Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Problém presídlencov nie je doriešený

12. apríla 2011 - (Helena Kokolová - Pravda)

Asi 70-tisíc ľudí sa dotklo presídlenie obyvateľov medzi ČSR a Maďarskom v rokoch 1947 až 1949. Presídlenci dostávali doklady o vlastníctve - výmery o prídele do vlastníctva, na základe ktorých sa stali vlastníkmi nehnuteľností. Pritom štát sa právnou normou zaviazal, že o pozemnoknižné prevedenie výmerov sa postará na vlastné náklady. Lenže potom prišla kolektivizácia a prestalo sa to zapisovať. „V rodinách presídlencov majú výmery, ale nemajú ich zapísané v pozemkových knihách. Výmery nesedia, napríklad na listine bolo kedysi niekomu pridelených 15 hektárov, ale keď to preskúmame podľa pôvodných vlastníkov, stavu v pozemkovej knihe a identifikácie v katastri nehnuteľností, tak nám vychádza o mnoho hektárov menej,” vraví prezident Notárskej komory Karol Kovács. „Niekedy z 15 hektárov je len 7 alebo 8 hektárov. Pritom prídelca dostal od štátu 15 hektárov, ale len na papieri. Toto všetko sa dá riešiť len zákonom, inak nie. Keď totiž prídelca alebo jeho právni nástupcovia preukážu, že ich právny predchodca dostal 15 hektárov pôdy a keď prešetríme všetko podľa katastra a podľa pôvodných vlastníkov, že vychádza len povedzme 9 hektárov, tak by sa na základe takýchto zistení mala prijať právna norma, podľa ktorej by zvyšnú plochu mali dostať zo štátnych pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond.” Po 1989 roku dokonca ministerstvo financií od týchto prídelcov za prídel vybralo peniaze. „Oni to všetko zaplatili, lebo všetci dostali výmery po doplatení za nadprídel. Väčšinou totiž v Maďarsku zanechali menší majetok, než dostali na našom území. Československo totiž tento majetkový rozdiel zaplatilo Maďarskej republike a tento rozdiel v nadprídele museli nášmu štátu doplatiť prídelcovia alebo ich právni nástupcovia. Teraz zistili, že všetko doplatili a štát si svoje povinnosti neplní.” „Ešte pred zavedením registrov bolo do roku 1995 niekoľko etáp,” vraví Imrich Horňanský, bývalý predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra. „Pri zostavovaní registrov obnovenej evidencie pôdy sme prišli na to, že prídelové listiny boli poplatné revolučnej povojnovej nálade, ktorá na južnom území bola po vojne.” Množstvo prídelov bolo s pečiatkou bez podpisu alebo naopak, s podpisom bez pečiatky. Niektoré nemali ani jedno, ani druhé. „Prijali sa normy, ako treba v takých prípadoch postupovať. Bolo to totiž obdobie, kedy neboli zápisy vlastníkov v pozemkovej knihe povinné. Štát síce na seba vtedy zobral povinnosť, že raz prídelové listiny zapíše do pozemkovej knihy, potom bolo isté obdobie, keď nebol zápis povinný, bol len fakultatívny. Od 1. januára 1950 prišla však super revolučná socialistická vlna, keď funkcionári chceli pozemkové knihy spáliť. Spálené neboli, ale boli uložené do pivnice, boli súčasťou súdov,” vysvetľuje Horňanský. Po roku 1989 sa niektorí maďarskí občania, ktorí po vojne boli vysťahovaní a v Maďarsku dostali vtedy náhradu, odvolávali práve na zápisy v pozemkových knihách a požiadali niektorých notárov, aby im to zapísali do listu vlastníctva. Keď potom vlastníctvo chcel dať k tomu istému pozemku v katastri zapísať vlastník prídelovej listiny, bolo by duplicitné. V takom prípade mu kataster vyhovieť nemohol. „Keď je už totiž hoc aj nelegitímne vlastníctvo zapísané v prospech občana Maďarskej republiky, tak prídelcovi neostávalo nič iné, len podať určovaciu žalobu na súd. Spoločnosť sa takto musí potrápiť aj s dôsledkami revolučných povojnových rokov,” dodáva Horňanský.

Ficovo Maďarsko

11. apríla 2011 - (Peter Schutz - Týždeň)

Sklamanie z prejavu i plánov Radičovej vlády už občas testuje kacírsku ideu, či medzi touto a bývalou garnitúrou zostávajú nejaké veľké rozdiely. Ešteže Fico a Smer dodávajú nové argumenty. Mimoriadna schôdza parlamentu, ktorú inicioval Smer k otázke maďarskej ústavy a výrokov Orbána, je len pena dní. O to väčšmi, že sa ani nekonala, keďže koalícia program neodhlasovala. Uskutoční sa však v rámci riadneho pléna -a tu treba opätovne povedať, že reagovanie na podnety z cudzej politickej scény je absurdum. Opätovne preto, lebo jednu parlamentnú schôdzu, len a výlučne k výroku Orbána („eurovoľby rozhodnú, koľko poslancov bude zastupovať Maďarov v Karpatskej kotline”), zorganizoval Fico už v minulom volebnom období. Tento incident ilustruje mnoho ďalších, ktorých spoločným menovateľom bolo, že sa uskutočnili najmä v čase, keď Maďarsku vládli socialistické vlády. Bolo to teda v čase, keď po ohrození „krajne pravicovou stranou Fidesz” ešte nebolo ani chýru, ani slychu, a ani žiadne druhé občianstvo nehrozilo. Základnou pozíciou Fica k Maďarsku i Maďarom, z ktorej sa štyri roky nepohol, bolo teda živenie konfliktu. Napätie a štvanie chápal ako prirodzený stav vecí medzi Slovákmi a Maďarmi. Robert Fico sa od umiernených nacionalistov v terajšej vládnej koalícii skrátka líši tým, že jeho kroky v susedskej i vnútornej menšinovej politike dominantne určujú neznášanlivosť, averzia a podozrievanie. City, ktoré vedno so svojimi pobočníkmi (Maďarič, Čaplovič) voči Maďarom prechováva i v opozícii. Jeho kritika slovenskej diplomacie za to, že nereaguje dostatočne na vývoj v Maďarsku, či predtým na mediálny zákon, mieri, samozrejme, na domáce publikum. Je však úplným omylom. Jednak nezdravo zvyšuje pocit ohrozenia na Slovensku a dopyt po radikálnejšej politike, podstatné však je, že s dvojtretinovou väčšinou v Budapešti, ktorá mení charakter štátu na svoj obraz, nepohne ani štekot z Bratislavy, ani Brusel a iné centrály moci. Slovensko nemá čo pripomienkovať Orbánovu „revolúciu”. Tá, kým sa zaoberá len sama sebou, je vnútornou vecou Maďarska. Samozrejme, je od Orbána nepekné, že o veci, ktorá slovenskú politiku znervózňuje, s Radičovou nekomunikuje. Avšak predstava, že by mal komunikovať či riešiť čokoľvek s Ficom, patrí už na Balkán deväťdesiatych rokov. Naše vzťahy nie sú iba spoloční občania, ale pre Slovensko napríklad aj strategická zmluva o prepojení plynovodov, dobudovanie mostov či trasy Košice-Miškovec. Riziko, že toto všetko - a mnoho iného - by v konfigurácii Orbán-Fico jednoducho „zamrzlo”, je vysoké. A ešte vážnejšie je, že nevídaný spoločenský experiment Orbána síce naozaj nie je o Slovensku, ale v prípade sociálneho výbuchu, ktorý hrozí, sa môže otočiť (aj) proti Slovensku. Tým skôr, čím podráždenejšie sa tunajšia politika Maďarskom zaoberá. Ak k tomuto riziku ešte dosadíme scenáre nového delenia Európy (kam smeruje nezvládnutý manažment dlhov), potom sa predstava Fica za kormidlom slovenskej politiky mení takmer na horor. Taký hlboký úpadok slovenskej „pravice” jednoducho neexistuje, aby určité dilemy nestáli úplne na vode.

Ako vidí Orbán Pozsony

11. apríla 2011 - (Jaroslav Daniška - Týždeň)

Maďarský premiér Viktor Orbán je racionálny politik. Politika je pre neho intelektuálnou disciplínou. Ako môže rozumieť politike Ivety Radičovej a Mikuláša Dzurindu? Keď sme s ním v októbri 2009 robili rozhovor, Orbán pre náš časopis povedal, že „Slovensko je vážna krajina. Ste národ, máte štát a to je niečo vážne, čo rešpektujeme”. Orbánov rešpekt voči Slovensku dokazuje aj nedávne odvolanie maďarského konzula Gézu Farkasa. Bývalý konzul si dovolil o Slovensku a našich dejinách povedať veci, ktoré žiadny diplomat inej krajiny verejne nehovorí. Maďarská vláda ho preto okamžite stiahla a odvolala. To treba oceniť, aj keď ide o samozrejmosť. Samozrejmé totiž v našich vzťahoch často samozrejmým nie je. Viktor Orbán sa však voči Slovensku správa aj inak. Otvoril tému dvojakého občianstva, hlasovacieho práva pre tunajších Maďarov a navrhol ústavu, ktorej text mobilizuje maďarský národ ponad hranice. Orbán chce tunajších Maďarov integrovať do politického procesu v susednom štáte, oživiť ich pocit národnej identity a najmä posilniť lojalitu voči Budapešti. Ak chceme pochopiť, ako Orbán vidí Slovensko, musíme sa jeho očami pozrieť na slovenské reakcie. Nechajme teraz bokom Roberta Fica a Jána Slotu. Podstatné je, ako reagujú vládni, a teda pravicoví politici. Mikuláš Dzurinda mlčí a nekoná. Pritom Dzurinda sa s Orbánom pozná najlepšie (ich vzťah pripomenul a ocenil Orbán aj v spomínanom rozhovore pred dvoma rokmi), obidvaja boli premiérmi v rokoch 1998 -2002 a okrem priateľských gest zažili aj konflikt. Trochu inak je na tom Iveta Radičová. Premiérka síce úplne nemlčí, navrhla zaujímavý krok vpred, tému však nedokázala držať a vyvinúť na maďarskú vládu významnejší tlak. Ostatní slovenskí politici sú pre Budapešť nezaujímaví. Ján Figeľ aj Richard Sulík politiku vlády v téme slovensko-maďarských vzťahov v podstate nijako neovplyvňujú. Ako môže maďarský premiér, ktorý je svojím založením racionálny politik, takým postojom rozumieť? V zásade sú možné dva scenáre. Prvým je, že slovenským pravicovým politikom na týchto témach nezáleží. Slovenská pravica je synonymom rovnej dane, ekonomických reforiem a v tomto zmysle aj náležitého ekonomického úspechu. Keď však ide o témy štátnej suverenity, slovenská pravica sa ozve, iba ak má platiť Grékom ich dlh. Inak mlčí. Druhá možnosť, prečo bratislavská pravica koná tak, ako koná, je strach zo Slotu, respektíve Fica. Slovenskí vládni politici sa síce sporadicky ozvú (Radičovej iniciatíva), nápady Fideszu jej nie sú úplne sympatické, v zásade jej však neprekážajú. A jediný dôvod, prečo sa sporadicky niekto ozve, je vnútropolitický, napríklad strach zo slovenského nacionalizmu. Boja sa Slotovej a Ficovej reakcie, preto sa „musia ozvať”. Nie z princípu, ale kvôli pocitu. Oba scenáre majú ten istý dôsledok. V Pozsony vládne vypočítateľný partner, ktorého zamestnávajú domáce reformy a viac ako nacionalizmus Budapešti ho trápi nacionalizmus Žiliny. Maďarský premiér sa preto môže pokojne riadiť Dzurindovým heslom a tam, kde má vôľu, vždy nájde aj cestu. Čo to však znamená pre Slovensko? Vláda Ivety Radičovej nemá stratégiu, ako reagovať na Viktora Orbána. Spolieha sa na to, že liberálni voliči si neželajú konflikty a ani kvôli tejto téme svoje strany neprestanú voliť. Lenže, slovenské liberálne strany majú problém. Ich voliči totiž nežijú iba v Bratislave. Dzurindovu stranu volil Lendak aj Námestovo, Sulíkovu Brezno a Považská Bystrica a Figeľovu Trstená a Ružomberok. A tých Viktor Orbán zaujíma. A napokon, je tu aj odklon od liberálnej tradície. Stačí si prečítať, čo o maďarskom nacionalizme písal kedysi Milan Rastislav Štefánik alebo Milan Hodža. Hodža napríklad vo svojej slávnej knihe Federácia u strednej Európe tvrdil, že národnostný emocionalizmus strednú Európu ako celok posilňuje a nacionalizmus je pretkaný demokratickými princípmi - „s pravdepodobnou výnimkou Maďarska”. Zdá sa teda, že keby vládli na Slovensku dediči Milana Hodžu, správali by sa k Budapešti inak.

Slováci v cudzine čakajú, koľkí budú

13. apríla 2011 - (Michal Piško - Sme)

Zahraniční Slováci majú pochopenie pre výzvy slovenských Maďarov, aby sa príslušníci menšín neobávali pri sčítaní obyvateľstva priznať k svojej národnosti. V opačnom garde sa táto obava týka aj ich. „Máme veľmi negatívnu skúsenosť spred desiatich rokov, keď sa pred sčítaním viedla intenzívna kampaň, že národnosť je citlivý osobný údaj a ľudia ho nemusia vypĺňať,“ hovorí predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, ktorý žije v Prahe. „Doplatili na to najmä menšiny, keď sa prihlásilo 200-tisíc Slovákov, hoci kvalifikované odhady hovorili o 350 až 400 tisícoch,“ vraví Skalský. „Tolerancia úradov je tu, našťastie, veľká a zväčša sa pracuje s kvalifikovanými odhadmi.“ Viaceré práva sa však viažu na desaťpercentný podiel príslušníkov menšín v obci, či päťpercentný podiel v kraji. „Usilujeme sa o zriadenie slovenskej škôlky v Prahe. Keby sme mali päť percent, mohli by sme ju požadovať, takto o ňu musíme prosiť.“ Otázka národnosti je v Česku dobrovoľná. Prihlásiť sa dá aj k dvom národnostiam naraz či k Čechoslovákom. Zlé skúsenosti majú niektorí Slováci už aj s práve prebiehajúcim sčítaním, ktoré sa tento rok koná v celej Európskej únii. V Česku sa začalo o dva mesiace skôr ako u nás. „Na internát prišla sčítacia komisárka a tvrdila, že ak nevyplníme formulár, dostaneme pokutu desaťtisíc českých korún,“ hovorí slovenský študent v Prahe Lukáš Honz. „Predtým som si pozeral stránku slovenského sčítania, kde sa jasne píše, že sa máme sčítať na Slovensku.“ „Obyvatelia Slovenskej republiky študujúci na vysokých a stredných školách v zahraničí, ktorí budú v čase sčítania mimo Slovenska, by sa mali sčítať na Slovensku,“ píše sa v rubrike Opýtali ste sa na stránke scitanie2011.sk. Honz si formulár neprevzal, viacerí jeho spolužiaci pod hrozbou pokuty ustúpili. „Žiaľ, odmietnutie účasti na sčítaní je u nás porušením zákona,“ odpovedá na otázku, či študentovi hrozí pokuta, hovorca českého sčítania Ondřej Kubala. Tamojší zákon nariaďuje vyplniť formulár každému, kto je v čase tzv. rozhodujúceho okamihu na území krajiny. V Česku to bola polnoc z 25. na 26. marca. Náš Štatistický úrad sa bráni, že išlo o odpoveď na otázku týkajúcu sa študijných pobytov v zahraničí. „To nie je celkom to isté. Kým štúdium v zahraničí trvá niekoľko rokov, študijný pobyt môže byť podstatne kratší, čo v otázke ani v odpovedi nebolo špecifikované,“ vraví Ľudmila Ivančíková z úradu. Študenti, ktorí sú v „rozhodujúcom okamihu“ sčítania v cudzine, by sa podľa nej mali sčítať podľa tamojších pravidiel. Povinnosť sa tým pre nich nekončí. „Ak je Česká republika miestom obvyklého bydliska slovenského študenta, sčíta sa tam ako obyvateľ Slovenskej republiky s obvyklým bydliskom v Česku. Keďže má trvalý pobyt na Slovensku, má povinnosť sčítať sa aj podľa našich pravidiel sčítania, opäť ako obyvateľ s obvyklým bydliskom v Česku,“ vysvetľuje Ivančíková. Študenti sa riziku pokút ešte môžu vyhnúť. „Každý prípad sa bude posudzovať individuálne. Sankcie sú extrémnym riešením pre ľudí, ktorí naozaj sčítanie odmietajú,“ vraví Kubala. Formuláre si na pošte či obecnom úrade môžu vyzdvihnúť dozajtra.

Hry s číslami - Na priebeh sčítania sa sťažujú aj poľskí Slováci. „Zaútočil na nás jeden starosta, ktorý vybral článok z nášho časopisu o práve hlásiť sa k národnosti a bežal s tým do rádia, že ktosi rozposiela poplašné anonymy,“ vraví predseda Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris. S údajmi o národnosti sa podľa neho pritom v minulosti už manipulovalo. „V jednej obci, kde sa Slováci hlásili, nebol podľa oficiálnych štatistík vykázaný ani jeden.“ V sčítaní pred desiatimi rokmi sa za Slovákov prihlásilo zhruba dvetisíc ľudí. „Žije nás tu 10- až 12-tisíc,“ tvrdí.

Ponosy zatiaľ nemajú maďarskí Slováci, ktorých čaká sčítanie na jeseň. „Je aj záujmom väčšiny, aby sme sa hlásili, nech ich pán Slota nemôže napádať, že vykynožili Slovákov,“ vraví Imrich Fuhl zo slovenskej samosprávy. Úrady však vyzvali, aby pri sčítaní vyberali komisárov aj medzi menšinami. „Máme skúsenosti z minulosti, že v slovenskej dedine, kde na jednej strane ulice sčítal maďarský učiteľ, vychádzali samí Maďari, a na druhej strane so slovenským učiteľom zas samí Slováci,“ vraví Fuhl. Aj v Maďarsku je národnosť nepovinný údaj. V roku 2001 sa za Slovákov označilo 18-tisíc ľudí.

Fakty - Sčítanie na Slovensku

• sčítanie bude od 13. 5. do 6. 6.,

• rozhodujúcim okamihom je polnoc z piatka 20. na sobotu 21. mája,

• údaje o obyvateľovi ­ vypĺňa každý člen domácnosti,

• údaje o byte ­ vypĺňa jedna osoba za domácnosť,

• údaje o dome - vypĺňa jedna osoba za celý dom,

• od 21. do 29. mája sa bude dať sčítať aj cez internet.

Štatistická chyba

13. apríla 2011 - (Peter Schutz - Sme)

Nedá sa svietiť. Bude nutná nová legislatíva. Po zákonoch o zamedzení dvojitého zdanenia a dvojakého občianstva musí parlament prijať aj zákon o zamedzení dvojitého sčítania. Príbeh slovenských študentov z internátu v Prahe, ktorým hrozí pokuta desaťtisíc korún, lebo nevyplnili české formuláre, nijako zvlášť nevyčnieva z radu absurdít, akých sú schopné len štátne byrokracie. Je skôr typický práve tým, že dva štatistické úrady, ktoré pri šikane občana pamätajú na všetky detaily - vrátane hrozby pokutou - zabudnú vyladiť noty medzi sebou. Hoci vedia, že špeciálne vo veci sčítania môže prekrývanie, migrácia medzi Českom a Slovenskom spôsobiť zmätky či nedorozumenia väčšie než medzi akýmikoľvek dvoma inými krajinami. Problém bude zrejme v tom, že v Prahe i Bratislave zamestnávajú málo úradníkov, takže nestíhajú. Či už správne inštruovať sčítaciu komisárku, alebo zrozumiteľne napísať pokyny na oficiálnu stránku sčítania. Treba asi posilniť štátnu správu a - pozri vyššie - prijať nový zákon. Na otázku, čo hrozné by Česko a Slovensko postihlo, keby sa zopár ľudí sčítalo dvojmo, sa odpoveď hľadá ťažko. Nič strašné sa však nestalo, pokutu študentom zrejme odpustia a, napokon, nie sú v tom sami. Merať cestu domov pre sčítanie ľudu museli už Mária s Jozefom, keďže už Augustus trval na tom, že kto pochádza z Betlehemu, nemôže byť sčítaný v Nazarete. Všetci vieme, ako to dopadlo, takže nikto nemôže tvrdiť, že sčítanie ľudu nemá zmysel. Ešteže sa od tých čias nič nezmenilo. Teda okrem toho, že rímskeho cisára zaujímali iba dane a počet vojakov, nie latrín v dome. Tomu sa hovorí spoločenský pokrok.

