Nad výsledkami sčítania obyvateľov v r. 2011
Obrovský pokles veriacich ● Po Rómoch a Nemcoch tretia priečka už nepatrí Slovákom, ale Rumunom ● V r. 2001 39.776, v r. 2011 35.208 „slovenských duší“ - pokles o 11, 3 %, úbytok predstavuje 4.568 osôb ● Pokles v župách s autochtónnym obyvateľstvom ● Nevraživé prejavy, zastrašovacie aktivity extrémistov
Ubehlo len pár dní od zverejnenia prvých výsledkov sčítania obyvateľstva a už sa objavili aj ich prvé interpretácie. Najväčší ohlas vyvolal obrovský pokles veriacich (1,7 milióna u katolíkov, o 470 tisíc u reformovaných a o 90 tisíc u evanjelikov a. v.), respektíve veľký počet tých respondentov (1,6 milióna osôb), ktorí počas sčítania neodpovedali na túto otázku. Pritom ale v priebehu desiatich rokov počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu cirkevnému spoločenstvu sa zvýšil o 323 tisíc osôb, na 1,8 milióna. Analytici sa pritom zhodujú v tom, že tieto výsledky sú v súlade s celoeurópskym trendom.
Zatiaľ oveľa menší ohlas vyvolali faktické údaje o zistenom počte obyvateľov hlásiacich sa k inej etnickej príslušnosti ako maďarskej, pričom ale údaje „plebiscitu“ aj v tomto priniesli nemenej zaujímavé prekvapenie. Celkový počet osôb hlásiacich sa k rôznym etnikám - okrem maďarského - v porovnaní s rokom 2001 sa zvýšil o 145,6 %. Pri posudzovaní hodnovernosti týchto výsledkov však treba brať do úvahy aj ten fakt, že každá siedma z oslovených osôb neodpovedala na otázky položené s cieľom zistenia etnickej príslušnosti respondenta. Odborníci poukazujú aj na to, že pri formulácii otázok týkajúcich sa náboženstva a etnickej príslušnosti zohrávali primárnu úlohu politické kalkulácie vládnucej garnitúry a odbornosť bola postavená na vedľajšiu koľaj.
Ďalším prekvapením uverejnených výsledkov je všeobecný nárast príslušníkov hlásiacich sa k niektorej zákonom uznávanej národnosti. Počet Bulharov, Rusínov a Srbov sa zvýšil približne na dvojnásobok, Arménov na päťnásobok a Rumunov dokonca o šesť a pol násobok! Čísla vykazujú úbytok u Slovincoch, Grékoch a, bohužiaľ, aj u Slovákoch.
Najväčší absolútny nárast o 100 tisíc osôb (153,4 %) v priebehu desať rokov bol zaznamenaný v počte rómskej populácie. Každému je jasné, že 250-tisícová komunita Rómov zmapovaná pri sčítaní v roku 2001 nemohla vyprodukovať stotisícový prirodzený prírastok. Príčiny tohto nárastu treba hľadať v sociálnych podmienkach charakterizujúcich celospoločenskú klímu uplynulého desaťročie v Maďarsku. Zosilňujúci rasizmus, krvavé protirómske útoky - popri zastrašovaní rómskeho obyvateľstva - určite prispeli aj k posilneniu etnickej identity Rómov, čo má za následok, že si Rómovia čím ďalej, tým menej skrývajú svoju identitu. K dosiahnutiu takýchto výsledkov napomohlo aj 700 sčítacích komisárov rómskeho pôvodu. Podľa sociológov pri sčítaní obyvateľstva aj tak len približne polovica z celkovej rómskej populácie Maďarska sa priznala k svojej skutočnej etnickej identite.
Päťdesiattisícový nárast nemeckého etnika sa dá vysvetliť aktivitami miestnych menšinových samospráv a rôznych kultúrnych združení, ako aj výdatnou materiálnou a morálnou pomocou poskytovanou materskou krajinou nemeckej národnosti v Maďarsku.
Súhrnné údaje o počte národnostného obyvateľstva Maďarska zistené pri sčítaní obyvateľstva v r. 2011
Podrobné údaje sú dostupné tu: http://www.ksh.hu/nepszamlalas/tablak_teruleti_02
Zaznamenaný bol prekvapujúco veľký nárast osôb hlásiacich sa k rumunskej národnosti (241,12 %), vďaka čomu Rumuni sa podľa agregovaného výsledku odpovedí na otázky zamerané na zisťovanie etnickej identity respondenta stali treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Maďarsku (35.641 osôb), zaujali teda tretiu priečku, ktorá doteraz patrila Slovákom. Aj v tomto prípade platí konštatovanie, že sa nejedná o žiadnu populačnú explóziu autochtónnych Rumunov žijúcich na území Maďarska. Tento populačný rozmach spôsobili úplne iné okolnosti. Zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov, zodpovedný za agendu národností a styky s občianskou sférou Csaba Latorczai to pripisuje migračným procesom v rámci Európskej únie. Toto konštatovanie plne potvrdzujú údaje nárastu obyvateľstva rumunskej národnosti v prihraničných župách východného Maďarska a Budapešti. (Nárasty vykázané v župách Szabocs-Szatmár: 514 %, Hajdú-Bihar: 260 %, Békés: 117 %, Csongrád: 227 %, Budapešť: 322 %) Tieto údaje korešpondujú so správami o tom, že do prihraničných oblastí na východe Maďarska sa masovo prisťahuje rumunské obyvateľstvo z Rumunska.
