Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko
Ocenené práce 22. ročníka súťaže žiakov základných a stredných škôl v literárnej tvorbe ● Čestné uznanie v 4. kategórii pre študentov z Maďarska: Elizabeth Kollárovú a Michala Tomáša Tataiho ● Rozvíjanie slovenského jazyka v napĺňaní duchovného rozmeru vnímania slovenskosti najmladšou generáciou krajanov.
V prvý júnový štvrtok sa v Nových Zámkoch uskutočnilo slávnostné vyhlásenie 22. ročníka súťaže žiakov základných a stredných škôl v literárnej tvorbe s názvom Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Hlavným motívom tejto, z roka na rok čoraz obľúbenejšej súťaže aj medzi slovenskými žiakmi a študentmi v slovenských prostrediach v zahraničí, je rozvíjanie slovenského jazyka nielen z dôležitého vedomostného aspektu, ale aj v napĺňaní duchovného rozmeru vnímania slovenskosti najmladšou generáciou Slovákov žijúcich v zahraničí.
Stiahnite si zborník: www.oslovma.hu/XXX/PrecoSlo.pdf
Ocenené práce žiakov a študentov z Chorvátska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny:
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/742/ocenene-prace-literarnej-sutaze-preco-mam-rad-slovencinu-preco-mam-rad-slovensko
Ocenené práce študentov z Maďarska
Michal Tomáš Tatai, 9. ročník
Stredná odborná škola stavebná, Budapešť
Učiteľka: Marcela Somogyiová
Čestné uznanie v 4. kategórii
Pri písaní tejto práce by som sa nechcel sústrediť iba na jeden príbeh z mojich pätnástich rokov, či odvodzovať nudné argumentácie hľadajúc odpoveď na uvedenú otázku, radšej by som si chcel vytýčiť cieľ prezradiť Vám moje myšlienky a zážitky súvislé so slovenčinou a prežité na Slovensku.
Slovenčina je mi cudzí jazyk, no napriek tomu, že mám predkov pochádzajúcich zo slovenskej dediny Dunaeďház na Dolnej zemi. Dvaja prastarí rodičia sa ešte rozprávali po slovensky, ale kvôli hluchonemosti ich syna, čiže môjho starého otca, táto pekná reč v každodennej komunikácii zanikla. Môj starý otec už nevedel odovzdať znalosť slovenčiny svojim deťom, ani stará mama, lebo pochádzala z inej dediny. Hoci starý otec bol hluchonemý, ale teta Jolana, jeho sestra, dávala veľký pozor na to, aby lásku k slovenčine odovzdala ďalšej mladšej generácii, mojej mame a jej súrodencom. Teta Jolana sa narodila v roku 1913, čiže teraz by mala stojeden rokov. Moja mama so súrodencami chodila do miestnej slovenskej základnej školy.
Keď som sa dostal do tretej triedy na Slovenskú školu v Budapešti, skoro nič som nevedel po slovensky. Medzi spolužiakmi sme sa rozprávali po maďarsky, no rok čo rok som už rozumel viac slovensky. V treťom a štvrtom ročníku bola naša trieda s inými triedami v táboroch na Slovensku. Jeden z tých bol zorganizovaný v Hronci, medzi horami Nízkych Tatier. Vyučovanie prebiehalo v slovenskom jazyku a chodili sme na pekné výlety. Na Slovensku som bol najmä v detských táboroch alebo u príbuzných, ale zúčastnil som sa aj na recitačnej súťaži v Komárne.
Bratranci a sesternice ma s láskou prijali do svojho vlastného domova. Bývajú v Banskobystrickom kraji, neďaleko Zvolena, v dedinke Bacúrov. Aj v Komárne som sa cítil veľmi dobre, pretože koľkokrát som navštívil Slovensko, toľko ráz som sa vrátil s väčšími skúsenosťami a rozsiahlejšími vedomosťami. Vždy som mal lepší pocit, lebo som sa vedel vždy lepšie a lepšie dohovoriť a lepšie som porozumel svojich rovesníkov.
