V Nitre otvorili výstavu Slováci v Rumunsku
Toto sťahovanie prebiehalo takmer dve celé storočia a treba pripomenúť, že sa dialo v rámci jednej krajiny - Uhorska. Odvtedy uplynulo opäť o storočie viac a naši súkmeňovci „hnaní žitia nevôľou“ sa zrazu ocitli v novovzniknutých krajinách, kde ich (žiaľ, mnohí nielen tam, ale často aj na Slovensku) považujú za cudzincov. Pritom doma si zachovávajú svoju reč, kultúru a iné atribúty slovenskosti, bežne sa rozprávajú v rodnej reči a keď prídu na Slovensko, hovoria rovnako, niekedy aj spisovnejšie a keď povedia skadiaľ sú, pre mnohých sú zázrakom a pre niektorých nie Slovákom, ale iba Rumunom, Srbom, Maďarom, čo 
mnohých takéto vedomie o ich existencii oprávnene uráža.
Aj keď sa touto problematikou zaoberajú vládou menované ustanovizne, ďalej Matica slovenská, univerzity, stykmi aj kultúrne spolky, cirkevné spoločenstvá, partnerské mestá, žiada sa ešte viac, najmä osvetou vo verejnoprávnych médiách. Už dve desaťročia sa kultúrnymi tradíciami slovenských dolnozemských spoločenstiev zaoberá Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, ktorá realizovala niekoľko terénnych výskumov a svoje výsledky predstavila v deviatich knižných vydaniach. Kolektív tejto katedry teraz začína pracovať na projekte Kultúrny potenciál dolnozemských Slovákov, kde pôjde o jeho analýzu ako spoločného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a štyroch štátov (Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko), kde existujú naši krajania. Doteraz jedným z výsledkov intenzívnej spolupráce katedry so slovenskými inštitúciami v Rumunsku bola dokumentácia sídel s obyvateľstvom slovenskej národnosti.
Uvedená katedra v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku v Nadlaku a Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov Rumunsku pripravila vo výstavných priestoroch katedry na Hodžovej ulici v Nitre výstavu s názvom Slováci v Rumunsku. Autorom námetu a scenára je profesor Jaroslav Čukan a na realizácii výstavy sa podieľal autorský kolektív všetkých troch inštitúcií. Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutočnila 15. decembra 2016 a na jej otvorení sa zúčastnili okrem tvorcov akademickí funkcionári fakulty, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a podpredseda KVSIK Pavel Hlásnik, predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku Ivan Miroslav Ambruš. Prítomných návštevníkov a hostí privítal vedúci katedry 
Boris Michalík, v kultúrnej vložke vianočnú pieseň z Bihoru spievala Margita Jágrová a nadlackými tancami sa predstavil študentský pár Michaela Tušková a Martin Podsklan.
Po príhovore hostí z Nadlaku Pavla Hlásnika a Ivana Miroslava Ambruša návštevníkov po výstave sprevádzal autor scenára Jaroslav Čukan. Uviedol, že cieľom expozície je predstaviť Slovákov v Rumunsku na dobových a aktuálnych obrazových dokumentoch, fotografiách, mapách, textoch - ich materiálnu kultúru, zvyky a obyčaje, ľudovú architektúru, ľudovú a umeleckú tvorbu, rodinný a spoločenský život vo všetkých predstavovaných župách, kde žijú Slováci a to aj podľa vydaného katalógu v Bihorskej a Salajskej, Satumarsko - marmarošskej oblasti, Banáte a Aradskej župe, kde sa nachádza aj Nadlak. Tam sídli aj Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Vydavateľstvo Ivana Krasku, ktorým sa tu venuje samostatný panel. KVSIK a vydavateľstvo vzniklo z pôvodne roku1976 založeného literárneho krúžku a v roku 1994 sa toto prevažne literárne združenie stalo právnym subjektom s uvedeným názvom. Samostatným právnym subjektom je aj Demokratický zväz Slovákov
a Čechov, ktorý bol založený v Nadlaku roku 1990. V súčasnosti má viac ako šesťdesiat miestnych organizácii pôsobiacich v štyroch oblastiach. V kultúrno-osvetovej práci sa najviac prejavujú folklórne súbory, medzi 
ktorými je najznámejší Sálašan. Výstava je nielen pre študentov, ale aj pre širokú verejnosť a potrvá do 31. januára 2017.
Text a foto: Ján Jančovic
Zvonenie a hlásna služba v Nadlaku
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1091-pavel-bala-zvonenie-a-hlasna-sluba-v-nadlaku
Nadlak - Horlivý kňaz a národovec Ivan Bujna
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/716-nadlak-horliv-kaz-a-narodovec-ivan-bujna
