Fico s Orbánom spoločne otvorili slovenský dom
Fotogaléria - Predsedovia vlád SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán 2. októbra 2012 v Mlynkoch spolu odovzdali do užívania Stredisko pilíšskych Slovákov. "Ak existuje obojstranná dobrá vôľa a záujem, sme schopní riešiť aj citlivé, či problematické otázky.“ - „Slováci v Maďarsku si zaslúžia zvýšenú pozornosť.“
2. októbra 2012
Robert Fico a Viktor Orbán otvorili v Mlynkoch
nový slovenský dom - Stredisko pilíšskych Slovákov
Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom 2. októbra 2012 slávnostne otvorili v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) novú budovu slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov. V prejave po prestrihnutí pásky slovenský premiér vyzdvihol 
význam tohto dňa pre Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorí - ako povedal - dom dostávajú darom od slovenskej a maďarskej vlády. „Tento dom je predovšetkým dôkazom toho, že ak existuje obojstranná dobrá vôľa a záujem, sme schopní riešiť aj citlivé, či problematické otázky,“ zdôraznil Fico, podľa ktorého si slovenská menšina v Maďarsku zaslúži zvýšenú pozornosť zo strany Slovenska. „Je to klenot, ktorý si chceme uchovať, lebo je neoddeliteľnou súčasťou našej vlastne národnej identity,“ dodal predseda slovenskej vlády. Predseda maďarskej vlády konštatoval, že pred desiatimi rokmi bolo ekonomicky Slovensko ešte za Maďarskom. V súčasnosti je však pred ním, aj keď rovnako na neho dolieha ťarcha európskej krízy. „Ak by som mal pomenovať krajinu a premiéra, ktorí sa najlepšie pasujú s krízou, musel by som Slovensko a Roberta Fica zaradiť na prvé miesto,“ zdôraznil Orbán. „Som hrdý na to, že v Maďarsku teraz mladí aj starí spievajú takto po slovensky,” vyhlásil Orbán po kultúrnom 
predstavení, ktoré pre oboch premiérov pripravili Slováci z Mlynkov. Ako doplnil, v Maďarsku neexistujú veľké veci, ktoré by sa zrodili bez boja. „Je to všade a vždy, ale, bohužiaľ, nemáme ani nádej, že by sme sa toho zbavili,” žartoval Orbán. Maďarský premiér podotkol, že vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom existujú otvorené otázky a názorové rozdiely. Spoločné hospodárske úspechy sú však podľa jeho názoru dobrým základom k tomu, aby sa podarilo vyriešiť množstvo spoločných ťažkých problémov. Slovákom žijúcim v Maďarsku a návštevníkom zo Slovenska zaželal veľa radosti z novootvoreného domu Slovákov. Maďari na projekt podľa zmluvy uzatvorenej v júli prispeli sumou 442 338 eur, Slováci na stavbu domu poskytli 491 939 eur. Vlastníkom nehnuteľnosti a prevádzkovateľom strediska je Celoštátna slovenská samospráva, spoluužívať objekt budú aj miestne organizácie pilíšskych Slovákov.
Obec Mlynky sa do širšieho povedomia verejnosti dostala v roku 2008, keď starosta Mlynkov József Lendvai predložil kontroverzný návrh, podľa ktorého by sa mali všetky slovenské spolky a organizácie z budovy Slovenského domu vysťahovať. Poslanci mlynskej obecnej samosprávy väčšinou hlasov návrh schválili. Maďarský ombudsman pre menšiny Ernő Kállai vyhlásil rozhodnutie o vysťahovaní Slovákov zo Slovenského domu za protiprávne, samospráva v Mlynkoch však definitívne rozhodla o vysťahovaní. V tom istom roku sa Maďarsko a Slovensko dohodli na tom, že postavia nový dom, na ktorý prispejú rovnakým dielom. Stavbu dokončili vlani v auguste. (tasr / sita)
Pilíšski Slováci už majú v Mlynkoch svoj dom
Video: Orbán: Som hrdý na slovenčinu v Maďarsku - http://www.sme.sk/vp/25227/
Video: Orbán vychválil Fica za boj s krízou - http://www.sme.sk/vp/25228/
Príhovor predsedníčky
Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjénovej
Vážení páni premiéri, pán veľvyslanec, milí hostia, milí priatelia, ku vchodu nášho nového Slovenského domu viedla dlhá a namáhavá cesta, ale konečne prišla chvíľa, na ktorú sme už tak dlho čakali. Je to pre nás veľká radosť, a hoci v uplynulých štyroch rokoch sme prežili veľa ťažkých chvíľ, dnes by sme asi mali spomínať už len na krásne momenty.
Chceme zabudnúť na všetko zlé, čo sa s nami v súvislosti s kauzou Mlynky stalo: - na beznádejné hľadanie riešenia, - na dobrodruhov, ktorí našu biedu chceli iba využiť a zneužiť pre svoje nečestné ciele, - na tých, spomedzi ktorých síce viacerí dnes oslavujú tu s nami, ale vtedy, keď sme potrebovali pomoc, nielenže nám nepomáhali, ale často nám aj prekážali, - na tých, ktorí vo vyháňaní Slovákov zo Slovenského domu nevideli nijaký národnostný problém a hrubé porušenie našich práv chceli zdegradovať na spor dvoch ľudí - len preto, aby nemuseli uznať, že máme 
pravdu a právo na sebaobranu.
