alt : header1.swf



Wed06262019

Posledná aktualizácia07:29:55

Kestúcky farár Ignác Scolari zakladateľom MS

scolari1Zakladateľ Matice slovenskej, banskobystrický rodák Ignác Scolari (1808-1887) slúžil v pilíšskom Kestúci (Kesztölc) tridsaťdva rokov.Usiloval sa o povznesenie obce, o zlepšenie podmienok výučby v škole ako i o obohacovanie vnútorného zariadenia kostola.Zbožný a príkladný kňaz, čestný ostrihomský kanonik.

Zanietený rodoľub, zakladateľ Matice slovenskej

V dlhom menoslove slovenských farárov pôsobiacich v pilíšskom Kestúci (Kesztölc) nájdeme aj významných verejných činiteľov a cirkevných hodnostárov, ktorých mená nezapadli do zabudnutia. Spomedzi nich na prvom mieste treba spomenúť významnú osobnosť slovenského verejného a cirkevného života Jozefa Šrobára, bratislavského kanonika, poslanca v sneme Slovenskej republiky, ktorý strávil dvadsať plodných rokov (1900-1919) medzi Kestúčanmi, na ktorých nikdy scolari2nezabudol a pre ktorých urobil všetko, čo sa za vtedajších okolností urobiť dalo.

Ignác Scolari, zakladateľ Matice slovenskej, je ďalšou významnou osobnosťou slovenského cirkevného života, ktorá pobudla v Kestúci oveľa dlhší čas ako J. Šrobár, slúžila tu presne tridsaťdva rokov - od 11. januára 1836 do 16. januára 1868. O kestúckych rokoch Ignáca Scolariho však vieme menej ako o jeho činnosti v Tesároch na Slovensku, kam z Kestúca odišiel a kde aj zomrel.

Ignác Scolari napriek tomu, že má priezvisko talianskeho pôvodu, sa narodil 15. decembra 1808 v Banskej Bystrici, v uvedomelej slovenskej rodine. Po získaní základného vzdelania a maturity v rodnom meste študoval filozofiu a teológiu v Ostrihome. Po kňazskej vysviacke r. 1832 bol ustanovený za direktora chrámového chóru v Ostrihome, čo svedčí zároveň aj o jeho hudobnom talente. I. Scolari sa v maďarskom Ostrihome asi necítil dobre, veď využil prvú možnosť opustiť mesto: o dva dni po smrti kestúckeho slovenského kňaza Michala Mandíka 11. januára 1836 bol už scolari3oficiálne vymenovaným dušpastierom v podpilíšskom Kestúci.

O jeho dlhej kňazskej činnosti v Kestúci sa zachovalo pomerne málo dokumentov. Tieto však svedčia o jeho úsilí o povznesenie obce, o zlepšenie podmienok výučby v škole ako i o obohacovanie vnútorného zariadenia kostola. I. Scolari dlhé roky bojoval napríklad za zakúpenie nového organu. Spočiatku, roku 1836, dosiahol iba obnovenie starého, ale zápisnica kanonickej vizitácie (Visitatio Canonica) z r. 1846 spomína už nový organ. Tento však dlho nevydržal, lebo kňaz r. 1862 píše cirkevnej vrchnosti, že organ sa nedá opraviť, treba zakúpiť nový. Jeho scolari4vytrvalosť a časté urgovania priniesli ovocie až r. 1865, keď kostol dostal nový organ, ktorý potom celých štyridsať rokov spoľahlivo slúžil kestúckym veriacim. Kňaz taktiež po ťažkých bojoch s vrchnosťou dosiahol - ako sa o tom zmieňuje zápisnica kanonickej vizitácie z r. 1846 - že „tri staršie zvony vo veži vymenili za nové, väčšie”. Tieto zvony tu ostali až do prvej svetovej vojny, keď ich odviezli na vojnové účely.

