V Maďarsku zanikajú školy vyučujúce slovenčinu
Slovenské školstvo v Maďarsku je ohrozené ● Boj s národným povedomím, ktoré vštepujú deťom na maďarských školách ● Nepriaznivý vplyv novej maďarskej ústavy na život slovenskej menšiny ● Nie na občianskom, ale na národnom princípe ● Základný zákon nemaďarských spoluobčanov diskriminuje... Pred 20 rokmi bolo v Maďarsku 80 škôl, kde sa vyučovala slovenčina, teraz ich je 37. Slovenské národnostné školstvo v Maďarsku je ohrozené, povedala 21. marca pre TASR predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková na margo nových zákonov v Maďarsku, ktoré situáciu ďalej zhoršujú. O otázkach vplyvu nových a zmenených právnych predpisov na postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku v Budapešti diskutovali slovenskí národnostní aktivisti Maďarska. Predstavitelia občianskej sféry Slovákov žijúcich v Maďarsku sa zaoberali vplyvmi najmä novej ústavy, zákona o národnostiach, zákona o školstve a zákona o samosprávach. Predsedníčka ZSM poukázala na skutočnosť, že oblasť školstva je mimoriadne dôležitá, od toho totiž závisí existencia národnosti. „Máme vážne problémy na základných školách, v škôlkach a na vysokých školách. To znamená, že treba urobiť veľmi rýchlo také opatrenia, ktoré oživia naše národnostné školstvo. Je tu potreba pomoci zo strany Slovenska, zo strany slovenských pedagógov a potom vyvinúť tlak na to, aby slovenské národnostné školy neboli sústreďované do veľkých maďarských škôl, jednoducho aby bola zachovaná autonómia slovenského národnostného školstva,” 
zdôraznila Ruženka Egyedová Baráneková a dodala, že ak sa budú včleňovať do veľkých maďarských prostredí, je to otázka dvoch-troch rokov, keď už slovenské národnostné školstvo nebude existovať. Ako dodala, problémy majú aj v oblasti metodiky, učebných pomôcok a učebníc. Situáciu v slovenskom národnostnom školstve v Maďarsku označila za mimoriadne kritickú. Podľa predsedníčky ZSM slovenské školy ťažko vyhrávajú boj s národným povedomím, ktoré vštepujú deťom na maďarských školách. Aj to je jeden z negatívnych vplyvov. Ďalej problémom je aj výchova mladých pedagógov. „Nemáme študentov na vysokých školách, to znamená, že nebude slovenská národnostná inteligencia, ktorá tie deti bude ďalej viesť. Musíme hovoriť o tom, či sa budú vzdelávať na Slovensku,” konštatovala. „Podľa nových zákonov hrozí, že budú zriaďované strediskové obce a môže sa stať, že slovenskú školu z ekonomických dôvodov presunú napríklad zo Santova do Pilisvörösváru, kde povedzme nikto nevie po slovensky ani slovo a tam je to nebezpečenstvo, lebo tam ide iba o ekonomický, a nie národnostný pohľad. A keď sa Slováci dostanú do cudzieho jazykového prostredia, je to otázka niekoľkých rokov, kedy sa tá škola a slovenčina zruší,” podčiarkla.
Genetik a krajanský aktivista Matej Šipický, ktorý je aj bývalým predsedom ZSM, poukázal na nepriaznivý vplyv novej maďarskej ústavy na život slovenskej menšiny. Účastníci stretnutia kritizovali, že nová ústava, ktorá bola prijatá vlani a vstúpila do platnosti 1. januára 2012, je založená nie na občianskom, ale na národnom princípe. 
Zhodli sa v tom, že základný zákon nemaďarských spoluobčanov diskriminuje a tým vlastne rozdeľuje spoločnosť. Zaznelo, že ústava síce zaručuje práva národnostiam, ale zákon o školstve, či zákon o samosprávach nie je s ním harmonizovaný. „V ústave sa píše, že máme právo na to, aby sme sa vzdelávali v materskom jazyku, lenže chýba tá garancia. Ústava neposkytuje garanciu, že štát zabezpečí aj podmienky,” povedal pre TASR bývalý predseda ZSM. „Musíme sa spojiť, nielen Slováci, ale aj ostatné menšiny v Maďarsku a spolu vypracovať nejakú stratégiu, aby sme presvedčili parlament, presvedčili politickú väčšinu, že musia venovať viac pozornosti zachovaniu materskej reči, zachovaniu menšinovej národnostnej identity. Tak, ako napríklad za hranicami sa to darí zahraničným etnickým Maďarom,” načrtol možné riešenie Matej Šipický.
(tasr)