sa podstatne zmenil spôsob chovu hospodárskych zvierat. Vo vrchárskych oblastiach však tradičný spôsob chovu, aj keď obmedzene, pretrváva dodnes. Výrobou zvoncov pre veľmi malú potrebu pastierov, ale na druhej strane ako pamiatkové predmety, ktoré reprezentujú tradičnú slovenskú ľudovú kultúru na Slovensku, sa zaoberá približne desiatka výrobcov.
Medzi najznámejších výrobcov patrí 53-ročný Stanislav Otruba zo Zázrivej. Narodil sa uprostred krásnej oravskej prírody, kde v rodine starý otec gazdoval a pritom sa venoval kupectvom koní a otec popri malom gazdovstve pracoval ako hutník v Istebnom. V jeho šľapajach pokračoval aj syn Stanislav, ktorý po vyučení pracoval v strojárskom podniku ZVL Mokraď v profesii zámočník a opravár. Pri zmenách v 90-ych rokoch minulého storočia prišiel v závode o prácu a chodil aj po stavbách.
- Nechcel som sa stať nádenníkom, ale robiť niečo zmysluplné. Jedným slovom bieda ma prinútila k tomu, aby som využil svoje schopnosti pri obrábaní a tvarovaní kovov. Z dlhej chvíle som v jeden deň prezeral monografiu o našej obci, kde sa písalo aj o živote a remeslách našich predkov. V jednej kapitole sa písalo aj o tradícii vo výrobe zvoncov, ktorými sa zaoberali obecní kováči. Remeslo predkov ma zaujalo a už roku 1996 som sa odhodlal k výrobe prvého zvonca. Keď som ho priniesol z pivnice a ukázal manželke, tá sa ma spýtala: A to z týmto nás chceš živiť? - spomenul si na začiatky rozhodnutia vyrábať zvončeky Stanislav Otruba. Ako ďalej uviedol, medzi tým pripravil projekt, na základe ktorého dostal od štátu podporu na rozbehnutie živnosti. Ponavštevoval ešte žijúcich zvonkárskych majstrov, študoval dostupnú literatúru, pozháňal formy a vzorky zvoncov, čo trvalo tri roky. V roku 2001 sa odhodlal vystavovať v Žiline, kde dostal ďalšie ponuky na výstavy. Medzi nimi aj na Ovčiarsku nedeľu v pribylinskom skanzene. Nasledoval Kežmarok, jarmoky ľudových remesiel a 
záujem o jeho výrobky prejavili aj informačné kancelárie v mestách. V roku 2007 sa prvýkrát predstavil aj so zvonkohrou.
Stanislav Otruba sa zameriava na výrobu 2-3 druhov plechových zvoncov, ktoré majú tradičné svoje názvy. Napríklad podlhovastý Šuliar niekde volajú aj Turčan alebo Dolniak. Pôvodný valašský zvonec ma rôzne formy a je predovšetkým okrúhlejší, bucľatejší a pastieri ho poznajú pod názvom Lipták (Ľupták) a Klepár.
Ako sa teda vyrába plechový zvonec v jeho dielni?
- Na plechu sa podľa formy obkreslí tvar, ten sa ostrihá a dreveným kladivom, niekde aj železným kladivom sa vyklape a keď je vytvarovaný zo štyroch strán, dopracuje sa na konečný tvar. Dve polovice sa zohnú, spoja, dopasujú a zanitujú. Na vrchu sa vyrazia dve diery, do ktorých sa umiestni, zanituje a mosadzou zaletuje ucho zvonca. Z vnútornej strany uško slúži ako šibenička na zavesenie srdca. Nakoniec sa uško zaletuje a do celého zvonca sa dovnútra dá mosadz a v ohni sa to zaletuje so vsadením srdiečka. U liatych zvoncoch je iný postup výroby... - opísal výrobu plechových zvoncov. Stanislav Otruba ich už vyrobil tisícky a vlastnia ich okrem Slovenska majitelia v Austrálii, Japonsku, Kanade (zvonkohry), Rusku, Poľsku.