Z údajov zistených o počte Slovákov pri sčítaní obyvateľstva v Maďarsku sa nedajú vyvodiť takéto jednoznačné závery. Podľa agregovaných odpovedí na otázky zamerané na zistenie etnickej identity respondentov v r. 2001 žilo v Maďarsku 39.776 osôb hlásiacich sa v nejakej miere k slovenskej národnosti. Tento počet sa v roku 2011 znížil na 35.208 duší, čo znamená pokles o 11, 3 %. Rovnako sa znížil aj počet osôb s materinským jazykom, ako aj tých, ktorý používajú slovenský jazyk pri komunikácii v rodinnom či priateľskom styku. S týmto výsledkom ale nekorešponduje zistenie, že počet osôb (17.693) hlásiacich sa za Slovákov v r. 2001 sa v r. 2011 zvýšil na 29.647. Doterajšie komentáre tento rozpor pripisujú tomu, že pri sčítaní v roku 2001 a 2011 sa národnostná identita zisťovala podľa odlišnej metodiky, z čoho vznikli odlišné a nesúrodé výstupy.
Analýza výsledkov z jednotlivých žúp naznačuje, že aj v prípade Slovákov treba zobrať do úvahy ako medzištátne, tak aj vnútroštátne migračné efekty. Čísla svedčia o náraste slovenského obyvateľstva na území žúp pri slovensko-maďarskej štátnej hranici. Jedná sa o presídlencov do miest a obcí v severomaďarských prihraničných oblastiach. Na území župy Győr-Sopron, bezprostredne susediacej s Bratislavou sa počet Slovákov z pôvodných 84 zistených v roku 2001 zvýšil na 1.522 osôb, na území župy Nógrád z pôvodných 1.778 na 2.644 osôb a na území župy Borsod-Abaúj-Zemplén, susediacou s Košicami, z pôvodných 1.150 na 1.991 osôb.
Na druhej strane nesmie zostať bez povšimnutia pokles Slovákov v župách s autochtónnym slovenským obyvateľstvom (Békéš: z 10.259 na 8.877, Čongrád: 819 na 673, Pešť: z 8.331 na 7.463) a v Budapešti (zo 4.929 na 3.257).
Tieto výstupy sa ťažko dajú vyhodnotiť kvôli odlišnej metodike zisťovania štatistických údajov pri sčítaní obyvateľstva. 
Kým v roku 2001 agregovaný počet osôb patriacich podľa nejakého zo stanoveného kritéria k slovenskému etniku (napríklad: väzba k slovenským kultúrnym hodnotám a tradíciám) bol väčší ako číslo osôb hlásiacich sa priamo k slovenskej národnosti, agregované výsledky z sčítania v roku 2011 sú nižšie od počtu osôb hlásiacich sa priamo k slovenskej národnosti. Porovnanie agregovaných výsledkov z roku 2001 a 2001 okrem župy Báč-Kiškun naznačujú pokles celkového počtu príslušníkov slovenskej národnosti v Budapešti a v župách s autochtónnym slovenským obyvateľstvom.
Na druhej strane údaje nasvedčujú tomu, že rastie počet Slovákov v tých župách, v ktorých sa v minulosti nevyskytovalo slovenské obyvateľstvo vo väčšom počte. Takéto sú napríklad: župy Hajdú-Bihar, Somogy a Veszprém. Je to dôkaz toho, že Slováci pre zabezpečenie si živobytia 
migrujú za prácou a v novom bydlisku vytvárajú málopočetné diaspóry.
Na základe uverejnených výstupov sčítania obyvateľstva a ich porovnaní s výsledkami sčítania z roku 2001 sa dajú vyvodiť nasledujúce závery:
- za posledných 10 rokov došlo k poklesu počtu príslušníkov slovenskej národnosti,
- nastal nárast slovenského živlu v župách susediacich so Slovenskom a to následkom prisťahovalectva zo Slovenska,
- zvýšil sa počet Slovákov, ktorí opustili obce a mestá pôvodné obývané Slovákmi a v novom prostredí vytvorili málopočetné slovenské diaspóry.