Dnes teda chceme spomínať už len na pekné veci. Takže v tejto slávnostnej chvíli mi zostala len jediná úloha: aby som sa zo srdca poďakovala každému, kto nám poskytol čo len najmenšiu pomoc. Slová vďaky patria predovšetkým dvom mojim kolegom: Jozefovi Havelkovi a Imrovi Fuhlovi, s ktorými sme bojovali a všetko prežívali spolu. Spolu nás vyhlasovali za nespratníkov a vlastizradcov, spolu sa z nás vysmievali, spolu nás ignorovali, hoci sme nerobili nič iné, len čo nám (poslancom slovenskej samosprávy) diktovala naša prísaha: chránili sme záujmy našej národnosti. Ak sme niečo svojim bojom dosiahli, aj to iba spolu a najmä spolu s našimi voličmi.
Ak mám postupovať prísne-presne chronologický, hneď na druhom mieste sa musím poďakovať 
nesmierne empatickému človeku s veľkým srdcom, ktorý nám ako prvý prišiel na pomoc: bývalému veľvyslancovi Jurajovi Migašovi. Podobne ďakujem vtedajšiemu a zároveň i terajšiemu predsedovi slovenskej vlády Robertovi Ficovi jednak za mimoriadne vzácnu morálnu podporu, no a v neposlednom rade zato, že práve on ako prvý nám ponúkol aj konkrétnu finančnú pomoc na postavenie nového Slovenského domu. Úprimne ďakujem aj maďarskej vláde zato, že sa k tejto iniciatíve pripojila a projekt aj finančne podporila.
Chcela by som sa poďakovať našim rodinám a priateľom, ktorí od začiatku stáli pri nás, každému, kto nás v tých ťažkých časoch pochopil, kto nám držal palce a kto nám pomáhal. No a mala by som sa vlastne poďakovať aj nášmu starostovi a bývalému poslaneckému zboru, že zapríčinili tento škandál, lebo bez nich by sme dnes naozaj nemali nový Slovenský dom, a mnohí by ani nevedeli, že neďaleko Budapešti, pod Pilíšom žije početná slovenská národnosť. Mnohí by ani dnes nevedeli, že národnosti nie sú len štatistické údaje, ale že sme naozajstní ľudia, ktorí žijú, pracujú a cítia, že hoci v srdciach nosíme slovenskú kultúru a slovenskú materinskú reč, aj my sme maximálne lojálni občania Maďarska, a nie sme ochotní hanbiť sa za to, že máme slovenské korene, že sme Slováci. My sme patrične hrdí na svojich predkov, ale nie sme nepriateľmi maďarského štátu. Naše srdce tak isto búši na takty maďarskej hymny, ako na slovenské piesne a slová. Ale ako Slováci v Maďarsku žijeme v menšine, a ako každá menšina, niekedy aj my potrebujeme pomoc.
Takže ďakujeme za pomoc, ktorú sme dostali, aby sme mohli pokračovať v našej práci! Sľubujeme, že od týchto slávnostných chvíľ sa nový slovenský dom naplní životom, slovenským slovom, hudbou a piesňami. Budeme pracovať zato, aby tento dom bol ozajstným domovom pilíšskych Slovákov ešte za dlhé desaťročia.
Foto: Imrich Fuhl (oslovma.hu)
F o t o g a l é r i e Slávnostné odovzdanie Strediska pilíšskych Slovákov:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.325012487597734.70572.147596498672668&;type=1&l=ed106ff543
V i d e o Stiahnite si videonahrávky „Príhovor Roberta Fica
pri otvorení Slovenského domu v Mlynkoch“ a „Robert Fico hovorí s krajanmi v Mlynkoch“:
TA3 - Rozhovor s L. Vallachom o slovensko-maďarských vzťahoch
http://www.ta3.com/embed/4AF9A6E0-AFEB-4EB2-8901-19ACE0A41658.html
http://www.ta3.com/embed/6CDE8017-C756-4312-AA56-2EF5553D7CD7.html
http://www.ta3.com/embed/B6EC7F92-ABBD-4E3A-879C-E5772357DCDE.html
Robert Fico pre Duna TV: Benešove dekréty nemožno meniť
Benešove dekréty nemožno meniť, Maďarsko a Slovensko by sa v prvom rade mali zaoberať hospodárskymi problémami, povedal v rozhovore pre maďarskú verejnoprávnu televíziu Duna TV predseda vlády SR Robert Fico. Postojom slovenskej vlády podľa Fica je, že Benešove dekréty sú nemenné. Prípadnými úvahami súvisiacimi s dekrétmi by sa mali zaoberať skôr zmiešané komisie a historici. „Pre mňa sú podstatne dôležitejšie hospodárske otázky ovplyvňujúce živobytie ľudí,“ dodal premiér. V reakcii na otázky týkajúce sa vzájomnej slovensko-maďarskej spolupráce, vzťahov týchto krajín a situácie menšín v oboch krajinách slovenský premiér povedal, že Slovensko a Maďarsko potrebujú úspechy. Konštatoval, že sa realizuje trend konštruktívneho dialógu. Na margo situácie maďarskej menšiny na Slovensku vyhlásil, že SR si ctí jej práva. Dodal, že sa tak deje aj v tých obciach, kde 20-percentný pomer maďarského obyvateľstva potrebný k používaniu ich jazyka nie je dosiahnutý.
