alt : header1.swf



Thu06212018

Posledná aktualizácia13:09:13

Zmiešané komisie /aj/ pre Slovákov v Maďarsku

BenoMly1Pavol Beňo: Činnosť slovensko-maďarských medzivládnych zmiešaných komisii a ich význam z hľadiska Slovákov v Maďarsku Rozvíjať dobrosusedské vzťahy a priateľskú spoluprácu Ako sa uplatňujú menšinové práva v jednotlivých Slovákmi obývaných osadách. Významné výročia v roku 2014

Činnosť slovensko-maďarských
medzivládnych zmiešaných komisii
a ich význam z hľadiska Slovákov v Maďarsku

I. Mechanizmus medzivládnych zmiešaných komisií bol vytvorený na podporu realizácie ustanovení zakotvených v základnej zmluve (plným názvom: Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou), podpísanou v Paríži 19. marca 1995. Táto zmluva - ako je to vyjadrené aj v jej názvu - ustanovuje zásady, na základe ktorých naše štáty by mali rozvíjať dobrosusedské vzťahy a priateľskú spoluprácu. Obsah zmluvy, ako aj štruktúra zmiešaných komisií, v podstate zahrňuje všetky dôležité oblasti bilaterálnych vzťahov našich krajín.

V základnej zmluve je určitá disproporcia: najrozsiahlejším článkom zmluvy je čl. 15, venovaný problematike národnostných menšín, žijúcich v našich krajinách: maďarskej na Slovensku a slovenskej v Maďarsku. Sú v ňom uvedené zásady, respektíve rôzne medzinárodné právne normy a konvencie, podľa ktorých zmluvné strany, teda Maďarsko a Slovensko, sa zaväzujú zabezpečovať práva národnostných menšín, ako aj vytvárať podmienky pre uplatňovanie týchto práv na svojom území.

Okrem tohto článku ale nemenej dôležitý je aj článok č. 3, v ktorom sa zmluvné strany zaväzujú, že vzájomne rešpektujú územnú integritu druhého štátu, uznávajú aj neporušiteľnosť spoločných štátnych hraníc a potvrdzujú, že nemajú a ani v budúcnosti nevznesú voči sebe žiadne BenoMly2územné požiadavky.

V článku č. 5 sa hovorí o tom, že v záujme realizovania cieľov zakotvených v základnej zmluve, zmluvné strany vytvoria v každej oblasti spoločného záujmu zodpovedajúci rámec spolupráce. Týmto rámcom sú zmiešané medzivládne komisie.

Po viackolových rokovaniach vznikla v roku 1998 dohoda na úrovni ministrov zahraničných vecí o vytvorení jedenásť zmiešaných komisií. V roku 2004 vznikla aj dvanásta komisia s cieľom rozvíjať cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy.

Na zasadnutiach, ktoré sa konajú striedavo raz v jednej, raz v druhej krajine, sa prerokúvajú aktuálne problémy a formulujú sa odporúčania pre obe vlády. Tieto odporúčania potom schvaľujú vlády a na základe uznesenia vlády sa zabezpečujú podmienky, vrátane finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na ich realizáciu.

Komisie by mali zasadať najmenej jedenkrát ročne, ale na základe 18-ročného pôsobenia sa dá konštatovať, že intenzita ich činnosti nebola vždy vyrovnaná. Počas rokov, keď výkyvy v maďarsko-slovenských vzťahov sa približovali k bodu mrazu, bola utlmená aj činnosť týchto komisií. V uplynulých rokoch najintenzívnejšiu činnosť vykazovali komisie pre národnostné menšiny a komisia pre cezhraničnú spoluprácu.

Pre život Slovákov v Maďarsku najvýznamnejšími sú tieto komisie:

- Komisia pre záležitosti národnostných menšín,

- Komisia pre otázky vzdelávania, vedy, športu a mládeže (školské záležitosti),

- Komisia pre otázky kultúry a tlače,

- Komisia pre cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy.