Slovákov v Maďarsku a Poľsku údajne zastrašujú extrémisti

7. apríla 2011 - (sita)

Slováci žijúci v Maďarsku a Poľsku majú problémy pri tohoročnom sčítaní obyvateľstva, ktoré finišuje v celej Európskej únii. Krajanov podľa Svetového združenia Slovákov v zahraničí v oboch krajinách zastrašujú extrémisti. Združenie upozorňuje, že týmto problémom by sa mala venovať slovenská diplomacia a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Svetové združenie Slovákov v zahraničí pripomína význam prihlásiť sa pri sčítaní k svojej národnosti, prípadne materinskému jazyku, ak sa tieto údaje v danej krajine zisťujú, a to aj v prípade, že sú tieto položky v sčítaní v danej krajine nepovinné. Šéf združenia Vladimír Skalský uviedol, že podobne ako vicepremiér Rudolf Chmel vyzval príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, aby sa nezabudli prihlásiť k svojej národnej identite, nemali by na to zabudnúť ani Slováci, ktorí žijú v zahraničí. Od údajov o národnosti, ktorá odhalí početnosť komunít, sa podľa Svetového združenia Slovákov v zahraničí do značnej miery odvíja politika štátov, v ktorých krajania žijú. „Podpora menšinových kultúrnych aktivít, školstva či médií, v oblasti školstva alebo samosprávy, dvojjazyčných nápisov a podobne, je dosiahnutie istého percenta príslušníkov tej-ktorej menšiny dokonca podmienkou naplnenia menšinových práv,” uviedol Skalský. „Dlhodobo sa kvalifikované odhady počtu príslušníkov jednotlivých komunít výrazne odlišujú od počtov zistených pri sčítaní. Dôvodom sú totiž v niektorých prípadoch aj kampane proti národnostným menšinám,” vysvetlil. Problémom sú podľa neho aj kampane zdôrazňujúce nepovinnosť údajov o národnosti, ako to bolo podľa združenia v Českej republike. Podľa Skalského tam v rozpore so záväzkami, vyplývajúcimi z ratifikovanej Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov, pripravili texty k sčítaniu v ôsmich rečiach, medzi ktorými však slovenčina chýba.

SMK vyzýva Maďarov: Hláste sa k svojej národnosti!

9. apríla 2011 - (tasr)

Strana maďarskej koalície bude v rámci svojich aktivít na južnom Slovensku oslovovať príslušníkov maďarskej menšiny, aby sa nebáli počas sčítania obyvateľstva prihlásiť k svojej národnosti. V tejto súvislosti poukázal predseda SMK József Berényi na problém politických debát v parlamente, v rámci ktorých sa spája téma dvojakého občianstva s národnou identitou. Ľudia sa potom podľa neho boja, že ak na sčítacích lístkoch označia svoju maďarskú národnosť, prídu o slovenské občianstvo. SMK bude v rámci svojej kampani vysvetľovať, že ide o dve odlišné témy. „Okrem toho sčítanie je anonymné,” priblížil po dnešnom zasadnutí Republikovej rady. K sčítaniu umiestnili v danom regióne vlastné billboardy. Tie sú dvojjazyčné. SMK totiž nechce riskovať možnú pokutu pre jazykový zákon. Ako podotkol podpredseda pre samosprávy Péter Őry, strana momentálne nie je v situácii, aby si mohla dovoliť zaplatiť prípadné sankcie. Pred minuloročnými parlamentnými voľbami totiž rozmiestnila na niektorých územiach Slovenska billboardy s politickou reklamou iba v maďarčine. Takto protestovala proti jazykovému zákonu, prijatým bývalou vládou Roberta Fica. Pokutu za to nakoniec nedostala. Republiková rada zároveň odsúdila vyjadrenia najmä opozičných poslancov, ktoré odzneli počas prerokovávania novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v NR SR. Berényi upozornil, že sa v rozprave spájali nespájateľné veci. „Tento zákon nemá nič spoločné s volebným právom,” pripomenul. Znenie zákona tak, ako sa dostalo do druhého čítania, SMK vyhovuje. Neakceptovateľné pre nich je prípadné zvýšenie hranice pre používanie jazykov menšín v úradnom styku. V súčasnosti sa navrhuje na úrovni 15 percent. Niektorí členovia koalície sú ale proti a požadujú jej posunutie smerom nahor. Pozitívne vníma strana možné odstránenie titulkovania pri menšinovom televíznom vysielaní, ako aj to, že orgány verejnej správy budú musieť vytvoriť podmienky na používanie jazykov menšín v úradnom styku. Strane sa ale nepozdávajú niektoré kroky, ktoré sa udiali v oblasti samospráv. Vníma to ako podkopávanie dobrého mena samosprávneho systému. Republiková rada kritizovala otvorenie otázky zníženia počtu poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev. Za absurdné považuje tiež prehodnotenie právomocí samospráv. Niektoré z nich, ktoré získali od štátu, napríklad v oblasti sociálnych vecí, školstva, zdravotníctva podľa Őryho nie je možné zabezpečiť bez dostatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu. SMK sa pritom obáva ďalších výpadkov v príjmoch miest a obcí. „Vnímame to ako krok k tomu, aby sa nátlakom spájali niektoré samosprávy a vznikali väčšie aglomerácie bez toho, aby to bolo prekonzultované s obyvateľmi dotknutých obcí,” konštatoval Őry.

Csaba Gy. Kiss: V Maďarsku nie je koniec demokracie

11. apríla 2011 - (J. Majchrák / J. Daniška - Týždeň)

V roku 1990 bol v politike, ale odišiel. Je maďarský konzervatívec, ale Orbána kritizuje. Ako prvý Maďar píše pravidelné stĺpčeky v slovenskej tlači, ktoré od nového roka vychádzajú v.týždni. Csaba Gy. Kiss.

- Kde ste sa tak dobre naučili po slovensky?

- Začal som ako autostopár. Cestoval som cez Poľsko, a tak som sa dostal k poľštine, ako prvému slovanskému jazyku. V roku 1964 bolo pre nás Maďarov Poľsko veľmi zaujímavou krajinou. Slobodnejšou, fungoval tam študentský život.

- A slovenčina?

- Mal som šťastie a v roku 1968 som sa ocitol v Bratislave. Bolo to zaujímavé mesto so silnou atmosférou. Budapešť bola smutná, únavná, ľudia sa báli. Bratislava bola v apríli 1968 rušná, impulzívna, vďaka poľštine som veľa rozumel. Vďaka známym Maďarom som býval v Mlynskej doline, samozrejme, tak trochu pololegálne.

- Vnímali ste rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi?

- Pamätám si, ako som niekde videl nápis Slovák som a Slovák budem. Prekvapilo ma to, v Maďarsku sa o niečom takom nikdy nepísalo. Vďaka tomu som začal bližšie rozumieť dianiu vnútri bývalého Československa, asymetrii medzi Čechmi a Slovákmi. Pamätám si však na veľmi tolerantné prostredie. Keď som s tunajšími Maďarmi chodil do vinární a krčiem, spievali sme rôzne maďarské piesne. Reakcia Slovákov bola, že začali hlasnejšie spievať slovenské piesne. Nikto nám nepovedal, prečo spievame po maďarsky.

- Vraj ste sa po roku 1990 mali stať veľvyslancom v Československu, je to pravda?

- (Smiech.) Viete, bol som zakladateľ Maďarského demokratického fóra (MDF). Vymyslel som slovo fórum v názve, ktoré potom spravilo veľkú medzinárodnú kariéru, od Občianskeho fóra v Česku až po východné Nemecko. Mal som možnosť byť veľvyslancom, ale odmietol som.

- Prečo?

- Nesúhlasil som s politikou premiéra Józsefa Antalla.

- O čo išlo?

- To je dlhá história. Keď sme vyhrali prvé demokratické voľby na jar 1990, Antall urobil bez vedomia orgánov strany kompromis, s ktorým som nesúhlasil.

- Aký kompromis?

- Bola to dohoda s druhou najväčšou Stranou slobodných demokratov. Mne sa nepáčila najmä samotná metóda. Boli prvé slobodné voľby, mal to byť začiatok a my sme zle začali. Kontinuita medzi obdobím totalitného režimu a demokraciou je asi najväčší problém, aj v mentalite Maďarska.

- Čo sa podľa vás malo udiať?

- Povedať, že sa začína nová éra. V Československu sa to urobilo lepšie. Predstavitelia najvyšších komunistických orgánov nemohli zastávať vysoké politické funkcie. Bolo treba povedať, že komunistický systém bol rovnako zlý, ako, povedzme, nacizmus. V Maďarsku Kádár vytvoril takzvaný gulášový komunizmus a ten po strašnom terore v rokoch 1957-58 Maďari akceptovali. Mali sme komunizmus, mali sme chalupy, škodovky, ale všetko to bolo na dlh. A ten treba splatiť.

- Keď sa hovorí o úspechu Viktora Orbána, mnohí hovoria, že je za ním práve nevyrovnáme sa s komunizmom. Je to tak?

- Áno, mnohí volili Viktora Orbána ako klasickú protestnú stranu práve pre to, proti komu stojí.

- Vráťme sa ešte k roku 1990. V čom je rozdiel medzi Československom a Maďarskom taký veľký? Veď Václav Havel pozval do vlády Mariána Čalfu, VPN na svoju kandidátku bývalých komunistov, a oni všetci boli pri moci.

- Pamätám si to. U nás v MDF vznikla predstava takzvaného ústavného snemu. Malo ísť o diskusiu o novej ústave. To sa začalo na začiatku roku 1990. Potom prišiel vplyv udalostí v Poľsku, istý medzinárodný tlak a aj u nás sa presadila filozofia okrúhleho stola.

- Čo sa malo stať s bývalými komunistami? Ako ste si predstavovali vyrovnanie s bývalým režimom?

- Teraz už hovorím z perspektívy 20 rokov. Úprimne povedané, stačila by symbolická rozlúčka. Komunisti mali mať rovnaké občianske práva, ako my všetci. Iná vec je, že na okrúhlom stole sa nemalo rozprávať iba o slobodných voľbách, ale aj o ekonomike. Ja som tam nechodil, pracoval som v strane, ale pamätám si, ako vtedajší šéf ekonomickej politiky MDF stále opakoval, že kompromis by sa mal týkať aj hospodárstva. Antall to však odmietal, trval iba na dohode o prvých slobodných voľbách. Vďaka tomu sa bývalí komunisti udržali pri hospodárskej moci.

- MDF bolo na začiatku silnou stranou a potom pravicový priestor uvoľnilo Fideszu. Prečo?

- MDF bola takzvanou ľudovou stranou, a to znamenalo veľké vnútorné rozdiely. Bolo tam napríklad veľa ľudových spisovateľov z predvojnového obdobia. To však vtedy bola ľavicová opozícia voči Horthyho režimu. Neboli sme dobre organizovaná strana. Už na jeseň roku 1990 sme to pocítili pri výsledkoch komunálnych volieb.

- Na Slovensku s Antallom spájame novodobý maďarský nacionalizmus. Antall povedal, že je premiérom 15 miliónov Maďarov. Váš názor?

- Aj áno, aj nie. Áno, pretože kaddárovský komunizmus mal najväčšieho nepriateľa v nacionalizme. Nedá sa to porovnať s komunistami iných krajín. Kaddárov režim nebol protinacionalistický, ale anacionalistický. Nacionalizmus bol taký potláčaný, že to začalo hroziť výbuchom. K tomu však nedošlo. Veľkým problémom boli napríklad Maďari v Ceausescuovom Rumunsku. O tom sa však nedalo vôbec hovoriť. Jediné, o čom sa dalo písať, bol literárny život tamojších Maďarov. Antall sa preto rozhodol zahrať maďarskou kartou. Pre Slovákov je to veľmi ťažké pochopiť. Tak ako si Slováci nevedia predstaviť, že by tretina vášho národa žila mimo hraníc, tak Maďari nedokážu pochopiť, že Uhorsko nie je to isté ako Maďarsko.

- Vy ste s výrokom premiéra Józsefa Antalla súhlasili?

- Nie. Ale na druhej strane, on povedal, že je premiérom 15 miliónov Maďarov pocitom, nie reálne. Môžeme o tom diskutovať, hlavný problém však je, že naše nové elity v Maďarsku, Československu aj Poľsku nechceli pochopiť novú situáciu a začali reagovať v kategóriách medzivojnového obdobia. Hoci myšlienka Vyšehradu napadla Antallovi, ani on, ani Walesa a ani Havel nemali pre strednú Európu veľa pochopenia. Veľa sme tým stratili.

- Kedy ste odišli z politiky?

- V decembri roku 1990. Dovtedy som bol jedným z podpredsedov MDF.

- Odvtedy ste do inej politickej strany nevstúpili?

- Nie. Ale veľa som o politike písal. Najneuveriteľnejšie bolo obdobie počas vlády Ferenca Gyurcsánya (maďarský premiér v rokoch 2007 - 2009, ktorý sa preslávil prejavom, kde povedal „klamali sme ráno, na obed aj večer,” pozn. red.). Nedokázal som pochopiť, keď mi moji známi z literárneho a kultúrneho života na Slovensku hovorili, že pre Slovákov je Gyurcsányova vláda lepšia, ako vláda Fideszu. Myslím si, že to nie je dobré uvažovanie. Rovnako, ako nie je dobré hovoriť z Budapešti o dobrom Slovákovi tak, že je to ten, kto kritizuje Fica a nemá konzervatívno-národné myslenie. Pod národným, prirodzene, nemyslím nacionalizmus SNS.

- Mimochodom, kto je v takomto videní najlepší Slovák?

- Najlepší Slováci sú moji kolegovia historici, s ktorými máme spoločný jazyk a istú úroveň myslenia, aj keď vo všetkom nesúhlasíme (smiech).

- Čo bolo najhoršie na období Ferenca Gyurcsánya?

- Korupcia a falošný jazyk. Klamstvá. A tiež strašný ekonomický úpadok. Maďarsko je teraz veľmi zadlženou krajinou.

- Mnoho ľudí na Slovensku nerozumie, prečo je Gyurcsány taký problém, keď on na to vlastne upozornil a kritizoval to.

- Ale akým tónom a akým jazykom! Maďarsko je teraz veľmi kritizované za mediálny zákon, stav ľudských práv a podobne, ale keď v roku 2006 došlo k brutalite Gyurcsányovej polície, písala o tom iba poľská tlač. Gyurcsány sa bál ľudí, Orbán medzi nich chodí. Prednedávnom sme mali veľkú opozičnú demonštráciu, prišlo tam okolo osemtisíc ľudí. Ale pri Orbánovom prejave pred Národným múzeom bolo 20- až 30-tisíc ľudí. Ja som tam síce nebol, ale je jasné, že keď Orbána kritizuje, povedzme, Daniel Cohn-Bendit, alebo keď sa ozve Gyurcsány, Orbánova popularita ešte vzrastie. Fidesz Gyurcsánya potrebuje.

- Keď dochádza k ekonomickému úpadku, zneužitiu moci, vládnuca strana sa zväčša rozpadne. V Maďarsku dokázali socialisti vládnuť s minimálnou podporou až do dňa volieb. Ako je to možné?

- Neviem to pochopiť. Najmä, ako mohli socialisti zostať pri moci po roku 2006. Asi to bude tým, že ani Fidesz, ani socialisti nechceli predčasné voľby. A tiež preto, že si zachovali veľký vplyv v médiách. Ale je to neuveriteľné. Pamätám si, ako ktosi zo socialistov ukradol v Budapešti 100 miliónov forintov. Na dedine, kde mám starý domček, zarobí moja susedka za hodinu 400 forintov.

- Viktor Orbán je v politike 20 rokov, je druhýkrát premiérom, ale na Slovensku si stále kladieme otázku, kto to vlastne je.

- (Smiech.) Spoznal som ho ešte v roku 1987 v čase, keď bol mladý revolucionár. Ja ho až tak hlboko nepoznám, ale prešiel zaujímavým vnútorným vývojom. Pre zakladateľskú generáciu Fideszu je najdôležitejším rokom maďarských dejín rok 1956. To je tradícia, na ktorej vyrástli. Navyše boli dosť mladí a neboli vo veľkej miere infiltrovaní kaddárizmom. A kaddárizmus je mimoriadny jav našich dejín aj v porovnaní s komunistickými krajinami východnej Európy.

- Prečo?

- Dostali sme nielen guláš, ale aj relatívne kultúrne slobody. Ale cena, ktorú sme zaplatili, je vysoká. Po roku 1990 bol kaddárovský systém rehabilitovaný prostredníctvom dôležitej vrstvy maďarskej inteligencie. Nedá sa to nazvať inak ako zrada našich intelektuálov.

- Fidesz vznikol ako generačná strana. Dôvod je opäť kádárizmus?

- Áno, je to zaujímavý jav, aj keď dnes už Fidesz nie je generačnou stranou. Na začiatku boli liberáli, aj v ekonomickom zmysle. Potom si uvedomili, že pred Maďarskom je úloha nanovo zadefinovať maďarskú identitu a sami urobili istú hodnotovú preorientáciu. Symbolika je veľmi dôležitá, ale vytvoriť novú maďarskú identitu je veľmi komplikovaná vec. Ja sa síce na tému dvojakého občianstva pozerám kriticky, ale Fidesz to musel urobiť.

- Prečo?

- Pred pár rokmi sme o tejto téme mali referendum. To sa skončilo totálnym fiaskom. Preto to museli nanovo upraviť. Aj keď dnes má dvojaké občianstvo v EÚ iba symbolický zmysel. Tiež si treba uvedomiť, že Maďarsko patrí do juhovýchodnej Európy. V Bosne má každý Srb aj srbské občianstvo, každý Chorvát chorvátske. Občas mám pocit, že to nepremysleli dokonca. Najmä otázku volebného práva. V tom som trochu neistý.

- Neistý, alebo nesúhlasíte?

- Skôr nesúhlasím. Volebné právo by som mal mať tam, kde mám trvalé bydlisko a kde platím dane.

- Hovoríte, že veľkou výzvou pre Orbánovu vládu je budovanie novej maďarskej identity. Nie je preambula novej maďarskej ústavy príkladom toho, že sa o to pokúšajú návratom k národnému romantizmu?

- Nová preambula ústavy bola dôležitá, pretože takzvaná prepísaná ústava z roku 1989 nemala žiadnu. Rozumiem, že autori sa museli nejako postaviť k problému štátnej kontinuity. Čeština a slovenčina na rozdiel od iných jazykov rozlišuje medzi Maďarskom a Uhorskom. Chápem to, ale nedá sa poprieť, že medzi Uhorskom a Maďarskom existovala štátna kontinuita. Veď na základe tejto kontinuity podpísali Maďari mierovú zmluvu v Trianone. Slovenský jazyk túto kontinuitu neguje, zatiaľ čo maďarčina používa v oboch prípadoch slovo Magyarország, akoby išlo o ten istý štát. To tiež nie je pravda. Preto hovorím, že aj slovenská, aj maďarská verzia sú len polopravdami. Nová preambula teda bola potrebná, ale mohla byť lepšia a kratšia. Nevyhovuje mi ani jej štýl.

- V čom?

- Mám rád romantizmus, dokonca sa zaoberám porovnaním stredoeurópskych romantizmov, ale mali byť použité stručnejšie, jasnejšie formulácie a uvedené len najdôležitejšie hodnoty.

- Prečo sa v ústave používa pojem Maďarsko, a nie Maďarská republika?

- V maďarčine sa názov Maďarská republika veľmi nepoužíva a od roku 1946 je skôr spojený s komunistickou propagandou. V Maďarsku existuje stará monarchistická tradícia a aj keď dnes by už nikto nechcel kráľa, v jazyku je názov Maďarská republika niečím menej, ako Maďarsko.

- Viktor Orbán považuje za staronový symbol Maďarska svätoštefanskú korunu. Tu by sme mohli namietať, že tá je aj našou korunou a Orbán si privlastňuje naše spoločné symboly.

- Je aj vašou korunou, ale keď sa bavíme o kontinuite maďarského štátu, tak k nej patrí aj svätoštefanská koruna. Keď som bol v roku 1990 ešte ako predstaviteľ MDF v Bratislave, na Ventúrskej ulici sa ma jeden novinár opýtal, čo si myslím o tom, že svätoštefanská koruna má byť v maďarskom štátnom znaku. Odpovedal som, že svätoštefanská koruna patrí aj Slovákom, a to tvrdím aj dnes. Je škoda, že v preambule nie je zmienka o spoločných tradíciách bývalého Uhorska.

- Orbán je už 20 rokov na čele Fideszu a iba raz mal protikandidáta. Ako je to možné?

- Je to jeho dynamizmom a tým, že rozumie moci. Tiež treba povedať, že od polovice 90. rokov bol veľmi populárny. Jednoducho má charizmu a dokáže povedať presne to, čo chce publikum počuť. Maďarsko sú dva svety. Budapešť a vidiek. Neexistuje tu politik, ktorý dokáže ľudí na vidieku osloviť tak ako Orbán.

- Socialistov ste kritizovali, ako hodnotíte Orbánovo vládnutie?

