Súčasný vývin a ústup slovenčiny v Maďarsku
Príspevok Alžbety Uhrinovej - Pre slovenskú jazykovú situáciu je charakteristický protikladný dvojsmerný pohyb: súčasný vývin a ústup. Môžeme zaznamenať jednak funkčný rozvoj, proces zdokonaľovania a rozširovania sa slovenského jazyka, resp. prevrstvovanie sa jeho funkcií a používania v rozličných sférach.
Na úvod o projekte Slovenský jazyk v Maďarsku
Sociolingvistický program Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku pod názvom Slovenský jazyk v Maďarsku sme sa rozhodli realizovať preto, lebo napriek bohatým doterajším jazykovedným publikáciám a štúdiám neexistuje novšia práca, ktorá by na základe synchrónneho empirického výskumu analyzovala súčasnú jazykovú situáciu a perspektívy slovenského jazyka kompletne a v celoštátnom rozhľade. Atlas slovenských nárečí v Maďarsku (Király, 1993) kartografickou metódou síce registruje synchrónny stav slovenských nárečí, ale zachytáva jazykovú situáciu spred päťdesiatich rokov.
Bádatelia, ktorí chcú robiť jazykové výskumy v kruhu slovenskej národnosti v Maďarsku, majú sa o čo sa opierať; máme k dispozícii cennú odbornú literatúru, ktorá sa dá a má používať ako pramenný materiál, resp. ako teoretické a metodické východisko projektov. Najdôležitejšie z nich sú práce Anny Divičanovej (napr. 1999, 2004) a Márie Žilákovej (napr. 2004 a, b), ktoré sú základnými dielami nielen o jazyku Slovákov v Maďarsku, ale o slovenskej národnosti vôbec. Zo slovenských lingvistov treba vyzdvihnúť Máriu Homišinovú (napr. 2003, 2006) a Katarínu Ballekovú (napr. 2004), a z domácich novšie výskumy Tündy Tuškovej (2010, 2011) a Alexandra Jána Tótha (2008 a, b).
Ciele a koncepcia celoštátneho sociolingvistického projektu boli vypracované v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV. Čerpali sme z menšinovej sociolingvistickej literatúry, veľa nápadov a inšpirácie sme získali z výskumov o jazyku rôznych národností. Cieľom projektu Slovenský jazyk v Maďarsku bolo zmapovať, zdokumentovať a predstaviť súčasné používanie slovenského jazyka vo väčšinovom maďarskom jazykovom prostredí v rôznych súkromných a spoločenských komunikačných situáciách (pozri k tomu Uhrinová, 2008 a). Centrálnou časťou projektu bol sociolingvistický výskum súčasnej slovenčiny, dnešné používanie jazyka v jednotlivých komunikačných sférach i analýza ešte živých a používaných nárečí. Pokladali sme za dôležité zvlášť sa zaoberať inštitúciami, ako sú škola, cirkev, menšinové samosprávy a rôzne iné kultúrne a civilné organizácie a médiá, ktoré zohrávajú v živote menšín rozhodujúcu úlohu. Existencia písomností je dôležitým ukazovateľom vyspelosti každej minority, preto sme považovali za nevyhnutné predstaviť výber odbornej, vedeckej, publikačnej a publicistickej činnosti. Náš projekt obsahuje jazykovú analýzu časopisov a periodík, ktoré majú dlhšiu tradíciu, ako: Národopis Slovákov v Maďarsku, pedagogicko-metodický časopis Slovenčinár, Budapeštiansky Slovák.
Sociolingvistický výskum sa začal v roku 1995 v Békešskej Čabe, pokračovali sme v ňom v roku 2001 v Békešskej župe, od roku 2002 sme ho rozšírili na ďalšie osady obývané Slovákmi. Celoštátny výskum prebiehal intenzívnejšie v období 2004 - 2007. Projekt bol celoštátny, no keďže Slováci v Maďarsku žijú na jazykových ostrovoch, roztrúsene po celej krajine, nedostali sme sa do každej lokality, mali sme možnosť spraviť len sondu súčasnej jazykovej situácie. Výskumný tím tvorili domáci výskumníci a lingvisti zo Slovenska.
Vybrané výsledky sociolingvistického výskumu
V ďalšej časti príspevku budú predstavené vybrané výsledky sociolingvistického výskumu, ktoré som získala v rámci realizácie vyššie opísaného jazykového projektu nášho ústavu. Súčasná jazyková situácia v Maďarsku, používanie slovenského jazyka v druhej polovici 20. a na začiatku 21. storočia, sú charakterizované pomocou analýzy hlavných komunikačných sfér, bilingvizmu Slovákov v Maďarsku, ambivalentného procesu vývinu slovenčiny, stavu výmeny jazyka. Na poprednom mieste výskumného plánu, medzi prioritnými úlohami figurovalo zhrnutie a určenie najdôležitejších faktorov vplývajúcich na zachovanie jazyka, pomocou ktorých sa dá spomaliť jazyková asimilácia.
