Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

To je demokracia, kurva!

31. marec 2011 - (László Barak - parameter.sk)

Rozprava k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín v slovenskom parlamente nepriniesla nič nové. K zneniu zákona, ktorý vypracoval nominant strany Most - Híd, podpredseda vlády pre menšiny Rudollf Chmel ako obyčajne verklíkovali bradaté argumenty opoziční politici, medzi nimi Rafael Rafaj zo Slovenskej národnej strany a hlásna trúba Smeru, autor diskriminatívneho zákona o štátnom jazyku Marek Maďarič. Tých teda môže Béla Bugár presviedčať, že práve oni škodia najviac záujmom Slovenska, že svojimi nezmyslami a zámernými klamstvami strašia svoje domnelé a ozajstné obecenstvo, keď im zíde na um, že na južnom Slovensku by v niektorých reštauráciách na jedálnych lístkoch mohol byť maďarský guláš uvedený aj po maďarsky, ale čo už hraničí s vlastizradou, budú tak uvedené aj bryndzové halušky... Chodí vôbec po svete taký vták, ktorý by pre toto stratil chuť do jedla? Ak taký jestvuje, nech skape hladom! Alebo nech si doma nabalí vlastné suché žrádlo! Ale nielen na juhu Slovenska, ale aj keď prekročí hranice svojej rozvinutej gubernie... Slovom, spomínaná rozprava bude malicherná a nedôstojná. Prekvapením by bolo, keby uvedení prisluhovači slovenského Kukluxklanu boli držali klapačky. Nevyplatilo by sa témou zaoberať, keby si človek mohol byť istý, že plebs, na slovenskej ani na maďarskej strane, sa na takúto show nechytá. Lenže konkrétne fakty dokazujú, že aj v slovenskej spoločnosti je len toľko tolerancie k akejkoľvek inakosti, aby z nej mohli ťažiť takí idioti koketujúci s nacizmom, ktorí sa vďaka nedostatku nadania a ničomnosti môžu živiť maximálne ako pouliční krikľúni. A nežijú z toho zle. Veď sa na nich daňami skladajú aj tí, ktorých kultúru, jazyk, farbu a pach nemôžu ani cítiť. Oni krochkajú o štátnom záujme, o nebezpečenstve, ktoré hrozí národu? Oni, ktorí nedokážu, v horšom prípade nechcú, pochopiť, že vlastne nie sú schopní obhajovať ani vlastné záujmy? Lebo nie sú schopní uznať, že je pre nich samovražda rozčuľovať ešte aj na jazykovom základe tých, ktorým vďačia za každodennú žranicu! Boli však aj iní, ktorí do ohňa načrtnutej duchovnej biedy priliali olej. Napríklad taký Dušan Jarjabek, tiež odchovanec Smeráckeho stáda, ktorý prehlásil, že spomínaná novela jazykového zákona nie je potrebná, lebo okrem pár politikov, ktorí sa prostredníctvom nej chcú zviditeľniť, nepozná živého človeka, ktorý by ju požadoval! Kurva, fakt nepoznáš človeka, ktorý by zákon požadoval? Nepočul si o ničom takom niečom, že mám na to nárok, aj keď to nežiadam? Nie preto nežiadam, že žiadať by bola hanba! Preto, lebo na to mám nárok, aj keď nežiadam! Tak ako nežiadam, aby som sa pravidelne mohol nadýchnuť, nežiadam, aby som mohol jesť, nežiadam, aby som sa mohol rozmnožovať. Nepýtam sa, či môžem hodnotiť ozembucha, ktorý si myslí, že od neho alebo od kohokoľvek iného si musím pýtať povolenie na to, aby som ja na svojej rodnej hrude, a so mnou ten vyjebaný nepodarok štát, komunikoval takým jazykom a takým štýlom, aký si vyberiem! Vieš, o čom hovorím, nímand?! O tom, do riti, že ako občan som štát vlastne ja! O nič menej ako ty a celá tvoja perepúť. A vieš, ako sa to celé volá? To je demokracia, kurva!

Rovnocenní občania lojálneho štátu

1. apríla 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Slovensko má len dve slušné možnosti, ako čeliť nacionálnemu populizmu spoza Dunaja. Prvou je hľadanie pomoci k efektívnemu tlaku na Budapešť na Západe. Skôr v jednotlivých štátoch než v únii, ktorá má len obmedzené možnosti a ešte obmedzenejšiu chuť sa niečím podobným zaoberať. Druhým, účinnejším a dlhodobo jediným uspokojivým riešením je presvedčiť Maďarov na Slovensku, že sú rovnocennými obyvateľmi tohto štátu, že sa Slovensko k nim dokáže správať slušne a lojálne, a preto nepotrebujú len zdanlivé riešenia spoza hraníc, na ktoré v konečnom dôsledku vždy najviac doplatia. S oboma riešeniami sa malo začať oveľa skôr, aby mohli byť naozaj efektívne, s prvým o niekoľko mesiacov, s druhým o niekoľko desaťročí. Stále však ešte nie je neskoro. Teda ak sa slovenská politika prestane správať tak, ako opäť predvádza pri debate o zákone o jazyku menšín. Ten by okresal práva občanov slovenskej národnosti na zmiešaných územiach, tvrdí Slotov výsadok v SaS, fungujúci pod menom Obyčajní ľudia. Zvláštna logika. Ako môže práva Slovákov okresať len to, že svoj jazyk v úradnom styku budú slobodnejšie používať aj príslušníci menšín? Slováci by prišli jedine o pochybné privilégium, keď väčšinou de facto i na zmiešaných územiach mohli používať v úradoch svoju materčinu len oni. Občania štátu by si tým naopak konečne boli rovnocenní. A je to presne naopak, než ako tvrdí Slotov výsadkár v Smere Marek Maďarič, podľa ktorého nový zákon „zapadá a podporuje... orbánovskú stratégiu“. Keby sa tunajší Maďari stali rovnocennými občanmi štátu, Orbán by im už nemal čo ponúknuť a celá jeho stratégia bude v troskách.

Povzbudenie pre Orbána - Mŕtvy chrobák premiér MR nepresvedčí

31. marca 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Napriek tomu, že sa Radičovej vláda tvári, akoby stále nebolo nič rozhodnuté, už niekoľko mesiacov vieme, že zahraniční Maďari dostanú k občianstvu aj volebné právo. Maďarský premiér Viktor Orbán neprezradil nič nové vyhlásením, že otázkou už nie je to, či Maďari žijúci v susedných krajinách budú mať volebné právo, ale len to, v akej forme budú môcť v materskej krajine toto volebné právo uplatňovať. Napriek tomu má určitý význam, že to, čo už všetci dlho vedia, konečne otvorene potvrdil aj sám Orbán. Nielen preto, že je vzhľadom na úroveň vnútrostraníckej demokracie v strane Fidesz naozaj dôležité len čo povie človek, ktorý túto stranu ovláda skoro dvadsať rokov. Orbánovo slovo tiež nie je žiadna istota, veľký šéf už veľakrát ukázal, že dokáže striedať názory podľa aktuálnych potrieb a aj zahraničným tlakom podlieha oveľa viac, než by bol ochotný kedykoľvek priznať. Jeho utorňajším vyhlásením sa však predsa len skončili časy, keď mohol ten, čo veľmi chcel, doterajšie vyhlásenia rôznych formálne vysokopostavených predstaviteľov Fideszu označovať len za ich súkromné názory. Oproti decembru minulého roku, keď Iveta Radičová na spoločnej tlačovke so svojím budapeštianskym kolegom vyhlásila, že by za ozajstný problém dvojaké občianstvo považovala, ak by k nemu patrilo aj volebné právo, sa však situácia fakticky nezmenila. Už vtedy to bolo strkanie hlavy do piesku. Aby nedošlo k omylu, vláda má naozaj veľmi obmedzené možnosti. Paranoické nacionalistické riešenia Fica a niektorých koaličných poslancov sú horšie, než samotné dvojaké občianstvo. Nemožno tvrdiť ani to, že by plány Orbánovej vlády jednoznačne odporovali veľmi nedokonalému medzinárodnému právu a dokonca aj pre volebné právo pre krajanov (aspoň pasívne) sú precedensy aj v iných krajinách únie. Napriek tomu so sebou prináša Orbánova politika toľko potenciálnych problémov a bezpečnostných hrozieb nielen pre Slovensko, ale pre celý stredoeurópsky región, že by nebolo nemožné získať podporu únie i vzdialenejších spojencov vrátane USA na jeho zastavenie. Ak by sa s tým teda začalo včas a vláda by sa aj smerom k zahraničiu namiesto diplomatickej kampane upozorňujúcej na možné dosahy Orbánových krokov nevenovala skôr bagatelizovaniu problému. Radičovej taktika však doteraz pripomínala taktiku stále nepoučiteľného Západu pri udobrovaní si rôznych diktátorov tretieho sveta v nádeji, že sa zmenia, ak s nimi budeme spolupracovať na obojstranne výhodných projektoch a zároveň si budeme dávať pozor, aby sme ich neurazili priveľmi otvorenou kritikou. To prvé má svoje odôvodnenie, nie je dôvod nespolupracovať s Orbánovou vládou napríklad pri zvyšovaní energetickej nezávislosti strednej Európy. Ak to však robíme za cenu mlčania a tým aj zdanlivého súhlasu s ich činmi, bude výsledok napriek stále veľkému rozdielu medzi Orbánom a Putinom rovnaký: bude to pre nich len povzbudením.

Stredoeurópska vlna nacionalizmu

1. apríla 2011 - (Juraj Marušiak - jetotak.sk)

Je chybné nazdávať sa, že súčasný nárast nacionalistických nálad v Maďarsku predstavuje izolovaný trend a napätie v slovensko-maďarských vzťahoch má iba lokálny charakter, resp. je dôsledkom nezavŕšenia procesu európskej integrácie, ktorý v strednej Európe prebiehal predovšetkým v podobe dialógu politických elít, a menej mal charakter dialógu občianskych spoločností. Kauza maďarského dvojakého občianstva a prijatie zákona o Trianonskej mierovej zmluve sú iba formálne vnútornými záležitosťami Maďarska. Svojimi dôsledkami sa bezprostredne dotýkajú celého regiónu. Priznávajú to samotní predstavitelia maďarských vládnych strán. Ak štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolt Németh vyhlási, že „dvojaké občianstvo je časťou úsilia o vybudovanie novej strednej Európy,“ je to prekvapenie, keďže doposiaľ sme žili v presvedčení, že o jej podobe už v roku 2004 rozhodlo rozšírenie EÚ. Podľa Németha však maďarský štát „bude štátom všetkých Maďarov v počte 15 mil. ľudí.“ (Čítaj ďalej: )

http://www.jetotak.sk/europa/stredoeuropska-vlna-nacionalizmu

Extrémisti Jobbiku pochodovali rómskou obcou; antirasisti protestovali

2. apríla 2011 - (tasr)

Proti „rómskemu teroru” dnes večer demonštrovali v obci Hejöszalonta v Boršodskej župe na severovýchode Maďarska pochodom priaznivci extrémne pravicovej opozičnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség v obci sa zhromaždili aj antirasisti, ktorí vytvorili okolo rómskej osady ochrannú živú reťaz. Podľa agentúry v obci bolo v pohotovosti asi 60 policajtov. Prichádzajúcich do obce legitimovali a už pri príchode oddelili od seba priaznivcov Jobbiku a antirasistov. V radoch skupiny antirasistov, ktorých bolo do 150, sa objavili aj niekoľkí poslanci za opozičnú stranu Politika môže byť iná (LMP). Pravicových extrémistov, ku ktorým najskôr policajti nepustili novinárov, pochodovalo obcou 200 až 300. Jobbik sa rozhodol uskutočniť demonštráciu po tom, čo z informácií z radov polície zistili, že z vraždy staršej ženy pri incidente spred dvoch týždňov sú obvinení dvaja mladí Rómovia. Rečníci pochodu Jobbiku zdôrazňovali, že chcú aj ako parlamentná strana ochrániť Maďarsko pred terorom Rómov, čo zdôrazňovali aj vo svojej volebnej kampani. Riaditeľka maďarskej kancelárie pre ľudské práva Amnesty International Orsolya Jeneyová na podujatí antirasistov zdôraznila, že v modernej demokracii nie je možné označiť rómske obyvateľstvo ako celok za vinníka. Nie je prípustné, aby parlamentná strana štvala proti sebe skupiny obyvateľstva. „Kriminalita existuje, je ale nečestné viniť za ňu Rómov. Extrémistické skupiny nie sú schopné urobiť poriadok, je to úlohou vlády a polície,” dodala.

Spravodajca OSN pricestuje do Budapešti kvôli mediálnemu zákonu

2. apríla 2011 - (tasr)

Osobitný spravodajca úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva zodpovedný za napomáhanie a ochranu slobody prejavu a názoru Frank La Rue pricestuje v pondelok 3. apríla do Budapešti, aby rokoval o kritizovanom maďarskom mediálnom zákone s predstaviteľmi vlády a občianskych organizácií. Informovalo o tom dnes internetové vydanie maďarského týždenníka Heti Világgazdaság. Server odvolávajúc sa na oficiálnu internetovú stránku Vysokého komisára OSN pre ľudské práva píše, že La Rue absolvuje trojdňovú misiu. „Ide o súčasť pokračujúceho dialógu a spolupráce s maďarskou vládou,” vyhlásil La Rue, ktorý už viackrát vyjadril nevôľu v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom. Cieľom jeho rokovaní je zistiť, ako by bolo možné zabezpečiť, aby upravený mediálny zákon bol v plnej miere v súlade s medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa ľudských práv, píše Vysoký komisár OSN pre ľudské práva. Maďarský parlament prijal úpravu kontroverzného mediálneho zákona 20. decembra 2010 s podporou poslancov vládnych strán Maďarský občiansky zväz - FIDESZ a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, platí od 1. januára 2011. Opozícia namietala, že vyvážené spravodajstvo sa neuplatňuje ani vo verejnoprávnych médiách, nad ktorými vykonáva dohľad Mediálna rada zostavená výhradne z nominantov vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz, ktorá je zvolená na deväťročné funkčné obdobie.

Bugár: Nechcem, aby Orbán zasahoval do politiky SR

2. apríla 2011 - (tasr)

Maďarský premiér a predseda najsilnejšej strany Fidesz Viktor Orbán niekedy pôsobí dojmom, akoby sa svojimi vyjadreniami snažil ovplyvňovať diskusiu v slovenskej Národnej rade SR. Zároveň svojimi krokmi často komplikuje situáciu strany Most-Híd, ktorý sa snaží reálne riešiť národnostné problémy na Slovensku. „Ja osobne si neprajem, aby Viktor Orgán takto zasahoval do zákonodarnej iniciatívy, či už nás, alebo parlamentu,” povedal v sobotnej relácii TA3 V Politike predseda Mosta-Híd Béla Bugár. „Je signifikantné, že keď sa blížia parlamentné voľby, dva týždne predtým maďarský parlament prijme zákon o dvojakom štátnom občianstve, nacionalisti sa zobudili a viete, čo sa stalo,” ilustruje príkladom Bugár. „Rokujeme o tom, ako zjemniť protizákon o štátnom občianstve, čo prijala ešte Ficova vláda. V tom momente poslanci za Fidesz hovoria o zjednotení maďarského národa. Hovorí sa o tom, že bude nejaká kampaň, aby sa ľudia hlásili a brali maďarské občianstvo,” pripomenul. „A teraz, keď rokujeme o jazyku menšín, čo si myslím, že je dôležitejší zákon ako volebný zákon, alebo hocičo v Maďarsku, lebo to sa týka občanov Slovenskej republiky, čo urobí Viktor Orbán? Povie, že dáme volebné právo.” „Ako keby chceli takýmto spôsobom zasiahnuť do debaty v parlamente. A aj zasiahol, lebo v tom momente, keď Viktor Orbán toto povedal, každý vystupujúci z opozície nám to 'hádže do ksichtu', prepáčte z výraz, ako keby sme za to mohli,” zdôraznil predseda Mosta - Híd. Čo sa týka samotnej otázky volebného práva pre občanov maďarskej národnosti, ktorí využijú možnosť dvojakého občianstva, podľa Bugára je problematická. „Pre nás to je veľký problém. Ja si neprajem, aby boli občania Slovenskej republiky zatiahnutí do predvolebnej kampane, či už na území Slovenska, alebo Maďarska, podľa toho, aké volebné právo dajú,” povedal Bugár. Zároveň ale neschvaľuje opozičnú iniciatívu na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k Orbánovmu výroku, ktorým informoval o zámere uzákoniť volebné právo pre zahraničných Maďarov s dvojakým občianstvom. Odôvodňuje to tým, že zatiaľ nie je známe, ako konkrétne bude vyzerať maďarské volebné zákonodarstvo. Okrem toho vláda a menovite minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda podľa neho koná aj v oblasti slovensko-maďarských vzťahov dostatočne efektívne, netreba ho zaväzovať ku konkrétnym krokom uznesením parlamentu. Naopak, podľa podpredsedu Smeru-SD Pavla Pašku je vláda a špeciálne premiérka Iveta Radičová a minister Dzurinda príliš pasívna. „Vďakabohu, že sa v minulom roku prijala novela zákona o štátnom občianstve, aj keď život ukázal, že by potreboval drobné úpravy, aby netrpeli slovenskí štátni občania, ktorí nadobudnú iné štátne občianstvo na základe štandardných parametrov,” poznamenal Paška. Dodal, že Smer-SD predložil novelu, ktorá by tieto problémy vyriešila, keďže ju však vládna koalícia nepodporila, je teraz v jej zodpovednosti, aby situáciu riešila. Pripomenul, že na dobré vzťahy je treba dvoch a kroky maďarskej strany sú z tohto hľadiska sklamaním. Preto je podľa neho potrebné riešiť napríklad problém s dvojakým občianstvom a s ním spojeným volebným právom aj na európskej úrovni. „Všetko nasvedčuje tomu, že ide o veľmi racionálny projekt, kde sú čitateľné kroky, ktoré nás utvrdzujú v tom, že je ohrozený národný a štátny záujem SR,” vyhlásil Paška. Podľa Pašku, kroky Maďarska nie sú ad hoc zamerané na podporu svojich menšín, ale na vytváranie akéhosi maďarského priestoru vrátane území mimo hraníc MR. Aj podľa Bugára by sa do riešenia problému maďarského volebného práva mala zapojiť Európska únia. „To, čo urobila smerom k voľbám do Európskeho parlamentu a voľbám do samospráv, aby takýmto spôsobom dala do určitých mantinelov aj legislatívu, ako voliť do národných parlamentov. V Nemecku je teraz problém s obrovským množstvom Turkov, lebo turecký prezident si myslí, že oni sú Turci a budú hlasovať priamo do volieb v Turecku,” upozornil Bugár.