- Určite mám bližšie k Fideszu, ako k socialistom. Mám však problém napríklad s mediálnym zákonom, ktorý prijala táto vláda. Viackrát mi kvôli tomu volali poľské médiá a chceli poznať môj názor. Niektoré veci z tohto zákona sa jednoducho nedajú obhájiť. V posledných mesiacoch sa pokazil aj imidž Maďarska v zahraničí. Európska ľavica, samozrejme, vždy bude potrebovať nejakú negatívnu figúru. Teraz si našli Orbána, ktorý im na to však dal viacero zámienok. Ako človek z oblasti vedy a kultúry nie som celkom spokojný ani s kultúrnou politikou vlády. Viem, že treba šetriť, len by na to nemuseli doplácať univerzity.

- V čom robí Orbán najväčšiu chybu?

- Určite v medzinárodnej komunikácii. Nejde len o neho, je to problém celej vlády.

- Novinár a spisovateľ Paul Lendvai, ktorý žije v Rakúsku a je momentálne jeden z najtvrdších kritikov Orbána, mu skôr vyčíta jeho domácu politiku. Hovorí napríklad o radikalizme, nacionalizme a antisemitizme.

- To by sme však potom mohli začať hovoriť o antisemitizme Arabov vo Francúzsku či Turkov v Rakúsku. Keď to porovnáme s Maďarskom, tak zistíme, že je to vlastne neporovnateľné. Pála Lendvaia poznám dlhé roky. Nakoniec, do roku 1956 žil v Maďarsku a pracoval aj v straníckom denníku Szabad Nép. Podľa mňa je však voči Viktorovi Orbánovi až príliš osobne zaujatý. Je to výborný publicista, ale v Maďarsku nie je taká atmosféra, ako píše.

- Ekonóm János Kornai dokonca hovorí o konci demokracie v Maďarsku.

- Podobné tvrdenia sa dajú prečítať aj v denníku Népszabadság, ale sú to také mediálne skratky, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou. Niekedy sa treba zamyslieť aj nad pozadím takejto kritiky. Napríklad aj zo strany EÚ. Orbán špeciálne zdanil banky a nadnárodné spoločnosti, za ktorými sú obrovské záujmy. Tento krok má však väčšinovú podporu a ľudia, ktorí ho volili, vedeli, že to chce urobiť. Nemôžeme teda hovoriť o konci demokracie.

- Niektorí liberáli Orbána kritizujú aj za to, že sa vraj príliš snaží presadzovať v politike kresťanské hodnoty. Je to tak?

- Nemyslím. On je síce praktizujúci kalvín a manželka katolíčka, ale v Maďarsku hrá viera oveľa menšiu úlohu ako na Slovensku. Tieto témy tu teda zatiaľ až tak veľmi nerezonujú. Aj keď, na druhej strane, Západ dnes prežíva hlbokú krízu hodnôt a otázka, či aj my musíme ísť týmto smerom, je dnes spoločnou otázkou pre všetky národy strednej Európy.

- Chce podľa vás Orbán tejto kríze hodnôt čeliť?

- Myslím, že do istej miery áno.

- Maďarsko však v týchto témach doteraz na medzinárodnom fóre nebolo príliš aktívne.

- To je pravda. Mali by sme byť aktívnejší a aj všetky stredoeurópske krajiny od Poľska až po Chorvátsko oveľa viac spolupracovať. Ďalšou veľkou témou pre nás je zachovanie spoločnej stredoeurópskej historickej pamäti. Máme predsa podobnú skúsenosť s nacizmom aj komunizmom. Na Západe dnes mnohí nechápu, čo to znamená žiť 40 rokov v komunistickej totalite. Treba im to vysvetľovať. V centre ich historickej pamäti je iba holokaust. To bola, samozrejme, obrovská európska tragédia, ale bez gulagu nie je naša historická pamäť kompletná.

- Slovensko-maďarské vzťahy sú teraz napäté. Nie je najväčšou obeťou Orbánovej politiky maďarská menšina na Slovensku a Béla Bugár?

- Podľa mňa sú tie vzťahy teraz lepšie ako pred dvoma rokmi.

- Naozaj?

- Určite. Atmosféra je trošku lepšia. Ja som náhodou išiel cez Balážske Ďarmoty, keď tam bolo stretnutie Fica s premiérom Bajnaiom. Hroznú atmosféru bolo cítiť až v uliciach tohto mestečka. Teraz je v oboch štátoch nová vláda a mám pocit, že to napätie trošku povolilo.

- Nedávno ste dostali cenu za prínos k dobrým slovensko-maďarským vzťahom. Čo treba urobiť, aby napätie medzi Slovenskom a Maďarskom v niektorých témach povolilo? Kto má k tomu kľúč?

- Zintenzívniť vzťahy na občianskej úrovni. Medzi školami, vedcami, rôznymi občianskymi združeniami. Ďalší problém sú médiá. Mnohí maďarskí novinári o Slovensku vôbec nič nevedia. Až je to niekedy smiešne. Veľmi sa však tomu nečudujem, keď moja dcéra chodila do školy, viac sa učili o Grécku ako o Slovensku.

- Vám sa však pre Slovensko podarilo zapáliť viacerých svojich študentov, ktorí sa začali učiť po slovensky a napísali aj knihu o histórii Slovákov a Maďarov.

- Áno, mal som takých študentov ako István Kollai, ktorý dnes vedie Maďarský inštitút v Bratislave, ďalší z tejto skupiny bude teraz obhajovať doktorskú prácu o Ľudovítovi Štúrovi a ďalší má na ministerstve zahraničných vecí na starosti vzťahy so Slovenskom. Mojich študentov považujem za svoj najväčší úspech.

Csáky sa ešte nerozhodol, či bude na kongrese kandidovať do vedenia strany

12. apríla 2011 - (tasr)

Bývalý šéf Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky sa ešte nerozhodol, či bude na sobotňajšom (16.4.) kongrese strany kandidovať na niektorý z vrcholových postov. Na predsednícku funkciu ho nominovalo niekoľko miestnych organizácií. Csáky uprednostňuje rokovania, ktoré sa majú uskutočniť ešte tento týždeň, ale svoje definitívne rozhodnutie oznámi priamo až na najvyššom orgáne SMK. „Z rôznych strán je na mňa vyvíjaný nátlak, aby som sa vrátil do vedenia,” uviedol dnes pre TASR. Ako priblížil, po odchode z čela SMK si myslel, že najbližšie štyri roky bude mať prázdniny, avšak súčasná vládna koalícia podľa neho usilovne pracuje na predčasných voľbách. „Zdá sa, že sa tak budem musieť reaktivovať skôr,” poznamenal s úsmevom. Dodal, že ešte by potreboval minimálne rok, aby dokončil rozpracované veci. Okrem toho, že sa venuje publicistike, úplne nevypadol ani zo straníckej činnosti. Ako radový člen chodieva na rôzne akcie aj ako rečník či prednášateľ. Rozpracovanú má tiež ďalšiu knihu. Má to byť podľa jeho slov román o 80. rokoch minulého storočia, v ktorej opisuje i jedného zo svojich priateľov a kolegov, ktorý tragicky zahynul v 90. rokoch. Na svojom konte už má desať kníh. Svoju kandidatúru na predsednícky post už definitívne potvrdil súčasný líder József Berényi. Csáky šéfoval SMK do minuloročných júnových parlamentných volieb. Jeho zástupcom, ktorý zároveň zodpovedal za zahraničnú politiku, bol Berényi. Celé predsedníctvo podalo 13. júna demisiu, po tom, ako sa SMK so 4,3 percentami hlasov nedostala do NR SR. Členovia mimoriadneho kongresu následne 10. júla rozhodli, že stranu až do riadneho kongresu povedie Berényi. Ten sa uskutoční 16. apríla vo Veľkom Mederi.

Maďarská vláda plánuje zvýšiť dane pre farmafirmy

11. apríla 2011 - (tasr / reuters)

Maďarská vláda plánuje zvýšiť dane pre farmaceutické firmy a znížiť dotácie na lieky, aby zaplátala dieru vo fonde pre zdravotníctvo a znížila rozpočtový schodok. Vyplýva to z dokumentu, ktorý sa podarilo získať agentúre Reuters. Navrhované opatrenia, o ktorých momentálne kabinet rokuje s maďarskými farmaceutickými spoločnosťami, sú súčasťou vládneho programu reforiem. Vláda plánuje zaviesť tieto kroky od 1. júla a ich súčasťou je aj zvýšenie dane na štátom dotované lieky na 18 % zo súčasných 12 % a zároveň redukcia týchto dotácií. Kabinet dúfa, že uvedené opatrenia prinesú do štátnej pokladnice tento rok dodatočných 6,9 miliardy forintov (26,13 milióna eur).

MMF očakáva v Maďarsku prebytok 2 % HDP

11. apríla 2011 - (tasr / reuters)

Maďarsko by podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) malo tento rok zaznamenať rozpočtový prebytok vo výške 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa fondu je to najmä vďaka príjmom štátu z krízových daní a prakticky znárodneniu súkromného dôchodkového piliera. V budúcom roku sa však rozpočet vráti späť do deficitu a Maďarsko bude musieť urobiť tvrdé kroky v oblasti verejných financií, ak bude chcieť splniť cieľ a priblížiť rozpočtový schodok k hranici 3 % HDP. MMF zároveň vyzval Budapešť na čo najrýchlejšie zrušenie špeciálnych daní v niektorých sektoroch, ktoré vláda zaviedla na obdobie 2010 až 2012 práve preto, aby dostala rozpočtový deficit pod kontrolu. Fond očakáva, že maďarská ekonomika vzrastie tento rok o 2,5 % a v rovnakej miere by to malo byť aj v roku 2012. V obidvoch prípadoch je to menej, než predpokladá maďarská vláda.

Aký bol maďarský turistický rok

12. apríla 2011 - (etrend.sk)

V maďarských ubytovacích zariadeniach sa v roku 2010 ubytovalo 7,3 milióna hostí, pričom tu strávili 19 miliónov nocí. Znamená to priemernú dĺžku pobytu 2,6 noci - vyplýva z údajov, ktoré zverejnil maďarský štatistický úrad. Z celkového počtu prenocovaní pripadá na zahraničných hostí 9,4 a na domácich 9,6 mil. nocí. Oproti roku 2009 sa celkový počet ubytovaných hostí zvýšil o 1,9 % a počet prenocovaní o 1,5 %. Na zahraničného hosťa pripadá v priemere 4,2 noci, na domáceho 2,9 noci. Medzi tri najnavštevovanejšie oblasti patria Budapešť a okolie, Balaton a Západné Zadunajsko (Panónia). V Maďarsku sa ubytovalo minulý rok 84 200 hostí zo Slovenska a strávili tu 184-tisíc nocí. Prírastok v počte hostí predstavuje 1,6 percenta, v počte ubytovaní 0,5 percenta.

So starnutím obyvateľstva budeme mať veľké problémy

12. apríla 2011 - (sita)

Zúfalo nízka pôrodnosť zaradila Slovensko na poslednú priečku štatistík krajín Európskej únie. Aj keď sa v posledných rokoch situácia o niečo zlepšila, so starnutím obyvateľstva budeme mať jeden z najväčších problémov v únii. Upozorňuje na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takéto závery vyplynuli z odbornej konferencie ministrov sociálnych vecí v Maďarsku, na ktorej sa zúčastnili aj minister práce Jozef Mihál a štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová. Udržať stabilnú populáciu je možné len vtedy, ak pôrodnosť v krajine dosahuje hodnotu najmenej 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Ešte nedávno bola však hlboko pod touto hranicou v každom členskom štáte, pričom Slovensko bolo na konci. Podľa údajov Štatistického úradu SR pripadá na Slovensku na jedného dôchodcu čoraz menej ekonomicky aktívnych ľudí. Veková kategória 65 až 69 ročných vykazuje v rámci všetkých skupín najvyššie tempo rastu. Vzhľadom na túto skutočnosť možno predpokladať, že sa v budúcnosti bude ekonomické zaťaženie obyvateľstva Slovenska zhoršovať, čo je zároveň aj vážny signál pre trh práce. Jemne stúpajúce sú štatistiky pôrodnosti. Až do roku 2008 sa plodnosť pohybovala na úrovni približne 1,25 dieťaťa na ženu, no odvtedy zaznamenala rast a v nasledujúcom roku dosiahla hodnotu 1,41 dieťaťa na ženu. Neustále sa zvyšuje aj priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa a pri pôrode. Ženy prvorodičky 30-ročné a staršie sa v roku 2009 podieľali na celkovej plodnosti 40,2 percenta, v roku 2000 to bolo len 7,3 percenta. Neustále klesajúce miery plodnosti žien vo veku 20 - 24 rokov podľa ministerstva nie sú prekvapujúce, keďže podiel žien študujúcich na univerzite neustále stúpa. Materstvo je v tejto životnej fáze považované za nežiaduce. Materský štart sa posúva čoraz viac do veku približne 30 rokov. Napriek tomu, že sa do budúcna očakáva vyššia pôrodnosť, ani tá nedokáže kompenzovať vplyv vekovej štruktúry. Preto najneskôr po roku 2020 sa začne obdobie poklesu počtu obyvateľov a intenzívneho populačného starnutia, ktoré bude trvať niekoľko desaťročí. Minister práce Jozef Mihál na zasadnutí ministrov vyjadril snahu zvrátiť negatívny trend, akým sa demografický vývoj v súčasnosti poberá. Spomenul zmeny v príspevku pri narodení dieťaťa a finančnej podpore pri starostlivosti o dieťa. Tie platia od januára a ich cieľom bolo zlepšiť ekonomickú situáciu mladých rodín. Nárok na peniaze od štátu majú aj rodičia, ktorý zarábajú. V pripravovanej novele zákonníka práce navrhuje rezort ďalšie opatrenia, napríklad flexibilné pracovné podmienky, odľahčovaciu služba, zdieľané miesto, nemožnosť prepustiť tehotnú ženu v skúšobnej lehote či možnosť vyčerpať si rodičovskú dovolenku do piatich rokov veku dieťaťa. Momentálne sa úroveň obyvateľov Európskej únie starších ako 65 rokov pohybuje okolo 20 percent. Do roku 2050 predpokladajú odborníci jej zvýšenie na 45 až 55 percent, čo povedie k veľkému tlaku na verejné výdavky. V rokoch 2010 až 2060 očakávajú pokles počtu obyvateľstva v 14 krajinách EÚ, no v 15 štátoch naopak nárast. Slovensko je v horšej skupine. Podľa odborných prognóz by sa počet obyvateľov v EÚ mal zvýšiť o 1,3 percenta, teda na 520 654 050 ľudí. V nasledujúcich rokoch sa však bude rapídne znižovať a v roku 2060 by malo EÚ obývať len niečo vyše 505 000 000 občanov. Vážnym sa javí najmä fakt, že proces starnutia v únii bude naberať stále rýchlejšie tempo. Zatiaľ čo v roku 2000 z celkovej populácie v EÚ tvorili starší ako 80 rokov len 3,3 percenta, v roku 2060 túto skupinu bude tvoriť až 12,1 percenta. Táto kategória v porovnaní s ostatnými zaznamená najrýchlejší nárast. Druhé najvyššie tempo budú vykazovať ľudia vo veku 65 až 79 rokov, ktorých počet by mal vzrásť o 5,5 percenta. Celkovo sa počet dôchodcov v EÚ zvýši o 14,3 percenta. Ako možné riešenie navrhuje EÚ päť kľúčových krokov: podporu zamestnanosti (viac pracovných miest, dlhší život a zlepšenie jeho kvality); produktívnejšiu a výkonnejšiu Európu; udržateľný stav verejných financií, aby zaručili primeranú sociálnu ochranu a spravodlivosť medzi generáciami; podporu demografickej obnovy a prijímanie a integráciu migrantov.

Slovensko-maďarské vzťahy trochu inak

12. apríla 2011 - (Tomas Michalik - blog.sme.sk)

Skúsme sa na chvíľu pozrieť na nášho suseda Maďarsko a našich spoluobčanov maďarskej národnosti bez politickej agendy, konšpiračných teórii, krívd minulosti a vášnivých debát. Vytesnime nacionalistické prejavy na oboch stranách rieky Dunaj. Pozrime sa na občanov maďarskej národnosti bez predsudkov. Ak to dokážeme, potom uvidíme človeka - občana hodného úcty a rešpektu. Keď sa chceme vyjadriť k Maďarom nezaujato potrebujeme sa naučiť ich najprv spoznávať. Moje prvé kontakty s touto krajinou sa spájajú so západnou technikou, keď spolubývajúci na internáte ešte za socializmu doniesol kvalitnú kazetu. Neskôr to bola dobrá kuchyňa na Balatone. Môj známi často chodí na termálne kúpaliská a „vodné svety“. Vždy mi povie, že sa to nedá s našimi službami ani len porovnať. Dôvodom prečo je tomu tak je to, že naši južní susedia sa vedia „predať” a sú hrdí na svoj národ. Štefan Markuš, bývalý veľvyslanec v Maďarsku vo svojej knihe Maďari pod lupou uvádza: „Dejiny majú v Maďarsku veľký kredit. Venuje sa im mimoriadny priestor v školách, ale aj v médiách, nimi je popretkávaná celá maďarská kultúra. V tomto smere môžu Slováci Maďarom iba závidieť. Na druhej strane je toto dedičstvo minulosti často ťaživé.“ Ťaživé je aj pre nás Slovákov. (Celý príspevok:)

http://tomasmichalik.blog.sme.sk/c/260495/Slovensko-madarske-vztahy-trochu-inak.html

Slovensko-maďarský modlitebný deň v Mátraverebély

11. apríla 2011 - (sita)

V maďarskom pútnickom mieste Mátraverebély-Szentkút bude 25. júna slovensko-maďarský modlitebný deň. Svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bude trnavský arcibiskup Róbert Bezák, sa začne o 12:00 h. Pred svätou omšou bude katechéza v slovenskom aj maďarskom jazyku. Púť bude ukončená litániami. Svätá omša bude slúžená v slovenčine, maďarčine a latinčine. Vykonať si sviatosť zmierenia bude možné v slovenčine aj maďarčine. Mátraverebély-Szentkút sa nachádza na slovensko-maďarskom pohraničí, obývanom viacerými národmi, podobne ako mnohé pútnické miesta, o ktoré sa starali niekdajší františkáni Uhorska. Podľa tradície roku 1091-92 kráľ Sv. Ladislav utekal pred nepriateľmi a dostal sa nad priepasť. Pokračovať v ceste bolo beznádejné, preto nechal vyskočiť svojho koňa, a vtom tu vyvieral prvý prameň. V jaskyniach na stráňach nad pútnickým kostolom bývali pustovníci od 13. storočia. Posledný z nich, Jozafát Dobát zomrel v roku 1767. Jeho hrob je v bazilike. O pútnicke miesto sa dlho starali cisterciáni, ale od tureckých čias sa zúčastnili v sprevádzaní pútnických skupín aj františkáni. Od r. 1772 už obývali kláštor oni, no definitívne sa usadili iba v 19. storočí. V roku 2006 maďarský prímas Péter Erdő pútnické miesto vyhlásil za najvýznamnejšie národné pútnické miesto Maďarska. Legenda hovorí, že v 13. storočí sa Panna Mária na ruke s malým Ježišom objavila nemému pastierovi v Mártaverebély a kázala mu, aby kopal do zeme a pil z vyvierajúcej vody. Chlapec poslúchol a vrátila sa mu reč.

Slováci v Rajke musia platiť

12. apríla 2011 - (tasr)

Poslanec SaS Szilárd Somogyi sa chystá v Budapešti presviedčať predsedu výboru maďarského Národného zhromaždenia pre školstvo, vzdelávanie a vedu Zoltána Pokorniho (Fidesz), aby Maďarsko zmenilo zákon o verejnom školstve. Chce totiž, aby slovenské deti napríklad v maďarskej obci Rajka mohli chodiť do materskej a základnej školy bezplatne. Tomu súčasná maďarská legislatíva podľa neho bráni. Poslanec upozorňuje, že maďarské deti pritom majú na Slovensku takéto vzdelávanie bezplatné. Podľa Somogyiho chcú slovenskí rodičia v Rajke zapísať svoje deti do materskej školy alebo aj do základnej školy, no musia za to zaplatiť. Pritom v minulosti mohli slovenské deti navštevovať tieto zariadenia zadarmo.