Zo začiatku do maďarských časti týchto komisií boli zapojení ako poradcovia aj odborníci našej slovenskej komunity pôsobiaci v danej oblasti. V komisii pre národnosti pôsobil Matej Šipický a v komisii pre cezhraničnú spoluprácu zase v tom čase ešte ako starosta obce Mlynky, Jozef Havelka. Bohužiaľ, táto prax zanikla a do práce komisie pre záležitosti národnostných menšín je zapojený už len predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. Širšia účasť našich slovenských odborníkov v činnosti medzivládnych komisií by bola želateľná, pretože v procesu prípravy zasadnutí týchto komisií by sa dali lepšie zviditeľniť problémy nášho menšinového života.

Odporúčania prijaté na zasadnutiach týchto komisií schvaľuje vláda a tým sa tieto stávajú záväznými pre orgány štátnej správy, ako aj miestne samosprávy. Príkladom toho môžu byť aj otázky, ktoré sa podarilo zaradiť v priebehu posledných rokov na program rokovania a doriešiť vďaka tomu, že boli pod dohľadom tohto mechanizmu maďarsko-slovenskej spolupráce:

BenoMly3- požiadavka kontinuálneho financovania Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku,

- zabezpečenie finančných prostriedkov na rekonštrukciu slovenských škôl v Békešskej Čabe, Sarvaši a Slovenskom Komlóši,

- garantovanie finančných prostriedkov na prevádzku škôl, ktoré prevzala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM),

- zachovanie hodnoty národnostných školských normatív,

- medzi prvými odporúčaniami bolo aj zabezpečenie finančných prostriedkov na sieť slovenských regionálnych kultúrnych stredísk, naďalej je však aktuálna požiadavka vysielania hosťujúcich osvetárov do týchto stredísk,

- vytvorenie finančného zázemia štipendijného systému CSSM,

- zabezpečenie finančných prostriedkov pre výstavbu nového slovenského domu v Mlynkoch - Strediska pilíšskych Slovákov.

Na poslednom zasadnutí komisie pre národnostné menšiny (7. novembra 2012) boli prijaté prevažne odporúčania týkajúce sa Slovákov v Maďarsku (13) a 12 pre obidve strany. Ak sa ale podívame na to, že riešenie mnohých z otázok, ktorých sa týkajú tieto odporúčania, sa vlečie už niekoľko rokov, tak tieto čísla už nie sú také impozantné:

- komisia prijala 12 odporúčaní, na realizácii ktorých sa majú podieľať obidve strany; z tohto počtu pre slovenskú menšinu v Maďarsku sú irelevantné 3 odporúčania,

- 9 odporúčaní bolo prijatých pre slovenskú stranu,

- z celkového počtu odporúčaní, ktoré majú realizovať obidve strany a odporúčaní, ktoré má realizovať maďarská strana, sa neplní 15, dokonca v niektorých prípadoch vývoj sa uberá priamo opačným smerom, ako je to uvedené v odporúčaní (napríklad vytvorenie podmienok pre fungovaní málotriednych škôl: zrušenie vyučovania slovenčiny vo Veľkom Bánhedeši; zlepšenie podmienok pre národnostných redakčných kolektívov slovenských národnostných programov rozhlasu a televízie: znižovanie počtu redaktorov v Segedíne),

- z celkového počtu odporúčaní, ktoré majú realizovať obidve strany a odporúčaní, ktoré má realizovať maďarská strana, sa čiastočne plní len 7,

- z celkového počtu odporúčaní, ktoré majú realizovať obidve strany a odporúčaní, ktoré má realizovať maďarská strana, je možno považovať za BenoMly4splnené len 3.

Táto realizačná - lepšie povedané nerealizačná - bilancia nasvedčuje tomu, že problémy Slovákov žijúcich v Maďarsku nedostávajú dostatočnú pozornosť u zákonodarných, ani parlamentných orgánoch. Tieto problémy sa nezviditeľňujú ani v médiách. Napríklad v správach o zasadnutiach komisie pre menšiny sa obyčajne podrobne vymenujú problematické otázky prerokované v súvislosti s maďarskou menšinou na Slovensku a len ako vedľajší dodatok sa uvedie aj to, že komisia prerokovala aj ďalšie otázky týkajúce sa slovenskej menšiny v Maďarsku.

