Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Dzurinda: Najlepšou cestou je rozvíjať

dobré susedské vzťahy s Maďarskom

2. mája 2011 - (tasr)

Najlepšou cestou pre pozitívne bilaterálne vzťahy s Maďarskom je ich ďalšie rozvíjanie a vzájomný rešpekt. Myslí si to minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda, ktorý tento postoj prezentoval na dnešnom stretnutí s členmi Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR a europoslancami. Rovnako je podľa neho dôležité, aby sa pri opatreniach, ktoré chce presadiť Maďarsko či Slovensko, u svojho suseda využívala základná medzištátna zmluva alebo niektorá z 12 zmiešaných komisií. Takto sa bude postupovať aj pri otvorených otázkach, akými sú nová maďarská ústava a z nej vyplývajúca legislatíva, ako i udeľovanie dvojakého občianstva. Dzurinda poslancov upozornil na to, že v ústave sú miesta, ktorých aplikácia by v každodennej praxi mohla viesť k nedorozumeniam alebo k zhoršeniu bilaterálnych vzťahov. Nemyslí si však, že sila diplomacie sa prejavuje v búchaní po stole a v silných heslách, ale v principiálnej a profesionálnej práci. Slovensko pri dvojakom občianstve ešte stále čaká na odpoveď na predložený návrh zmluvy, ktorý by mal túto otázku riešiť. Štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka ju v Budapešti odovzdal 15. februára. Dzurinda sa chce na vývoj v tejto problematike opýtať na rokovaní 12. mája svojho maďarského rezortného kolegu Jánosa Martonyiho. Podpredseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský (KDH) po stretnutí s Dzurindom povedal, že sa hľadá postup ako reagovať, aby to nebola len nejaká emócia, ale normálne politické a európske riešenie či už na pôde európskeho parlamentu alebo NR SR. „Európsky parlament, Benátska komisia a Štrasburg sú tri miesta, kde treba diskusiu otvoriť a usilovať sa upozorniť na exteritorialitu a presah tohto základného maďarského zákona aj mimo hraníc MR,” uviedol. Europoslanec Boris Zala (Smer-SD) poznamenal: „Zhodli sme sa na tom, že nie je sa na čom zhodnúť.” Za predstavami o rozvážnom neemotívnom prístupe sa podľa neho skrýva to, že vláda nemá jasno, aké kroky by mala podniknúť, pokiaľ ide o ústavu a dôsledky, ktoré z tejto ústavy budú vyplývať. Dodal, že Dzurinda dnes neprišiel so žiadnym konkrétnym návrhom. Išlo skôr o výmenu názorov, čo sa dá robiť v tej-ktorej inštitúcii. Zala sa domnieva, že bolo treba niečo podniknúť ešte pred prijatím maďarskej ústavy. „Chytáme teraz býka za chvost a nie za rohy,” poznamenal. Tvrdí, že v prípade aplikačných zákonov týkajúcich sa volieb treba radikálne postupovať tak, aby to pre SR nemalo žiadne dôsledky. Europoslanec Alajos Mészáros (SMK) si myslí, že postup Slovenska v tejto otázke je možno trochu predčasný a nie celkom adekvátny, pretože maďarská ústava je v platnosti iba týždeň. „Ešte nevieme, ako sa to bude aplikovať,” zdôraznil. Podľa jeho názoru by sa spoločné riešenie malo hľadať na pôde slovensko-maďarskej zmiešanej komisie. V ústave MR nevidí nič, čo by mohlo byť pre Slovensko v budúcnosti nebezpečné. Za šírenie poplašnej správy považuje slová o narušení zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenska. „Je to nezmysel,” podčiarkol. Nechcel zatiaľ komentovať, čo sa môže stať v prípade zakotvenia volebného práva aj pre maďarských občanov žijúcich mimo územia Maďarska. Osobne by však právo voliť privítal.

Dzurinda: Búchaním bagandží sa sila krajiny neprejavuje

2. mája 2011 - (sita)

Búchaním bagandží po stole sa sila krajiny neprejavuje, konštatoval šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) po schôdzke s našimi europoslancami a členmi zahraničného výboru parlamentu o aktuálnych pálčivých otázkach v slovensko-maďarských vzťahoch. „Nemyslím si, že sila demokracie a krajiny sa prejavuje v tom, že jej predstavitelia búchajú bagandžou po stole a vykrikujú silné heslá, vôbec nie,” povedal Dzurinda na tlačovej besede. Na schôdzke diskutovali o všetkých troch problémových bodoch vzťahov s naším južným susedom, teda zákone o dvojakom občianstve, novej maďarskej ústave aj legislatíve, ktorá z ústavy môže vyplynúť. „Upozornil som panie poslankyne a poslancov, že v maďarskej ústave sú miesta, ktorých taká alebo onaká aplikácia v každodennej praxi by mohla viesť k nedorozumeniam alebo zhoršeniu bilaterálnej relácie, čo si samozrejme neželáme,“ konštatoval šéf slovenskej diplomacie. Diskutovali o cestách, ako tomu predísť, podľa Dzurindu sú tou najlepšou dobré susedské vzťahy. „Rešpektovať sa navzájom a ak máme záujem presadiť niektoré opatrenie v susednej krajine, tak na to treba využiť konkrétne v súvislosti s Maďarskom základnú medzištátnu zmluvu alebo niektorú zo zmiešaných komisií,“ povedal Dzurinda. Tých je dvanásť. Výsledkom dnešného stretnutia je podľa Dzurindu dohoda „na úzkom kontakte“ a na tom, že každý na svojom mieste prispeje k cieľom. Formalizovať výsledky schôdzky podľa neho nechceli, ani sa to nedá. „Debata bola pokojná, aj keď zaznievali rozličné tóny,“ pripustil Dzurinda. Pripomenul, že o problematiku sa zaujíma Rada Európy, Benátska komisia, vysoký predstaviteľ pre národnostné menšiny OBSE a nevylučuje, že aj na pôde EP sa môžu objaviť formálne

Zala: Treba veľmi radikálne postupovať

„Býka chytáme za chvost a nie za rohy,” myslí si europoslanec Boris Zala (Smer-SD), podľa ktorého sa mali kroky na slovenskej strane podnikať už pred prijatím maďarskej ústavy. „Zhodli sme sa, že sa nie je na čom zhodnúť, za predstavami o rozvážnom neemotívnom prístupe sa podľa mňa skrýva to, že vláda nemá jasné, aké kroky by mala podniknúť, pokiaľ ide o ústavu a dôsledky, ktoré z nej budú vyplývať, “ vyhlásil po odchode z MZV Zala. Napriek tomu, že reakcia Slovenska prichádza podľa neho neskoro, aj tak treba podniknúť kroky v prípade aplikačných zákonov, teda toho, ktorý sa týka volieb. „Je treba veľmi radikálne postupovať, tak aby exteritorialita, to znamená, aby dôsledky na území SR, neboli žiadne,“ uviedol Zala, podľa ktorého treba reagovať na základe konkrétneho zákona, ktorý Maďarsko pripraví. Považuje to za vec vnútorného zákonodarstva. Podľa neho by to malo byť po vzore minulej vlády, ktorá v minulosti prijala novelu, ktorá znemožnila dvojaké občianstvo. Zala upozornil, že volebné právo sa týka aj volieb do EP a podľa neho si môže Maďarsko žiadať zmenené kvóty, ak by bol väčší počet občanov, ktorí budú voliť. Za záhadu považuje, prečo sa Slovensko nemôže dozvedieť, kto sa stal maďarským občanom, keď napríklad spravodajské služby oboch štátov spolupracujú a vymieňajú si citlivé informácie.

Člen SMK považuje postup Slovenska za neadekvátny

Europoslanec Alajos Mészáros (SMK) pripúšťa, že ako príslušník národnostnej menšiny má na túto problematiku trochu iný pohľad. „To je pohľad ďaleko viac kompromis hľadajúci ako niektoré vyjadrenia našich politikov predovšetkým z opozície,“ povedal Mészáros. Postup Slovenska považuje za trochu predčasný a nie celkom adekvátny. Poslanec zvolený za SR v Európskom parlamente Alajos Mészáros (tretí sprava) počas pracovného stretnutia ministra zahraničných vecí SR s poslancami zvolenými za SR v Európskom parlamente a členmi Zahraničného výboru NR SR na tému prijatia novej maďarskej ústavy s cieľom prediskutovať možnosti efektívnej obhajoby záujmov SR. Bratislava, 2. máj 2011. „Zatiaľ je týždeň v platnosti maďarská ústava, ešte nevieme, ako sa to bude aplikovať, budeme musieť čakať na zákony, ktoré to budú dopĺňať - skôr sa bude dať hľadať to spoločné riešenie,“ myslí si Mészáros. Podľa neho toto riešenie musí ísť cez slovensko-maďarskú komisiu. Schválenú maďarskú ústavu čítal a nevidí tam niečo urážlivé pre Slovensko, alebo do budúcna nebezpečné. Podľa neho sa väčšina vecí cituje z preambuly ústavy. „Preambula ústavy, to je určitá rozprávka,“ povedal a dodal, že v tomto prípade je to pohľad do histórie a emotívne spracované posolstvo maďarského národa. Preto by sme z toho automaticky nemali „vyčítať“, že z toho vyplývajú nejaké kroky smerované voči okolitým štátom. Mészáros pripustil, že volebné právo v Maďarsku by chcel mať. Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda sa 12. mája stretne so svojím rezortným kolegom Jánosom Martonyim, kde sa o otvorených otázkach bude znova hovoriť.

Ferenc Gyurcsány bojuje, v hre je jeho hlava

4. mája 2011 - (Ivan Drábek - Pravda)

Ferencovi Gyurcsányovi hrozí, že ako prvý maďarský expremiér po popravenom Imre Nagyovi zasadne na lavici obžalovaných. Generálny prokurátor požiadal parlament o jeho zbavenie poslaneckej imunity, aby ho mohol obviniť zo zneužitia právomocí, za čo je sadzba do troch rokov väzenia. Bývalý socialistický premiér tvrdí, že ide o vykonštruovanú kauzu, ktorou ho chce súčasná pravicová vláda Viktora Orbána politicky zlikvidovať. „Ak chcú politický zápas vybojovať na súde, tak ho vybojujem tam,” cituje ho včerajší denník Népszabadság. „Dokážem, že obvinenie zo strany prokuratúry, v ktorej vidím predĺženú ruku Viktora Orbána, je neopodstatnené a zaujaté,” dodal. Odkedy Orbán koncom minulého roku presadil za generálneho prokurátora svojho bývalého straníckeho kolegu Pétera Polta, trestné stíhanie Gyurcsánya sa považovalo len za otázku času. Heslo „Gyurcsány do basy” skandovali demonštranti už počas horúcej jesene protivládnych protestov v roku 2006. Orbánov Fidesz vtedy sľuboval, že keď príde k moci, prinúti socialistov skladať účty. Hoci za osem rokov vládnutia sa viacerí socialistickí politici namočili do korupčných afér, a niektorí z nich už skončili aj za mrežami, Gyurcsányovi, ktorý do politiky vstúpil ako miliardár a na nekalé obohacovanie sa rozhodne nebol odkázaný, nie je ľahké nájsť v skrini kostlivca. Polt sa napokon chopil prípadu manipulácie so štátnymi pozemkami pre neuskutočnený projekt obrieho kasína pri jazere Velence. Gyurcsány tvrdí, že na pre štát nevýhodnú výmenu pozemkov s investormi on osobne nevydal príkaz a o jeho pochybení preto nemôže existovať nijaký dôkaz. „Sám sa vzdám poslaneckej imunity. Nebojím sa. Budem bojovať a dokážem svoju nevinu,” uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii podľa denníka Népszava. Hoci Fidesz má v parlamente dvojtretinovú väčšinu a stačia mu tak hlasy vlastných poslancov, aby Gyurcsánya vydal prokuratúre, očividne sa neponáhľa. Imunitný výbor túto otázku nezaradil na svoje tohtotýždňové zasadanie a analytici predpovedajú, že využije zrejme až dokonca mesačnú lehotu, ktorú na rozhodnutie má. Trestné stíhanie Gyurcsánya je totiž dvojsečná zbraň. „Fidesz si musí dať pozor, aby sa z bývalého predsedu vlády ani náhodou nestal mučeník,” myslí si politický analytik Gábor Török. „Bolo by proti jeho záujmom, aby sa proces skončil tak, že Gyurcsány zosmiešni svojich žalobcov a so cťou sa vráti do politického života,” napísal vo svojom blogu. Podľa Töröka by preto pre Fidesz bolo najvýhodnejšie čo najdlhšie prípad naťahovať, aby expremiér zostal „podozrivý” a nedostal pritom možnosť očistiť svoje meno. Hrozba trestného stíhania Gyurcsánya zamiešala karty aj v jeho vlastnej strane, v ktorej vedení má bývalý predseda socialistov veľa neprajníkov. Po žiadosti generálneho prokurátora o zbavenie imunity sa socialisti jednoznačne postavili za svojho poslanca. Gyurcsányovi však vďačnosť za podporu nezviazala natoľko ruky, aby sa vzdal súbežného boja na dvoch frontoch. Napriek odporu predsedu socialistov Attilu Mesterházyho včera zverejnil návrh otázok pre vnútrostranícke referendum. V ňom chce presadiť pre funkcionárov strany prísnejšie pravidlá podávania majetkového priznania, ako vyžaduje zákon. Navrhuje tiež priamu voľbu predsedu strany i jej regionálnych lídrov. Podľa politológa Zoltána Kiszellyho si vnútrostraníckym plebiscitom mieni overiť, či má medzi členmi strany skutočne takú silnú podporu, ako predpokladá. Zbieraním podpisov v základných organizáciách navyše zmobilizuje svojich stúpencov. Túto skúšku sily potrebuje pred očakávaným bojom o charakter strany. Kým Gyurcsány z nej chce spraviť širokú demokratickú koalíciu odporcov Fideszu, súčasnému vedeniu strany ide skôr o jej jasne ľavicové vyhranenie. „Expremiér chce docieliť zmenu pomeru síl v strane, aby pri budúcoročných voľbách nového vedenia sa na rozhodujúci post dostal on alebo jeho človek,” myslí si Kiszelly.

Podozrenie zo strany prokuratúry je absurdné, tvrdí Gyurcsány

2. mája 2011 - (tasr)

Podozrenie zo strany maďarskej prokuratúry, že expremiér Ferenc Gyurcsány zneužil svoje právomoci v záležitosti výmeny pozemkov na výstavbu centra s kasínom, je odborne nepodložené a politicky zaujaté. Vyhlásil to dnes v Budapešti Gyurcsány, ktorý avizoval, že sa vzdá poslaneckej imunity a zverejní všetky doklady kauzy. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI bývalý ľavicový predseda vlády povedal, že bude s prokuratúrou spolupracovať, aj keď prokurátorov, zainteresovaných v uvedenej kauze, vníma ako „predĺženú ruku” terajšieho premiéra Viktora Orbána. „Prokuratúra plní objednávku Viktora Orbána. V súlade s požiadavkou radikálnej pravice chce Orbán posadiť do väzenia jedného zo svojich rivalov,” konštatoval Gyurcsány a dodal, že v prípade výmeny pozemkov pre zahraničných investorov dodržiaval zákony a konal čestne a v záujme krajiny, čo chce aj dokázať. V roku 2008 vláda vymenila v prospech zahraničných investorov dva nevýhodné pozemky za lukratívny pozemok na brehu jazera Velence, kde chceli postaviť komplex kasína. Gyurcsány tvrdí, že jeho vláda urobila dobre, keď podporovala investíciu v hodnote jednej miliardy forintov, ktorá mohla vytvoriť takmer 3000 pracovných miest.

Gyurcsány požiada o zrušenie vlastnej poslaneckej imunity

29. apríla 2011 - (sita)

Bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány požiada parlament, ktorého je poslancom, aby ho zbavil poslaneckej imunity. Oznámil to v piatok na Facebooku. „Najvyšší súd požiadal parlament, aby ma zbavil imunity. Ako som už sľúbil skôr, vzdám sa mojich privilégií a požiadam parlament, aby ma vydal na vyšetrovanie,” cituje z Gyurcsányovho statusu maďarská tlačová agentúra MTI. Gyurcsánya vyšetrujú v súvislosti s údajným prekročením právomocí, ktorého sa mal dopustiť vo funkcii premiéra pri zadávaní projektu na stavbu obrovského zábavného komplexu pri jazere Velence (Benátky) ležiacom medzi Budapešťou a Balatonom. Gyurcsány všetky obvinenia odmieta a je pripravený „obhájiť seba a svoju politiku na súde.

