alt : header1.swf



Sat07202019

Posledná aktualizácia23:56:12

Monografia Baňačky s ľudovými piesňami

kiraly01Knižka Kataríny Király Dedičstvo Baňačky - Ľudové piesne a tradícia folklóru jednej slovenskej komunity v Maďarsku na Zemplíne„Poetické vyjadrovanie sa, obraznosť pesničiek ma viedli k tomu, že som chcela poznať čoraz viac pesničiek tohto kraja, všetky okolnosti, kedy a prečo ich spievali.“

Ľudové piesne a tradícia folklóru
jednej slovenskej komunity v Maďarsku
na Zemplíne

Dedičstvo Baňačky
Dvojjazyčná monografia, zbierka ľudových piesní a CD-nosič

kiraly02Vydanie publikácie podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Bratislava) a Ministerstvo ľudských zdrojov (Budapešť) - Autorka: Mgr. Katarína Király, PhD. - Odborní konzultanti: PhDr. Mojmír Benža, PhD., Dr. Csonka-Takács Eszter, PhD., PhDr. Ladislav Lenovský, PhD. a Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. - Noty: Lajos Pál - Grafika nôt: Tamás Péter - Jazykoví lektori: Etelka Rybová, László Vigh - Anglický preklad: Péter Szvetnik - V publikácii je použitý fotografický materiál obyvateľov Baňačky a autorky. - ISBN 978-963-08-5719-2 - Ďalší podporovatelia: Osvetové centrum CSSM, Nezisková verejnoprospešná s.r.o. Legatum, Samospráva Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) - Vydavateľ: Croatica Nonprofit Kft. (Budapešť) - Riaditeľ vydavateľstva: Csaba Horváth - Príprava do tlače: Richárd Nagy - Počet strán: 491.

P R E D S L O V

kiraly03Vážený čitateľ, berieš do rúk publikáciu, ktorá je zaujímavá z dvoch hľadísk. V prvom rade prináša informácie o lokalite, o ktorej širšia maďarská, ale ani odborná slovenská verejnosť takmer nič nevie. Keď sa totiž povie Slováci v Maďarsku, zvyčajne sa tým myslia najmä Slováci, ktorí žijú v Békešskej Čabe, v Slovenskom Komlóši a v ich okolí. V posledné roky prišli do spoločenského povedomia už aj Slováci, ktorí žijú v obciach povyše Budapešti. Slováci v Maďarsku však nežijú len na juhovýchode krajiny. Početné lokality, v ktorých po niekoľko storočí žijú Slováci, sa nachádzajú aj na severe a dokonca aj na severovýchode Maďarska. Práve z tejto oblasti pochádza obec Baňačka (Rudabányácska), ktorej spôsob života a tradičná kultúra sa stali predmetom odborného záujmu Kataríny Király, autorky tejto publikácie, ktorá prináša nové a doteraz nepoznané informácie. Autorka tak významným kiraly04spôsobom rozširuje obzor nášho poznania a v tom je prvá zaujímavosť tejto publikácie.

Druhá zaujímavosť publikácie spočíva v jej obsahu a v štruktúre. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o klasickú národopisnú monografiu. Nie je to úplne tak. Obsahuje síce základné údaje o obci, o jej obyvateľoch, o ich zamestnaní, bývaní, odeve, ale hlavnú časť publikácie tvoria dva najrozsiahlejšie texty. Prvým je podrobný opis zvykov a obradov životného a spoločenského života obyvateľov obce a druhým rozsiahly nárečový slovník, ktorý zachytáva veľkú časť slovnej zásoby jej obyvateľov. A v tom je hlavný a nateraz nezvyklý prínos autorky publikácie k tvorbe miestnych národopisných monografií. Rád by som ešte doplnil, že pôvodným zámerom autorky bolo len zostavenie zbierky miestnych tradičných piesní. Autorka ich počas svojho pobytu v obci zapísala vyše sto. Každá z piesní však niesla v sebe odkaz na spôsob života a tradičnú kultúru obyvateľov obce. Postupne sa tak pôvodný zámer menil a nadobúdal širšie rozmery. Nakoniec výsledkom jej práce je táto monografia.