Použila som skoro všetky metódy sociolingvistiky, aby som slovenskú jazykovú prax skúmala a predstavila objektívne v jej komplexnosti: metódu bezprostredného, účastníckeho pozorovania, štúdiu a rozbor dokumentov, sociolingvistické interview. Vyhľadala som 26 rozhodujúcich osobností našej národnosti. Pokladala som za dôležité zvlášť predstaviť činnosť najnovších slovenských inštitúcií, ktoré znamenajú nové možnosti v používaní slovenčiny v Maďarsku. Dôležitou časťou výskumu bol prieskum používania jazyka na základe dotazníka o jazykovej praxi. Počas troch etáp výskumov (Békešská Čaba, Békešská župa, Maďarsko) som ho predložila viac ako 300 osobám.
Výsledky dotazníkového výskumu dokázali, že počas prvotnej socializácie v súčasnosti si len málokto osvojí slovenský jazyk, prevažná väčšina respondentov sa naučila po slovensky najmä počas druhotnej a niektorí počas tretej socializácie.
Súčasnú jazykovú situáciu v Maďarsku dobre charakterizujú úryvky z výskumnej správy dvoch našich terénnych pracovníkov:
„Väčšina informátorov by viac hovorila po slovensky, keby mali viac prirodzených možností. Napr. vo Veňarci, kým predavačka hovorila po slovensky, vo svojom jazyku, ľudia si bežne pýtali po slovensky aj v obchode. Predavačka išla do dôchodku a odvtedy nič. Aj tu v Novohrade je už prirodzený tzv. miešaný jazyk! Nové slová, výrazy (napr. polgármester, hivatal, orvosi kifejezések) povedia po maďarsky a pekne pokračujú po slovensky. Spisovná slovenčina tiež robí občas ťažkosti, nerozumejú všetko a hovoria: „Ja neviem po slovensky, ja viem iba naše“ (én csak tótul tudok), ako keby podceňovali svoje domáce nárečie.“ (R. K.)
„Mladšia generácia už ani v Pilíši nehovorí po slovensky. Päťdesiatnici a starší hovoria medzi sebou miestnym nárečím bez problémov (samozrejme, miešajú to s maďarčinou), štyridsiatnici dobre rozumejú, ale už neveľmi hovoria, tridsiatnici ešte tak ako pochopia, ale mladší iba to málo čo sa v škole naučili. Keď som robil dotazníky, mal som pocit, že sú trošku aj nahnevaní na svojich bývalých pedagógov, že neboli na nich prísnejší.... Mladí občas chodia na slovenské akcie, folklórne slávnosti, ale aktívne sa nezapoja do diania, snáď okrem Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, ktorá má v Pilíši cca 15-20 člennú pobočku“ (CS. L.)
Ďalšie úryvky z výskumných výsledkov projektu
Ako prvé a najdôležitejšie výskumné zistenie sme museli konštatovať, že východoslovenské, stredoslovenské a západoslovenské nárečia, resp. ich miestne varianty, ktoré sú ozajstným materinským, teda primárnym jazykom tu žijúcich Slovákov, ovláda už len najstaršia generácia. Slovenské nárečia v Maďarsku odumierajú, ako na to poukázali Balleková (2004) a Žiláková (2008). V každodennom živote okrem najstaršej generácie sa po slovensky, až na malé výnimky, už skoro nekomunikuje. Výnimku tvoria predstavitelia inteligencie, ale aj oni používajú slovenčinu len v tom prípade, ak nejakým spôsobom zostali v kontakte so slovenskou komunitou, potrebujú znalosť slovenského jazyka k svojej práci alebo sa aktívne zúčastňujú na kultúrnom a spoločenskom živote slovenskej minority. Slovenský jazyk postupne ustupuje do úzadia vo všetkých komunikačných sférach. V umelých, oficiálnych podmienkach, napr. na slovenských podujatiach, hovorí sa aj po slovensky, ba v poslednom období sa prejavuje snaha o symetrickú dvojjazyčnosť, ale v prirodzených podmienkach ostáva komunikačným jazykom reprezentantov mladšej a strednej generácie výlučne maďarčina. V teréne v poslednom čase však sme mohli spozorovať, aj čím častejšiu komunikáciu v slovenskom jazyku, v prípade ktorej rola a zodpovednosť jednotlivcov a zvlášť vedúcich je rozhodujúca.