S láskou som sa vracal na Slovensko a vždy sa teším každej príležitosti, kedy ho môžem opäť navštíviť. Veľakrát som navštívil Bratislavu, hlavné mesto Slovenskej republiky, kde zo všetkých pozoruhodností bývalého korunovačného mesta Uhorska, sa mi najviac páčil monumentálny pamätník Slavín. Nachádza sa na predhorí Malých Karpát, samotné námestie na moje prekvapenie je rovné a rozsiahle. Pamätník bol postavený na pamiatku sovietskym vojakom bojujúcich za oslobodenie mesta v druhej svetovej vojne. Vypína sa na otvorenom priestranstve. Keď človek stojí na najvyššom schodisku, ktorý vedie k pamätníku Slavín, očarí ho prekrásna panoráma Nového mosta, Dómu sv. Martina, Hradu aj Petržalky s vysokými panelákmi, skrývajúcu sa do smogu.
Keďže som chlapec, junák vo vývine, mám rád jedlo - dobré, chutné jedlo. Počas mojich pobytov som mal možnosť vyskúšať aj tradičné jedlá nielen v reštaurácii, ale aj u mojej tety. Vychutnal som jedlá, ktoré v Maďarsku niektorí ani nepoznajú. Namiesto „paprikáškrumpli” jestvujú bryndzové halušky, namiesto „rigójanči” sú parené buchty a „sékejkáposta” je segedínsky guláš. Jedlá boli chutné aj napriek tomu, že my v Maďarsku dávame „papriku aj do čaju”. Aj s výnimkou týchto jedál, strava v oboch krajinách je podobná z toho dôvodu, že sme susedia od veky vekov. Na Slovensku som sa stretol iba s milými ľuďmi, asi preto, že vždy, keď som tam bol, bol to organizovaný tábor či výlet, alebo návšteva blízkej rodiny, kde
Ako som už povedal, od tretieho ročníka, čiže 6 rokov som sa učil slovenský jazyk, predtým som chodil do inej školy. Ale nie ihneď, o tri-štyri roky som prišiel do toho, chodil som na rôzne slovenské súťaže. No úspechy vôbec nie sú iba mojou zásluhou, neúnavne pomáhala moja mama, bez nej by som to nedosiahol, ale vďaka patrí aj našim učiteľom, ktorí ma učili. Ani slovenskou literatúrou nepohŕdam, teraz čítam knihu Tri gaštanové kone od Margity Figuli, ktorá by teraz oslavovala svoje 105. narodeniny, ako som sa dozvedel. Páči sa mi smelá postava Petra, ktorý sa trápi v strachu, že jeho milá Magdaléna sa vydá za Zápotočného, ktorý „nie je hoden” jej lásky. Keď som sa snažil porovnať život Margity Figuli a život tety mojej mamy, prišli mi na um nasledujúce paralely: Najprv, že obidve sa narodili v tom istom období histórie ešte pred prvou svetovou vojnou, ale po prelome storočia. Obidve mali otca na fronte krutej vojny, narukovali do rakúsko-uhorskej armády. Obidvaja otcovia nechali doma deti a manželku; Figulin otec štyri, tetin otec tri deti. A, samozrejme, obidve ovládali slovenčinu.
Veľmi sa teším, že som prišiel aj na chuť známej Kofoly (aby som Vás potešil po takejto smutnej téme). Som rád, že som sa už natoľko naučil túto ľubozvučnú reč - slovenčinu, ktorou sa rozprávali moji predkovia a pomocou ktorej som mohol kúpiť otcovi aj časopis „Amatérske rádio”. Veľmi ho to potešilo. Po ukončení ôsmeho ročníka som odišiel na Strednú odbornú školu stavebnú v Budapešti, kde budem študovať päť rokov. Žiaľ, v tejto škole sa už neučím po slovensky, ale slovenský jazyk si naďalej zachovávam a pripravujem sa na stredný stupeň jazykovej skúšky. Dúfam, že moje vedomosti použijem aj pri mojom ďalšom štúdiu, ktoré možno bude práve na Slovensku.
Michal Tomáš Tatai: Takto žili naši - Moji predkovia
Michal Tomáš Tatai: Takto žili naši - Moji predkoviaSkúmanie dejín vlastnej rodiny sa pre mňa stalo zážitkom. V tejto práci by som chcel predstaviť svoju rodinu a zamyslieť sa nad tým, kde sú moje korene, odkiaľ vlastne pochádzam. Mojím najobľúbenejším predmetom je slovenská vzdelanosť a vďaka tomuto predmetu som začal pátrať po svojich koreňoch.