R. Sulík: To, že Bugár niečo povie do médií, to je nič

1. apríla 2011 - (tasr / sita)

Koaliční poslanci nie sú pod nátlakom, za hlasovanie podľa svedomia a vedomia im tresty nehrozia ani vtedy, keď s ich postojom nie je spokojný niektorý koaličný partner. „Sme oveľa slobodnejšia koalícia ako bola tá pred nami. U nás si poslanec zahlasuje podľa svojho svedomia a vedomia a nič sa mu nestane. To, že Bugár niečo povie do médií, to je nič,” vyhlásil v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy predseda parlamentu a strany SaS Richard Sulík. Reagoval tak na tvrdenie podpredsedu Smeru-SD Roberta Kaliňáka, že koaliční poslanci nemôžu slobodne vyjadriť svoj názor, hoci im toto právo zaručuje Ústava SR. „Poslanec KDH Procházka si dovolil slobodne prejaviť svoj názor (v prípade novely zákona o občianstve hlasoval s opozíciou, pozn. TASR). A počuli ste vyjadrenia pána Bugára na jeho adresu? Že si s ním musia urobiť poriadok, že to neexistuje, aby tu bola taká nedisciplína?” pripomenul Kaliňák. Podľa neho z toho vyplýva, že koaliční poslanci vrátane Radoslava Procházku sú pod nátlakom. Sulík trvá na tom, že koaliční poslanci sú slobodní a žiadne tresty im za hlasovanie nehrozia. „Procházka si hlasoval tak, ako uznal za vhodné a nič sa mu nestalo. To je dôležité,” zdôraznil predseda parlamentu. „A za čo bol potom vylúčený pán Matovič z vášho klubu? Za to, že hlasoval inak, ako ste sa dohodli. To je trest. Tak nehovorte o slobode. Práve ste sa usvedčili z klamstva. Povedali ste, že nikomu sa nič nestane a Matoviča ste vylúčili preto, že hlasoval inak,” odkázal Sulíkovi Kaliňák. „Áno, Igor Matovič bol vylúčený z klubu. Len tam nebol problém, že hlasoval spolu s vami, to koniec koncov urobil aj teraz a nikto mu nič nepovedal. U mňa to ale bola posledná kvapka v sude. Tam už bolo príliš veľa vecí, kedy sme skrátka dospeli k záveru, že škodí menu strany SaS. Tak po tej poslednej kvapke sme ho vylúčili. Ale aj tam bol dôvod taký, že on povedal niečo iné ako potom urobil. Ale to, že hlasoval s vami, s tým nikto nemal problém,” bránil sa Sulík. Šéf liberálov opätovne zdôraznil, že v koalícii je oveľa väčšia sloboda ako bola v tej minulej vedenej Robertom Ficom. „Keď to porovnám s poslancami Smeru... To je stádo ovečiek. Tam sa vždy na slovo poslúcha,” povedal Sulík. Kaliňák nesúhlasí: „U nás sa vždy hlasovalo voľne.” Smer-SD nesúhlasí s tým, aby členov výberových komisií pre voľbu prokurátora nominovalo ministerstvo spravodlivosti. Podpredseda strany Robert Kaliňák to vyhlásil v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu. „Rozdeľme nomináciu do výberových komisií - ak chcete byť transparentní naozaj, nielen na oko - medzi prezidenta, Národnú radu SR a, dajme tomu, vládu,” povedal Kaliňák v diskusii s predsedom parlamentu a šéfom SaS Richardom Sulíkom. Koalícia je ochotná o pripomienkach opozície hovoriť. „Keď sú takéto konkrétne návrhy, pán Kaliňák, tak buď ich navrhnite, alebo ich spíšte, alebo stretnime sa a ja si myslím, že ak to má hlavu a pätu, nebudeme hovoriť, že sme silou mocou len preto proti, lebo to prišlo od vás,” konštatoval Sulík. Koalícia chce pri zmene voľby prokurátora z tajnej na verejnú obmedziť i možnosti generálneho prokurátora tak, aby mohol kandidovať len na jedno funkčné obdobie. Navrhovaný krok pozitívne hodnotí aj Benátska komisia, pretože by znamenal politickú nezávislosť prokurátora od poslancov, ktorí za neho hlasovali. „Keď už chceme byť demokrati, tak urobme priamu voľbu tak, ako v Amerike. Nech si občania vyberajú svojich okresných prokurátorov, aby dokonale hájili ich záujmy,” tvrdí Kaliňák. Podľa Sulíka by táto myšlienka stála za úvahu, no obáva sa voličskej apatie. „Keď si pozrieme, koľko percent voličov ide na voľby do európskeho parlamentu, bolo ich nejakých 18 až 20 percent, tak na voľby prokurátora by možno že išlo 10 percent, alebo ešte menej,” nazdáva sa Sulík. Upozorňuje tiež na dlhodobý slovenský problém, ktorým je kupovanie voličských hlasov rómskych spoluobčanov.

Bugár: Opozícia využíva každú tému na strašenie ľudí

1. apríla 2011 - (sita)

Opozícia a hlavne Smer-SD využívajú podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára každú tému na to, aby vytvárali určitý pocit strachu a strašili občanov. „Zvolať schôdzu na tému výroky Viktora Orbána je zbytočné a nemiestne. Zatiaľ nevieme, ako uvažuje Maďarská republika o volebných právach, či to bude aktívne alebo pasívne právo. Schôdza je v tomto momente zbytočná. Máme určite diplomatické možnosti. Minister zahraničných vecí je natoľko skúsený, že vie, kedy reagovať,” uviedol Bugár dnes na tlačovej besede. Podľa neho mimoriadna schôdza nie je o riešení problému, ale získavaní voličov. Poslanci strany Most-Híd za program schôdze nezahlasujú. Už aj pri rokovaní o používaní jazykov národnostných menšín Bugár vidí, že opozícia sa snaží spojiť zákon o menšinách s tým, čo maďarská strana či Orbán robí alebo povie. „Nechceme byť rukojemníkom toho, čo povie Maďarsko. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín potrebujú občania inej národnosti v SR,” zdôraznil Bugár. Zároveň upozornil, že Orbán sa rýchlo poponáhľal hovoriť o volebnom práve Maďarov žijúcich mimo Maďarska, keď na Slovensku začali rokovať o používaní jazykov menšín. „Nám to vadí. Vidíme za tým určitú snahu niektorých politikov zneužívať citlivé témy. Hovorím o Orbánovi, Ficovi a Slotovi. Bol by som rád, keby sme sa v slovenskom parlamente aspoň raz pokúsili nereagovať tak, ako to očakáva Orbán. Pre nás je oveľa dôležitejšie prijímať zákony pre našich občanov a nie z vonku zasahoval do procesu prijímania zákonov,” vyhlásil. Podľa Bugára prišiel čas, keď EÚ sa musí zaoberať, akým spôsobom bude riadiť voľby do národných parlamentov, pretože usmernenia pre voľby do EP i samospráv má. Smer-SD inicioval zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chce uznesením požiadať vládu SR o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku. Schôdza bude na budúci týždeň.

Fico chce Slotových voličov, chytá ich na Orbána

2. apríla 2011 - (Andrej Onufer - aktualne.centrum.sk)

Opozícia spolu s SaS sa zrejme pobijú budúci týždeň na mimoriadnej schôdzi o voliča. Koaličná SaS pravdepodobne zahlasuje za program mimoriadnej schôdze parlamentu iniciovanú opozičným Smerom-SD. Ak by bola SaS proti, žiadna schôdza by sa konať nemohla. Dôvodom sú výroky maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý chce, aby držitelia maďarského občianstva v susedných štátoch mohli voliť do parlamentu v Budapešti. Snahu šéfa Smeru-SD Roberta Fica ostro napadol šéf SNS Ján Slota, ktorý tvrdí, že z jeho strany ide o „lacnú mediálnu propagandu”, keďže Maďarsko uskutočňuje „krok za krokom” to, na čo oni upozorňujú už pätnásť rokov. „Nie som veľkým fanúšikom toho, aby sa stále na obidvoch stranách prilievalo viac oleja do ohňa. Na druhej strane, aj ja si myslím, že by Viktor Orbán mohol byť vo svojich vyhláseniach miernejší. Z tohto pohľadu chápem aktivitu opozície,” tvrdí predseda parlamentu Sulík. „Určite ide o Ficove hysterické reakcie na situáciu, ktorá síce je kritická, treba reagovať, no určite nie takto. A keď sa k tomu pridávajú ľudia z koalície, menovite Sulík, akoby tu bola obava, že ak nezareagujú oni, prevezme to do rúk celé opozícia. Je to boj o voliča,” zareagoval pre Aktuálne.sk politológ Miroslav Kusý. Podľa neho je Slotova reakcia voči Ficovi úplne oprávnená, keďže ten sa mu snaží tému dvojakého občianstva úplne „vyfúknuť”. Politológ Ján Baránek upozorňuje, že v prípade tzv. pronárodných tém dochádza u strán ku kardinálnej chybe. „Strany, ktoré chcú vyzerať pronárodne sa úplne zbytočne začínajú vymedzovať len proti Maďarom. Čím slovenskejšie sa tváriaca strana, tým sú politici vyhranenejší voči Maďarom. Pritom pronárodná politika má mnoho iných aspektov, ktoré vôbec nemusia súvisieť s postavením menšín,” tvrdí politológ. Takýto pohľad politikov vytvára potom v spoločnosti zbytočnú paranoju. Podľa Baránka by na nevhodné Orbánove vyjadrenia mala adekvátne reagovať premiérka Iveta Radičová, prípadne minister zahraničných vecí. Mimoriadna schôdza parlamentu takto len pridá váhu Orbánovým slovám o volebnom práve novým občanom Maďarska, ktoré nadobudnú na základe neštandardného zákona. Na napätý vzťah medzi Smerom-SD a SNS upozorňuje politológ László Öllős, keďže Slota sa bráni „vytunelovaniu” voličov SNS Robertom Ficom. Najväčším nebezpečenstvom pre SNS je práve Smer. Táto mimoriadna schôdza má slúžiť aj k tomu, aby Smer prebral agendu SNS. Konkrétne k oživovaniu zdanlivého maďarského nebezpečenstva. A proti tomu sa bráni Slota, ktorého preferencie príliš neprevyšujú päť percent,” povedal Öllős. Ak by SNS padla v prieskumoch pod päť percent, rozložila by sa podľa politológa zvnútra. Smer-SD chce na schôdzi vyzvať Radičovej vládu, aby povedala verejnosti, ako chce postupovať voči politike maďarského premiéra Viktora Orbána. SaS sa však napriek Sulíkovej podpore návrhu plánuje ešte poradiť s koaličnými partnermi.

Smer: Ako ďalej s Maďarskom? Orbán by sa mal krotiť, tvrdí Sulík

31. marca 2011 - (sita)

Strana SaS pravdepodobne zahlasuje za program mimoriadnej schôdze parlamentu iniciovanú opozičným Smerom. Smer chce na nej vyzvať vládu Ivety Radičovej (SDKÚ), aby povedala verejnosti, ako chce postupovať voči politike maďarského premiéra Viktora Orbána. SaS sa však ešte o postupe pri hlasovaní plánuje poradiť s koaličnými partnermi. Povedal to dnes na pôde Národnej rady SR jej šéf Richard Sulík (SaS). „Nie som veľkým fanúšikom toho, aby sa stále na obidvoch stranách prilievalo viac oleja do ohňa. Na druhej strane aj ja si myslím, že by Viktor Orbán mohol byť vo svojich vyhláseniach miernejší. Z tohto pohľadu chápem aktivitu opozície,” uviedol predseda parlamentu. Smer iniciuje zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chce prijať uznesenie, ktorým vládu požiada o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku. „Niekto obťahuje zbraň za našimi humnami a my sa na to pozeráme a tvárime sa, že nič sa nedeje. Chceme, aby vláda využila všetky diplomatické možnosti, ktoré máme ako členovia EÚ a NATO,” reagoval predseda Smeru Robert Fico na oznámenie maďarského premiéra Viktora Orbána, že zahraniční Maďari dostanú volebné právo. Uznesením chce Smer vyburcovať vládu k maximálnej aktivite v bilaterálnych vzťahoch, definovať súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov a nebezpečenstvá vyplývajúce z politiky súčasného maďarského vedenia. Podľa najsilnejšej opozičnej strany má slovenská vláda zaujať voči Maďarsku razantné stanoviská a postoje. Orbánovým veľkomaďarským cieľom podľa podpredsedu Smeru Mareka Maďariča napomáha aj koaličná novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Návrh sa snaží maďarskú menšinu uzavrieť do ešte väčšieho jazykového geta, ako doteraz, to znamená odpájať občanov maďarskej národnosti od Slovenskej republiky, aby sa potom primkýnali k Maďarskej republike. V tomto zmysle je zákon nebezpečný, zapadá a podporuje nebezpečnú, neeurópsku, orbánovskú stratégiu,” podčiarkol. Považuje za poľutovaniahodné, že slovenská vláda, premiérka Iveta Radičová a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, stavajú vzťahy s Maďarskom na predstieraní pokoja, za cieľom ilúzie, že máme s južným susedom dobré vzťahy. Návrh s podpismi chce Smer odovzdať v piatok 1. apríla tak, aby mimoriadna schôdza plynule nadviazala na aktuálnu. Predseda parlamentu Richard Sulík má na zvolanie schôdze sedem dní od doručenia návrh s potrebnými podpismi.

Maďarskú ústavu prevetrali v EP

31. marca 2011 - (euractiv.sk)

Návrh novej maďarskej ústavy bol včera témou híringu v Európskom parlamente. Formulácia o možnom práve hlasovať rodičov za deti pravdepodobne nebude súčasťou textu. Na včerajšom híringu v Bruseli zaznelo menej kritických hlasov ako sa pôvodne očakávalo. Dôvodom bolo aj to, že skupina Socialistov a demokratov mala v čase híringu interné stretnutie v gréckych Aténach. Medzi európskymi liberálmi zasa Maďari nemajú v EP zastúpenie. Vypočutiu predsedal jeden z podpredsedov Európskej ľudovej strany (EPP) a zároveň jeden z troch autorov textu ústavy, europoslanec József Szájer. Priestor dával zväčša priaznivcom textu. Obsah ústav národných štátov pochopiteľne nie je právomocou Európskeho parlamentu, ako sa ale vyjadrila europoslankyňa Cecilia Wikström (Aliancia liberálov a demokratov pre Európu, ALDE) zo Švédska, je to otázka spoločných hodnôt a teda téma aj pre europarlament. Maďarský poslanec Lajos Brokos, jediný kritický europoslanec z Maďarska prítomných na híringu sa sťažoval, že Szájer veľmi dlho predstieral, že nezaregistroval, že sa hlási o slovo. Bokros (Maďarské demokratické fórum), ktorý sedí v EP v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), naozaj držal ruku zdvihnutú dlho pred tým, ako mu predsedujúci na krátko udelil slovo. Podľa Borkosa návrh ústavy kritizujú z hľadiska porušovania vlády zákona a demokracie v Maďarsku napríklad László Sólyom, prvý predseda ústavného súdu a bývalý maďarský prezident, Péter Paczolay, súčasný predseda Ústavného súdu, András Baka, predseda Najvyššieho súdu, János Kis, bývalý predseda maďarských liberálov ako aj Ernő Kállai, ombudsman pre práva národnostných menšín. Z textu je podľa Bokrosa zrejmé, že sa štát podstatne reorganizuje a systém bŕzd a protiváh sa oslabuje. Najostrejší útok na text prišiel ale zo strany baronesy Sarah Ludford (liberálka, Veľká Británia. Podľa jej slov, ako liberálka vidí, že „toto nie je liberálna ústava“. Znepokojujú ju „iredentistické“ a veľmi „nebezpečné“ tvrdenia v návrhu ohľadne ochrany Maďarov v zahraniční. Definícia rodiny ako zväzku muž a ženy podľa nej nezodpovedná modernému životu a ustanovenie o ochrane plodu od počatia sa rovná zákazu interrupcií. Europoslankyňa poukázala aj na to, že v časti, ktorá sa týka diskriminácie, text opomenul diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Veľmi „spornou“ sa jej zdala aj možnosť zaviesť hlasovania rodičov za svoje deti vo voľbách a to aj s ohľadom na európske voľby. Z reakcií Józsefa Szájera a jeho straníckeho kolegu György Schöpflina vyplynulo, že časť ústavy, ktorá otvárala cestu takejto zmene vo volebnom práve sa stretla s odporom aj v samotnej vládnej strane Fidesz/KNDP a bola preto vypustená. Pokiaľ ide o obvinenia z „iredentizmu“ Szájer trvá na tom, že nový text sa nelíši v tejto časti nelíši od súčasnej. Definícia rodiny vraj odráža nedávne rozhodnutie Ústavného súdu. Zámerom textu ústavy nie je napriek formulácii o ochrane plodu od počatia zakázať umelé prerušenie tehotenstva. Kritika prišla aj od prominentného poslanca z materskej frakcie FIdesz-u (EPP) Elmara Broka. Nemeckého europoslanca znepokojujú malé kompetencie pre Ústavný súd. Maďarsko nedávno prijalo retroaktívne daňové zákony, ktoré sa dotkli nemeckých spoločností operujúcich v krajine. Z diskusie tiež vyplynulo, že sa k novému zneniu maďarskej ústavy bude, pravdepodobne ale až po jej prijatí, vyjadrovať aj Benátska komisia (orgán Rady Európy), ktorý má asistovať štátom strednej a východnej Európy v ústavných otázkach. Skupina ALDE v EP zaslala písomnú otázku Európskej rada, kde sa pýta na jej názor, či návrh maďarského základného zákona nepredstavuje riziko diskriminácie na báze národnosti, etnicity, sexuálnej orientácie, vierovyznania a ako taký nepredstavuje porušenie princípu rovnakého zaobchádzania- ALDE chce tiež vedieť či Rada nebude na Maďarsko pôsobiť, aby počkali na posudok Benátskej komisie.