Gyurcsány kritizoval prezidenta Schmitta za prejav k návrhu ústavy

12. apríla 2011 - (tasr)

Maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány kritizoval otvoreným listom prezidenta Pála Schmitta za to, že v pondelňajšom prejave v parlamente v závere diskusie k návrhu novej ústavy „bol hluchý a necitlivý” voči takmer polovici voličov. List hlave štátu zverejnil Gyurcsány na sociálnej sieti Facebook. Ľavicový politik Schmittovi vytkol, že v prejave privítal tvorbu novej ústavy a kritizoval tých, ktorí na protest proti návrhu sa odmietli procesu tvorby ústavy zúčastniť. „Podľa ústavy by ste ako prezident republiky mali vyjadrovať jednotu národa. Napriek tomu ste boli hluchý a necitlivý voči argumentácii strán reprezentujúcich takmer polovicu všetkých voličov,” napísal Gyurcsány, podľa ktorého sa prezident ani len nepokúsil pochopiť množstvo dôvodov, kvôli ktorým pripravovanú ústavu odmieta každý okrem vládnych strán. Expremiér pripomenul hlave štátu, že v sobotu 16. apríla popoludní bude demonštrácia proti návrhu ústavy, o ktorom má parlament hlasovať 18. apríla. Schmitt v parlamente v pondelok vyjadril ľútosť nad tým, že procesu tvorby novej ústavy sa viacerí poslanci nezúčastnili a že svoje pripomienky k návrhu ústavy prezentujú spoza stien parlamentu. „Návrh ústavy určuje základy právneho systému v súlade s očakávaniami Maďarov, stanovuje súčasne národné i európske povinnosti a práva, spája národ a určuje hospodársko-politické piliere slúžiace záujmom krajiny,” dodal Schmitt.

Maďarské mimovládky kritizujú návrh novej ústavy

12. apríla 2011 - (tasr)

Maďarské mimovládne organizácie na ochranu práv - Politický inštitút Károlya Eötvösa, Maďarský helsinský výbor a občianske združenie TASZ - vypracovali spoločnú analýzu návrhu novej maďarskej ústavy, podľa ktorej má pripravovaný základný zákon množstvo negatív. Z dokumentu, ktorý dnes poskytli TASR, vyplýva, že ak bude návrh prijatý, budú základné práva menej chránené, ako doposiaľ. Vynútenie práva bude vážne ohrozené obmedzením právomocí ústavného súdu. Tieto organizácie okrem iného poukázali aj na to, že bude oslabený systém bŕzd a protiváh, rozšírením volebného práva zas bude neodôvodnene pretvorený rámec politického spoločenstva. Analýza kritizuje aj samotný proces tvorby ústavy, ktorý nezodpovedal požiadavkám právneho štátu návrh predkladaný na schvaľovanie je totiž výsledkom práce jedinej strany. Otvorením možnosti poskytnúť volebné právo aj Maďarom žijúcim za hranicami sa bezdôvodne ruší doteraz akceptovaná definícia politického spoločenstva. Zahraniční Maďari by sa tak zúčastnili na politickom rozhodovaní, ktorého následky nebudú znášať. Návrh novej ústavy pozdvihuje pravicovo-konzervatívne hodnoty na ústavnú úroveň, čo umožňuje obmedzovanie určitých základných práv. Dodatočné preverovanie ústavnosti zákonov na ústavnom súde nebude umožnené komukoľvek, čo vážne ohrozí vynucovanie základných práv. Organizácie ochrancov práv ďalej kritizujú v súvislosti s návrhom novej ústavy oslabenie pozície ústavného súdu a inštitútu ombudsmana, ale aj obmedzovanie demokratickej politickej súťaže. O návrhu ústavy majú poslanci maďarského parlamentu hlasovať v pondelok 18. apríla.

Slovenskí a maďarskí umelci deklarovali vzájomné kultúrne porozumenie

10. apríla 2011 - (tasr)

Pod názvom Brána sa v novom bratislavskom Kultúrnom centre (KC) Dunaj v sobotu (9.4.) uskutočnil prvý večer s leitmotívom vzťahov susedných krajín. Organizátori z občianskeho združenia Pro Regions ho pripravili v znamení slovensko-maďarského porozumenia. Úvod patril prvej vernisáži v KC, na ktorej predstavili známych i začínajúcich slovenských tvorcov a ich vystavené diela s tematikou medziľudských vzťahov. Obrazy namaľovali Dorota Sadovská, Tina Gallová, Jana Bartková a Peter Cvik. Fotografie dodali Soňa Algayerová, Nina Turčanová, Tomáš Halász a Davidko Beran. Jediný objekt s názvom Ježiš v uhorskom kroji je dielo Samuela Benčíka. „Keď sme bývali v Prievidzi, z detstva mám zážitok, že sused hovoril inou rečou. Iritovalo ma, že som mu nerozumel, ale s Maďarmi osobne doteraz nemám žiadne zlé skúsenosti. Cítime podobne, medzi sebou nemáme konflikty, ale sme obklopení rôznymi výrokmi, napätím, agresívnym kmitaním,” začal hodinovú besedu o slovensko maďarských vzťahoch spisovateľ Daniel Hevier. Diskutoval s ním maďarský esejista, spisovateľ a vydavateľ László Szigeti. Podľa neho vzájomné vzťahy medzi spomínanými krajinami sa odohrávajú v rôznych rovinách. Najlepšie je to v kultúrnej oblasti medzi divadelníkmi, výtvarníkmi, spisovateľmi a inými umelcami, ktoré sú v duchu európskej spolupráce. „Ľudské fungujúce vzťahy sú aj medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na Slovensku. Iná je politická rovina, kde sa niekedy vytvárajú umelé konflikty,” konštatoval Szigeti. Pre verejnosť prvé voľne prístupné kultúrne bilaterálne stretnutie v KC ukončila hiphopová koncertná zábava trvajúca až do nedeľných ranných hodín. Postarali sa o ňu slovenskí dídžeji Moja Reč, Peťo Tázok a Karaoke Tundra, DJ Inso, z Maďarska Busa Pista, Bobafett & Bobakroma, Dj Zomblaze.

Hrušovský: Je neprípustné, aby občania SR volili a boli volení v Maďarsku

10. apríla 2011 - (aktuality.sk)

KDH má problém s jazykovým zákonom. Prekážajú im viaceré veci. Podporia na májovej schôdzi túto právnu normu? Alebo dajú poslancom voľný mandát, aby každý hlasoval podľa svojho vedomia a svedomia? Podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský odpovie aj na otázku, či má Daniel Lipšic jeho dôveru v otázke odpočúvania politikov.

- Podporí klub poslancov KDH jazykový zákon?

- Zmena zákona o používaní jazykov menšín je jedným z bodov Programového vyhlásenia vlády. KDH presadzuje vo svojej politike princíp triezveho vlastenectva, preto rokujeme s našimi koaličnými partnermi o tejto novele a hľadáme najlepšie riešenie pre národnostné menšiny, ale aj väčšinové obyvateľstvo.

- Je známe o KDH, že má k tomu zákonu výhrady. Aké?

- KDH sa nepozdáva zníženie kvóra na 15 percent. Taktiež máme obavy, ako bude uplatňovaný zákon pri rómskej menšine. Môže to spôsobiť v mnohých obciach až nevykonateľnosť zákona, čo by mohlo viesť k žalobám občanov. Budeme ešte o týchto otázkach diskutovať s našimi partnermi.

- Necháte na poslancov, aby hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia?

- Pre KDH je slobodný mandát jedným zo základných pilieroch našej zastupiteľskej demokracie. Nikto nemôže vyčítať KDH, že jeho poslanci v NR SR by hlasovali pod nátlakom straníckej centrály.

- Kto z vášho klubu je najkritickejší k tomuto zákonu a prečo?

- Týchto poslancov je niekoľko, ale nechcel by som to konkretizovať. KDH sa bude snažiť o dosiahnutie takej dohody, ktorá bude prijateľná pre všetkých.

- Nie je lepšie počkať so schvaľovaním zákona na sčítanie ľudu?

- Aj to je jedna z možností, aby sa účinnosť zákona odložila, kým nebudú zverejnené výsledky sčítania obyvateľstva.

- Nepresadzuje Béla Bugár zákony na úkor Slovákov?

- Nemyslím si, že Béla Bugár by bol antislovenský politik. Je politikom, ktorý reprezentuje početnú národnostnú menšinu na Slovensku. Sú to však tak isto občania SR, ako všetci ostatní, preto by všetky zúčastnené strany mali mať snahu o dosiahnutie riešenia vhodného pre menšinové i väčšinové obyvateľstvo.

- Mali by podľa vás mať menšiny právo voliť v Maďarsku tak, ako to navrhuje maďarský premiér?

- Nechcem hodnotiť úvahy a vyjadrenia premiéra inej krajiny, avšak je neprípustné, aby občania SR volili a boli volení v Maďarsku.

- Expremiér Fico ako aj poslanec Štefanov tvrdia, že vedenie parlamentu je odpočúvané. Máte pocit, že ste odpočúvaný?

- Nemám takýto pocit. Považujem za veľmi nebezpečné takéto tvrdenia. Ak poslanec Štefanov disponuje dôkazmi, tak by ich mal predložiť príslušným orgánom. Ináč musím považovať tieto výroky len za strašenie politikov a vyvolávanie pocitu nedôvery u slovenskej verejnosti.

- Rozprávali ste sa na túto tému s Danielom Lipšicom?

- Nerozprával som sa s ním o tom nijak špeciálne. Stačia mi vyjadrenia a vysvetlenia, ktoré minister poskytol verejnosti. Má moju dôveru.

MZV SR od Maďarska očakáva dodržiavanie záväzkov pri tvorbe ústavy

11. apríla 2011 - (sita)

Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR berie na vedomie proces prípravy novej maďarskej ústavy. Slovensko rešpektuje právo každej krajiny suverénne si zadefinovať svoj ústavný rámec. Súčasne očakáva, že Maďarská republika bude dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré prijala, že prispeje k dobrým susedským vzťahom a bude rešpektovať ústavné usporiadanie iných krajín. Uvádza sa to vo vyhlásení MZV SR k procesu prípravy maďarskej ústavy. Ako sa v ňom pripomína, slovenský ústavný poriadok v súlade s medzinárodným právom vychádza z toho, že za rešpektovanie a ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám je zodpovedný v prvom rade štát, v ktorom menšina žije. Ochrana osôb patriacich k národnostným menšinám v Slovenskej republike je v súlade s medzinárodnými štandardmi založená na princípe individuálnych práv. Vláda SR v súlade s programovým vyhlásením usiluje o vytvorenie takých podmienok pre osoby patriace k národnostným menšinám žijúce v Slovenskej republike, aby tu mali svoj skutočný domov. Vo vzájomných vzťahoch medzi štátmi si ctí a rešpektuje zásady a normy medzinárodného práva a má záujem na dobrých susedských vzťahoch s Maďarskou republikou. Zároveň Slovenská republika bude dôsledne odmietať pokusy o zasahovanie do jej suverenity, vrátane uplatňovania kolektívnych práv osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám.

Pál Schmitt tvrdí, že Maďarsko potrebuje novú ústavu

11. apríla 2011 - (tasr)

Maďarsko potrebuje, aby 20 rokov po zmene režimu využilo historickú možnosť a vytvorilo novú ústavu v súlade s evidentnými očakávaniami spoločnosti, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský prezident Pál Schmitt. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hlava štátu v prejave pred poslancami parlamentu pripomenula, že terajšia platná ústava je poznačená rokom 1949. To bol podľa Schmitta rok, ktorý bol na dosah k vytvoreniu spoločného trhu a vyslovenia myšlienky spoločnej Európy, zároveň v ňom však Maďarsko vďaka komunistickej moci stráca nezávislosť pričlenením sa k sovietskej záujmovej sfére. Rok vzniku novej ústavy bude podľa jeho vyjadrenia symbolicky aj rokom prvého predsedníctva Maďarska v Európskej únii. Prezident vyjadril ľútosť nad tým, že procesu tvorby novej ústavy sa viacerí poslanci nezúčastnili a že svoje pripomienky k návrhu ústavy prezentujú spoza stien parlamentu. Vyjadril názor, že návrh, o ktorom by mali poslanci hlasovať 18. apríla, ustanovuje základy právneho systému v súlade s očakávaniami Maďarov. „Návrh ústavy stanovuje súčasne národné i európske povinnosti a práva, spája národ a určuje hospodársko-politické piliere slúžiace záujmom krajiny,“ dodal Schmitt. Ocenil, že návrh obsahuje ochranu inštitúcie rodiny a manželstva, že dôraz je v ňom kladený na zodpovednosť za zdravé životné prostredie a udržateľný rozvoj. „Je samozrejmé, že Maďarov v súvislosti s ústavou zaujíma v prvom rade, či tá zaručuje poriadok, dôstojnosť, uplatnenia práv slobôd, či vplyvom princípov ústavy bude mať prácu, či bude v bezpečí, či dokáže ochrániť svoju rodinu, či dokáže zabezpečiť vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí, či si bude môcť svoje záležitosti vybavovať v morálnom verejnom živote a v úradoch, či budú mať patričnú ochranu ženy, starí ľudia a invalidi,“ konštatoval prezident.

Znárodnenie dôchodkových úspor zachráni Maďarsko len na jeden rok

11. apríla 2011 - (tasr)

Maďarsko by podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) malo tento rok zaznamenať rozpočtový prebytok vo výške 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa fondu je to najmä vďaka príjmom štátu z krízových daní a prakticky znárodneniu súkromného dôchodkového piliera. V budúcom roku sa však rozpočet vráti späť do deficitu a Maďarsko bude musieť urobiť tvrdé kroky v oblasti verejných financií, ak bude chcieť splniť cieľ a priblížiť rozpočtový schodok k hranici 3 % HDP. MMF zároveň vyzval Budapešť na čo najrýchlejšie zrušenie špeciálnych daní v niektorých sektoroch, ktoré vláda zaviedla na obdobie 2010 až 2012 práve preto, aby dostala rozpočtový deficit pod kontrolu. Fond očakáva, že maďarská ekonomika vzrastie tento rok o 2,5 % a v rovnakej miere by to malo byť aj v roku 2012. V obidvoch prípadoch je to menej, než predpokladá maďarská vláda.

MSZP sa pripravuje na predčasné voľby

11. apríla 2011 - (sita)

Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) sa začala pripravovať na možnosť predčasných parlamentných volieb. Plán začali pripravovať po získaní nepotvrdených informácií zo strany Fidesz, že vládna strana má záujem o uskutočnenie volieb na budúci rok. V pondelok o tom píše maďarský denník Magyar Nemzet. Podľa denníka predseda Socialistickej strany Attila Mesterházy na stretnutí v meste Pécs vyhlásil, že vedenie strany už pripravuje kurzy pre členov a dobrovoľníkov, ktorí sa majú v prípade predčasných volieb zapojiť do predvolebnej kampane. Na predčasných voľbách má podľa Mesterházyho záujem predseda Fideszu a premiér Viktor Orbán. „Predčasné voľby by ho zachránili pred stratou moci,” vyhlásil. Vládna strana Fidesz stráca od začiatku roku podporu voličov, stále je však najpopulárnejším politickým subjektom v Maďarsku. Podľa prieskumov by ju volilo vyše 30 percent rozhodnutých voličov. Socialistickú stranu podporuje asi 12 percent ľudí.

Slota: Maďarsko vyvoláva vojnové napätie v strednej Európe, tvrdí

11. apríla 2011 - (tasr)

Slovenská národná strana pripraví uznesenie vyhlásenia Národnej rady SR k aktivitám maďarskej vlády a zákonodarného zboru. Počas pondelkového rokovania Predsedníctva SNS v Nových Zámkoch to uviedol predseda strany Ján Slota. Podľa jeho slov je možné, že Maďarsko sa pripravuje na násilné obnovenie tzv. veľkého Maďarska. „Dnes už aj Bugár zbadal, že Orbánovi ide skutočne o to veľké Maďarsko. A keď sa vyhlasuje, že v Maďarsku bude znovu zavedená základná vojenská služba, tak ďakujem pekne. Ak by bola, Maďarsko sa pripravuje na vojnu. A my sa rozhodujeme, či slovenská armáda bude mať svoje letectvo. Veď nás tu vyzabíjajú čiapkami,“ konštatoval Slota. Podľa predsedu SNS je zavedenie dvojakého občianstva prvou kockou domina. Tou druhou má byť volebné právo pre maďarsky hovoriacich občanov iných štátov a treťou zavedenie základnej vojenskej služby. „Národná rada SR by mala prijať vyhlásenie, ktorým veľmi tvrdo odsúdi aktivity maďarského zákonodarného zboru. Malo by to byť ostré odmietnutie politiky Orbána a celého Fideszu. V rumunskom parlamente nedávno podobné vyhlásenie neprešlo o jeden jediný hlas,“ uviedol Slota. „Mali by sme zaviazať minimálne ministra zahraničných vecí, ale aj vládu SR a vedenie parlamentu, aby sme sa obrátili na všetky európske inštitúcie, že takýto prístup, ktorým maďarská politická scéna vyvoláva v Maďarsku vojnové napätie v strednej Európe, to nie je budúcnosť Európskej únie.“

Opätovne rozhodnú o novej žiadosti Duraya o odklade exekúcie v kauze SNS

12. apríla 2011 - (tasr)

Bratislavský Okresný súd III bude opätovne rozhodovať o ďalšej žiadosti exposlanca Národnej rady (NR) SR a bývalého strategického podpredsedu SMK Miklósa Duraya o odklad exekúcie v kauze s ospravedlnením sa Slovenskej národnej strane (SNS). „OS Bratislava III od dňa 1. apríla eviduje nový návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie. Súd bude opätovne rozhodovať o tomto návrhu,” odpovedal dnes na otázku TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave (KS) Pavol Adamčiak. Podanie novej žiadosti v piatok 8. apríla potvrdil aj Duray, pre TASR to vtedy uviedol v reakcii na informácie SNS, podľa ktorých mu ten istý Okresný súd Bratislava III 18. marca zamietol zastavenie exekúcie a aj žiadosť o jej odklad. „Je tam aj formálny problém, lebo súdom predpísaný text ospravedlnenia obsahoval formuláciu, že sa mám ospravedlniť ako podpredseda SMK. A ja už od leta minulého roku žiadnu funkciu v SMK nemám,” poznamenal Duray. Keď mu totiž súd v roku 2009 definitívne nariadil ospravedlniť sa predsedovi SNS Jánovi Slotovi za výroky z roku 2006 o SNS ako o fašistickej strane, bol ešte strategický podpredseda SMK. „Duray sa ospravedlnil, ale v maďarčine, čo SNS nemohla akceptovať, a preto v procese riešenia postupovala ďalej, hoci Duray požiadal súd o odklad riešenia,” konštatovala v piatok 8. apríla hovorkyňa SNS Jana Benková. Skôr, ako SNS dokázala ospravedlnenie a náhradu súdnych trov vymôcť exekúciou, Duray funkciu, o ktorej sa píše v predpísanom texte ospravedlnenia, stratil. Naďalej je presvedčený aj o tom, že ospravedlnenie v maďarčine bolo v poriadku. „Má to podporu aj v ústave,” povedal vtedy. Benková informovala, že súd 18. marca zamietol Durayovu žiadosť z roku 2010. „Okresný súd Bratislava III vydal uznesenie, že odklad exekúcie, o ktorý Duray požiadal, nepovoľuje a návrh Duraya na zastavenie exekúcie zamieta,” dodala s tým, že exekúcia v tomto prípade zahŕňa doručenie písomného ospravedlnenia Duraya Slovenskej národnej strane za svoj výrok v médiách a náhradu súdnych trov. Slovenská národná strana zažalovala Miklósa Duraya za poškodenie dobrej povesti, keďže vo vysielaní maďarského rádia InfoRádio v roku 2006 označil SNS za fašistickú. Súd Durayovi následne nariadil ospravedlniť sa SNS, vtedajší strategický podpredseda SMK to však urobil v maďarčine.

Lukáč so Slotom v hokejových dresoch: Fandia Slovákom či Maďarom?

12. apríla 2011 - (topky.sk)

Hokejová horúčka prepadla už aj SNS. Necelé tri týždne pred začiatkom MS v hokeji sa Ján Slota spolu s Vincom Lukáčom odfotili v hokejových dresoch. Fotografiu zverejnili na webovej stránke SNS a vo viacerých mestách sa objavili na bilbordoch. Išlo vraj o nápad Lukáčových fanúšikov. Na internete už však koluje fotografia, na ktorej sú obaja páni v dresoch v maďarských národných farbách. Komu teda fandia? Po božích Vianociach, ktoré šéf SNS poprial svojim voličom v decembri, tentoraz želanie veselej Veľkej Noci vynechal. Spolu s Lukáčom sa na titulke národniarov a bilbordoch vo viacerých mestách objavili vysmiati a so vztýčenými palcami ako praví fanúšikovia ľadového hokeja v dresoch slovenskej reprezentácie. „Bol to nápad dobrých ľudí, ktorí fandia športu a ktorí mi fandia v parlamente,“ povedal Lukáč pre Topky. Tipovať víťazov majstrovstiev najprv nechcel, napokon však svoj tajný tip prezradil. „Ja som presvedčený, že o medailu budú hrať naši.“ Finálového súpera slovenských reprezentantov si však netrúfol predpovedať. „Teraz je o tom ťažko hovoriť, lebo nevieme, aké mužstvá pošlú ostatné krajiny,“ doplnil. Slovákov podľa neho čaká silný tlak, na druhej strane aj veľká podpora divákov. Hokejová legenda sa chystá niektoré zápasy navštíviť so svojím šéfom Slotom. „Hlavne, keď budeme v Bratislave, si zavoláme a určite pôjdeme,“ uzavrel Lukáč. Na internete sa dnes však objavila fotomontáž, na ktorej bývalého hokejistu spolu s Jánom Slotom „obliekli“ do zelených dresov, slovenský znak nahradil ten maďarský a mená politikov dostali podobu našich južných susedov, ktorí sa medzi tímy elitnej kategórie prebojovali naposledy pred dvoma rokmi. Keď sme sa Lukáča opýtali, čo hovorí na zelené dresy, podráždene odpovedal: „A čo mám robiť, pani? To ma provokujete alebo čo? Tak choďte za tým, čo nás navliekol do maďarských dresov. My sme sa nedali v maďarských dresoch odfotiť. Už mi zbytočne nevolajte,“ povedal nahnevane a zložil telefón.