Interview s vedúcimi predstaviteľmi našej národnosti o jazyku som pokladala za dôležité preto, lebo od zvolených funkcionárov a vymenovaných riaditeľov rôznych inštitúcií závisí veľa. Rozhodujú sa o hodnotách, prioritách činnosti, finančných prostriedkoch, sprostredkujú vzor individuálneho a kolektívneho jazykového správania sa atď. Ich komunikačná prax a prístup k jazykovému dedičstvu ovplyvňuje mnohých. Napriek tomu, že som sa nedostala ku každému vedúcemu do každej slovenskej osady, napriek tomu, že vzorka nie je reprezentatívna, pokladám tieto rozhovory za dokumenty, ktoré majú výpovednú hodnotu širšej, všeobecnej platnosti. (Naschvál som nehľadala vedeckých pracovníkov, vysokoškolských učiteľov, novinárov, lebo oni majú možnosť slovne, resp. písomne pravidelne vyjadriť svoj názor aj na túto tému.) Podľa odpovedí na otázky môžeme poznamenať, že prevažná väčšina vedúcich predstaviteľov, čiže rozhodujúcich osobností Slovákov dobre pozná slovenskú jazykovú situáciu v našej vlasti. Mnohí pokladajú jazykovú otázku, ochranu a oživenie slovenčiny za svoju prioritnú povinnosť. Vidia možnosti a vedia skoncipovať úlohy v tejto oblasti pre nimi vedené organizácie a inštitúcie. Uvedené vety by som chcela potvrdiť slovami jednej respondentky. (Pri prepise zvukových nahrávok snažili sme sa zachovať pôvodný, hovorový štýl a jazyk citovaných výrokov.).
„Jazyk Slovákov v Maďarsku je veľmi diferencovaný, ešte žije nárečová podoba jazyka. Ja si myslím, že veľmi veľakrát podceňujeme šírku nárečovej podoby, ktorá je zastúpená v najväčšej miere dodnes v Maďarsku. Staršia generácia ju aktívne používa, stredná generácia, 50 - 40-roční, už veľakrát len pasívne, a práve medzi nimi sú viacerí, ktorí ovládajú spisovnú slovenčinu a hanbia sa za nárečie. Už menej používajú slovenčinu. A mladšia generácia, 30-roční.., ešte majú trosky z nárečia, veľmi často miešajú nárečie so spisovnou slovenčinou, ktorú sa naučili v jazykových školách. Už veľmi slabo hovoria. Potom ako osobitný, je okruh našej inteligencie, sem by som zadelila nielen učiteľov a vedeckých pracovníkoch, ale aj tých vzdelaných ľudí, ktorí ovládajú spisovnú slovenčinu. Aj tu sú rozdiely v znalosti jazyka, ako sú schopní sa vyjadriť. Máme nedostatky, ktoré vyplývajú z nedostatkov školského systému, napr. prírodné vedy. Máme slabú motiváciu, lebo slovenský jazyk nepotrebujeme v každodennom živote. Ako nóvum je obchod a hospodárstvo. Vzniká záujem zo strany podnikateľov nájsť takých ľudí, ktorí ovládajú terminológiu obchodu a podnikania a tu máme tiež nedostatky....
Sú takí, ktorí sú aktívni napr. v slovenských samosprávach. Tu vidím pozitívny vplyv v používaní jazyka, každý sa prispôsobuje tým očakávaniam, ktoré cíti na svojom pracovisku. V tomto zmysle sa oživil jazyk v tomto kruhu. Druhý problém je, nakoľko Slováci odovzdávajú svoju reč svojim potomkov. Tu vidím nedostatky. Povedala by som, že ešte stále sa podceňuje jazyk aj v našom kruhu, a to je najväčšia chyba.“ (E. P.)