R. Fico opravil preklad Duna TV - Maďarské médiá si mysleli, že Slovensko mení názor na menšiny
Maďarské médiá po návšteve slovenského premiéra Roberta Fica v Mlynkoch informovali o výraznej zmene jeho názoru na starostlivosť o menšiny. Premiér však informáciu Duna TV, ktorá sa rýchlo rozšírila aj do ostatných médií vrátane verejnoprávneho rádia Kossuth, dementoval s tým, že išlo o zlý preklad zo slovenčiny do maďarčiny. Televízia Ficov výrok o menšinách preložila tak, že „starostlivosť o ne je v prvom rade úlohou materských krajín“. Oficiálne stanovisko Slovenska dlhodobo je, že menšiny sú vnútornou záležitosťou štátu, v ktorom žijú a napríklad starosť Maďarska o Maďarov na Slovensku slovenská vláda považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí. „Predseda vlády jasne povedal, že o menšiny by sa mala postarať tá krajina, na ktorej území žijú,“ reagoval Erik Tomáš, šéf tlačového odboru vlády. Televíziu požiadali o opravenie informácie, cez veľvyslanca v Budapešti vyzvali na opravu aj médiá, ktoré ju prevzali. (sme.sk)
Postarať sa o „svoje” menšiny - Recipročná starostlivosť?
Kitekintő.hu: Vízia zhoršenia vzťahov SR a Maďarska sa nenaplnila
Schôdzka slovenského premiéra Roberta Fica s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom v Mlynkoch, kde otvorili nový dom Slovákov, bola tretím stretnutím premiérov po aprílovom návrate Fica k moci. Novinári aj analytici očakávali, že sa vzájomné vzťahy SR a Maďarska po apríli zhoršia, k čomu však nedošlo. Búrlivý slovensko-maďarský vzťah sa normalizoval vďaka viditeľne srdečnému pomeru týchto dvoch politikov, konštatoval maďarský spravodajský portál Kitekintő.hu. Je zrejmé, že Fico a Orbán úzkostlivo dbajú na to, aby zdanie priateľstva a srdečnosti zostalo zachované. V diplomacii takýto postoj často stačí k tomu, aby sa vytvoril normálny a rozumný dialóg medzi partnermi, ktorí majú rôzne záujmy. Zdá sa, že Fico a Orbán sa vzájomne krotia a snažia sa vyhnúť špirále konfliktov, ktorá charakterizovala slovensko-maďarské vzťahy v období rokov 2009-2010. Fico i Orbán majú povesť silného a vehementného politika. Jednému ani druhému nechýbajú prejavy nepriateľstva či hľadania konfliktov. Ak by teda jeden prekročil hranice politického priateľstva, druhý by reagoval ešte silnejším krokom, čo by mohlo vyvolať eskaláciu napätia. Napriek zdaniu sú však vzájomné vzťahy Slovenska a Maďarska ďaleko od úzkych priateľských, píše Kitekintő.hu, ktorý pripomína konflikty týkajúce sa maďarskej menšiny na Slovensku v čase prvej Ficovej vlády, slovenského jazykového zákona v roku 2009, „vyhostenia” prezidenta Lászlóa Sólyoma, ako aj slovenského protizákona prijatého v reakcii na zjednodušené udeľovanie maďarského občianstva. V roku 2010 sa pravicovým vládam Ivety Radičovej a Viktora Orbána nepodarilo v otvorených otázkach dospieť k dohode, aj keď sa v tom čase začala určitá normalizácia vzájomných vzťahov. Portál podrobne popisuje záležitosti, v ktorých z maďarskej strany existuje nezhoda medzi SR a Maďarskom - vrátane problematiky dvojakého občianstva či určitých ustanovení Benešových dekrétov. K riešeniu otvorených záležitostí bude potrebný čas a trpezlivosť, konštatoval Kitekintő.hu s poznámkou, že postoj maďarskej vlády, ktorá hľadá kompromisy, sa zdá byť rozumnou stratégiou nielen z hľadiska systému vzájomných slovensko-maďarských vzťahov, ale aj z hľadiska osudu Maďarov žijúcich na Slovensku.
Kríza spojila Maďarsko so Slovenskom - Hľadá Orbán vo Ficovi spojenca?
