Vyslanec ľudskosti, vyslanec slovenskosti
Iskra, ľudská prívetivosť, šarm bezprostrednosti, povznesenie sa nad malichernosťami sveta, optimizmus... Juraj Migaš bol dobrý človek a výborný vyslanec Slovenska a slovenskosti, ktorý pozdvihoval slovenské povedomie... Excelentnosť nebola v jeho funkcii, ale v jeho správaní. Česť jeho pamiatke!
MZV a EZ SR: Úmrtie veľvyslanca Juraj Migaša
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že v sobotu 29. augusta 2015 nás náhle opustil dlhoročný kolega, vynikajúci diplomat - veľvyslanec Juraj Migaš. Narodil sa 13. júna 1957 v Prešove.
V diplomacii pracoval takmer 35 rokov, najskôr ako atašé a III. tajomník na Veľvyslanectve ČSSR v Berlíne, neskôr sa stal vedúcim oddelenia Strednej Európy Federálneho MZV. V rokoch 1991-92 pôsobil ako II. tajomník česko-slovenského veľvyslanectva v Poľsku a následne rok pôsobil ako I. tajomník ZÚ ČSFR vo Švédsku. Po vzniku samostatnej SR pracoval ako radca ZÚ Slovenskej republiky v Štokholme. V roku 1994 ako Chargé d’affaires riadil Zastupiteľský úrad SR v Poľsku. Po návrate, v období 1994 - 1995, viedol odbor susedných a CEFTA krajín MZV SR a neskôr sa stal politickým riaditeľom MZV SR - pred odchodom na post Vedúceho misie SR pri OBSE v roku 1998.
Juraj Migaš bol v období 1999 až 2003 Vedúcim Misie SR pri Európskych spoločenstvách, pričom v rokoch 2000 - 2003 bol zároveň členom Rady vlády SR pre európsku integráciu a v období 2002 - 2003 i zástupcom vlády SR na Konvente o európskej budúcnosti v Bruseli. Pred vymenovaním za veľvyslanca SR v Maďarsku (2004-2009) bol opäť Generálnym riaditeľom Sekcie bilaterálnej spolupráce MZV SR. Po návrate z Budapešti pracoval na MZV ako Generálny štátny radca a neskôr i poradca predsedu vlády SR. Naposledy, od januára 2014, bol veľvyslancom SR v Slovinsku.
Vyslanec Slovenska a slovenskosti
Vrátil som sa migrantským eurovlakom z Maďarska domov. Adjektívum migrantský spočíva v meškaní 45 minút - toľko trvalo vyprázdnenie vlaku od niektorých cestujúcich v maďarskej pohraničnej železničnej stanici Szob. V byte stlačil som spúšťače a štarty príslušných elektronických aparátov, vyvetral a po chvíli manželka volá: „Migaš zomrel“. „Ktorý Migaš?“ „No, ten náš...“
Takmer desaťročie aktívne prežívam radosti a strasti slovenskej menšiny v Maďarsku. 
Poznávam ostatky ich slovenskosti, niekedy ich vyhrabávam spod nánosu slovenského nezáujmu. Hľadám pomníky, či pomníčky slovenskej slávy v Budapešti. Niekedy s krížikom po funuse - pamätná tabuľa na rodnom dome Laca Novomeského v Pešti „odišla do zabudnutia“. Tento rok som pochodil aj slovenský Hont v Maďarsku. Viete napríklad, že Szob, Naďmaroš (ten gabčíkovský) ležia v Honte tak ako napríklad Banská Štiavnica? A že tamojšie dedinky Kóšpallag, Márianostra (a nielen ony) majú slovenskú minulosť? Dokonca si ju pripomínajú dodnes.