Vyššie uvedené skutočnosti neoverujú tvrdenia, že v Maďarsku sa zvyšuje počet príslušníkov slovenskej národnosti. Naopak, celkový počet Slovákov v Maďarsku sa znížil z 39.776 v roku 2001 na 35.208 v r. 2011. Úbytok 
predstavuje 4.568 osôb. Ak zo zisteného počtu Slovákov na území Maďarska v r. 2011 odrátame počet prisťahovalcov zo Slovenska, potom tento úbytok je ešte väčší!
Výsledkom tohto vývoja došlo v niektorých obciach, ako aj v mestských častiach Budapešti k takému poklesu slovenského živlu, že podľa nových volebných pravidiel, ktoré sa začnú uplatňovať pri voľbách v r. 2014 nebude možné usporiadať voľby do slovenskej menšinovej samosprávy. (Podľa nových pravidiel totiž menšinové samosprávy bude možné voliť len v tých obciach a mestských častiach, kde pri sčítaní obyvateľstva bolo zistených najmenej 30 príslušníkov patriacich 
k danej etnickej komunite.) Bude to mať za následok, že po voľbách v roku 2014 klesne počet miestnych slovenských samospráv a tým sa oslabí aj potenciál Slovákov presadzovať a uplatňovať svoje menšinové práva v rámci politického systému Maďarska.
Čím sa dá vysvetliť tento stav? Predovšetkým s našim nízkym národným povedomím. Ďalej aj tým, že vedúci činitelia miest a obcí obývaných Slovákmi (Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Mlynky, atď.) sa chovajú vlažne, často aj averzne k slovenským tradíciám, ako aj k slovenským symbolom (vytyčovanie slovenskej vlajky na verejných budovách, pomenovanie verejných priestranstiev po slovenských národných dejateľoch, umiestnenie dvojjazyčných názvov, atď...). Neposkytujú dostatočnú materiálnu ani morálnu podporu aktivitám miestnych slovenských samospráv a rôznym slovenským združeniam. Tento nezdravý prístup v prípade Mlynkov vyústil až v deložovaní miestnych slovenských spolkov z ich sídla.
Je to aj dôsledok z roku na rok čím ďalej tým viac odumierajúceho národnostného školstva, zanikajúcemu vyučovaniu slovenčiny na školách malých dedín obývaných Slovákmi. Následkom zániku školy alebo vyučovania slovenčiny prestane aj pôsobenie učiteľov týchto škôl na spoločenský a kultúrny život týchto obcí.
Svoju úlohu na tom, že mnohí naši spoluobčania slovenskej národnosti si nepriznali svoju pravú etnickú identitu, zohrali aj zastrašovacie aktivity rôznych extrémistických skupín pôsobiacich v Maďarsku a ich útoky na sídla slovenských ustanovizní, či dokonca aj na slovenských verejných činiteľov. V priebehu ostatných desiatich rokov sme boli opakovane svedkami takýchto nevraživých prejavov. Na jar 2001 sa objavili protislovenské nápisy v Békešskej Čabe na stene Dome slovenskej kultúry. V r. 2006 neznámi páchatelia zneuctili slovenské názvy obcí v Pilíšskych horách 
a sídlo Slovenskej samosprávy XVII. mestskej časti v Budapešti. V r. 2008 sa udiali podobné provokácie v Santove, Mlynkoch, Békešskej Čabe a Ečeri. V roku 2009 neznámi páchatelia „vyzdobili“ sídlo Zväzu Slovákov v Budapešti hanlivými odkazmi. V r. 2009 zastriekali tabule so slovenským názvom na príchodových cestách do mestečka Medeš (Medgyesegyháza). V tom istom období taktiež neznáme osoby nasprejovali šesť cípovú Dávidovu hviezdu na dvojjazyčnú slovensko-maďarskú informačnú tabuľu umiestnenú pred Domom slovenských tradícií v meste Orosláň. Neboli ušetrení takýchto provokácií ani činitelia slovenského verejného života v Maďarsku. V r. 2010 Celosvetový zväz Maďarov rozpútal štvavú kampaň proti výkonnej tajomníčke Čabianskej organizácie Slovákov a riaditeľke Domu slovenskej kultúry Anne Ištvánovej. Rôzne krajne pravicové organizácie si vybili zlosť na čabianskych Slovákoch. Boli zasypaní výhražnými a obscénnymi esemeskami a e-mailovými správami. Predsedníčka miestnej straníckej organizácie Jobbik v Békešskej Čabe Tünde Koczihová, pýšiaca sa svojimi „tótskymi predkami“, privlastňujúca si právo vyjadrovať sa „v mene všetkých humánne rozmýšľajúcich spoluobčanov“ dokonca požadovala odstránenie Anny Ištvánovej z verejného života Békešskej Čaby.