Nový most na Dunaji môže byť hotový za štyri roky
Roky 2016-2017 sú reálnym termínom na to, aby sa dalo premávať po novom dunajskom moste medzi maďarským Komáromom a Komárnom. V súvislosti s príslušnou dohodou podpísanou v Mlynkoch predsedom vlády SR Robertom Ficom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom to uviedol v maďarskej verejnoprávnej televízii štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za medzinárodné vzťahy Péter Szijjártó. Financovanie výstavby mosta bude rozdelené na polovicu medzi SR a Maďarskom, cesty vedúce k mostu a infraštruktúru na území každej krajiny si vybuduje každý vo vlastnej réžii, povedal štátny tajomník a dodal, že popritom bude pokračovať ďalej aj program výstavby mostov na Ipli. Premiéri podpísali aj dohodu o dobudovaní cestných prepojení v prihraničnej oblasti. „Podľa maďarskej strany do roku 2014 by bolo možné vybudovať 16 nových prepojení miest a obcí medzi SR a Maďarskom, tri prepojenia by boli obnovené. Vo viacerých mikroregiónoch sa tak zjednoduší život,“ zdôraznil Szijjártó. Podľa jeho slov, nový druh slovensko-maďarských politických vzťahov je iný než napríklad v čase ľavicových vlád, kedy „na seba vykrikovali spoza Dunaja“. Ide o úplne normálny, rozumný dialóg dvoch premiérov, poznamenal maďarský štátny tajomník. (tasr)
Čo čakalo Fica s Orbánom v Mlynkoch: Pálenka, svätená voda a torta
Maďari budú za dom doplácať. Pre kurz forintu
Takmer milión eur na stavbu nového domu Slovákov v Mlynkoch putovalo rovným dielom z maďarskej aj zo slovenskej štátnej pokladnice. Na rovnomernom financovaní domu sa ešte v roku 2008 dohodli premiéri oboch krajín Robert Fico a Ferenc Gyurcsány. Na základe ich dohody malo Slovensko prispieť 10 miliónmi korún a Maďarsko 80 miliónmi forintov. Podľa vtedajšieho kurzu to bolo dohromady asi 660-tisíc eur. Obe strany neskôr sľúbili zvýšiť sumu na viac ako milión eur. „Platby boli rozvrhnuté na viacero etáp. Situáciu komplikovali zmeny vlád v Bratislave aj Budapešti, pre ktoré sa peniaze oneskorili. V júni tohto roka sa realizovala posledná splátka,“ povedal pre HN šéf Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. Práve cez účet tejto organizácie išli peniaze na dom. Hoci ešte v decembri minulého roka sa počítalo s celkovými nákladmi 1,1 milióna eur, časť peňazí sa napokon podarilo ušetriť. Slovenská strana zaplatila 490-tisíc eur, maďarská 126 miliónov forintov. Spolu teda dom stál 980-tisíc eur. Aby v budúcnosti nevznikli žiadne spory, kto na dom dal viac peňazí, Slováci s Maďarmi doriešili aj rozdiely, ktoré vznikli pri pohybe kurzu forintu oproti euru. „Po prepočítaní sa zistilo, že zo Slovenska prišlo kvôli kurzovým rozdielom o 12 miliónov forintov viac. Maďarsko to vyrovná tým, že počas nasledujúcich troch rokov pošle po štyroch miliónoch forintov,“ uzavrel Fuzik. (hn)
Ako sa vyvíjal vzťah Roberta Fica a Viktora Orbána
Máj / jún 2009 - Orbán vyťahuje maďarskú kartu pred voľbami do Európskeho parlamentu. Na stretnutí s Pálom Csákym zdôraznil, že „dôležité bude, aby záujmy Maďarska v Bruseli obhajoval čo najväčší počet Maďarov z Karpatskej kotliny“. Vláda na čele s Ficom zvoláva mimoriadne zasadnutie parlamentu.
21. marec 2010 - Orbán pred maďarskými parlamentnými voľbami odmieta stretnutie s Ficom. Najprv sa chce venovať diskusii s predstaviteľmi slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku.
13. máj 2010 - Fico diktuje podmienky: pokiaľ slovenskí občania príjmu maďarské štátne občianstvo prídu o to slovenské. Snahu Fideszu o štátne občianstvo pre Maďarov žijúcich v zahraničí považuje za “bezpečnostné riziko“.
1. január 2011 - maďarská vláda sa počas svojho predsedníctva v Európskej únii plánuje venovať aj otázkam v strednej Európe. Na pretrase je hlavne hospodárstvo, energetika a regionálna politika.
7. apríl 2011 - Fico považuje Orbána za politika, ktorý dokáže v strednej Európe rozpútať vášne. Predseda Smeru kritizuje najmä snahu maďarskej vlády o zmenu hraníc so Slovenskom, ktorá nerešpektuje Trianon a usporiadanie po 2. svetovej vojne.
11. apríl 2011 - Orbán a jeho Fidesz suverénne vyhrávajú maďarské parlamentné voľby. Róbert Fico zmierňuje svoje ostré slová smerom k Budapešti. Orbána považuje za partnera do diskusie a nie za extrémistu.
