Živió, Markušovský! - Maďari ho prijali za svojho

Fotogaléria ● Významný lekár a organizátor zdravotníctva Ľudovít Markušovský (1815-1893) sa narodil v slovenskej rodine evanjelického farára v Štrbe 25. apríla 1815. ● Maďari ho prijali za svojho, v Maďarsku je omnoho známejší, uctievanejší než na Slovensku. ● Slovensko-maďarské porozumenie...

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.761603573938621.1073741942.147596498672668&;type=3&uploaded=68

Živió, Markušovský!

Ľudovít Markušovský. Lekár. Od jeho narodenia uplynuli 25. apríla 2015 dve storočia. Ktože však dnes pozná toto meno a jeho činnosť na Slovensku? Zopár historikov, niekoľko lekárov a určite Štrbäni! Práve tu, v podtatranskej obci Štrba uzrel svetlo sveta v rodine evanjelického farára, práve tu prežil prvé skoro štvrťstoročie svojho života. Áno, Štrba nezabúda. Ešte v roku 1965 tu lekárske spoločnosti Československa a Maďarska odhalili pamätnú tabuľu na rodnej fare a jednu z hlavných ulíc pomenovali po dr. Markušovskom.
V roku 1993 sa pripomínalo sto rokov od jeho smrti a Štrba sa stala jedným z dvoch miest (druhým Prešov), kde sa uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia v spolupráci s Rakúskym ústavom pre východnú a juhovýchodnú Európu s názvom „MUDr. Ľudovít Markušovský a jeho doba“. Vznikla aj Nadácia Ľ. Markušovského pri Akadémii vzdelávania v Poprade (bohužiaľ, s krátkym trvaním). Miestna organizácia Slovenského Červeného kríža v Štrbe nesie meno svojho slávneho rodáka a lekára.
V druhom decéniu tretieho tisícročia Štrbania získavajú nový dych pri rozširovaní pamäte a najmä slovenskej pamäte na Ľudovíta Markušovského. Nadväzujú kontakty s maďarskou obcou Vasegerszeg, v ktorej Markušovský prežil jeseň života a kde je aj pochovaný. Bola to a je výrazná zásluha oboch starostov: Józsefa Németha a Michala Sýkoru. Ich vôľa, chuť a pracovitosť za ostatných päť rokov priniesla vzájomné spoznanie a predovšetkým porozumenie. Slovensko-maďarské porozumenie.
V Maďarsku je Ľudovít Markušovský (Markusovszky Lajos) omnoho známejší, uctievanejší. Maďari ho prijali za svojho. V obci Vasegerszeg sa nachádza hrob Ľ. Markušovského a jeho rodiny - vždy upravený. Na priečelí kaštieľa, v ktorom dlhé roky žil, je pamätná tabuľa. Majú aj jeho ulicu. Pred obecným úradom je drevená socha pripomínajúca Markušovského prácu vojenského lekára v revolúcii 1848-49. Bol osobným lekárom jedného z vojenských veliteľov Artúra Görgeya, rodáka zo spišského Toporca. Uvedený artefakt zachytáva práve tento moment lekárskej pomoci. Obec sa nachádza v župe Vas. V jej sídelnom meste Szombathely nesie župná nemocnica meno Ľ. Markušovského. Samozrejme, nechýba ani jeho socha. Markušovského meno v Maďarsku nesú aj viaceré ocenenia.
Pamiatky na Ľudovíta Markušovského sa nachádzajú tiež v Budapešti. Väčšinu aktívneho života pracoval práve tu. Ako lekár, ale aj ako pedagóg na univerzite. Jeho snaha pomáhať ľuďom bola univerzálna. Bol vynikajúci „krčiar“ (vynašiel nosové zrkadielko), gynekológ, hygienik a predovšetkým organizátor zdravotníctva - zdravotníckeho školstva, zdravotníckej osvety, ale aj dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre široké vrstvy. Nečudo, že v Pešti má svoje námestie (Markusovszky tér), ktoré sa nachádza oproti Semmelweisovej univerzitnej kliniky. Na nádvorí kliniky je aj jeho busta. Neďaleko je aj Markušovského „kolégium“ pre študentov medecíny.