Oficiálne informácie z Tripolisu prináša Maďarsko

3. mája 2011 - (euractiv.sk)

Zo všetkých veľvyslanectiev členských krajín EÚ funguje v líbyjskom Tripolise už len maďarské. Podľa Komisie je situácia na zemi „veľmi zložitá“ a oceňuje prácu maďarského predsedníctva. Po leteckom útoku NATO pri ktorom bol v noci 30. apríla údajne zabitý jeden zo synov Muammara Kaddáfího a tri jeho vnúčatá, došlo k vyrabovaniu britskej a talianskej ambasády a pracovníci OSN opustili Líbyu. NATO poprelo, že by útočilo na samotného Kaddáfího a šlo o útok na vojenský cieľ. Po zásahu sa v Tripolise rozšírilo násilie, ľudia zaútočili na západné ambasády, ktoré boli uzavreté v predchádzajúcich týždňoch či mesiacoch. OSN sa rozhodlo chrániť svojich pracovníkov pred možnými fyzickými útokmi tým, že ich stiahli z hlavného mesta. Na otázku EurActivu ako Únia získava informácie z Tripolosi v takýchto zložitých podmienkach, hovorkyňa šéfky pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashtonovej uviedla, že EÚ je schopná získať informácie „z mnohých rôznych zdrojov“. Maja Kocijančičová zdôraznila predovšetkým maďarské veľvyslanectvo, ktoré je jedinou stále otvorenou misiou členskej krajiny v Tripolise a poskytuje oficiálne informácie. Okrem toho Rumunsko naďalej poskytuje konzultárne služby. Hoci je súčasná predsednícka krajina Maďarsko členom NATO, nepodieľa sa na vojenských operáciám pri zabezpečovaní bezletovej zóny nad Líbyou. Ohľadom toho či veľvyslanectvo nepodstupuje vzhľadom na nepriateľstvo proti NATO príliš veľké riziko, Kocijančičová odpovedala, že členské krajiny sú zodpovedné za vlastné rozhodnutia po vyhodnotení bezpečnostnej situácie a potrieb. „Situácia je určite veľmi zložitá a vzdávame hold maďarskému predsedníctvu za prácu, ktorú robia,“ povedala. Čo sa týka iných informačných zdrojov, uviedla že Brusel je schopný získať informácie z oficiálnych tlačových agentúr, predstaviteľov občianskej spoločnosti i firiem, zástupcov Dočasnej národnej rady či líbyjskej diaspóry. Diplomatické vzťahy medzi Bruselom a Tripolisom teda naďalej pokračujú, keďže podľa hovorkyne Komisia dostala od líbyjských úradov niekoľko diplomatických nót. „Dostávame správy od našich delegácií v regióne a udržiavame úzky kontakt so štátmi v regióne, medzinárodnými partnermi a medzinárodnými organizáciami ohľadom ich hodnotenia vyvíjajúcej sa situácie,“ vysvetlila. Kocijančičová tiež dodala, že viacero krajín EÚ uvažuje o skorom opätovnom zriadení diplomatických zastúpení v Tripolise. V líbyjskom hlavnom meste momentálne funguje asi 40 veľvyslanectiev krajín, napríklad Číny, Ruska (na úrovni chargé d'affaires), Ukrajiny, Bieloruska, Srbska, mnohých afrických krajín, Kuby i Venezuely.

Slobodnú tlač nemá Mexiko ani Egypt

2. mája 2011 - (tasr)

Okrem Egypta a Mexika sa situácia v oblasti slobody tlače vlani výrazne zhoršila v Maďarsku, na Ukrajine, v Turecku, Hondurase a Južnej Kórei, informoval vo svojej dnešnej výročnej správe o slobode tlače Freedom House. Súčasne však konštatoval, že osemročný úpadok slobody tlače vo svete sa zrejme v roku 2010 zastavil. Nezávislá organizácia so sídlom v USA v správe uvádza, že k výraznému zhoršeniu slobody tlače došlo vlani na Blízkom východe a v severnej Afrike. Z hodnotenia 196 krajín a území sveta vyplýva, že si pohoršil Egypt, kde sa tlač stala „neslobodná”, zatiaľ čo Líbya, Saudská Arábia, Sýria a Tunisko zostali medzi krajinami sveta s najhorším stavom nezávislosti médií a slobody tlače. Jedine Saudskú Arábiu z tejto pätice krajín nezasiahli tento rok prodemokratické povstania a výzvy na slobodu. „V roku 2010 sme videli, ako pohotovo začali vlády na Blízkom východe potláčať médiá,” uviedla vedúca editorka štúdie Freedom House Karin Deutsch Karlekarová. Výsledky treba rýchlo uplatniť v praxi, pretože „táto príležitosť sa pominie”, dodala. „Príležitosti, ktoré sa ponúkli začiatkom roka 2011, nám dávajú nádej, že výsledky dosiahnuté na Blízkom východe môžu viesť k zlepšeniu globálnej úrovne slobody tlače,” dodala v rozhovore, ktorý poskytla agentúre Associated Press. Avšak nedávne kroky armády v Egypte, obmedzujúce spravodajstvo, vyvolávajú podľa nej obavy. Zaradenie Mexika do kategórie „neslobodnej tlače” označila za prekvapenie a pripísala ho násilnostiam, ktoré sprevádzajú obchod s drogami. Výsledkom sú útoky na novinárov, autocenzúra a atmosféra strachu v krajine. Podľa vyjadrenia Freedom House žije jedna šestina ľudí vo svete v krajinách so slobodnou tlačou. Za uplynulé desaťročie klesol na najnižšiu úroveň počet tých, ktorí majú prístup k slobodným a nezávislým médiám. Za uplynulých päť rokov dosiahol počet krajín, kde sa sloboda tlače výrazne zhoršila, dvojnásobku krajín, kde sa výrazne zlepšila. Zdá sa však, že globálny trend zhoršovania slobody tlače sa v roku 2010 konečne zastavil, dodáva správa. Vôbec najhoršia situácia je v desiatich nasledujúcich krajinách (v abecednom poradí): Bielorusko, Eritrea, Irán, Kuba, Líbya, Mjanmarsko, Rovníková Guinea, Severná Kórea, Turkménsko a Uzbekistan. „V týchto štátoch alebo nezávislé médiá vôbec neexistujú alebo sú ledva schopné fungovať,” uvádza správa Freedom House. „... Občania majú prístup k nestranným informáciám vážne obmedzený a nesúhlas je potláčaný väzením, mučením a ďalšími formami represie.”

Ústava a Maďari

25. apríla 2011 - (Dušan Čaplovič - Týždeň)

Maďarsko má novú ústavu s prívlastkami veľkonočná, ústava jednej strany, či dokonca „uhorská” ústava. A súčasne s tým sa množia výhrady medzinárodného spoločenstva. Žasnem, že sa to deje za maďarského predsedníctva v EÚ. Žasnem, že doteraz oficiálne protestuje len Nemecko, pričom novú ústavu prirovnalo k maďarskému mediálnemu zákonu, a teda excesu, ktorý musela Budapešť novelizovať. Na mlčanie nie je dôvod. Nedemokratické zakonzervovanie moci Fideszu aj v čase, keď nebude vo vláde, zníženie kompetencií ústavnému súdu, zásah do nezávislého súdnictva, obmedzenie ľudských práv s diskrimináciou neúplných rodín, slobody prejavu, okliešťovanie zamestnaneckých práv a zásahov štátu do súkromného života občanov, to všetko je nevídané. Ústava obsahuje protieurópske postoje, konkrétne pri obmedzovaní práv žien, nedemokratických prvkov moci a exteritoriálnych záujmov maďarstva v strednej Európe. Konkrétne uplatňovanie kolektívnych práv a možností formovania kolektívnych autonómnych samospráv ponad hranice susedných štátov je návrat do minulosti horthyovského režimu. A netreba zabúdať, že ústava posilňuje moc premiéra a jeho štátostrany na ceste od demokratického k autoritatívnemu systému moci, od demokratickej republiky k autoritatívnemu režimu. Odmietam porovnávať preambuly slovenskej a maďarskej ústavy. Naša preambula vyvažuje „My národ slovenský” záverečnou vetou „my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.” Maďarská preambula sa začína zvolaním „Bože, žehnaj Maďarov” a má len etnicko-nacionálny kontext. Politický národ definuje maďarská ústava tak, aby domáce národnostné menšiny vedeli, že ich asimilačne považuje za „súčasť maďarského národa”. Na druhej strane, keď ide o národnostné menšiny Maďarov v okolitých suverénnych štátoch, tak je „Maďarsko vedené ideou jednotného maďarského národa” a nesie „zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska”. Je to vyslovene nevyvážený postoj s jediným čitateľným cieľom: revíziou Trianonu. Zmena volebného zákona, korešpondujúca s novou ústavou a prepojená na dvojaké maďarské občianstvo bez trvalého pobytu, musí byť pre Slovenskú republiku neprijateľná. Kým Rumunsko pred vstupom do Schengenu a Srbsko v existujúcom asociovanom procese s EÚ logicky nereagujú, Slovensko ako plnoprávny člen EÚ musí na tieto ciele rázne reagovať. Viete si predstaviť, že by to bolo naopak? Predstavte si novú ústavu negatívne zameranú k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Nuž, poriadne by sme pocítili maďarské aktivity od Washingtonu cez Brusel, Štrasburg, Viedeň až po Budapešť. Otvorene povedané, nemali by sme hlivieť, ale konať. Otvorene, hrdo a nebojácne. Hoc aj novelou našej Ústavy, ktorá presnejšie zadefinuje územnú celistvosť Slovenskej republiky. Prečo? Preto, aby sa hranice nestali volebným korzom a následným vyvolávaním národnostných vášní na jednej aj druhej strane Dunaja.

Viktor má ústavu

24. apríla 2011 - (Peter Schutz - TÝŽDEŇ)

Takmer do pozície Slovenska za Mečiara sa dostáva Maďarsko pod vládou Orbána. Po mediálnom zákone zožala tentoraz vlnu kritiky naprieč Európou i nová maďarská ústava. Napriek tomu, že obraz, ktorý prebehol západnými médiami, nebol ani zďaleka nedeformovaný, kritika má pravdivé jadro. Jadro preto, lebo kým „obal” typu „nová ústava oživuje nočné mory nacizmu a komunizmu” evidentne ulietava, už dlhočizná preambula je ozaj vyhraneným textom, ktorý Maďarsko ideologicky vymedzuje ako štát, ktorý je definovaný etnicky, nábožensky a kultúrne vypätejším spôsobom, než sa o to snažil slovenský národný romantizmus 90. rokov. Ten „duch” preambuly pritom právnici čítajú ako záväzný aj pre budúce výklady konkrétnych článkov. Zásadná výhrada k demokratickosti prijímania tejto ústavy je, že Fidesz zneužil mimoriadne vychýlenie politického kyvadla na svoju stranu, aby vytvoril akýsi ústavný „fait accompli”, dokonaný stav. Ešte aj v horizonte dekád sa totiž zdá veľmi nepravdepodobné, že sa v maďarskom parlamente objaví ďalšia dvojtretinová väčšina na vykonanie akejsi zmeny či novely. Opodstatnenosť názoru, že Orbán mal povinnosť hľadať dohodu so širším spektrom, ešte neznamená, že nová ústava je manuál na zneužívanie moci. V každom prípade obsahuje množstvo článkov, ktoré nielenže vyvolávajú vášne � napríklad absolútne doživotie � ale prekážajú najmä tým, že do ústavy vôbec nepatria. Azda najzlovestnejšie vyzerá oklieštenie kontroly ústavnosti. V prípade rozpočtu, kde ÚS získava kompetenciu posudzovať nesúlad zákonov s ústavou len vtedy, ak je štátny dlh nižší ako 50 percent HDP, ide o kolíziu nielen so základným právami, ale aj základným rozumom.... Obrana Orbána, že mandát mu dala dvojtretinová „revolúcia” z volieb pred rokom - a preto nemusí usporiadať o ústave ani referendum - demokraticky neobstojí ani preto, lebo o množstve oblasti, ktoré ústava mení, sa v kampani Fideszu mlčalo. To sa plne vzťahuje i na volebné právo krajanov, ktorým sa síce nová ústava nezaoberá, ale otvára cestu k prijatiu tzv. pilierového zákona, ktorý to bude (môže) „riešiť”. To, že sa „nápad” slovenským politikom nepáči, je pochopiteľné. Psychóza, ktorá sa okolo toho strhla, je však aj predčasná, aj nebezpečná. Jednak o obsahu tohto volebného práva nielenže nevieme nič, ale nejasno vládne i vo Fidesze. Hektická procedúra tvorby, ktorou ústava prechádzala, prezradila aj to, že koncepčné rozhodnutia sa šili za pochodu, horúcimi ihlami, pričom tendencia bola od radikálneho k umiernenejšiemu. Kľúčové však je, že maďarská ústava je ústava pre Maďarsko a nemá (nemôže mať) žiadny taký presah cez hranicu, ktorý by Slovensko muselo strpieť, ak je to v spore s medzinárodnými dohodami či právom. Vydávanie občianstva na základe etnicity aj s volebným právom je „len” politický problém, ktorý vytvoril Orbán. Nie je to o Slovensku, ale o maďarskom vyrovnávaní sa s vlastnou históriou a situáciou v 21. storočí. Na omyl majú právo, Slovensko sa tiež dosť mýlilo. A mýli sa opäť, ak si myslí, že „obranou” je balkanizácia sporu, čo predvádzali minulý týždeň, a vyslovovanie nedôvery menšine len preto, že rozpráva jazykom, v akom napísali v Budapešti čudnú ústavu.

Solymos: Slovenskí Maďari sú rukojemníci v politických sporoch

1. mája 2011 - (sita)

Slovenskí Maďari sa bez vlastnej viny stávajú rukojemníkmi v zápasoch Slovenska s Maďarskom, myslí si predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos. „Neviem prečo používajú národnostné menšiny ako rukojemníkov v niektorých politických zápasoch,” zareagoval Solymos pre agentúru SITA na otázku, ako vníma snahu opozičného Smeru-SD zmeniť pre novú maďarskú ústavu slovenskú. Solymos podčiarkol, že maďarská menšina na Slovensku žije, platí tu dane a chce sa tu cítiť príjemne. „Každý takýto náznak nedôvery je veľmi nepríjemný a potom podľa toho aj vyzerá reakcia menšiny,” vysvetlil. Nazdáva sa, že snaha Smeru-SD ani iné „hysterické” reakcie na aktuálny vývoj v Maďarsku nijako neprispejú k dobrým vzťahom medzi Maďarmi a Slovákmi. Poslanci parlamentu za opozičný Smer-SD predkladajú do Národnej rady SR novelu ústavy, ktorou chcú dosiahnuť, aby tento text výslovne špecifikoval, že Slovensko rešpektuje len individuálne práva, nie kolektívne. Reagujú tak na nové znenie maďarskej ústavy, ktoré považuje starostlivosť o zahraničných Maďarov za zodpovednosť materskej krajiny a nabáda ich na uplatňovanie kolektívnych práv.

Gašparovič: Maďarsko hľadí iba na svoju národnú politiku

28. apríla 2011 - (tasr)

Duch novej maďarskej ústavy i niektoré ustanovenia naznačujú, akoby sa južný sused Slovenska zahľadel iba do svojej národnej politiky a nezaujímajú ho výhrady a obavy z presahu maďarského práva na územie susedných štátov. To navádza maďarskú politiku na opačnú vývojovú trajektóriu, než sme si želali pred rokom. Povedal to dnes v Bratislave na hodnotiacej konferencii zahraničnej politiky SR za rok 2010 prezident SR Ivan Gašparovič. Podľa jeho slov si Slovensko spolu s mnohými našimi zahraničnými partnermi kladie otázku, prečo sa Maďarsko tak urputne snaží presadiť v regióne svoju predstavu o uplatňovaní aj kolektívnych práv príslušníkov národnostných menšín, ktorá nie je v súlade s duchom a literou európskej legislatívy. „Európa už dávno hovorila, že musí byť slobodný občan. A keď je slobodný občan, nemusíme hovoriť o kolektívnych právach. Prečo ten patetický návrat do histórie, ktorú už zmenili výsledky dvoch najväčších vojen v dejinách ľudstva? Prečo snaha o export maďarskej vnútornej politiky na územie susedných štátov?,” pýta sa prezident. Gašparovič tvrdí, že ide o legitímne otázky, lebo aj keď je slovenská štátnosť relatívne mladá, náš národ má stáročnú historickú pamäť i skúsenosť. „A tá ho učí nevnímať veci izolovane od historického a politického kontextu. A keď v zásade hovoríme všetci - zabudnime na minulosť, pozerajme sa spolu do budúcnosti,” konštatoval. Pripomenul, že pred rokom toto fórum deň po prvom kole maďarských parlamentných volieb vyzvalo nastupujúcu novú maďarskú politickú garnitúru k čestnému dialógu bez akýchkoľvek podmienok, k dialógu dobrých susedov a spojencov. „Politický dialóg pokračoval, atmosféra sa mierne upokojila, bilaterálna spolupráca pokračuje, ale žiadna zo sporných otázok sa nevyriešila. Došlo len k obmedzeniu medializácie výmen názorov,” vyhlásil prezident. Premiérka Iveta Radičová v tejto súvislosti dodala, že susedské vzťahy majú aj rozmer, ktorý nás znepokojuje. Pozitíva vidí v ekonomickej spolupráci, negatíva vníma v oblasti pilierov demokracie. „So znepokojením vnímame kroky maďarskej vlády, či už ide o dvojaké občianstvo alebo ústavu,” poznamenala. Odpovedať na zmenu maďarskej ústavy novelizáciou základného zákona štátu SR považuje Radičová za prejav slabošstva. Podľa jej názoru ak nemáme vnútornú potrebu meniť Ústavu SR, nemali by sme reagovať ako „splašený zajac”. Už sa nám jedna takáto reakcia vypomstila v súvislosti so zákonom o dvojakom občianstve, spomenula.

Polovojenské protirómske hliadky v Maďarsku budú trestné

3. mája 2011 - (sita)

Maďarsko zakázalo polovojenským skupinám organizovať samozvané hliadky na zaistenie bezpečnosti s tým, že zachovanie práva a poriadku je v kompetencii štátu. Za zmenu zákona hlasovalo v 386-člennom parlamente 280 poslancov z vládnej strany Fidesz a z opozičných strán, 40 poslancov z ultrapravicovej strany Jobbik bolo proti. Zmenu zákona vyprovokovali hliadky polovojenskej skupiny Véderő vo viacerých obciach s rómskou populáciou, ktoré mali „dohliadať na poriadok a chrániť nerómske obyvateľstvo pred rómskou kriminalitou”. „Udržiavanie poriadku je výhradne v kompetencii štátu. O toto právo sa nebude s nikým deliť,” vyhlásil hovorca maďarskej vlády Péter Szijjártó. Osoby, ktoré porušia nový zákon organizovaním nelegálnych hliadok, budú čeliť dvom rokom väzenia. Za zastrašovanie členov etnických, rasových či náboženských menšín hrozia až tri roky väzenia.