12. marec 2012 - Fidesz a Orbán gratulujú Ficovi k víťazstvu v parlamentných voľbách. Očakávajú zlepšenie nálady medzi Bratislavou a Budapešťou. Orbán je pripravený na diskusiu o cezhraničnej spolupráci. Rovnako chce otvoriť otázku etnických Maďarov žijúcich na Slovensku.
26. apríl 2012 - stretnutie 15 krajín strednej Európy a Číny vo Varšave. Na pretrase je ekonomika, energetika a hospodárske otázky. Téme dvojakého občianstva a konfliktom z minulosti sa obaja vyhýbajú.
19. júl 2012 - Fico a Orbán preberajú otázku futbalových štadiónov. Na zápase Európskej ligy UEFA medzi Slovanom Bratislava a Videotonom Fehérvár išlo o neformálne stretnutie v duchu zbližovania slovensko-maďarských vzťahov.
Kauza Mlynky - Slovenský dom vo fotografiách
Audio (.mp3) - Mlynky: Stredisko pilíšskych Slovákov
(Marta Demjénová - Ján Fuzik - Imrich Fuhl)
- Rádiožurnál Slovenského rozhlasu - 20. júla 2012
www.oslovma.hu/XXX/SRoZurnM.mp3
Nezhody v stredisku pilíšskych Slovákov
Slovenská televízia / Zoltán Rácz (Správy STV): http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2012-07-20&;id=49798#383
Slovenská komunita v Mlynkoch stále nie je spokojná s riešením okolo budovy Strediska pilíšskych Slovákov. 20. júla 2012 síce podpísali konečnú zmluvu o financovaní kultúrneho stánku, miestne združenia našich krajanov sa však obávajú, že vo využívaní strediska nebudú slobodní. Dedina Mlynky (s maďarským názvom Pilisszentkereszt) je najslovenskejšou obcou v Maďarsku. Vo vyše dvojtisícovej obci sa totiž viac ako polovica hlási k slovenskej národnosti. Pred štyrmi rokmi však obecná samospráva vysťahovala Slovákov z priestorov ich kultúrneho stánku.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová:
- Tento slovenský dom bol symbolom našich Slovákov tu v Mlynkoch. A toto už nebolo ich prvé rozhodnutie. Na slávnosti nedovolili deťom po slovensky recitovať, zrušili nám webové stránky slovenské...
Konflikt nadobudol medzinárodný rozmer. Obe vlády sa ale napokon dohodli, že zafinancujú výstavbu nového strediska pre pilíšskych Slovákov. Budova, i keď stále neskolaudovaná a nepoužívaná, už rok stojí. Čakalo sa na podpis, ktorým sa slovenská aj maďarská strana dohodli na financovaní v pomere päťdesiat ku päťdesiat (Slovensko: 491 939 eur, Maďarsko: 442 338 eur + 14 000 eur po tri roky na prevádzku).
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík:
- Maďarská strana v najbližších troch rokoch bude sa podieľať na financovaní prevádzky tohto objektu štrnásťtisíc eurami, čo vyrovná tie náklady z oboch strán.
Miestne združenia sa ale obávajú, že kultúrny stánok opäť nebudú môcť plnohodnotne využívať. Jeho majiteľom je totiž Celoštátna slovenská samospráva, ktorá mala podľa miestnych v minulosti k ich problému vlažný postoj.
Člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl:
- Nevidím garancie na to, že v tom novom dome budeme mať oveľa viac práv ako sme mali v tom starom slovenskom dome.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy tvrdí, že obavy miestnych sú neopodstatnené a budovu budú môcť na nekomerčné účely používať bezplatne.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik:
- Oni budú zostavovať domáci poriadok, program. Budú mať kľúče, budú mať kód. My sme naše nehnuteľnosti dali do zálohy.
Maďarskí Slováci očakávajú, že k slávnostnému otvoreniu a k sprístupneniu strediska dôjde čo najskôr.
Kauza Mlynky - Slovenský dom vo fotografiách
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.298124746953175.62241.147596498672668&;type=3
Ako sa vyvíjala kauza Mlynky
- 1997 až 2000 obecná samospráva v Mlynkoch priznala výlučné právo na využívanie Slovenského domu slovenskej samospráve a združeniu pilíšskych Slovákov
- 25. marca 2008 starosta Mlynkov József Lendvai predložil kontroverzný návrh, podľa ktorého by sa mali všetky slovenské spolky a organizácie z budovy vysťahovať. Poslanci mlynskej obecnej samosprávy väčšinou hlasov návrh schválili
- 31. marca 2008 maďarský ombudsman pre menšiny Ernő Kállai vyhlásil rozhodnutie o vysťahovaní Slovákov zo Slovenského domu za protiprávne. 
Zastupiteľstvo dostalo mesiac na to, aby rozhodnutie zrušilo.