Vážení obyvatelia Baňačky, obraciam sa na vás s prosbou. Prosím, prijmite publikáciu s takým porozumením a kiraly05zanietením, s akým porozumením a zanietením ju pripravila jej autorka! Je to publikácia o vašich predkoch, o vás a najmä pre vaše budúce generácie. Je o vašom spôsobe života, o vašom kultúrnom dedičstve, ktoré ak si zachováte, zachováte si aj samých seba.

PhDr. Mojmír Benža, PhD.

Ú V O D

Obec Baňačka leží na severovýchode Maďarska, v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe, pomerne ďaleko od ostatných regiónov, v ktorých žijú Slováci v Maďarsku. Ako etnológ, folklorista som sa učila piesne a tance z oblasti Zemplína na Slovensku. Často som sa pri kiraly06nacvičovaní tanečných choreografií trápila so zemplínskymi pesničkami. O tom, čo existuje na maďarskej strane, som toho veľa nevedela. Začalo ma to preto čoraz viac zaujímať, zvlášť obyvatelia gréckokatolíckeho vierovyznania. Tak som prišla do Baňačky a rozhodla som sa jej cieľavedome venovať. Nesmierne ma zaujalo ich nárečie.

Mojim pôvodným zámerom bolo zostavenie zbierky miestnych ľudových piesní. Chcela som priniesť do repertoáru folklórnych súborov nové, neopočúvané piesne. Počas svojho pobytu v obci som ich zapísala vyše sto. Každá z piesní sa však týkala určitej etapy života jej obyvateľov, spievala sa pri konkrétnej príležitosti. Bolo to viac ako len slová ich textov a melódie. Bol to svojrázny obraz spôsobu života a ľudovej kultúry obyvateľov Baňačky. Môj pôvodný zámer pripraviť zbierku miestnych piesní sa tak začal postupne meniť a nadobúdať skôr podobu monografie obce, navyše málo známej.

Svoj výskum som začala v roku 2011. Do Baňačky som chodievala na víkendy, občas aj na celý týždeň. Jej obyvatelia ma milo prijali. Postupne sa medzi nami vybudoval výborný ľudský, až priateľský vzťah. Súčasne s kiraly07mojím výskumom prebiehala aj príprava doplnkovej učebnice k výučbe slovenskej kultúry a vzdelanosti, ktorá je určená pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku (Dudásné Emri Piroska (Red.): Cenné dedičstvo - Ľudové zvyky v Baňačke, 2012). Nebola som prvá, ktorá sa zaujímala o Baňačku. Prvým vedcom, ktorý už v 40. rokoch 20. storočia opísal jej jazyk, nárečie bol slovenský jazykovedec Jozef Štolc. Od druhej polovice 70. rokov, vyše dvadsať rokov v obci zbierali a zapisovali prejavy ľudovej kultúry Rezső Petik a Sándor Marikovszki. Žiaľ, ich záznamy doteraz neboli publikované. Prvý kolektívny výskum spôsobu života, ktorý zorganizovala Národopisná sekcia Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, sa konal až začiatkom 1990 rokov. Nadviazal naň ďalší interdisciplinárny výskumný tábor v roku 2002, kiraly08ktorý pripravil Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.