Už len výpočet aktivít na počesť Markušovského na maďarskej strane je dôkazom, že máme čo „doháňať“. Práve dvestoročnica od jeho narodenia bola tým správnym podnetom pre hlbšie a širšie osvojenie si odkazu lekára Markušovského aj v Slovenskej republike. Štrbäni vykonali nesmierne rozľahlý kus práce, ktoré vyvrcholili v predvečer dňa, kedy sa Ľudovít Markušovský v Štrbe narodil (samozrejme, pred 200 rokmi). Pripomienka sa odohrávala na troch miestach v Štrbe. V kultúrnom dome si odborná i laická verejnosť priblížila život a dielo Ľ. Markušovského. Zvýrazňujem vystúpenia priateľov z Maďarska: obecných a župných činovníkov či zástupcov župnej Markušovského nemocnice. Na slovenskej strane osobitne oceňujem vystúpenie historika Petra Švorca, prezidentky regionálnej lekárskej komory v Prešove a odbornej lekárky ORL v Novom Smokovci MUDr. Evy Bérešovej a poslanca NR SR Jána Mičovského. Mimochodom pán poslanec už viac ako dva roky interpeluje ministrov slovenskej vlády (zdravotníctva, kultúry i zahraničných vecí) „vo veci doktora Markušovského“. Spomínaná „vec“ je volanie po prisúdení zodpovedajúceho miesta Ľudovítovi Markušovskému v slovenskom vedomí. V Štrbe sme proces Markušovského návratu do slovenskej minulosti, ale predovšetkým do súčasnosti pekne odštartovali! Oko i ucho potešil aj sprievodný kultúrny program z vlastných štrbských ľudských zdrojov.
Oslavujúci následne prešli do evanjelického kostola na služby božie. Po nich vzdali kyticami a vencami kvetov hold pod pamätnou tabuľou na rodnom dome Ľ. Markušovského. Záver štrbskej pocty svojmu rodákovi predstavovalo odhalenie pamätnej tabule venovanej obcou Vasegerszeg Štrbe. Vedľa nej vztýčili artefakt sochára Fera Guldána. Vzniká tak spomienkovo-pietne miesto v strede obce, kde sa už nachádza pomník Štrbanom padlým vo vojnách. Oslavy boli vynikajúco pripravené. Hlavnú zásluhu majú domáci. Osobitné poďakovanie vyjadrujem moderátorke celého popoludnia (a predovšetkým organizátorke) Ľubomíre Otčenášovej.
Sobota bol deň presunu osláv do Maďarska. Markušovského narodeniny a jeho životný zástoj si v ten deň pripomenuli členovia Matice slovenskej v Chorvátsku z Rijeky. Ako roky predtým aj dnes položili kyticu kvetov k pamätnej tabuli, ktorá je osadená na priečelí hotela v Opatiji, kde Ľudovít Markušovský zomrel. Tabuľa je doteraz len v chorvátčine a maďarčine. Štrbania ústami svojho starostu Michala Sýkoru vyhlásili na oboch miestach osláv, že čoskoro pribudne v Opatiji aj tabuľa so slovenským textom.
V nedeľu 26. apríla 2015 pokračovali oslavy vo Vasegerszegu. Boli podobne úprimné a dôstojné ako tie štrbské. V miestnej kultúrnej sále sa spomínalo na Ľudovíta Markušovského. Za maďarskú vládu podujatia sa zúčastnil minister obrany Csaba Hende pochádzajúci z tejto župy. Samozrejme, zdôraznil Markušovského dráhu vojenského chirurga. Ako povedal, nielen on, ale aj ďalší vystupujúci, v župnom sídle Szombathely všetci poznajú Markušovského ďakujúc názve miestnej nemocnice. Buď sa v nej narodili, alebo sa chodia do nej liečiť. Nasledoval presun k hrobu jubilanta a jeho rodiny. Aj tam pokračovali rečníci v hodnotení jeho diela a položili množstvo vencov a kvetov na jeho vynovený hrob. Posledným bodom programu osláv bolo odhalenie sochy Fera Guldána (dvojčaťa štrbskej sochy), ktorú venovala obec Štrba. Dielo je umiestnené v strede obce pred obecným múzeom, prístupné širokej verejnosti.
Osláv vo Vasegerszegu sa zúčastnil aj predseda Kultúrneho a mládežníckeho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Imrich Fuhl.
Za úspech projektu Markušovský 200 (ako som si to nazval ja) nesú hlavnú zásluhu (rukou spoločnou) starostovia obcí, kde Markušovský prišiel na svet a kde spočíva: József Németh a Michal Sýkora. Ďakujeme im! Vasegerszegské popoludnie sa vyznačovalo (tak isto aj v Štrbe) vzájomným pochopením, že Ľudovít Markušovský je naše spoločné slovensko-maďarské dedičstvo. A čo je najdôležitejšie, práve jeho odkaz vytvára miesto a príležitosť pre dobré spolunažívanie našich národov. To nie je samozrejmosť! Čitatelia slovenského slova v Maďarsku si môžu zalistovať v mojich starších článkoch, ktoré opisujú aj vzájomné nedorozumenia:

