Aké majú problémy? A ako môžu ich životy poznačiť parlamentné voľby, ktorých prvé kolo sa v Maďarsku koná práve dnes? Jednou z oblastí, ktorú pred stáročiami osídlili slovenské rodiny, sú Pilíšske hory. Pár kilometrov od Ostrihomu sú už pod tabuľami s maďarskými názvami obcí aj slovenské nápisy: Pilisszentkereszt - Mlynky, Piliscsév - Čív, Pilisszántó - Santov...
Tlak maďarčiny
„V roku 2001 sa za Slovákov hlásilo 50 percent obyvateľov,” vysvetľuje Mária Nagyová, starostka Čívu, ktorý má 2.424 obyvateľov. Hovorí trocha lámanou slovenčinou, podobne, ako keď naši Maďari hovoria po slovensky. „Kedysi sa tu hovorilo viac po slovensky ako po maďarsky, lenže časy sa menia. Sme blízko Budapešti a sťahujú sa sem Maďari.” Slovenčina sa vytráca aj preto, že miestni ju pre život nepotrebujú a niektorí sa aj hanbia, že nehovoria pekne spisovne. Vychádzame z kancelárie a úradníčky nás zdravia po maďarsky. „Vidíte, a pritom ešte pred pár rokmi tieto ženy hovorili po slovensky,” utrúsi starostka.
Slovenčina v škole
Napriek tomu sa miestni, najmä ženy, snažia udržiavať tradície po predkoch. V každej slovenskej dedine sú folklórne súbory, krúžky a dokonca všetky deti sa v škole učia slovenčinu. Aj tie maďarské! „Všetky deti, ktoré chodia na národnostnú školu, majú štyri hodiny slovenčiny týždenne,” hovorí učiteľka Monika Szabová. Keď sa čívskych školákov pýtame, na čo im je slovenčina, radšej odpovedajú po maďarsky. Hanbia sa. Ale ich odpovede sú zaujímavé. „Slovenčina sa mi hodí, keď ideme s našimi v lete do Chorvátska, aspoň trocha sa dohovorím,” odpovie jeden chalan. Hoci sa deti učia slovenčinu osem rokov na základnej škole a väčšina z nich sa s ňou zoznamuje už v škôlke, na strednej škole rýchlo všetko zabudnú. „V Maďarsku sú dve slovenské gymnáziá v Budapešti a Békešskej Čabe. A aj tam chodí viac Maďarov zo Slovenska ako Slovákov žijúcich v Maďarsku. Slovenskí Maďari majú, skrátka, viac rozumu,” priznáva otvorene Gizela Molnárová, bývalá učiteľka v Mlynkoch. Absolvovanie slovenského gymnázia, vrátane jazykovej skúšky, totiž znamená pohodlnú cestu na univerzitu v Budapešti. Kto má skúšku z cudzieho jazyka, aj zo slovenčiny, má pri prijímačkách dôležité body navyše. „Väčšina našich si spomenie na slovenčinu, až keď sa hlásia na univerzitu. Vtedy banujú, že sa jej viac nevenovali a na vysokú školu by sa dostali ľahšie,” dodáva Szabová.
O čom rozhodujú?
O uchovanie slovenskej kultúry v Maďarsku sa stará slovenská menšinová samospráva. Môžu si ju založiť v každej obci, kde sa za Slovákov hlási aspoň 30 obyvateľov. „Samospráva potom dostáva od maďarskej vlády peniaze a tiež sa môže vyjadrovať k veciam, ktoré sa menšiny týkajú. Napríklad môže zamietnuť voľbu riaditeľa školy, ak si myslí, že by to nebolo v záujme slovenskej menšiny,” vysvetľuje starostka Čívu Nagyová. Ale nejakú výkonnú moc menšinová samospráva nemá. Ukázalo sa to napríklad v Mlynkoch, ktoré sa pred dvoma rokmi dostali do povedomia v súvislosti s kauzou Slovenského domu. Naši politici sa do tejto pilíšskej obce ihneď nahrnuli, aby ukázali, že nedovolia, aby Slovákom zobrali Maďari ich dom! Ako to vlastne všetko bolo?
Kauza Mlynky
„U nás v obci sa vymenil starosta a do zastupiteľstva sa dostali aj pravicoví poslanci zo strany Jobbik,” začína rozprávať Marta Demjénová, šéfka miestnej slovenskej samosprávy. „Len čo sa dostala nová obecná samospráva k moci, tak zrazu deťom zakázali recitovať a spievať po slovensky, potom nám nechceli dovoliť vydávať slovensko-maďarský časopis...” A potom prišiel na rad Slovenský dom. Obyčajná stará budova na hlavnej ulici v Mlynkoch stojí hneď vedľa sídla obecného úradu. Dom dal Slovákom k dispozícii bývalý starosta - naši krajania tu organizujú kultúrne akcie, stretávajú sa... „Lenže tu nešlo o dom, ale o túto kanceláriu,” vedie ma Demjénová do malej miestnosti na poschodí. Na stole slovenská vlajočka, starý počítač, na polici busta Štefánika a na stene visí fujara - dar od prezidenta Gašparoviča. „Jeden vicestarosta, ktorý podniká, si tu chcel zriadiť kanceláriu. Znie to smiešne, ale je to tak. Nás mali presťahovať inam, ale my sme povedali nie.” Potom, keď pre dom vznikol medzinárodný škandál, zostáva všetko po starom - Slováci sú naďalej vo svojom. Zostanú tam dovtedy, kým v Mlynkoch nepostavia nový Slovenský dom, na ktorom sa dohodli maďarská a slovenská vláda. „Každá strana sľúbila 80 miliónov forintov (spolu takmer 600 000 eur). Pozemok je už vybraný, ale stavať sa stále nezačalo.
Ako bude po voľbách?
Kauza Slovenského domu naštrbila vzťahy medzi národnosťami v Mlynkoch. Niektorí Slováci si dokonca spolu s Maďarmi založili miestnu nemeckú menšinovú samosprávu, len aby sa odlíšili od tej slovenskej. Naši krajania teraz s napätím očakávajú, ako dopadnú maďarské parlamentné voľby, ktorých prvé kolo sa koná už dnes. Podľa prieskumov vyhrá pravicový Fidesz expremiéra Viktora Orbána a na druhom mieste skončí radikálny Jobbik, ktorý už vyvolal nejednu búrku v slovensko-maďarských vzťahoch. Aj teraz kampaň stavia na slogane Maďarsko pre Maďarov! „A my sme kde? Kto tu môže povedať, že ja som čistý Maďar?!” hnevá sa Demjénová. Paradoxne, Jobbik je jedinou stranou, ktorá má tému práv národnostných menšín vo svojom programe. „Dúfajme, že sa vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom po voľbách nevyostria. Táto veľká politika nám nerobí dobre. Ak by sa niečo stalo, je možné, že z obáv by sa v tohtoročných voľbách do slovenskej samosprávy prihlásilo menej Slovákov ako minule,” komentuje to Monika Szabová.