Ignác Scolari dva roky po príchode do Kestúca sa ako predseda školskej stolice pričinil o to, že namiesto schátralej, z váľkov postavenej jednotriednej školy vybudovali novú, ale už z tuhého materiálu. Zo zápisnice zasadnutia školskej stolice 13. júla 1848, ktorú podpísal I. Scolari, sa dočítame: „Obec s 1020 obyvateľmi má naďalej len jednotriednu školu. Školopovinných je 74 chlapcov a 49 dievčat. Vyučovacím jazykom je slovenský jazyk. Tu musíme poznamenať, že v každej pilíšskej katolíckej dedine škola bola cirkevná a na čele školských stolíc stáli miestni kňazi. Ich postoj v otázke jazyka vyučovania bol rozhodujúci.

scolari6-newUrčite nepreháňame, ak I. Scolariho na základe jeho činnosti v Kestúci a neskôr v Tesároch pokladáme za uvedomelého Slováka, ktorý bol na tie časy dobre informovaný o úsiliach popredných činiteľov slovenského národného hnutia, s ktorými súhlasil a ktoré aj sám aktívne podporoval. Ako predplatiteľ Pešťbudínskych vedomostí prakticky vedel o všetkom, čo sa dialo v tejto oblasti na Slovensku, ale i v pokrokových slovenských politických a spoločenských kruhoch v Pešťbudíne. Do podrobností bol informovaný napríklad aj o prípravných prácach založenia celonárodnej slovenskej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej. Bol medzi prvými, ktorí vyhoveli požiadavke zachytenej v Stanovách MS, podľa ktorých zakladajúcim členom tejto ustanovizne sa môže stať ten, kto zaplatí do jej základiny sto zlatých v hotovosti. I. Scolari vyhovel tejto podmienke, dostal matičný diplom číslo scolari5-new175 a zároveň si získal aj právo zúčastniť sa na zakladajúcom valnom zhromaždení s právom rokovania a hlasovania. Zakladajúcich členov Pešťbudínske vedomosti 1. júla 1863 (53. č.) pozvali na prvé valné, zakladajúce zhromaždenie, ktoré sa konalo 4. augusta 1863 v Turčianskom sv. Martine. (Po založení ustanovizne MS mala 102 zakladajúcich členov, medzi ktorými bol aj cisár František Jozef I. s príspevkom tisíc zlatých).

Ignác Scolari nebol radovým členom MS, bol viac, bol jej zakladateľom. V Letopise Matice slovenskej (Viedeň 1864) sa nachádza jeho meno na 72. strane pod číslom 491: „Scolari Ignác, farár v Kostelci pri Ostrihome (zakl. člen; číslo diplomu 175 (s príspevkom) 100 zlatých”. (Používanie názvu obce Kestúc namiesto Kostelca sa stalo všeobecným - aj vďaka Jozefovi Šrobárovi - až na prelome 19. a 20. storočia.) Kestúcky farár I. Scolari sa svojim postojom voči MS osvedčil ako zanietený rodoľub. K Matici mal srdečný vzťah. Pravdepodobne sa aj osobne zúčastňoval na niektorých matičných podujatiach (hlavne v čase, keď slúžil v Tesároch) a tam si získal priateľov aj medzi matičnými funkcionármi. Dá sa to vycítiť zo skutočnosti, že dlhé roky ostal verný Matici slovenskej, aj v tých ťažkých časoch, keď sa na ňu útočilo. Ako člena tejto celonárodnej ustanovizne ho uvádza aj menoslov z roku 1870, ale už ako farára v Tesároch.

Nevieme, z akých príčin I. Scolari opustil Kestúc. Isté však je, že v práci, ktorú úspešne vykonával v Kestúci, pokračoval aj v Tesároch. Aj tam sa pustil do výstavby novej školy, ba v susedných Slepčanoch aj do výstavby kostola a podieľal sa aj na obohacovaní zariadenia spomínaných kostolov. Jeho cirkevná kariéra vyvrcholila v Tesároch. Stal sa organizátorom a vodcom viacerých slovenských pútí do Ríma, za čo dostal od pápeža Leva XIII. titul monsignora. Zastával niekoľko významných cirkevných funkcií, stal sa školským dekanom svätobeňadického dištriktu, jeho knihovníkom a kňazským špirituálom a neskôr i čestným metropolitným kanonikom ostrihomským.

Ignác Scolari, zbožný a príkladný kňaz, zomrel pred 125. rokmi, 4. marca 1887 v Tesároch vo veku 79. rokov. O tejto udalosti dal správu aj budapeštiansky týždenník Vasárnapi Újság, ktorý písal o ňom ako o kňazovi so zlatou svätou omšou (50. výročie kňazstva) a o čestnom ostrihomskom kanonikovi.

Zoltán Bárkányi

Spomienka na verejného činiteľa a cirkevného hodnostára
Kestúcke roky pána farára Jozefa Šrobára

Literatúra
Július Botto: Dejiny Matice slovenskej (1863-1875), zlatyfond.sme.sk
Historia Domus. V rukopise (Kestúc, fara)
http://www.fara.sk/tesarske_mlynany