Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Ivan Gašparovič: Problémy s Maďarskom sa tak skoro neskončia

7. júla 2011 - (tasr)

Na riešeniach problémov s postavením národnostných menšín sa Slovensko s Maďarskom tak skoro nedohodne. Na dnešnom stretnutí prezidenta SR Ivana Gašparoviča s vedúcimi zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí sa na tom zhodli hlava štátu a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. „Mrzí ma, že to musím povedať, ale v týchto problémoch s naším južným susedom asi z jedného dňa na druhý neskončíme,” povedal Gašparovič. Zároveň skonštatoval, že je rád, že sa Slovensko postavilo do pozície obhajovania občianskych práv a slobôd. „Aké kolektívne práva, keď je slobodný občan?” pýtal sa Gašparovič. Prezident sa obáva, že po skončení európskeho predsedníctva začne Maďarsko na čele s premiérom Viktorom Orbánom realizovať programy, ktoré sú pre Slovensko neprijateľné. „Je to tvrdá ideológia, ktorá dnes nie je prípustná,” povedal o vyjadreniach Orbána po tom, ako ho opätovne zvolili za predsedu strany Fidesz. „Akceptujem súčasnú politiku vlády, že nemáme byť zdrojom zvyšovania napätia, ale nesmieme byť ani tí nevšímajúci si jednotlivé výroky a konania,” povedal Gašparovič. Osobitne poďakoval za prácu veľvyslancovi SR v Budapešti Petrovi Weissovi. Gašparovič diplomatom povedal, že celkom nesúhlasí s ministrom Dzurindom, ktorý hovorí, že zahraničná politika sa musí odvíjať od vnútornej. „Bilaterálne vzťahy a zahraničná politika sa musí odvíjať od záujmu štátu, nie od záujmu politických strán,” povedal prezident. „Vzťah s Maďarskou republikou nie je na sto metrov prekážok, ale je to maratón prekážok,” zhodnotil Dzurinda. Je však presvedčený, že Slovensko to zvládne. Opiera sa pritom o verdikty rešpektovaných medzinárodných inštitúcií. „Vidieť to zo správy Benátskej komisie alebo z hlasovania poslancov Európskeho parlamentu,” povedal minister. V Prezidentskom paláci vyhlásil, že spolu s diplomatmi ochráni slovenské štátne záujmy a Slovensko si udrží dobré a normálne susedské vzťahy. Za súčasnú výzvu považuje Dzurinda výraznú preferenciu ekonomickej diplomacie. „Pripravujeme opatrenia, aby sme pomáhali slovenským výrobcom exportovať, aby sme priťahovali na Slovensko investície,” povedal. Gašparovič vo svojom príhovore spomenul aj medializované menenie postov na zastupiteľských úradoch. Podľa neho je to normálne. „Som presvedčený, že minister nenavrhuje menenie postov z politického pohľadu, ale že navrhuje menenie postov z dôvodu ocenenia práce diplomatov,” povedal. Výmena podľa neho neznamená odchod z diplomatických služieb, ale prípravu na ďalšie služby.

Ján Figeľ: Nová maďarská ústava

zatiaľ dosiahla odmietnutie kolektívnych práv

7. júla 2011 - (tasr)