Petícia SNS za jazyk môže byť protiústavná

9. apríla 2011 - (sita)

Pochybnosti o ústavnosti otázky, ktorú kladie SNS v petícii za vypísanie referenda má ústavný právnik Eduard Bárány. „Mám pochybnosti o jej ústavnosti v súvislosti s právom menšín,“ povedal Bárány pre agentúru SITA. Podľa neho sa otázka o legitimite tejto otázky ponúka a treba o nej diskutovať. SNS tento týždeň odštartovala petíciu za vypísanie referenda o používaní slovenčiny ako výlučného úradného jazyka na území SR. Ak by podľa SNS niekto namietol, že výsledok by s otázkou po zverejnení bol priamo v rozpore so znením Ústavy, potom by sa z ustanovení o práve na používanie jazyka menšiny v úradnom styku urobilo obsolentné ustanovenie, resp. by sme to mohli považovať za zmenu ústavného textu priamym zákonodarcom - občanmi. „Napadnúť konanie referenda sa nedá, pretože podľa Ústavy SR predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Znamenalo by to, že predmetom referenda môžu byť dotknuté aj medzinárodné záväzky SR,“ uviedol pre agentúru SITA predseda SNS Ján Slota. Upozornil, že základné ľudské práva a slobody sú ustanovené v Druhom oddiele ústavy, kým práva národnostných menšín, vrátane práva na používanie jazyka v úradnom styku za podmienok ustanovených zákonom, nie sú zaradené medzi základné ľudské práva a slobody podľa taxatívne vymedzených oblastí. Práva národnostných menšín a etnických skupín sú obsiahnuté až v Štvrtom oddiele ústavy, pričom postavenie štátneho jazyka upravuje hneď Prvý oddiel ústavy. „Jeho postavenie aj možnosť používať iné jazyky, než štátny jazyk v úradnom styky sú obsiahnuté v základných ustanoveniach a sú taktiež vymedzené mimo základné práva,“ zdôraznil. Ústavný právnik Eduard Bárány však nie je presvedčený, že je možné takéto zúženie chápania ľudských práv. „Treba sa pozrieť aj na medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná,“ zdôraznil. Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon, tvrdí SNS. Podľa ústavy výsledok referenda môže parlament zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Z toho podľa SNS vyplýva, že výsledky referenda majú silu ústavného zákona. „To znamená, že po prijatí legislatívy v zmysle referendovej otázky by zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku nebolo možné opäť prijať inak ako v podobe ústavného zákona, čiže s podporou minimálne 90 poslancov,“ dodal Slota.

Slota má problém s vlajkami v Moči

9. apríla 2011 - (ahojkomarno.sk)

Ján Slota podal podnet na Generálnu prokuratúru za vyvesené vlajky Maďarskej republiky a Jobbiku. Podľa textu podania, ktoré na Generálnu prokuratúru doručil predseda SNS Ján Slota, ide v tomto prípade o porušenie Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 301/2005 Z.z. Neznámy páchateľ sa pri tom mal dopustiť spáchania trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 odsek 1/ Trestného zákona alebo iných trestných činov neznámym páchateľom.

Text podania

„13. marca 2011 sme zaznamenali v obci Moča, okres Komárno, na rozostavanom rodinnom dome pri štátnej ceste smerom na Radvaň nad Dunajom - Komárno, že boli vyvesené vlajky Maďarskej republiky a politického zoskupenia Jobbik. Túto skutočnosť vieme preukázať farebnými fotografiami a pripojeným náčrtkom na situovanie miesta, kde došlo k verejnému používaniu zástav iného štátu - v tomto prípade MR a nacionalistickej a šovinistickej strany Jobbik. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti týmto Slovenská národná strana žiada, aby orgány činné v trestnom konaní preverili skutočnosti uvedené v tomto oznámení, a vyvodili zodpovednosť za porušenie Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, prípadne začali trestné stíhanie a vyvodili trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, za spáchanie označeného trestného činu, príp. iných trestných činov (ak zistené skutočnosti budú nasvedčovať aj spáchaniu iných trestných činov), prípadne vyvodili zodpovednosť za porušenie iných ustanovení ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, k porušeniu ktorých mohlo dôjsť a pravdepodobne aj došlo neznámymi páchateľmi.“

Lobing upravoval zákon z roku 2006, koncom minulého roka ho zrušili

8. apríla 2011 - (tasr)

V Maďarsku regulovali činnosť lobistov zákonom z roku 2006, ktorý však vlani prijatím zákona týkajúceho sa pravidiel spoločenskej účasti na príprave právnych noriem stratil s pôsobnosťou od 1. januára 2011 platnosť. „Zákon o lobingu nenaplnil očakávania v oblasti potláčania korupcie, preto vláda rozhodla, že od januára ho zruší,“ komentoval vtedy situáciu štátny tajomník rezortu spravodlivosti a verejnej správy Bence Rétvári. Pripomenul, že zrušenie zákona o lobingu je obsiahnuté v takzvanom zákone o spoločenskej účasti, ku ktorému žiadna parlamentná strana nepredložila pozmeňujúci návrh týkajúci sa zachovania pôvodného. Podľa údajov maďarského parlamentu počet lobistických udalostí zahlásených v súlade s lobistickým zákonom sa pohyboval okolo 20-25 za štvrťrok, čo je iba zlomok skutočnej lobistickej činnosti. Rétvári pripomenul, že lobistickou udalosťou je, keď lobista navštívi v kancelárii zákonodarcu, prípadne s ním rokuje telefonicky. Poznamenal, že negatívom právnej normy bolo, že neodôvodnene uprednostňovala lobistov pred inými záujmovými organizáciami, pretože zákonodarca bol zo zákona povinný pri rozhodovaní o jednotlivých otázkach prijať lobistov, ale občianske záujmové organizácie, odborárov či predstaviteľov komôr nie. Vznikla tým nerovnováha v prospech platených lobistov voči dobrovoľníkom z organizácií konajúcich vo verejnom záujme, dodal štátny tajomník, podľa ktorého zákon o lobizme neprispel k transparentnosti toku verejných financií. Nový zákon sa podľa jeho slov snaží nájsť v tejto záležitosti lepšie riešenia oproti pôvodnému. Ďalším krokom by malo byť prijatie návrhu, podľa ktorého osoby, ktoré by sa dostali k verejným financiám neoprávnene, prípadne by sa zamiešali do korupčného škandálu, by mali v budúcnosti zakázaný prístup k verejným financiám, či v procese verejného obstarávania, či ako dodávateľ, alebo aj ako úradník. Maďarská organizácia na ochranu práv TASZ v tejto súvislosti vydala vyhlásenie, podľa ktorého je zrušenie zákona o lobingu zo strany vlády zlým krokom, pretože sa tým vzdala mimoriadne dôležitej inštitúcie bez toho, že by ju akokoľvek nahradila. Znamená to podľa TASZ zvýšenie šancí na korupciu. Právna regulácia lobingu podľa ochrancov práv umožňovala, aby verejnosť mala prístup k informáciám o presadzovaní komerčných záujmov ovplyvňujúcich mocenské rozhodovanie, teda zavádzala transparentnosť do systému kontaktov hospodárskych záujmových skupín s predstaviteľmi moci. Zákonodarcovia tým, že neplnili svoje zákonné povinnosti, spôsobili, že zákon nesplnil očakávania, pripustila TASZ a dodala, že jeho zrušením vláda legalizuje presadzovanie hospodárskych záujmov, teda lobing vytvorený a fungujúci v neformálnom rámci a otvára väčší priestor pre „uplatnenie korupčných kanálov“. Zákon o lobingu prijal maďarský parlament vo februári 2006 s účinnosťou od 1. septembra 2006. V právnej norme bolo okrem iného zakotvené, že lobistická činnosť je komerčne vykonávaná činnosť s cieľom ovplyvniť obsah mocenských rozhodnutí - teda parlamentu, vlády, jeho organizácií a miestnych samospráv. Experti už v auguste 2006 spochybnili úspech zákona.

V Maďarsku pokračujú demonštrácie odborárov ozbrojených zložiek

12. apríla 2011 - (tasr)

Na Kossuthovom námestí v Budapešti demonštrovalo podvečer iba niečo vyše 100 colníkov a príslušníkov finančnej stráže. Predseda Nezávislých odborov colnej a finančnej stráže Gábor Holecz pre maďarský komerčný rozhlas Klubrádió povedal, že niektorí šéfovia zakročili, aby sa colníci nezúčastnili demonštrácie. Už dujú vetry diktatúry, komentoval situáciu Holecz, podľa ktorého odbory zvažujú právne kroky. Protest organizovaný Odborovým združením zamestnancov ozbrojených a poriadkových síl (FRDSZ) je namierený najmä proti opatreniam vlády smerujúcim k zrušeniu doterajšieho systému predčasného odchodu do dôchodku a ďalších výhod. Demonštrácie sa konajú každý deň tohto týždňa a vyvrcholia sobotňajšou spoločnou demonštráciou vojakov, policajtov, hasičov, a colníkov. Demonštranti požadujú tiež kompenzovanie neuskutočneného zvyšovania miezd.

Reportáž - Žiadame len slušný život a prácu

11. apríla 2011 - (Gregor Martin Papucsek - Hospodárske noviny)

Takýto dav sa zišiel v Budapešti naposledy pred tromi či štyrmi rokmi na niektorej z demonštrácií proti vtedajšiemu socialistickému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi. Lenže vtedy bývala nálada zúrivá. V sobotu v centre maďarskej metropoly, kde sa zišlo až 45-tisíc európskych odborárov, vládla takmer festivalová až karnevalová atmosféra. Trúbenie, bubnovanie, pískanie, sem-tam aj tanec a vtipkovanie. Samozrejme, na adresu vlády tej krajiny, odkiaľ odborári prišli, našich nevynímajúc. „Menej kradnúť na Slovensku!” prezrádzajú svoj kľúč k lepšiemu životu naši odborári. Maďarské a európske odborové centrály demonštrovali v sobotu proti plánovaným škrtom v Európskej únii. Po „budapeštianskom Champs Elysées”, ako prezývajú Andrássyho bulvár zakončený Námestím hrdinov, pochodovali aktivisti 45 zväzov z vyše dvadsiatich krajín. Maďarskí, ale aj slovenskí odborári sa môžu poučiť od tvrdých francúzskych či nemeckých kolegov. „Angela Merkelová aj Nicolas Sarkozy vlastnoručne bičujú robotníkov vydaných napospas krutému kapitálu,” dramaticky opisujú situáciu vo svojich krajinách. Mohutne zastúpená je tu aj poľská Solidarita, vôbec prvý slobodný odborový zväz v bývalom sovietskom bloku. Na čele pochodu sa nemusia hanbiť ani členovia slovenskej Konfederácie odborových zväzov. Podľa ich hovorkyne touto formou žiadajú slušnú prácu a slušný život. „U nás, ale aj v Maďarsku a ďalších krajinách, sú podnikatelia akísi nemožní. Ich západní kolegovia sú totiž schopní vyrábať lacnejšie, pričom v našich končinách je lacnejšia pracovná sila,” tvrdia slovenskí odborári. S tým súhlasí aj predstaviteľ maďarskej centrály Liga. Odkazy sa posielajú do neďalekého mestečka Gödöllö, kde práve rokujú ministri financií Európskej únie. Tí predstavujú všetko, proti čomu protestujú európske masy tu, na Námestí hrdinov a krížom cez Andrássyho bulvár až po Oktogon. Ako keby však so strážcami štátnych pokladníc súhlasil mladý turista z Moravy. Keď z chodníka zbadá „svojich” odborárov zo zväzu KOVO, takmer radostne skríkne. Až keď mu vysvetlím, aká je to akcia, krúti nosom. „Veď sme žili prehnane nad pomery, tak sa, bohužiaľ, musí niekde škrtať.” Belgičania, Francúzi a Nemci idú príkladom východným odborárom. Očividne sú zohratí, nedemonštrujú spolu prvý raz. Majú nacvičenú pohybovú choreografiu, div nie ako mažoretky. Maďari v druhej polovici manifestácie sú očividne zdržanlivejší. Zato sa však aj tu nájde vtipkár. Je to policajt, keďže i strážcovia poriadku demonštrujú. Tie im totiž minister vnútra zakázal. Jeden z nich kráča ako invalid, opiera sa o rám, na ktorom má pripevnený modrý maják. Výstižný obraz nielen o stave polície. Na okraji stojí babka s chlapčekom, v ruke drží zástavky hádam všetkých odborových zväzov. To pre vnúčika. Je učiteľka, čaká na svoju konfederáciu, aby sa pridala. Nemá obavy o seba a o svoju generáciu. „My dôchodcovia by sme mali mlčať, lebo žijeme lepšie ako mladí, ktorí zarábajú až 80-tisíc forintov!” Veľkorysé stanovisko.

P. Rasmussen, A. Mesterházy, V. Ponta, S. Stanišev, G. Nepieralski:

Veríme v Európsku úniu: Iný typ EÚ

12. apríla 2011 - (euractiv.sk)

Autormi tohto textu sú Poul Rasmussen, líder Strany európskych socialistov, Attila Mesterházy, Victor Ponta, Sergei Stanišev a Grzergorz Napieralski, lídri sociálno-demokratických strán Maďarska, Rumunska, Bulharska a Poľska. Konzeravtívna politika škrtov nie je jediná možná, tvrdia lídri Strany európskych socialistov a sociálno-demokratických strán v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku a Poľsku. „Ako tak sledujeme demonštrácie Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) v Budapešti je zrejmé, že európski občania si čoraz viac uvedomujú, že dnešná situácia už nie je „politika ako zvyčajne“. Počas posledného dva a pol roka sa kontinent otriasa v najväčšej ekonomickej kríze za posledné dve generácie. Počiatočné medové týždne s neo-keynesyánskou politikou spláchla agenda konzervatívcov, ktorá pozná „iba úspory“. Ľudia v Európe teraz cítia bolesť, sociálne vylúčenie a nespravodlivosť tejto agendy. Nikde to nie je tak evidentné ako v nových členských štátoch. V Maďarsku, ale aj V Poľsku, v Bulharsku, Rumunsku a Českej republike vidíme dramatické zamrznutie tvorby pracovných miest a rastu, prehlbujúcu sa sociálnu exklúziu a eróziu základných služieb. Škaredým symptómom tejto situácie je významný nárast aktivít strán krajnej pravice. Od Varšavy k Sofii a od Prahy do Bukurešti sme boli svedkami politiky strachu a diskriminácie. Ale čo je ešte horšie, sme svedkami tichého spojenectva s týmito silami mnohých takzvaných mainstreamových konzervatívnych strá.n. Medzi nimi kraľuje strana Fidesz Viktora Orbána. Maďarský premiér prišiel so sériou ústavných zmien, ktoré oživujú v mysliach varovanie politických filozofov „o tyranii väčšiny“. Tento mix posilnil sériou vysoko provokatívnych vyhlásení. Posledný z nich predniesol p. Orbán tento týždeň v maďarskom parlamente počas svojej správy o polovici maďarského predsedníctva EÚ. Vyhlásil, že „veríme v Maďarsko, nie v Európsku úniu“. Takéto vyhlásenie v jeho súčasnej európskej pozícii je vysoko nezodpovedné a potenciálne škodlivé. Maďarské odborové zväzy a Európska konfederácia odborových zväzov pochodovali preto, aby sa konfrontovala s týmito politikami sociálnej deštrukcie. Ako povedal náš dobrý priateľ, líder socialistickej skupiny v Európskom parlamente, Martin Schulz, potrebujeme odvahu zaviazať sa k dlhodobým verejným investíciám. Namiesto toho sa konzervatívna Európa uškrtí na smrť. Preto chceli socialistickí a sociálno-demokratickí lídri vyslať jednotný odkaz. Náš odkaz je odkaz spolupráce, nových nápadov, ktorý uznáva hodnotu a prínosy spolupráce za hranicami národnými a nacionalistickými hranicami. Zastupujeme novú generáciu progresívnych lídrov, ktorí sú pripravení pohnúť naše krajiny vpred k rastu a k agende tvorby pracovných miest. Sme tí, ktorí znovu vybudujú základné služby, ktoré konzervatívci rozobrali. Štandardy škôl, nemocníc, dennej starostlivosti a domovy dôchodcov sú odrazom štandardov každej z našich krajín. Naša cesta je tá, ktorá kladie dôraz na váš blahobyt a vaše právo na kvalitné služby. Jednoduchým dôvodom je naša viera v princíp solidarity. Museli by ste hľadať veľmi dlho, aby ste slovo solidarita našli v plánoch Fideszu alebo iných mainstreamových konzervatívcov. Je to slovo, ktoré aj keď existuje v ich prejavoch, neexistuje v ich mentálnom nastavení. Ich politika postaví ľudí proti sebe, stavia na ich pocitoch neistoty, aby vytvorila atmosféru strachu. Povedie nás naspäť do nacionalistickej minulosti, ktorá, ako vieme, má iba katastrofické dôsledky. Pod zástavou Strany európskych socialistov ukážeme, že naša alternatíva je nie len sociálne zodpovedná ale aj hospodársky dôveryhodná. Vyzývame Vás, aby ste sa k našej spoločnej výzve pripojili. Naša správa je jasná, silná alternatíva k pravicovej agende strachu a škrtania.”

Maďarský minister kultúry zmenil názor

na fantómový obraz slovenských politikov

8. apríla 2011 - (tasr)

Maďarský minister kultúry Géza Szőcs zmenil názor na fantómový obraz slovenských politikov typu Vladimíra Mečiara, Jána Slotu či Roberta Fica. Stalo sa tak po stretnutí šéfov rezortov kultúry Vyšehradskej štvorky. Podľa jeho vyjadrenia vo svojom slovenskom kolegovi Danielovi Krajcerovi našiel jedného rozhľadeného a európsky zmýšľajúceho politika. K tomuto názoru dospel aj po bilaterálnej neformálnej schôdzke s ním. Tá sa uskutočnila vo štvrtok 7. apríla. Obaja partneri na nej prebrali otázku dvojakého občianstva a na jeho základe možnosť voliť pre zahraničných Maďarov. „Otvorene som formuloval určité riziká vyplývajúce z eskalovania takejto témy v Maďarskej republike. Tá sa následne prenáša na Slovensko, kde sa jej účelovo chytajú populistické strany, ktoré túto tému zneužívajú, pretože často nič iné ako maďarskú kartu k dispozícii nemajú,” podčiarkol Krajcer na dnešnej tlačovej konferencii po skončení rokovania ministrov kultúry V4 na hrade Červený Kameň. Ako však dodal, takéto subjekty sú aj na maďarskej politickej scéne. Svojho partnera upozornil na možné obavy vyplývajúce zo získania aktívneho volebného práva pre príslušníkov maďarskej menšiny, na ktoré slovenská vláda bude musieť reagovať. Za pozitívny označil fakt, že práve rezorty kultúry môžu napomôcť hľadanie vecí, ktoré oba národy spájajú. Krajcer zdôraznil, že ide o tému, nad ktorou netreba zatvárať oči, ale treba o nej komunikovať spôsobom, ktorý prináša riešenia. S týmto súhlasil aj Szőcs. „Sú mi jasné negatívne dopady, ktoré môže spôsobiť hlúpym spôsobom vynútený zákon o dvojakom občianstve. V súčasnosti však existuje niekoľko momentov, ktoré znižujú možné riziká,” poznamenal. Jedným z nich je podľa neho to, že maďarská politická elita nemá záujem ovplyvňovať politickú klímu na Slovensku cez maďarskú menšinu.

Spolupráca s Maďarskom v oblasti kultúry má nový program

7. apríla 2011 - (sita)

Slovensko a Maďarsko zlepšujú vzájomné vzťahy programom kultúrnej spolupráce. Slovenský minister kultúry Daniel Krajcer a štátny tajomník za kultúru z Ministerstva národných zdrojov Maďarska Géza Szőcs podpísali program spolupráce na najbližšie tri roky. „Spolupráca v oblasti kultúry medzi Slovenskom a Maďarskom v kultúrnej oblasti má hlbokú tradíciu a nový program spolupráce znamená impulz v rozvoji vzťahov v oblasti kultúry medzi oboma krajinami, keďže zmluva platná doteraz bola podpísaná ešte v roku 2003,” informovala agentúru SITA hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová. Podpis spolupráce medzi oboma rezortmi susedných krajín je súčasťou programu stretnutia ministrov kultúry krajín Visegrádskej skupiny na Slovensku. V apríli príde na Medzinárodný festival kníh v Budapešti v súčasnosti najprekladanejší autor zo slovenského do maďarského jazyka Pavol Rankov. Slovenský filmový ústav v priebehu roka zase usporiada prehliadku slovenských filmov v Budapešti. Najintenzívnejšia je však spolupráca v oblasti kultúrneho dedičstva, kde sa mnohé projekty realizujú v spolupráci slovenských kultúrnych inštitúcií s Maďarským národným múzeom, Széchenyiho knižnicou či Úradom pre ochranu kultúrneho dedičstva v Maďarsku. Program spolupráce umožňuje spoluprácu Národného osvetového centra s maďarskými partnermi, ako aj medzi folklórnymi skupinami.