Pozadie

Nová ústava má byť prijatá v apríli, týždeň pred Veľkou nocou. Vládnuca strana Fidesz disponuje absolútnou väčšinou v parlamente na jej schválenie. Opozícia tvrdí, že proces prijímania novej ústavy je nelegitímny. Viac v článku Nová maďarská ústava otvára cestu nerovnému hlasovaciemu právu:

http://www.euractiv.sk/volby-v-eu/clanok/nova-madarska-ustava-otvara-cestu-nerovnemu-hlasovaciemu-pravu-016846

Maďarskí homosexuáli budú protestovať proti novej ústave

30. marca 2011 - (tasr)

Homosexuáli chystajú na 15. apríla protestnú demonštráciu, ktorou chcú na budapeštianskom Kossuthovom námestí protestovať proti zámeru zakotviť v novej maďarskej ústave manželstvo muža a ženy. Podľa agentúry MTI sa homosexuáli domnievajú, že takáto klauzula v základnom zákone štátu by ich diskriminovala a stali by sa z nich občania druhej kategórie. Maďarské občianske združenia obhajujúce záujmy lesbičiek, gejov, bisexuálov a transvestitov dnes novinárov informovali, že začali petičnú akciu, ku ktorej sa pripojilo už 700 ľudí. Príslušné vyhlásenie chcú odovzdať všetkým poslancom, ktorí pripravujú návrh novej ústavy. Návrh nového zákona, o ktorom by mali poslanci hlasovať 18. apríla, je podľa nich oproti súčasnej ústave krokom späť a je pre uvedenú skupinu občanov diskriminačné. Signatári zriadili Koalíciu za rovnoprávnosť homosexuálov (MEGYEK), ktorá by mala jednotne vystupovať v záujme spoločenskej rovnosti. Protestné zhromaždenie proti návrhu ústavy zvolalo na 16. apríla aj hnutie Maďarská demokratická charta a o deň neskôr vyjdú s rovnakým zámerom do ulíc i priaznivci opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP).

Maďarsko predĺži misiu v Afganistane

31. marca 2011 - (tasr)

Maďarská vláda dnes rozhodla o predĺžení mandátu kontingentu maďarskej armády v Afganistane, informovala agentúra MTI s odvolaním sa na tlačový odbor ministerstva obrany. Mandát tímu pre obnovu provincie (PRT), ktorá sídli na základni v Púli Chumrí a pracuje na obnove provincie Baglán od roku 2006, bol predĺžený do 1. októbra 2011. Podľa vyhlásenia ministerstva obrany maďarská vláda pri nových ponukách v súlade s cieľmi Severoatlantickej aliancie uprednostnila výcvik a prípravu afganskej armády v záujme toho, aby afganská vláda dokázala v budúcnosti samostatne udržiavať v krajine bezpečnosť. Mandát skupiny pre podporu vzdušného výcviku (Air Mentor Team) predĺžili do 1. mája 2012 a mandát maďarsko-amerického operačného a výcvikového tímu (OMLT) predĺžili o ďalší rok do 31. augusta 2012.

Doprastav uspel v železničnom tendri v Maďarsku

31. marca 2011 - (sita)

Konzorcium vedené slovenskou spoločnosťou Doprastav, a.s. vyhralo tender na výstavbu 22-kilometrového železničného spojenia medzi stanicou Budapešť Kelenföldi a obcou Tárnok v hodnote 31 mld. forintov (HUF). V stredu o tom informovala maďarská Národná spoločnosť pre rozvoj infraštruktúry. Najväčšia slovenská stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. plánuje v tomto roku dosiahnuť väčší objem výkonov v zahraničí pre pokles domácich zákaziek. Na stavbách v zahraničí očakáva v terajšom roku tržby 250 mil. eur, pokiaľ na Slovensku okolo 168 mil. eur. Pre agentúru SITA to potvrdil prezident skupiny Doprastav Dušan Mráz. „Už vlani v septembri, ako padol PPP projekt, sme vedeli, že tento rok bude veľmi ťažký. Očakávame pokles tržieb. Máme šťastie, že máme veľa zákaziek v zahraničí a tie nás potiahnu,” povedal Mráz. Doprastav má podľa neho najviac zákaziek v Poľsku, kde uskutočňuje päť stavieb. Najväčšou z nich je výstavba 41-kilometrového úseku diaľnice A4 Rzeszów - Jaroslaw. Stavba diaľnice za 1,8 mld. poľských zlotých, čo je zhruba 450 mil. eur, je plánovaná na necelé dva roky. Na úseku bude 35 väčších a 67 menších mostných objektov a priepustov. Po dokončení stavby diaľnice v Azerbajdžane, vedúcej z letiska do hlavného mesta Baku, v súčasnosti Doprastav v tejto zakaukazskej krajine rekonštruuje 41-kilometrový úsek rýchlostnej cesty R6 Tagijev - Šahil. Stavba, naplánovaná na dva roky, začala pred takmer rokom a po dokončení bude slúžiť ako vonkajší obchvat Baku.

Obce politiku neriešia, dohovoria sa bez zákona

1. apríla 2011 - (M. Kern / M. Jesenský / J. Krempaský - Sme)

To čo riešia? Asi tak sa dajú zhrnúť reakcie z národnostne zmiešaných obcí na debatu poslancov o menšinových jazykoch. Na úradoch sa rozpráva viacjazyčne už dávno. Rusíni si zo zákona o používaní menšinových jazykov ťažkú hlavu nerobia a jeho novela je podľa nich zbytočná. Skôr ju považujú za folklór časti slovenských politikov. Karikaturista Fedor Vico je považovaný za „národného buditeľa“ Rusínov, či „PR manažéra“ hnutia Rusínska obroda. „Ako poznám našich, vieme sa zaobísť bez všetkého. Dlhé roky sme sa zaobišli bez jazyka, periodík, kultúry, lebo všetko nám v bývalom režime ukradli. Zrazu sme prestali byť Rusínmi a stali sme sa Ukrajincami. Zvykli sme si. My sme vzorná menšina, so všetkým sme spokojní.“ V zákone však predsa len vidí zmysel. Po novembri 89, keď bola opäť uznaná rusínska národnosť a kodifikovaný jazyk, počet Rusínov z roka na rok rastie. „Stále sú dediny, kde hovoria po rusínsky, ale píšu si slovenskú, alebo ukrajinskú národnosť. Možno tento zákon pomôže prebudiť hrdosť na národnosť.“ Prepracovaný zákon sa má dotknúť 45 obcí s obyvateľmi rusínskej národnosti. V Ubli v okrese Snina sa podľa posledného sčítania ľudu v roku 2001 k Rusínom hlásilo z 881 obyvateľov 19,98 percenta, k slovenskej 64,25 percenta. „Keď k nám príde občan a chce komunikovať v rusínčine, nemáme problém. Nepotrebujeme na to zákon,“ tvrdí pracovníčka obecného úradu Soňa Riganová. Hoci to štatistiky neukazujú, Ubľa je podľa nej rusínska. „Mám slovenskú národnosť, ale som tiež Rusínka. Predtým rusínska národnosť oficiálne neexistovala, takže ľudia sa hlásili buď k ukrajinskej, alebo slovenskej.“ Problém by mali na obecnom úrade v Rovnom (okres Svidník). Starosta Jozef Baláž ani žiaden úradník rusínčinu neovláda. K rusínskej národnosti sa prihlásilo 18,59 percenta z 511 obyvateľov. Starosta hovorí, že obec bola a je slovenská. „Akurát jeden poslanec je Rusín. Pokojne môže so mnou hovoriť vo svojom jazyku, rozumiem mu, ale neviem po rusínsky. Ja teraz určite nepôjdem na jazykový kurz. Máme kopec iných povinností a problémov.“ K rusínskej národnosti sa hlási aj Michal Bycko, spoluzakladateľ a hlavný kurátor Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach. „Som Rusín, ale to neznamená, že budem od lekára žiadať, aby ma vyšetril v mojom jazyku. Prečo by sa mal úradník, lekár, či policajt učiť rusínčinu, rómčinu, maďarčinu, či akýkoľvek iný jazyk?“ Hrvatski Jandrof. Alebo Jarovce, bratislavská mestská časť s 1200 obyvateľmi, ktorá žije pokojným, skôr vidieckym životom. Až sedemnásť percent jej obyvateľov sa hlási k chorvátskej národnosti. Aj oni by mali podľa chystanej novely získať právo prehovoriť vo svojom jazyku aj v úradnom styku. Obraz s názvom Hrvatski Jandrof, na ktorom sú postavy v dobovom chorvátskom kroji, udrie na miestnom úrade do očí ako prvý. „My sa už na úrade po chorvátsky rozprávame,“ hovorí starosta Pavel Škodler. „Keď však prejdeme na počítače alebo autá, automaticky musíme hovoriť po slovensky,“ smeje sa. Miestni Chorváti hovoria starodávnym chorvátskym jazykom tzv. gradištinou, ktorá nepozná novodobé technické výrazy. Podľa šéfa miestnych Chorvátov Radoslava Jankoviča má k modernej chorvátčine asi tak ďaleko, ako staroslovienčina k slovenčine. „Určite by nás to potešilo, ale či to dokážeme naplno využívať, je otázne. Novela zákona starostu skôr znepokojuje. Keby ju prijali, úrad by musel mať človeka, ktorý vie chorvátsky. „Tým by sa nám zvýšili náklady,“ kalkuluje. Hovorí, že si vôbec nevie predstaviť, načo by niekomu bol sobášny list v chorvátskom jazyku. Škodler by bol preto najradšej, keby používanie menšinového jazyka bolo naďalej dobrovoľné a miestny úrad by tak nemusel „zo zákona“ hovoriť aj po chorvátsky. Oficiálna chorvátčina nechýba ani 86-ročnej Alžbete Bankovichovej. Na úrade sa tak porozpráva už dnes. Jankovič hovorí, že majú všetko, čo potrebujú. Omšu v nedeľu vo svojom jazyku a úspešný mužský spevokol. Okrem toho je v obci aj klub mladých Chorvátov a vďaka gradištine sa dohovoria aj s neďaleko žijúcimi rakúskymi a maďarskými Chorvátmi. Zmenu by novela priniesla aj do ďalšej bratislavskej prímestskej časti známej najmä spustnutým kaštieľom, na ktorý nemá prezidentská kancelária peniaze. Z vyše 2500 obyvateľov je 19 percent Maďarov. „Sme tu taká medzinárodná obec. Žijú tu Slováci, Maďari, Nemci i Chorváti,“ hovorí mamička na materskej dovolenke na prechádzke po dedine. Na miestnom úrade, ktorý bol včera zatvorený, sa dá po maďarsky podľa nej dohovoriť už aj teraz. „Oni hovoria po maďarsky a ja odpovedám po slovensky a rozumieme si,“ hovorí o komunikácii najmä so staršími obyvateľmi vedúca pošty Jaroslava Masláková.

Emócie vyvoláva Orbán aj zákon

Debaty v parlamente o jazykoch menšín aj o dvojakom občianstve sú čoraz ostrejšie. Ani druhý deň nestačil poslancom Národnej rady na to, aby sa vyrozprávali k téme používania jazykov národnostných menšín a dostali sa k hlasovaniu, ktoré by rozhodlo, či pôjde do druhého čítania. Novela zákona, ktorá má znížiť hranicu používania jazykov menšín z 20 na 15 percent, poskytla Smeru dokonca dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Opozícia ju chce na budúci týždeň a podľa exministra kultúry Mareka Maďariča chcú hovoriť o tom, že maďarský premiér Viktor Orbán hovorí o práve voliť pre slovenských Maďarov a na druhej strane táto vláda znížením 20-percentnej hranice našich Maďarov od Slovenska odpája. „Niekto obťahuje zbraň za našimi humnami a my sa tvárime, že sa nič nedeje,“ burcoval predseda Smeru Robert Fico a vyčítal vláde vlažný postoj k Budapešti. Premiérka ani ministerstvo zahraničia utorkové výroky Orbána nekomentovali. Iveta Radičová a šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) sa vyjadria až po tom, ako spoznajú definitívnu podobu zákona prijatého v Maďarsku. „Boli stretnutia premiérov oboch štátov, Slovensko navštívil maďarský prezident, Viktor Orbán rokoval s predsedom parlamentu,“ povedal predseda klubu KDH Pavol Hrušovský. „Vláda koná štandardne ako ostatné vlády,“ odvetil, či je Slovensko dostatočne dôrazné. Poslanci by mali o novele zákona o jazykoch menšín hlasovať zajtra, alebo v utorok. Definitívnu podobu návrhu ešte koalícia nedohodla. Najmä z KDH sa ozývajú hlasy, či vzhľadom na spory o dvojakom občianstve nebola novela zle načasovaná.

Maďari spoza hraníc budú voliť

31. marca 2011 - (M. Kern / P. Morvay - Sme)

Premiérka ani diplomacia Orbánove výroky nechcú komentovať. Brocka žiada obrátiť sa na Brusel. Maďarský premiér Viktor Orbán hovorí o volebnom práve pre nových maďarských občanov v zahraničí ako o hotovej veci. Otázkou podľa neho nie je, či Maďari za hranicami budú môcť voliť do budapeštianskeho parlamentu, ale v akej forme bude ich právo vyjadrené, povedal v utorok večer pre maďarskú televíziu TV2. Volebné právo pre krajanov je podľa Orbána „prirodzeným prostriedkom“ spolupatričnosti s Maďarmi spoza hraníc. Konkrétnosti určí nový volebný zákon, povedal. Predseda parlamentu z Fideszu László Kövér nedávno povedal, že zákon by mali novelizovať do pol roka po prijatí novej maďarskej ústavy, ktoré je naplánované na apríl. Hovorca vlády včera potvrdil, že Maďarsko zrejme zákon prijme ešte tento rok. Volebné právo pre dvojakých občanov ohlasovalo v posledných mesiacoch viacero politikov Fideszu, po prvý raz však o ňom ako o rozhodnutej veci teraz prehovoril Orbán. „Vláda sa drží užitočného pravidla, neposielať odkazy cez Dunaj a cez médiá. K zneniu zákona sa vyjadrí, keď bude k dispozícii, štandardnou diplomatickou cestou,“ napísal na otázky SME o Orbánových výrokoch hovorca premiérky Ivety Radičovej z SDKÚ Rado Baťo. Úplne totožnú odpoveď s výnimkou prvého slova poslalo aj ministerstvo zahraničia. Z odpovedí tak nie je jasné, či premiérka, alebo minister zahraničia Mikuláš Dzurinda z SDKÚ stále veria, že sa s Budapešťou dohodnú na obmedzení volebného práva medzinárodnou dohodou. „Slovenská diplomacia a slovenská vláda musia tento problém preniesť do Bruselu na európsku úroveň, na európsku pôdu, minister do rady ministrov,“ vyzýval včera v parlamente Dzurindu podpredseda KDH Július Brocka. Predseda zahraničného výboru František Šebej z OKS hovorí, že Orbán napĺňa svoj zjavný plán a očakáva, že Maďari z iných krajín budú jeho vernými voličmi. K Brockovmu návrhu je však skeptický. „V princípe má pravdu, ale obávam sa, že Euróska únia to nebude nejako rýchlo a efektívne riešiť,“ povedal Šebej. Novela protinávrhu k maďarskému zákonu o dvojakom občianstve sa odkladá na jeseň, lebo Most-Híd sa nedohodol so zvyškom koalície. Až dovtedy bude zrejme platiť zákon Smeru z bývalého volebného obdobia, podľa ktorého každý, kto dostane občianstvo iného štátu, príde o to slovenské.