Nová maďarská ústava, ktorá vyvoláva niekedy aj opodstatnené obavy, zatiaľ dosiahla zo strany Európy odmietnutie kolektívnych práv a exteritoriality legislatívy. Počas dnešnej parlamentnej Hodiny otázok to uviedol prvý podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ (KDH), ktorý odpovedal za neprítomnú premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS). Otázku položil poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS), ktorého zaujímalo, ako predsedníčka vlády vníma výrok maďarského premiéra Viktora Orbána, že „žiadna vláda nemá právo napádať maďarskú ústavu”. Galbavý chcel zároveň vedieť, ako bude postupovať slovenský kabinet. Figeľ upozornil, že uznesenie Európskeho parlamentu (EP) z 5. júla nastavuje maďarskej ústave nové zrkadlo. „EP vyzval Maďarskú republiku, aby v ústave zaručila, že bude rešpektovať územnú celistvosť iných krajín pri hľadaní podpory etnických Maďarov žijúcich za hranicami. Hoci to nie je právne záväzný dokument, bezpochyby predstavuje posilnenie pozície SR a vnímavo reaguje aj na naše výhrady, ktoré sme pokojne tlmočili Maďarsku, spojencom a partnerom,” vyhlásil vicepremiér. Minister pripomenul, že vláda SR ešte 18. apríla tohto roku, teda v deň schválenia novej maďarskej ústavy, deklarovala, že SR rešpektuje právo každej krajiny určiť vlastné ústavné usporiadanie a súčasne očakáva, že Maďarsko pri implementácii ústavy si bude ctiť ústavné usporiadanie iných krajín. „Táto naša východisková pozícia sa nezmenila a my ju otvorene komunikujeme. Sme radi, že Benátska komisia vo svojom stanovisku z 20. júna potvrdila pozíciu Slovenska a platnosť individuálneho charakteru menšinových práv,” povedal Figeľ. Slovensko podľa jeho slov teraz očakáva implementačnú legislatívu, ktorá uvedie novú maďarskú ústavu do praktického života. „Využijeme všetky možnosti, ktoré nám vytvorilo obnovenie normálneho, intenzívneho a otvoreného dialógu s maďarskou stranou. Už dnes je jasné, že pozornosť tomuto implementačnému procesu budú venovať aj samotné európske inštitúcie,” dodal.

Rozhodnutie EP je pre Maďarsko druhým významným varovaním

6. júla 2011 - (sita)

Po stanovisku Benátskej komisie je rozhodnutie Európskeho parlamentu o maďarskej ústave pre nášho južného suseda už druhým významným upozornením, aby korigoval svoju politiku, vyhlásil na dnešnej tlačovej besede šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda. Poslanci Európskeho parlamentu sa v utorok zaoberali novou maďarskou ústavou. Parlament vyzval Európsku komisiu, aby dôkladne analyzovala novú ústavu a preskúmala, či je v súlade s literou a duchom zakladajúcich zmlúv a Chartou základných práv EÚ. “Čo môžem k tomu dodať je fakt, že keď si premietnete vyhlásenie Národnej rady SR k danej téme, ktoré sa zrodilo na pôde ministerstva zahraničných vecí, tak môžeme iba konštatovať, že reflektuje obsah nášho vyhlásenia,” dodal Dzurinda. “Už o správe Benátskej komisie som sa vyjadril, že túto správu vnímam ako istý impulz, aby sa Maďarsko predsa len rozhodlo korigovať svoje politiky,” povedal Dzurinda. Minister zahraničných vecí upozornil, že Benátska komisia je osvedčená inštitúcia, je vysoko profesionálna, odborná a politicky maximálne neutrálna. “Teším sa, že správa, ktorú sme na Slovensku prijali s veľkým porozumením, našla aj silné odzrkadlenie u poslancov Európskeho parlamentu,” uzavrel šéf rezortu diplomacie. Zasadnutie Benátskej komisie, poradného orgánu Rady Európy, sa konalo 17. a 18. júna v Benátkach. Komisia okrem iného rozhodla o tam, že „nie je vecou maďarských orgánov rozhodovať o tom, či Maďari žijúci v iných štátoch môžu uplatniť kolektívne práva alebo vytvárať svoje vlastné samosprávy.“

Maďarskí socialisti informovali europozorovateľky o situácii v krajine

7. júla 2011 - (tasr)