Stredobodom môjho záujmu sú predovšetkým Pilíšania. Slováci žijúci okolo vrchu Pilíš, ktorý sa pyšne vypína nad Ostrihomom. Monumentálny je najmä pri pohľade zo Štúrova. Tamojší Slováci žijú asi v 14 obciach od Budapešti po Tatabáňu. Niekde viac, niekde menej, ale moja tamojšia generácia sa k svojmu „rodu“ hlási a nezapiera ho. Sú to výborní ľudia. Pochodil som všetky dediny, lesné cesty a cestičky medzi nimi. Zúčastnil som sa mnohých slovenských radovánok. Vždy sa na stretnutia s nimi teším. Zatiahol som do „toho“ aj rodinu.
Moje objavovanie uvedeného kraja v druhej polovici prvého desaťročia 21. storočia často narážalo na meno Juraj Migaš. V tom čase bol našim veľvyslancom v Budapešti. Bol to veľvyslanec, ktorého Slováci v Maďarsku poznali a nesmierne si ho ctili. Priamo povedané, mali ho rovnako radi ženičky spod Pilíša, či inde z roviny, ako seriózni funkcionári spolkov. Bol to vyslanec Slovenska a slovenskosti, ktorý pozdvihoval slovenské povedomie každého tamojšieho Slováka. Bol excelencia! Excelentnosť nebola v jeho funkcii, ale v jeho správaní.
Každoročne koncom mája organizujú tamojší Slováci výstup na Pilíš - s podtitulom Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva. Výstup na Pilíš je vynález 
Juraja Migaša! Samozrejme, v spolupráci s domácimi organizátormi zo Združenia pilíšskych Slovákov. Myšlienka a čin sú stále úspešné. On sadil pod vrcholom prvý strom. Nezabudnem na „mobilovanie“ účastníkov výstupu s ním priamo z vrcholu v roku po jeho odchode z veľvyslanectva. Pozdravy a želania na oboch koncoch boli preplnené vzájomným porozumením a vôľou po spokojnom živote. Na vrchole som sa s ním stretol aj v roku 2013. Bol /ako vždy/ plný optimizmu a dobrého slova.
V tom istom roku sa naše cesty opäť prekrížili: v Zalaváre - Blatnohrade, pri odhaľovaní sochy Cyrila a Metoda. Zo svojho veľvyslaneckého postu sa pričinil o postavenie základného kameňa, ktorý sa po rokoch konečne premenil v pomník. V závetrí miestneho bistra sa porozprával predovšetkým so svojimi „diplomatickými klientmi“, Slovákmi z Maďarska. Opakujem: Juraj Migaš bol dobrý človek a výborný (veľ)vyslanec - reprezentant Slovenska v Maďarsku. Česť jeho pamiatke!
Jozef Schwarz
Smútime za Jurajom Migašom - vnímavým priateľom Slovákov od Pilíša po Čabu
Sú správy, ktoré, hoci patria - akokoľvek by sme si to mierou svojej priamej či nepriamej účasti pripúšťali - v pulzujúcom toku všedných okamihov, ale najmä životných príbehov k tým, ktoré iba s námahou potlačených sĺz a bôľu možno akceptovať, stotožniť sa s nimi, zahrnúť ich takpovediac do archívnej schránky našich vedome prežitých a precítených vnemov, napokon, lebo inak to ani nejde, musíme ich prijať. Skon Jeho Excelencie Juraja Migaša, veľvyslanca a dlhoročného slovenského 
diplomata, oddavšiemu svojmu profesionálnemu poslaniu viac ako tri desaťročia, ktorý sa pobral v sobotu 29. augusta 2015 po dlhotrvajúcom boji s ťažkou chorobu vo veku 58 rokov do večnosti v tichu jednej z bratislavských nemocníc, práve do takéhoto, iba s námahou prijímaného priečinku zvestí, patrí.
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík v súvislosti s úmrtím Juraja Migaša, s ktorým ho spájala nielen dlhoročná spolupráca na diplomatickom poli a v štruktúrach rezortu zahraničných vecí Slovenskej republiky a v niekdajšom Československu, ale aj bezprostrednosť, úprimnosť a priamočiarosť osobných, ľudských vzťahov, vyjadruje svoje osobné pohnutie a žiaľ nad odchodom človeka a diplomata v rozlete jeho najtvorivejších rokov.
