Čo robí Jana Melicherová po nociach? - Maľuje...
Ak by som povedal, že viem, čo robí Jana Melicherová po nociach, keď nespí, každý by si o mne pomyslel, že lipnem na bulvárnom obsahu. ● Surrealistický vysnívaný svet, svet bohatej fantázie, príroda a motívy ľudského života. ● Pre jej umenie je charakteristická expresívna, stupňovaná a skreslená tvorba...
Ak by som povedal, že viem, čo robí Jana Melicherová po nociach, keď nespí, každý by si o mne pomyslel, že lipnem na bulvárnom obsahu. Pritom to ani nie je opodstatnené, totiž naša Janka, ktorá nám cez deň pomáha s vybavovačkami ako sekretárka Slovenskej samosprávy Budapešti, po nociach a vo voľnom čase - maľuje. O tom, ako pekne, sme sa mohli presvedčiť na jej samostatnej výstave v Slovenskom inštitúte Budapešť, vernisáž ktorej sa uskutočnila 14. februára. Bol prekrásny podvečer a na výstavu nás privolával najdojímavejší slovenský hudobný nástroj, fujara. Hral na nej známy folklorista Gergely Agócs. Po tomto milom úvode nás oslovil zástupca 
riaditeľky SI Peter Tomčík. Ako povedal, nestáva sa často, že by v inštitúte boli naraz dve výstavy malieb, ale teraz popri maľbách Jozefa Brausa sme sa stretli na otvorení výstavy amatérnej, ale nie amatérskej maliarky Jany Melicherovej.
„Narodila som sa 19. októbra 1970 v Handlovej na Slovensku, ukončila som Strednú priemyslovú školu chemickú v Novákoch odbor chemický laborant, ďalej Strednú odbornú školu pedagogickú v Turčianskych Tepliciach odbor vychovávateľstvo. V Budapešti žijem skoro 17 rokov, začala som pracovať v slovenskej škole ako vychovávateľka a taktiež som začala chodiť na Univerzitu ELTE, ale štúdiá som kvôli rizikovému tehotenstvu nedokončila. Umenie ma vždy priťahovalo, ale do celého ma tak povediac namočil manžel, ktorý mi kúpil prvé olejové farby. Nad tým, prečo práve maľba, som nejako nikdy nerozmýšľala, prišlo tak samo od seba,” vysvetľovala mi Janka a dodala, že maľuje väčšinou v noci, „keď všetko utíchne a som len ja a moje predstavy. Inšpiruje ma všeličo, škála je široká, veď stačí, keď človek chodí s otvorenými očami, ale inšpiruje ma aj duchovno a špiritualita.”
Po privítacích slovách nasledovalo predstavenie umelkyne, čoho sa ujala jej dlhoročná priateľka Ildikó Hudeczová. „Tak ako stvorený svet hovorí o svojom Stvoriteľovi, tak prezrádzajú maľby Jany jej duševný svet, vnútorné pohnútky a zápasy. Keď som sa ju spýtala, čo cíti, keď maľuje, odpoveď bola iba toľko: Nerozmýšľam, keď maľujem. Jednoducho mi dobre padne, že môžem maľovať, bez ohľadu na to, či som smutná alebo veselá. Svoju túžbu po maľovaní neviem prirovnať k nijakému pocitu... Možno svet je často čierno-biely, ale pre mňa sú farby zvlášť dôležité. Občas vstanem aj v noci, lebo ma dačo napadne, ale aj cez deň chodím s otvorenými očami a keď sa ma niečo - niekedy mizerná maličkosť - dotkne, neviem sa dočkať, aby som sa dostala k palete. Toľko mi povedala Jana Melicherová, ktorú najviac inšpirovali surrealizmus a expresionizmus...“ - začala svoj otvárací prejav kurátorka výstavy I. Hudeczová.
O svojich obľúbených maliaroch rozprávala Janka aj mne: „Obľúbených maliarov mám viac, z maďarských spomeniem Tivadara Csontváryho Kosztku, ktorý bol prvý umelec, s ktorým som sa dostala do styku tu v Budapešti - v jednom antikvariáte som si kúpila knihu o ňom. Ďalším mojím favoritom je Zita Zvolská, ku ktorej ma priviedla úplná náhoda v XI. obvode. Zo svetových velikánov mám najradšej Salvadora Dalího, Vincenta van Gogha, Fridu Kahloovú, Borisa Valleja. Tvorba týchto maliarov mi je veľmi blízka,“ povedala Janka.
„V obrazoch Jany sú veľmi silne zastúpené farby,“ povedala I. Hudeczová a dodala: „Niektoré z jej malieb sú zhotovené abstraktne. Najčastejšie sa objaví svet jej bohatej fantázie, príroda a motívy ľudského života. Pre jej umenie je charakteristická expresívna, stupňovaná a skreslená tvorba. Popritom v jej maľbách sa často objaví 
surrealistický vysnívaný svet. Hoci Janine umenie ešte nie je dozreté, ako sama povedala, neustále sa mení a zdokonaľuje. Pomaly 20 rokov maľuje a tu vidíme výber - 65 malieb, ktoré sú ovocím náruživej práce,“ povedala kurátorka výstavy.
Po jej slovách sme sa mohli presvedčiť, čo všetko považovala za vhodné ukázať nám zo svojej tvorby Janka. Ešte predtým sme si mohli vypočuť pieseň od G. Agócsa a slovenskú populárnu pieseň v podaní žiačky budapeštianskeho slovenského gymnázia Antonelly Morongovej. V povznesenej nálade sme sa mohli kochať aj v prekrásnych dielach sympatickej umelkyne.
Vieme už teda, čo robí Jana Melicherová po nociach. Doprajme jej veľa tvorivého elánu a sily, aby mohla pokračovať v začatej práci vedúcej k celistvosti umenia.