Na základe vyhodnotení odpovedí môžeme súhrnne konštatovať, že súčasnú slovenskú jazykovú situáciu v Maďarsku vedúci predstavitelia našej národnosti poznajú reálne v jej zložitosti, vekovej i teritoriálnej diferencovanosti. Zhodujú sa v tom, že za prirodzených používateľov jazyka pokladajú príslušníkov staršej generácie, ktorým je slovenčina, resp. miestne slovenské nárečie, materčina. Niektorí za jednu z hlavných príčin straty jazyka pokladajú práve to, že sa podceňovali a ani v súčasnosti sa neoceňujú v patričnej miere dialekty. Z odpovedí môžeme zistiť aj to, že prevažná väčšina vedúcich osobností od školských inštitúcií očakáva, že naučia deti jazyk ich predkov. S terajšími výsledkami v tejto oblasti nie sú spokojní, lebo absolventi našich škôl podľa ich skúseností nevedia komunikovať v každodenných situáciách, pretože majú zábrany, komplexy v používaní jazyka. V zdokonaľovaní sa v komunikačných a jazykových schopnostiach pripisujú veľký význam hosťujúcim učiteľom, kontaktom medzi jednotlivými, Slovákmi obývanými regiónmi a s materskou krajinou, pobytom (výletom, štipendiám, rôznym doškoľovaniam, zvlášť jazykovým kurzom atď.) na Slovensku. Podľa opýtaných bolo by potrebné lepšie využívať možnosti masovokomunikačných prostriedkov a viac stavať na existujúcej silnej citovej väzbe, ktorá je charakteristická pre príslušníkov a potomkov našej národnosti. Pokladajú za dôležité v širšom kruhu zapojiť ľudí slovenského pôvodu do menšinového života, lebo mnohých sa nám ešte nepodarilo osloviť, k mnohým sme ešte nenašli cestu. Povinnosti rodičov - čo sa týka zachovania jazyka a národnosti - sú spomenuté len v máloktorých odpovediach a vlastná rodičovská zodpovednosť iba výnimočne. O súčasnosti a budúcnosti slovenského jazyka v Maďarsku účastníci rozhovorov sa vyjadrili skôr skepticky a pesimisticky. Niektorí však vidia aj nové možnosti, ktoré začína ponúkať trh práce, spoločné a medzinárodné firmy, rozširujúce sa kultúrne a ekonomické kontakty, zároveň poukazujú na nedostatok odborníkov ovládajúcich terminologickú sústavu jednotlivých hospodárskych odvetví a na absenciu vyučovania odborného, obchodného jazyka v našej vlasti. Vlastné inštitúcie slovenskej minority všetci pokladajú za nádejnú ďalšiu možnosť v používaní jazyka aj v budovaní kultúrnej autonómie.
Ďalším sľubným výsledkom nášho výskumu je zistenie, že v súčasnosti sa v istých kruhoch Slovákov v Maďarsku začína vytvárať hovorový jazyk. Platí to aj pre tých, ktorí si slovenčinu osvojili počas druhotnej socializácie, v ich prípade je druhým, t. j. druhotným, sekundárnym jazykom. Prevažná väčšina sa naučila aktívne používať slovenský jazyk v škole, hoci niektorí si so sebou priniesli pasívnu znalosť jazyka z domu. Paralelne s väčšou aktivitou slovenského národnostného života, ktorú môžeme sledovať od konca 80. a začiatku 90. rokov, rástol aj rešpekt materinského jazyka, resp. jazyka predkov. Medzi cieľmi a úlohami slovenských organizácií a samospráv figuruje zachovanie a používanie slovenského jazyka na popredných miestach. Čím ďalej, tým viac sa očakáva slovenská komunikácia na rôznych podujatiach a od vedúcich predstaviteľov, aktivistov nielen v oficiálnom, ale aj v každodennom živote. Tejto požiadavke sa snažia vyhovieť organizácie i jednotlivci, i keď ešte nie dôsledne. Túto jazykovú situáciu však nemôžeme ešte pokladať za prirodzenú, lebo prevažná väčšina účastníkov rozhovorov sa pridržiava slovenčiny vedome, pod silnou sebakontrolou, ale aj toto úsilie treba v každom prípade oceniť. Je pozitívnym javom, že čoraz častejšie počujeme rozprávať Slovákov v Maďarsku medzi sebou po slovensky, hoci to nie je vždy najkultivovanejší jazykový prejav. Hlavnou príčinou chudobnejšej slovnej zásoby, jednoduchšieho štýlu, gramatických chýb je to, že moderný slovenský spisovný a hovorový jazyk má slabý vplyv na tunajšiu komunikáciu. Napriek tomu je potešiteľné, že sa v poslednom období rozšírili a stále viac sa rozširujú bezprostredné formy jazykových kontaktov. Intenzívnejšie sú vzťahy medzi lokalitami, inštitúciami, organizáciami, častejšie vzájomné návštevy.