Vladimír Mečiar: Maďarom nejde o občanov, ale o územie

28. apríla 2011 - (sita)

Rómovia vylepšujú sociálno - ekonomické postavenie maďarskej menšiny * Slovenská vláda zlyhala a zradila * Orbánova deravá archa Noemova v skaze tohto sveta * Brzdí sa rozvoj občianskeho štátu aj na Slovensku

- Sčítanie ľudu je za dverami, ale Rómovia ešte stále neprotestujú proti snahám presvedčiť ich aj s podporou vlády SR, že sú maďarskej národnosti. Je to svojský príspevok možno aj od slovenskej vlády - ak majú dostať za vyplnenie formulárov, že sú maďarskej národnosti úplatok - k ich sociálnym dávkam?

V. Mečiar:,,Akékoľvek ovplyvňovanie hlásenia sa k národnostnej menšine je Ústavou SR zakázané. Čiže ak vláda také niečo financuje, vykonáva protiústavnú činnosť. Keby už nič iné neurobila, je to dôvod na odchod vlády. Minimálne by mal odísť vicepremiér. Zákernosť tohto kroku spočíva v jednoduchom mechanizme. Podľa počtu príslušníkov národnostných menšín sa kvalifikuje podiel peňazí, ktoré idú na národnostné menšiny, zo štátneho rozpočtu. Čiže, ak narastie maďarská menšina o Rómov, tak dostane toľko peňazí, akoby všetci boli maďarskej národnosti. Ale vlastné užitie peňazí je len vo vnútri maďarskej menšiny. Ak idú peniaze na školstvo, tak idú na školstvo s vyučovacím jazykom maďarským. Nejdú na špecializované rómske školstvo. Ak idú sociálne peniaze a sociálna pomoc, tak sa opäť diferencuje. Lenže ak ide o záťaž s tým, že nemajú zamestnanie a potrebujú vyplácať sociálnu pomoc, tak sú všetci naraz Rómovia. Tým zase zaťažujú tie časti, ktoré idú z rozpočtu SR vôbec.” (Čítaj ďalej:)

http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/28-04-2011

/meciar-madarom-nejde-o-obcanov-ale-o-uzemie.html

Nacionalistická a neoliberálna ústava

27. apríla 2011 - (Joachim Becker - Pravda)

V novej ústave Maďarskej republiky vzbudila pozornosť najmä mimoriadne nacionalisticky ladená preambula tohto najvyššieho zákona. To však nie je jediný problém. Ústava totiž zakotvuje zásady neoliberálnych hospodárskych politík. Navyše sa zavedením ústavy radikálne obmedzuje pole pôsobnosti budúcich parlamentov a vlád. Zásadné zmeny v daňovom a dôchodkovom systéme bude môcť presadiť iba dvojtretinová väčšina. Zavádzajú sa prísne pravidlá v oblasti verejného dlhu. Ďalej vzniká rozpočtová rada s rozsiahlymi kompetenciami - môže napríklad vetovať parlamentom schválený návrh rozpočtu. A ak sa do marca neschváli rozpočet, bude mať prezident právo rozpustiť parlament. Takto sa výrazne obmedzujú právomoci zákonodarného orgánu. Ustanovujú sa hlavné zásady tvorby neoliberálnej hospodárskej politiky - politiky, ktorá sa zakladá na presadzovaní technokratických nariadení a ktorá oslabuje parlament. Vládnuci Fidesz môže predĺžiť dobu trvania svojej moci ďaleko za rámec legislatívneho obdobia, na ktoré bola táto strana zvolená. Členov a členky rozpočtovej rady volí parlament na deväť rokov. Aktuálny prezident, nominant Fideszu Pál Schmitt, bude v úrade do roku 2015. Napriek tomu, že doterajšie hospodárske politiky Fideszu boli zaodeté do nacionalistického šatu, majú výrazne neoliberálny charakter. Progresívnu daň z príjmu nahradila rovná daň vo výške 16 %. Firemné dane sa znížili (zároveň sa zaviedli mimoriadne dane pre vybrané odvetvia s vysokým podielom zahraničného kapitálu). Podľa vlády daňové úľavy pre majetných a firmy pomôžu naštartovať ekonomiku. Vláda sľubuje vznik milióna nových pracovných miest do roku 2020. Trocha vzdialená budúcnosť, keď si asi na aktuálne sľuby asi len málokto spomenie... Súčasnosť sa vyznačuje skôr vysokým verejným dlhom a mimoriadnou súkromnou zadlženosťou domácností. Domáci dopyt je v útlme a vyhliadky na vývoz takisto nie sú ružové, okrem iného aj pre hlbokú krízu v eurozóne. Štrukturálna nezamestnanosť je vysoká, oficiálna úroveň nezamestnanosti dosahuje 12 percent. Napriek tomu vláda zamýšľa skrátiť obdobie poberania dávok v nezamestnanosti z 270 na 90 dní. Toto opatrenie značne zhorší sociálnu situáciu nezamestnaných a spôsobí, že zamestnanci budú omnoho zraniteľnejší voči tlakom zamestnávateľov. Výdavky na predčasné a invalidné dôchodky sa tiež majú škrtať. Prepustiť zamestnancov vo verejnom sektore bude omnoho ľahšie než dosiaľ. Fidesz tak voči zamestnancom zavádza opatrenia, ktoré ich majú tvrdo zdisciplinovať. Vládnuca strana tvorí v rámci Európy nový modelový príklad, a treba povedať, že veľmi negatívny. Obnovuje spiatočnícke tradície z medzivojnového Maďarska, na ktoré ústava v pozitívnom zmysle odkazuje. Tieto zmeny však nie sú bez ohlasu. Aktuálne sa odohrali veľké demonštrácie proti ústave i proti antisociálnym politikám.

Smer chce pre maďarskú ústavu novelizovať našu

27. apríla 2011 - (sita)

Opozičný Smer chce do slovenskej ústavy zakotviť, že Slovensko uznáva len individuálne, teda nie kolektívne práva príslušníkov národnostných menšín. „Európske právo nepriznáva kolektívne práva, v maďarskej ústave sa zjavuje,“ vyhlásil po rokovaní tieňového kabinetu Smeru podpredseda strany Marek Maďarič. Túto reakciu Smeru vyvolalo prijatie nového znenia maďarskej ústavy. Maďarič je sklamaný z toho, ako slovenská vláda postupuje vo vzťahu k Maďarsku. „Som presvedčený, že pán Mikuláš Dzurinda a pani Iveta Radičová dali prísľub maďarskej strane, že slovenská vláda nebude komentovať maďarskú ústavu,“ obvinil vrcholových vládnych predstaviteľov. Myslí si, že práve sused krajiny, ktorá smeruje k autoritárskemu režimu, by mal hlasno kričať a upozorňovať na to, čo sa v nej deje. Presné znenie novely zatiaľ nie je známe, podľa Maďariča sa precizuje, bude však do parlamentu doručené do piatka 29. apríla, aby sa o nej mohlo rokovať na najbližšej riadnej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 17. mája. V novej maďarskej ústave sa píše, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov a bude podporovať ich snahy o uplatňovanie kolektívnych práv.

Radičová: Meniť ústavu pre Maďarsko je prejavom slabošstva

27. apríla 2011 - (sita)

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) si nemyslí, že Slovensko by malo pre maďarskú ústavu novelizovať vlastnú, ako to navrhuje opozičný Smer-SD. „Meniť Ústavu SR z dôvodu zmien ústavy v Maďarsku je prejav slabošstva. Nemyslím si, že keď sa zachveje lístok v Maďarsku, máme meniť základný ústavný zákon,” povedala dnes predsedníčka vlády. Zároveň odmietla tvrdenie predsedu Smeru-SD Roberta Fica, podľa ktorého maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi prisľúbila, že nebude nahlas komentovať novú maďarskú ústavu. „Dohoda bola, že si nebudeme dávať odkazy cez Dunaj, teda cez médiá, ale žiadna dohoda o tom, že nezaujme Národná rada SR stanovisko, že nezaujme vláda stanovisko, ktorá ho zaujala už dvakrát k tejto ústave, neexistuje a nikdy neexistovala,” podčiarkla Radičová. Obvinenia opozičného lídra premiérku nezarmucujú, skôr u nej vzbudzujú súcit. „Už mi je to až smiešne, mne ho začína byť ľúto toho pána Fica,” vyhlásila. Podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič dnes oznámil, že poslanci za Smer-SD do parlamentu predložia novelu Ústavy SR. Chcú výslovne zdôrazniť, že Slovensko neuznáva kolektívne, ale len individuálne práva príslušníkov národnostných menšín. Parlament by sa novým znením mal zaoberať už na svojej najbližšej riadnej schôdzi, ktorá sa začne 17. mája.

Našu vládu spojil Orbán proti sebe

27. apríla 2011 - (Matina Lidinská - hnonline.sk)

Hrozba udelenia volebného práva zahraničným Maďarom a slová Budapešti o zodpovednosti za svojich krajanov začína naháňať strach aj našej koalícii. Práve kvôli politike maďarského premiéra Viktora Orbána sa rozhodli na včerajšej Koaličnej rade otvoriť debatu o hrozbách prichádzajúcich od našich južných susedov kresťanskí demokrati. „Chceme našich koaličných partnerov upozorniť na toto riziko, ktoré vytvára aj možnosť udelenia volebného práva pre zahraničných Maďarov,“ potvrdil pre HN podpredseda KDH Pavol Abrhan ešte pred večerným stretnutím predstaviteľov vládnych strán. Zatiaľ sa pritom zdá, že v tejto otázke nájde celá koalícia zhodu. Riziko toho, že občania s dvojakým občianstvom budú voliť na Slovensku aj za jeho južnými hranicami, je už viac než zrejmé. Po Viktorovi Orbánovi a predsedovi maďarského parlamentu Lászlóovi Kövérovi sa na stranu udelenia volebného práva krajanom postavil dokonca aj maďarský prezident a Orbánov človek Pál Schmitt. „Osobne by som privítal, keby Maďari žijúci za hranicami, ktorí z vlastnej vôle požiadajú o maďarské občianstvo, dostali volebné právo,“ povedal včera pre Kossuth Rádió prezident. Problémom, ktorý ešte viac naštrbil slovensko-maďarské vzťahy, sa bude zaoberať aj Brusel. Maďarskú ústavu už totiž kritizovali nielen slovenskí predstavitelia, ale aj politici napríklad z Nemecka. Potrebu riešenia tohto problému netají ani predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár. „Volebné právo by mala únia zladiť. Už teraz totiž nie je možné, aby občan EÚ volil predstaviteľov do europarlamentu v dvoch krajinách. Práve preto by nebolo zlé, aby takúto vec Brusel riešil,“ uviedol pre HN Bugár. Ak by podľa neho koaliční partneri iniciovali to, aby únia zjednotila volebné právo napríklad do národných parlamentov, tak by ich podporil. Politická prestrelka, ktorá u nás vznikla po minulotýždňovom odsúhlasení novej maďarskej ústavy miestnym parlamentom, sa pravdepodobne tak skoro neskončí. V posledných dňoch sa totiž začína ozývať najmä opozícia. Mnohí našich politikov upodozrievajú z toho, že by mohlo ísť o akési preteky koalície s opozíciou. „Ide najmä o motiváciu, prečo toto KDH organizuje. Myslím si, že ide o preteky s Ficom. Možno budeme opäť svedkami toho, kto sa k maďarskej ústave vyjadrí skôr,“ potvrdil pre HN politológ Ján Baránek. Keby naozaj išlo o tvrdú hru o zisk priaznivcov, problémom by to bolo aj pre Bugára. „Ak týmto chcú partneri vytĺcť len politický kapitál, tak potom s tým budeme mať problém,“ dodal Bugár.

Zmeny v zákone umožnia voliť zahraničným Maďarom

28. apríla 2011 - (sita)

Maďarská vláda plánuje ešte v tomto roku novelizovať volebný zákon, aby okrem iného umožnila voliť zahraničným Maďarom. Vo štvrtkovom rozhovore pre internetový portál index.hu to uviedol líder parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz János Lázár. Kabinet premiéra Viktora Orbána chce príslušné zmeny presadiť v rámci balíka približne 30 zákonov súvisiacich s prijatím novej Ústavy Maďarskej republiky. Jej súčasťou je aj nepriame uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov, proti čomu mali výhrady viaceré susedné krajiny vrátane Slovenska. Podľa Lázára sa navrhovatelia zatiaľ nedohodli na konkrétnej podobe úprav, ako nasledovaniahodné príklady však uviedol volebné systémy v Chorvátsku a Taliansku, kde občania žijúci v zahraničí môžu voliť kandidátov zo samostatných listín. Najnovší zámer nadväzuje na jeden z prvých krokov, ktorý stredopravicová vláda urobila po svojom minuloročnom nástupe k moci, keď novelizáciou zákona o štátnom občianstve zjednodušila jeho udeľovanie etnickým Maďarom v okolitých štátoch. Predseda parlamentu László Kövér už počas januárového zasadnutia Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny označil volebný zákon za jednu z právnych noriem, ktoré vládna koalícia plánuje pozmeniť, aby neboli „diskriminačné” voči žiadnej časti občanov. Kontroverzný zákon o dvojakom občianstve maďarské médiá už dávnejšie spájali s možnými zmenami vo volebnom práve. Tie by podľa nich mohli upevniť moc súčasnej vládnej koalície, keďže väčšina zahraničných Maďarov by pravdepodobne volila Fidesz. Na udelenie volebného práva občanom žijúcim v zahraničí však vyzýval podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén, ktorý je predsedom koaličnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Najbližšie voľby, na ktorých by sa zahraniční Maďari mohli zúčastniť, sú plánované na rok 2014. Podľa údajov maďarského ministerstva verejnej správy a spravodlivosti do 1. apríla udelili štátne občianstvo 52 605 žiadateľom z okolitých štátov.

Lázár: Každému maďarskému občanovi pošleme ústavu

27. apríla 2011 - (tasr)

Každý maďarský občan čoskoro dostane novú maďarskú ústavu, aby sa s ňou mohol oboznámiť a aby mohol byť na ňu aj hrdý, vyhlásil v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet predseda frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár. Zákon o novej ústave, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2012, podpísal prezident Pál Schmitt na Veľkonočný pondelok. V súvislosti s novým základným zákonom bude podľa Lázára potrebné prijať viaceré ústavné zákony, z ktorých najdôležitejšie zákon o voľbách, samospráve či o reforme justície sa musia dostať do parlamentu do jesene. Zákony týkajúce sa konsolidačného plánu Kálmána Szélla, ktorého cieľom je zníženie zadlženia štátu, však majú prioritu, zdôraznil. Na margo volebného zákona predseda frakcie Fideszu povedal, že jeho hlavnými cieľmi sú zníženie počtu poslancov parlamentu z terajších 386 na 200 a zabezpečiť volebné právo občanom Maďarska žijúcim v zahraničí.

Maďarsko - skanzen Európy

26. apríla 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Ako dnes v Maďarsku fungujú orgány určené (obvykle v demokraciách) na kontrolu a vyvažovanie vládnej moci, vidno na aktuálnom čísle obľúbeného dvojtýždenného programového magazínu. Ten v programe Maďarskej televízie na veľkonočný pondelok uviedol už aj slávnostný prenos podpísania novej ústavy prezidentom republiky. Do tlače pritom magazín musel ísť na začiatku apríla, dokonca ešte predtým, ako bola ústava v parlamente vôbec prijatá. Je jasné, že nikomu, magazínu či televízii, ani nenapadlo, že by ústavu parlament neschválil, alebo že by ju prezident presne vo vládou určený deň nepodpísal. Drobný, ale výstižný symptóm toho, ako štát postupne prestáva byť demokratický a ako sa Maďarsko z pohľadu Európy dostáva do akejsi inej - pre väčšinu nášho kontinentu už minulej časovej dimenzie. Ústava nepoužiteľná na ochranu občanov proti zneužitiu moci vládnucimi politikmi, ale snažiaca sa týmto občanom nadiktovať jediný správny svetonázor, korešponduje s tým, ako títo vládnuci politici v pondelok oslavovali okresanie demokracie a vlastnú neobmedzenú moc na pompéznom galavečere vysielanom celému ľudu. Všetko dohromady síce ešte vzdialene, ale čoraz viac pripomína atmosféru prvomájových sprievodov či zjazdov totalitnej štátostrany spred roku 1989. S tým rozdielom, že súčasná maďarská vláda inšpiráciu a slovník často čerpá až odniekiaľ z feudálnych čias. Nechýba dokonca ani povolanie delegácií vazalských krajín a organizácií, ktoré majú zvýšiť lesk vládnucej moci. Jednu z nich napríklad na spomínaný galavečer vyslala SMK, ktorá od začiatku pri odbúravaní demokracie v Maďarsku nadšene asistuje.