Predstavitelia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a experti, ktorých strana pozvala, informovali v Budapešti dve pozorovateľky Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZRE) o situácii v Maďarsku. Pozorovateľky podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI pricestovali v súvislosti so žiadosťou o proces monitorovania Maďarska. Proces iniciovalo v januári 24 členov PZRE, ktorí si myslia, že udalosti uplynulého obdobia v Maďarsku v oblasti ľudských práv, vlády zákonov a fungovania demokratických inštitúcií sú dôvodom na „vážne obavy”. Zástupca predsedu frakcie MSZP Vilmos Szabó po hodinovej schôdzke povedal, že sa hovorilo o procesoch, ktoré v uplynulom roku vytvorili „deficit demokracie”. Témou rozhovorov podľa jeho vyjadrenia bol proces tvorby novej maďarskej ústavy, mediálny zákon, procesy prebiehajúce v médiách a politické čistky vlády Viktora Orbána. Socialista Gergely Bárándy vyjadril názor, že s novou ústavou sú z európskeho pohľadu vážne problémy, pričom vládnuce strany sa snažia presviedčať, že všetko je v poriadku. „Je veľmi zriedkavé, ak monitorovací výbor RE navštívi členskú krajinu Únie kvôli deficitu demokracie. Maďarsku sa, žiaľ, podarilo dosiahnuť takýto krok,” dodal Bárándy a zdôraznil, že členom výboru poskytli iba fakty bez politických argumentov a bez hodnotenia. Ildikó Lendvaiová poukázala na prepúšťanie 550 zamestnancov verejnoprávnych médií, o ktorom podľa nej je už zrejmé, že dôvodom nie sú úspory, prípadne odborné hľadiská, ale ide iba o politické čistky. Podľa informácií MSZP sa o tom, či sa začne proces monitorovania Maďarska, rozhodne na jeseň. Úlohou Kerstin Lundgrenovej zo Švédska a Jany Fischerovej z ČR bude posúdiť, či sa má začať proces monitorovania. Spravodajkyne sa počas trojdňovej návštevy stretnú s predsedom maďarského parlamentu, vicepremiérom, predsedom ústavného súdu, členmi parlamentných frakcií a výborov, zástupcami občianskych organizácií a predstaviteľmi diplomatických misií v Maďarsku.

Orbán: Brusel nie je veliteľským mostíkom Maďarska

7. júla 2011 - (tasr / sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina koncom minulého týždňa ukončila predsedníctvo Európskej únie, sa utorok pustil do kritiky Bruselu. Orbán počas predsedníctva reagoval na výhrady EÚ k ústave zmierlivo a Budapešť prisľúbila učiniť zmeny v jej novej podobe. Krátko po odovzdaní štafety Poľsku však maďarský líder pritvrdil rétoriku a odkázal do Bruselu, že jediným kritikom ústavy môžu byť iba samotní Maďari. „Vždy budem brániť Maďarsko pred narážkami a kritikou z Bruselu alebo odkiaľkoľvek. Brusel nie je maďarskou veliteľskou centrálou,” povedal Orbán na utorkovej tlačovej konferencii. „Žiadna krajina, žiadna vláda nemá právo napádať maďarskú ústavu. To prináleží iba maďarskému ľudu,” dodal. Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH) nepodporila v utorok uznesenie Európskeho parlamentu (EP) o revízii maďarskej ústavy. „Každý členský štát má právo prijať ústavu, ktorú jeho občania považujú za najlepšiu. O nesúlade zákonov členského štátu s právom EÚ rozhoduje Európsky súd, nie parlament,” vysvetlila svoje rozhodnutie pre TASR. Spoločný návrh uznesenia o novej maďarskej ústave predložila skupina európskych socialistov (S&D), Aliancia liberálov (ALDE) a frakcia Zelených (GUE/NGL). Hlavným predmetom diskusie v Európskom parlamente bola podľa Záborskej asistenta Petra Stacha najmä ústavná definícia manželstva ako zväzku medzi jednou ženou a jedným mužom a ochrana nenarodeného života. „Uznesenie tiež vyzýva Maďarsko, aby rešpektovalo územnú celistvosť okolitých štátov, ale nová maďarská ústava ju nijako nespochybňuje,” zdôraznila Záborská. Podľa nej je pre zlepšenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom dôležité, aby sa postupne obnovila vzájomná dôvera. „Očakávam, že maďarská vláda využije túto príležitosť pri príprave vykonávacích predpisov, na ktoré sa nová ústava odvoláva. Dobré susedské vzťahy sú totiž spoločným záujmom Slovákov a Maďarov,” dodala europoslankyňa. Europoslanci v utorok predmetné uznesenie schválili v pomere 331 hlasov za a 274 proti. Rezolúcia EP o maďarskej ústave vychádzala aj z odporúčaní, ktoré vláde Viktora Orbána adresovala Benátska komisia.