Tým je možno vysvetliť aj také „sebavedomé“ vyhlásenie, aké odznelo v júni t. r. z úst parlamentného poslanca Gergelya Gulyása v jednej z relácií Maďarského rozhlasu v súvislosti so zabezpečením práv menšín žijúcich v Maďarsku a v susedných štátoch: „my vtedy považujeme tu žijúcich Slovákov, Rumunov, Srbov za dobrých občanov Maďarska, keď zostanú dobrými Slovákmi, Rumunmi a Srbmi. Tento prístup by sme chceli vidieť a zažiť aj zo strany vládnych orgánov susedných štátov v prípade maďarských národných spoločenstiev žijúcich za hranicami Maďarska.“ Takýto názor pána poslanca nie je ojedinelý. Určite si spomínate na iniciatívu primátora mesta Sarvaš z roku 2009, keď ponúkol prezidentovi Slovenskej republiky, že mu predstaví „najlepšiu prax uplatňovania dvojjazyčnosti“ na príklade mesta Sarvaš.

Môžem spomenúť aj vyjadrenie primátora Békešskej Čaby, ktorý v súvislosti s konferenciou usporiadanou v októbri t. r. v tomto meste pre vedúcich činiteľov maďarských médií v susedných štátoch sa nezmienil o tom, že Békešská Čaba má slovenský charakter. Hovoril len vo všeobecnosti o tom, že v meste žijú príslušníci viacerých národnostných menšín.

Práve preto bolo by namieste venovať väčšiu a systematickú pozornosť tomu, aké návrhy sa dostanú pred medzivládne komisie a potom ostro sledovať aj realizáciu prijatých odporúčaní jednak na fóre CSSM, ako aj prostredníctvom Zväzu Slovákov v Maďarsku. Toto sa ale nedá robiť ad hoc spôsobom. Vyžaduje si to systematickú a mravčiu činnosť. K tomu, aby pripomienky boli objektívne a vychádzali z reálnej situácie, bolo by namieste vytvoriť databázu o tom, ako sa v jednotlivých osadách obývaných Slovákmi uplatňujú menšinové práva (monitoring).

Zhromažďovanie týchto faktov je naliehavé aj z toho dôvodu, že člen maďarskej delegácie v Európskom parlamente Ferenc András Kalmár (KDNP) pripravuje správu pre Parlamentné zhromaždenie Rady Európy o stave autochtónnych národnostných menšín v Európe. Nemám pochybnosti o tom, že v tejto správe bude stav národnostných menšín žijúcich v Maďarsku vykreslený v tom najlepšom svetle. K tomu, aby sme ju mohli fundovane posúdiť, musíme mať k dispozícii overené fakty.

II. V krátkosti by som sa chcel zmieniť aj o tom, že okrem komisie pre národnostné menšiny sú pre nás dôležité aj komisie pre školstvo ako aj BenoMly6-tartkultúru. Dúfam, že nemusím argumentovať, prečo.

Chcel by som ale upriamiť pozornosť aj na komisiu pre cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy. Z nášho hľadiska je táto komisia dôležitá práve preto, lebo v rámci cezhraničnej spolupráce môže prispieť k posilneniu kladného vzťahu k nášmu materinskému národu, k získavaniu neskreslených informácií o reálnom živote na Slovensku a tým k upevňovaniu sebavedomia a hrdosti príslušníkov slovenskej národnosti v Maďarsku.

Posledné zasadnutie komisie pre cezhraničnú spoluprácu sa konalo pred poldruha mesiacom (17. októbra) v Košiciach. Na programe boli otázky súvisiace s rozšírením prepojenia prihraničnej cestnej komunikačnej siete (25 nových hraničných prepojení), prerokovanie možností poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

A nie je zanedbateľná ani tá stránka tejto veci, že Európska únia poskytuje významnú finančnú podporu pre projekty cezhraničnej spolupráce. Podľa pravidiel schváleného rozpočtu EU na roky 2014-2020 najmenej 10 % finančných prostriedkov zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu sa má použiť na cezhraničné projekty a zo štrukturálnych a kohéznych fondov zase najmenej 15 %.Sú to obrovské peniaze a preto nemôže nám byť ľahostajné, aké projekty budú pripravené na využitie týchto zdrojov, či sa použijú výlučne len na ciele podriadené cezhraničnému spojovaniu maďarského národa alebo sa ujde niečo aj pre posilnenie našich väzieb na materinský národ.