Predseda ÚSŽZ obzvlášť vyzdvihuje aktivity Juraja Migaša počas jeho diplomatickej misie v Maďarsku v rokoch 2004-2009, keď sa aj vďaka svojej priateľskej, ústretovej a často aj predsudky o „naškrobenej diplomatickej konvencii” búrajúcej povahe ako veľvyslanec priblížil, zblížil a pre oživotvorenie 
slovenskosti a jej perspektívy Slovákov v Maďarsku aj cez prizmu jeho neskonalej ľudskej empatie až splynul so Slovačou od Pilíša po Čabu. Igor Furdík zároveň myšlienkami útechy zmierňuje v sústrasti manželke a najbližšej rodine, priateľom a spolupracovníkom Juraja Migaša bôľ nad stratou milovaného človeka a obľúbeného diplomata.
K úmrtiu veľvyslanca Juraja Migaša v piete, ktorú v tichých spomienkach prijímajú aj jeho blízki kolegovia a spolupracovníci na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, sa vyjadril na sociálnej sieti aj minister Miroslav Lajčák:
- Sú veci, na ktoré človek nie je pripravený nikdy a intenzívne zabolia. Takou je aj správa o nečakanom a predčasnom odchode dobrého priateľa, spoľahlivého kolegu a vynikajúceho diplomata Juraja Migaša. Juraj bol veľký bojovník - bojoval za záujmy Slovenska ako veľvyslanec v Bruseli, Budapešti, Ľubľane. Bojoval na tenisových kurtoch, futbalovom ihrisku, na bežeckých tratiach. Vždy s plným nasadením, odhodlaním, dobrou náladou a úsmevom. Dlhotrvajúci boj s chorobou však neustál. Bude chýbať nášmu rezortu ako profesionál a ako človek bude veľmi chýbať mne.
K tým, ktorí správu o úmrtí Juraj Migaša, okrem jeho najbližších rodinných príbuzných, kolegov, ale aj priateľov na celom Slovensku i v zahraničí, spolužiakov a ďalších Jurajovi blízkych druhov a ním samotným vždy s úprimnosťou, tou najlepšou dobrou mysľou a veselosťou prijímaných ľudí, prijali s nevýslovnou ťažobou a bôľom, patria Slováci v Maďarsku.
Desiatky a stovky našich Slovákov, snažiacich sa nielen o záchranu slovenskosti a pyšnosti na svojich predkov v tomto časopriestore, ale aj vďaka inšpiratívnosti, nezlomnosti vôle a ducha presvedčenia 
samotného veľvyslanca Juraja Migaša, že len usilovným a neprestajným rozvíjaním cenností dedičstva predkov a návratom k oživotvoreniu slovenčiny v školách a kultúrnych stánkoch, na folklórnych slávnostiach, v slovenských národných etnografických domoch, ako aj pri rodinnom krbe si Slovač v Maďarsku dostojí a potvrdí platformu sebavedomej, domovskému štátu a väčšinovému maďarskému národu užitočnej a vďaka kultúrnej a duchovnej výške rovnocennej a prínosnej národnostnej menšiny.
V takejto motivácii vznikli medzi veľvyslancom Jurajom Migašom a predstaviteľmi kľúčových organizácií a spolkov reprezentujúcich Slovákov v Maďarsku, ale aj medzi 
pospolitými Slovákmi prakticky vo všetkých regiónoch a župách Maďarska nielen pracovné, ale aj dôležité ľudské väzby. Je veľa tých, ktorí by dnes pri spomienke na Juraja Migaša mohli o jeho vzťahu k Slovákom v Maďarsku rozprávať tu s dôstojným pátosom, tam zasa s dobrodušným úsmevom. Zakaždým však mali tieto príbehy iskru, ľudskú prívetivosť, šarm bezprostrednosti, povznesenie sa nad malichernosťami sveta, optimizmus.
