Čívania pripravili aj logo podujatia
Z akcie sa podľa všetkého stala tradícia, veď cieľom podujatia s názvom „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“ je jednak vzdať poctu pamiatke našich predkov, jednak zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Organizátori podujatia sa nepridržiavajú silou-mocou toho istého programu. Kým prvý rok vyšli účastníci na vrchol Pilíša, vlani sa zišli na čistinke kúsok od vrchola. Tento rok sa rozhodli pochodiť okolie Čívu. Spoločná pešia túra aj tento krát poskytla vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň medzi našimi národmi a národnosťami. Z mnohých pilíšskych obcí sa vydali do Čívu organizované skupiny turistov. Asi najťažšie to mali Mlynčania, Pomázania a Santovčania, pre ktorých to bol ozajstný pochod po najdlhšej trase. Napokon však prišli do Čívu, kde ich už čakali ďalší účastníci a mohol sa začať spoločný program.
Organizátori privítali všetkých - ako inak - pálenkou na zohriatie (keďže, žiaľ, počasie nežičilo turistom, vytrvalo popŕchalo) a milou pamiatkou: odznakom s logom podujatia: rozvetvený strom s pevnými koreňmi. Pekný zvyk, že na podujatí sa zúčastňuje aj veľvyslanec SR v Budapešti, nebol prerušený ani tento rok a účastníkom sa prihovoril Peter Weiss v mene svojom i v mene jedného z iniciátorov akcie, bývalého veľvyslanca Juraja Migaša. „Teší ma, že po 300 i viac rokoch sú tu ešte stále Slováci. Aj keď možno už nemajú slovenčinu takú, ako pred 300 rokmi, ale si ctia svoje korene, spomínajú na svojich predkov, stretávajú sa medzi sebou,“ povedal P. Weiss. Prítomných privítal predseda ZRKSPS Jozef Havelka, ktorý si zaspomínal na začiatky spoločného podujatia Slovákov z okolia Pilíša. Praktickými informáciami poslúžila starostka hostiteľskej obce Bernadett Kostková Rokolyová, ktorá prezradila, že napriek nepriaznivému počasiu plánovaná túra k čívskym jaskyniam pod vedením Zoltána Kónera neodpadne.
Jedným z najkrajších momentov otvorenia podujatia bol spoločný prednes Pilíšskej hymny, ktorú spievali spolu všetci účastníci. Potom sa ale rozišli, lebo mali dve možnosti - vybrať sa do spomenutých jaskýň, alebo si pozrieť chýrnu Pivničnú osadu, ktorá je ozajstnou osadou, pozostávajúcou z vínnych pivníc. My sme sa vybrali s druhou skupinou, nakoľko sme nepoznali túto časť Čívu. Mali sme šťastie, našli sme aj takú pivnicu, ktorá bola otvorená. Čo pivnicu? Skôr domček s pivnicou rodiny Jurkovičovej, kde nás milo privítali, ponúkli vlastnoručne vyrobeným vínom, pálenkou a zákuskami. Trochu sme sa porozprávali o starých viniciach a kupovanom hrozne z Matry a už sme museli ísť ďalej, aby sme spoznali túto osadu. Obidve skupinky sa vrátili približne v rovnakom čase, aby sa zúčastnili na tradičnom sadení stromu a na pikniku.
Ako nás informovala jedna z organizátorov Mária Nagyová, na akciu prišlo viac ako 150 ľudí, čo je vzhľadom na počasie celkom pekný počet. Po zasadení stromu priateľstva, ktorý ozdobili maďarskou a slovenskou trikolórou, starostka Santova Eva Čičmancaiová pozvala prítomných na Santov, kde sa o rok uskutoční štvrtý pochod Pilíšanov. Potom sa už z hĺbky ruksakov vynorili klobása, chlieb, slaninka, domáce víno a iné dobroty, o ktoré sa účastníci podelili a pri družnom rozhovore si posedeli do v skorých popoludňajších hodín. Prečo neostali až do večera? Odpoveď je tiež jednoduchá: totiž veľká väčšina sa vrátila domov cez Pilíš pešo. Dúfame, že Santovčania, Pomázania a Mlynčania už tou najkratšou cestou...
Text: Eva Patayová Fábiánová (luno) ● Foto: Imrich Fuhl