Belousovová: Novela o jazykoch menšín je nebezpečná

31. marca 2011 - (sita)

Dôvodom na zmenu zákona je podľa Belousovovej účasť Mostu v koalícii a potreba v súťaži s SMK dosiahnuť víťazstvo za každú cenu.  Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je nielen zlý, ale aj veľmi nebezpečný. „Je to návrh čisto politický a jeho prijatie bude tiež čisto politické rozhodnutie,“ vyhlásila Anna Belousovová z poslaneckého klubu SNS v rozprave k norme, ktorou pokračuje 16. schôdza Národnej rady SR. Dôvodom na zmenu zákona je podľa nej účasť strany Most-Híd v koalícii a potreba v súťaži s SMK dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. „Platíte za to deštrukciou slovenskej štátnosti,“ je presvedčená. Návrh podľa nej ruší slovenčinu ako štátny jazyk. O návrhu novely o používaní menšinových jazykov z dielne podpredsedu vlády Rudolfa Chmela rokujú poslanci od stredajšieho popoludnia. Písomne sa do rozpravy prihlásilo deväť zákonodarcov, ďalší sa budú môcť prihlásiť ústne. Opoziční poslanci návrh kritizujú a označujú ho za zbytočný, nebezpečný a zlý. Koalícia ho obhajuje tým, že má slúžiť na skvalitnenie života všetkých občanov Slovenskej republiky. Poslanci by dnes mali prerokovať aj návrh Kataríny Cibulkovej z SDKÚ, ktorá chce uzákoniť zmeny v ročnom zdravotnom zúčtovaní a budú sa zaoberať aj dvoma návrhmi zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. V stredu v hlasovaní rozhodli, že takto prerokujú na návrh vlády novelu zákona o elektronických komunikáciách a novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Popoludní ich čaká pravidelná štvrtková Hodina otázok, na ktorej premiérka Iveta Radičová a členovia jej kabinetu odpovedajú na otázky poslancov. Na prerokovanie čaká aj trojica zákonov opozičného Smeru, ktorí chcú aby koalícia skorigovala svoju hospodársku politiku a znížila DPH na 19 percent, opätovne zaviedla šesťpercentnú daň na predaj z dvora, zabránila privatizácii teplární a zaviedla špeciálnu bankovú daň.

Orbána treba zastaviť

31. marca 2011 - (Dag Daniš - hnonline.sk)

Kritici dvojakého občianstva mali napokon pravdu. Orbán konečne natvrdo priznal to, čomu sa dlho vyhýbal. Menšinoví Maďari dostanú volebné právo, aby boli pevnejšie vtiahnutí do maďarskej politiky. Otázne je už iba to, akými nástrojmi sa to má zariadiť. Nástroje sú pritom známe už rok. Prvým je zákon o dvojakom občianstve. Menšinoví Maďari majú byť občanmi Maďarskej republiky. Druhým je nová maďarská ústava. Tá síce dvojakým občanom nepriznáva volebné právo. Ale predpokladá ho. Poslanci Fideszu chcú ústavu nastaviť tak, aby umožnila tento zámer riešiť vo volebnom zákone. To bude tretí nástroj. Rozhodne sa o ňom do konca roka. Orbánove motívy sú dva. Politický a národný. Orbán chce rozšíriť volebnú základňu Fideszu. A zároveň chce posilniť veľkomaďarské ambície Budapešti. Napokon, Orbán to ani neskrýva. Menšinových Maďarov vraj treba naplno zviazať s maďarskou politikou. Bez toho, aby sa táto výbušná téma konzultovala so susedmi. Orbán so svojimi víziami zašiel naozaj priďaleko. Arogantne vstúpil do vnútorných záležitostí Slovenska. Chce diktovať, kto má u nás dostať občianske práva, volebné právo, kde bude terén maďarskej volebnej kampane, kto bude riešiť volebné incidenty, koľko dvojakých občanov by malo vstúpiť do Fideszu. A nakoniec im bude diktovať aj to, ako majú vyzerať ich nároky na sebaurčenie... Prehnané? Nie, takto to v politike - a dejinách - chodí. Orbánove mocenské a národné ambície zjavne nemajú hranice. Prehnané je len nesmelé mlčanie slovenskej „pravicovej“ vlády.

Orbán dovolí Slovákom voliť

31. marca 2011 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

Maďarský premiér Viktor Orbán potvrdil obavy Slovenska. Vôbec prvýkrát verejne pripustil, že chce dať volebné právo tým zahraničným Maďarom, ktorí získajú občianstvo našich južných susedov. Doteraz sa priamym odpovediam na túto otázku vyhýbal. Orbán najnovšie všetky pochybnosti prelomil. Podľa neho už nie je otázka to, či Maďari žijúci v susedných krajinách občianstvo získajú alebo nie. Dôležité je podľa neho najmä to, ako sa dokáže domáce obyvateľstvo s Maďarmi z okolitých krajín zblížiť a navzájom spolupracovať. „Myslím, že z tohto pohľadu je najprirodzenejším nástrojom právo voliť,“ potvrdil v diskusnej relácii maďarskej televízie Orbán. Odovzdať svoj hlas v maďarských voľbách by tak mohli aj tí slovenskí občania, ktorí si vybavia dvojaké občianstvo. Jeden z prvých, ktorí sa k prihláške o maďarské občianstvo verejne priznali, bol šéf SMK József Berényi. To, či by však využil možnosť zvoliť si zástupcov v budapeštianskom parlamente, však prezradiť odmieta. Nerád by totiž prišiel o slovenské občianstvo, ak by sa potvrdilo, že získal to maďarské. „K tomu, či moju žiadosť o dvojaké občianstvo vybavili kladne alebo nie, sa vyjadrovať nebudem. Keďže spolu tieto dve veci súvisia, nechcem komentovať ani volebné právo,“ potvrdil pre HN Berényi. Volebné právo, ktoré sa Budapešť rozhodla „novým“ občanom udeliť, však šéf predstaviteľov maďarskej menšiny za výnimočné u nás nepovažuje. „Maďarsko nechce zaviesť nič iné, ako to, čo funguje v slovenskom zákonodarstve. Aj Bratislava dáva Slovákom žijúcim v zahraničí so slovenským občianstvom volebné právo,“ dodal Berényi. Aj napriek tomu, že i on sám môže získať maďarské občianstvo a tým pádom aj volebné právo u našich južných susedov, Orbánov agitátor sa z Berényiho nestane. Našich Maďarov s občianstvom južných susedov k voľbám za hranicami presviedčať odmieta najmä kvôli nášmu protizákonu. „Nebudem nabádať ľudí, aby stratili slovenské občianstvo,“ dodal predseda SMK. Kabinet premiérky Ivety Radičovej odmieta celú záležitosť komentovať, kým nebude jasné, čo presne chce Orbán zmeniť. „K zneniu zákona sa slovenská vláda vyjadrí, keď bude k dispozícii, štandardnou diplomatickou cestou,“ povedal pre HN Radičovej hovorca Rado Baťo. Podobne sa negatívne k návrhu maďarskej vlády stavia aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár. „Nemyslíme si, že toto je dobré. Nechcem, aby občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti boli zapojení do rôznych šarvátok medzi maďarskými politickými stranami,“ potvrdil pre HN Bugár.

Belousovová: Čoskoro nerozoznáme Slovensko od Maďarska

31. marca 2011 - (sita)

Ak vládna koalícia presadí nové znenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, slovenské prihraničné mestá splynú s Maďarskom, myslí si Anna Belousovová (klub SNS). Na príklade Komárna, ktoré podľa nej tamojší obyvatelia v referende premenujú na Komárom, ilustrovala, ako maďarská menšina využije novelu na pomaďarčovanie verejného života a toto mesto splynie s maďarským Komáromom. „O akej suverenite, integrite Slovenska môžeme ešte hovoriť? To nebude len jedno Komárno, pozdĺž južnej hranice to bude tak,” varovala pred budúcim vývojom a dodala, že novela zákona je právom označovaná ako deštrukčná voči integrite a územnej celistvosti Slovenska. Dokladala to aj tým, že členov obecného zastupiteľstva aj VÚC bude prostredníctvom Fóra poslancov Karpatskej kotliny vyberať maďarský parlament a občania mesta budú mať maďarské občianstvo. Prekročenie hranice a prechod z maďarského do slovenského Komáromu bude podľa Belousovovej pripomínať jediná ceduľa s textom Felvidék. Členov koalície vyzvala, aby neustupovali Mostu-Híd, ktorého člen novelu predkladá a takýto scenár nepripustili. „Cena, ktorú platíte za udržanie koalície, neplatíte zo svojho. Je to slovenská štátnosť,” podčiarkla. Belousovová, ktorá je predsedníčkou výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa nazdáva, že menšinové práva sa končia tam, kde sa začínajú práva štátotvorného národa. Podpredseda parlamentu a predseda Mosta-Híd Béla Bugár vo faktickej poznámke Belousovovú upozornil, že podľa návrhu zákona môžu obyvatelia v referende zmeniť len označenie obce v menšinovom jazyku, nie jej názov v štátnom jazyku. „Vaše vystúpenie bolo prešpikované lžami,” povedal rečníčke.

Jazyky menšín vyvolávajú podľa Hrušovského zbytočné vášne

Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín vyvoláva podľa podpredsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského (KDH) „vášne väčšie, ako by si tento parlamentný priestor zaslúžil.” Ako zdôraznil počas rozpravy k norme, politici sú síce platení občanmi za obranu národnoštátnych záujmov, to však neznamená, že aj za vyvolávanie extrémizmu. „Rezignovali sme na dialóg, vyjednávanie a racionálne posudzovanie reality,” okomentoval situáciu. Podľa Hrušovského nikto nemôže KDH obviňovať z nezáujmu o záujmy národa, ale ani z extrémizmu a radikalizácie vášní. „Chcel by som požiadať porozmýšľať o tom, ako vytvárať mosty porozumenia duchovné aj reálne,” apeloval na kolegov v parlamente. Ako Hrušovský v pléne zdôraznil, citlivý problém národnostných menšín nemožno riešiť bez pohľadu do histórie. Upriamil pozornosť najmä na spoločnú minulosť Slovenska a Maďarska, ktorú, ako poznamenal, nemôžeme už meniť, ale navzájom prijať, hľadať riešenia a tak otvoriť cestu do nezaťaženej budúcnosti. Pripomenul, že konštatovanie o nedobrých slovensko-maďarských vzťahoch najmä na politickej úrovni je vizitkou zodpovednosti opozičných aj koaličných predstaviteľov. Podľa podpredsedu NR SR by sa poslanci mali skôr ako na vyvolávanie vášní a konfrontovanie zamerať na to, aká bude finálna podoba normy. KDH ešte bude o nej rokovať s predkladateľom - vicepremiérom Chmelom, s koaličnými, no aj opozičnými poslancami. Ako podotkol, jediným viditeľným znakom návrhu novely je znížené kvórum na používanie jazykov národnostných menšín, no zákon podľa neho treba otvoriť aj v iných ustanoveniach. „Teraz nie je čas na hladkanie problémov. Prečo robiť kompromisy tam, kde sú zbytočné, prečo robiť zo zlého zákona zákon, ktorý bude zlý iba na polovicu,” zareagoval na Hrušovského Dušan Jarjabek zo Smeru. Jeho stranícky kolega Marek Maďarič pripomenul, že maďarský premiér Viktor Orbán práve v stredu potvrdil rozhodnutie Maďarska udeliť volebné právo aj tým občanom, ktorí maďarský pas získali prostredníctvom kontroverzného zákona o dvojakom občianstve. Podľa ďalšieho poslanca Smeru Juraja Blanára z Hrušovského vystúpenia cítiť, že „KDH sa opäť nachádza na rázcestí, ako sa rozhodne.” Podotkol, že to nebude po prvýkrát. Bugár označil Hrušovského slová za štátnické. Ako zdôraznil, nemôžeme sa stále pozerať iba na to, čo robí Viktor Orbán, my žijeme na Slovensku a musíme robiť všetko pre to, aby sa tu menšiny cítili konformne.