Ľudovít Markušovský patrí aj Slovensku
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/831-udovit-markuovsk-patri-aj-slovensku

Spolok Maďarov z Rijeky si „neželal“, aby sa spomenula slovenskosť Markušovského,
pretože „každý, kto sa narodil v Maďarorságu, môže byť len Maďar“.
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1189-udovit-markuovsk-na-pokraovanie

Oslavy skončili, ale... nezabúdajme na Markušovského, ani na iné slávne postavy našej uhorskej histórie! Najmä na našej slovenskej strane. Je množstvo možností. Myslím si napríklad, že naše hlavné mesto by malo pridať do zásobníka pomenovaní verejných priestranstiev aj jeho meno. Možno by bolo vhodné pripomenúť Markušovského štúdia tabuľami v Rožňave, Kežmarku a Bratislave. Veľký priestor pre využitie mena Ľ. Markušovského je v zdravotníctve. Nuž tak, Ľudovít, živió!

Jozef Schwarz - Foto: (oslovma.hu)

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.761603573938621.1073741942.147596498672668&;type=3&uploaded=68

Ľudovít Markušovský (1815-1893)

Významný lekár, narodil sa v slovenskej rodine evanjelického farára v Štrbe 25. apríla 1815. Organizátor verejného zdravotníctva v Uhorsku, priekopník rinológie - náuke o chorobách nosa. Vynálezca nosového zrkadla, ktoré sa používa dodnes.
Gymnázium absolvoval v Kežmarku a Rožňave, medicínu ukončil v roku 1843 v Pešti. Podnetom k štúdiu mu bola epidémia cholery, s ktorou sa stretal, keď jeho otec pochovával obete, pochádzajúce najmä z radov chudobných. Toto poznanie ho priviedlo ku kritickému nazeraniu na sociálne rozdiely a následne k aktivitám na poli verejného zdravotníctva. Po štipendijných pobytoch v Paríži a vo Viedni sa v roku 1847 usadil v Pešti. Tu na sebe vykonával pokusy s éterom, čím prispel k jeho využívaniu na operačnú narkózu. Počas revolúcie v rokoch 1848-1849 bol osobným lekárom generála Görgeya. V roku 1850 sa zosobášil so Žofiou Kissovou. Pre svoju účasť v revolúcii, národný pôvod i konfesiu bol po návrate do Pešti šikanovaný. V roku 1856 zostrojil pomôcku na vyšetrovanie nosných dutín - nosové zrkadlo.
Popri praktickom lekárstve sa zaoberal zdravotnou osvetou. Založil Lekársky týždenník. Spolupôsobil pri vzniku Štátnej zdravotníckej rady (1868). Sformuloval a presadil zdravotnícky zákon č. XIV (1876). Organizoval vznik lekárskych katedier; katedra verejného zdravotníctva bola treťou na svete. Založil katedry hygieny v Pešti a Kluži. Redigoval lekársko-farmaceutický slovník (1862). Podieľal sa na vzniku Uhorského lekárskeho knižného vydavateľstva (1863). Uhorsko ocenilo jeho výnimočný prínos viacerými poctami, čestným členom Akadémie vied bol menovaný v roku 1888.
Ľudovít Markušovský na svoje rodisko nezabudol, často sa sem vracal. Ani vo vysokých funkciách netajil, že ho trápi osud utláčaných národov v Uhorsku. V jednom zo zachovaných listov píše: „Postup voči Rumunom, Chorvátom a Slovákom je násilný, veľmi nespravodlivý a neľudský. Nedopadne to dobre. Smutný osud čaká našu vlasť pre našu necitlivú národnostnú politiku.“ Po zániku monarchie ostal Ľ. Markušovský zapísaný v pamäti Maďarska, kde má viacero pamätníkov. Ani my nezabúdame, že tento veľký uhorský lekár bol Slovák. Dôkazom toho je aj dielo Fera Guldana inšpirované nosovým zrkadlom, odhalené v roku 2015 pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľ. Markušovského.