Komlóšania v Galante - Z pokolenia na pokolenie
Vydarené podujatie Spolku Slovákov z Maďarska v Galante ● Účinkujúcimi hosťami boli Slováci zo Slovenského Komlóša ● Bohatá pätnásťročná bilancia ● Aby zostali v pamäti národa ● Komlóšski divadelní ochotníci rozveselili Galanťanov ● Dolnozemská gastronómia ● Nechýbala ani hudba, spev a tanec
Vydarené podujatie Spolku Slovákov z Maďarska v Galante
Viac ako sedemdesiattisíc Slovákov z Maďarska sa v povojnovom období (najviac v roku 1947) v rámci medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva presídlilo do krajiny svojich predkov, na Slovensko. Rozhodujúca časť z nich našla svoj /staro/nový domov v juhozápadnej časti Slovenska. Naši krajania počas repatriácie spravidla dostali možnosť usídliť sa v obciach s prevahou maďarského obyvateľstva. Slováci z Maďarska a ich 
potomkovia, v južnoslovenských okresoch dodnes rozptýlene žijú v desiatkach týchto obcí a dlho čakali na stredisko, kde by našli možnosť spolčovať sa. Vedeli, že svoje spolky majú Slováci zo Srbska (predtým Juhoslávie), Rumunska a Bulharska a oni nemali dlho nič, čo by ich aspoň čiastočne integrovalo. Okres Galanta a samotné mesto Galanta sa stalo nielen tým, že tam žije veľa presídlencov, ale aj geografický a najmä svojou iniciatívou vyvoleným miestom spolku. Do tohto mesta sa vďaka zanieteným jednotlivcom zo strany rodených presídlencov a ich potomkov podarilo v roku 1998 zvolať z viac ako tridsať obcí niekoľkých okresov tristo delegátov a na valnom zhromaždení založiť Spolok Slovákov z Maďarska na Slovensku. Za predsedníčku spolku bola zvolená Anna Piláriková, ktorá stojí na čele tohto občianskeho združenia dodnes.
Bohatá pätnásťročná bilancia
Vlani, keď si tento spolok na valnom zhromaždení pripomenul svoje pätnásťročné účinkovanie, jeho delegáti mohli konštatovať, že združenie dodržiava schválené stanovy a plní prijaté programové vyhlásenia, medzi ktorými nechýba utužovanie spolupatričnosti presídlených Slovákov z Maďarska, spolupráca s Maticou slovenskou, ktorej členmi sú takmer všetci členovia a priaznivci spolku, prehlbovanie živého kontaktu s krajanmi doma a v zahraničí. Za týmto účelom navštívilo spolok niekoľko významných predstaviteľov Slovákov z Maďarska. Každoročne uskutočňované kultúrno-spoločenské podujatia spolku sa spravidla konajú v priestoroch Domu Matice slovenskej a mestských kultúrnych zariadeniach a tak spolok svojimi aktivitami významne ovplyvňuje kultúrno-spoločenský život v meste a jeho širšom okolí. Patria k nim aj prednášky, semináre, výstavy, stretnutia s osobnosťami. Na 
podujatiach spolku vystupovali a doteraz vystupujú významné osobnosti a umelci, akými napríklad boli a sú Ladislav Ťažký, Ivan Ožvát, Eva Kristínová, Igor Bázlik, Dušan Jariabek, Juraj Sarvaš... Na niektorých podujatiach organizovaných spolkom sa doteraz zúčastnili všetci najvyšší predstavitelia mesta - primátori, čo tiež zvýrazňuje vážnosť poslania tohto občianskeho združenia. Pravidelnými účastníkmi podujatí spolku bývajú vedúci a členovia spolkov Slovákov z Rumunska, Bulharska, Srbska a osobitne aj zo Starej Pazovy. Vedenie spolku kladie osobitný dôraz na úzku spoluprácu a vzájomné návštevy medzi slovenskými samosprávami v mestách a obciach v Maďarsku, skadiaľ sa presídlilo na Slovensko najviac Slovákov. Takými mestami sú najmä Slovenský Komlóš, Békešská Čaba, ale aj Slovenský Bánhedeš, Budapešť a iné Slovákmi osídlené mestá a obce. Spolupráca na oboch stranách viackrát vyústila v konkrétne kultúrno-spoločenské podujatia, na ktorých sa vždy aktívne 
zúčastňujú členovia spolku.
Aby zostali v pamäti národa
Medzi hlavné poslanie spolku patrí organizovanie spomienkových stretnutí k významným výročiam, vzťahujúcim sa na výročia osídľovania miest na maďarskej časti Dolnej zemi Slovákmi a tiež na druhej strane výročiami prisťahovania Slovákov z Maďarska do jednotlivých miest na Slovensku (Sereď, Tešedíkovo, Diakovce, Matúškovo). Tieto akcie sa darí úspešne usporadúvať v spolupráci s miestnymi odbormi Matice slovenskej. Pri takýchto výročných príležitostiach sa stalo pravidlom aj umiestňovanie pamätných tabúľ (Horné Saliby, Sládkovičovo, Matúškovo, Veľké Úľany, Nové Zámky). V Slovenskom Komlóši k 
neprehliadnuteľným monumentom mesta patrí umelecké dielo k 260. výročiu osídlenia Slovenského Komlóša Slovákmi, umiestnené v centre mesta. Na druhej strane spolok zabezpečil osadenie pamätnej tabule v evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši, ktorá je venovaná 55. výročiu odsťahovania tunajších Slovákov do krajiny svojich predkov. Na výročné slávnosti a spomienkové podujatia spolok pozýva krajanov z Dolnej zeme, medzi ktorými nemôžu chýbať Komlóšania, ktorí sem zvyknú zavítať aj so svojimi umelcami, slovenskou ľudovou tvorbou a slovenským programom. Napríklad Alžbeta Lopušná-Medovarská v Galante vystavovala ukážky výrobkov ľudovej keramiky a krojovaných bábik, vystupoval folklórny súbor Harmónia, ďalej folklórny súbor Komlóš, uviedli tu do života zborník Z minulosti Slovenského Komlóša, svoju tvorbu prišli predstaviť komlóšski básnici Juraj Antal - 
Dolnozemský a Michal Divičan. Medzi Slovákmi v Maďarsku Komlóšanom patrí v tradíciách ochotníckeho divadla prvé miesto. Túto tradíciu si udržiavajú dodnes.
