Klub, ktorý sa minulý rok pridružil k mikroregionálnemu združeniu zdravotníckych služieb v Dorogu, vedie Bernadeta Kostková Rokolyová. Inštitúciu založili v novembri 1974 ako družinu pre dôchodcov. Niekdajší dom mäsiara a predajňou slúžia odvtedy seniorom. Roku 1999 budovu rozšírili a zmodernizovali, pristavili k nej jedáleň, ktorú využívajú aj žiaci miestnej základnej školy. Od milénia teda slúži veľký rodinný dom v strede obce najstarším občanom. Klub zabezpečuje aj starostlivosť o ľudí, ktorí nechcú, alebo nemôžu opustiť svoj domov, ale potrebujú pomoc, opateru. Im namontovali na dosah ruky signalizačné zariadenie, aby mohli privolať personál klubu dôchodcov. Táto služba je spoplatnená.
Tridsať seniorov využíva služby klubu po celý deň, devätnásti si chodia po obedy. Samozrejme, je možnosť aj na to, aby personál inštitúcie pomáhal dôchodcom v ich domácnostiach. V rámci tejto spoplatnenej služby prináša obedy a kým sa starší ľudia najedia, zdravotná sestra alebo opatrovateľka pomôže pri prácach okolo domu. Podľa potreby pomáhajú aj pri dennej hygiene. „Tieto naše služby poskytujeme na zvýšenie pocitu komfortnosti seniorov,“ tvrdí B. Kostková Rokolyová.
Vytvoril sa tu malý, ale veľmi dobrý kolektív ľudí, ktorí sa denno-denne stretávajú, spolu pozerajú televízor, rozprávajú si staré historky, vymieňajú si recepty, rozprávajú sa o svojich rodinách. Najpopulárnejšie sú okrem rozhovorov ručné práce. Nejedna spomedzi členiek klubu vyzdobila steny inštitúcie vlastnoručne zhotovenými gobelínmi alebo výšivkami. „Zápasíme s predsudkami, ktoré vznikli v predošlých rokoch, keď tu ešte neprebiehali nijaké aktivity a dôchodcovia sa tu necítili príliš dobre. Povrávalo sa, že je to starobinec. Keď som sa pred tromi rokmi uchádzala o post vedúcej, jedným z mojich prvoradých cieľov bolo skoncovať s týmto stavom,“ hovorí. B. Kostková Rokolyová rozbehla množstvo aktivít a otvorila brány klubu všetkým občanom osady, avšak v prvom rade všetkým seniorom. Organizujú tu rôzne podujatia, na ktoré očakávajú aj nečlenov. Zvyčajne je to pred väčšími cirkevnými či inými sviatkami, zväčša v spolupráci s miestnou základnou školou. Usporadúvajú tvorivé dielne, kde môžu prejaviť svoju fantáziu a zručnosť aj seniori. Je pre nich veľkým potešením, keď sa naučia niečo nové, niekedy spolu so svojimi vnukmi.
Starší Čívania každodenne prichádzajú s rôznymi prosbami: pomôcť vyplniť šeky, vysvetliť úradné listy, vybaviť administratívne záležitosti. „Dvere klubu sú otvorené pre každého, kto potrebuje pomoc,“ hovorí pani vedúca. V budove je aj počítač, ktorý môžu používať aj členovia klubu. „Jeden ujo si kúpil auto práve cez internet. Ukázali sme mu, čo a kde nájde a potom si sám vyhľadal medzi ponukami,“ povedala B. Kostková Rokolyová.
Rozpočet klubu pozostáva zo sumy na udržiavanie budovy, ktorú poskytuje obecná samospráva, a z prostriedkov od mikroregiónu, určených na prevádzku. Má troch pracovníkov a vedúcu. Okrem toho obecná samospráva môže poskytnúť pomoc formou aktivácie nezamestnaných, teda môže zapojiť do práce nezamestnaných občanov, ktorí dostávajú sociálne príspevky.
Klub je otvorený iba v pracovné dni, nemá vlastnú kuchyňu, jedlo priváža z blízkeho Pilisjászfalu. Záujemci si môžu vybrať stravu dva dni vopred z jedálneho lístka. Na koniec týždňa si môžu žiadať balíčky so studeným jedlom. Poplatok za stravu závisí od výšky dôchodku, ale aj od toho, či si ho záujemca chce zobrať domov, či mu ho nosia domov, alebo či ho skonzumuje v klube. Obed je trochu drahší v klube - stojí okolo 400 forintov -, lebo tam je spojený aj s inými výdavkami (energia, mzda personálu a pod.). Ako nám prezradila pani vedúca, najväčšou novinkou je bicykel, ktorý minulý rok dostali od jedného občana a ktorý dali prerobiť, aby na ňom mohli rozvážať obedy. Doteraz vozili obedy na bicykli v taškách, čo bolo trocha nešikovné.
Okrem spoločných rozhovorov v klube čaká čívskych dôchodcov vždy aj káva, noviny, môžu tu hrať karty, alebo si pozerať filmy zo života obce, ktoré im vypožičiavajú z knižnice. Usporadúvajú napríklad aj fašiangový ples a slovenská hudba v klube nechýba ani počas všedných dni.
Od jari do jesene je možnosť založiť si oheň na dvore klubu, kde vytvorili ohnisko a miesta na sedenie. Pri ohníku si zvykli opekať slaninu, ale už tu varili aj kotlíkový guláš. Okrem podujatí v budove organizujú aj rôzne výlety loďou a návštevy múzeí.
„Dnes už starší občania nebývajú v strede osady, ale v okrajových častiach. Optimálne by bolo pripevniť na budovu kolesá a presúvať ju bližšie k záujemcom,“ hovorí B. Kostková Rokolyová.
Reálnejším riešením by bol mikrobus, ktorý by privážal starších občanov do klubu, ale i na odborné lekárske vyšetrenie do susedného Dorogu, alebo na rôzne výlety, čím by ďalej spestrili aktivity klubu. Dovtedy na väčšie podujatia vozí záujemcov vlastným autom vedúca klubu.