Maďarsko sme zachránili, tvrdí Orbán

7. apríla 2011 - (tasr)

Maďarsko bolo na okraji priepasti, vláda ho zachránila zmesou osobitnej hospodárskej politiky, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán na slávnostnom zasadaní poradného výboru pre obchod a priemysel Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Orbán podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zdôraznil, že práve preto sa teraz sa nehovorí v médiách o Maďarsku, ale o Portugalsku. „Maďarsko sa vyplatí skúmať, pretože súčasne sú v ňom prítomné ortodoxné a neortodoxné hospodársko-politické prvky. Súčasne aplikujeme klasické a inovačné prostriedky riešenia krízy,“ konštatoval premiér. Štát už podľa jeho slov nemožno vnímať výhradne ako nekonkurencieschopný. Ak totiž existuje dobrý politický manažment, ak štát prijíma rýchle rozhodnutia, vytvorí transparentné pomery, málo míňa a spolupracuje s podnikateľskými skupinami, ktoré sú motorom ekonomiky, potom takýto štát znamená konkurencieschopnosť. Na margo dvojtretinovej väčšiny, ktorú vo vlaňajších parlamentných voľbách získal blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP), Orbán povedal, že v blízkej budúcnosti už sotva bude šanca na získanie takejto väčšiny v demokratických voľbách.

Maďarská vláda podpíše dohodu o riešení problémov Rómov

7. apríla 2011 - (tasr)

Maďarská vláda pripravuje dohodu o spolupráci s Celoštátnou rómskou samosprávou, ktorá bude riešiť problémy Rómov, vyhlásil v Budapešti na piatom stretnutí Európskej rómskej platformy maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v dohode, ktorú by Orbán a predseda rómskej samosprávy Flórián Farkas mohli podpísať už na budúci týždeň, bude zmienka o zorganizovaní verejnoprospešných prác pre vyše 100 000 ľudí, o zabezpečení konkurencieschopného vzdelávania desaťtisícom mladých Rómov, ako aj o uznaní a podpore kultúrnej samosprávy Rómov. Premiér pripomenul že maďarská vládna strana má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, ktorá sa už nikdy nemusí zopakovať. Preto existuje teraz možnosť odhodlať sa riešiť historické problémy, s možnosťou je však prítomná aj obrovská zodpovednosť. Rómsky problém podľa jeho slov je spoločným problémom, nie je záležitosťou iba niekoľkých členských krajín Únie. Rómovia v strednej a východnej Európe nežijú kočovný život, ich najťažším problémom je chudoba. Orbán vyzval účastníkov konferencie, aby na Rómov nehľadeli ako na ťarchu, ale ako na možnosť, pretože chýbajúca pracovná sila a chýbajúce deti sú sčasti v rámci krajiny. „Hovoria našimi jazykmi a ich kultúra je bližšia európskej, ako kultúra migrantov prichádzajúcich z iných kontinentov,” dodal maďarský premiér.

Šéf OTP kritizuje maďarskú bankovú daň

7. apríla 2011 - (tasr / bloomberg)

Rozhodnutie maďarskej vlády ponechať mimoriadnu tzv. krízovú daň pre banky na nezmenenej úrovni aj v roku 2012 je „jednoznačne škodlivé”. Vyhlásil to predseda predstavenstva OTP Bank Sándor Csányi pre najnovšie vydanie týždenníka Heti Válasz. Stagnácia na trhu s úvermi, ktorá je čiastočne dôsledkom novej bankovej dane, má podľa neho negatívny vplyv na rast hospodárstva a tiež na schopnosť Maďarska využívať financie z európskych fondov. „Krajina v dôsledku dane viac stratí, ako získa,” dodal šéf najväčšej maďarskej banky. Vláda Maďarska minulý rok zaviedla krízovú daň pre viaceré ziskové odvetvia. Okrem bankového aj pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor. Snaží sa tak zaplátať diery v rozpočte a znížiť schodok verejných financií bez toho, aby musela zavádzať úsporné opatrenia, ktoré by sa dotkli voličov. Zahraničné firmy v krajine ale novú daň kritizujú. Rakúska banková skupina Erste Group koncom minulého roka oznámila, že zatvorí 17 pobočiek v Maďarsku, pretože jej maďarská dcéra po zavedení bankovej dane ako jediná spomedzi východoeurópskych dcér skupiny zaznamenala stratu. Podľa Erste banková daň dramaticky zvýšila jej výdavky, čo malo negatívny vplyv na hospodárske výsledky. Britský mobilný operátor Vodafone, Magyar Telekom, dcérska spoločnosť Deutsche Telekomu, ako aj maďarský energetický gigant MOL zase avizovali, že krízová daň ohrozuje ich investičné plány. V konečnom dôsledku tak môže nová daň namiesto zvýšenia rozpočtových príjmov viesť k spomaleniu ekonomiky a rastu výdavkov na podporu nezamestnaných.

Maďarský priemysel vzrástol o sedminu

4. apríla 2011 - (sita)

Maďarská priemyselná produkcia podľa predbežných neupravených údajov vo februári medziročne posilnila o 14,3 percenta po tom, ako v januári vzrástla o 13,4 percenta. Informoval o tom vo štvrtok štatistický úrad krajiny. Februárové posilnenie výroby priemyslu je väčšie, ako očakávali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpovedali, že medziročne vzrastie o 11,7 percenta. „Rast pokračuje a je zreteľné, že decembrové spomalenie bolo jednorazovým výkyvom. Priemyselnú výrobu, tak ako celé roky, ťahá export, ale aj domáce tržby priemyslu prejavujú známky rastu,” povedal Miklós Schindele zo štatistického úradu. „Februárové údaje ukazujú, že pokračujúci silný rast priemyselného sektora ťahá globálny predovšetkým nemecký rast,” povedal Zsolt Kondrát, analytik MKB Bank. „Rast priemyselnej produkcie pravdepodobne naďalej ťahá export v dôsledku silného dopytu zo strany Nemecka, ale domáci dopyt sa pravdepodobne tiež postupne zotavuje. Prírodná katastrofa v Japonsku môže v najbližších mesiacoch spôsobiť iba zanedbateľné narušenie dodávateľských reťazcov,” konštatoval Gergely Suppan, analytik Takarékbank.

Maďarsko naberá kolízny kurz s eurom

7. apríla 2011 - (euractiv.sk)

Fidesz plánuje v ústave prisúdiť forintu status jediného legálneho platidla v Maďarsku, čo by mohlo skomplikovať prijatie spoločnej európskej meny. K tomu sa krajina zaviazala v Zmluve o pristúpení. Keď nemecká kancelárka Angela Merkel a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstavili na februárovom summite Pakt konkurencieschopnosti, maďarský premiér si od tejto iniciatívy držalo odstup. Orbán vtedy maďarskej tlači povedal, že to či Maďarsko prijme euro je „vo hviezdach“, pretože obsah parku je pre jeho krajinu neprijateľný. Viacerí komentátori si všimli, že je to vôbec po prvýkrát od roku 2003, kedy desať nových krajín podpísalo prístupové zmluvy, čo sa spochybnilo prijatie eura v jednej z nich. Medzi rokmi 2004 a 2010 všetky maďarské parlamentné strany rétoricky euro podporovali, napriek tomu, že ekonomická politika krajiny vytvárala veľký deficit a napriek neochote podstúpiť prvý krok do menovej únie vstup do ERM (Mechanizmu výmenných kurzov). Deň po tom, ako sa Budapešť odmietla pridať k paktu „Euro plus“, štátny tajomník a vedúci úradu premiéra Mihály Varga oznámil, že maďarská ústava bude obsahovať zmienku o tom, že jediným legálnym platidlom v Maďarsku je forint. Dodal, že je to tak evidentné konštatovanie, ako to, že sídlo vlády je v Budapešti. Opozícia tvrdí, že ide o ústavný trik ako sa de facto vyčleniť z eurozóny. Prijatie novej maďarskej ústavy sa očakáva v polovici apríla, týždeň pred Veľkou Nocou. EurActiv Maďarsko zisťoval pozície parlamentných strán k paktu Euro plus a tiež k ohlásenej ústavnej zmene a zistil, že tamojšie politické nálady sa dramaticky posunuli. V minulom volebnom období podporovali spoločnú menu všetky politické subjekty a Maďarsko bez problémov ratifikovalo Lisabonskú zmluvu, čím ukázalo svoju podporu inštitucionálnemu procesu. V súčasnom volebnom období plne podporuje monetárnu úniu iba Socialistická strana. Krajne pravicová strana Jobbik podporuje vládu Fidesz-u v držaní sa od europaktu čo najďalej, dokonca ponúkla ďalšie úpravy ústavy, ktoré by posilnili nezávislosť Maďarska od EÚ. „Jobbik považuje za dôležité udržať si nezávislosť a silnú národnú menu a súhlasíme so zmienkou v budúcej ústave“, povedal pre EurActiv poslanec za Jobbik Márton Gyöngyösi. „Čo je ale pre nás ešte dôležitejšie je, že ústava zabezpečí takú monetárnu politiku, ktorá je v súlade s národnými záujmami“, dodáva. Výhrady k paktu Euro plus majú aj maďarskí zelení (Politika môže byť iná, LMP) a dúfajú, že sa ich partnerským stranám v Európskom parlamente podarí ho vylepšiť. Podľa maďarských zelených by bolo lepšie, keby krajiny, ktoré sa stali členmi EÚ v rokoch 2004 a 2007 neboli nútené vstúpiť do eurozóny. Pozdáva sa im podobná výnimka akú dostali Dáni, po tom čo jeho obyvatelia odmietli v referende Maastrichstkú zmluvu alebo situácia Švédka ktoré má de facto výnimku po negatívnom výsledku ľudového hlasovania o eure. Bývalý minister zahraničných vecí László Kovács, ktorý podpisoval Prístupovú zmluvu a ktorý pôsobil ako komisár pre dane pre EurActiv.hu povedal, že si je len ťažké predstaviť, kedy bude Maďarsko plniť maastrichtské kritériá, keďže deficit verejných financií krajiny je len v prvých dvoch mesiacoch roku 2001 nad 80 % celkového ročného plánovaného deficitu. Kovács ale považuje pokus zabetónovať národnú menu v ústave za „zlý signál“. „Nie je to len v rozpore so Zmluvou o pristúpení a načšimi záväzkami pokiaľ ide o zavedenie eura, ale naviaže to rozhodnutie o prípadnom prijatí eura na dvojtretinový súhlas v parlamente, ktorý je len veľmi ťažko možné dosiahnuť“, vysvetlil. Tak ako premiér Orbán, tak aj minister hospodárstva György Matolcsy sa jasne vyjadrili, že krajina nebude usilovať o vstup do eurozóny v tomto volebnom období. Prioritou pre vládu je prijatie novej ústavy na čo disponuje v parlamente potrebnou väčšinou. Podľa Benátskej komisie Rady Európy má návrh novej ústavy „nejasný vzťah s európskym právom“.

Kolontár a Devecser - Zem pod kalom je vraj úrodná

8. apríla 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Aj keď sa obyvatelia zatopených dedín presťahujú, susedov môžu mať rovnakých. Traumy z najväčšej priemyselnej katastrofy v dejinách Maďarska sa najťažšie postihnuté obce Kolontár a Devecser nezbavia ešte dlho. Aj keď škody nie sú také vážne, ako sa zdalo krátko po 4. októbri minulého roku. A po pol roku napreduje aj ich odstraňovanie. V Devecseri poškodilo červené cunami priamo viac ako 900 ľudí. Asi 90 z nich nestačilo včas utiecť zo zatopenej oblasti, prišli na dlhší čas do styku s kalom a skončili v nemocnici. „Nálada v meste je veľmi kolísavá, zatiaľ sa však nestalo nič, čo by sme nedokázali zvládnuť,” hovorí zástupca primátora László Kovács. Poškodených bolo vyše 250 domov. Táto časť mesta je stále uzatvorená, a postupne sa demoluje. Ľudia bývajú len v asi desiatich menej poškodených domoch. Ich majitelia tvrdia, že sa nechcú sťahovať na dvakrát a odídu až vtedy, ak budú mať hotový svoj nový dom. „Bývali sme krátko u dcéry, máme tu však celý majetok a bolo počuť o nejakom rabovaní,” hovorí Vilmos Horváth, ktorému tiež stavajú dom v novej obytnej štvrti na kraji mesta. „Nikoho nemôžeme násilím vysťahovať, žiadny dom nestrhneme bez súhlasu majiteľa,” tvrdí podplukovník Lajos Nagy. Nevie však o nikom, kto chce v zaplavenej oblasti zostať natrvalo. Tam by nakoniec mali zostať stáť len dve budovy premenené na pomník katastrofy. „Celé to bude spomienkový park, trávniky, stromy, rybníky,” dodáva Nagy. Všetci, čo prišli o dom, dostali od vlády náhradu vo výške odhadnutej hodnoty ich nehnuteľnosti. Každý sa sám rozhodol, ako peniaze využije. Mohli si vybrať novopostavený dom v meste, kúpiť si iný v Devecseri, alebo sa odsťahovať z mesta. V novej mestskej štvrti sa stavia necelých deväťdesiat domov, poškodení si mohli vyberať zo 16 základných návrhov a do výšky sumy, ktorá im bola ako odškodnenie priznaná. Myslelo sa aj na to, aby vedľa seba opäť bývali ľudia z jednej ulice. Asi rovnaký počet rodín si kúpilo iný dom v meste, zvyšok sa ešte rozhoduje alebo Devecser opustili. Zástupca primátora dúfa, že mesto, ktoré malo pred katastrofou päťtisíc obyvateľov, nakoniec opustilo či opustí len niekoľko stoviek ľudí. Ekologické následky havárie sa podľa neho nakoniec ukázali byť menej vážne. Nepotvrdili sa podľa neho varovania pred radiáciou ani obavy z množstva kontaminovaného prachu v ovzduší. Toxický odpad presiakol do pôdy väčšinou len do hĺbky do desať centimetrov a potom v nej sám vytvoril izolačnú vrstvu. Po odstránení tejto najvyššej tenkej vrstvy, po jej nahradení či jej zaoraní s pridaním minerálov neutralizujúcich odpad je podľa Kovácsa pôda opäť úrodná. Aj keď na nej zatiaľ pre istotu plánujú len pestovanie biopalív. Vnútrajšok kalovej nádrže číslo desať, ktorá všetko spôsobila, naopak stále pripomína mesačnú krajinu v hnedouhoľných baniach na severe Česka. Táto je len trochu farebnejšia, červenohnedé haldy sa striedajú s bielymi balvanmi, ktoré boli pôvodne súčasťou hrádze nádrže. Cez obrovskú trhlinu v nej vidieť necelý kilometer vzdialenú nižšie položenú obec Kolontár. Asi milión kubických metrov tekutého, riedkeho červenú kalu tam po pretrhnutí hrádze dorazilo za pár minút a vyžiadalo si desať mŕtvych. Príčinu pretrhnutia hrádze ešte oficiálne neurčili, všetci okrem firmy spravujúcej nádrž sa však zhodnú, že v nej bolo viac odpadu, než tam smelo byť. Podľa svedkov bola nádrž naplnená skoro po okraj. Na mieste, kde sme stáli, by sme podľa toho mali nad hlavami ešte asi desať metrov toxickej tekutiny. Katastrofa podobná tej vlaňajšej už nehrozí, aj keby sa roztrhol i zvyšok hrádze, ako sa očakávalo ešte vlani. Hrádzu odvtedy neustále posilňujú, končí v nej všetko, čo zostalo zo zničených domov, rovnako ako vrchná vrstva pôdy presiaknutá kalom. V nádrži však najmä zostal už len usadený kal v pevnom skupenstve, ktorý netečie. Od marca tohto roku tiež firma MAL zmenila technológiu ukladania odpadu - ten teraz obsahuje málo tekutín. To je však zatiaľ skoro všetko, čo bol hlinikársky koncern, ktorého odpad všetko zapríčinil, zatiaľ ochotný urobiť. Firma odmieta uznať svoju zodpovednosť za haváriu a poškodeným vyplatila len jednorazovú pomoc vo výške asi 3500 eur. „Bolo to úplne smiešne” hovorí postihnutá Alžbeta Besserová. Sama sa však s firmou súdiť nechce, predpokladá, že to urobí štát.

Toxický kal - FAKTY:

• 4. októbra 2010 sa pretrhla hrádza kalovej nádrže hlinikárne v meste Ajka.

• Asi milión kubických metrov kalu sa rozlialo na území 40 štvorcových kilometrov. Priamo zasiahol obce Kolontár, Devecser a Somlóvásárhely. Desať ľudí zomrelo, počet zranených bol viac ako 150.

Chmelár: Kroky Orbána pripomínajú horthyovský režim

5. apríla 2011 - (Ladislav Bariak, ml. - aktualne.centrum.sk)

Hlas slovenskej diplomacie by mal v prípade súčasného diania v Maďarsku zaznieť výrazným hlasom. Niektoré kroky, ktoré urobil alebo ešte len plánuje urobiť predseda maďarskej vlády Viktor Orbán totiž pripomínajú časy horthyovského Maďarska. Takto vidí situáciu u nášho južného suseda politológ Eduard Chmelár. Podľa neho v tomto prípade totiž slovenská diplomacia trestuhodne zlyháva. „Tu nejde o vybavovanie si účtov s Budapešťou. Tu nejde o krok proti Maďarom, ale naopak krok na podporu Maďarov, o podporu demokratických zmýšľajúcich Maďarov,” vysvetľuje Chmelár. Potom, čo Fidesz na čele s Viktorom Orbánom absolútne ovládol politické, ekonomické, ale aj mediálne dianie v Maďarsku, treba podľa politológa podporiť zvyšky občianskej spoločnosti. „Toto vyčítam našim činiteľom. Tí istí ľudia, ktorí neustále upozorňovali nedodržiavanie ľudských práv v Bielorusku, na Kube, v Rusku, či kritizovali bývalého premiéra Roberta Fica, mlčia, keď vidia robiť Viktora Orbána niečo, čo sa s Ficovými výstrednosťami nedá ani porovnať,” tvrdí politológ. Nazdáva sa preto, že slovenská diplomacia by mala tlmočiť znepokojenie nad situáciou v Maďarsku. Zároveň treba susednú krajinu upozorniť, že ako členský štát Európskej únii je viazaná istými demokratickými štandardmi. „Takúto kritiku vidíme v západnej Európe, vidíme ju v Bruseli a Slovensko ako sused, ktorého sa to bezprostredne týka, zaujme pozíciu mŕtveho chrobáka a tvári sa, že nechce vyhrocovať napätie,” vyhlásil politológ. Chmelár pritom upozorňuje, že problematickým nie je len kontroverzný mediálny zákon, či mimoriadne zdanenie zahraničných firiem, ale vážne ohrozenie demokratických pravidiel môže priniesť aj schválenie novej maďarskej ústavy. Základný zákon štátu totiž dá Orbánovi do rúk právomoci, akým sa v demokratickom svete neteší žiaden predseda vlády, či prezident. Bude totiž môcť menovať sudcov, či ombudsmana, ktorý má paradoxne chrániť ľudí pred štátom. „Ide tu o základné porušovanie pravidiel demokracie. Ak bude ústava schválená v podobe, akej bola medializovaná, Maďarsko môžeme vyškrtnúť zo zoznamu demokratických štátov. Priamo pod nosom nám vyrastá autoritatívna krajina, ktorá sa bude uberať nevedno kam, hoci všetky tendencie ukazujú, že sa to podobá na reštauráciu horthyovského režimu,” skonštatoval pre Aktuálne.sk. Napriek tomu však politológ nemá obavy o výsledky maďarského predsedníctva Európskej únii, ktorému prináleží v prvom polroku 2011. „Maďarsko bude navonok vystupovať celkom inak, ako to koniec koncov Viktor Orbán už niekoľkokrát preukázal. Vie sa totiž pohybovať na medzinárodnej scéne a maďarská diplomacia je dostatočne profesionálna, aby zvládla všetky záležitosti spojené s európskou agendou,” dodal Chmelár pre Aktuálne.sk. Politológ preto ani neočakáva, že by predstavitelia Únie odňali Maďarsku predsedníctvo, či mu siahli na jeho hlasovacie práva. Nevylučuje však prijatie určitých sankcií voči slovenskému susedovi. „Európske krajiny by mu to nemali tolerovať. Ale už aj v minulosti sme boli svedkami viacerých káuz a pseudokáuz, kde Brusel na začiatku hromžil päsťami a nakoniec to všetko potichu odznelo. To bolo pritom kontraproduktívne, lebo sa ukázalo, že žiadne mechanizmy nie sú v takomto prípade dostatočne účinné,” uzavrel Chmelár. Podobný vývoj v celej záležitosti očakáva aj vedúca redakcie Euractiv.sk Zuzana Gabrižová. Ako povedala pre Aktuálne.sk, odňatie predsedníckej stoličky alebo hlasovacieho práva preto považuje za nereálne. Nejakú formu sankcií však nevylučuje. „Môže sa však stať, že členské krajiny spolu s Európskou komisiou vyhodnotia situáciu tak, že spustia nejaké formálne právne procedúry pre porušenie Európskej zmluvy,” poznamenala. Čo sa týka napĺňania programu, ktorý chcel Orbán ako premiér predsedajúcej krajiny presadiť, Gabrižová pripomína, že po prijatí novej európskej legislatívy, premiér tejto krajiny už nehrá takú veľkú úlohu, ako tomu bolo v minulosti. Orbán pritom už viackrát avizoval, že sa chce v tejto funkcii zamerať ako na energetické otázky, tak aj na podporu vstupu balkánskych krajín do Európskej únie. Tieto témy by podľa vedúcej redakcie Euractiv.sk malo podporovať nielen Slovensko, ale celá Vyšehradská štvorka.