- 29. apríla 2008 samospráva v Mlynkoch definitívne rozhodla, že slovenské spolky sa musia vysťahovať
- jún 2008: Slovensko a Maďarsko sa dohodli, že na nový dom prispejú rovnakým dielom
- september 2010: v Mlynkoch položili základný kameň Slovenského domu
- august 2011: stavba domu je po prieťahoch dokončená
Protislovenský útok -Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu
Maďarsko neplní sľuby. Neplatí na slovenský dom
15. februára 2010: V Mlynkoch sú problémy okolo výstavby Slovenského domu
23. januára 2012: Rokovanie k dostavbe Mlynkov úspešne ukončené
Povedali o Mlynkoch
Robert Fico:
V Mlynkoch sa rozhoduje o osude, respektíve o úrovni ochrany práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.
Dušan Čaplovič:
Ak by sa to dialo na Slovensku, už by o tom vedeli v Európskej únii. Budeme rázne žiadať, aby sa tieto veci riešili.
László Sólyom:
Ak sa na to pozeráme z právneho hľadiska, všetko je v poriadku. Existujú však aj pocity, a v prípade menšín máme byť v oblasti citov veľmi pozorní.
Pál Csáky:
Slovákov v Mlynkoch vysťahovali Slováci, lebo je to obec, kde je oficiálne 54 percent obyvateľov slovenskej národnosti a ďalších 15 percent sa hlási k slovenským koreňom. Súčasný starosta vyhral voľby dvojtretinovou väčšinou.
Kinga Gönczová:
Slovenská vláda tým, že zasiahla do kauzy Mlynky, uznala, že záležitosť menšín žijúcich mimo materskej krajiny nie je iba vnútornou záležitosťou danej krajiny. Slovensko týmto krokom tiež uznalo kolektívne práva menšín.
Marek Maďarič:
Mlynky sú najslovenskejšia obec v Maďarsku. Rozhodnutiu o presťahovaní zo Slovenského domu predchádzali iné kroky. Je to diskriminujúci, zlomyseľný krok. Ide tu o šovinistickú líniu. Bol to bezprecedentný krok a chcelo to rázny krok z našej strany.
Pavol Hrušovský:
Sú tu viaceré znaky radikalizovania niektorých skupín v Maďarsku. Slovensko nemôže trpieť a súhlasiť s takouto politikou. Slováci sú výnimočne tolerantný a veľkorysí voči menšinám.
Vladimír Mečiar:
Maďarsko chce vyučovať, ale nemá dostatočný rámec. V Maďarsku nastupujú polovojenské rasistické gardy. Pozeráme sa na politiku, ktorá je v kríze. Vďaka nej vystupujú tu radikálne elementy. Reakcia zo strany Slovenska a EÚ je v kauze Mlynky nedostatočná.
Ján Fuzik:
CSS dúfa, že obecná samospráva v Mlynkoch, ktorá v prospech zabezpečenia vhodných priestorov pre menšinové samosprávy a organizácie vyvinula už nemalú prácu a odhlasovala značné finančné prostriedky, bude obozretne rozhodovať...
Ruženka Egyedová Baráneková:
Zväz Slovákov v Maďarsku vyjadruje kategorický a zásadný nesúhlas so zámermi Obecnej samosprávy v Mlynkoch ohľadne Slovenského domu.
Vyhlásenie prezidenta MR Lászlóa Sólyoma po jeho rokovaniach v Mlynkoch (31. marca 2008)
Rokoval som s pánom starostom, predsedníčkou miestnej samosprávy Slovákov a miestnym zastupiteľstvom. Presvedčil som sa, že sa tu nejedná o národnostný konflikt, predsa 8 členov z 10-členného zastupiteľstva je národnosti slovenskej, hovoria po slovensky, pričom aj oni namietajú, že by sa tu jednalo o rozpor Slováka so Slovákom alebo Maďarov so Slovákmi vo všeobecnosti, že by sa jednalo o národnostný spor. Ako to vnímam, v obci existujú dlhodobo - aspoň 12-15 rokov - personálne a politické problémy, ktoré sa teraz prejavili v takejto forme. Je možné nájsť riešenie. Preto som prišiel dnes sem, aby som miestnym vysvetlil národnostnú politiku MR, to, že národnosti majú kolektívne práva, majú samosprávy, a to, že miestne samosprávy majú povinnosti voči menšinovým samosprávam, nakoľko oni financujú fungovanie menšinových samospráv. Presvedčil som sa, že Slováci a slovenská samospráva neutrpela žiadne represie právneho charakteru, a keď sa podívame na literu zákona, je všetko v poriadku, je k dispozícii kancelária pre úrad (slovenskej samosprávy), dokonca lepší ako terajšie priestory, je zabezpečený rozpočet. Ale veľmi dobre vieme, že nestačí dodržiavať iba literu zákona, existujú emócie, hlavne v prípade menšín je potrebné dávať mimoriadne pozor na city. Súhlasím so Slovákmi, že sa cítia byť dotknutý z toho, že majú opustiť doterajšie priestory, ktoré považujú za svoje. Toto nebolo šťastné rozhodnutie. Na druhej strane chápem aj nároky zastupiteľstva, majú nepostačujúce priestory, a slovenský poslanci povedali, že preto hlasovali za uznesenie, lebo oni ako reprezentanti celej obce by chceli lepšie podmienky. Myslím si, že tieto rozpory v záujmoch budú schopní vyriešiť, nakoľko aj pán starosta načrtol možnosti, nie je však mojou úlohou vám ich prezentovať. Preto ja odchádzam s dobrým pocitom a presvedčením, že budú schopní vyriešiť tento problém, eskalácia ktorého bola skutočne zbytočná.