Na záver
Podľa výsledkov výskumu súhrnne môžeme konštatovať, že pre slovenskú jazykovú situáciu je charakteristický protikladný dvojsmerný pohyb: súčasný vývin a ústup. Môžeme zaznamenať jednak funkčný rozvoj, proces zdokonaľovania a rozširovania sa slovenského jazyka, resp. prevrstvovanie sa jeho funkcií a používania v rozličných sférach. Na druhej strane môžeme zistiť takú dynamiku dvojjazyčnosti, pre ktorú je charakteristická z generácie na generáciu klesajúca jazyková kompetencia v slovenskom jazyku a narastajúca kompetencia v maďarčine, jazyku väčšiny. Perspektívu, nádej k pretrvaniu, spomalenie jazykovej asimilácie v Maďarsku môže znamenať, že existujú faktory zachovania slovenského jazyka, ktorých vplyv možno cítiť čím ďalej, tým rozhodnejšie (Uhrinová, 2008 b). Ambivalentná tendencia vývinu slovenského jazyka v Maďarsku je dôkazom toho, že priaznivými politickými rozhodnutiami a prostredím podporujúcim menšiny sa dá posilniť aj používanie jazyka národností (porov. k tomu Ondrejovič - Krupa, 2006)
Alžbeta Uhrinová
hlavná vedecká pracovníčka VÚSM
Použitá literatúra
ATLAS SLOVENSKÝCH NÁREČÍ V MAĎARSKU - Atlas der slowakischen Mundarten in Ungarn. Red. P. Király. Budapešť: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 1993. 223. s.+235 jazykových máp
BALLEKOVÁ, Katarína: Z nárečových výskumov Slovákov v Maďarsku. In: Slovenčina v menšinovom prostredí. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Békešská Čaba 16.-17. októbra 2003. Ed. A. Uhrinová, - M. Žiláková. Békešská Čaba: VÚSM 2004, s. 53 - 62.
DIVIČANOVÁ, Anna: Jazyk, kultúra, spoločenstvo. Békéscsaba - Budapešť: VÚSM 1999. 335 s
DIVIČANOVÁ, Anna: Ambivalentné hodnoty slovenského jazyka v Maďarsku v stredoeurópskom kontexte. In: Ed. A. Uhrinová - M. Žiláková. 2004, s. 21 - 32.
HOMIŠINOVÁ, Mária: Slovenská inteligencia v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu. Békešská Čaba: VÚSM 2003. 301 s.
HOMIŠINOVÁ, Mária: Etnická rodina Slovákov, Chorvátov a Bulharov žijúcich v Maďarsku. Békešská Čaba: VÚSM 2006. 350 s.
ONDREJOVIČ, Slavomír - KRUPA, Viktor: K jazykovej situácii a jazykovej legislatíve na Slovensku. In: Ed J. Mlacek - M. Vojtech. 2006, s. 61. - 75.
TÓTH, Alexander Ján: Používanie slovenského jazyka v školách. In: Slovenský jazyk v Maďarsku I. II. Red. A. Uhrinová - M. Žiláková. Békešská Čaba: VÚSM 2008, s. 224 - 264.
TÓTH, Alexander Ján: Slovenčina v cirkvi. In: Red. A. Uhrinová - M. Žiláková. 2008b, s. 317 - 337.
TUŠKOVÁ, Tünde: Obraz o kultúrnych atitúdach mladých Slovákov v maďarskom prostredí. In: Jazyk a komunikácia v súvislostiach III. Red. O. Orgoňová, Bratislava.: Univerzita Komenského 2010, s.227-232.
TUŠKOVÁ, Tünde: Čiastkové výsledky výskumu v kruhu mladých Slovákov v maďarskom prostredí. In. Profesorul Corneliu Barborica la a 80-a Aniversare. Red. D. M. Anoca, Bucurest: Univerzita v Bukurešti 2011. 263-275.
UHRINOVÁ, Alžbeta: Slovenský jazyk v Maďarsku očami používateľov. In: Red. A. Uhrinová - M. Žiláková 2008a, s. 92 - 224.
UHRINOVÁ, Alžbeta: Najdôležitejšie faktory zachovania slovenského jazyka v Maďarsku. Ed. A. J. Tóth - A. Uhrinová, 2008b, s. 71 - 91.
ŽILÁKOVÁ, Mária: Dynamika jazyka Slovákov v Maďarsku. Štúdie Opera Slavica. Budapestinensia. Lingua Slavica Budapest: Cathedra Philologiae Slavicae. 2004a. 220. s.
ŽILÁKOVÁ, Mária: Slovenčina v Maďarsku na začiatku 21. storočia. In: Ed. A. Uhrinová, - M. Žiláková. 2004b, s. 434 - 454.
ŽILÁKOVÁ, Mária: Odumieranie nárečí na slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku. In: Red. A. Uhrinová - M. Žiláková. 2008a, s. 49 - 92.