Pretože Juraj Migaš bol ten, ktorý pozitívnou energiou Slovákov v Maďarsku počas svojho pôsobenia, ale aj roky po ňom, nabíjal a dobíjal doslova od Budapešti až po najmenšie obce so Slovačou kdesi pod Pilíšom, na ktorý ešte pred tromi rokmi vystúpil a vedno s tamojšími Slovákmi si zanôtil. Nevraviac o tom, akou hrdosťou ho naplnilo, keď bol v októbri 2012 pod Pilíšom - symbolom Slovákov v tomto regióne Maďarska - medzi najčestnejšími hosťami slávnosti, počas ktorej premiéri Maďarska a Slovenska - Viktor Orbán a Robert Fico - prestrihli pásku novučkého Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch. Nie div, veď práve vklad vysúkaných diplomatických rukávov Juraja Migaša bol v príbehu, ktorý sa začal na samom začiatku odvíjať ako „susedská kauza”, viac ako fundamentálny a príčinlivý.
K pamiatke za veľvyslancom, diplomatom, skvelým kolegom a priateľom Jurajom Migašom sa za všetkých, ktorý ho poznali a mali tú česť prežiť s ním okamihy profesijné a pracovné, ako aj čas debát, polemík či vzájomných ľudských pohrúžení, pripájame:
- Ďuri, spomienka na Tvoj odzbrojujúci úsmev, žičlivosť životných postojov, vysoký kredit priateľstva a schopnosť s ľudskou empatiou chopiť sa veci a s profesionálnym nadhľadom ju doviesť vždy do konca, v nás pretrvá navždy. A ak si pre nás, tu dolu na zemi, nechal aspoň štipku Tvojho večného optimizmu, radi ho, ako pamiatku na Teba, prijmeme a osvojíme si ho!
Ľudo Pomichal (uszz.sk)
Juraj Migaš (1957-2015)
Juraj Migaš sa narodil 13. júna 1957 v Prešove, po gymnaziálnych štúdiách v Prešove a Banskej Štiavnici (1972-1976) absolvoval v rokoch 1976-1981 štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. V rokoch 1981-1983 pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí ČSSR v Prahe.
V roku 1985 získal doktorát z medzinárodného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1997 absolvoval aj diplomatický kurz na Westminsterskej univerzite v Londýne. V období rokov 1983-1988 pôsobil Juraj Migaš vo funkcii attaché a 3. tajomníka na Veľvyslanectve ČSSR v Berlíne. Stal sa tiež vedúcim oddelenia strednej Európy na Ministerstve zahraničných vecí, kde bol do roku 1990.
Potom rok pôsobil v Poľsku vo funkcii druhého tajomníka na Veľvyslanectve ČSFR vo Varšave. V roku 1992 sa stal prvým tajomníkom na Veľvyslanectve ČSFR vo Švédsku, neskôr bol radcom na 
Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Štokholme. Ako chargé d’affaires nastúpil v roku 1994 na Veľvyslanectvo SR vo Varšave.
V rokoch 1994 - 1995 bol Juraj Migaš riaditeľom odboru susedných štátov a štátov CEFTA na Ministerstve zahraničných vecí SR. Nasledovala funkcia zástupcu generálneho riaditeľa Politickej sekcie MZV SR a v roku 1997 sa stal generálnym riaditeľom politickej sekcie.
V roku 1998 pôsobil Juraj Migaš vo funkcii vedúceho Misie SR pri OBSE vo Viedni a od roku 1999 bol veľvyslancom SR, vedúcim Misie SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli. V roku 2004 bol šéfom bilaterálnej sekcie MZV.
V rokoch 2004-2009 bol veľvyslancom SR v Maďarsku. Od roku 2012 pôsobil Juraja Migaš ako poradca premiéra Roberta Fica pre oblasť zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov. Naposledy od roku 2014 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Slovinsku v Ľubľane.