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1117-m-t-tatai-takto-ili-nai-moji-predkovia
Láska v slovenskej literatúre
Elizabeth Kollárová, 11. ročník
Gymnázium, Budapešť, Maďarsko
Učiteľka: Katarína Kollárová
Čestné uznanie v 4. kategórii
Láska je najlepšia vec na svete! To najkrajšie na nej je, že existuje v rôznych podobách. Hovoríme o láske zamilovaných, o láske k rodine, priateľom, o láske k vlasti a materinskej reči, ale aj o láske k zvieratám a k prírode. Patrí sem samozrejme aj láska k slovenskej literatúre. Predstavitelia slovenskej literatúry túto pestrosť využili aj vo svojich dielach a básňach. Láska si niekedy vyžaduje trpenie a prekonanie mnohých prekážok. Vidíme to aj v láske Jána Kollára k Friederike Wilhemine Schmidtovej. Boli do seba zaľúbení, no Friederikina matka bola proti tomuto vzťahu, nechcela, aby jej dcéra navždy odišla do Uhorska, a tak napísala Jánovi Kollárovi, že jej dcéra umrela. Plný smútku, ale naplnený láskou k svojej milej a láskou k svojmu národu, napísal jednu z najkrajších kompozícií sonetov Slávy dcéra. Majstrovsky a otvorene tu vyjadril svoje ľúbostné city k svojej láske. Nikdy ju neprestal ľúbiť. Keď sa po mnohých rokoch dozvedel, že jeho Mína (ako ju nazýval) nezomrela, ihneď ju vyhľadal a oženil sa s ňou, veď ani ona naňho zabudnúť nevedela. To je láska! Po šestnástich rokoch sa konečne splnil ich sen. Vari sú toho schopní aj ľudia dnešnej doby? Margita Figuli, predstaviteľka lyrizovanej prózy, predstavuje vo svojom diele Tri gaštanové kone lásku medzi mužom a ženou, aké krásy, ale aj utrpenia nosí so sebou. Petrovi (hlavný hrdina diela) zomreli rodičia, keď bol ešte malý. Vychovávali ho Magdalénini (hlavná hrdinka diela) rodičia. Peter a Magdaléna vyrastali ako ozajstní súrodenci, najlepší priatelia. Mali sa radi a z ich priateľstva vznikla ozajstná láska. Magdalénini rodičia však sľúbili svoju dcéru inému. Ale Peter dokázal celému svetu, že vie vytrvalo a tvrdo pracovať pre svoju lásku a bojovať o ňu. Prekážky, ktoré museli zaľúbení zdolať, boli ťažké, bolestné, dokonca spojené s tragickými udalosťami. Láska však bola silnejšia a zvíťazila. V slovenskej literatúre nachádzame aj iné podoby lásky. Majster slovenskej poézie, Pavol Országh Hviezdoslav, s obrovskými citmi opisuje svoju lásku k oravskej prírode a k oravskému ľudu a v básni Priadka sa ešte krajšie a nežnejšie vyjadruje o svojej matke a láske k rodine. Pavol Országh Hviezdoslav píše aj o láske k materinskej reči. Táto forma je zastúpená aj v slovenskej literatúre Maďarska. Nádherne sa o nej vyjadruje básnik Gregor Papuček. V básni Naša reč ju prirovnáva k prírode, hovorí, ako „žblnká na perách rozspievaná” a že „stámilióny jej rozumia na svete!”. Mojou najmilšou básňou Gregora Papučka je znelka Slovenčina, láska moja. Veľmi sa mi páči, ako básnik jednoduchým, ale citlivým spôsobom hovorí o svojej materinskej reči. Porovnáva ju s láskou k prírode, ale aj s láskou ľúbiacej matky. Rada túto báseň recitujem, napĺňa ma radosťou a láskou. Básnik ju napísal presne pred pätnástimi rokmi, 28. februára 1999. Je to hádam najsilnejšia forma lásky - láska k matke a jej reči:
Gregor Papuček: Slovenčina, láska moja
Po lúkach kvitne veľa krásnych kvetov:
čakanky, kľúčky, naháč, sedmokráska...
Ktorá z tých rastliniek je tvojou svätou,
najmilšou? Ktorá z nich je tvoja láska?
Poobhliadni sa trošku vôkol seba:
vo svete sú aj lúky krásnych rečí…
Ktorá z nich ti je požehnaním z neba?