V tejto spolupráci je pilíšsky región zainteresovaný aj prostredníctvom Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Ister-Granum. V celej EU najviac takýchto zoskupení bolo založených práve v prihraničných oblastiach na spoločnej maďarsko-slovenskej štátnej hranici. Aj v tomto prípade platí záver, že samosprávy obcí obývané Slovákmi v týchto oblastiach, ako aj CSSM by sa mali zapojiť do činnosti týchto zoskupení a mali by aktívne sledovať, aké návrhy a odporúčania sa zrodia v rámci tejto spolupráce; mali by sa usilovať o to, aby boli zohľadnené aj záujmy slovenského obyvateľstva.

III. Tretia oblasť, o ktorej sa chcem zmieniť, sa odlišuje od predchádzajúcich tematík. Sú to významné výročia v roku 2014.

- Na prvom mieste spomeniem 70. výročie Slovenského národného povstania (29. augusta 1944). Základné organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a miestne slovenské národnostné samosprávy by si mali dôstojne pripomenúť toto výročie, vďaka ktorému Slovensko sa zviditeľnilo po boku antifašistickej koalície a zmazalo zo seba znamenie spojenca fašistického Nemecka. V rámci týchto aktivít by mali pátrať po prípadných účastníkoch povstania pochádzajúcich z vlastnej obce. Totiž povstania sa zúčastnilo viac stoviek ľudí z Maďarska (dezertéri z Horthyovskej armády, prenasledovaní z politických alebo rasových dôvodov). Takýmto bol napríklad zo Slovenského Komlóša už zosnulý Pavel Račko. Nebude to jednoduchá vec, pretože niektorí maďarskí historici sa snažia zmenšovať význam povstania a vyjadrujú sa o ňom ako o bezvýznamnej epizóde druhej svetovej vojny, okolo ktorej bolo viac kriku ako skutku. V tomto by nám mal pomôcť aj Úrad pre zahraničných Slovákov, BenoMly5napríklad poskytnutím putovnej výstavy.

- Druhým významným výročím bude 100. výročie vypuknutia 1. svetovej vojny. V Maďarsku bol vytvorený pod vedením podpredsedu vlády Tibora Navracsicsa „Memoriálny výbor“, vláda vyčlenila značné prostriedky zo štátneho rozpočtu (500 miliónov HUF) na financovanie akcií spojených s týmto výročím. Za cieľ týchto aktivít bolo vytýčené „inovačné“ prehodnotenie príčin a dôsledkov tejto vojny. Maďarsko chce v tomto smere dokonca zohrať „priekopnícku“ úlohu. Toto výročie pobočky Zväzu, ako aj miestne slovenské samosprávy by taktiež mali využiť na poskytnutie správneho pohľadu na túto obrovskú skazu a pripomenúť skutočnosť, že po prehratej vojne sa rozpadlo rakúsko-uhorské mocnárstvo a vniklo Československo. Aj v tomto by nám mohol pomôcť Úrad pre zahraničných Slovákov - o. i. poskytnutím DVD-nahrávok filmov na túto tematiku (napr. film natočený z románu Mila Urbana: Živý bič, filmy od režiséra Paľa Bielika: Štyridsaťštyri a Juraja Jakubiska: Tisícročná včela, atď...)

Pavol Beňo

Odznelo na konferencii ZSM
„Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
v Mlynkoch 29. novembra 2013

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/154-politika3-politika3/1099-konferencia-zsm-v-mlynkoch-ako-alej

Pre maďarské médiá sme často len zámienkou
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/159-nazory2-nazory2/942-pre-maarske-media-sme-asto-len-zamienkou

Nad výsledkami sčítania obyvateľov v r. 2011
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/154-politika3-politika3/994-nad-vsledkami-sitania-obyvateov-v-r-2011