Je to o zbabelosti!

9. apríla 2011 - (Dušan Čaplovič - blog.aktualne.centrum.sk)

Vláda Ivety Radičovej by mala problematiku slovensko-maďarských vzťahov riešiť aktívne a transparentne, bez vytáčania a strkania hlavy, ako pštros do piesku. Samozrejme aj bez alibistického vykrúcania a spoliehania sa, že naše bilaterálne problémy a súčasne maďarské revizionistické a iredentistické ciele v strednej Európe, vyrieši za nás niekto iný, Európska únia, OSN či OBSE. Nespoliehajme sa už konečne na tútorstvo, ale konajme tak, ako má konať politická reprezentácia suverénneho štátu. V súčasnosti už nejde len o posledné výroky V. Orbána, predsedu maďarskej vlády o udelení volebného práva pre zahraničných Maďarov cez dvojaké občianstvo a to bez trvalého pobytu v Maďarskej republike, tak ako to interpretujú predstavitelia vlády a tzv. koaličnej rady pod súčasnou taktovkou primáša Bélu Bugára. Tu už ide o celú plejádu aktivít maďarských vládnych a parlamentných politikov, ktoré priamo či nepriamo ohrozujú ich susedov, likvidujú základné ľudské práva a svojimi cieľmi, až priveľmi pripomínajú históriu prvej polovice minulého storočia, pred rozbitím Československej republiky. M. Horthyho a J. Eszterházyho vymenili V. Orbán a B. Bugár z pozadia postrkávaní Jobbikom a SMK. Pýtam sa, sú to podobnosti čisto náhodné? Nadovšetko sa to deje za maďarského predsedníctva v EÚ a slovenského predsedníctva vo V4. Pričom jedinou úlohou predsedajúcich vlád je, na jednej strane pretláčať témy „maďarstva v Karpatskej kotline“ a na strane druhej, mlčať a skrývať sa v kúte slovenskej a európskej politiky. Poklonkovanie slovenskej vlády a čušanie pri závažných krokoch maďarskej politickej elity je nepredstaviteľné. Dnes už to nie je len zákon o dvojakom občianstve, ohrozovaná sloboda médií, okliešťovanie postavenia Ústavného súdu, návrh Ústavy Maďarska, likvidovanie ombudsmana práv národnostných menšín, ale aj ďalšie návrhy exteritoriálneho zamerania na maďarskú menšinu v susedných štátoch, porušujúce bilaterálne vzťahy, v našom prípade Základnú zmluvu medzi SR a MR z roku 1995. Teória jedného čistého národa, jedného jazyka, jednej čistej kultúry už raz voviedla Európu do vojnovej apokalypsy... Naša vláda je ticho, aj napriek tomu, že bola opozíciou vyzvaná konať, nielen ukazovať svoju politiku dvoch tvári a kašlať na ochranu národno-štátnych záujmov. Nadovšetko už rezignovala aj na pomoc slovenskej národnostnej menšine v Maďarsku, ktorej postavenie, najmä po nástupe vlády V. Orbána, je zdrvujúce. Kým na Slovensku je vládna koalícia pod taktovkou Bélu Bugára na vozíku SMK, až nadštandardne starostlivá o jazyk, kultúru a vzdelávanie maďarskej menšiny, postavenie slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku ju absolútne nezaujíma. Nie je schopná sa oprieť ani o stanovisko Ernő Kállaiho, maďarského ombudsmana pre menšiny, že návrh novej ústavy je na úseku menšinových práv obrovským krokom späť, pričom v tomto duchu sa vyjadrili aj predsedovia celoštátnych menšinových samospráv v Maďarsku. Mlčí vo vzťahu k novej Ústave Maďarska, ktorá má byť schválená na Veľkonočný pondelok 25. apríla, v ktorej je existencia národnostných menšín, takpovediac odignorovaná, kde sa konkrétne uvádza ochrana maďarského jazyka, ale jazyky menšín sú podľa ústavy „iba v úcte“, doslovným prekladom chápané na rýchle dožitie. Napriek tomu, že je to v rozpore s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, má vláda stále „drievko v ústach“. Absolútne mlčí pri tom, že ústava má vyslovene selektívne časti a niet istoty, že tak nebudú základné ľudské práva limitované, vrátane menšinových práv, tak ako tvrdia mnohí medzinárodní analytici. Naša „slovenská“ vláda dokonca nežiada uskutočniť konzultácie vo vzťahu k diskriminačným návrhom zákonov o vysokom školstve a verejnom školstve v Maďarsku, ktoré majú dopad aj na vzdelávanie slovenskej národnostnej menšiny. Nedá sa vymenovať všetko, čo by si zaslúžilo väčšiu odvahu predsedníčky vlády I. Radičovej a ministra zahraničných vecí M. Dzurindu a samozrejme aj podpredsedu vlády R. Chmela. O žiadnych konkrétnych krokoch nechyrovať, len sa bojím precitnutia, že táto vláda sa zobudí vtedy, keď už bude o všetkom rozhodnuté a my budeme podpisovať akty kapitulácie. Konfucius to vystihol nadčasovo: „Zbabelosť je, keď vieme čo máme robiť, ale nerobíme“. Mnohonásobne to platí práve pre vládu I. Radičovej.

Hodnotovo dezorientovaná diplomacia

7. apríla 2011 - (Ľubor Bystrický - blog.sme.sk)

Pokusy Viktora Orbána o nábor nových občanov nevytvárajú problém iba pre bilaterálne slovensko - maďarské vzťahy, ale vyrábaním nových občanov EÚ spôsobom, ako si to predstavuje súčasná vládna garnitúra v Budapešti zakladajú vážny problém pre celú Európsku Úniu. Ak vznikne v akomkoľvek vzťahu problém, dôležité je čo najskôr ho vyriešiť. Pravdaže za predpokladu, že sporným stranám na úspešnom a obojstranne uspokojivom urovnaní nedorozumenia záleží, pretože si aj naďalej želajú udržiavať priateľské partnerské vzťahy. Situácia sa skomplikuje, ak problém vyvolal jeden z partnerov úmyselne, povedzme preto, že sleduje iné ciele. Potom je na druhom partnerovi, aby zvážil, či je preňho partnerský vzťah taký dôležitý, aby sa pokúsil situáciu vyvolanú svojvoľným konaním partnera zvrátiť a takpovediac priviesť ho k rozumu. Nie je to jednoduché, ale ani nemožné, pokiaľ nám na vzťahu skutočne a oprávnene záleží. Partnerský vzťah sa môže týkať dvoch alebo viacerých konkrétnych ľudí, ale môže zasiahnuť aj do vzťahov početnejších skupín, komunít, ba až štátov. Na urovnávanie problémov vo vzájomných vzťahoch medzi štátmi je povolaná diplomacia. Diplomacia je civilizačný výdobytok, jej miesto a postavenie pri udržiavaní vzťahov medzi štátmi je nenahraditeľné. Pokiaľ diplomacia zlyháva alebo nekoná, nastupujú iné, radikálnejšie a menej civilizované spôsoby komunikácie a ich protagonisti. Pri nástupe súčasnej vládnej garnitúry sme sa okrem iného dozvedeli, že slovenská diplomacia mení zásadným spôsobom svoju orientáciu. Zo zemepisnej prechádza na hodnotovú. To znamená, že ju nenechá ľahostajnou nijaké porušovanie a ohrozovanie hodnôt, na ktorých spočíva západná, teda naša civilizácia. Tak aj začala konať. Organizovala medzinárodné konferencie na podporu odporcov diktátorov v Bielorusku, na Kube a inde vo svete. Je to chvályhodné, niet čo namietať. Lenže postupne sa ukazuje, že kompas hodnotovej orientácie zlyháva, ak sa dejú neprístojnosti priamo za humnami, a to navyše spôsobom, ktorý má v sebe potenciál dlhodobo a závažne poškodiť záujmy Slovenska, ale v širších súvislostiach aj celej Európskej Únie. Maďarský premiér a jeho strana, zneužívajúc po víťazných voľbách drvivú prevahu v parlamente, postupne a systematicky demontujú parlamentnou cestou parlamentnú demokraciu a právny štát a smerujú k autoritatívnej forme režimu, akých si bohužiaľ Maďarsko v minulom storočí užilo až-až. Nepoučený a nepoučiteľný katastrofálnymi dôsledkami rozpínavej agresívnej šovinistickej politiky svojich predchodcov, ktorá Maďarsko dvakrát priviedla do tábora porazených v dvoch svetových vojnách, vedie svoju krajinu v ústrety novej možnej katastrofe. A do svojich hier sa pokúša priamo zatiahnuť aj občanov susedných krajín, Slovensko nevynímajúc. To už je situácia, ktorá si vyžaduje jasné, jednoznačné a nekompromisné zaujatie postoja. Slovenská diplomacia však reaguje spôsobom, ktorý pripomína názov kultového filmu - Mlčanie jahniat. Z letargie ju nevytrhol fakt, že Viktor Orbán pri svojich iniciatívnych návrhoch smerom k susedom opakovane, bezstarostne a flagrantne porušuje Základnú slovensko-maďarskú zmluvu. Za normálnych okolností by sa dotknutý partner okamžite a dôrazne dožadoval nápravy, keď už nie z dôvodov elementárnej sebaúcty, tak z dôvodov úcty k odvekým zásadám medzinárodného práva (Pacta sunt servanda). Lenže naša diplomacia mlčí. A nepýta sa ani na medzinárodnom fóre, do akej miery sú predstavy o masívnom nábore novomaďarských občanov zo susedných krajín v súlade s ustanoveniami Európskeho dohovoru o občianstve prijatého Radou Európy v novembri 1997. Zdá sa, že ju netrápi ani otázka, čo nastane keď sa po Únii voľne rozbehnú desťtisíce hrdých vlastníkov nových pasov členskej krajiny EÚ a Schengenskej dohody, žijúcich trvalo mimo hraníc Únie a pochádzajúcich spoza tak nákladne vybudovanej a prísne stráženej vonkajšej schnegenskej hranice. Nečudo, že zoči-voči takémuto „partnerovi” s jedlom rastie chuť. A tak maďarský premiér a jeho suita okázalo a demonštratívne ignorujú oficiálne návrhy prichádzajúce z Bratislavy a k predstaviteľom Slovenskej republiky sa správajú v rozpore so všetkými zvyklosťami ako k folklórnej skupine z Horniakov. Svoje posolstvá a odpovede na oficiálne návrhy a požiadavky slovenskej vlády adresujú Slovensku prostredníctvom neparlamentnej „etnicky čistej” strany. Mlčanlivou nečinnosťou slovenská diplomacia fakticky rezignuje na svoje základné poslanie - dôsledne a vytrvalo obhajovať záujmy vlastného štátu a ochraňovať a hájiť atribúty jeho suverenity. Logicky sa vynára otázka o príčinách takéhoto správania sa. Je to prejav ustráchanej bezradnosti alebo tak typicky slovenského zápecníctva? Prikrčiť sa v kúte a čakať, že to za nás niekto vyrieši. Nevyrieši. Nejde iba a predovšetkým o Slovensko. Je proti životným záujmom Slovenska a jeho občanov, bez ohľadu na to k akej národnosti sa hlásia, mať v susedstve hospodársky chátrajúce, politicky nestabilné a spoločensky nepokojné Maďarsko, z územia ktorého sa môže šíriť vírus chaosu a nestability do celej Únie.

Moji Maďari

7. apríla 2011 - (Ivan Rias - blog.sme.sk)

Mladosť som prežil v Lučenci. Toto novohradské mestečko nebolo v tých časoch ničím výnimočné, a tuším, že ničím výnimočné nie je ani dnes, ak pravda, neberieme do úvahy skutočnosť, že som sa tam narodil. Žili tam vedľa seba Slováci s Maďarmi a olaskými Cigánmi a jeden občan černošského pôvodu. Dodnes neviem, kde sa tam vzal. Viem iba, že keď som nechcel prehltnúť rybí tuk, tak ma mamka ním strašievala. V tom čase nebolo špinavšieho mesta široko ďaleko. Ani nie div, lebo kanalizácia bola iba v plienkach a vieme, čo v plienkach občas býva. Dnes je z Lučenca ozajstný krásavec a keď ho niekto nazve metropolou Novohradu, normálne sa vzruším. Predstavte si, takô malô a metropola! Ako dieťa som prežil veľa času u starých rodičov, ktorí iba mondokovali a po slovensky vedeli veľmi málo. Bývali dole na Vajanského ulici, oproti mestskej pekárni. Tá ulica vám celá rozvoniavala čerstvo pečeným chlebom a starý Vajanský by bol určite spokojný, že po ňom pomenovali takú voňavú ulicu. Bol tam jeden pekár, volali ho Jóžka báči (viem to napísať aj po maďarsky - Józska bácsi - to len aby bolo medzi nami jasno), ktorý starkej stále nosil čerstvý okrúhly peceň bieleho chleba. Bol to veľký huncút, ktorý mi ten chlebík stále strkal popod nos, a keď som sa poň svojimi rúčkami načahoval, tak ho rýchlo odo mňa odtiahol. Potom, keď zbadal moje sklamanie, rehotal sa ako divý, plieskal sa rukami po stehnách, div si ich nerozmlátil. A keď videl, že sa už ksichtím do plaču, rýchlo z tej voňavej dobroty odlomil a podal mi ju. A to sa zas išiel zájsť od smiechu, keď sledoval, ako hltavo ho jem. Ten chlieb sa dal jesť taký ako bol, ale starká mi naň stále natrela bravčovú masť, posypala to pažítkou, a ja drobec som spásol aj dva krajce. Potom som to zapil pohárom vody z neďalekej artézskej studni. Chuť toho chleba mám furtom na jazyku a jeho vôňa je navždy usalašená kdesi hlboko v mojom nose. Dodnes som nič lepšie v ústach nemal. Vlastne mal, ale to až ako mládenec. A ďalej to rozvádzať nebudem, aby si niekto nemyslel, že píšem iba príbehy s erotickým nádychom. Ako študent som sa domov stále rád navracal. S otcom sme zvykli zájsť do vinárne Ipeľ, kde sa sedelo v obrovských drevených sudoch. Pokiaľ si pamätám, tá vinárnička bola stále bitkom nabitá. Často sa z jedného suda ozývali slovenské pesničky, z iného maďarské a z ďalšieho clivé cigánske melódie doprevádzané husľami. A potom, po záverečnej, sa pred vinárňou všetci pochytali okolo pliec, spievali ako o dušu, každý po svojom, a šibrinkovali nohami ostošesť. Tak vznikli tance, ktoré neskôr Michael Flatley trošku učesal a nazval ich írskymi. Pamätám si na starého čašníka, ktorého volali Imre. Bol to večný skeptik, ktorý vravieval, že načo sa pachtiť za niečím, keď na konci každého snaženia je beztak iba neúspech. Mal veľmi zložitú povahu, ten mal asi i svoje druhé ja rozdvojené. A chodil tak pomaly, že kým doniesol ďalšiu rundu, všetci štamgasti už vytriezveli. Ale po záverečnej akoby sa napil živej vody! Pripojil sa k spevokolu, a keď spustil na Kráľovej holi alebo Akácos út (pred vojnou vraj spieval v budapeštianskej Opere, ale pre chľast ho vyhodili), všetci razom prestali bliakať a už len počúvali. A cigán Tivadar ťahal na husliach ako besný, až sa mu spopod sláčika dymilo. Boli to nádherné časy, každý s každým vychádzal, nikto sa s nikým nesváril iba preto, že rozprával inakším jazykom. Ani dnes sa tam veľa po tejto stránke nezmenilo, hoci sa o to niekto veľmi pokúša. Ten pajác za Dunajom vykrikuje čosi o volebnom práve pre zahraničných Maďarov a dáva tému tomu nášmu komediantovi ze Žiliny. Ten už mekoce čosi o referende „o používaní slovenčiny ako výlučne úradného jazyka“. Tí dvaja sa fakt museli dlho hľadať a asi sa potrebujú. Slováčisko, ktoré ani nevie poriadne po slovensky a przní svoju materčinu či už triezvy alebo ožratý ako doga. Ak by si chcel vypočuť trochu slovenčiny, mal by sa započúvať do rečového prejavu Bélu alebo Zsolta. Alebo istého Čecha, ktorého mu vrelo odporúčam. Ostáva mi len veriť, že väčšina ľudí má viac rozumu ako títo gašparkovia a neskočia im na ich primitívne hry. To by veru nebolo dobré.

Nový malý Mercedes bude športovejší a príde z Maďarska

7. apríla 2011 - (auto.sme.sk)

O tom, že tretia generácia Mercedesu-Benz triedy A bude radikálne iná ako jej predchodcovia, sme informovali nedávno. Auto už nebude používať takzvanú sendvičovú platformu, vďaka čomu môže byť výrazne nižšie a viac športovo ladené. Stuttgartská automobilka aktuálne tieto informácie potvrdila a zverejnila prvé fotografie štúdie Mercedes Concept A, predskokana nového sériového „Áčka“. Ako naznačuje prototyp, účinnou zbraňou nového Mercedesu triedy A v boji s konkurenčným Audi A3 či BMW 1 môže byť dynamikou nabitý exteriér. Dlhá predná kapota, prelisy tiahnúce sa profilom karosérie, malá plocha bočného presklenia v kombinácii s veľkými kolesami a diódovou technikou v predných i koncových svetlách vyzerajú naozaj dobre. Podľa výrobcu, auto pôsobí tak, že by mohlo pochádzať aj z inej planéty. Jeho dizajnéri sa údajne inšpirovali vetrom, vlnami a leteckou technikou. Interiér trojdverového hatchbacku je zariadený maximálne jednoducho. Pre cestujúcich sú pripravené štyri samostatné sedadlá. Aj vo vnútri nájdeme spojitosť auta s letectvom. Palubná doska má tvar krídla a výduchy klimatizácie majú pripomínať prúdové lietadlo. Otázkou zostáva, čo z vydareného dizajnu štúdie sa dostane do sériovej výroby. Tá bude prebiehať od roku 2012 v maďarskom Kecskeméte. Okrem trojdverového hatchbacku, budú k dispozícii aj ďalšie karosárske verzie Mercedesu triedy A. Poznáme aj techniku pod kapotou Conceptu A. Jeho predné kolesá poháňa prepĺňaný zážihový štvorvalec s objemom 2,0 litra, priamym vstrekovaním paliva a výkonom 155 kW (211 k). Agregát patrí k novej generácii poháňacích jednotiek Mercedes M270. Spolupracuje s dvojspojkovou automatickou prevodovkou. Na palube sa nachádza aj radarový systém varujúci pred možnou kolíziou, doplnený o adaptívny brzdový asistent. Mercedes-Benz Concept A je údajne prvý zástupca segmentu nižšej strednej triedy, vybavený týmto zariadením.

