Chuť slovenského slova v Maďarsku
Slováci v Pilíši pri slovenských hraniciach neďaleko Vyšehradu žijú svoj život už najmenej tristo rokov. Pritom stále nezabúdajú na svoj slovenský pôvod. Koncom septembra zorganizovali tradičné stretnutie slovenských pilíšskych dedín v obci Huť. Okrem spevu, tanca a jedenia bola hlavným bodom programu súťaž v pílení dreva.
- Kliknite sem pre viac fotografií!
Foto: Imrich Fuhl
Stretnutie pilíšskych slovenských osád v Huti
Táto dedinka je zarámovaná prekrásnou prírodnou scenériou. Na miesto stretnutia sa dostanete tak, že na jej hornom konci za krčmou urobíte esovitú zákrutu pred kostol. Na jeho priečelí sú dvojjazyčné tabule, ktoré pripomínajú cirkevných velikánov - Pázmaňa a Rudnaya. Párkrát sme už spomenuli chýbajúci preklad slávneho Rudnayovho výroku o jeho slovenskej identite do maďarčiny na jednej z nich. Stále sa nič nezmenilo. Na lúke pri obci postavili malé javisko, množstvo prenosných stolov a lavíc, pojazdný výčapný pult a transparent Vítame našich milých hostí. Po skončení dvojjazyčnej omše sa radosť zo slovenského života rozbehla naplno. Všetkých zúčastnených prijala primátorka mesta Ostrihom - obec Huť je už jej mestskou časťou. Ukázali sa i zástupcovia družobnej obce Lapáš pri Nitre. Spevom potešili viaceré zbory miestnych Slovákov, predovšetkým Sloveniek, ktoré pracujú skutočne na ochotníckom základe, ale prinášajú nádherné potešenie zo slovenského spevavého slova. Či už to boli domáci speváci, ale aj z Mlynkov, Kestúca a iných slovenských viesok. Obliekli si prekrásne kroje. Blúzky a čepce žien priam žiarili ich umom, šikovnosťou a krásou. Perkelty (jeden z hovädziny, druhý z diviny) dovarili a prišiel čas ich s chuťou zjesť. Na stoly rozložili množstvo chutných koláčov, zákuskov a iných sladkých a slaných pochúťok z miestnej domácej kuchyne. Tak to dobre pripravení sa účastníci pustili do rúbania dreva. Teda presnejšie zástupcovia, ktorí s pílou a so sekerou zaobchádzajú tak, ako sa na ľudí žijúcich celý život v nádherných lesoch, dnes už v národnom parku, patrí. Tohto ročnou úlohou bolo zhotovenie čo najvyššej trojnožky, ktorá vydrží aj desať sekúnd jej užívania. Víťaz bol len jeden, ale vyhrali všetci. Domáci by ocenili účasť viacerých Slovákov zo Slovenska. Nemajú to pritom ďaleko. Od mosta v Štúrove je to vzdialené len 10 kilometrov.