Orbán v jednosmerke - všetci blbci idú oproti

6. júla 2011 - (František Ptáček - ptacek.blog.sme.sk)

Včera sa v Štrasburgu viedla rozprava o Maďarsku. Teda o Viktorovi Orbánovi, trpiaceho predstavou, že on a štát sú jedno a to isté. Nič nového pod slnkom, bolo už takých. Premiér krajiny, ktorý si práve odfajkol polročný cyklus predsedovania EÚ, vyvolal na tvárach europoslancov opäť len nemý úžas a hybernované úsmevy. Orbán je skúsený politik. Bolo to vidieť najmä z toho ako chladnokrvne vzdoroval tvrdým a presným argumentom svojich kritikov. Nesčervenal, neziapal na európsky parlament zachrípnutým hlasom ako v januári. Napriek tomu, že najobľúbenejší z jeho kolegov, Daniel Cohn-Bendit, ho ani tentokrát nešetril. Zdá sa ale, že pána premiéra už nemožno vyviesť z rovnováhy kdejakými narážkami na „schizofréniu vládnutia”či „euroskeptické diktátorstvo”. Prirovnaním k Hugovi Chavezovi už vôbec nie. Z prenosu zasadnutia bolo zrejmé, že únia si nahlas vydýchla.Odľahlo jej ešte viac než po skončení tragikomického českého predsedníctva, poznačeného Topolánkovými škandálmi a srdečnými pozdravmi eurofila Klausa. Diskrétne čaro orbánizmu je ale niečo, čo tu ešte nebolo. Mančaft zjednotenej Európy má dosť vlastných problémov než aby mohol primerane oceniť kvality maďarského kapitána, ktorý realizoval svoj predsednícky slogan „Strong Europe” heroickým útokom na vlastnú bránu, prirovnával dobrovoľné záväzky voči Bruselu k diktátu sovietskej Moskvy a zaviedol „národno-oslobodzovacie povstanie” pomaly už proti každému okrem Poľska a Číny. Na nedávnom oslavnom sneme Fideszu Orbán zhodnotil svoje polročné pôsobenie na čele predsedníctva EU ako politik svetového rangu. Skromne si pripísal zásluhy o úspešné vyriešenie európskej rómskej stratégie (?), dunajskej ekonomickej stratégie (?) a začlenenie Chorvátska do únie (pozn.: okrem integrácie Chorvátska ide o smelé plány a keby Chorvátsko bolo takou krajinou ako dnešné Maďarsko, pravdepodobne by sa do únie ani nedostalo... ). Zlatým klincom zjazdu však bolo niečo, čo si Európa bude musieť najprv nechať vysvetliť a potom aj pochopiť. Viktor Orbán zožal dlhotrvajúci stranícky aplauz za to ako Maďarsko (čiže on) „vymóresilo” Európu, ktorá strká nos tam kde nemá - do vnútorných záležitostí Maďarska. Dodal ešte, že neposlušná EU dostala od predsedníckej krajiny (čiže od neho), „zopár frčiek, držhúb a výchovných zaúch”. Nuž, kto sa nespráva podľa regule najmocnejšej krajiny únie, ten nech sa nediví, že takto dopadne. Zjednotená Európa si nepamätá tak kontroverzné predsedníctvo ako bolo práve toto. Európsky parlament prijal ešte včera, tesne po vyhodnotení polročného obdobia, nezvyčajne negatívne stanovisko voči Maďarsku (teda Orbánovi..), v ktorom južným susedom vytýka od diskriminatívnej ústavy a totalitného mediálneho zákona až po prekračovanie politických kompetencií susedných štátov vo veci udeľovania dvojitého občianstva menšinám, skoro všetko. Výsledok hlasovania svedčí o tom, že návrh socialistov, ľavičiarov a zelených podporila aj nemalá časť pravicových poslancov. Ináč by totiž návrh neprešiel. Mnohí z nemeckých, francúzskych, talianskych, portugalských konzervatívcov cítili potrebu podporiť európsku demokraciu a vyjadriť jasný nesúhlas s formovaním pochybnej národnej štátovlády v Maďarsku. Mnohí, okrem Anny Záborskej. Poslankyňa za KDH dopraje susedom ich modernú ústavu i fešáckeho diktátora od ktorého „očakáva ústretovosť a dobré susedské vzťahy”. Prvé čo Orbán spravil po skončení zasadnutia bolo, že sa poponáhľal na tlačovke ozrejmiť svetu svoje odhodlanie „ani na piaď neustúpiť z maďarskej cesty” nech už si Európa hovorí a robí čo len chce. Vzhľadom k tomu, bolo optimistické vyhlásenie pani poslankyne trochu trúfalé. Natíska sa otázka, dokedy bude KDH ešte lipnúť na zásadách, ktoré neexistujú. Naivitu Záborskej nech si porieši KDH. Tým ostatným dávam do pozornosti výrečné gesto predsedu frakcie zelených, Cohn-Bendita, počas Orbánovho prejavu. Krátke vodorovné pohyby ruky vo výške čela.

