Slovenské rozprávkové popoludnie v Dabaši-Šáre
Žiaci nižších ročníkov na javisku v predvianočnej nálade ● Rozprávka o repe, aj o dvanástich mesiačikoch ● Klások - Bez práce nie sú koláče ● Rodinná atmosféra a príbeh pod názvom Ako je svet zariadený? ● Členovia dramatického krúžku predviedli hudobnú rozprávku: Zlatú priadku od Milana Rúfusa.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna základná škola. „Žili” tu učitelia i žiaci nižšieho a vyššieho stupňa. Každý všedný deň pracovali spolu namáhavou prácou, ktorá na konci priniesla svoje plody. Také „plody” sme mohli vidieť napríklad 10. decembra 2013 v telocvični Základnej školy Františka Rákócziho II. v Dabaši-Šáre. Vtedy tu totiž usporiadali s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v poradí už štvrté Slovenské rozprávkové popoludnie žiakov nižších ročníkov.
Prvýkrát som spoluúčinkovala na tomto podujatí, preto som to očakávala vzrušene. Deň čo deň sme sa pripravovali s deťmi na vystúpenie, opravovali sme chyby a trošku sme im skúsili aj to ukázať, ako treba hrať - samozrejme, na javisku. Nie je to ľahká vec, hlavne pre menšie deti, veď ešte aj kratšie - dlhšie texty sa museli naučiť. Triedne učiteľky a rodičia pripravili pestré maškary, ktoré pomohli divákom, ktorí nevedeli po slovensky, predstaviť si príbehy rozprávok.
O pol piatej už prichádzali naši hostia: rodičia, starí rodičia i súrodenci detí. Atmosféra bola už trošku vianočná: pri vchode na stole ležal adventný veniec, z povaly viseli obrovské páperia snehu i medzi scénami sme mohli objaviť zasnežené stromy. Nálada bola nielen 
sviatočná, ale aj rodinná.
Rozprávkové popoludnie slávnostne otvorila riaditeľka školy Ibolya Bukodiová a potom moderátorky vysvetlili našim hosťom obsah rozprávok aj po slovensky, aj po maďarsky. Deti nižších ročníkov pripravili pani učiteľky Piroška Kurtová, Alžbeta Bozsiková Kuliová a Silvia Keserűová.
Naši prváci sa pripravili jedným stručným, ale milým a poučným príbehom. Kto by nepoznal Rozprávku o repe, ktorá nás učí, že spolu môžeme všetko dosiahnuť. Malí žiaci sa učili svoju rolu veľmi nadšene a pokúsili to pekne vyjadriť aj ústne, aj konaním. Napriek tomu, že sú 
mladí, nemali ani trému, vedeli pekne, hlasne rozprávať.
V poradí druhú rozprávku predstavili naši tretiaci. Bol to už aj dlhší, aj zložitejší príbeh. Rozprávka o dvanástich mesiačikoch nám vnukne tú myšlienku, že dobrosrdečnosť vždy zvíťazí nad zlomyseľnosťou. Charaktery malých hercov pasovali tu veľmi dobre k svojej role.
Ako tretí vystúpili druháci. Ich rozprávka s nadpisom Klások, odkazuje na starú ľudovú múdrosť: Bez práce nie sú koláče. V tejto rozprávke sa hrá iba jeden kohútik a štyri myšky. 
Veď sme mali mnoho detí, ale príbeh sa nám páčil, hrali dvaja chlapci toho istého kohútika a mnohí tie štyri myšky. Tak si myslím, že deti vyriešili túto úlohu skvelo.
Príbeh štvrtákov bol už trošku vážnejší. Príbeh s názvom Ako je svet zariadený? bol o tom, že každý iba vtedy nájde svoje miesto vo svete, keď usilovne vykonáva svoju prácu. Deti na javisku - a dúfam, že aj v hľadisku - prišli na to, že by nebolo dobré, keby sme nič nerobili.
Za programom žiakov nižších ročníkov sme mali prestávku, počas ktorej sme pohostili našich hostí a deti teplým čajom.
Na záver predstavili členovia školského dramatického krúžku hudobnú rozprávku: Zlatú 
priadku od Milana Rúfusa. Príbeh sa začal tieňohrou, ktorú sprevádzalo rozprávanie pripravujúceho učiteľa Atilu Rusnáka. Napokon dramatizovali rozprávku tí naši žiaci vyšších ročníkov, ktorí navštevujú krúžok pravidelne. Mala som ten pocit, že títo chalani tak radi hrajú, ako prváci, ale napriek tomu, samozrejme, trošku inak, pravda, už vedomejšie a výraznejšie. Aj to sme mohli vidieť, kto má herecký talent. Oni znamenajú pre nás budúcnosť.