Ktorá z tých rečí najlepšie ti svedčí?
Tak, ako každej hore patria stromy,
tak, ako v búrke blesku patria hromy,
ako má rada matka svojho syna,
tak patrí mne každučké slovo matky,
tak jej prekrásny jazyk mi je sladký,
tak milá mi je moja slovenčina.
Budín 28. februára 1999
Stiahnite si zborník: www.oslovma.hu/XXX/PrecoSlo.pdf
Ocenené práce žiakov a študentov z Chorvátska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny:
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/742/ocenene-prace-literarnej-sutaze-preco-mam-rad-slovencinu-preco-mam-rad-slovensko
L I S T O V A N I E
„Slovenčina pre mňe znamená mojich dávních predkov a moje vnučke, prevnučke, budúcnosť,” vraví moja 70-ročná stará mama. Prečo mám rada slovenčinu? Lebo mám rada starkú.
Daniella Kesjár, siedmačka, Békešská Čaba, Maďarsko
Keď počujem slová Slovensko, slovenčina, slovenský, spomeniem si hneď na svoju starú mamu a zacítim fantastickú vôňu, ktorá sa vždy okolo nej šíri. Odkedy je na dôchodku, náš stôl sa po celý rok prehýba pod dolnozemskými slovenskými špecialitami. Na tanieri sa striedajú páskové šišky, heróke, hrachová polievka s domácou tarhoňou, haluške s tvarohom a bryndzou na červeno upečené, zahybováč, cigáňka, kyseľ, krv na cibuľke, iskrivý zlatožltý vývar z bažantov alebo z perličiek s gágorčokmi... Že tieto jedlá nepoznáte? Tak príďte k nám na Dolnú zem, v každej slovenskej rodine vám ich s radosťou pripravia.
Ádám Tuska, deviatak, Békešská Čaba, Maďarsko
Som piatak a už od malička sa učím po slovensky. Mám rád tento jazyk najmä preto, lebo moji rodičia a starí rodičia sa doma veľa rozprávajú touto rečou. Rád by som sa naučil lepšie, aby som sa aj ja vedel rozprávať s nimi.
Bálint Garajszki, piatak, Dabaš, Maďarsko
Tak, ako mám v srdci slovenčinu a Kysáč, tak podobne mám i Slovensko, lebo nezabúdam, že sa moji predkovia práve stadiaľ prisťahovali sem.
Darko Novaković, piatak, Kysáč, Srbsko
Preto všetkým Slovákom žijúcim na Slovensku, ale aj tým, ktorí sú roztrúsení všade po svete, želám, aby si svoj jazyk zachovali a pestovali čo najdlhšie, lebo ak si ho my nebudeme chrániť, druhí to pre nás neurobia.
Darko Paus, šiestak, Kovačica, Srbsko
Pre niekoho je slovenčina iba jeden jazyk, rovnaký ako aj iné jazyky, ale pre mňa je slovenčina veľmi vzácny poklad. Ešte ako malé dievča dozvedela som sa o tom, ako sa naši predkovia presťahovali zo Slovenska práve sem.
Valentína Hudecová, piatačka, Stará Pazova, Srbsko
To preto, že ma moja rodná reč ohrieva ako slnko. Pre toto všetko dám ti, slovenčina moja, kyticu kvetov. To preto, že nám znamenáš mnoho a si soľ nad zlato.
Tamara Vlčeková, šiestačka, Kysáč, Srbsko
Tu vzniká jedna otázka:
Prečo ich mám rád?
To preto, lebo slovenčina a Slovensko
sú dvaja kamaráti v mori hviezd,
a sú mapou všetkých mojich ciest.
Miluška Vranková, šiestačka, Kysáč, Srbsko
Priatelia sa ma často pýtali, prečo mám rada slovenčinu. Len som sa zasmiala a povedala: „Je to časť môjho ja, či ho nemilujem? Oni nerozumeli. Znova som sa zasmiala a povedala: „Moja láska k tomuto jazyku je neopísateľná slovami.“
Dijana Dundović, ôsmačka, Zdenci, Chorvátsko
Neviem sa dočkať, kedy sa naozaj dostanem na Slovensko, keď na vlastné oči uvidím to, čo mi starí rodičia a moja mamka tak krásne opisujú, keď budem môcť použiť slovenčinu a trebárs povedať mojim novým slovenským kamarátom: „Ahojte, volám sa Sara a moje najobľúbenejšie miesto na celučkom svete je Slovensko, rodná krajina mojich predkov. Tu sa mi páči a aj tu sa cítim byť doma!“
Sara Vala, tretiačka, New York, USA
V našej krajine žijú aj iné národnosti - Maďari, Rusíni, Rómovia. Moja starká je Slovenka a moja babka je Maďarka a všetci si rozumieme.