Cyril, Metod a nová maďarská ústava

30. marca 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Maďari i Slováci si často právom robia posmech z historických mýtov a sebaklamov svojho suseda. Obom to však nebráni v tom, aby bezvýhradne verili vlastným mýtom a sebaklamom. Odvolanie maďarského konzula Gézu Farkasa z Bratislavy nebolo ani tak prejavom dobrej vôle a slušnosti vlády Viktora Orbána, ako pochopením, že Farkasovo postavenie na Slovensku je neudržateľné. A že má maďarská vláda dnes dosť medzinárodných problémov a už aj tak dosť zlý imidž, aby práve teraz po žiadnom novom škandále netúžila. O jediný hlas v utorok v bukureštskom parlamente neprešlo opozíciou navrhované vyhlásenie odsudzujúce prejavy budapeštianskych politikov prednesené v Rumunsku pri príležitosti maďarského národného sviatku 15. marca. Aj keď bolo vyhlásenie - rovnako ako pri podobných príležitostiach v Bratislave - hysterické a motivované potrebami straníckeho boja - bolo pobúrenie rumunských poslancov v jednom bode oprávnené. S tým rozdielom, že tam škandál spôsobila manželka maďarského veľvyslanca. Na oslave tamojších durayovcov rečnila o intrigách iných krajín, ktoré „nám zobrali Sedmohradsko“, „ale teraz máme možnosť mierovou a demokratickou cestou zjednotiť náš národ“. A citovala slová známeho iredentistického spisovateľa „Nech je Sedmohradsko opäť také, ako bolo dávno, nech je maďarský národ opäť taký, akým bol dávno“. Pobúrenie bolo pôvodne ešte väčšie, veľvyslancova manželka totiž svoje úvahy predostrela po tom, ako poslucháčom prečítala posolstvo premiéra Orbána a spravodajca rumunskej agentúry ich omylom prezentoval ako Orbánove slová. Problém s Farkasom (a pani veľvyslancovou) nebol len to, že človek, ktorý si nevie dávať pozor na zobák, nepatrí do diplomatickej služby. V jeho prípade nešlo o zverejnenie tajných depeší, ale o rozhovor pre maďarský spravodajský server bumm.sk - konzul asi len nepočítal s tým, že sa o jeho názoroch dozvie aj druhá strana. Podľa svedkov, čo ho v minulosti počúvali, bol pritom v rozhovore pre bumm.sk ešte dosť zdržanlivý. Hlavný problém nie je ani to, že sa v tomto rozhovore konzul nesprával ako nestranícky úradník, ale tvrdo napádal predchádzajú maďarskú vládu. Ako keby na Slovensku nezastupoval krajinu, ale len stranu, ktorá je v tej krajine aktuálne pri moci. Hlavný problém pána Farkasa je, že jeho povýšenecké názory na Slovákov a Slovensko majú až príliš blízko k tomu, ako o vlastných dejinách i o susedných národoch uvažuje ak nie priamo Orbánova vláda a väčšina strany Fidesz, tak aspoň významná časť maďarskej spoločnosti, „intelektuálnej“ vrstvy a voličstva, o ktoré sa táto vláda a strana opierajú. Odvolanie konzula tak bolo zo strany maďarskej vlády skôr zametením problému pod koberec. Samotný problém však zostáva, na menej viditeľné miesto bol odprataný iba človek, čo by ho neustále pripomínal. Je však pravdou aj to, že keby vzdialene podobné veci so zjavným pohŕdaním nevyslovil diplomat inej krajiny, či na jeho podporu v inom rozhovore Miklós Duray, ale v rámci diskusie o vnímaní národných dejín seriózny historik, súdny človek by uznal, že na nich je niečo pravdy. Je niečo pravdy na tom, že Trianon v psychologickom zmysle poškodil aj Slovensko, že tu máme politikov, čo sa národu snažia vnútiť nejaké vymyslené dejiny, pravdou je dokonca aj to, že cyrilometodská tradícia je z väčšej časti až konštruktom obdobia národného uvedomenia. Iná vec je, že seriózny historik, a nielen slovenský, by svoje úvahy nikdy neformuloval tak kategoricky a jednostranne, ako to zaznelo v oboch rozhovoroch. Vedel by, že celá vec je oveľa zložitejšia a nie taká čiernobiela, ako žije vo Farkasových a Durayových predstavách. Vedel by napríklad, že celá cyrilometodská tradícia nie je výmysel (ako tvrdí Duray), a keď tu v stredoveku naozaj nebol spontánny kult vierozvestcov (ako hovorí konzul), bolo to aj preto, lebo sa každá vládnuca moc snaží svojim poddaným vnútiť svoj vlastný kult. V Uhorsku kult svätého Štefana. Vedel by tiež, že do veľkej miery sú výmyslom a neskorším produktom všetky tradície, nech ide o Cyrila a Metoda, Svätopluka či svätého Štefana. A že všetky tieto tradície nacionalisti a politici zneužívajú a deformujú v rovnakej miere. Historik by jednoducho vedel, že Farkas a Duray používajú rovnaké mýty, vytvárajú obdobné virtuálne dejiny, aké kritizujú u svojich slovenských kolegov. Že to proti sebe nestoja úplne vykonštruované dejiny najmladšieho európskeho národa bez historickej etnickej kontinuity (Duray) s oprávnenou pýchou na hrdinské a neprerušené dejiny tisícročného maďarského štátu (konzul). Historik by vedel, že medzi kontinuitou oboch etník na území Karpatskej kotliny nie je podstatný rozdiel, a žiadnemu z nich nedáva morálnu či kvalitatívnu prevahu to, že tu jeho slovanskí predkovia boli o niekoľko storočí skôr, alebo naopak v prípade Maďarov ich vývoj v moderný národ bol vďaka priaznivejším podmienkam o niečo skôr zavŕšený. Netvrdil by, že veľká časť dnešného slovenského národa je len skrumážou Maďarov asimilovaných za niekoľko posledných desaťročí, čím sa, mimochodom, Farkas dostal na mentálnu úroveň Slotu a Rafaja, ktorí tvrdia - len s opačným znamienkom - niečo podobné o Maďaroch na Slovensku. Seriózny historik by jednoducho nekritizoval mýty iného národa a zároveň by za nespochybniteľnú pravdu nevydával mýty toho vlastného, ako to robia Farkas a Duray. A keby sa už púšťal do borenia mýtov, snažil by sa najprv zamiesť pred vlastným prahom. Bývalý konzul i bývalý politik by pritom nemuseli ísť ďaleko. Stačilo by sa im pozrieť na historické mýty a z nich vyplývajúcu virtuálnu realitu, na ktorých je postavený návrh novej maďarskej ústavy z dielne ich milovanej štátostrany. Preambula Orbánovej ústavy, takzvané Národné vyznanie viery, je mimoriadne zábavné čítanie. Začína sa napríklad prvou vetou maďarskej hymny „Boh požehnaj Maďarom“, ktorá tým, že sa stáva súčasťou zákona, vlastne k niečomu právne zaväzuje samotného Boha. Nie je jasné, aké právne dosahy pre Boha bude mať, ak Maďarom predsa len nepožehná, upozorňuje komentár spravodajského serveru hirszerzo.hu. Asi pôjde pred súd. Lenže preambula ústavy je priamo esenciou maďarských historických mýtov a sebaklamov, ktoré obaja spomínaní páni vyznávajú, a preto je ťažké si predstaviť, že by im nejako zásadne prekážala. A dôvodom existencie takejto preambuly je, že Fidesz chce z týchto mýtov urobiť právne záväznú normu a vnútiť ich tým celej krajine. Zachádza pritom oveľa ďalej než (aj z maďarskej strany) právom kritizovaná preambula slovenskej ústavy. Po vete z národnej hymny sa začína text slovami „My, členovia maďarského národa“, a až v trinástom riadku sa - ako súčasť maďarského národa - spomínajú aj národnostné menšiny žijúce na území krajiny. Je zrejmé, že podľa autorov ústavy v Maďarsku nežije nikto, kto by nebol národne uvedomelým hrdým Maďarom a navyše veriacim kresťanom. Existenciu ateistov či inonárodných, alebo národne vlažnejších elementov ústava jednoducho nepripúšťa. Ako nespochybniteľnú pravdu zakotvuje nielen tisícročnú kontinuitu stelesnenú svätoštefanskou korunou, konštatuje aj to, že táto kontinuita bola (až do dneška) prerušená v marci roku 1944, keď Maďarsko obsadili nacistické vojská. Vláda Fideszu teda sama seba definuje ako priameho potomka horthyovského režimu a z historického povedomia národa chce vykynožiť nielen roky relatívnej demokracie medzi koncom druhej svetovej vojny a komunistickým prevzatím moci, ale aj návrat k demokracii v roku 1989. To, že takáto ústava v 21. storočí v Európe vyvolá akurát pohoršenie, tuší dobre aj Fidesz, ktorý podobne ako v prípade mediálneho zákona do Bruselu na posúdenie najprv poslal len jej sfalšovanú verziu. Vynechal z nej preambulu a v preklade zmäkčil niektoré najspornejšie pasáže. Slovensko je malá krajina plná úzkosti, bojujúca s vlastnými komplexmi menejcennosti, tvrdil vo februári europoslanec za extrémistický Jobbik Csanád Szegedi. Niečo na tom bude. Szegedi je však najlepším príkladom toho, že táto charakteristika neplatí len pre Slovensko. Ak by Maďarsko tiež nebolo malou krajinou plnou úzkosti, bojujúcou s vlastnými komplexmi menejcennosti, Szegedi a jeho Jobbik by sa nikdy do parlamentu nedostali. Ani do budapeštianskeho, nieto ešte do Bruselu.

Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč:

Otvorený list konzulovi MR Farkasovi

22. marca 2011 - (Slovenské národné noviny)

Dňa 9. februára 2011 poskytli ste interview nachádzajúce sa na adrese http://www.bumm. sk/51755/farkas�geza�konzul�trianon�szlovakiat�is�sujtja.html, ktoré je zrejme oficiálnym postojom súčasného Maďarska, resp. ako používate Vy „maďarstva” k Slovensku prítomnému, minulému a zrejme teda aj budúcemu. Dovoľte mi v mene Matice slovenskej, vlasteneckej ustanovizne, ktorú si Slováci založili v roku 1863 v rámci osláv tisíceho výročia príchodu učeníkov Konštantína (neskôr Cyrila) a Metoda medzi našich predkov a ktorú už o dvanásť rokov uhorský minister vnútra Kálmán Tisza zrušil s odôvodnením, že „slovenského národa niet”, aby som sa pokúsil reagovať na Vaše slová. Chcem využiť možnosť, ktorú sám ponúkate ako recept na zbavenie sa „psychologickej záťaže”: vážiť si fakty a spoliehať sa na ne. Svoj rozhovor končíte vetou: „Bolo by dobré, keby sme o tom hovorili otvorene.” To je napokon i príčina, prečo je môj list otvorený. K písaniu ma vedie aj fakt, že ak hlavnou úlohou konzulátu, ktorý reprezentujete, je zastupovanie a ochrana záujmov maďarských občanov pôsobiacich na Slovensku, hlavnou úlohou Matice slovenskej, ktorej som predsedom, je upevňovať slovenské vlastenectvo a prehlbovať vzťah všetkých občanov Slovenskej republiky k slovenskej štátnosti. Naša pôsobnosť sa teda dotýka aj tých občanov, ktorí majú maďarskú národnosť a ich vlasťou je Slovensko, v tomto bode sa preto záujmy Vášho konzulátu a Matice zrejme budú prelínať v tej chvíli, ak by sa niektorí spomedzi slovenských občanov stali aj maďarskými občanmi. Ak si chceme porozumieť, hneď na začiatku bude užitočné sfúknuť z niektorých pojmov prach neúmyselného, a možno aj úmyselného zahmlievania a následného nedorozumenia. Sme presvedčení, že stotožňovanie Uhorska s Maďarskom (a Uhrov s Maďarmi) je tým jadrom nedorozumení, ktoré v konečnom dôsledku vedú k Vašim tvrdeniam o umelom či virtuálnom vytváraní slovenských dejín. Tu sa hlboko mýlite, čo je možno dôsledok kvality výučby dejepisu vo Vašej vlasti. Dovoľte mi preto pripomenúť, že spojenie predkov dnešných Slovákov a predkov dnešných Maďarov do uhorského štátu na prelome 1. a 2. tisícročia prebehlo bez väčších bitiek � nezachovali sa v podstate nijaké väčšie pohrebiská z tohto obdobia, ktoré by vojny a bitky potvrdzovali. Je možné � ako to napokon opisuje aj anonymný kronikár v Gestách Hungarorum, že na samom začiatku slovensko-maďarského spolužitia bola svadba medzi jedinou dcérou Mojmíra II. a najmladším Arpádovým synom Zoltánom (Zultom) a pokojný prechod vlády nad Uhorskom z rúk mojmírovcov do rúk arpádovcov. Ak Zoltánovým synom bol Takšoň a vnukom Gejza, tak potom pravnuk Vajk�Štefan bol Mojmírovým pra�pravnukom. Prečo by sme nemali v tomto bode veriť Anonymovi a začiatky Uhorska nevykladať takto a pokračovať� v súlade s faktami � podobným priateľským spôsobom? Prečo by sme mali prehliadať, že sebavedomým Uhrom (nie však Maďarom) bol napríklad Juraj Turzo, Matej Bel či Franz Liszt? Že začas, keď Budín bol sídlom tureckého pašalíka a celé dnešné Maďarsko bolo v rukách Turkov, Uhorskom ostalo len Slovensko, časť Chorvátska a Halíče s hlavným mestom Bratislavou? Môžeme hodnotiť Vaše slová, podľa ktorých „medzinárodné spoločenstvo uznalo suverénny (slovenský) štát, čo však neznamená, že mu k tomu dalo aj dejiny”, aj inak ako urážku tých tisícov statočných Slovákov, ktorí ako Uhri bojovali za česť Uhorska pri jeho ochrane v časoch, keď dnešné Maďarsko bolo okupované Turkami? Čo Vám i časti „maďarstva” bráni odložiť trpký úsmev, keď si na našom území okrem kráľa Štefana pripomíname aj kráľa Svätopluka a sv. Cyrila a Metoda? Len to, že Vás učili dejinám upraveným pre potreby urazeného porazeného národa v prvej i druhej svetovej vojne? Hovorí Vám niečo pápežská bula Industriae Tuae z júna 880, v ktorej pápež menuje Svätopluka svojím milovaným synom? Akú „máte predstavu” o tom, čo sa dialo na tomto území v časoch príchodu starých Maďarov? Je predstava o ľudoprázdnom priestore na križovatke Európy v tom čase v súlade s realitou? Kto potom, aký ľud víta Arpáda na koni na veľkolepom obraze v budapeštianskom parlamente? O tom, že kult sv. Cyrila a Metoda na tomto území pretrval napriek jeho potieraniu, svedčia gréckokatolíci, a to dokonca aj tí, ktorí pri východných bohoslužbách používajú maďarskú reč v Hajdudorogskom biskupstve. Ďalším Vaším rukolapným problémom je ignorovanie plynutia času. Ak podľa dostupných dokumentov napríklad vo vatikánskych archívoch je nespochybniteľný fakt príchodu sv. Cyrila (Konštantína) predkov o tri desaťročia skôr (rok 863) ako Vašimi historikmi zistený dátum príchodu starých Maďarov do Dunajskej kotliny (rok 896), ako hodnotiť Vaše začudovanie, že „vierozvestcovia preskočili cez územie dnešného Maďarska”? Vaša jednostranná znalosť dejín Vám bráni prijať logickú odpoveď: prešli cezeň v čase, keď starí Maďari ešte v dnešnom Maďarsku nežili. A mýlite sa v tom, že na území dnešného Maďarska „nie sú po nich nijaké stopy. Maďarské noviny Népszabadság uverejnili 12. augusta 2009 informáciu o náleze úlomku črepu v Zalaváre, na ktorom sa dá prečítať zlomok textu písaného hlaholikou. Sú to spolu štyri znaky: dva a pol písmena a jeden kríž, pravdepodobne ide o rukopis sv. Cyrila alebo Metoda. Je to dosiaľ najstarší text, ktorý bol napísaný písmenami hlaholiky, datovaný najneskôr do roku 870. Zaiste, iné stopy povedzme organického sa charakteru za tie storočia stratili. Pravda je taká, že Slováci vďaka svojej priamej, priateľskej a nevýbojnej povahe nepresadzovali v dejinách svoju identitu násilím. Aj v čase národnej obrody, ktorá prišla po reformách Jozefa II. v 18. Storočí, okrem iného aj po zamýšľanom nahradení latinčiny nemčinou, Slováci nenasmerovali svoj nacionalizmus proti iným národom Uhorska. Jeho výsledkom bolo Slovenské učené tovarišstvo, založené v roku 1792 s cieľom pomáhať ľudu v zdokonaľovaní hospodárenia i pestovania slovenčiny. Vzniklo rok po tom, čo uhorský snem prijal veľmi stručný a na prvý pohľad nenápadný uvádzací zákon na pomaďarčenie Nemaďarov v Uhorsku, v konečnom dôsledku vedúci k zániku Uhorska. Veličenstvo kráľ Leopold II. v ňom „ubezpečuje, že v akýchkoľvek náležitostiach nebude sa používať cudzia reč”, teda latinčina, a „aby potom vlastenecká maďarská reč sa lepšie šírila a chránila, budú (na vymenovaných školách) zriadené pre potreby vyučovania maďarského jazyka a štýlu osobitní profesori, aby tí, ktorí tento jazyk neovládajú a chcú sa ho naučiť”. Skončila sa sláva latinčiny, prestala tolerancia troch, resp. štyroch krajinských jazykov. Začala sa maďarizácia a ten, kto sa jej chcel vyhnúť, bol pozbavený úradu, dokonca „položený na dereš”. História chcela, aby si až teraz Slováci konečne začali písať svoje pravdivé dejiny, aby ich vylúpli z dejín „germanstva”, teda barbarov, s ktorými obchodovali Rimania a pri našom Hrone sa prechádzal Marcus Aurelius. A aby ich vylúpli aj z dejín Uhorska, nesprávne menovaného Maďarskom. Ako starobylý európsky národ nemáme ani najmenší dôvod nehlásiť sa k dejinám našich predkov, ktorých dejinné zápasy neboli úzko egoistické a koristnícke, ale také, z ktorých sa môžu poučiť aj iné národy Európy. Blahej pamäti pápež Ján Pavol II. to povedal takto: „Slováci, čaká vás osobitná úloha pri budovaní Európy tretieho tisícročia.” Vzťahom Slovenska a Maďarska by zaiste neprospelo vyťahovanie bolestivých miest v našich dejinách (napríklad streľba do nevinných veriacich v Černovej v roku 1907 či zastrelenie nehovoriacej Slovenky za spev slovenskej hymny v Šuranoch v roku 1938). Nuž ale neprospieva im ani nepoznanie základných, svetom uznávaných faktov a súbežné požadovanie ich rešpektovania. Napriek tomu považujem Váš rozhovor za otvorené vyloženie kariet na stôl s významným poznatkom: naša spoločná budúcnosť v Európe závisí „len a len” od objektívneho zhodnotenia našej spoločnej minulosti. A v tom je naša spoločná nádej: hovoriť otvorene o faktoch a spoliehať sa na ne. Vážený pán konzul, v tejto chvíli si dovolím položiť otázku ja: dokážete si vážiť naozajstné fakty?

Brocka posiela otázku maďarského občianstva do Bruselu

30. marca 2011 - (sita)

Riešenie problému s Maďarskom o rozdávaní maďarského občianstva musí vláda preniesť na pôdu Európskej únie, nazdáva sa podpredseda KDH Július Brocka. „Ak si nevie pomôcť štát, musia mu pomôcť iné štáty. Sme členmi EÚ a keďže Slovensko si nevie pomôcť, a my sme tento problém nevyrobili, (...) slovenská vláda musí problém preniesť do Bruselu,“ povedal dnes počas parlamentnej rozpravy k prioritám slovenskej zahraničnej politiky na rok 2011. Poslanec pripomenul, že Európskemu parlamentu sa už podarilo dotlačiť Maďarsko k úprave kritizovaného mediálneho zákona. „Ak Maďarom v Maďarsku je jedno, aký majú mediálny zákon, čo ma do toho. Ale problém dvojakého občianstva (...) je typický príklad na využitie princípu subsidiarity, musíme niečo urobiť,“ povzbudzoval šéfa diplomacie k väčšej aktivite. Brocka zároveň prišiel s myšlienkou, aby zahraničný výbor prišiel s iniciatívou prijať uznesenie, o ktoré by sa na pôde únie minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) mohol oprieť. „Keď bude s kolegami v Bruseli rokovať, bude mať silnejší mandát, keď to bude názor národnej rady,“ myslí si. Brocka Dzurindovi tiež pripomenul, že parlament v utorok prijal vyhlásenie, ktorým vláde uložil, aby sa aktívnejšie angažovala za ochranu prenasledovaných kresťanov či iných náboženských komunít. Za príklad dal našej diplomacii nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá vyhlásila ochranu ľudí ohrozených genocídou za jednu z priorít nemeckej zahraničnej politiky. Podpredseda parlamentného zahraničného výboru a poslanec za Smer-SD Juraj Blanár nepostrehol po nástupe nového vládneho kabinetu „zásadnú zmenu akcentu v smerovaní zahraničnej politiky“. Naopak, domnieva sa, že je pokračovaním predchádzajúcim kabinetom nastúpenej cesty až na jednu výnimku, a tou je „bezprecedentné postupovanie v pozícii voči Maďarskej republike“. Pozíciu Slovenska vo vzťahu k Maďarsku v parlamentnej rozprave k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR v roku 2010 z dielne rezortu diplomacie označil za „kolenačkovú a poklonkovú“. Blanár odmietol názor ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), podľa ktorého v zahraničnej politike došlo k obratu od populistickej politiky k politike hodnôt. „Smerom dovnútra je zakríknutá a smerom navonok chválenkárska,“ zhodnotil zahraničnú politiku Blanárov stranícky kolega Marek Maďarič. Rovnako kritizoval najmä vzťah k Maďarsku. „Za vrchol diplomacie sa vydáva nekritizovanie, mlčanie a neobhajovanie slovenských záujmov,“ vyhlásil. Podľa neho je chybná a dokonca krachom. „Ja práve oceňujem, že súčasná zahraničná politika nie je hysterická, ale pokojná, pragmatická,“ oponoval mu František Šebej z poslaneckého klubu strany Most-Híd. „Diplomatickou cestou sa dajú dosiahnuť omnoho lepšie výsledky ako búchaním do stola a gestami,“ pridal sa k nemu Martin Fronc z KDH. Ten upriamil pozornosť na styky predchádzajúcej vlády s Líbyou či Kubou, ktoré podľa neho kryli pod termín ekonomického rozmeru v zahraničnej politike.