Na okraj aféry Mlynky - Nemyslel som...
Nemyslel som na nič viac a na nič menej, iba na to, že to musím napísať. Napriek tomu, že sa to mnohým nebude páčiť, že ma budú obviňovať, že budú na mňa poukazovať ako na obetného baránka, nespratníka, buriča, zradcu... Napriek všetkému. Sú chvíle, keď taktne mlčať je najväčším hriechom.
Nemyslel som si, že by sme sa mali na to radšej vyspať, keď mi kolegovia zo Slovenskej samosprávy v Mlynkoch 20. marca 2008 večer telefonovali, že „predsa si to dovolia urobiť s nami, vyhostia nás zo Slovenského domu“. Nemyslel som na nič viac a na nič menej, iba na to, že nemôžem byť unavený tlačovou uzávierkou a neľahkým dňom, ktorý som mal za sebou, veď to nemôžem okamžite nenapísať. Nemyslel som na spánok, už aj preto, lebo aj tak by mi to nedalo pokoja.
Nemyslel som si, že po 25-ročnom novinárčení práve píšem článok, prvý a zrejme aj posledný, z ktorého budú uvádzať doslovné citáty tlačové agentúry, denníky, týždenníky, internetové portály, rozhlasové a televízne stanice. Pôvodne to mal byť iba akýsi podkladový materiál a základ vyhlásenia našej miestnej slovenskej samosprávy. To sme si totiž od prvej chvíle spolu s Martou Demjénovou a Jozefom Havelkom uvedomili, že ak niečo, tak iba verejnosť nás môže zachrániť. Možno trochu naivne, ale úprimne sme verili tomu, že pod tlakom verejnosti poslanci obecnej samosprávy odstúpia od svojho zámeru.
Nemyslel som si, že môže nastať situácia, keď ako zakladateľ a redaktor portálu luno.hu sa nebudem tešiť rapídnemu, minimálne päťnásobnému zvýšeniu návštevnosti nášho internetového denníka. Nemohol som totiž nemyslieť na riziká, napríklad na to, že ak nebudeme dosť „merkuvat“, ľahko sa môžeme stať nástrojom, zneužívaným z rôznych strán na vlastné zviditeľňovanie sa, zohrievania si polievočky či pečenia si svojej slaninky. Sila slova - najmä toho nedopovedaného, nevypovedaného s troma bodkami na konci (článku) - kladie ťarchu najmä na jeho autora. A predsa... sú situácie, keď slovo nemôže zostať iba v nás.
Nemyslel som si, že príspevok „Protislovenský útok“ s podtitulkom „Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu“ a následne komuniké voleného zboru Slovákov v Mlynkoch s rovnakým obsahom vyvolá až takú veľkú búrku. Veď my sme už aj dovtedy vyzývali pozornosť politikov i verejnosti, dokonca už viac ako rok sme hovorili otvorene o tom, že sa pripravuje vyhostenie Slovákov zo Slovenského domu. Pravda, na papieri - ako návrh uznesenia - sme to dostali až vtedy, bez predbežných konzultácií s nami.
Nemyslel som si, že z toho vznikne až natoľko prepolitizovaná kauza, medzištátna aféra, ktorá nám, ako Slovákom v Mlynkoch a vôbec v Maďarsku, môže rovnako pomôcť, ako aj škodiť. Pomôcť v tom zmysle, že mnohí si až teraz začínajú uvedomovať, že (ešte) sme, že nás nemôžu len tak odpísať. Škodiť preto, lebo s väčšou-menšou dávkou zlomyseľnosti sa to ľahko dá obrátiť aj proti nám. V žiadnom prípade si neželáme byť tým spomínaným zneužívaným nástrojom, nechceme nič iné, iba korektný prístup a uspokojivé riešenie problému. Akože nemôžeme na seba brať ani ťarchu a následky toho, čo sme nie my zapríčinili, čo sme nie my urobili a čo sme nie my povedali.
Nemyslel som si, ale teraz si to už dostatočne uvedomujem, že ide o precedens. Či môžu s nami, čo môžu s nami a dokedy môžu s nami... (Viete: na konci zase tie tri bodky!)
Imrich Fuhl (2008)
O starom a novom Slovenskom dome v Mlynkoch
Pilíšania, Slováci, toto ste chceli?
Od tej chvíle, ako som 21. marca 2008 na portáli luno.hu spustil svoj článok Protislovenský útok - Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu, sa neobyčajne veľa toho namlelo o Mlynkoch, najslovenskejšej lokalite v Maďarsku. Moja rodná dedina sa stala symbolom, postavenie miestnej Slovače sa (aj) v rečiach niektorých politikov spájalo s ďalším osudom Slovákov v Maďarsku. Mlelo sa, mlelo a napokon sa muselo začať rysovať aj nejaké „riešenie“, a to v podobe postavenia nového objektu. Mohol by som byť teda spokojný a aj keď to nie je celkom ono, mohol by som nemyslieť na svoju morálnu zodpovednosť a radšej taktne mlčať. Nemôžem, lebo ak sa nás niekto opýta: „Mlynčania, Pilíšania, Slováci, toto ste chceli?“, odpoveď je, žiaľ, jednoznačne odmietavá.
