Opravený svätostánok v Dolných Strhároch

Krátko z histórie cirkevného zboru v Dolných Strhároch ● Tunajšie obyvateľstvo pochádza od českých exulantov (?) ● Kostol z r. 1756 ako kultúrnu pamiatku sa tak z milodarov cirkevníkov a štátnej správy v r. 2012 konečne podarilo obnoviť ● Rozpomienka brata farára Jána Ďurova na vianočné sviatky z detstva

V starších zápisniciach evanjelického a.v. cirkevného zboru v Dolných Strhároch (malá novohradská dedinka neďaleko Veľkého Krtíša) niektorí tam pôsobiaci farári zrejme z romantizujúcich legiend prevzali údaje, podľa ktorých tam pôsobil evanjelický zbor už pred rokom 1600 a že je to veľká zásluha českých husitov a neskoršie českých exulantov. Podľa tejto legendy po bitke na Bielej hore sem prichádzajú a usadzujú sa tu v dobe husitskej budúci evanjelici a na mieste zvanom Kostolisko si údajne spoločne s domácim obyvateľstvom postavili prvý chrám.

Tri pokolenia modrokamenských zemepánov, rodiny Balašovcov boli za reformáciu a evanjelickú cirkev a.v., a teda aj výbornými obrancami tejto cirkvi. V dobe protireformačnej Balašovci rekatolizovali a z nich Pavel Balaša bol najzúrivejším katolíkom a zaumienil si, že prvý ev. kostol zoberie a dá katolíckej cirkvi. S tým dôvodom, že to bol katolícky kostol, lenže po rôznych prenasledovaniach a peripetiách a vypočúvaniach, i napriek týmto svedectvám, kostol nikdy nepatril katolíkom. Bol násilím Pavlom Balašom odobratý. Po deputácii dolnostrhárskych cirkevníkov Pavel Balaša prisľúbil u panovníčky Márie Terézie, že sa postaví boží stánok s jeho finančnou podporou, lebo ak nie, bude prísne potrestaný panovníčkou. Toto tvrdí história už 256 rokov. Nový chrám sa postavil na husacom pasienku za dedinou za 54 dní, po veľmi ťažkej a úmornej práci dolnostrhárskych veriacich a iných cirkevných zborov, ako boli Horné Strháre, Selce, Pôtor, Horná Strehová, Dolná Strehová, Lešť, Malé Zlievce. Za príklad stojí podotknúť, že ľudia cirkevného zboru Turie Pole pomáhali tak vytúžený dolnostrhársky chrám celý týždeň s 36 konskými povozmi. Bol ukončený v roku 1756 a v tú jeseň (15. októbra) aj posvätený. Za namáhavú prácu patrí veľké poďakovanie bratovi kňazovi Andrejovi Labátovi, ktorý po 30-ročnej úmornej práci pri výstavbe kostola opúšťa svojich dobrých cirkevníkov, odchádza na zaslúžilý odpočinok k synovi do Veľkého Lomu, kde z božej lásky aj umiera.

Kostol v Dolných Strhároch ako kultúrnu pamiatku v roku 2012 sa z božej vôle konečne podarilo obnoviť. Stalo sa tak z milodarov cirkevníkov a štátnej správy, z BBSK a OcÚ Dolné Strháre, za čo im patrí poďakovanie. Aj v mene zborového brata ev. farára Mgr. Jána Ďurova, ktorý i napriek ťažkostiam za všetkým napredovaním v cirkevnom zbore stojí od jeho inštalácie 11. novembra 1973. Za tých 40 rokov sa snažil urobiť len to prospešné pre naše cirkevné zbory, za čo mu patrí božské požehnanie. Počas viacročného pôsobenia od svojej vysviacky 9. októbra 1966 prešiel rôznymi cirkevnými zbormi od Modry-Kráľovej, Myjavy, Betliara, Dolné Strháre a Veľký Krtíš, kde zastával v rokoch 2000 - 2006 funkciu seniora novohradského seniorátu. Po odchode do dôchodku naďalej ostal verný cirkevnému zboru v Dolných Strhároch, kde prežil 40 rokov svojho plodného života. Za to mu ďakuje celý cirkevný zbor - na čele so sestrou Annou Aláčovou, ktorá je hnacím motorom zboru, ale aj autor tohto príspevku. Nech mu žehná nebeský otec len to najlepšie aj celej jeho rodine, tak nám pán Boh pomáhaj!

Text a foto: Ján Labát

Rozpomienka brata farára Mgr. Jána Ďurova na vianočné sviatky z detstva

Ako malý chlapec som sa veľmi tešil na Vianoce a Štedrý večer, samozrejme, i na rôzne skromné darčeky. Na Štedrú večeru sa v Dolnom Tisovníku varili tradičné jedlá: hríbová polievka, opekance (tvarohové, bryndzové) a hlavne bryndzovníky a rôzne kysnuté koláčiky. Pred Štedrou večerou celá rodina sa odobrala na služby božie do Horného Tisovníka. Po službách božích sa zišla rodina pri Štedrej večeri, kde boli prichystané tradičné jedlá, ktoré s láskou pripravovala stará mama. Po večeri prišlo na darčeky, kde niekedy bolo aj prekvapenie od rodičov pod jagavým stromčekom. Týchto tradícií sa pridŕžam aj dnes s mojou rodinou, kde dominuje živý stromček, ktorý prináša vôňu domova. Ak by sa dal vrátiť čas hlavne mojich rodičov a starých rodičov. V čase vianočných by sa mali ľudia viac zbližovať, či už v rodinách alebo chrámoch božích, lebo ten čas tak letí, ani sa nenazdáme a sme o rok starší. Prajem pokoj ľudom dobrej vôle, spoločne s mojou rodinou a požehnanie do Nového roku 2013 s božou láskou! Brat farár Mgr. Ján Ďurov.