Maďarič: Naša politika voči Maďarsku je mimoriadne chybná

30. marca 2011 - (tasr)

Slovenská zahraničná politika voči Maďarsku je „mimoriadne chybná”. V rozprave k Zameraniu zahraničnej politiky SR na rok 2011 to dnes povedal podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. „Je krachom. A darmo tu budete vydávať akúsi diplomaciu a slušnosť za niečo úspešné, čím niečo dosiahnete. Ukazuje sa, že zatiaľ ste v tej kľúčovej otázke našich vzťahov s Maďarskom nič nedosiali. Je to vaša prehra, pán minister Dzurinda,” odkázal šéfovi diplomacie Maďarič. Exminister kultúry tiež vyčíta, že za vrchol diplomacie sa v prípade Maďarska vydáva „nekritizovanie, mlčanie a neobhajovanie slovenských záujmov”. Tak sa totiž podľa neho stalo, „že v čase, kedy sa celá Európa odvracala od Viktora Orbána (maďarský premiér, pozn. TASR) za jeho nedemokratickú politiku, tak tu na Slovensku sme mu pripravili priam triumfálne privítanie, aby si aspoň tu mohol urobiť aké také PR”. Podotkol, že odpoveďou „tejto slabošskej zahraničnej politiky boli urážky maďarského konzula či to, že maďarská strana ani len neodpovie na náš návrh medzištátnej zmluvy týkajúcej sa štátneho občianstva”. Slovenskú diplomaciu kritizoval aj Maďaričov stranícky kolega Juraj Blanár. Tvrdí, že vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) robí smerom k Maďarsku kolenačkovú politiku. Koalícia súčasnú slovenskú diplomaciu bráni. „Nie je to pravda. Ja práve oceňujem, že nie je hysterická, že nerobí svalnaté gestá a že to nie je politika vymieňania si silných vyhlásení. Je to pokojná, pragmatická politika. To je lepšie ako vykrikovať,” vyhlásil poslanec OKS z poslaneckého klubu Mosta-Híd František Šebej. Súhlasí s ním aj exminister školstva Martin Fronc (KDH). „Nie je dobré, ak niekto nafukuje svaly a nemá na to,” povedal Fronc, podľa ktorého sa rokovaniami dosiahne viac ako päsťami. Pokiaľ ide o maďarský zákon o dvojakom občianstve, koalícia aj opozícia sa zhoduje na tom, že je zlý a problém treba riešiť. Poslanec Július Brocka (KDH) sa domnieva, že otázku dvojakého občianstva treba preniesť do Bruselu, keďže Slovensku, ktoré problém nespôsobilo, sa ho nedarí riešiť. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) reagoval, že aj o tejto otázke sa dá diskutovať.

Bugár presviedčal o práve menšín, pre SNS je vlkom v baraňom rúchu

30. marca 2011 - (tasr)

Ak uznávame, že národnostné menšiny žijúce na Slovensku tu platia dane a svojím jazykom a kultúrou obohacujú našu krajinu, nie je dôvod pozerať sa na nich s nedôverou. Na pôde Národnej rady to v rozprave k návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín uviedol v rozprave líder Mosta-Híd Béla Bugár. Podľa jeho slov ak existenciu menšín chápeme ako ťarchu, odsudzujeme ich na izoláciu. „Viem, že mnohým ľuďom, keď uvidia mňa a mojich kolegov, ako prvé napadne, že sme Maďari a stále niečo chceme pre Maďarov. Bolo by dobré, keby si pomysleli, že sú Maďari, ale sú demokrati a chcú, aby sa každý občan na Slovensku cítil dôstojne a ako doma bez ohľadu na národnosť,” povedal Bugár. Podpredseda NR SR zdôraznil, že vládna koalícia sľúbila voličom prijímať také zákony, ktoré budú o nich a pre nich a skvalitňovať ich život. „V strane Most-Híd sme to sľúbili občanom aj s ohľadom na ich príslušnosť k menšinám, ktoré majú v našom programe rovnaké miesto ako ekonomické reformy či skvalitnenie demokracie,” uistil. Bugár je preto presvedčený, že návrh novely z dielne vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd), ktorý okrem iného znižuje hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku zo súčasných 20 percent na 15, nás posunie bližšie k pozitívnym európskym príkladom a k jasnejším pravidlám používania jazykov menšín. „Skúsme prekonať nedôveru k menšinám. Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame veľmi často a práve na pôde NR SR,” apeloval na poslancov s tým, že je potrebné odstrániť aj pocit strachu. „Novelizácia tohto zákona neposkytuje práva nad rámec, iba fixuje súčasnú prax používania jazyka. Napriek zastrašovaniu nie je pravdou, že tento zákon núti Slovákov na zmiešaných územiach ovládať jazyk menšiny. Zákon nebude mať ani celoštátnu plošnú pôsobnosť, teda nie je pravda, že zavádza na území celého Slovenska dvojjazyčnosť,” odmietol Bugár medializované názory. Zdôraznil, že právna norma rozširuje záväzky len vo sfére štátnej a verejnej správy, v súkromných sektoroch ostáva súčasný stav. Poprel teda názor, že dvojjazyčné budú musieť byť napríklad aj jedálne lístky v reštauráciách na zmiešaných územiach.

Rokovanie o používaní jazykov menšín je hanbou, tvrdí Slota

Rafael Rafaj (SNS) zhodnotil Bugárovo vystúpenie vo faktickej poznámke stručne. „Môj dojem je, že sa nám prihováral vlk v baraňom rúchu. A neviem prečo,” odkázal. Bugár vystúpil v rozprave k návrhu novely zákona ako prvý, po ňom bude rečniť ešte osem písomne prihlásených poslancov. Následne bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je protiústavný, tvrdí predseda SNS Ján Slota. „Protiústavnosť a farizejskosť je v tom, že na celom území Slovenskej republiky je štátnym jazykom jazyk slovenský a ostatné jazyky ho nemôžu nahrádzať. SNS ho považuje za dočasný,” zdôraznil v parlamentnej rozprave k návrhu novely, o ktorej plénum rokuje. „Hovoríme o téme, ktorá je sama o sebe zbytočná a nezmyselná, ako sú v parlamente niektorí poslanci maďarskej strany Híd,” vyhlásil. Podľa Slotu by parlament nemal o takejto norme vôbec rokovať. Ako Slota zdôraznil, „v novele nejde o nejaké kvórum, to je len opona. Za ňou sa skrýva úplná zmena filozofie a obsahu zákona, rozliatie práv na také oblasti, kde by ani cunami nedosiahlo.” Podľa Slotu žijeme na Slovensku, kde by sa Slováci nemali cítiť ako chudáci na nejakom maďarskom území, lebo v návrhu ide iba o Maďarov, a nie o ostatné menšiny. Predseda SNS tvrdí, že požiadavky strany Most-Híd sú dávno nad rámec Európskej charty štátnych jazykov. „Koaličné strany sedia na lopate maďarskej strany Híd a naletia každej jej požiadavke, ktorá nás krok za krokom zbavuje svojprávnosti, štátnosti a prilepuje naše južné územie k Maďarsku. Je čas zastaviť túto diabolskú salámovú metódu,” vyzval. Schválenie zníženia kvóra na používanie menšinového jazyka na 15 percent bude podľa Slotu veľkou hanbou a zlým signálom demokratickej Európe aj celému svetu. „Rokovanie o novele tohto zákona je ponižovaním Slovenska, všetkých Slovákov, devalváciou slovenského jazyka, ktorý je, aspoň podľa mojich informácií, zatiaľ ešte na našom území štátnym jazykom, úradným jazykom,” uviedol. Na rečníckom pulte bol počas Slotovho vystúpenia nalepený plagát s nápisom „KDH, OKS, SDKÚ-DS, SaS vždy svorne v jednom šíku rozkladajú Slovenskú republiku.” Na predsedu SNS, ktorý nevynechal ani tému o pôvode Maďarov, ktorí prišli do Európy na malých čiernych huňatých koníkoch, zareagoval aj Peter Osuský z OKS, ktorá je súčasťou poslaneckého klubu Most-Híd. Slotovo vystúpenie podľa neho „ukazuje zaujímavý rozvoj tradície SNS, keď okrem tradičných chlpatých koníkov hlavného hipológa strany sa stáva tradíciou i istý druh nástenkárstva.” Ako podotkol, nech je už nástenka na rečníckom pulte „akokoľvek nepravdivá a blbá,” aspoň stojí daňového poplatníka menej než mediálne známa nástenka z ministerstva výstavby. S Osuského straníckym kolegom Ondrejom Dostálom si Slota vymenil zopár invektív, v ktorých sa označovali za hanbu slovenského národa, odpad, ale padli aj také výrazy ako chrapúň či gauner.

Zákon podľa Maďariča spôsobí jazykový babylon

Najsilnejšia opozičná strana Smer nemôže súhlasiť s novelou zákona o používaní jazykov národnostných menšín a preto navrhuje, aby sa nepokračovalo v rokovaní o nej. Informoval zákonodarcov v rámci rozpravy o legislatívnej úprave poslanec Marek Maďarič. Podľa jeho slov existuje viacero vecných, obsahových a politických dôvodov na to, aby Smer novelu odmietol. Maďarič tvrdí, že z logického aj časového hľadiska je nezmyslom schvaľovať hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku pár mesiacov pred novým sčítaním obyvateľstva, ktoré sa má uskutočniť v máji tohto roku. Zdá sa mu podozrivé, že vláda nechce počkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav v spoločnosti. Opozičný poslanec sa tiež domnieva, že zákon môže spôsobiť chaos, jazykový babylon, prekračuje záväzky SR vyplývajúce z Charty regionálnych a menšinových jazykov a je deštrukčný. Upozornil, že otázka kvóra zatieňuje ďalšie dôležité ustanovenia a v tichosti sa prehliadajú nedostatky normy. Maďarič si myslí, že sme svedkami napĺňania politiky, ktorá bude vždy poukazovať na SR ako porušovateľa menšinových práv. „Nediskriminujte Slovákov v ich vlastnom štáte,” uzavrel poslanec svoje vystúpenie. Maďaričov kolega z klubu Dušan Jarjabek považuje novelu za absolútne zbytočnú. Nepozná nikoho, kto by mal záujem o túto úpravu. Poukázal len na zopár politikov a skrytú ambíciu vicepremiéra Rudolfa Chmela niečím zaujať. „Norma je mimo a nemá na Slovensku čo hľadať,” podotkol. Koaličný poslanec Ondrej Dostál (Most-Híd) vidí problém v prístupe slovenských vládnych garnitúr k národnostným menšinám. Podľa jeho názoru sú často vnímané ako nebezpečenstvo a riziko. Ak totiž štát chce rozšíriť práva národnostných menšín, správa sa podľa oponentov protislovensky. „Je to práve naopak, nie je dôvod takýmto spôsobom to vnímať,” reagoval predstaviteľ koalície. Na to, aby obyvatelia obce mohli používať svoj menšinový jazyk v úradnom styku, má po novom stačiť, aby na základe posledného sčítania ľudu tvorili najmenej 15 percent obyvateľstva v obci. Toto sa má vzťahovať i na mestské časti Bratislavy a Košíc. Ochrana jazykových práv sa tým rozšíri na českú a chorvátsku menšinu. V jazyku menšiny majú v úradnom styku komunikovať aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnosť ho ovládať.

Odvolaný maďarský konzul sa do Bratislavy zrejme nevráti

30. marca 2011 - (tasr)

Konzul Maďarskej republiky Géza Farkas, ktorého minulý týždeň odvolali z Bratislavy, sa už na svoje pôsobisko zrejme nevráti. Uviedla to dnes maďarská komerčná rozhlasová stanica Klubrádió s odvolaním sa na neoficiálne zdroje. Komunikačný odbor maďarského rezortu diplomacie v utorok pre maďarskú tlačovú agentúru MTI iba potvrdil, že Farkasa predvolali na konzultácie. „Konzul v rozhovore pre slovenské médium vo februári prezentoval svoj súkromný názor, ktorý nemožno považovať za oficiálny postoj maďarského ministerstva zahraničných vecí,” uviedol pre MTI maďarský rezort diplomacie, ktorý ďalej prípad nemienil komentovať. Maďarský denník Népszabadság v utorok informoval, že rozruch vyvolal konzul rozhovorom pre maďarský spravodajský server na Slovensku bumm.sk, v ktorom povedal, že kult Cyrila, Metoda a Svätopluka nebol na Slovensku spontánnym kultom ľudu, ale bol nasilu a umelo vytvorený, pričom svätého Štefana si vážili aj na severe. Jeho vyjadrenia, ktoré objavil po niekoľkých týždňoch slovenský bloger, ostro kritizovali okrem iného predstavitelia SNS, Matice slovenskej a diplomatickou nótou ich odsúdil aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Fico to valcuje. Bez námahy

30. marca 2011 - (Dag Daniš - hn)

Nech si o Ficovi myslíme čokoľvek, jedno mu treba uznať. Pravicu škaredo valcuje. Agentúra Focus mu v marci namerala 45 percent - a jednofarebnú parlamentnú väčšinu. Pravica sa s veľkými stratami krčí v kúte. S dominanciou Ficovho Smeru to, samozrejme, nemusí byť také jednoznačné. Focus nameral Ficovi jednofarebnú väčšinu už dvakrát - začiatkom roka 2009. Vo voľbách nakoniec väčšinu poslancov získala pravica... Napriek tomu platí, že Fico si pred pravicou udržiava presvedčivý náskok. Potvrdzujú to prakticky všetky prieskumy verejnej mienky. A nie je na tom nič nespravodlivé. Ficova prevaha je opodstatnená. Nie preto, že by ponúkal dobrú politiku. Ficova tieňová vláda neponúka nič užitočné. Smer má náskok jednoducho preto, že v porovnaní s pravicou je presvedčivý, jasný, vyfarbený. A naopak. Pravica je v porovnaní s Ficom bezradná, zmätená a vyblednutá. Stručne povedané, Fico si pevne drží národné témy, sociálne témy a víťazný tón. Pravica si nedrží nič z toho, čo by jej malo byť vlastné. Nemá silný národný program. Nemá ambiciózny plán reforiem, ktoré by nás posúvali dopredu - dravo, sebaisto, úspešne. A nemá ani čisté ruky... Je to škoda. Pravicoví ministri sú šikovnejší a schopnejší, ako boli tí Ficovi. Mihál chce upratať dôchodky, Jurzyca školstvo, Mikloš financie, Lipšic políciu. Napriek tomu z ich práce necítiť sebavedomie a pevnú líniu. Pôsobia chaoticky, nepresvedčivo, ustráchane. Pretože si neveria. Vláda chce robiť niečo, k čomu sa premiérka bojí prihlásiť. Výsledok je vždy udupaný a spochybnený skôr, ako sa stihne presadiť. Radičovej vláda je deväť mesiacov po voľbách neuveriteľne ubitá. Pritom ani jeden monokel nemá od Fica.

Prieskum

29. marca 2011 - (Marián Leško - Sme)

Predseda Smeru včera v parlamente koalícii povedal: „Prehrávate na celej čiare.“ Obsah i tón jeho vystúpenia, za ktoré dostal od kolegov skandovaný potlesk, bol zjavne poznamenaný tým, čo hlásia prieskumy verejnej mienky. Na otázku, prečo premiérka Radičová zmierňuje niektoré opatrenia, Grigorij Mesežnikov poznamenal, že vysvetlenie treba hľadať „v akomsi syndróme porážky SDKÚ-DS“ vo voľbách 2006. Na to, že od júna minulého roku uplynulo len desať mesiacov, reči o prehrách prišli príliš skoro. Faktom však je, že ak by si dnešná koalícia želala, aby tu v ďalšom funkčnom období vládla jedna strana, tak to môže dosiahnuť - stačí, ak bude pokračovať v doterajšom štýle. Vlani v decembri Robert Fico povedal, že tu vládnu koalície a hlásil sa k myšlienke, že ďalšia vláda by mala vzniknúť „za účasti hlavných politických strán z oboch táborov“. Možno si na to ešte spomenie - ale nie po takých preferenciách, aké hlásili prieskumy včera.