So svojimi kolegami, vedúcimi miestnej slovenskej samosprávy a združenia Pilíšanov Martou Demjénovou a Jozefom Havelkom sme sa koncom marca 2008 v danej situácii nemohli neobrátiť na kompetentné maďarské orgány a zároveň na verejnosť. Povedali sme si: dosť bolo, veď nie je normálne, že obecná samospráva si s nami robí, čo sa jej len zachce. Iste dosť naivne, ale úprimne sme si mysleli: v našej vlasti, ktorá sa vraj príkladne stará nielen o svojich v zahraničí, ale aj o menšiny žijúce na jej území, predsa musí existovať sila, ktorá dokáže stopnúť prešľapy malých kráľov, zastaviť aroganciu miestnej moci. Nestalo sa tak, aj keď nám dali mnohí za pravdu, vrátane ombudsmana pre národnostné menšiny, boj o Slovenský dom sme vlastne prehrali, musíme sa z neho sťahovať a okrem nás akoby nikoho netrápili ani tie naše ďalšie sťažnosti (napríklad, že obecná samospráva namiesto dvojjazyčných už vydáva iba maďarské miestne noviny). Pomaly už ani sami nechápeme, ako a prečo sme sa stali „hlavnými vinníkmi, vlastizradcami“, ktorí vraj kvôli presadzovaniu svojich sebeckých záujmov zvalili medzinárodnú hanbu na celú našu krajinu.
Márne vysvetľujeme, že nie z vlastnej viny sme sa dostali do situácie, v ktorej sme boli nútení požiadať o pomoc, a že nikdy nikoho sme nežiadali o finančnú pomoc alebo o postavenie nového objektu. Až keď sme sa dozvedeli, že bez porušenia status quo v žiadnom prípade nemôžeme zostať v Slovenskom dome, prišlo do úvahy niekoľko variantov riešenia - od zakúpenia podkrovia alebo celého domu (načo obecná samospráva nechcela pristať), až po zakúpenie a prestavbu nehnuteľnosti alebo výstavbu nového domu. Predsa sme sa stali nespratníkmi, ktorým nič nevyhovuje. Ani to, čo vymysleli politici ako „vynikajúce riešenie, šťastný koniec nešťastného prípadu“. Namiesto akceptovania odporúčaní menšinového ombudsmana, vyvodenia ponaučení a iniciovania zmeny legislatívy v záujme toho, aby kauza Mlynky sa nemohla zopakovať, siahli do vrecka (ako inak: do vrecka daňových poplatníkov) a sľúbili darovať nový objekt. „Riešenie“ ako pre koho... Po prehre v boji o Slovenský dom už pred začatím výstavby toho nového môžeme totiž ľahko prehrať aj ten druhý... Až taký veľký rozdiel totiž v tom nie je, že od ktorého gazdu si máme pýtať kľúče od dverí údajne našich priestorov. Jediným uspokojivým riešením by bolo, keby sme mohli byť „pánmi vo svojom“.
Ten, kto aspoň trochu pozná súčasný verejný život Slovákov v Maďarsku, nám dozaista nezazlievala, že nie sme nadšení z toho, že naším novým pánom sa má stať predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Ten Ján Fuzik, ktorý naše problémy so Slovenským domom na zasadnutí Valného zhromaždenia CSS hodnotil ako „tlačovú hystériu Imricha Fuhla“ a ktorému trvalo celých päť dní, aby vydal svoje vlažné stanovisko k zámeru vyhostiť Slovákov z mlynského Slovenského domu. Predsavzatie maďarskej vlády podporiť svojho spojenca v prezentovaní príkladnosti národnostnej politiky Maďarska je logické a do istej miery aj akceptovateľné. Človek by si ťažšie dokázal vysvetliť, prečo by mala takisto postupovať aj vláda SR, ktorá chce pomôcť naozaj vyslovene a bezprostredne mlynským a pilíšskym Slovákom, resp. tým našim diskriminovaným subjektom, ktoré boli zo Slovenského domu vyhostené. Zmluva o podpore medzi maďarskou vládou a CSS síce obsahuje formuláciu, že CSS uzavrie s nimi dohodu vzťahujúcu sa na bezplatné užívanie nového objektu, o príprave takéhoto dokumentu, vyjasnení si kompetencií, podmienkach fungovania a pod. sme však zatiaľ ani nepočuli. Formulácie typu „môže a nemusí“ z menšinovej legislatívy a praxe v Maďarsku až príliš dobre poznáme, už aj preto tvrdíme, že optimálnym riešením v prípade nového Slovenského domu v Mlynkoch by bolo, keby sa vyhostené subjekty stali aspoň jeho spolumajiteľmi.