Počas svojich výskumov som často uvažovala nad tým, prečo sa slovenskí bádatelia v Maďarsku tak zriedkavo venujú zemplínskej oblasti. Dospela som k názoru, že najväčšou prekážkou bude asi jazyk tejto oblasti, ktorému cudzí len ťažko rozumie. Práve však jazyk, jeho znalosť otvára bránu k pochopeniu a poznaniu spôsobu života a ľudovej kultúry. Chcela som vedieť, o čom sa spieva v Baňačke. Postupne som si osvojovala význam jednotlivých nárečových slov tak, ako by som sa učila cudzí jazyk. Poetické vyjadrovanie sa, obraznosť pesničiek ma viedli k tomu, že som chcela poznať čoraz viac pesničiek tohto kraja, všetky okolnosti, kedy a prečo ich spievali. V pesničkách sa odzrkadľuje celý život slovenských predkov Baňačky. Ich obsahu sa však dá porozumieť len ak spoznáte zvyky a obyčaje miestneho spoločenstva. Súčasne som objavila aj krásu ich jazyka, nárečia hutorakov, obyvateľov obce.

Prvé slovenské ľudové piesne, ktoré som zapísala v obci, odzrkadľovali dnešný, súčasný stav piesňového repertoáru. V tomto smere mi bola veľkou pomocou úzka spolupráca s členkami Ženskej speváckej skupiny kiraly09Rozmarín. Časom sa do výskumu zapojila aj najstaršia generácia obyvateľov, nielen ženy, ale aj muži rôzneho veku a povolania. Spoločným úsilím sme tak postupne objavovali aj piesne, ktoré sa spievali počas rôznych obradov a príležitostí ešte na začiatku 20. storočia. Prirodzeným spôsobom sa tak rozšíril aj repertoár spievaných piesní miestnej speváckej skupiny Rozmarín.

Pri spracovaní materiálov z výskumu som sa snažila, aby sa pri prepise zachovala autenticita výpovedí, predovšetkým charakter dialektu. Pri transkripcii som používala zjednodušený fonetický prepis nárečových textov, ktorý zachytáva nárečovú výslovnosť. Pre jednotné čítanie textov som vypustila dvojhlásky. Nešlo mi iba o dôkladný prepis výpovedí informátorov, ale aj o analýzu a triedenie získaných informácií. Kvôli lepšiemu pochopeniu textov piesní som sa rozhodla zaradiť do publikácie aj slovník nárečových výrazov.

Publikácia vychádza dvojjazyčne, v slovenskom i v maďarskom jazyku. Je to vykročenie v kiraly10ústrety všetkým tým, ktorí majú úprimný záujem o ľudovú kultúru Slovákov v Maďarsku, ale neovládajú jeden alebo druhý jazyk. Monografia poskytuje možnosť jej využitia aj v spoločenskej praxi. Môže byť výbornou pomôckou vo výchove vzťahu mladších generácií k miestnym a regionálnym tradíciám. Môže tiež slúžiť k zachovaniu menšinovej národnostnej kultúry a materinského jazyka obyvateľov zemplínskeho regiónu, ktoré sú v dôsledku etnickej asimilácie v pokročilom štádiu zániku.

Na záver rada by som sa poďakovala za poskytnutie informácií a vzácnej fotodokumentácie všetkým obyvateľom Baňačky, - ich zoznam by bol veľmi dlhý -, ktorí mi boli pri výskume priateľsky, trpezlivo a s veľkým osobným zaujatím nápomocní. Bez ich spolupráce nebola by publikácia vznikla v tak krátkom čase. Veľké Ďakujem vám všetkým!

Mgr. Katarína Király, PhD.

OBSAH

Predslov
Úvod
Charakteristika obce
Geografické prostredie
Pôvod názvu Baňačka
Historický prehľad
Konfesionálne zloženie obyvateľstva
Etnické zloženie obyvateľstva
Zamestnanie
Vinohradníctvo
Staviteľstvo a bývanie
Stravovanie
Recepty
Odievanie
Zvykoslovie
Obyčaje životného cyklu
Obyčaje výročného cyklu
Zábavy a tanečné príležitosti
Nositelia tradičnej kultúry
Nárečie
Textová ukážka
Obrázková príloha
Rudabányácska öröksége
Summary
Ľudové piesne
Nárečový slovník
Informátori
Zoznam použitej literatúry
Zoznam ľudových piesní na CD-nosiči

kiralyxx-tart02