Orbán-Bugár-Berényi

16. apríla 2011 - (Péter Hunčík - tyzden.sk)

V týchto dňoch sa Béla Bugár vyjadril, že Orbán zasahuje do vnútropolitických záležitostí Slovenska. Od predsedu parlamentnej strany, ktorý je zároveň aj podpredsedom parlamentu, je to nezvyčajne tvrdé vyhlásenie, ktoré signalizuje aj to, že vzťah Fidesz - Híd je naozaj na mŕtvom bode. Na Bugárovo vyhlásenie však nereagoval adresát, ale József Berényi, predseda „jedinej a pravej“ maďarskej strany, ktorý vyhlásil, že tu vôbec nejde o zasahovanie, maďarská vláda koná len svoju ústavnú povinnosť. V takýchto sporoch treba poznať fakty. Aké sú okolnosti zákona o dvojakom občianstve? Ohlásiť takýto zákon niekoľko dní pred voľbami 2010 na Slovensku je minimálne necitlivá vec. Pravda, len vtedy, ak ohlasovateľ nemá jasno, aké to môže mať následky v danej krajine. Orbán však nie je v politike nováčik, on dobre vedel, že jeho vyhlásenie môže mať obrovský vplyv. Pravdepodobne mal konkrétne predstavy. Vedel napríklad, že v súťaži SMK - Híd by s touto témou lepšie uspela SMK. Vedel aj to, že v predvolebnom boji radikálna vládna dvojica Fico - Slota bude vedieť lepšie využiť národnostné napätie. A doma týmto vyhlásením „tromfol“ stranu Jobbik. Pre Pešť bolo podľa mňa dôležité, aby sa okrem Smeru a SMK dostala do slovenského parlamentu aj SNS. Prečo potrebuje Fidesz práve SNS? Nuž, ak sa do maďarského parlamentu dostala strana Jobbik, nech má aj Slovensko nejakú radikálnu parlamentnú stranu, aby Brusel nepoukazoval len na Budapešť. Ešte si pamätáme, že návrh zákona vysvetľoval na Slovensku minister Martonyi osobne. Rokoval s kadekým, ale keď sa s ním chceli stretnúť predstavitelia strany Most-Híd, vyhlásil, že to nie je možné, lebo on ešte nie je skutočný minister zahraničných vecí, že prišiel len ako súkromná osoba. Polovica odkazu patrila tunajším Maďarom: Pre Budapešť Most-Híd nie je partnerom, takže, ak chcete byť zadobre s materskou krajinou, voľte SMK! Pre Slovákov zas odkaz znel tak, že Fidesz bude aplikovať tvrdšiu politiku ako socialisti, takže Slováci si majú zvoliť tvrdších ľudí. Čo je skutočný problém zákona o jazyku menšín? Tu je postavenie strany Most-Híd ešte ťažšie ako pri dvojakom občianstve. Nech podá strana akýkoľvek návrh, okamžite ju napadne parlamentná opozícia, ale aj niekoľko vládnych politikov. Potom na ňu útočí aj SMK, a napokon sa ozve aj Viktor Orbán, ktorý sa náhodou „preriekne“ vždy, keď v Bratislave klesne napätie a ukazuje sa aká-taká dohoda. Fidesz tým chce ukázať, že nie je potrebná taká strana, v ktorej Slováci a Maďari spolupracujú, a tiež aby sme veci nekomplikovali, lebo problémy sa môžu vyriešiť len v tvrdom boji v pästiarskom ringu. So Slovákmi sa netreba dohodnúť, treba s nimi bojovať. Tu vo východnej Európe nepotrebujeme sofistikované, akoby ženské riešenia, ale chlapské údery do nosa. Neuznávame riešenia, pri ktorých je aj vám trochu dobre, aj nám. Preto ste zbytoční, milí priatelia strany Most-Híd a milý Béla! Vrátim sa k úvodu: Berényi má, paradoxne, pravdu. O priamom zasahovaní Budapešti nemôže byť reč. Nájde sa však človek, ktorý by za všetkými Orbánovými krokmi nevycítil skutočný úmysel? Mňa napríklad už aj zákon o dvojakom občianstve frustroval - necítil som z neho dobrý úmysel, ale ponižujúci moment. Ponúkajú mi niečo, čoho skutočný zámer je celkom iný, než ja... Pravda, tu nejde o mňa. Ide o to, či prežije Most-Híd tento trojitý tlak. Ide aj o to, ktorá strana prinúti tú druhú stranu prijať jej pravidlá. A napokon, ide tu o to, či slovenské zákonodarstvo pochopí jazyk Fideszu, ktorého podstatou je, že samotná otázka menšín je pre Budapešť úplne podradná vec. Táto hra je o udržaní moci.

Maďari idú v ústave proti homosexuálom, ale Slotu to neoslovilo

Slota: U nás každú chvíľu odhaľujú sochu

nejakému maďarskému fašistovi

V rozhovore sa nevyhol ani chystanej vojne, ktorú vraj spustí Maďarsko

26. apríla 2011 - (tasr)

Predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu maďarská ústava neoslovila napriek tomu, že podľa kritikov zatvára dvere pred uvoľňovaním pravidiel oficiálnych vzťahov homosexuálov. Samotný Slota pri tom túto menšinu vo svojich vyjadreniach vôbec nešetrí. V rozhovore taktiež opäť kritizoval Maďarsko či hovoril o vojne, ktorú vraj vyvolá.

- Od budúceho roka sa bude sused Slovenskej republiky, Maďarská republika, už volať len Maďarsko. Prečo vám vadí, že z názvu štátu vypadlo slovo „republika”?

- Republika, to nie je len názov štátneho útvaru. Po stránke historickej je dôležitý demokratizačný vývoj štátov, ktoré prechádzali z monarchie cez veľkú buržoáznu revolúciu až do štádia štátnosti, ktoré je charakterizované republikou. Názov štátu s tým, že podstata ostáva len v úrovni názvu daného národného štátu, že je to len Maďarsko bez republiky, to má ďalekosiahly význam. Chcem zdôrazniť, že v podtexte toho, čo sa nedostalo do novej ústavy a čo sa tam dostalo, evokuje táto nová ústava jednoznačne myšlienku, že terajšej maďarskej politickej špičke ide o obnovenie Veľkého Maďarska, kde dávajú znamienko rovnosti medzi Veľkým Maďarskom a Uhorskom. Rovnica je jednoznačná - Veľké Maďarsko rovná sa Uhorsko. To slovo „veľké” si tam dopíšu ľahko. Ďalej fakt, že v novej ústave sa zabudlo na článok, ktorý bol v bývalej ústave, kde sa na základe trianonskej mierovej zmluvy Maďari ústavou zaviazali, že nikdy nebudú spochybňovať hranice stanovené na základe tejto zmluvy, čo to evokuje? Keď to v ústave nie je, tak maďarská ústava nezaväzuje k tomu, aby rešpektovali Trianon.

- Nemôže vypustenie slova „republika” z názvu Maďarskej republiky znamenať aj určitú rezervovanosť k tomu, čo dokázali vybudovať po Trianone?

- Je to pravý opak hrdosti na Maďarskú republiku. Oni pokladajú štátny útvar, ktorý vznikol po Trianone, za hanbu. Maďari to pokladajú za trianonskú traumu a štátnu hanbu, ktorú utŕžili po porážke v prvej svetovej vojne.

- Hanbia sa za svoju republiku?

- Áno, za svoju republiku. A preto stále blúznia o Uhorsku a dávajú to do rovnítka s Veľkým Maďarskom. Veď ďalšia klauzula, ktorá je v ústave o tom, že ústava zaväzuje Maďarov, aby umožnili Maďarom žijúcim mimo územia terajšieho Maďarska voliť do maďarského Národného zhromaždenia, veď to je nonsens. Veď to je presne do detailu to isté, čo bolo v tridsiatych rokoch v Sudetoch! Pred troma alebo štyrmi mesiacmi z úst socialistov vyšiel návrh, aby sa maďarský parlament zaviazal akceptovať vtedy ešte klauzulu v maďarskej ústave, v ktorej sa hovorilo o nemennosti a neporušiteľnosti hraníc a vzdaní sa akéhokoľvek teritoriálneho nároku na územia mimo Maďarska. Viete, kto to zamietol? Samozrejme, poslanci Fideszu. Toto je podstatná záležitosť, ktorou by sa mali zaoberať naše bezpečnostné orgány, Rada obrany štátu, ministerstvo vnútra, parlament, armáda... Veď v maďarskom parlamente odznelo to, že neodmietajú možnosť zmeny hraníc. A kým my máme nebojaschopnú armádu, v Maďarsku sa začína diskutovať o znovuzavedení základnej vojenskej služby.

- Preto ste na tlačovej konferencii uviedli, že to smeruje k vojenskému konfliktu v strednej Európe? To sú viac ako silné slová...

- Ja to tvrdím minimálne desať až pätnásť rokov. Teraz to hovoria iní politológovia, nie ani zo Slovenska, ani z Maďarska, ale nemeckí aj ďalší z Európskej únie. Dokonca sa teraz ostro a odmietavo vyjadril k maďarskej ústave aj generálny tajomník OSN. To, čo sme hovorili ako prognózu, bolo vždy zosmiešňované zo strany médií, ale teraz sa to potvrdzuje. Mám tu text návrhu uznesenia Národnej rady SR, ktorý chceme ako skupina poslancov podať do 29. apríla.

- Čo má byť cieľom uznesenia? Tlak na našu vládu, aby konala energickejšie?

- Vyjadrujem hlboké rozhorčenie nad tým, ako túto veľmi nebezpečnú situáciu v strednej Európe hodnotí minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, ale aj premiérka. Nie je možné, že sa niekto pripravuje na uchopenie časti územia, ktoré nie je malé a ktoré bolo Slovensku už raz ukradnuté na základe Viedenskej arbitráže. Idú po tomto území a pripravujú pôdu cez rôzne aktivity, či to je zníženie kvóra pre používanie jazyka menšín v úradnom styku, či to je kultúrna, ekonomická a neviem aká autonómia v danom území. Každú chvíľu u nás odhaľujú sochu nejakému maďarskému fašistovi alebo zločincovi, ktorý bojoval proti Slovákom. SNS z tohto hľadiska chce vyvolať diskusiu v parlamente a chce, aby sa vláda a parlament vyjadrili veľmi ostro k činnosti maďarských politikov, ale aby sme prijali aj konkrétne kroky. Ja osobne si myslím, že zmluva, ktorú sme pred pätnástimi rokmi prijali o dobrých vzťahoch medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, je mŕtvy papier. Maďari to používajú, obrazne povedané, ako toaletný papier. Nedodržujú základné ustanovenia tejto zmluvy, minimálne v štyroch článkoch sa robí všetko proti ustanoveniam tejto zmluvy.

- Ktoré ustanovenia zmluvy Maďarská republika porušuje?

- Napríklad, že sa navzájom nebudú podporovať žiadne aktivity, ktorými by sa znižovala suverenita daného štátu. Keď chcú dať masovo volebné právo slovenským občanom maďarskej národnosti, aby hlasovali a mali možnosť byť zvolení do Národného zhromaždenia MR, tak to je doslova úder dobrým susedským a priateľským vzťahom!

- Dali ste podnet, aby ministerstvo vnútra preverilo, či je predseda SMK József Berényi ešte slovenským občanom, keďže avizoval žiadosť o prijatie občianstva maďarského. Je vôbec možné zistiť, či ho získal? Plánujete podať podobné podnety aj voči ďalším osobám?

- Zatiaľ len na Berényiho, pretože ak prijal maďarské občianstvo, podľa zákona stráca slovenské, čiže nemôže byť štatutárom politickej strany. Ale myslím si, že tých, ktorí prijali dvojaké občianstvo, je oveľa viac, podľa mňa na území Slovenska niekoľko stoviek. Viem, že vo Vojvodine a na území Sedmohradska je ich už skoro 30.000. Nevidím dôvod, prečo by sme žili v klamlivej predstave, že tu žijúci Maďari sa k maďarskému občianstvu nebudú hlásiť.

- Myslíte, že nám tu vzniká skupina ilegálnych občanov, ktorí taja maďarské občianstvo, aby neprišli o to slovenské?

- Verte mi, že je ich niekoľko stoviek. A pre mňa je nepochopiteľné, že keď sú takí veľkí Maďari, že sa k tomu neprihlásia. Keď je hrdina, nech sa prizná, že má maďarské občianstvo.

- Nová maďarská ústava je veľmi konzervatívna a vyčítajú jej, že diskriminuje homosexuálov. Voči homosexuálom ste sa viackrát ostro vymedzili aj vy, nie je vám v tomto zmysle postoj maďarských zákonodarcov blízky?

- V dnešnej dobe je pohľad na týchto inak rozmýšľajúcich a žijúcich ľudí rôzny. Ja v každom prípade odmietam také jednofarebné nazeranie na SNS, že by sme týchto ľudí za každú cenu odsudzovali. Vždy budem zdôrazňovať, že SNS je proti propagácii takto chorých ľudí. Aby sme im dávali priestor a pomaly z nich robili nadľudí ako niekto, kto je v spoločnosti „in”, aby sa po nich mladí ľudia „opičili”. Keď je niekto od prírody homosexuál, tak nech ním je. Ale nech sa im nerobí reklama. Aby po našich uliciach pochodovali polonahí homosexuáli, to teda nie. Som zásadne proti tomu.

- Minulý rok ste pred dúhovým pochodom homosexuálov vyhlásili, že ich pôjdete osobne do ulíc opľuť. Nakoniec ste si to rozmysleli s tým, že nechcete prispieť k násiliu na uliciach...

- SNS v tomto nie je extrémna, my len zdôrazňujeme to naše - národné, kresťanské a sociálne cítenie. Keď niekto vyznáva kresťanské hodnoty, nemôže uznávať niečo také, aby sme robili propagandu týmto ľuďom. My ich nechceme nijako perzekvovať. Sme len proti tomu, aby tu boli uzákonené manželstvá homosexuálov, nechceme, aby si homosexuálne páry mohli adoptovať deti a tam to začína, aj končí. Nechceme vytvárať žiadne násilie voči týmto skupinám ľudí. Len oni nech nevytvárajú v spoločnosti napätie. Ale nezaoberajme sa homosexuálmi, ktorých je v spoločnosti 2,5, maximálne tri percentá. Stále sa budeme zaoberať menšinami? Zaoberajme sa väčšinou národa, ktorá je zdravá a normálna. Zaoberajme sa tým, čo potrebujú, čím by sme im pomohli.

- Zbierate podpisy pod petíciu na zvolanie referenda o tom, že by jediným úradným jazykom na území Slovenska bol slovenský jazyk. Riskujete však, že ústavný súd takéto referendum neumožní, keďže na Slovensku sa referendum nesmie týkať základných ľudských práv a slobôd...

- Ale kto povedal, že nie je možné referendum?

-...však to máme v ústave. Referendum nesmie byť o daniach, odvodoch a základných ľudských právach...

- K tomu sme sa už vyjadrovali, že sa to dá vyložiť aj úplne inak. Ale kto vytvoril ústavu, kto ju schválil?

-...parlament...

- Áno. Spejem k tomu, že o tom rozhodla ústavná väčšina v parlamente, 90 hlasov. A čo keď teraz nazbierame 500.000 podpisov a vôľa ľudu povie, že takéto referendum chcú? Vari je poslanec viac, ako ostatní ľudia v štáte? Ak poslanci prijmú rozhodnutie proti vôli ľudu, mal by to byť signál pre všetkých zákonodarcov, pre hlavu Slovenskej republiky, pána prezidenta, vládu, parlament, že vôľa ľudu je odlišná od toho, čo si myslia zákonodarcovia. Veď ústava nie je nemenná.

- Budete žiadať zmenu ústavy?

- Ja si vôbec nemyslím, že je to v rozpore s ústavou. Jedni hovoria tak a druhí zasa inak. Ale v demokracii je vôľa ľudu najvyššia vôľa. Nech mi tu začne niekto rozprávať, že si dvadsať právnikov sadne a povedia, že je to protiústavné. V takom prípade bude ústava zmenená. Ak budú chcieť tri milióny občanov, aby bola ústava zmenená, tak bude.

- Takže predložíte podpisy na referendum a ak vám ho zastaví Ústavný súd, pôjdete ďalej cez parlament...