Dominik Šuráni, tretiak, Nové Zámky
Odkazom pre ďalšie generácie je, že treba byť vďačný za to, čo máme - a treba si to vážiť.
Adam Wimmer, štvrták, Bratislava
Rada sa pozerám na lastovičky, ktoré síce na zimu odlietajú, ale na jar znova prilietajú. Možno ich sem ťahá teplý vánok, no ja si myslím, že je to láska ku krajine, ktorej je na Slovensku pre každého dosť.
Sofia Ciklaminyová, štvrtáčka, Koškovce
Slovensko, to je moja rodina, moji kamaráti a ľudia, ktorých mám rád. Moje Slovensko je pekná krajina a nikto ma nepresvedčí o opaku.
Samuel Varga, tretiak, Bratislava
Naša rodina má priateľa z Francúzska. Raz nám povedal, aká je slovenčina úžasný jazyk, znie pre cudzincov ako pieseň, krásne zmäkčuje a zvoní. A ja odvtedy počúvam náš jazyk presne tak.
Dávid Hronský, štvrták, Bratislava
Našu štátnu hymnu spievam tiež veľmi rada. Samozrejme len pri slávnostných stretnutiach v škole a spievam ju tiež spolu s našimi športovcami pri ich víťazstvách. Poznám všetky štyri strofy a pridám k nim i piatu:
Už Slovensko nespí,
slobodne si žije,
Slovenčina milá,
ľubozvučná, živá
nad Tatrami zneje.
Alexandra Klabníková, štvrtáčka, Jasenica
Videla som rôzne veci. Ale jedno vám poviem. Vážte si slovenský folklór, pretože mu na svete niet páru. V žiadnom tanci nenájdete toľko temperamentu, radosti a rôznorodosti ako v slovenskom. Žiadna krajina nemá také nádherné oblečenie ako naše kroje. Žiadna hudba vás nedokáže tak ťahať do tanca ako slovenská ľudová. Roztancuje vám srdce. A to vravím nie iba ako hrdá folkloristka, ale aj ako diváčka folklóru mnohých krajín. Milujem slovenský folklór, milujem Slovensko.
Zuzana Szalonová, 4. ročník gymnázia, Košice
Slovensko je plné krás,
chcem ho vidieť zas a zas.
Štyri ročné obdobia,
Slovensko vždy ozdobia.
Tatry, to je pýcha naša,
do sŕdc radosť nám prináša.
Každý kúsok lesa,
preskúmaj a teš sa.
4 000 jaskýň máme,
do dvanásť z nich
prístup máme.
Ešte máme veľa krás,
tie najväčšie,
tie sú v nás.
Simona Tomovčíková, tretiačka, Vranov nad Topľou
Je na nás, aby sme staré zvyky zachovávali, vnášali do nich nové prvky. Je dôležité, aby aj v týchto časoch honby za mamonom nezabudol človek na to, odkiaľ pochádza, kde sú jeho korene.
Martin Čulen, 1. ročník obchodnej akadémie, Bratislava
Skutočné obrazy nájdeme iba v knihách a rozprávaní veľkých autorov, ktorí dokázali milovať svoju rodnú vlasť, svoje rodné Slovensko aj v zlých časoch a nikdy nezapadli prachom, práve naopak. Zdá sa, akoby svet a mladé generácie zabúdali na udalosti odohrávajúce sa v minulosti. Autori nám svoju múdrosť chcú odovzdať a je iba na nás, či ju chceme spoznať a prijať prostredníctvom čítania. Čítať znamená vzdelávať sa a učiť sa životu. Knihy vťahujú čitateľa do deja a ten sa doň vpíja stále viac a viac, až kým neprelúskne oriešok a nezíska z daného príbehu poučenie či radu do života.