Maďarsko v siedmom nebi

7. júla 2011 - (Trend)

„Obe strany by mali hľadieť na čínsko-európske vzťahy z aktívneho hľadiska a neustále obohacovať obsah čínsko-európskeho všestranného strategického partnerstva,” vyhlásil šéf čínskej diplomacie Jang Ťie-čchi na margo čínsko-európskeho zbližovania. Ak trojslovné spojenie „všestranné strategické partnerstvo” znie nadnesene, treba ho vnímať na pozadí finančných turbulencií v štátoch eurozóny i v celej zneistenej dvadsaťsedmičke. Čínska delegácia sa prezentovala ako priateľ podávajúci svojmu hlavnému obchodnému partnerovi EÚ pomocnú ruku v časoch, keď to najviac potrebuje. Za priateľa v núdzi považuje Čína po uši zadlžené Maďarsko a nemožno sa čudovať výroku jeho ministerského predsedu Viktora Orbána, ako veľmi ho teší, že Čína a Maďarsko sa stali strategickými spojencami. Elánom ho naplnil čínsky nákup nekonkretizovaného, ale slušného balíka maďarských dlhopisov i ponuka úveru na rozvoj maďarskej železničnej siete a chemického priemyslu. V Budapešti znelo ako rajská hudba aj rozhodnutie Pekingu vybudovať v západnom Maďarsku čínske regionálne logistické centrum. Početná čínska delegácia zamerala svoj tohtoročný európsky pobyt na tri štáty: Maďarsko ako rotujúcu predsednícku krajinu EÚ, Veľkú Britániu ako jednu z hlavných križovatiek svetového finančníctva, navyše stojacu mimo eurozóny, a Nemecko ako motor európskej ekonomiky.

(Ex)predsedovi s láskou

7. júla 2011 - (Schutz Peter - Sme)

Uznesenie Európskeho parlamentu k maďarskej ústave Viktora Orbána veľmi trápiť nemusí. Pomer hlasov mu pred domácim publikom umožňuje tvrdiť, že kritika je výsledkom ľavicového komplotu. Zrejme preto, aby mal na predsedníctvo trvalú spomienku, sa Európsky parlament rozlúčil s Orbánom rezolúciou k maďarskej ústave. Výzva komisii, aby prešetrila súlad textu s európskym právom a hodnotami, Viktora zaiste nenadchla. Ako premiérovi, ktorý sa dva dni predtým vyjadril, že „nadviazali sme nové spojenectvo s Čínskou ľudovou republikou, ktorého základom je, že (...) o budúcnosti rozmýšľame rovnako”, mu to však môže byť aj srdečne jedno. A nielen preto. Aj keď Benátska komisia upozornila, že stopy zmýšľania podobného s „novým spojencom” sa v ústave nachádzajú, zbor v Štrasburgu ozaj nie je pôda zasvätená nezaujatým a neideologickým súdom. O tom, že hlasovanie bolo čisto politické, s frontovou líniou medzi socialistami, liberálmi, zelenými verzus pravicou, svedčí predovšetkým ukazovateľ skóre 331:274. Nepriamo tiež napríklad Anna Záborská, ktorá nad očakávania, tak trochu vyplývajúce zo stavu slovensko-maďarských vzťahov, povýšila frakčnú jednotu: „Každý členský štát má právo prijať ústavu, akú jeho občania považujú za najlepšiu, o nesúlade zákonov (...) rozhoduje európsky súd, nie parlament”. Uznesenie takto Orbána mrzieť nemusí. Politicky najmä ukázalo, že napriek prehreškom „režimu národnej spolupráce”, ktoré sa premnožujú, nestráca podporu kresťansko-konzervatívnej internacionály. Iná otázka je, či mu sympatie vydržia, ak bude takto pokračovať. Avšak smerom domov, o čo mu ide až v prvom, druhom a treťom rade, môže Orbán naďalej hrať, že kritiky ústavy, mediálneho zákona či personálnej anexie všetkého, kam dosiahnu dve tretiny, sú len výmyslom a komplotom európskej ľavice. A to podnecovanej priamo z Budapešti skrachovanými socialistami. Čokoľvek teda Európska komisia riekne k ústave, podstatné je, že s predstavou, ako v Bruseli postavia Orbána do laty, by sme sa mali na Slovensku rýchlo rozísť. Netreba ani maďarské zákony. Pakt stability je najvýrečnejším svedectvom, že v únii musíte kritériá plniť iba dovtedy, kým nie ste členom. Ak už raz vstúpite do exkluzívnej spoločnosti, môžete vyložiť nohy až na luster a stiahnuť si nohavice, veď napokon s holým zadkom sedí dnes za stolom už takmer každý. U južného suseda zvlášť platí, že aj keď sa všetci naučia jesť ryžu paličkami, politické turbulencie môžu jeho krehkú rovnováhu dočasne podoprenú znárodnenými dôchodkami a mimoriadnymi daňami vyhodiť do vzduchu. A to potrebujeme na Slovensku asi podobne ako neriadený bankrot v Grécku. V situácii, keď stačí zníženie portugalského ratingu, aby sa zrútil forint, je najrozumnejšie neťahať diabla za chvost. Maďarská ústava je vec maďarského ľudu a prednosť si zaslúži prístup Dzurindu, ktorý pochválil aspoň to maďarské predsedníctvo a, a, a... zem sa pod ním neotvorila.