Fico už nepotrebuje nikoho

30. marca 2011 - (hn)

Robert Fico má dosť voličov na samostatnú vládu, v koalícii s národniarmi by dokonca atakoval ústavnú väčšinu. V marcovom prieskume preferencií agentúry Focus si najväčšia opozičná strana polepšila na 44,8 percenta a získala by tak v parlamente 76 poslancov. „Smer si momentálne vystačí s kritikou krokov vlády a nahráva mu aj zdražovanie potravín,” vysvetľuje sociológ Martin Slosiarik. Rast životných nákladov, uťahovanie opaskov - to všetko podľa neho vedia politici Smeru efektívne využiť na pranierovanie koalície pre neschopnosť. „Môžeme k tomu pripočítať aj kritiku výstavby diaľnic či privatizácie teplární, no vysoké percentá ťaží Smer najmä zo zvyšovania cien, to ľudia vnímajú najviac,” dodáva Slosiarik. Taký silný ako dnes bol Smer-SD naposledy pred dvomi rokmi. V prieskumoch Focusu získal 45 percent v januári 2009.0 tri mesiace nato mal dokonca ešte o čosi viac a vládol by sám, s väčšinou 80 kresiel. „Máme zásadu nekomentovať prieskumy, preto ani v tomto prípade nebudeme dávať nijaké stanovisko,” reagoval na neustále stúpajúce voličské preferencie predseda Fico. „Smer narastá a obávam sa, aby sa Slovensko nevydalo maďarskou cestou, kde jedna politická strana bude držať väčšinu,” hovorí podpredseda KDH Pavol Abrhan. V Maďarsku vlani získal ústavnú väčšinu Fidesz Viktora Orbána. Za obmedzenia demokratických mechanizmov zožal kritiku aj zo strany Európskej únie. Koaliční politici vidia problém v zlej komunikácii vnútri koalície. Voličom pripomínajú nepopulárne opatrenia z čias vlády Mikuláša Dzurindu, ktoré napokon naplnili štátnu kasu a zvýšili počet pracovných miest - čosi podobné majú údajne Slováci na tanieri aj dnes. „Robíme veľa nepopulárnych opatrení, ktoré prinesú svoje ovocie až v budúcnosti,” tvrdí podpredseda SaS Ľubomír Galko. „Keby sme išli Ficovou cestou, tak by sme sami potrebovali pomoc z eurovalu,” dodáva predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Jozef Mikuš. Najhoršie v prieskume dopadlo KDH, ktoré spadlo v porovnaní s februárovým prieskumom Focusu o 4 percentá. „KDH sa zameralo na iné otázky, ako je sociálna oblasť, čo jej voliči vnímajú negatívne,” dôvodí sociológ Slosiarik. „Treba sa nad tým zamyslieť a analyzovať to,” konštatoval Abrhan. Rast ľavicových preferencií potvrdil aj februárový prieskum agentúry Median SK, v ktorom Smer získal 44,3 percenta. V tomto prieskume by mu väčšina v parlamente ušla len tesne. „Pre súčasného voliča, ktorý sa nestotožňuje s krokmi vlády, je Smer jediná alternatíva,” dôvodí vysoké zisky strany šéf agentúry Jindřich Bardon.

Economist: Slovenská diplomacia je späť v hre

30. marca 2011 - (sita)

Snaha priniesla ovocie, v predchádzajúcich mesiacoch sa slovenské ministerstvo zahraničných vecí zmenilo na priamočiareho kritika nedemokratických režimov. Tvrdí to Economist Blog v sekcii Východné pomery. Ako píše v článku, po rozporuplnej vláde Roberta Fica nastúpil kabinet Ivety Radičovej a slovenská zahraničná politika prestala ospravedlňovať pochybenia vládnych lídrov a diplomacia sa dostala naspäť tam, kde je jej miesto. Zásluhy nepripisujú len premiérke, ale aj šéfovi diplomacie Mikulášovi Dzurindovi a najmä štátnemu tajomníkovi ministerstva Milanovi Ježovicovi. Pre Poliakov, Čechov a obyvateľov Pobaltia je propagácia ľudských práv a demokracie v zahraničí už dlho centrom zahraničnej politiky. Všimli si to aj nezasvätení najmä po vstupe týchto krajín do Európskej únie v roku 2004. Ako však píše Economist, veľmi skoro po integrácii sa z radaru vytratilo Slovensko, ktorého úžasná premena z oneskorenca na lídra mohla byť pre budúcich reformátorov obzvlášť poučná. Mnohí vinili vládu, ktorá sa dostala k moci v roku 2006, Economist ju opisuje ako „čudnú zmes ľavičiarov, populistov a nacionalistov vedenú Robertom Ficom”. Zahraničná politika bola na spodku ich zoznamu priorít, Economist upozornil najmä na vzťahy s Maďarskom. Ako dodáva denník, skoro po zvolení si Fico hrdo zavesil v kancelárii portrét Che Guevaru a pustil sa do rozhovorov s autoritárskymi lídrami. V roku 2007 sa porozprával o obchode a zápase proti imperializmu s Muammarom Kaddáfím. V roku 2008, pár dní po vyhostení slovenského aktivistu z Kuby, si pripíjal mojitom na výročie revolúcie Fidela Castra na kubánskom veľvyslanectve v Bratislave. Keď v tom istom roku vypukla vojna medzi Ruskom a Gruzínskom, jeho pripísanie viny Gruzíncom spôsobilo v Bruseli a Washingtone pobúrenie. Ficov cynický príklad nasledovali aj iní slovenskí politici. Predseda parlamentu Pavol Paška bol na priateľskej návšteve vo Vietname. Prezident Ivan Gašparovič zabával svojho čínskeho kolegu, kým čínskych a slovenských protestujúcich tĺkli policajti pred prezidentským sídlom. Toto všetko postavilo slovenskú diplomaciu do ťažkej pozície. Ministri zahraničných vecí strávili viac času vysvetľovaním premiérových prešľapov ako vývojom zahraničnej politiky. Preto, keď vládu Roberta Fica vo voľbách minulé leto vytlačili, mnohí dúfali, že poprevracanú diplomaciu bude oživovať nový kabinet s prevahou stredopravých reformných politikov, ktorí spustili predchádzajúcu obnovu zahraničného mena Slovenska roky po tom, ako autoritársky populista Vladimír Mečiar prišiel o moc v roku 1998. Nádeje sa vkladali najmä do Ficovej nástupkyne, profesorky sociológie vyštudovanej v Oxforde, Ivety Radičovej. „Hodnoty ľudských práv a demokracie sú pre nás prvoradé,” cituje Radičovú Economist. Týždenník upozornil aj na fakt, že premiérka od svojho nástupu do funkcie odovzdala cenu za občiansku odvahu kubánskej opozičnej skupine Dámy v bielom, ktorú tvoria manželky a iné príbuzné väznených disidentov. Radičová tiež vyjednala spoločnú deklaráciu krajín Visegrádskej štvorky, Nemecka a opatrného Rakúska, v ktorej žiadali okamžité prepustenie politických väzňov v Bielorusku. Economist najväčšiu aktivitu pripisuje rezortu diplomacie a jeho šéfovi Mikulášovi Dzurindovi, ktorého vyzdvihuje ako jednu z najsilnejších osobností na slovenskej politickej scéne, bol premiérom reformných vlád v rokoch 1998 až 2006. Dzurinda rád vydáva príkazy, no latka je pre šéfa diplomacie v strednej Európe vysoko - Karel Schwarzenberg z Česka a Radek Sikorski z Poľska sú ťažké váhy, János Mártonyi z Maďarska je tiež pôsobivá osobnosť, i keď v skutočnosti rozhodnutia o zahraničnej politike sa nerobia na jeho ministerstve, tvrdí Economist. Dzurinda vie pretlačiť svoj odkaz, no muž, ktorému sa pripisuje kredit za obrátenie slovenskej diplomacie, je jeho štátny tajomník Milan Ježovica, ktorý spolupracoval so slovenskými významnými a vplyvnými neziskovými organizáciami ťažiac zo slovenského dedičstva zo zápasu proti komunizmu a neskôr mečiarizmu. V prípade Líbye, ako tvrdí rezort, pokračujúce násilie na civilistoch nedalo medzinárodnému spoločenstvu inú možnosť, ako riešiť problém silou. Slováci si však rezervovali zvláštny hnev pre Bielorusko. Počas nedávnej bezpečnostnej schôdzky v Bratislave, na ktorú prišli tucty prominentných medzinárodných politických osobností, ministerstvo zahraničných vecí ukázalo solidaritu s bieloruskými politickými väzňami na spomienke na sviečkovú demonštráciu. Dzurinda išiel s bieloruským problémom aj do Bruselu, začiatkom tohto mesiaca poslal šéfke európskej diplomacie Catherine Ashtonovej list, v ktorej vyzval európsku diplomatickú službu na zváženie ďalších ekonomických sankcií proti režimu Alexandra Lukašenka. Zhodou okolností bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák teraz vedie v Bruseli oddelenie vzťahov so západným Balkánom, Východným partnerstvom a Ruskom. „Slovensko rúbe nad svoje možnosti,” uzatvára Economist.

Pred maďarským parlamentom protestovali chovatelia ošípaných

30. marca 2011 - (tasr)

V Maďarsku zaniknú na vidieku tisíce pracovných miest, pretože výkupná cena bravčového mäsa je nižšia ako jeho výrobné náklady a chovatelia skrachujú. Odznelo to dnes na demonštrácii členov Združenia chovateľov ošípaných (MSSZ), ktorá sa konala pred budovou parlamentu v Budapešti. Na protestnej akcii sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zúčastnilo 50 až 60 farmárov. Predseda MSSZ Antal Sákán pred demonštrantami vyhlásil, že chovatelia ošípaných dokážu v súčasnosti vyrábať iba stratu. Dôvodom je zvýšená cena krmiva, ale aj iné hospodárske okolnosti. Mnohí farmári sa vzdajú chovu, čím zaniknú tisíce pracovných miest, dodal predseda, ktorý od vlády očakáva, že bude situáciu riešiť. V opačnom prípade chov ošípaných v Maďarsku zanikne rovnako, ako to bolo v prípade cukrovarníctva. Rezort rozvoja vidieka spolu so Združením maďarských chovateľov v záujme zmiernenia krízy v chove ošípaných priebežne rokujú a už majú vypracovanú stratégiu odvetvia, napísal maďarský server hirado.hu.

Maďarské banky a vláda sa blížia k dohode o zlých úveroch

30. marca 2011 - (sita)

Dohoda medzi maďarskými bankami a vládou o riešení problému zlých úverov je veľmi blízko. Vyhlásil to v stredu šéf maďarskej bankovej asociácie Tamás Erdei. Maďarské domácnosti si v minulosti nabrali úvery v zahraničnej mene, najmä vo švajčiarskych frankoch. Hodnota týchto úverov sa pohybuje v biliónoch maďarských forintov (HUF). V dôsledku zhodnocovania švajčiarskej meny voči forintu splátky úverov výrazne vzrástli a prudko sa zvýšil aj počet dlžníkov, ktorí nedokážu splácať záväzky. „Rokovania sú vo veľmi pokročilom štádiu. Myslím, že dosiahnutie dohody v polovici apríla alebo najskôr v druhej polovici apríla, je veľmi pravdepodobné,” povedal Erdei. Podľa údajov maďarskej centrálnej banky ku koncu roka 2010 nedokázalo splácať úvery 11 % domácností. Vláda v Budapešti minulý rok vyhlásila moratórium na súdne zabavenie nehnuteľností, aby zabránila vysťahovaniu veľkého počtu dlžníkov z ich domovov. M oratórium, ktoré malo vypršať 15. apríla, vláda nedávno predĺžila do 1. júla. Erdei uviedol, že banky sú otvorené rôznym riešeniam vrátane dočasného zmrazenia konverzných kurzov pri hypotekárnych úveroch v cudzej mene. Finančný sektor však trvá na tom, aby moratórium na zabavenie nehnuteľností vypršalo k 1. júlu. „Je veľmi dôležité, aby bola dohoda potvrdená a príslušná legislatíva schválená k 1. júlu, pretože moratórium musí byť zrušené - s určitými podmienkami, aby sa zabránilo veľkým výkyvom na trhu,” zdôraznil šéf maďarskej bankovej asociácie.

Maďarská centrálna banka znížila prognózu rastu ekonomiky na 3 %

30. marca 2011 - (sita)

Maďarská centrálna banka výrazne znížila svoju prognózu ekonomického rastu pre budúci rok na úroveň 3 %. V predchádzajúcej prognóze pritom počítala s budúcoročným rastom maďarskej ekonomiky na úrovni 4 %. Ako dôvod revízie uviedla slabší objem poskytnutých úverov, menší objem investícií a dopady plánovaných fiškálnych opatrení. Vo svojej štvrťročnej správe o inflácii, ktorá bola zverejnená v stredu, centrálna banka ďalej uviedla, že 3-percentný inflačný cieľ by mohol byť naplnený v druhej polovici roku 2012, a to ak úrokové sadzby zostanú dlhodobo na úrovni 6 %. Banka zároveň uviedla, že plán vlády týkajúci sa rozpočtovej reformy, ktorý má v budúcom roku priniesť úspory vo výške 550 mld. forintov (HUF), zníži rozpočtový deficit v prípade plnej implementácie na 3,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak však vláda uskutoční rozpočtovú reformu iba spolovice, rozpočtový deficit môže v budúcom roku vzrásť na 4,6 % HDP, čo je oveľa viac než plánovaných 2,5 % HDP.

Otvorenie pracovného trhu v Rakúsku je šancou aj pre Slovákov

30. marca 2011 - (tasr)

Otvorenie pracovného trhu v Rakúsku od 1. mája tohto roka môže byť veľkou šancou nájsť si prácu aj pre Slovákov. Trh sa otvára po siedmich rokov od vstupu pre obyvateľov nových členských štátov Európskej únie (EÚ) - Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Slovinska, Estónska, Litvy a Lotyšska. Až 62 % rakúskych spoločností pritom nevylučuje, že po uvoľnení pravidiel prijme zamestnancov pochádzajúcich z týchto krajín. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala personálna spoločnosť Trenkwalder Personaldienste GmbH medzi 395 rakúskymi podnikmi vo februári tohto roka. Dve tretiny rakúskych spoločností sú podľa prieskumu presvedčené, že z pripravovanej liberalizácie pracovného trhu dokážu profitovať. Najvyšší dopyt avizujú po kvalifikovaných robotníkoch, ktorých je na rakúskom trhu momentálne nedostatok. Až 40 % opýtaných spoločností uviedlo ako dôvod pre zamestnanie ľudí z nových členských krajín práve dopyt po kvalifikácii, v prípade 30 % to bol dopyt po ich jazykových schopnostiach. Iba 14 % respondentov uviedlo ako dôvod úsporu nákladov. Záujem zo zahraničia o vysokoškolsky vzdelanú pracovnú silu s dobrou jazykovou výbavou eviduje aj slovenské zastúpenie koncernu Trenkwalder. Ide o predbežný dopyt zo strany sesterských spoločností pôsobiacich v Rakúsku a Nemecku v objeme približne 450 pracovných miest. „Je možné očakávať, že prostredníctvom našej spoločnosti dokážeme na pracovnom trhu týchto krajín umiestniť ročne okolo tisíc záujemcov,” avizoval predseda predstavenstva a generálny riaditeľ firmy Luboš Sirota. Dôležitú úlohu pri rozhodovaní rakúskych spoločností zohráva aj geografická poloha nových členských štátov EÚ. Najatraktívnejší pre zamestnávateľov sú ľudia zo susedných krajín - Maďarska (58 %), Slovenska (50 %) a Slovinska (44 %). Najvyšší dopyt po pracovníkoch zo zahraničia deklarovali rakúske spoločnosti pre sektory priemyslu a obchodu. Dobré šance zamestnať sa môžu mať aj technici a pracovníci zo stavebného sektora. „Z pohľadu nášho sektora to vnímame pozitívne. Napriek tomu sa na vznikajúce príležitosti pozeráme realisticky a neočakávame masový prílev zahraničných pracovníkov do Rakúska,” konštatoval marketingový riaditeľ Trenkwalder International AG Hermann Mairhofer. Obavy zo zaplavenia rakúskeho trhu pracovníkmi zo zahraničia sú podľa neho neopodstatnené. Dôvodom sú legislatívne opatrenia, ktoré od zamestnávateľov vyžadujú rovnoprávnosť pri odmeňovaní domácich a zahraničných zamestnancov. „Zamestnávanie pracovníkov z nových členských štátov EÚ za horších podmienok je jednoducho nemožné,” upozornil Mairhofer. Naopak, rakúske spoločnosti budú musieť počítať s vyššími nákladmi spojenými napríklad s ubytovaním zahraničných zamestnancov.