- Áno, pôjdeme pred parlament a budeme ďalej zbierať podpisy, až kým nazbierame nadpolovičnú väčšinu voličov v Slovenskej republike. A potom, predpokladám, že každý sklapne podpätky a vypočuje vôľu ľudu.

http://tvnoviny.sk/sekcia/specialy/rozhovory/madari-idu

-v-ustave-proti-homosexualom-ale-slotu-to-neoslovilo.html

Maďarskou ústavou sa nemáme prečo zaoberať, tvrdí Bugár

26. apríla 2011 - (tasr)

Zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR kvôli voľbe generálneho prokurátora len dva týždne pred začiatkom riadneho zasadnutia parlamentu nie je normálne. Pred dnešným mimoriadnym rokovaním Koaličnej rady to vyhlásil líder Mosta-Híd Béla Bugár. Čo najrýchlejšie opakovanie voľby šéfa prokurátorov presadzuje KDH, ktoré aj kvôli tomu dnešné stretnutie predsedov vládnych strán iniciovalo. „Ja keď počujem mimoriadna schôdza, tak mi dupkom stoja ešte aj tie chlpy, ktoré zatiaľ nemám. Toto nie je normálne. Ak to chcú budúci týždeň, to už máme 3., 4. mája a 17. mája máme normálnu schôdzu NR SR,” upozornil Bugár. Kresťanských demokratov sa preto pýtal, prečo sú tie dva týždne také dôležité. Šéf Mosta-Híd si nemyslí, že je potrebné sa ponáhľať. „Treba radšej rokovať, aby sme nemali problém. Každý si musí uvedomiť, čo to bude znamenať. Pani premiérka spojila svoje zotrvanie vo vláde s voľbou generálneho prokurátora. Nefunguje to tak, že padne premiérka, bude iný premiér a ideme ďalej, ale nové koaličné rokovania a pád vlády. To si musí každý uvedomiť, čo by to znamenalo,” upozornil. Problém s prípadnou mimoriadnou schôdzou však nemá líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. „Nie som proti, všetko je otázkou dohody. Ak dokážeme zvoliť generálneho prokurátora čo najskôr, budem iba spokojný,” deklaroval. Predseda KDH Ján Figeľ si myslí, že voľba generálneho prokurátora je záležitosť, ktorá by nemala byť odkladaná, ale riešená čo najskôr a v súlade s nedávnym nálezom ústavného súdu. Ten prikázal parlamentu voľbu opakovať, keďže poslanci vlani nedodržali zásadu jej tajnosti. „Náročnejšia bude celková diskusia. Je to test pre koalíciu a pre parlament samotný. Máme spoločného kandidáta, máme aj spoločný postup. Myslím si, že na ťahu je NR SR,” odkázal Figeľ. Bugár na margo novej maďarskej ústavy, o ktorej by tiež dnes mali predsedovia vládnych strán hovoriť, poznamenal, že je to ústava susedného štátu. „Nemyslím si, že by sme sa mali zaoberať hocičím, čo Maďarsko prijme. Ak niekto z koaličných partnerov si myslí, že treba o tom rokovať, tak o tom budeme rokovať. My máme svoju ústavu, SR je samostatný štát a samostatne sa vie rozhodnúť. Nepotrebujeme okamžite reagovať na to, čo prijme Maďarsko,” povedal. Zároveň priznal, že po prijatí novej maďarskej ústavy bude proces schvaľovania novely zákona o štátnom občianstve trochu komplikovanejší, „lebo sú tam napríklad náznaky volebného práva”. Dzurinda v tejto súvislosti podotkol, že v otázke maďarskej ústavy bude konať premyslene a nie hystericky. „Na jednej strane aby tu nemohli byť žiadne nežiaduce exteritoriálne účinky a na strane druhej, aby sa tu všetci občania SR cítili ako doma,” uistil. Minister zahraničných vecí pripomenul, že organizuje stretnutie členov zahraničného výboru a rozhodol sa pozvať aj všetkých europoslancov. Rokovanie sa uskutoční v pondelok 2. mája. Figeľ zdôraznil, že každý slobodný demokratický štát má nielen právo, ale aj zodpovednosť formovať svoj ústavný rámec. „Žiaľ, tento ústavný základ presahuje v niektorých formuláciách hranice Maďarska a vnáša prvky exteritoriality, ktoré vždy vyvolávali problém alebo nedorozumenia, osobitne v slovensko-maďarských vzťahoch. Na tieto chceme poukázať, tak, ako to KDH urobilo hneď v deň hlasovania,” konštatoval. Tvrdí, že slovenský parlament môže a mal by vyjadriť k tomu svoje stanovisko, pretože on je partnerom parlamentu susednej krajiny.

Pre právnickú chybu bude mať Maďarsko dve ústavy

26. apríla 2011 - (tasr)

Nová ústava je chybná - neobsahuje totiž ustanovenie o zrušení starej ústavy, uviedol pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság maďarský ústavný právnik György Kolláth. V texte novej ústavy je uvedené iba toľko, že nový základný zákon vstúpi do platnosti 1. januára 2012. Je však z neho vynechaná zmienka o tom, že platnosť súčasnej ústavy bude v rovnakom čase zrušená. Podľa Kollátha môžu byť takto formálne v januári budúceho roka platné obe ústavy. „Je to škandalózny odborný prešľap, čo bude potrebné v každom prípade doriešiť. Znamená to, že parlament musí už teraz pristúpiť k úprave zákona o ústave, ktorú len nedávno prijal: nepodarok sa pomstil,” komentoval ústavný právnik. Prezident Pál Schmitt podpísal na Veľkonočný pondelok bez rozmýšľania ústavu z dielne Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany, uzatvára Népszabadság.

Schmitt: Po ústave nasleduje udelenie

volebného práva zahraničným Maďarom

26. apríla 2011 - (tasr)

Nová maďarská ústava už obsahuje zodpovednosť Maďarska za osud zahraničných Maďarov, v rámci ktorej môže byť aj poskytnutie volebného práva, vyhlásil dnes pre maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió prezident Pál Schmitt. „Jednou z najdôležitejších noviniek novej ústavy je, že je v nej zmienka o zodpovednosti za Maďarov žijúcich za hranicami; táto snaha sa však už ukázala pri prvých zákonoch,” povedal Schmitt na margo obdobia vlády Viktora Orbána po vlaňajších voľbách. Zároveň pripomenul, že medzi prvými zákonmi prijímanými novým parlamentom bol zákon o dvojakom občianstve. „Parlament deklaroval deň spolupatričnosti a prijal manifest o jednote národa. Je preto prirodzené, že zodpovednosť za každého Maďara sa objavila aj v ústave,” konštatovala hlava štátu s tým, že nasledujúcim krokom môže byť prijatie zákona o udelení volebného práva. „Osobne by som privítal, keby Maďari žijúci za hranicami, ktorí z vlastnej vôle požiadajú o maďarské občianstvo, dostali volebné právo. Existuje iba jediné občianstvo, v rámci ktorého sú práva platné pre všetkých,” dodal Schmitt. Novou ústavou sa podľa jeho slov začína nová kapitola maďarských dejín a obdobie zmeny režimu sa uzatvorilo. Novým základným zákonom - spolu s neskôr prijatými spresňujúcimi právnymi normami, ktoré budú prijímané dvojtretinovou väčšinou - bude možné vytvoriť a naplniť demokraciu. Prezident vyjadril nádej, že prerokovania návrhov týchto zákonov sa zúčastní aj opozícia, pretože ako povedal za vytvorenie konsenzu nesú zodpovednosť väčšina aj menšina. Schmitt zákon o novej ústave podpísal na Veľkonočný pondelok. Ústava vstúpi do platnosti 1. januára 2012.

Prezident podpísal narodeninový dar Fideszu

25. apríla 2011 - (Pravda)

Škrtnutím pera hlavy štátu sa z Maďarskej republiky stáva Maďarsko. Pál Schmitt podpísal novú ústavu, ktorá po tom, čo na Nový rok 2012 nadobudne účinnosť, zmení nielen oficiálny názov krajiny, ale aj z prezidenta republiky spraví prezidenta Maďarska. Dokument, ktorý ešte doplnia viaceré ústavné zákony, otvára cestu pre poskytnutie volebného práva pre Maďarov žijúcich v zahraničí. Nová ústava na rozdiel od doterajšej zaväzuje štát už nielen „cítiť”, ale „niesť” zodpovednosť za krajanov. Ústavu schválil parlament minulý týždeň bez podpory jediného opozičného poslanca. Vládny Fidesz ju presadil o týždeň skôr, ako to premiér Viktor Orbán pôvodne plánoval. Podľa portálu stop.hu niektorí biskupi namietali proti spojeniu mocenského aktu s najväčším kresťanským sviatkom. Aby sa ústava mohla nazývať veľkonočnou, ako ju Orbán už dávnejšie pokrstil, jej podpis načasoval na pondelok. Na pompézne oslavy, ktoré sa popri deviatich maďarských mestách konali aj v rumunskom Kluži, kde žije početná maďarská menšina, vláda vyčlenila pol milióna eur. „Máme novú ústavu, ktorá je zároveň maďarská, národná, moderná i európska,” povedal Schmitt po slávnostnom podpise, ktorý naživo vysielali všetky verejnoprávne televízne a rozhlasové stanice. Prezident tak ignoroval demonštrantov, ktorí ho pred pár dňami pod oknami prezidentského paláca prosili: „Ujo Paľo, nepodpisujte to!” Orbán vznik ústavy symbolicky spojil nielen s kresťanským sviatkom, ale aj s výročím svojho volebného víťazstva. „Tento rok popri zmŕtvychvstaní Ježiša Krista a jarnej obnove prírody oslavujeme aj znovuzrodenie Maďarska. Voliči presne pred rokom rozhodli, že s nebývalou jednotou odvolajú spiatočnícke sily stojace v ceste obnove a poskytnú mandát na začatie novej éry,” uviedol v článku pre denník Magyar Nemzet. Spájanie ústavy s výročím volebného víťazstva Fideszu podľa analytika Gábora Töröka iba posilňuje výhrady opozície i zahraničných kritikov k „Orbánovej ústave”. „Vláda najviac škodí legitimite základného zákona, keď ho ako svojský narodeninový dar spája s dvojtretinovým víťazstvom Fideszu,” píše Török na svojom blogu.

Menej vážne - Ústava

25. apríla 2011 - (Miloslav Surgoš - Pravda)

Boh žehnaj Maďarom, začína sa text novej maďarskej ústavy. A Slováci sú úbohí, keď s tým majú nejaký problém, odkázal na „Hornú zem” podpredseda maďarskej vlády Tibor Navracsics v rozhovore pre české Hospodárske noviny. Veľkonočná maďarská ústava prináša rozsiahle zmeny. Ruší napríklad republiku v názve a z krajiny robí len Maďarsko, odvolávajúc sa na svätoštefanskú korunu. Chce chrániť Maďarov za hranicami, pripravuje pôdu na to, aby títo mohli bez akýchkoľvek prekážok voliť a nariaďuje Budapešti, aby finančne prispievala Slovensku... No, naozaj. „Zaväzujeme sa, že (...) hodnoty Karpatskej kotliny, vytvorené človekom a dané prírodou, budeme opatrovať a chrániť,” píše sa v siedmom odseku preambuly, nazvanej Národné vierovyznanie. Slovensko geograficky do Karpatskej kotliny patrí, takže Maďarsko si teraz dalo za úlohu starať sa o naše hrady, zámky či prírodné rezervácie. Keďže si vláda Viktora Orbána už skôr dala záväzok, že bude na Slovensko posielať po pamiatkach uhorských čias celé školské triedy a aktívne tak pomáhať slovenskému turistickému ruchu, možno to s tou ústavou nakoniec nebude také zlé. A ak by naozaj aj začali platiť, tak potom môže Boh pokojne žehnať Maďarom.

Na Orbánovu ústavu udrieme v EÚ

26. apríla 2011 - (Pavel Novotný - hnonline.sk)

Zlý muž európskej politiky Viktor Orbán sa opäť priblížil k neobmedzenej vláde nad našimi južnými susedmi. Maďarský prezident Pál Schmitt včera podpísal Orbánovu kontroverznú ústavu, ktorá okliešťuje právomoci ústavného súdu a uľahčuje priznanie volebného práva zahraničným Maďarom. Vo svojej preambule dokonca hovorí aj o veľkom Maďarsku, Karpatskej kotline či návrate ku kráľovskej ústave Uhorska. Proti ústave, ktorá sa stretla s ostrou kritikou domácej opozície aj mimovládnych organizácií, chystá naša diplomacia protiúder. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda sa v najbližších dňoch plánuje stretnúť so slovenskými europoslancami aj so zástupcami zahraničného výboru v našom parlamente, aby s nimi prerokoval ďalšie kroky. „Momentálne sa dolaďujú termíny týchto stretnutí,“ uviedol pre HN hovorca rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher. Slová o veľkom Maďarsku, ktoré budia vášne najmä v susedných krajinách, však nenechávajú chladným ani Brusel. Orbánova ústava, ktorá vstúpi do platnosti začiatkom budúceho roka, sa dostane pod paľbu v europarlamente zrejme už v najbližších dňoch. „S takýmto znením ústavy máme veľký problém. Niektoré časti sú neprijateľné a z môjho pohľadu smerujú proti európskym hodnotám. Sú to napríklad veľkomaďarské prvky či obmedzenia právomocí ústavného súdu,“ potvrdil pre HN podpredseda eurosocialistov Hannes Swoboda. Práve ten mal pritom nedávno veľký problém i s maďarským mediálnym zákonom. Proti legislatíve z dielne Orbánovej vládnej strany Fidesz sa chystajú tvrdo vystúpiť aj naši europoslanci. „Požiadala som nášho koordinátora pre občianske práva, aby inicioval zasadnutie zahraničného výboru na túto tému. Malo by sa tak stať na budúci týždeň,“ uviedla pre HN Monika Flašíková-Beňová zo socialistickej frakcie. Podľa nej už socialisti o Orbánovej ústave diskutovali a naši zástupcovia majú podporu aj ich maďarských kolegov. Flašíková-Beňová sa tiež prihlásila na vystúpenie počas nadchádzajúceho plenárneho zasadnutia europarlamentu, kde chce hovoriť o tejto téme. O niečo zdržanlivejší postoj majú voči Orbánovi európski ľudovci. Členom ľudovej strany je totiž Fidesz, ale napríklad aj SMK. „Táto téma sa doteraz spomínala na zasadnutí našej frakcie len okrajovo. Jednotlivé strany majú k tejto otázke rozdielny prístup. Samozrejme, pre nás je to niečo, čo nemôžeme nechať bez povšimnutia. Kolegovia z Fideszu či SMK však takýto pocit mať nebudú,“ potvrdil pre HN europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik. Podľa neho teraz treba hlavný dôraz klásť na úrovni národného štátu. Je teda aj na našich zástupcoch, aby tvrdo zabojovali proti Orbánovej politike.

Historik Dušan Kováč pre HN:

Maďarská ústava patrí do 19. storočia

26. apríla 2011 - (hnonline.sk)

- Preambula novej maďarskej ústavy spomína Karpatskú kotlinu či veľké Maďarsko. Dajú sa tu medzi riadkami čítať náznaky opätovného otvorenia Trianonskej dohody?

- V skrytej podobe to tam obsiahnuté je. Ešte závažnejšia je však zmienka o historickej ústave, ku ktorej sa hlási súčasná ústava. Ak sa tým myslí kráľovská ústava z čias Uhorska, Maďari to musia vysvetliť.

- Je teda znenie ústavy vážny problém?

- Takáto preambula patrí do 19. storočia. Táto ústava je príliš patetická, je to ústava národa, a nie štátu.

- Môže ústava z dielne Orbánovho Fideszu byť skutočným nebezpečenstvom pre demokraciu?

- Žiadna preambula nemôže sama osebe zmeniť hranice Európy. Riziko tu však je, že ide o populistické nahrávanie nacionalizmu.

Orbánova hra o Veľké Maďarsko

26. apríla 2011 - (Pavel Novotný - hnonline.sk)

Viktor Orbán opäť raz dokázal, že politická slušnosť či aspoň najmenšia snaha o dialóg už dávno nepatria do jeho základnej výbavy štátnika. A to dokonca ani vtedy, keď ide o najposvätnejší zákon štátu. Pojmy ako Karpatská kotlina a veľké Maďarsko, ktoré pravidelne dvíhajú krvný tlak susedom, si napriek ostrej kritike našli miesto priamo v preambule novej ústavy. Ešte väčšie mrazenie na chrbte vyvoláva zmienka o historickej ústave Maďarska, čo v preklade znamená návrat k základnému zákonu Uhorska. To, že Orbán si s dvojtretinovou väčšinou v parlamente a so svojím človekom v prezidentskom kresle sám napíše aj schváli vlastnú ústavu, neprekvapilo hádam nikoho. Od úradujúceho šéfa Európskej rady sa však očakávalo minimálne to, že sa znepokojeným susedom pokúsi aspoň vysvetliť, prečo bude ústava maďarským deťom odmalička vštepovať do hlavy, že ich úlohou je „urobiť Maďarsko opäť veľkým“. Dúfať, že sa s Ivetou Radičovou a lídrami ďalších susedných krajín pokúsi dosiahnuť rozumný kompromis aspoň v otázke volebného práva pre zahraničných Maďarov, by po nedávnych skúsenostiach s dvojakým občianstvom bolo čírou politickou utópiou. Nič také sa nestalo. Orbán zmietol zo stola kritiku okolitých krajín, maďarskej opozície aj všetkých mimovládnych organizácií. Začína byť čoraz viac jasné, že tu už nejde len o spor medzi Slovákmi a Maďarmi, ale vážny problém začína mať celá Európa. Spoliehať sa však na to, že Orbána nažalujeme Bruselu, a ten za nás všetko vyrieši, by bolo príliš krátkozraké. K tomu, aby sa páni z Európy konečne rozhýbali, je totiž potrebný oveľa tvrdší nátlak aj z našej strany. Aj keď maďarský premiér im už sám strhol ružové okuliare.