Mária Pachová, 4. ročník gymnázia, Košice
Každý národ má svoj vlastný jazyk, ktorý ho reprezentuje. Niektoré národy ho majú ľubozvučný viac, iné zasa menej. Ale svojím spôsobom majú všetky národy nádherný jazyk. Len sa treba doň započúvať. Nemusíte danému jazyku rozumieť, stačí ho len pozorne vnímať, otvoriť svoje srdce a vtedy pochopíme, aký je nádherný.
Ján Volentier, 4. ročník strednej odbornej školy elektrotechnickej, Trnava
Keď naši s trikolórou na tričku
reprezentujú túto krajinu maličkú,
pocit hrdosti v srdci mávame,
keď Nad Tatrou sa blýska spievame.
Petra Nôtová, ôsmačka, Rimavská Sobota
K Slovensku patria ľudia. Mocní či skromní, silní či menej výrazní. Prítomnosť každého tvorí túto vlasť. Každý v nej má poslanie, je jej súčasťou. Nech už je Slovák v ktoromkoľvek kúte sveta, mysľou a srdcom často zablúdi do miest svojho rodiska a trpezlivo čaká chvíľu, aby sa na rodné Slovensko mohol vrátiť. Veď každý rodný dom, rodná obec, mesto je jeho súčasťou.
Miriam Petričková, prváčka na strednej odbornej škole, Nové Zámky
Vysoké Tatry, pýcha Slovenska.
Žil v nich i Jánošík, legenda slovenská.
Ostré štíty Tatier pozná nejedna mať
A každý ich má nadovšetko rád.
Slávka Šišková, deviatačka, Lipová
Som Maďar. Nielenže bývam na Slovensku, tu som sa aj narodil. Pre svoju národnosť sa necítim vôbec obmedzený. Ak si to niekto myslí, tak obmedzuje sám seba. Naopak, ak ovládam slovenčinu aj maďarčinu, mám viac možností uplatniť sa. Rovnaké práva tu platia pre občanov inej národnosti ako pre Slovákov.
Zsolt Vajda, 2. ročník SOŠ stavebnej, Nové Zámky
Všetci Slováci by mali byť hrdí a vďační našim predkom za to, že im bolo umožnené vzdelávať sa a verejne rozprávať v slovenčine. Dnes to možno berieme ako samozrejmosť, no často zabúdame na tvrdé boje, ktoré museli naši predkovia zvádzať práve pre náš materinský jazyk. Nebyť štúrovcov a mnohých ďalších, ktovie, aký by bol osud slovenskej reči.
Michal Kalinec, 3. ročník gymnázia, Detva
Chcem povedať, teda napísať, či ste Róm-Neróm, neznamená to, že ste rozdielny. Znamená to, že každý z nás je jedinečný v našej rozličnosti. Ja som Róm a som na to hrdý. A som hrdý aj na to, že som Slovák. S veľkým S - slušný, sympatický a raz možno slávny.
Martin Mirga, šiestak, Vígľaš
Slovensko, srdce Európy, srdce v nás.
Buď aj ty pyšný, že ho máš.
Ivana Šaffová, deviatačka, Michalovce
Doma je predsa všetko, čo potrebujem, aby som mohla povedať, že som skutočne šťastná. Doma je mama, ktorá mi tak často pripomína ten deň, keď som sa narodila, a tiež ocko, ktorý ma vždy vo všetkom dobrom podporí. Je tu môj brat a priatelia, bez ktorých by som nemohla existovať.
Kristína Bohušová, šiestačka, Detva
Slovensko? Super - to je moja vlasť,
neviem krajšiu nikde nájsť.
Aj keď sme bez morí,
Máme more pohorí.
Maximilián Želiska, ôsmak, Topoľčany
Keď sa povie Slovensko, každý si predstaví bryndzové halušky, pastierov oviec a ich stáda, domovinu, rodný dom alebo maličkú hornatú krajinu.
Rebeka Berdisová, šiestačka, Sliač
Vôkol rastie svieža tráva,
na ktorej sa pasie krava.
Je tam pekne, poviem vám.
S radosťou tam chodievam.
Emma Spišovská, piatačka, Ľubotice
Dobrým príkladom bol v tejto téme môj učiteľ hudobnej výchovy na základnej škole. Na začiatku každej hodiny hudobnej výchovy sme sa postavili, dali ruku na srdce a zaspievali našu hymnu. Predpokladám, nevidíte v tom nič zaujímavé. Ale pre mňa bolo. Zoskupenie hlasov mladých ľudí a nádherný hlas starého klavíra, ktorý nám udával tón a tempo, vo mne vyvolávali pocit hrdosti.