Rádioaktivitu namerali v Bratislave

30. marca 2011 - (aktuality.sk / tasr)

Fyzici z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave v Mlynskej doline zaznamenali zvýšené množstvo nebezpečného jódu 131 vo vode zo zrážok. Presnú koncentráciu látky, ktorá spadla z neba, odborníci v týchto chvíľach zisťujú. Nemalo by však zrejme ísť o hodnoty nebezpečné pre ľudský organizmus. Jód 131 je rádioaktívna látka. ÚVZ SR na svojej internetovej stránke zverejňuje každý deň aktuálne hodnoty dávkového príkonu na území SR. Namerané hodnoty na viacerých územiach Slovenska ukazujú, že situácia je v normále. Radiačná situácia je na Slovensku permanentne monitorovaná, v súčasnosti je v normále a nevymyká sa priemeru. „Sledujeme aj jód, v súčasnosti sme nenamerali zvýšené hodnoty žiadneho rádionuklidu tými metódami, čo používame pre prijatie opatrení na ochranu zdravia obyvateľov,” skonštatoval Vladimír Jurina, vedúci odboru ochrany zdravia pred žiarením Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Morská voda pri prvom reaktore ochromeného japonského jadrového komplexu Fukušima obsahuje 3355-násobok povoleného limitu rádioaktívneho jódu, informovala dnes japonská agentúra pre jadrovú a priemyselnú bezpečnosť. Zástupca generálneho riaditeľa agentúry, Hidehiko Nišijama povedal, že prípadný dopad rádioaktívnej morskej vody na obyvateľov je minimálny, keďže oblasť bola evakuovaná a nik tam teraz neloví ryby. „Jód 131 má (fyzikálny) polčas rozpadu osem dní a dokonca aj keď zoberieme v úvahu jeho koncentráciu v morskom živote, bude výrazne oslabený, kým dorazí k ľuďom,” povedal Nišijama na dnešnej tlačovej konferencii. Tokijská elektrárenská spoločnosť TEPCO, ktorá prevádzkuje poškodenú jadrovú elektráreň Fukušima dnes oznámila, že v utorok bol hospitalizovaný 66-ročný prezident spoločnosti. Hovorca TEPCO Takehiko Jamanaka povedal, že prezident Masataka Šimizu bol hospitalizovaný pre vysoký tlak a nevoľnosť. Šimizu sa od vypuknutia krízy v jadrovej elektrárni a tlačovej konferencie 13. marca prakticky neobjavil na verejnosti, za čo bol ostro kritizovaný. Očakáva sa, že spoločnosť bude musieť vyplatiť obrovské kompenzácie a pozorovatelia pochybujú, že má na to dostatočnú finančnú kapacitu. Japonské médiá už v utorok písali, že niektorí poslanci navrhli, aby štát prevzal väčšinový podiel akcií v TEPCO a pomohol vyplatiť poškodených.

Recenzia: Nad Matrou sa blýska (Piresian Beach)

31. marca 2011 - (Filip Drábek - Pravda)

Pre väčšinu Slovákov sa maďarská hudobná scéna dlhodobo zúžila na mená ako Omega alebo Locomotiv GT. Práve s týmito rockovými dinosaurami kontrastuje svieža generácia nezávislých hudobníkov, ktorých tvorba sa dá pokojne porovnať s dianím na Západe. Piresian Beach a Rosa Parks patria medzi najžiarivejšie príklady. Piresian Beach je Zsófia Németh. Má 23 rokov, fascinuje ju česká pivná kultúra a vyskytla sa i na kompilácii Eastern Daze, ktorá mapuje východoeurópsku hudobnú scénu. Svoje dvojminútové lo-fi skladby nahráva doma so zašumenou elektrickou gitarou, jednoduchými samplovanými bicími a v hluku stratenými vokálmi. Celkový zvuk znie ako zle naladené rádio. O to viac potom fascinuje malódia, ktorá s vynorí z hluku a navyše sa dá jednoducho zapamätať. Prvé EP Parisian Beach vyšlo vlani v auguste. Odvtedy v krátkom slede vydala na svojom profile na sieti Bandcamp už štyri nahrávky. No najzaujímavejšie pôsobí spomínané prvé EP, na ktorom je i coververzia skladby Utíkej českej dievčenskej kapely Zuby nehty a novembrové Parttalan EP. Na ňom sa zvuk jej surf-popom ovplyvneného punku priblížil tomu, s čím v posledných rokoch tak úspešne pracujú americké kapely ako Dum Dum Girls či Vivian Girls. Akurát tie vydávajú rešpektované vydavateľstvá a Zsófia si svoje skladby zverejňuje sama. Rosa Parks je kapela z Győru, ktorá hrá dlhé inštrumentálne skladby s typickou hlučnou gradáciou, žánrovo nazývanou aj post-rock. No na debutovom EP Black Is The Color of Bondage, Blue Is Past, ktoré vyšlo i na CD vo vkusnom papierovom obale, sa dajú vycítiť aj vplyvy punku či noise rocku. V piatich energických, ale emotívnych skladiách časté zmeny a jednotlivé nástroje dokonale nahrádzajú neprítomnosť spevu. Presne tak, ako to vedia urobiť kapely typu Explosions in the Sky alebo Mogwai. Mimochodom, podobne ako Piresian Beach i Rosa Parks si vydávajú svoje nahrávky sami a aktuálne EP sa dá zadarmo stiahnuť z ich internetovej stránky. Zaujímavá je i spojitosť s názvami. Piresian Beach pomenovala svoj projekt podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý odhalil vysokú mieru xenofóbie medzi obyvateľmi Maďarska. Opýtaní, nevediac, že národ Perziánov je fiktívny, sa vyjadrovali, že im títo ľudia prekážajú. Rosa Parks bola zas afroamerickou aktivistkou, ktorá v 50. rokoch minulého storočia odmietla uvoľniť miesto bielemu pasažierovi, napriek tomu, že to bolo prikázané. Obaja interpreti majú teda mená spojené s fenoménmi rasizmu či xenofóbie. A hoci sa ich skvelá hudba priamo týchto tém netýka, dokáže ľudí upozorňovať na závažné spoločenské problémy.

Slovák sa spojil s Maďarkou. V múzeu pri Dunaji

31. marca 2011 - (Lucia Čižová - hnonline.sk)

Múzeum Danubiana v Bratislave pripravilo diela Rudolfa Sikoru a Ilony Keserü Ilony. „Je to vôbec prvýkrát, čo je v Danubiane vystavovaný aj odlišný typ umenia, ako doteraz,“ povedala pre HN na margo dvojvýstavy umelcov Ilony Keserü Ilony z Maďarska a Slováka Rudolfa Sikoru kurátorka slovenskej časti Katarína Bajcurová. Výstava bola v múzeu Danubiana Meulensteen Art Museum v Čunove v Bratislave otvorená pri príležitosti Maďarského predsedníctva Európskej únie. „Kto, alebo vernejšie čo, presvedčilo Rudolfa Sikoru, permanentného buriča, známeho nekompromisnosťou svojich umeleckých a občianskych postojov, prijať ponuku výstavy v Danubiane? Bola to predovšetkým vzrušujúca osobná výzva vstúpiť „tu a teraz“ do vzájomného tvorivého dialógu s maliarkou Ilonou Keserü Ilonou, významnou osobnosťou maďarskej neo-avantgardy,“ píše kurátorka v oficiálnom texte výstavy. Rudoll Sikora patrí k našim najoriginálnejším tvorcom. „Je to výstava viac na premýšľanie, autor núti použiť aj iné ako estetické prvky vnímania umenia,“ dodáva Bajcurová. Na výstave sú jeho staršie diela zo 70. aj 90. rokov, ale vytvoril aj nové práve pre túto výstavu. „Je zaostrený na niekoľko kľúčových problémov jeho tvorby, hlavne ekológiu, kozmológiu, spoločenský aktivizmus, ale prináša aj niekoľko nových prác. A ako to uňho býva zvykom, výstavu koncipuje ako komplexné a jedinečné dielo tvorené na mieru daného priestoru,“ píše ďalej Bajcurová. Na poschodí múzea mu oveľa pestrejšou výstavnou kompozíciou sekunduje maďarská umelkyňa Ilona Keserü Ilona. „Pre jej diela sa stáva charakteristická akási svojská citlivosť a synestézia. Na veľkých súborných výstavách je jej tvorba zvyčajne členená do období a celkov. Čerpá zo svojich zážitkov a svoju výpoveď vedome necháva dozrieť do jej univerzálnosti, využívajúc pritom svoj vlastný farebný systém vyplývajúci z jej maliarskych skúseností,“ hodnotí jej účasť na výstave kurátorka Júlia N. Mészáros. Ich spoločné pôsobenie v múzeu potrvá až do 12. júna.

Maďar, obvinený z vraždy Rómov tvrdí, že nie je rasista

30. marca 2011 - (tasr)

Jeden zo štvorice obvinených zo série vrážd Rómov v Maďarsku pred župným súdom v Budapešti poprel, že by bol rasistom - prekážala mu údajne iba kriminalita Rómov, informovala agentúra MTI. Podľa prokuratúry viezol István Cs. troch komplicov na miesto činu do Tiszalöku a Kisléty, preto je obvinený zo spolupáchateľstva viacnásobnej vraždy. Na dnešnom pojednávaní tvrdil, že obvinení Árpád K. a István K. ho tiahli do série zločinov. Údajne ani nevedel, načo idú do Tiszalöku; myslel si, že idú na túru alebo na poľovačku. Nedokázal však pritom dať vierohodnú odpoveď na otázku, prečo ho páchatelia informovali detailne o svojich predchádzajúcich zločinoch. Po útoku v Tiszalöku mu podľa jeho vyjadrenia komplici pohrozili, že už nemôže cúvnuť a musí o udalostiach mlčať. Skupina zločincov sa snažila vybudovať menšie komando a pokúšali sa získať ďalšieho človeka - to im však nevyšlo, povedal obvinený. Pri útokoch v Kisléte i v Tiszalöku zomrel jeden človek, v Nagycsécsi sa stal obeťou útoku pár súrodencov a v Tatárszentgyörgyi zahynul muž a jeho päťročný syn. Vo viacerých prípadoch zaútočili zápalnými fľašami, pri ktorých zranili viac ľudí. Obvinený vystrelili celkom 78-krát, pričom ohrozili životy celkom 55 ľudí. Súdny proces so štyrmi obvinenými zo série útokov na Rómov, ktoré vykonali v období rokov 2008-2009, sa začal za mimoriadnych bezpečnostných opatrení 25. marca na Súde Peštianskej župy.

Roháčova DNA je totožná s DNA vlasu z čiapky v prípade vraždy Fenyöa

30. marca 2011 - (tasr)

V čiapke - zanechanej na mieste činu v prípade vraždy Jánosa Fenyöa v roku 1998 - našli maďarskí kriminalisti vlas, ktorého DNA je totožná s DNA slovenského občana Jozefa Roháča, informovala dnes večer maďarská komerčná televízna stanica RTL Klub. Podľa televízie sú si maďarskí policajti takmer istí, že miliardára Fenyöa zavraždil 11. februára 1998 nájomný vrah. Teraz dúfajú, že zistia, kto bol objednávateľom vraždy. Auto mediálneho magnáta rozstrieľal samopalom neznámy ozbrojený páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch. Páchateľ z miesta činu ušiel. Očití svedkovia videli iba terénne vozidlo a utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň. V čiapke našli kriminalisti vlas. RTL Klub tvrdí, že vlas patrí Roháčovi. Polícia po ňom pátrala už po atentáte v ulici Aranykéz, vtedy jeho meno ešte nespájali s vraždou Fenyöa. Medzičasom padlo na neho podozrenie, že sa v Budapešti pokúsil zavraždiť podnikateľa, dôkazy však neboli dostačujúce. Roháča vlani, 26. októbra, prepustili z vyšetrovacej väzby v Maďarsku, potom prišiel na Slovensko. Slovenská polícia ho zadržala v Leviciach 18. februára na základe európskeho zatykača vydaného budapeštianskym súdom. Krajský súd v Nitre 29. marca rozhodol, že slovenské orgány na základe medzinárodného zatykača vydajú Jozefa Roháča do Maďarska. Proti uzneseniu vyžiadaná osoba podala sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Exprimátor Tornale Dubovský spáchal samovraždu

30. marca 2011 - (Stela Krausová - Sme)

Šok a zdesenie dnes zavládlo v Tornali v okrese Revúca. Exprimátor, 36-ročný Ladislav Dubovský, si sám siahol na život. Zrejme sa obesil v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. „Prípad vyšetruje Krajské policajné riaditeľstvo v Trenčíne, preto môžem zatiaľ skonštatovať len to, že na základne známych skutočností je podozrenie, že sa obesil,” potvrdil Korzáru hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Ladislav Dubovský bol od začiatku hospitalizácie pod kontrolou a zdravotnou starostlivosťou personálu psychiatrického oddelenia. Exprimátor Tornale si v nemocnici siahol na život včera ráno. „Okamžite mu bola poskytnutá prvá pomoc personálom nemocnice, privolaná bola aj rýchla záchranná služba, no pomôcť sa mu už nedalo,” dodal hovorca ministerstva. Na Mestskom úrade v Tornali bolodnes popoludní vyľudnené, na budove visela čierna zástava. Mestskí poslanci a vedenie Tornale si na štvrtkovom zasadnutí uctili pamiatku exprimátora minútou ticha. „Celý život na úrade ako by od tej správy zastal. Všetci zamestnanci úradu tu chodia ako bezduchí,” povedal nám zdrvený prednosta mestského úradu Lajos Balajti. „Predpoludním okolo 10.30 tu u mňa bola primátorka, keď zrazu prišiel aj Ladislav Dubovský starší, ktorý u nás pracuje na odbore školstva. Prišiel nám oznámiť tú smutnú správu o jeho synovi. Bol veľmi rozrušený a vypýtal si dovolenku. My sme sa ho opýtali, čím by sme mu mohli pomôcť, ale všetko odmietol. Potom išiel tragickú správu oznámiť aj manželke. Je to strašné.” Primátorka Tornale Anna Szögedi (SMK), ktorá Dubovského v mladosti učila, pre agentúru SITA povedala: „Mňa ako osobu to zasiahlo veľmi kruto a môžem povedať, že aj celý úrad.” „Neviem si vysvetliť, prečo to urobil. Zrejme nezvládol psychicky tlak, ktorý na neho bol,” uviedla podľa TASR. L. Dubovský nebol v dobrom psychickom stave už krátko po vzatí do väzby v septembri minulého roka. Napokon ho hospitalizovali vo väzenskej nemocnici. Podľa našich informácií boli rodičia navštíviť syna naposledy v piatok a podľa toho, s čím sa zverili okoliu, zdalo sa im, že sa stav ich syna lepší. V meste sa včera popoludní na každom kroku skloňovala len tragédia. „Veď on bol nevinný. Tí, čo okolo neho bohatli, im sa nič nestalo a môžu hrabať ďalej. A on, taký mladý človek, on spácha samovraždu! Veľmi ľutujem, čo sa stalo,” tlačili sa slzy do očí Tornaľčanke, ktorá sa netajila tým, že exprimátora volila a mala ho rada: „On veru nezbohatol.” Tento názor, ale aj opačné, rezonovali medzi miestnymi obyvateľmi už po tom, ako Dubovský v júli utiekol policajnej hliadke, ktorá ho chcela predviesť. Polícia ho hľadala takmer dva mesiace. Napokon ho našla v Gemerskej Hôrke. Už počas pátrania po ňom mu drukovali jeho prívrženci s tým, že keď môže, len pomôže a hoci aj robil chyby, podľa nich ich robil nevedomky. Jeho odporcovia zase prízvukovali, že keďže bol štatutárom, zodpovednosť niesol on. Obvinený bol zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločinu zneužitia právomocí verejného činiteľa. Ako sme informovali v minulosti, nebolo vyúčtovaných približne 30-tisíc eur, ktoré mal exprimátor vybrať z pokladne a vyšetrovalo sa aj nevymenovanie riaditeľa základnej školy do funkcie, pričom výberové konanie vyhral. Oba februárové termíny hlavného pojednávania s Dubovským boli zrušené práve pre jeho hospitalizáciu v trenčianskej nemocnici. „Ja síce neviem, čo sa dialo na úrade, no k tomu, ako napokon skončil, k tomu naozaj neviem, čo mám povedať. Bol to môj kamarát. Nebol typom psychicky silného chlapa, ale až taký koniec som nečakal,” zveril sa nám jeho kamarát. „My sme šokovaní! Myslíme si, že bol nevinný,” dopĺňali ho ďalší Tornaľčania. „My sme ho nevolili, ani sme ho osobne nepoznali, ale musíme uznať, že kým bol primátorom, veľa toho urobil. Aj zrekonštruované námestie je jeho zásluha. Bol to milý chlapec,” skonštatovali dve miestne ženy. L. Dubovský bol primátorom, kým sa koncom roku 2009 funkcie nevzdal. V májových doplňujúcich voľbách si ho Tornaľčania opäť zvolili, no už v polovici júla si preňho prišli policajti. Dubovský sa už v roku 2009 k svojmu prípadu vyjadroval len po porade s právnikom a nechcel veľmi vysvetľovať ani dôvody svojej vtedajšej abdikácie. „O tomto prípade sa však ešte určite bude písať,” predpovedal vtedy. Väzni a stíhaní sa sa za mrežami pokúšajú o samovraždu pomerne často. Len za prvé dva mesiace tohto roka sa v celách policajného zaistenia v Bratislave zabili dvaja ľudia zatknutí pre násilné trestné činy. Ministerstvo spravodlivosti nemá ešte spracované štatistiky za minulý rok. V rokoch 2009 a 2008 sa o samovraždu vo väzniciach pokúsilo spolu 68 väzňov, dvanásti pri tom zomreli. Jeden smrteľný prípad sa za tieto dva roky odohral v Trenčíne.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.....................................................................................................................................