Predseda ÚSŽZ rokoval s predsedom CSS

o Slovenskom dome v Mlynkoch

27. apríla 2011 - (uszz.sk)

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik zavítal 21. apríla na pracovnú návštevu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), kde ho privítal predseda ÚSŽZ Milan Vetrák. Hlavnými témami ich stretnutia boli aktuálna situácia výstavby nového Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch, stav slovenskej menšiny v Maďarsku a jej perspektív v nadväznosti na novú ústavu Maďarska, ktorá nadobudne účinnosť na Nový rok 2012, ako aj blížiace sa sčítanie obyvateľstva v Maďarsku. V kontexte prijatia novej maďarskej ústavy je M. Vetrákovi a J. Fuzikovi ľúto, že obsahuje niekoľko problémových otázok, ktoré sa týkajú aj postavenia slovenskej menšiny v Maďarsku. Ide najmä o dlhodobo neriešenú otázku zastúpenia menšín v maďarskom parlamente, vypustenie ústavnej ochrany jazykov menšín alebo absencia župných samospráv v texte novej maďarskej ústavy. V súvislosti s výstavbou Slovenského domu v Mlynkoch J. Fuzik informoval, že CSS sa už koncom roka 2010 obrátila na predsedov oboch vlád so žiadosťou o 50-percentné zvýšenie dotácie. Zo strany Maďarska je táto zvýšená dotácia zabezpečená. Podľa slov J. Fuzika sa však maďarským úradom v rozpore s dotačnou zmluvou zatiaľ nepodarilo zapísanie záložného práva do príslušného katastra k rozostavanej stavbe rovnocenne v prospech oboch štátov (Slovenska aj Maďarska). M. Vetrák požiadal J. Fuzika, aby mu zaslal písomnú žiadosť spolu s uvedením dôvodov, pre ktoré sa žiada navýšenie financovania projektu o 50 %, keďže na takéto navýšenie neboli v tohtoročnom štátnom rozpočte vyčlenené rozpočtové prostriedky a žiadosť bude potrebné prekonzultovať s premiérkou vlády SR Ivetou Radičovou. Navyše, odmietavý postoj maďarského katastrálneho úradu by mohol vážnym spôsobom narušiť úspešné dokončenie celého projektu. Keďže ÚSŽZ je zodpovedný za vyčlenenie zvyšných 40 % celkovej sumy na projekt zo slovenskej strany za predpokladu správnosti vyúčtovania už prefinancovaných 60 % tejto sumy, ešte bez zarátania požadovaného navýšenia, M. Vetrák aj J. Fuzik sa zhodli na tom, že nové svetlo do riešenia problému by mohla vniesť pracovná návšteva M. Vetráka za dolnozemskými krajanmi plánovaná v prvej polovici mája, v rámci ktorej sa má v Mlynkoch uskutočniť rokovanie dotknutých orgánov a inštitúcií oboch krajín spojené s ohliadkou rozostavanej stavby Slovenského domu. M. Vetrák sa zaujímal aj o situáciu v Celoštátnej slovenskej samospráve, o financovanie 122 miestnych slovenských samospráv v Maďarsku, ako aj o stav vzdelávania Slovákov v ich materinskom jazyku, najmä s prihliadnutím na vzdelávanie najmladšej generácie v základných školách a predškolskom veku. V oblasti školstva sa prelínajú obsahové, koncepčné i finančné problémy. J. Fuzik však vyzdvihol aj stúpajúci záujem slovenských rodičov a detí v Sarvaši, kde sa v slovenčine vzdeláva okolo 400 detí. V princípe ale potvrdil dlhodobý neutešený stav slovenského menšinového školstva v Maďarsku, spojený aj s pokročilou jazykovou asimiláciou slovenskej národnosti. V závere pracovnej návštevy sa M. Vetrák s J. Fuzikom dotkli aj problematiky tohtoročného sčítania obyvateľstva v Maďarsku. J. Fuzik podporuje snahu ÚSŽZ, ktorý aj prostredníctvom médií apeloval na maďarskú stranu, aby pri tomto sčítaní mali zástupcovia slovenskej menšiny v Maďarsku spravodlivé zastúpenie medzi sčítacími komisármi, keďže otázka národnosti patrí v sčítacích hárkoch medzi tzv. citlivé otázky, na ktoré sa nemusí odpovedať. Zároveň J. Fuzik informoval, že CSS aj prostredníctvom Združenia celoštátnych menšinových samospráv je už viac ako rok v sústavnom kontakte s Ústredným štatistickým úradom a pracuje sa na tom, aby sa v októbri na sčítaní zúčastnilo čo najviac slovenských sčítacích komisárov.

V Bratislave zahrajú skupiny Handsome Furs a Quimby

28. apríla 2011 - (sita)

Kanadská indie-rocková formácia Handsome Furs a alternatívno-rocková maďarská kapela Quimby vystúpia v stredu 4. mája v Bratislave. Prvá menovaná skupina z Montrealu v KC Dunaj predstaví svoj pripravovaný tretí štúdiový album Sound Kapital. Nahrávka vyjde 28. júna prostredníctvom Sub Pop Records. Zoskupenie Quimby združené okolo speváka Tibora Kissa na scéne pôsobí už 20 rokov. Naposledy sa hudobníci prezentovali albumom Kicsi ország (2010). Vstupenky na dvojkoncert sú v predpredaji na webovej stránke tixy.sk za 18 eur. Na mieste budú stáť lístky 20 eur. Koncerty organizuje agentúra Samé ucho.

Park v Budapešti pomenujú podľa Elvisa

27. apríla 2011 - (tasr)

Mestská rada v Budapešti schválila pomenovanie malého parku po Kráľovi rokenrolu Elvisovi Presleym. Pripomínať má spevákovu podporu Maďarsku v antisovietskej revolúcii z roku 1956. Primátor Budapešti István Tarlós dnes uviedol, že pozemok blízko Margitinho mosta sa bude volať Park Elvisa Presleyho na počesť spevákových „úprimných sympatií” k maďarskému povstaniu. Počas svojho posledného vystúpenia v relácii Show Eda Sullivana 9. januára 1957 Elvis zaspieval gospel „Peace in the Valley”. Moderátor uviedol, že skladba odráža Presleyho obavu o situáciu Maďarov po povstaní. Podľa Sullivana Elvis chcel, aby ľudia prispievali do zbierky, ktorú mali potom poslať do Maďarska. Miesto na pravom brehu Dunaja vybrali v hlasovaní, ktoré bolo minulý mesiac na webstránke hlavného mesta.

Maďarská banková daň má postupne klesať

26. apríla 2011 - (sita)

Mimoriadne dane v maďarskom finančnom sektore v roku 2013 klesnú o 35 % a v rovnakom rozsahu sa znížia aj v roku 2014. Informoval o tom v utorok Internetový portál mfor.hu, pričom sa odvolával na dohodu medzi vládou a bankami. Vláda má ďalej k 1. júlu zrušiť moratórium na súdne zabavenie nehnuteľností, ku ktorému pristúpila minulý rok. Výmenou za to sa banky zaviazali k prijatiu opatrení s cieľom zmierniť dopady na klientov, ktorí nedokážu splácať hypotekárne úvery, informuje ďalej portál mfor.hu. Maďarská vláda minulý rok zaviedla sériu mimoriadnych daní zo ziskov bánk, obchodných reťazcov, energetických spoločností a telekomunikačných operátorov. V čase zavedenia daní vláda v Budapešti tvrdila, že krízové dane po roku 2012 nahradí nový model, o ktorom bude rokovať s dotknutými sektormi ekonomiky. Súlad maďarských krízových daní s európskou legislatívou preveruje Európska komisia (EK).

Miera nezamestnanosti v Maďarsku vzrástla na 11,6 %

28. apríla 2011 - (sita)

Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti v Maďarsku za obdobie január až marec vzrástla na úroveň 11,6 % z úrovne 11,5 %, na ktorej bola v decembri až februári. Informoval o tom vo štvrtok maďarský štatistický úrad. Miera nezamestnanosti vrcholila na 17-ročnom maxime 11,8 % v priebehu januára až marca 2010. „Údaje o nezamestnanosti sú v súlade s mojimi očakávaniami. Zamestnanosť začne odteraz rásť prevažne vďaka sezónnym faktorom. Nezamestnanosť začne pomaly klesať,“ povedal Gergely Suppan z Takarékbank. „Veľa závisí od toho, ako úspešné budú vládne programy zamerané na verejné práce,“ dodal.

Farmafirmy budú možno v Maďarsku platiť 20-% daň

27. apríla 2011 - (tasr / reuters)

Maďarská vláda by mohla farmaceutickým firmám zvýšiť daň z predaja štátom podporovaných liekov až na 20 % namiesto doteraz zamýšľaných 18 %. Uviedol to dnes pre agentúru Reuters zdroj z farmaceutického sektora. „Najnovšie sme počuli, že by to malo byť 20 %,” povedal zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Súčasná daň, ktorú farmaceutické spoločnosti platia z predaja dotovaných liekoch, je 12 %. Maďarská vláda plánuje zvýšenie dane od 1. júla, pričom ešte pri pôvodnom zvýšení na 18 % očakávala, že uvedené opatrenia prinesú do štátnej pokladnice tento rok dodatočných 6,9 miliardy HUF (26,06 milióna eur). Hovorkyňa maďarskej vlády Anna Nagyová na tlačovej konferencii uviedla, že vláda síce dnes rokovala o zmenách v liekovej politike, no konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Ďalšie rokovania sú naplánované na koniec mája, dodala Nagyová.

V Debrecíne otvorili prvú súkromnú kliniku

s moderným diagnostickým zariadením

28. apríla 2011 - (tasr / mti)

Prvú súkromnú kliniku otvorili dnes v maďarskom meste Debrecín. Súčasťou komplexu Apolló Medical Center je diagnostické centrum. Hodnota zariadení pre stanovenie diagnóz, ktorými budú disponovať tamojší lekári, sa odhaduje na 150 miliónov forintov (567.240 eur). Zdravotnícke zariadenie vlastnia výlučne maďarské subjekty. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informoval primár Gyula G. Kiss v komplexe popri domácich klientoch očakávajú aj záujemcov zo zahraničia, osobitne zo susedných krajín. Na sklonku leta chcú tamojší zdravotníci poskytovať aj jednodňové chirurgické služby špecialistov v prípade očných, ušných, nosných a krčných ochorení, ale aj gynekologických a urologických ťažkostí. V komplexe, kde je umiestnené aj odborné laboratórium, neskôr zriadia aj stomatologickú ambulanciu a lekáreň.

MOL za rok 2010 nevyplatí dividendy

28. apríla 2011 - (sita)

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť nevyplatí za rok 2010 dividendy. Na návrh predstavenstva o tom rozhodli vo štvrtok akcionári spoločnosti, ktorá nevyplatila dividendy ani za rok 2009. Kapitálové výdavky v rokoch 2011 až 2013 v celkovej sume 5,5 mld. USD plánuje spoločnosť financovať výlučne z hotovostných zdrojov. Odchádzajúci generálny riaditeľ spoločnosti György Mosonyi uviedol, že MOL do roku 2013 očakáva priemernú dennú produkciu ropy na úrovni 150 tis. barelov za deň. V nasledujúcom období by mala produkcia rásť v priemere o 3 až 4 % ročne. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Spisy objavené v pozostalosti L. Németha sú senzáciou

2. mája 2011 - (Csaba Gy. Kiss - Týždeň)

Spisy objavené v pozostalosti Lászlóa Németha sú naozajstnou senzáciou. Autor ich napísal medzi 10. a 20. novembrom 1956. Dajú sa prečítať v tohoročnom aprílovom čísle mesačníka Hitel. V Maďarskej kolektívnej pamäti je rok 1956 čiernou škvrnou a podivným javom. Spomedzi rozhodujúcich udalostí maďarských dejín je jediným, ktorý väčšmi oceňujú za hranicami Maďarska ako doma. Podľa Hannah Arendtovej to bola prvá antitotalitná revolúcia na svete. V Maďarsku si ju pripomíname každý rok, ale nie ako rok 1848. Németh je excelentným predstaviteľom maďarskej prózy, či ešte lepšie maďarskej eseje 20. storočia. Bol mysliteľom európskeho významu, členom skupiny ľudových spisovateľov. Učil sa jazyky susedov (prekladal Jiráska) a písal eseje o stredoeurópskom „bratstve”. Hlásal dôležitosť vzájomného poznania. Hodlal utvrdzovať spoločný osud národov „medzi dvoma žarnovmi” a pripomína aj argumentáciu Milana Hodžu (Nová stredná Európa, 1931). Zúčtoval s ilúziou svätoštefanského Maďarska (Uhorska), zdôrazňoval nevyhnutnosť spolupráce. Po slovensky a po česky mu v 60. a 70. vyšla dráma Galileo a niekoľko románov (Des, Hriech, Smútok), ale jeho eseje sotva poznajú v susedných krajinách. Je viac ako poučné, že v posledných rokoch sa z maďarskej duchovnej produkcie dostali k slovenským čitateľom takmer výlučne ľavicovoliberálne diela. Németh spontánne a ako očitý svedok napísal analýzu politických a mentálnych predpokladov revolúcie 1956 a zahliadol aj do čias spred 2. svetovej vojny. Osobitne zaujímavý je výklad udalostí na maďarskom vidieku. V dedinách neboli ozbrojené boje, ale aj v najvzdialenejších kútoch krajiny zvrhli komunistickú diktatúru, vypudili miestnych koryfejov a demokraticky zvolili revolučné výbory. To, čo sa začalo 23. októbra 1956, nazýva „nečakaným úkazom”. Aj po uplynutí viac ako polstoročia sú jeho analýzy podnetné. Napriek tomu, že ho po roku 1990 istý literát chcel obviniť, že spolupracoval s Kádárovým režimom. Je fakt, že roku 1957 prijal Kossuthovu cenu. Azda sa nazdával, že takýmto gestom možno zmierniť hrozný teror. Vydali mu diela (mierne cenzurované), ale o jeho najdôležitejších esejach nemohlo byť ani reči. Usilovali sa ho dať do výkladu, ale nepripustili k nijakému verejnému prejavu. Na rozdiel od iných nikdy nepoprel revolúciu. Jeho riadky o novej novembrovej Kádárovej vláde vyznievajú doslova prorocky: „Hospodárska úľava bez politickej záruky nemá cenu a trpká je chvíľa pokoja vykúpená za cenu slobody.” Tá chvíľa trvala 35 rokov.

Peter Lipa sa zúčastní na festivale Dni Európy

3. mája 2011 - (sita)

Peter Lipa ako jediný umelec zo Slovenska sa zúčastní na 4. ročníku multižánrového festivalu Dni Európy, ktorý sa bude 9. mája naraz konať vo dvoch českých mestách - Prahe a Ostrave. Vystúpi s kapelou Visegrad Blues Band, v ktorej pôsobí už niekoľko rokov. Túto skupinu založili hudobníci zo štyroch krajín Vyšehradskej skupiny, ktorí reprezentujú špičku bluesovej hudby na svojich domácich scénach. Z Poľska sú to gitarista Leszek Cichonski a klavirista Zbigniew Jakubek, z Maďarska basista Egon Póka a bubeník János Solti. Českým muzikantom v zoskupení je harmonikár Ondřej Konrád. Organizátorom festivalu je Zastúpenie Európskej komisie v ČR a bude sa konať v rámci oslavy Dňa Európy pri príležitosti Európskeho roku dobrovoľníctva. Okrem Visegrad Blues Band na festivale tiež vystúpia zoskupenie N.O.H.A. - Noise of Human Art, Dorota Barová (Tara Fuki), Lenka Dusilová, Ashley Slater (Freak Power) a Tereza Černochová. Festivalový program doplnia víťazné kapely súťaže na internetovom portáli bandzone.cz Endy Moon 4 PM, Memphis, Pitch Bender a Showstation.

Román o Leviciach naštudovali aj divadlá

2. mája 2011 - (Týždeň na Pohroní)

Dej knihy sa odohráva v Leviciach. Románový príbeh sa začína odvíjať v roku 1938 na vtedajšej mestskej plavárni, ktorá bola v tom období vyhľadávaným centrom verejného života. Román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) po svojom vydaní vyvolal pozitívny ohlas u kritiky aj čitateľov. Dramaturgia Činohry Slovenského národného divadla zareagovala na úspech knihy a zaradila do svojho repertoáru jej voľnú divadelnú adaptáciu. Silný príbeh románu sa odohráva v rozmedzí rokov 1938 -1968 a zobrazuje príbehy štyroch priateľov. Začína sa v čase, keď majú traja kamaráti trinásť rokov. Hlavným miestom udalostí sú etnicky zmiešané Levice. Skupinka kamarátov tvorí malú demografickú vzorku tamojšej predvojnovej populácie. Jeden je Žid, druhý Maďar, tretí Čech. Román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) dostal v roku 2008 Cenu Európskej únie za literatúru, cenu Nadácie Tatra banky za umenie a Cenu čitateľov denníka SME v súťaži Anasoft litera. Na trhu je už jeho druhé slovenské vydanie. Celkový náklad knihy dosiahol päťtisíc kusov, čo je pri dnešnej úrovni predaja pôvodnej tvorby malý zázrak. Román v týchto týždňoch vyšiel i v maďarskom jazyku. „Cenu Európskej únie za literatúru sa Európska komisia rozhodla po prvý raz udeliť pred tromi rokmi s cieľom posilniť záujem čitateľov o literatúru jednotlivých členských krajín únie. Získať ju bola pre mňa pocta. Rovnako ma teší, že po českom preklade v máji 2010 vyšla prednedávnom táto kniha i v maďarčine. Maďarský preklad knihy vydalo to isté vydavateľstvo Kalligram ako slovenskú verziu,” povedal Pavol Rankov. V súčasnosti je uzatvorená vydavateľská zmluva už aj na chorvátsky preklad tohto románu. Na jeho motívy naštudovalo túto hru i Slovenské národné divadlo. Okrem už ročného účinkovania v Slovenskom národnom divadle malo premiéru aj inscenované scénické čítanie hry v pražskom Divadle v Dlouhé. Román je prerozprávaním pomerne dlhej historickej epochy Slovenska, počínajúc rokom 1938 a končiac rokom 1968. Príbeh našej krajiny sa prelína s príbehom troch kamarátov - Petra, Jána a Gabriela, pochádzajúcich z Levíc. Z regiónu, v ktorom každý dejinný zvrat ovplyvnil zmenu mena či národnosti obyvateľov bez toho, aby sa pohli z miesta. Peter sa považuje pôvodom za Maďara, Ján za Čecha a Gabriel nezaprie svoj židovský pôvod. Žiadna historická katastrofa, národnosť ani vierovyznanie však nezničili ich priateľstvo, aj keď stáli voči sebe ako rivali v tom najchlapskejšom boji. Títo traja sa 1. septembra 1938 stretli na levickom kúpalisku, aby súťažili o lásku krásnej Márie. Ich súperenie potom pokračovalo ďalších tridsať rokov spolu so zápasom Slovenska o hľadanie svojho miesta v dejinách Európy.

