Najviac slovenskej kultúry pod jednou strechou
Viete, kde v Maďarsku nájdete asi najviac slovenskej kultúry pod jednou strechou? Adresa znie: Rákócziho cesta číslo 15, Budapešť. Práve tu sídli jeden zo slovenských inštitútov pôsobiaci pri Ministerstve zahraničných vecí SR.
Čím všetkým sa zaoberá a čo momentálne pripravuje, aj o tom sa
s jeho riaditeľkou Janou Tomkovou porozprával Michal Herceg.
Slovenský inštitút v Budapešti
- Vašou úlohou je reprezentovať Slovensko v zahraničí, v tomto prípade v Maďarsku. Ale zároveň ste aj takým akoby ostrovčekom, malým domovom pre Slovákov žijúcich v Maďarsku. Keď sa pozriem do vášho kalendára podujatí, tak sa zdá, že tým najzrozumiteľnejším komunikačným jazykom, ako reprezentovať Slovensko, je výtvarné umenie.
- Je to asi najjednoduchší spôsob, pretože to príde len umelec s kurátorom, alebo dokonca aj bez kurátora, kde mu vystavíme tie obrazy, urobíme vernisáž, kde pozývame aj samotných Maďarov z rôznych komunít - od verejného, spoločenského, politického kultúrneho, vedeckého života, až po tých našich krajanov, ktorí už chodia k nám skoro ako domov. A ostatné tie aktivity, napríklad koncert. To už je trošku taká zložitejšia príprava, ale venujeme sa tomu a máme ich tiež dosť často.
- No ale aj pri tom výtvarnom umení. Napríklad nedávno tam bola výstava ôsmich pedagógov Vysokej školy výtvarných umení z Bratislavy, takže tiež taký náročnejší projekt zrejme.
- Áno, áno, aj máme vystavených týchto osem pedagógov Vysokej školy výtvarných umení, z toho šesť bolo osobne prítomných. Oni prišli jedným spoločným autom, takým malým mikrobusom, ale bolo to tiež veľmi príjemné, rôznorodé umenie, bolo tam aj sochárske, aj maľby. Premietame aj filmy a pravdepodobne všetkým známy film Nickiho rodina od Mateja Mináča, ktorá už bola prezentovaná na Slovenskom inštitúte a dokonca v rámci Svetového dňa holokaustu teraz 27. sa objavila aj v maďarskej televízii s maďarskými titulkami a na toto je napríklad veľká rezonancia.
- Slovákov určite poteší, že naše knihy, nové, sú preložené do maďarského jazyka, sú prístupné maďarskému publiku.
- Máme veľmi dobrý kontakt a spoluprácu s bratislavským vydavateľstvom Kaligram, ktoré má veľmi dobrú pozíciu na maďarskom trhu. Tieto preklady zabezpečuje toto vydavateľstvo. Minulý rok sme boli na knižnom veľtrhu v Budapešti, tento rok sa tiež chystáme v apríli. Len teraz nedávno bolo 9 kníh prezentovaných pred 4-5 mesiacmi bolo tiež nejakých 8 kníh prezentovaných. Je to aj poézia, aj próza.
- Napríklad sa schyľuje k valnému zhromaždeniu slovenských seniorov vo vašich priestoroch.
- Valné zhromaždenie, to je taká ich interná akcia, ale s Klubom slovenských dôchodcov robíme viacej aktivít, napríklad sa blíži MDŽ a oni ešte stále tento sviatok dodržujú, lebo si ho tak ctia. Takže v rámci MDŽ opäť budú u nás, takže máme naozaj veľmi dobré kontakty.
- Tu sa dostávame už aj k skladbe našich Slovákov v Maďarsku. Vieme, že na Dolnú zem odchádzali v 18. storočí a v ďalších vlnách za prácou. Kto tvorí tú slovenskú komunitu?
- Tak v Budapešti je veľmi živá tá slovenská komunita, je to už dané samotným hlavným mestom. Pravdou je, že tí mladší už až tak dobre po slovensky nehovoria, ale veľmi sa snažia. Vyučujeme tiež slovenčinu, ale veľká komunita žije dole v Békešskej Čabe, to je ešte južnejšie. Máme slovenské školy tiež na juhu, to je Slovenský Komlóš, v Maďarskej televízii existuje slovenská redakcia, v Segedíne a tak ďalej. Takže slovenských komunít v Maďarsku je viac a my sa kontaktujeme skutočne s každou jednou z nich.
- Náš rozhovor sa odohráva v takom veľmi príjemnom duchu kultúrnej spolupráce a zaujímavých podujatí. Ale ľudia si to asi nevedia celkom odfiltrovať od toho, čo sa momentálne v Maďarsku deje. Tá ich nová ústava, Európa je znepokojená a tak ďalej. Odráža sa toto nejako aj vo vašej práci?
- My sa nechceme venovať politickým otázkam. Čo je asi pre ľudí veľmi príjemné, že sa prídu k nám pozrieť, vypočuť veci, ktoré ich nezaťažujú, ktoré nemusia riešiť, ktoré si len nechajú tak prejsť telom a duchom a trošku tak vypnú od toho každodenného života.
- Čiže dá sa povedať, že tá kultúrna spolupráca funguje bez ohľadu na to, aké turbulencie sú na tom politickom nebi?
- Ja si myslím, že áno. Cítim to tak. Čo sa týka symbiózy Slovenska, Maďarska, alebo ľudí, tak v tejto oblasti nepociťujem žiadne napätie. Naopak si myslím, že kultúra je jedna z mála oblastí, kde veľmi prirodzenou formou a jednoduchou formou sa ľudia dokážu zblížiť, porozumieť si, dokonca, by som povedala, aj keď nehovoria jedným jazykom, dá sa to vyjadriť mnohokrát gestikuláciou, keď sa pozeráte na nejaké dielo. Výraz očí, výraz tela ľudia naberajú trošku viacej sily ako pri denno-denných správach, ktoré teda naozaj nie sú vždycky mimoriadne pozitívne.