Tomáš Ďurčovič, prvák na strednej odbornej škole, Nové Zámky
Tu Váh mocne z výšin zastoná,
keď Tatrám rovno padá do lona.
V divoký Dunaj vkliesni sa, kričí,
mohutné vlny k nebesiam vztýči.
Juraj Roháč, ôsmak, Dechtice
Moje najobľúbenejšie nárečie je takzvaná šariština, ktorá vytvára slovíčka, súvetia a slovné spojenia, čo by asi nevymysleli v žiadnom jazyku. Pomocou napríklad zdrobnenín človek môže krásne vyjadriť svoje pocity. Myslím si, že je to jazyk priam stvorený pre básnikov, umelcov alebo napríklad textárov, ktorí nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa svetových kritikov alebo recenzentov, patria k svetovej špičke.
David Vešperej, 3. ročník gymnázia, Prešov
Vždy, keď ľubozvučnou slovenčinou hovorím,
teším sa, že som sa na Slovensku narodil.
Martin Roháč, piatak, Košice
Žiadne oceány, žiadne veľké moria,
lež nádherné pohoria to Slovensko tvoria.
Gabriela Mišúrová, piatačka, Predmier
Slovensko
S - vychádzajúce slnko, ktoré sa každé ráno prebudí a pohladká ma svojimi lúčmi.
Lucia Šimková, šiestačka, Ľubotice
Chcem tu hviezdy počítať,
Celé svoje srdce vlasti dať.
Karolína Štefániková, ôsmačka, Lipová
Slovensko, to je dlhá história boja za národnú slobodu a identitu, boja za vlastný jazyk, za česť. Môžeme byť hrdí na Slovákov, ktorí tento ťažký boj podstúpili, mnohí z nich za to zaplatili aj svojím vlastným životom.
Vanesa Hvizdová, deviatačka, Horná Kráľová
Verše, rýmy, metafory
umelec rád o ňom tvorí..
Je to moja rodná zem,
Iba tu žiť pre ňu chcem.
Roman Richter, ôsmak, Topoľčany
Ocino mi už nad postieľkou čítal po večeroch slovenské rozprávky...
Martin Halaj, ôsmak, Lovinobaňa
Rodná zem je to najdrahšie, čo máme. Môžeme žiť kdekoľvek, všade ju nosíme so sebou
Martina Maťašová, šiestačka, Vranov nad Topľou
Slovenčina je nádherný jazyk, dokáže vyjadriť aj nemožné.
Natália Krúdyová, siedmačka, Vranov nad Topľou
Cítim, že Slovensko je môj hrad.
Nikola Sochuliaková, šiestačka, Zákamenné
Tu názvy sú pre mňa jedna báseň.
Natália Sojková, siedmačka, Košice
Keď uvidíš, pochopíš, z toľkej krásy nezaspíš.
Natália Greschnerová, siedmačka, Žilina
Môžete cestovať po celom svete, krajšiu krajinu nenájdete!
Dominika Chlebíková, siedmačka, Sereď
V Tatrách, kde sa prelieva Váh,
na tých skalách, kde rastie mach,
na tých lúkach, kde sa ovce pasú,
je Slovensko plné krásy a jasu.
Adrián Grác, šiestak, Kovarce
Slovensko je pre mňa krajinou s vôňou ihličia, dreva, halušiek a trdelníka, ozvučené spevom vtákov, ľudovými piesňami, hrou na fujare. Slovensko je krajinou tradícií, zvykov, folklóru zdedeného a šíriaceho sa z pokolenia na pokolenie.
Kristína Molčanová, piatačka, Valaská
Ten, kto vidí v skale drahokam,
ten, kto príde na lúku ako do paláca,
ten, kto tu nebol a tiež vie, kadiaľ kam,
miluje našu krajinu z celého srdca.
Rudolf Hrubovský, šiestak, Vranov nad Topľou
Slovensko moje, rád ťa mám,
keď čítam verše Hviezdoslava,
keď v knihe vládne Biela kňažná,
keď sadám k Bottovým baladám.
Martin Stanovič, ôsmak, Nové Zámky
Stiahnite si zborník: www.oslovma.hu/XXX/PrecoSlo.pdf