V kauze podnikateľa Mikuláša Varehu je podozrivý maďarský občan

7. apríla 2011 - (sita)

V kauze zemplínskeho podnikateľa Mikuláša Varehu, ktorý je obvinený z daňového megapodvodu za takmer 29 miliónov eur, je podozrivý aj jeden občan Maďarska. Tamojší policajti ho zadržali v rovnaký deň, ako sa dostal za mreže Mikuláš Vareha, teda 1. marca. „V rámci tohto trestného stíhania sa prešetruje aj ďalšia daňová trestná činnosť obvineného Mikuláša Varehu a skúma sa podozrenie z daňovej trestnej činnosti aj ďalších osôb,” vysvetlil hovorca generálnej prokuratúry Vladimír Ferko pre agentúru SITA dôvody koordinovaného postupu slovenskej a maďarskej strany. Tento maďarský občan je podozrivý z účasti na trestnej činnosti obvineného Mikuláša Varehu, potvrdil Ferko. V súčasnosti je vo väzbe v Maďarsku a je stíhaný za rôznu ekonomickú činnosť. „V Slovenskej republike tomuto občanovi doposiaľ nebolo vznesené obvinenie. Po zosumarizovaní všetkých informácií z maďarskej strany a po vyhodnotení dôkazov získaných v SR sa bude rozhodovať o ďalšom vznášaní obvinení,“ dodal Ferko. Podnikateľa Mikuláša Varehu po policajnej akcii, počas ktorej urobili prehliadky v 14 objektoch, obvinili z trestného činu krátenia dane a poistného za fiktívne obchody, ktoré robil v desiatkach svojich obchodných spoločností s fiktívnym tovarom. Na ich základe si uplatnil odpočet DPH vo výške 866 miliónov korún (28 745 934 eur). Štát v rokoch 2007 až 2010 vyplatil podnikateľovi 986 miliónov korún (32 729 204 eur). Minister vnútra Daniel Lipšic pripustil, že obvinenie sa môže rozšíriť.

Policajt si po nehode strelil do hlavy

- V nemocnici sa s ním zasekol výťah

6. apríla 2011 - (tasr)

V kritickom stave dnes previezli vrtuľníkom do nemocnice v Miškovci mladého policajta, ktorý si na severovýchode Maďarska po dopravnej nehode strelil pištoľou do hlavy. V nemocnici sa s ťažko zraneným policajtom navyše zasekol výťah, odkiaľ ho museli dostať požiarnici. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI polícia Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy informovala, že 22-ročný strážmajster mimo služby havaroval so svojím autom medzi obcami Szuhogy a Szendrő. Vozidlo sa dostalo mimo vozovky a prevrátilo sa, pričom policajt sa následne strelil do hlavy. Muža previezli v kritickom stave vrtuľníkom do župnej nemocnice v Miškovci, kde sa s ním a jeho príbuznými zasekol výťah. Policajti okamžite volali požiarnikov, ktorí ho odtiaľ doslova vysekali. Riaditeľ nemocnice Gábor Csina sa posťažoval, že policajti neinformovali o zaseknutom výťahu nemocnicu, ktorá mohla situáciu vyriešiť. Hasiči výťah podľa jeho vyjadrenia údajne úplne zdemolovali a spôsobili miliónovú škodu. Zdôraznil, že pacient je síce prvoradý, ale postup policajtov a hasičov označil za „trošku čudný”. Stav zraneného policajta je podľa aktuálnych informácií stále kritický.

Slovák sa obesil v maďarskej väznici

9. apríla 2011 - (sita)

Slovák, ktorého minulý víkend zatkli za to, že strieľal na severozápade Maďarska na svojich susedov, sa vo väznici obesil. V piatok o tom s odvolaním sa na miestny denník Kisalföld informovala tlačová agentúra MTI. Mužovi v cele predbežného zadržania, kde skutok spáchal, poskytli prvú pomoc a resuscitovali ho. Po prevoze do nemocnice v Győri však neskôr zomrel. Päťdesiatosemročného Slováka maďarská polícia zatkla po tom, ako s pomocou brokovnice zaútočil na istý manželský pár v meste Dunakiliti. Muž na svoje obete vypálil len tri výstražné strely, nikoho však nezasiahol. Sám si pri incidente zranil nohu, keď kopol do sklených dverí. Vyšetrovateľom povedal, že útok bol náhodný. Slovák mal zbraň v legálnej držbe.

Maďari vydajú na Slovensko Sándora H.

v súvislosti s dunajskostredkou masakrou

9. apríla 2011 - (tasr)

Maďarský Súd hlavného mesta v Budapešti rozhodol o povolení vydať Sándora H. slovenským orgánom v súvislosti s drogovým prípadom z roku 2010 a s dunajskostredskou masakrou v roku 1999, ktorá si vyžiadala desať obetí. Informovalo o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Maďarské orgány popierajú, že prípad súvisí s vydaním Jozefa Roháča do Maďarska. Súd rozhodol o vydaní ešte túto stredu, proti rozhodnutiu sa Sándor H. odvolal. Podľa denníka je rozhodnutie súčasťou tajnej dohody polície SR a Maďarska, v rámci ktorej vydanie Roháča podozrivého z viacerých vážnych trestných činov v Maďarsku závisí už iba na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Népszabadság však dodáva, že orgány oboch krajín popierajú vydávanie osôb na princípe vzájomnosti.

Slovensko vydá Roháča na stíhanie do Maďarska

11. apríla 2011 - (tasr)

Najvyšší súd (NS) dnes na svojom neverejnom zasadnutí zamietol jeho sťažnosť Jozefa Roháča voči marcovému rozhodnutiu Krajského súdu (KS) v Nitre. Nižší súd rozhodol, že slovenské orgány Roháča vydajú na základe medzinárodného zatykača. Zatykač na Slováka Jozefa Roháča vydali maďarské orgány v súvislosti s vraždou Jánosa Fenyöa v Budapešti v roku 1998. Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI to 1. apríla potvrdil v Bratislave Roháčov obhajca Dušan Daňový. „Je to tak, môžem to potvrdiť,” povedal MTI advokát, podľa ktorého maďarské úrady podozrievajú Roháča z vraždy a hľadali ho ako páchateľa. Maďarské úrady nezverejnili dôvod vydania zatykača, podľa neoficiálnych informácií však Slovák mal do činenia s vraždou Fenyöa. V čiapke zanechanej na mieste vraždy našli maďarskí kriminalisti vlas, ktorého DNA je totožná s DNA slovenského občana Jozefa Roháča, informovala maďarská komerčná televízna stanica RTL Klub. Podľa Daňového však nájdený vlas nie je ešte dôkazom. „Nepovažujem tento dôkaz za objektívny a dostatočný,” povedal. V maďarskom bulvárnom denníku Blikk sa objavila informácia, podľa ktorej sa kriminalisti domnievajú, že Roháč bol iba sprostredkovateľom medzi objednávateľom vraždy a nájomným vrahom, ktorému poskytol zbraň. Obhajca tieto správy nekomentoval. „Isté je, že informácia nepochádza odo mňa,” konštatoval. Auto mediálneho magnáta rozstrieľal samopalom neznámy ozbrojený páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch. Páchateľ z miesta činu ušiel. Očití svedkovia videli iba terénne vozidlo a utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň. V čiapke našli kriminalisti vlas. Polícia po Roháčovi pátrala už po atentáte v ulici Aranykéz, vtedy jeho meno ešte nespájali s vraždou Fenyöa. Medzičasom padlo na neho podozrenie, že sa v Budapešti pokúsil zavraždiť podnikateľa, dôkazy však neboli dostačujúce. Roháča vlani, 26. októbra, prepustili z vyšetrovacej väzby v Maďarsku, potom prišiel na Slovensko. Slovenská polícia ho zadržala v Leviciach 18. februára na základe európskeho zatykača vydaného budapeštianskym súdom. KS v Nitre rozhodol o vydaní na základe medzinárodného zatykača 29. marca.

Slovenská gazdinka 2011 - S prvou dámou SR na veľvyslanectve

9. apríla 2011 - (tasr-l)

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti usporiadali 9. apríla v rezidencii veľvyslanectva v poradí 12. stretnutie žien slovenskej národnosti Slovenská gazdinka - alebo stretnutie Sloveniek so Slovenkou, spojené s výstavou tradičných koláčov. Na podujatie pozvali organizátori predovšetkým folklórničky, keďže neformálne diskusné fórum sa konalo na tému Slovenská ľudová pieseň - živá voda pre Slovákov v Maďarsku. Stretnutie poctila svojou účasťou manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss a predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková medzi účastníkmi tradičného stretnutia privítali aj predstaviteľov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ďalších hostí. „To, že som tu už šiesty krát, sa mi ani nechce veriť a môžem povedať, že veľmi rada medzi vás chodím,“ povedala prvá dáma Slovenska, ktorá ocenila, že si Slovenky žijúce v Maďarsku udržujú tradície. „Teším sa na tie dobroty, ktoré ste pripravili a doniesli. Sú to koláče, jedlá, ktoré sú veľmi podobné, maďarské, alebo slovenské,” dodala Silvia Gašparovičová. „Toto je také podujatie, kde nemá miesto nevraživosť, nemá miesto politika, ale má miesto len priateľstvo, dobrý pocit spolupatričnosti a ja si myslím, že to je pre nás Slovákov veľmi, veľmi dôležité, a je to jedno, či žijeme na Slovensku, alebo za hranicami Slovenska,” konštatovala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. V programe vystúpili členovia Slovenského pávieho krúžku z Mlynkov a sestry Komjáthiové z Veňarcu.

http://www.luno.hu/content/view/9729/30

http://www.luno.hu/content/view/8119/63

http://www.luno.hu/content/view/6725/93

http://www.luno.hu/content/view/4731/99

http://www.luno.hu/content/view/2443/55

Skalský neprináša nič pozitívne, len rozkol, osočovanie a klamstvo

7. apríla 2011 - (Milan Vetrák - uszz.sk)

V elektronickej verzii denníka SME bol 6. apríla 2011 uverejnený článok s názvom „Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár“, v ktorom ma predseda občianskeho združenia - Svetového združenia Slovákov v zahraničí (ďalej len „SZSZ“) pán V. Skalský hrubo osočuje a obviňuje z klamstva, ohovárania a falšovania dokumentov a ďalších skutkov.

Považujem za zbytočné reagovať na všetky nepravdivé tvrdenia týkajúce sa mojej cti a dôstojnosti, či dobrej povesti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad“), budem reagovať len na tie, ktoré považujem za najzávažnejšie, keďže svojim dosahom na verejnosť presahujú hranice, ktoré sú v slušnej, demokratickej spoločnosti tolerovateľné.

1. Tvrdenia uvedené v predmetnom článku, ktoré navodzujú dojem, že som bol do funkcie predsedu úradu vymenovaný na základe podvodu alebo klamstva z mojej strany, sú účelové a nepravdivé.

Na stretnutí V. Skalského s Viktorom Nižňanským, vedúcim Úradu vlády SR, na pôde Úradu vlády SR vo februári 2011, na ktorom som bol prítomný, V. Skalský z „množstva“ nepravdivých informácií, ktoré som mal vraj uviesť v priebehu výberového konania, uviedol len jednu skutočnosť, a to rok uvedený v mojom životopise, odkedy som mal byť podľa jeho názoru členom jednej z pracovných komisií SZSZ. Uviedol som rok 2002, kdežto ON tvrdil, že ma tam práve a LEN ON vymenoval až v roku 2006. Napriek výzve V. Nižňanského do dnešného dňa V. Skalský nepredložil žiadny relevantný dôkaz k tomuto jedinému údajnému klamstvu. Naopak, ja som predložil písomný dôkaz, že namietaný údaj uvedený v mojom životopise je správny.

Je mi ľúto, že V. Skalský sa stále nevie zmieriť s tým, že vláda vymenovala do funkcie predsedu úradu niekoho, s kým ON nesúhlasí. Je všeobecne známe, že na vymenovanie do tejto funkcie všemožne podporoval bývalú predsedníčku úradu pani Vilmu Prívarovú, ktorá bola nakoniec na vláde vypočutá napriek tomu, že neprešla samotným výberovým konaním. To, že V. Skalský v článku popisuje niektoré podrobnosti samotného výberového konania, ktoré nie sú známe dokonca ani mne ako jeho priamemu účastníkovi, vyvoláva dojem, že V. Skalský sa zrejme snažil priamo zasahovať do tohto procesu, čo by bolo možné za určitých okolností vnímať ako korupčné správanie.

2. Tvrdenia uvedené v predmetnom článku, ktoré navodzujú dojem, že som mal prehrať súdne spory so SZSZ alebo falšovať dokumenty, sú účelové a nepravdivé.

Revízna a zmierovacia komisie SZSZ od roku 2009, keď som sa právoplatne stal členom Generálnej rady SZSZ za západnú Európu (a nie za malú skupinku ako to tvrdí V. Skalský), nevydala žiadne rozhodnutie, čo nakoniec bolo dôvodom, prečo boli podané spomínané žaloby na vedenie SZSZ. Vzhľadom na vyjadrenie predsedníčky vlády SR v tejto veci o odstránení animozít som sa ihneď po vymenovaní do funkcie vzdal členstva v SZSZ kvôli možnému konfliktu záujmov (potenciálne udelenie dotácií tomuto občianskemu združeniu) a spravil som vo vzťahu k SZSZ a V. Skalskému ústretový krok, ktorým bolo stiahnutie stále aktívnych žalôb, v ktorých by som bol na rozdiel od mienky V. Skalského pravdepodobne úspešný (žiaľ, zrejme až po niekoľkých rokoch - vzhľadom na stav slovenského súdnictva). V tom čase však už v prípade jednej zo žalôb Najvyšší súd SR konal a rozhodol len o neprípustnosti samotnej žaloby, t.j. nerozhodoval priamo o podstate sporu, ale ma ako žalobcu odkázal na iný súd a iný typ žaloby. Nie je mi známe, z akého rozhodnutia súdu V. Skalský cituje tvrdenia o šikanovaní alebo poškodzovaní združenia z mojej strany, pretože žiadny súd takéto tvrdenia nikdy nevyslovil.

Rovnako odmietam, že by som rozposielal množstvo listov alebo falšoval akékoľvek dokumenty, ktoré by súviseli so SZSZ alebo s mojím vymenovaním do funkcie. Autorom listu, ktorý V. Skalský v článku uvádza, je úplne iná osoba, ktorá svoj list zaslala predsedníčke vlády SR. Ak som v médiách uviedol, že ma vo funkcii podporuje, resp. pozitívne vníma tiež viac ako 50 členov SZSZ, vychádzal som nielen z listu tohto autora, ku ktorému V. Skalský prístup mal, ale aj z mojej súkromnej e-mailovej korešpondencie, úradnej e-mailovej korešpondencie a listov, ktoré na úrad prišli, čo sú zdroje, ku ktorým V. Skalský prístup nemá a teda tieto skutočnosti nedokáže objektívne posúdiť. To, že V. Skalský aj v tomto prípade používa neoverené informácie na osočovanie iných už nikoho asi neprekvapí, osobne ma prekvapilo, že si aj redaktor SME dovolil bez overenia konštatovať, že som „vo veľkom rozposielal listy“.

3. Tvrdenia uvedené v predmetnom článku, ktoré navodzujú dojem, že na úrade zamestnávam alebo mám ako „pravú ruku“ agenta ŠtB, prípadne, že šikanujem terajších zamestnancov úradu, sú účelové a nepravdivé.

Odhliadnuc od toho, že sa pri výkone terajšieho povolania musím stretávať nie s agentmi, ale priamo s bývalými vysokými dôstojníkmi ŠtB, je historický problém slovenskej spoločnosti, ktorý nie je v mojej kompetencii riešiť, hoci aktívne pôsobenie takýchto osôb vo verejnom živote osobne vnímam veľmi negatívne. Nie je mi známe, že by sa o akomkoľvek súčasnom zamestnancovi úradu preukázalo, že bol agentom ŠtB, a to sa podľa mojich vedomostí týka aj samotného Clauda Baláža, ktorý v minulosti odstúpil z funkcie splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov po dohode s bývalým ministrom spravodlivosti SR a nie z dôvodu, že by bolo skutočne potvrdené, že bol agentom ŠtB. Ak má V. Skalský dôkazy o tom, že C. Baláž alebo ktorýkoľvek z mojich zamestnancov bol agentom ŠtB (napr. v podobe spisu takéhoto agenta), veľmi rád ho na úrade privítam a budem sa takýmito dôkazmi vážne zaoberať.

Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že svojich terajších zamestnancov na úrade šikanujem, čo by vedeli potvrdiť najlepšie sami a ja som ich k tomu aj vyzval, aby tak urobili. Jedinou osobou, ktorá napísala osobný list (nie sťažnosť) vedúcemu Úradu vlády SR V. Nižnanskému a množstvu ďalších osôb, predovšetkým ministrom a predstaviteľom politických strán, je pravdepodobne bývalá predsedníčka úradu V. Prívarová, ktorá bola ešte v priebehu marca 2011 riaditeľkou mojej kancelárie. V. Prívarová bola od môjho vymenovania do funkcie 10. 2. 2011 v práci len necelý týždeň a po týždňovej dovolenke je od 28. 2. 2011 dlhodobo práceneschopná. Keďže svoj list o šikanovaní (mimochodom so zrejmým prepojením na tlačové správy V. Skalského) napísala v období svojej práceneschopnosti (13. 3. 2011), je zrejmé, že osoba, ktorá ju potenciálne šikanovala, asi nebude predseda úradu alebo ktorýkoľvek iný zamestnanec úradu, keďže v príslušnom období s ňou vôbec neprišli do styku. V tejto súvislosti by som rád uviedol, že som do dnešného dňa nikoho z bývalých zamestnancov z úradu „nevyhodil“ a v rámci prebiehajúcej reorganizácie úradu k personálnym zmenám dôjde výlučne z objektívnych dôvodov a až po prekonzultovaní s príslušnou odborovou organizáciou.

Osobne mi je ľúto, že v celej veci bol redaktor denníka SME pravdepodobne zmanipulovaný jednou stranou. Okrem už vyššie spomenutého nepravdivého údaju uviedol na záver článku informáciu, že som súhlasil so žiadosťou o rozhovor v denníku SME, čo je nepravdivé tvrdenie. Takéto konanie považujem za neprofesionálne, rovnako ako spôsob uverejnenia článku bez bezprostrednej reakcie druhej strany napriek tomu, že bol na to vytvorený dostatočný časový priestor. Raz vetrom odviate perie už nikto naspäť nepozbiera... Je škoda, že sa v článku nepodarilo redaktorovi priblížiť čitateľom aj pozitívne a zaujímavé aspekty tzv. slovensko-slovenských vzťahov a rozhovor sa takmer výlučne sústredil na osobné problémy V. Skalského, čo v širšom aspekte poškodzuje celé slovenské zahraničie. K. Sudor navyše porovnáva neporovnateľné. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je štátnou inštitúciou, ktorej partnerom je množstvo iných občianskych združení, ale tiež iné subjekty a jednotlivci, s ktorými úrad bezproblémovo spolupracuje. SZSZ nie je organizáciou, ale obyčajným občianskym združením a V. Skalský od svojho zvolenia do funkcie predsedu vniesol do tohto združenia permanentný rozkol medzi jeho členskými organizáciami. Ak sa K. Sudor snaží o objektivitu, stačí sa na pomery v SZSZ spýtať samotných členov SZSZ, najmä tých, ktorí v posledných týždňoch vystúpili z tohto združenia a vecne pomenovali dôvody takéhoto ich kroku.

JUDr. Milan Vetrák, PhD., v. r.

predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár

6. apríla 2011 - (Karol Sudor - sme.sk)

Šéf Svetového združenia Slovákov v zahraničí v rozhovore pre SME.sk ostro obviňuje vysokého vládneho úradníka z klamania, ohovárania a falšovania dokumentu.

- Množstva známych som sa pýtal, či vedia o tom, že existuje niečo ako Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Až na jedného to netušili, viacerí spomenuli Svetový kongres Slovákov. Existujete pritom od roku 2002. V čom je problém?

- V zahraničí podľa oficiálnych odhadov žije až 2,2 milióna Slovákov, teda prakticky tretina slovenského národa. Musím povedať, že na to, koľko ich je, sa o nich Slováci na Slovensku príliš nezaujímajú.

- O existencii slovenských komunít v zahraničí tu vie prakticky každý, pýtal som sa na vaše združenie.

- Nemyslím si, že o ich existencii vie každý, navyše to spolu súvisí. Vedia o nich predovšetkým tí, ktorí majú takých Slovákov v rodine, teda najmä emigrantov, a aj to sa týka hlavne komunít v Amerike a v západnej Európe. O dolnozemských Slovákoch v Rumunsku, Chorvátsku alebo Srbsku vie málokto, v prípade Slovákov v Maďarsku je to vzhľadom na politické konotácie o čosi lepšie.

- To, že ľudia u nás nevedia o vašom združení, je teda najmä chyba občanov Slovenska, nie vašej nedostatočnej prezentácie?

- Určite to tam zohráva významnú rolu. Samozrejme, nejaký kus viny nesieme aj my, asi sme v istých veciach neboli dostatočne dôrazní a priebojní. Napríklad sa nám nepodarilo presadiť, aby v rámci STV vznikla pravidelná publicistická relácia, ktorá by informovala o Slovákoch, žijúcich v zahraničí, či blokové vysielanie pre tých, ktorí sú dlhodobo mimo nášho štátu.

Rozhovor v plnom znení:

http://www.sme.sk/c/5837464/vladimir-skalsky-uradu-pre-krajanov-sefuje-klamar.html

http://www.uszz.sk/index.php?ID=1500&l=sk

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

....................................................................................................................................