Maďarsko prijalo prísny zákon na ochranu nefajčiarov

26. apríla 2011 - (tasr)

Od januára budúceho roka bude v Maďarsku zakázané fajčenie prakticky vo všetkých verejných uzatvorených priestoroch, rozhodli o tom poslanci maďarského parlamentu. Za zákon o ochrane nefajčiarov hlasovalo 271 poslancov, 37 bolo proti a 14 sa hlasovania zdržalo. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa zákaz týka pracovísk, reštauračných zariadení, ale napríklad aj čakární a zastávok hromadnej osobnej dopravy, podchodov či detských ihrísk. V uzatvorených priestoroch nemožno vyčleniť fajčiarske miesta, ani na pracoviskách či vo vlakoch. Priestor na fajčenie možno vyhradiť iba na otvorenom priestranstve päť metrov od vchodu do uzatvoreného priestoru. Výnimkou sú reštauračné zariadenia, kde miesto na fajčenie môže byť vonku priamo pri vchode. Zákaz fajčenia bude platiť aj na otvorených priestranstvách v prípade detských a zdravotných zariadení. Dodržiavanie zákazu bude v kompetencii Štátneho zdravotného ústavu ÁNTSZ. V Maďarsku fajčí takmer 30 percent populácie. Zákon o ochrane nefajčiarov novelizovali naposledy v decembri v roku 2005.

Maďarsko pritvrdilo v boji proti fajčiarom

26. apríla 2011 - (sita)

Maďarský parlament v utorok schválil zmeny v zákone o ochrane nefajčiarov, ktoré rozširujú platnosť zákazu fajčiť na všetky uzavreté verejné priestory, ako sú pracoviská, stravovacie zariadenia či zastávky a vozidlá hromadnej dopravy. Príslušný návrh podporilo 271 prítomných poslancov, zatiaľ čo 37 bolo proti a 14 sa zdržalo hlasovania. Rozšírený zákaz, ktorý má vstúpiť do platnosti v januári 2012, verejným inštitúciám a prevádzkovateľom verejných služieb neumožňuje pre fajčiarov žiadnu časť vnútorných priestorov, naďalej však bude dovolené fajčiť na priľahlých otvorených priestranstvách. Výnimkou budú školské a zdravotnícke zariadenia, ktoré nesmú vytvárať priestory pre fajčiarov vnútri ani vonku. Dodržiavanie zákazu budú kontrolovať pracovníci štátneho zdravotného dozoru, ktorí po uplynutí trojmesačného prechodného obdobia začnú pokutovať jeho porušovateľov. Jednotlivým fajčiarom pritom hrozí pokuta do výšky 30-tisíc forintov.

Orbán chce po útoku na Rómov sprísniť trestný zákon

28. apríla 2011 - (sita)

Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána sa chystá v rekordnom tempe prijať novelu trestného zákona, ktorá by sprísnila tresty za útoky alebo podnecovanie útokov na etnické, národnostné či iné menšiny. Vláda sa tak rozhodla zareagovať na udalosti v obci Gyöngyöspata, kde si v tesnej blízkosti rómskych domov zriadilo výcvikový tábor extrémistické hnutie Véderő. Pri utorňajšom útoku extrémistov na Rómov boli zranení štyria ľudia. Potrebu novely trestného zákona, ktorá by zabránila podobným udalostiam, obhajoval Orbán vo štvrtkovom rozhovore pre súkromnú televíziu TV2: „Deväť z desiatich ľudí je presvedčených, že súčasný trend smeruje k násiliu, a že verejnosť by mala byť pred akýmikoľvek formami násilia chránená. Štát musí hovoriť jazykom sily. Doteraz sme boli tolerantní, ale s tým je už koniec,” vyhlásil premiér. Podpredseda maďarskej vlády Tibor Navracsics už stihol predložiť novelu trestného zákona, podľa ktorej by hrozili až tri roky odňatia slobody „každému, kto vykazuje protispoločenské správanie voči druhým na základe ich príslušnosti k inej národnej, etnickej, náboženskej či inej skupine provokatívnym spôsobom, ktorý vytvára strach”. Štyria ľudia utrpeli v utorok večer zranenia, z toho jeden vážne, pri násilnom strete medzi radikálnymi nacionalistami a Rómami v obci Gyöngyöspata na severovýchode Maďarska. Ako povedal v stredu miestny rómsky líder Aladár Horváth, uniformovaní členovia ultranacionalistickej skupiny Véderő za podpory niektorých miestnych obyvateľov začali hádzať kamene na dom v rómskej osade, čo vyprovokovalo bitku. K násilnému stretu došlo napriek posilnenej policajnej prítomnosti v dedine. Polícia po incidente niekoľko ľudí zadržala. Podľa vládneho splnomocnenca župy Heves Lászlóa Horvátha sa situácia začala vymykať kontrole. Situácia v obci Gyöngyöspata sa začala vyhrocovať v piatok, keď si ultranacionalisti zriadili „obranný výcvikový tábor” pri rómskej osade, čo spôsobilo útek skoro 300 rómskych žien a detí z obce. Tábor následne obkľúčilo asi 400 policajtov a účastníkov trojdňového výcviku oblečených v uniformách vyzvali, aby sa rozišli. Viacero osôb vrátane organizátora výcviku zatkli a tábor rozpustili. Skupina Véderő, ktorá je údajne blízka ultrapravicovej strane Jobbik, nasadila v marci v obci Gyöngyöspata a v iných dedinách s rómskou populáciou svoje hliadky, ktoré mali „dohliadať na poriadok a chrániť nerómske obyvateľstvo pred rómskou kriminalitou”. Poslankyňa Jobbiku Dóra Durová však v piatok vyhlásila, že jej strana nemá s touto skupinou nič spoločné.

Maďarskí radikáli zmlátili Rómov

28. apríla 2011 - (Matina Lidinská - hnonline.sk)

„Načo sú tu? Sú to obyčajní potkani, ľudia sa ich boja,“ odpovedá na otázku HN o vyčíňaní extrémistov obyvateľka severomaďarskej obce Gyöngyöspata Natasa Farkasová. Práve v tejto obci v noci na včera radikáli s vyholenými hlavami vyprovokovali brutálnu bitku s miestnymi Rómami, počas ktorej ťažko zranili štyroch ľudí. Obyvateľom Gyöngyöspaty naháňajú už niekoľko dní strach príslušníci domobrany, ktorí sa tu rozhodli vziať moc zákona do svojich rúk. Založili si tu akýsi vojenský tábor, ktorý mal údajne slúžiť na výcvik. Ochranná sila, ako svoju domobranu nazvali, má však veľmi ďaleko od demokracie. Kontrola ulíc, fakľové pochody a bitky s miestnymi Rómami. Práve takto odstrašujúco vyzerá situácia v maďarskej dedine, z ktorej chce väčšina zo 450 Rómov odísť. Majú totiž strach, a nie bez dôvodu, ako ukázal tohtotýždňový incident. Útoky na Rómov a pochody radikálov na čele s členmi a priaznivcami parlamentnej strany Jobbik však nie sú v Maďarsku žiadnou novinkou. V posledných rokoch titulné strany novín niekoľkokrát zaplnili príbehy o tom, ako mladíci v uniformách napadli rómske domy. Všetky strany sa však zhodujú na tom, že nečinná je v takomto prípade najmä vláda a za všetkým vidia zlú ekonomickú situáciu. „Nikto tu nemá peniaze, štát nám nepomohol v minulosti a nepomôže nám ani teraz. Ale ani Cigáni nemôžu robiť všetko, čo chcú,“ dodáva Farkasová, ktorá je sama Rómka. Členovia domobrany sa totiž netaja tým, že ich jedinou snahou je odstrániť z verejnosti kriminalitu. Práve v oblastiach, ako je Gyöngyöspata, je kriminalita veľmi vysoká. Je to najmä pre zlú finančnú situáciu Rómov, ktorí často vidia posledné riešenie v krádežiach. „To, čo sa deje medzi Cigánmi u nás, sa nedá vydržať. Vina je na strane radikálov aj Cigánov. Ani oni nemusia ísť kradnúť,“ tvrdí Farkasová. Situáciu v obci nezvládol ani starosta László Tábi. Ten sa rozhodol zo svojej funkcie odstúpiť. Nahradiť by ho chcel vodca Ochrannej sily Tamás Eszes. Podobný problém vidí v nástupe radikalizmu u našich susedov aj opozícia. Kým bývalý socialistický premiér Ferenc Gyurcsány hovorí o „nacistickej otázke“, opozičná strana Politika môže byť iná je opatrnejšia. „Hlavným dôvodom je to, že vláda sa nestará o vidiek. Práve preto tu vyčíňajú extrémisti a situáciu využívajú len na vyťaženie politického kapitálu. Je hrozba, že týmito ľuďmi sa nikto nezaoberá,“ potvrdil pre HN člen strany Dávid Dorosz. Hrozbou však podľa analytika Pétera Krekóa môže byť aj budúcnosť. „Je tu veľké riziko symetrickej radikalizácie. To by znamenalo vytvorenie rómskej obrannej gardy ako odpoveď na pochody a vyčíňania ostatných podobných organizácií,“ potvrdil pre HN Krekó. Miestny vajda János Farkas povedal, že pre „týchto nacistov“ včera nepustili Rómovia svoje deti do školy. Kvôli vyčíňaniu extrémistov dokonca mnohí z nich oznámili americkému veľvyslanectvu, že požiadajú o azyl v USA. Na stranu domobrany sa však najnovšie pridávajú aj nerómski obyvatelia obce. Práve tí sú totiž cieľovou skupinou ultrapravicového Jobbiku. „Jobbik chce takýmto spôsobom len získať voličov,“ dodal Dorosz. Maďarská opozícia podľa neho nevylučuje, že by sa s problematikou neutíchajúcich zrážok medzi radikálmi a Rómami mal zaoberať aj Brusel. „Pevne verím, že táto situácia zdvihne vlnu pozornosti aj v Bruseli. Určite by som podporil, keby s tým únia niečo robila, avšak hlavne musíme zakročiť my doma,“ dodal Dorosz.

Maďarskí ultranacionalisti sa pobili s Rómami

27. apríla 2011 - (sita)

Štyria ľudia utrpeli v utorok večer zranenia, z toho jeden vážne, pri násilnom strete medzi radikálnymi nacionalistami a Rómami v obci Gyöngyöspata na severovýchode Maďarska. Ako povedal v stredu miestny rómsky líder Aladár Horváth, uniformovaní členovia ultranacionalistickej skupiny Véderő za podpory niektorých miestnych obyvateľov začali hádzať kamene na dom v rómskej osade, čo vyprovokovalo bitku. K násilnému stretu došlo napriek posilnenej policajnej prítomnosti v dedine. Polícia po incidente niekoľko ľudí zadržala. Podľa vládneho splnomocnenca župy Heves Lászlóa Horvátha sa situácia začala vymykať kontrole. Situácia v obci Gyöngyöspata sa začala vyhrocovať v piatok, keď si ultranacionalisti zriadili „obranný výcvikový tábor” pri rómskej osade, čo spôsobilo útek skoro 300 rómskych žien a detí z obce. Tábor následne obkľúčilo asi 400 policajtov a účastníkov trojdenného výcviku oblečených v uniformách vyzvali, aby sa rozišli. Viacero osôb vrátane organizátora výcviku zatkli a tábor rozpustili. Skupina Véderő, ktorá je údajne blízka ultrapravicovej strane Jobbik, nasadila v marci v obci Gyöngyöspata a v iných dedinách s rómskou populáciou svoje hliadky, ktoré mali „dohliadať na poriadok a chrániť nerómske obyvateľstvo pred rómskou kriminalitou”. Poslankyňa Jobbiku Dóra Durová však v piatok vyhlásila, že jej strana nemá s touto skupinou nič spoločné. Z dediny pre obavy o bezpečnosť v piatok ráno odišlo 276 rómskych žien a detí v piatich autobusoch, ktoré im poskytol Červený kríž. Muži sa rozhodli zostať doma, aby chránili svoj majetok. Rómske ženy a deti sa po dvoch dňoch vrátili domov.

V Maďarsku sa pobili extrémisti s Rómami, štyria ľudia sú zranení

27. apríla 2011 - (tasr)

Štyria ľudia utrpeli zranenia pri konflikte, ku ktorému došlo v utorok večer v maďarskej obci Gyöngyöspata medzi členmi paramilitantného hnutia Véderő (Ochranná sila) a skupinou miestnych Rómov. Stav jedného zo zranených je vážny. Do obce prišli stovky policajtov, informovala dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Hromadná bitka sa rozpútala okolo 21.30 h po tom, čo neznáme osoby mierili na Rómov z diaľky predmetmi pripomínajúcimi zbrane a skupina ľudí v uniformách hádzala kamene na dom v rómskej časti obce. Spolupracovník Rómskej nadácie pre ľudské práva János Radó pre maďarský spravodajský server Index uviedol, že viacerí uniformovaní príslušníci Véderő sa vrátili do obce, kde sa mal cez víkend konať ich výcvikový tábor. Spolu s časťou miestneho obyvateľstva, ktoré s Ochrannou silou sympatizuje, Rómov v centre obce celý deň provokovali. Podľa Rómskeho tlačového centra (RSK) konflikt vyprovokovali paramilitanti. Hovorca polície Hevešskej župy Bálint Soltész pre MTI povedal, že polícia v Gyöngyösi začala trestné stíhanie vo veci hromadnej výtržnosti. V noci nadnes prišli do Gyöngyöspaty stovky policajtov a na mnohých miestach uzatvorili celé ulice. V obci predtým vyše dva týždne hliadkovali členovia Občianskej stráže za krajšiu budúcnosť. Hnutie Ochranná sila následne avizovalo výcvikový tábor na obdobie od 22. do 24. apríla, ktorý sa mal konať v susedstve Rómami obývanej časti Gyöngyöspaty. V čase výcviku paramilitantov v spolupráci s Maďarským Červeným krížom odviezli z obce 267 rómskych žien a detí, ktoré sa vrátili v nedeľu. Polícia zadržala vo výcvikovom tábore ešte v piatok osem ľudí, medzi nimi aj šéfa organizácie. V pondelok Mestský súd v Egri neprávoplatne zrušil konanie, ktoré polícia iniciovala pre podozrenie z priestupku výtržníctva.

Suzuki v Ostrihome obmedzil výrobu pre nedostatok súčiastok

3. mája 2011 - (tasr)

Japonská automobilová spoločnosť Suzuki Magyar Suzuki Zrt. v severomaďarskom Ostrihome pre nedostatok súčiastok z Japonska obmedzila výrobu od začiatku mája na tri týždne, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Ako uviedla hovorkyňa spoločnosti Magyar Suzuki Viktória Ruskaová, v tomto období vyrába automobilka denne iba 400-430 vozidiel namiesto doterajších 850 áut vo dvoch zmenách. Zamestnancov nebudú prepúšťať, prídu iba o príplatky za zmeny. Nedostatok súčiastok najmä menších elektronických dielov - je spôsobený prírodnou katastrofou v Japonsku. K obmedzeniu výroby podľa hovorkyne pristúpili preto, aby vydržali zásoby do vyriešenia zásobovania. Spoločnosť Magyar Suzuki, ktorú založili v roku 1991, zamestnáva 3500 ľudí, medzi nimi aj občanov SR.

Maďarské orgány sú pripravené na test atómovej elektrárne v Paksi

3. mája 2011 - (tasr)

Maďarské orgány sú pripravené na záťažové testy atómovej elektrárne v Paksi, ktoré sa začnú okamžite po tom, čo sa v Európskej únii dospeje k dohode o kritériách testovania. Vyhlásil to v maďarskom Gödöllő na neformálnej schôdzke ministrov energetiky členských krajín Únie minister národného rozvoja Tamás Fellegi. Testovanie, ktoré sa bude konať v spolupráci s vedením elektrárne, Celoštátneho úradu pre atómovú energiu a so spoločnosťou Maďarské elektrárne, bude môcť byť ukončené do konca septembra, povedal maďarský minister. „O výsledkoch testu nemáme pochybnosti,” konštatoval Fellegi. Jadrová elektráreň v Paksi funguje od roku 1976. Pôvodne plánovaná životnosť blokov sa skončí v období medzi rokmi 2012-2017, program predĺženia životnosti o 20 rokov začali realizovať v roku 2001. V súčasnosti využíva štyri reaktory typu VVER, čo je ľahkovodný typ reaktora sovietskeho dizajnu. Spoločne majú reaktory inštalovaný výkon okolo 2000 MW. Členské krajiny únie sa dohodli, že zhodnotenie spôsobilosti európskej atómovej energetiky sa uskutoční niekedy do konca prebiehajúceho roka, najneskôr však na začiatku nasledujúceho. Účasť štátov na testoch bude na dobrovoľnej báze. Z členských štátov Únie využíva na zabezpečenie svojich energetických potrieb jadrové reaktory 14 krajín, kým vo zvyšných 13 nie je tento typ súčasťou energetického mixu.