Komlóšski divadelní ochotníci rozveselili Galanťanov
Tohtoročný druhý októbrový víkend, ktorý sprevádzalo vydarené babie leto, patril v Galante kultúrno-spoločenskému podujatiu s názvom Z pokolenia na pokolenie. Za spolupráce Domu Matice slovenskej v Galante pripravil ho Spolok Slovákov z Maďarska na Slovensku a Organizácia komlóšskych Slovákov (Maďarsko). V piatok večer sa komlóšski dolnozemskí Slováci, divadelní ochotníci predstavili domácemu obecenstvu v preplnenej Bábkovej sále Mestského kultúrneho strediska divadelnou veselohrou Vrtochy starej mamy. Erna Lauková, 
v úlohe hlavnej predstaviteľky postavy starej mamy a ďalších desať hercov-seniorov, dokázali v spisovnej slovenčine predviesť návštevníkom túto veselohru k veľkej spokojnosti publika, začo si od neho vyslúžili obrovský potlesk. Herci preukázali aj to, že v Slovenskom Komlóši je slovenčina medzi seniormi ešte stále nielen bežným dorozumievacím jazykom, ale ako sa ukázalo aj jazykom, ktorým dokážu predviesť sa obecenstvu aj v dramatickom a slovesnom diele.
Dolnozemská gastronómia za účasti družstva z Komlóša
Sobota patrila celá Dňu dolnozemskej gastronómie. Hlavnou organizátorkou a moderátorkou vydarenej akcie, s podporou členiek výboru Spolku, bola jeho predsedníčka Anna Piláriková. Aj na toto kulinárske podujatie, ktoré sa konalo v priestoroch Domu Matice slovenskej, prišlo okrem domácich a dolnozemských 
kuchárov aj veľa záujemcov pochutnať si na povesťou opradených špecialitách. Bolo čo prizerať sa nielen kuchárskemu kumštu, ale aj pred očami pripravovaných dolnozemských špecialít, a rovno z kuchyne vybrať si a pochutiť si na ľudovej strave starých mám. Tohtoročná tradičná dolnozemská kuchyňa v Galante spočívala v príprave a ponuke troch jedál. Najväčšia úloha a práca pripadla hosťom z Komlóša, ktorí dostali pripraviť komlóšsku špecialitu s miestnym názvom „kvasienke“. Aby pochúťka prišla na stôl čím skôr, chystalo ju až osem zručných kuchárok: Zuzana Farkašová-Benčíková, Anna Molnárová-Chlebnická, Zuzana Venerčanová-Chlebnická, Zuzana Pipíšová-Bítešová, Zuzana Škrabáková-Pavlíková, Erna Lauková-Bencúrová, Alžbeta Ištvánová-Badová a Mária Korcová-Pipíšová. Výsledkom od miesenia cesta, cez formovanie, parenie, obsypanie 
makom, orechmi, škoricou boli „kvasienke“ s dobrou chuťou a vôňou, ktoré sa veľmi skoro minuli. Ich variantom sú na Slovensku parené buchty. Druhou kuchárskou skupinou, ktorá vyrobila komlóšsku „klbásu“ boli domáci Komlóšania. Recept ostal ich domácim tajomstvom. Hlavným kuchárom tretej kuchyne, ktorá pripravila jedlo zo Slovenského Bánhedeša - „bánhedešský baraní paprikáš“, bol Pavel Kulik. Je známe, že táto dolnozemská špecialita nesmie chýbať v jedálnom lístku na žiadnej svadbe Slovákov v Maďarsku. V umení uvariť tento pokrm využil kuchár skúsenosti a recept svojich bánhedešských predkov. Ako sám povedal, do prípravy tohto jedla okrem známych zložiek treba dať aj cit a fortieľ a výsledok sa dostaví. Kulinárom, ktorí neboli šoférmi, ponúkol majster kuchár pred jedlom aj kalíšok domácej slivovice. Všetky druhy pripravených jedál sa rýchlo návštevníkmi 
míňali a ten, kto zaváhal, pripadlo mu len pozerať sa ako sa už stoly upratujú.
Nechýbala ani hudba, spev a tanec
Deň ľudovej dolnozemskej gastronómie bol vyplnený aj kultúrnym programom. Vyplnili ho vystúpenia Folklórneho súboru MO MS, Detskej folklórnej skupiny Zvončeky zo Sládkovičova a Mládežníckeho ľudového orchestra IGRICI z Igramu, ktorý vedie potomok komlóšskych Slovákov - Miroslav Brna. V priebehu podujatia si návštevníci mohli pozrieť aj národopisný film Komlóšska svadba, v ktorej účinkovali aj niektorí aktéri tohtoročného podujatia Z pokolenia na pokolenie. Podujatie bolo zakončené položením vencov ku symbolickému kameňu - Pamätníku presídlenia dolnozemských Slovákov na Slovensko, ktorý stojí pred Domom Matice slovenskej. Družstvo zo Slovenského Komlóša zaspievalo pred ním hymnu Slovákov v Maďarsku.