Slovensko má najkrajšiu rytú známku v EÚ

2. mája 2011 - (tasr)

Poštová známka 400. výročie konania Žilinskej synody vyhrala 1. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Grands Prix de l’Art Philatlique”. O víťazstve rozhodla odborná jury 30. apríla 2011 v Bruseli. O poštovej známke sa hneď po jej vydaní začalo hovoriť vo filatelistickej obci v superlatívoch, napríklad bola označovaná za najkrajšiu známku desaťročia alebo najkrajšiu slovenskú známku vydanú po roku 1993. Koncom minulého roka bola ocenená dvoma cenami ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a získala aj ocenenie generálnej riaditeľky SP, a. s., - Krištáľovú známku za najkrajšiu známku roka. Známka vyšla v exkluzívnej hárčekovej úprave v limitovanom náklade 60.000 kusov. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky je Dušan Kállay a autorom excelentnej oceľorytiny známky a hárčeka Martin Činovský. Vzhľadom na skutočnosť, že sa Žilinská synoda konala pod záštitou uhorského palatína grófa Juraja Thurzu z Betlanoviec, stúpenca reformácie augsburského smeru, aj dizajn poštovej známky je prispôsobený týmto historickým reáliám. Na hárčeku je umelecky stvárnený hlavný obraz z tzv. Thurzovho oltára, ktorý si dal palatín vyhotoviť do kaplnky svojho hradu na Orave. Oltár bol neskôr prenesený do evanjelického kostola v Necpaloch, kde sa nachádza dodnes. Unikátny neskororenesančný oltár, nazývaný Speculum Justificationis, pochádza z roku 1611. Namaľoval ho nemecký maliar Paul Juvenel starší podľa staršej grafickej predlohy norimberského rytca Josta Ammana. Komplikovaná kompozícia obrazu je vizualizáciou kľúčových vieroučných otázok. Zobrazenými motívmi a nápismi v jednej kompozícii interpretuje tézy o ospravedlnení hriešneho človeka pred Bohom v protestantskom ponímaní.

Slováci za hranicami alkohol páliť nemôžu

4. mája 2011 - (korzar.sk)

Na Slovensku si nemôže pestovateľ vyrábať ovocný destilát sám doma na vlastnom zariadení, ako je to už po novom možné v Maďarsku. Tam to zlegalizovali a navyše na rozdiel od nás oslobodili aj od spotrebnej dane pre domácu výrobu 50 litrov destilátu z vlastného ovocia a pre vlastnú spotrebu. „Daň zaplatí pestovateľ iba v prípade, ak prekročí povolené množstvo 50 litrov alebo ho ďalej predá. To znamená, že drobnopestovateľ v Maďarsku nemôže napríklad pre slovenského pestovateľa vyrobiť destilát,” vysvetlila hovorkyňa Colného úradu Zuzana Pavlíková. Upozornila tiež, že podľa našich predpisov je možné pre pestovateľa vyrobiť ovocný destilát iba v niektorej z legálnych páleníc na Slovensku. Tie sú registrované colným úradom. Prevádzkovateľ pálenice vypáli destiláty len z vlastného ovocia pestovateľa. Kvas môže prijať na spracovanie len na základe písomnej žiadosti pestovateľa o výrobu destilátu. Na Slovensku sa za pálenie na rozdiel od Maďarska spotrebná daň platí. Na destilát, najviac 43 litrov čistého alkoholu za jedno výrobné obdobie pre jedného pestovateľa, sa u nás uplatňuje polovičná sadzba dane (teda 540 eur na hektoliter čistého alkoholu). Ďalej sa už predávať nesmie. V súvislosti s novinkami v Maďarsku informovali naši colníci, že budú robiť kontroly, či niekto neporušuje zákon a nepáli alkohol u južných susedov. Pôjde hlavne o cestné kontroly áut smerujúcich z Maďarska. Ak bude mať niekto u seba domáci alkohol, musí sa preukázať jeho legálnym nadobudnutím v pálenici na území Slovenska (dokladom je „vyskladňovací” list). Ak colníci zistia, že ide o nelegálny lieh, bude mať jeho majiteľ problém. „Ak jeho pôvod alebo spôsob nadobudnutia nebude vedieť preukázať, môže dostať pokutu vo výške 50 percent dane, pripadajúcej na množstvo takto zisteného liehu, minimálne však 1 659,69 eura. Navyše lieh zabavíme,” uviedla Pavlíková.

„Lietajúca Gizi“ má 85 rokov, ale kradne ako straka

27. apríla 2011 - (tasr)

Najstaršia a najznámejšia zlodejka Maďarska, „lietajúca Gizi”, bola v uplynulý piatok opäť v akcii a postarala sa o prácu policajtom tentoraz v okolí Balatonu. Zlodejka-veteránka sa pokúsila využiť nepozornosť obyvateľov rodinného domu v Balatonbogláre, prenikla do objektu a hľadala tam cennosti. Napokon odišla z miesta činu s korisťou v podobe dvoch prsteňov. Informáciu priniesla maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na policajné zdroje z Fonyódu. Pátranie po zlodejke, ktorá sa maskovala rôznymi parochňami, sa začalo krátko po oznámení a bolo úspešné. Podozrivú, ktorá však tento čin pri následnom výsluchu popierala, Gizella Kosztorová, ktorú možno v úctyhodnom veku už označiť za kleptomanku, kradne viac ako polstoročie. Od roku 1953 ju odsúdili už vyše 20-krát za trestné činy krádeže, a to na tresty v celkovej dĺžke viac ako 40 rokov. Vďaka vzornému správaniu sa za mrežami si odsedela z nich iba polovicu. Jej prezývka „lietajúca Gizi” pochádza z obdobia vlády štátostrany, keď vášnivá zlodejka permanentne používala na presuny k dejiskám činov leteckú dopravu, aby sa ešte v rovnaký deň vracala do metropoly krajiny Budapešti. Medzičasom však cestuje výlučne vlakmi, pretože železničná doprava je v Maďarsku pre dôchodcov bezplatná. Samotná páchateľka tvrdí, že sa „zlodejkine venuje z vášne”, a označuje sa za „kráľovnú zlodejov”. Naposledy ju policajti zadržali vo februári v meste Bicske, kde v jednom dome siahla na hotovosť majiteľov.

Zástupca riaditeľa školy hral s deťmi hru na vyzliekanie

28. apríla 2011 - (tvnoviny.sk)

Škandalózny prípad rieši polícia v Maďarsku. Jeho záporným hrdinom a podozrivým zároveň je zástupca riaditeľa istej základnej školy v meste Dunakeszi, ktorý počas výletu so žiakmi prvého stupňa mal hrať s deťmi hru, pri ktorej sa tie mali pred ním vyzliekať donaha, informuje dnes (28. 4.) portál blikk.hu. Počínanie zástupcu riaditeľa, ktorého okolie považovalo za milého a medzi žiakmi obľúbeného, vyšlo najavo po tom, ako o tzv. vyzliekacej hre porozprávalo doma rodičom jedno z dievčat po návrate z výletu. Zhrození zákonní zástupcovia sa okamžite obrátili na políciu, ktorá už vo veci začala konať. Podľa informácií maďarského denníka bol pedagóg s deťmi odovzdať ceny hotelom v meste Hévíz, v ktorých boli školáci na kúpeľných pobytoch. Počas tohto zájazdu učiteľ žiakom povedal, že sa zahrajú hru, pri ktorej sa treba vyzliecť donaha. „Teraz nemusíte mať zábrany, pretože tu nie sú rodičia,” týmito slovami mal nabádať deti k vyzliekaniu. Rodičov jeho počínanie poriadne pobúrilo a šokovalo, pretože o pedagógovi si mysleli, že mu môžu dôverovať. Muž pre deti organizoval prehliadky jaskýň či tábory a rodičia svoje ratolesti s ním vždy pokojne pustili s vedomím, že sú v bezpečí. Polícia už učiteľa vypočula a urobila u neho aj domovú prehliadku, pričom mužovi zhabala počítač, aby preverila či obsahuje materiál s pedofilnou tematikou.

Z deviateho poschodia paneláku vypadlo 1,5-ročné dievčatko

27. apríla 2011 - (tvnoviny.sk)

V maďarskom hlavnom meste Budapešti vypadlo z deviateho poschodia panelákového domu 1,5-ročné dievčatko, informuje dnes (27. 4.) portál blikk.hu. Na miesto nešťastia, ktoré sa prihodilo v časti metropoly Újpest, dorazili dve špeciálne záchranárske vozidlá, dievčatko však utrpelo po páde také vážne zranenia, že mu zdravotníci už nedokázali pomôcť. V čase tragédie na dievčatko a jeho 9-ročného súrodenca dávala v byte pozor ich stará mama. Tá uviedla, že pri deťoch zaspala. Zobudil ju až jeden zo susedov s tým, že jej vnučka vypadla z okna.

Sikorčin prišiel s Maďarskom o postup. Asi aj o pas

27. apríla 2011 - (Michal Trško - Sme)

Ani dva góly a tri asistencie Ladislava Sikorčina nepomohli maďarskému mužstvu prebojovať sa do A­kategórie majstrovstiev sveta. V rozhodujúcom zápase budapeštianskeho turnaja o postup prehrali v sobotu s Talianskom 3:4 gólom v predĺžení. Rodák z Ilavy niesol prehru ťažko, niekoľko minút skľúčený plakal na ľade. V zápase znižoval na 2:3. Do maďarského mužstva sa dostal na poslednú chvíľu. Prísahu, vďaka ktorej mohol hrať za národný tím, zložil v Ujpéšti 1. apríla. O ceremónii, pri ktorej získal nový občiansky preukaz, informovali viaceré maďarské médiá. Podľa zákona, ktorý schválili za vlády Roberta Fica, by mal o slovenské občianstvo prísť. Či sa to už stalo, nechcelo ministerstvo vnútra povedať. Hokejista telefón nedvíha. Ak nové občianstvo nenahlásil, hrozí mu pokuta 3319 eur. „Ministerstvo vnútra využije všetky možnosti na zistenie, či občan získal občianstvo iného štátu,“ napísala Ľubomíra Miklovičová z ministerstva. Video Sikorčinovej prísahy je zavesené na internete. „Strata je však automatická, nie je viazaná na nahlásenie, ale na samotné nadobudnutie iného štátneho občianstva,“ spresnila Miklovičová.

Slovenská pupočníková krv zachraňuje maďarské dievčatko

3. mája 2011 - (tasr)

Pupočníková krv zo Slovenska mieri do susedného Maďarska, kde ju transplantujú ročnému dievčatku trpiacemu ojedinelým Paersonovým syndrómom. Pacientka momentálne prežíva vďaka transfúziám. Syndrómom trpia iba deti a bez úspešnej transplantácie krvotvorných buniek je smrteľný. Ide už o deviaty transplantát pupočníkovej krvi vydaný zo Slovenskej verejnej banky pupočníkovej krvi do zahraničia. Lekári hľadali vhodnú jednotku pupočníkovej krvi prostredníctvom medzinárodnej databázy Bone Marrow Donors Worldwide (BMDW) združujúcej 44 národných registrov pupočníkovej krvi v 26 krajinách. Databáza okrem 15 miliónov darcov kostnej drene obsahuje aj takmer 500.000 jednotiek pupočníkovej krvi. „Vydanie pupočníkovej krvi do transplantačného centra je najvzrušujúcejšou časťou našej práce. Je to totiž prvý a najdôležitejší krok k naplneniu nášho poslania - záchrane ľudského života,” uviedol zakladateľ registra a predseda správnej rady Eurocord-Slovakia Zohdy Hamid. Pupočníková krv zo Slovenska bola použitá na liečbu už 15 pacientov. V priebehu dvoch rokov putovalo deväť jednotiek na transplantáciu do iných krajín. Na Slovensku bola využitá šesťkrát - päťkrát to bola krv od súrodenca, jeden pacient využil vlastnú pupočníkovú krv. V Maďarsku ide o druhú transplantáciu pupočníkovej krvi. V Miškovci zachraňoval transplantát pacienta s akútnou leukémiou. Pupočníková krv v tomto prípade pochádzala od súrodenca, informoval TASR Filip Švaňa zo spoločnosti Kubus PRO. Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek Eurocord-Slovakia vznikol v roku 1997 ako občianske združenie, ktorého hlavným poslaním je realizácia, propagácia a koordinácia aktivít vedúcich k využitiu kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na liečbu a výskum.

Deti zhodili zo strechy paneláku fľašu, zasiahla hlavu školáčky

3. mája 2011 - (tvnoviny.sk)

Ešte 7. marca prázdna fľaša od sektu padajúca zo strechy desaťposchodového paneláku v maďarskom meste Tatabánya zasiahla do hlavy 11-ročnú Zlaticu. Školáčka, ktorá sa práve vracala z obchodu sa vzápätí ocitla v ohrození života. Portál blikk.hu dnes (3. 5) informoval, že polícia už vypátrala osoby, ktoré mali incident na svedomí. Sklenená fľaša, ktorá letela voľným pádom z výšky 30 metrov rýchlosťou asi 80 kilometrov za hodinu ovalila školáčku silou, ktorá je porovnateľná s tou, ako keď človek utrpí úder bejzbalovou pálkou s maximálnou intenzitou, uviedla stránka maďarského denníka krátko po incidente. Z hlavy dievčaťa, ktoré sklenený predmet zasiahol sa valila krv a ihneď ju previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti. V nemocnici, kde ju hospitalizovali následne podstúpila operačný zákrok. „Prajem im, aby ich polícia našla skôr ako ja, lebo keď ich vypátram tak...“, boli prvé slová nešťastnej 30-ročnej matky Heleny, keď zistila, čo sa toho času s jej dcérou stalo. Polícia, ktorá medzitým vypísala na dolapenie páchateľov aj odmenu, v týchto dňoch už zistila, že fľašu zo strechy obytného domu vyhodila dvojica detí - dievča a chlapec. Tie sa v prítomnosti svojich rodičov k činu, ktorý sa akoby zázrakom neskončil tragédiou, aj priznali.

Na akcii proti dvom Slovákom v Budapešti sa podieľali aj slovenskí policajti

2. mája 2011 - (tasr)

Na akcii proti dvom slovenským občanom v Budapešti, u ktorých našli viacero zbraní a veľké množstvo streliva, sa podieľala aj slovenská polícia. Maďarská protiteroristická jednotka zasahovala v sobotu (30. 4.) v šiestom budapeštianskom obvode. „Maďarská polícia nás požiadala o spoluprácu prostredníctvom Interpolu. Spolupráca spočívala v preverovaní totožnosti,” povedala TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáta Čuháková. Totožnosť mužov, ani to, či sú za trestnú činnosť stíhaní aj na Slovensku, hovorkyňa nepovedala. „Viac informácií v tejto súvislosti momentálne nemôžeme verejnosti poskytnúť,” uviedla Čuháková. Maďarská protiteroristická jednotka zadržala v sobotu o 22.30 h dvoch občanov Slovenskej republiky v 6. budapeštianskom obvode, kde policajti našli v dvoch bytoch zbrane, strelivo, ale aj uniformu zásahovej jednotky. Uviedla to maďarská tlačová agentúra MTI odvolávajúc sa na informácie Budapeštianskeho veliteľstva polície. Polícia podozrivých zadržala a iniciovala ich vzatie do vyšetrovacej väzby. Prípadom sa zaoberá Oddelenie boja proti organizovanému zločinu BRFK.

Úrady vyšetrujú, prečo neskoro porovnali Roháčovu DNA

3. mája 2011 - (sita)

Maďarská generálna prokuratúra začala vyšetrovať oneskorenie porovnania vzoriek DNA slovenského občana Jozefa Roháča s DNA nájdenou na mieste vraždy maďarského podnikateľa Jánosa Fenyőa v roku 1998. V utorok o tom informoval denník Népszabadság. Roháča prepustili z maďarského väzenia v októbri 2010 a až potom zistili, že vzorky sa zhodujú. Maďarský súd na neho vydal vo februári pre spomínanú vraždu medzinárodný zatykač, pričom do Maďarska ho Slovensko deportovalo 17. apríla. Prokuratúra sa teraz rozhodla prešetriť, prečo Národný kriminalistický úrad neporovnal vzorky skôr a či za toto oneskorenie môže polícia či iný úrad. Podľa denníka by mala polícia automaticky porovnávať vzorky DNA odobraté zločincom s neidentifikovanými vzorkami odobratými na miestach zločinov. Potom, čo Roháča zatkli v októbri 2008 v Prahe a vydali do Maďarska, jeho vzorky DNA odoslali kriminalistickému úradu. Systém mal vyšetrovateľov ihneď upozorniť, že jeho DNA je zhodné s DNA nájdenou na mieste vraždy Fenyőa. Prokuratúra teraz zisťuje, prečo sa tak nestalo. Roháč, prezývaný aj Potkan, strávil dva roky v maďarskej väznici za zneužitie výbušnín pri pokuse zavraždiť podnikateľa Zoltána Seresa. Roháč sa v júni 1997 snažil podnikateľa zabiť bombou na diaľkové ovládanie, tá však zlyhala. Roháčovi pripisujú aj účasť na bombovom útoku v centre Budapešti z júla 1998, ktorý si vyžiadal štyri obete, čo sa však polícii nepodarilo dokázať. Maďarské úrady sa taktiež domnievajú, že skupina pod Roháčovým vedením je zodpovedná aj za útoky na centrálu politickej strany Fidesz a obydlia dvoch členov parlamentu, ktoré sa odohrali na jar a v lete 1998 rovnako v Budapešti. Na Slovensku bol v minulosti Roháč obvinený spolu s Imrichom Oláhom, ktorý už nežije, z vraždy Róberta Remiáša. Tomu v roku 1996 vybuchlo auto v bratislavskej Karlovej Vsi. Trestné stíhanie v roku 2006 zastavili.

.

.

.

.

.

.

.

.

.......................................................................................................................................