Orbán už nešéfuje únii. Pritvrdil

7. júla 2011 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Tiché prímerie medzi Maďarskom a Európskou úniou sa skončilo spolu s predsedníctvom Budapešti. Maďarský premiér Viktor Orbán si včera v Štrasburgu príliš slávy za uplynulých šesť mesiacov neužil. Europoslanci ho namiesto potlesku za ukončenie rozhovorov s Chorvátskom kritizovali za mediálny zákon a zmeny v maďarskej ústave. Orbán im to vrátil. „Maďarsko neprijíma rozkazy z Bruselu. To nebude Maďarsko nikdy akceptovať. Brusel nie je sídlo hlavného veliteľstva,“ povedal pred europoslancami v Štrasburgu. Po kritizovaných Maďaroch sa teraz zviditeľnia Poliaci, ktorí sú v rámci Visegrádskej štvorky momentálne najeurópskejší. „Budú chcieť exportovať ich európsky entuziazmus, kedže 83 percent Poliakov je šťastných, že je v EÚ a priniesť ako predsedajúca krajina do únie novú energiu,“ hovorí analytička Agnieszka Lada z varšavského Inštitútu pre verejné otázky. Premiér Donald Tusk, ktorý včera predstavil priority predsedníctva, vyčíta únii nový euroskepticizmus a hovorí o najväčšej kríze v histórii únie. Poľsko pritom pomáha krachujúcemu Grécku, hoci samo nie je členom eurozóny. Medzi skeptickými Maďarmi a nadšenými Poliakmi sú Slováci a Česi, ktorí po sebe prebrali predsedníctvo Visegrádskej štvorky a pred každým summitom únie sa ako štvorka dohadujú na spoločnej pozícii. Ani tu nie je nadšenie pre európsky projekt rovnaké. Kazí to hlavne pomoc krachujúcemu Grécku, ktorá vyrába euroskeptikov aj na Slovensku. Za posledných 12 mesiacov sme sa pritom zviditeľnili ako predsedajúca krajina Visegrádskej štvorky, ktorú chválili diplomati na Slovensku i ostatné štáty v únii. Na oslavy 20. výročia Visegrádskej skupiny prišla nemecká kancelárka Angela Merkelová, na summit V4 s premiérmi krajín Východného partnerstva európska šéfka diplomacie Catherine Ashtonová. „Slovensko sa zaslúžilo o väčšie uznanie V4 na medzinárodnej scéne,“ povedal Konrad Zielinski z poľského ministerstva zahraničných vecí. Česi predýchavajú Grécko ešte ťažšie. V polovici júna neschválili koncepciu zahraničnej politiky. Premiérovi Nečasovi, ministrovi obrany Vondrovi i prezidentovi Klausovi sa zdala príliš proeurópska až idealistická a málo orientovaná na Severoatlantickú alianciu. Chýbal im aj jasný postoj k eurokríze. Premiér Nečas na júnovom summite únie vyhlásil, že Česi nie sú v eurozóne, neboli pri schvaľovaní prvej pôžičky pre Grécko a tak mu nebudú pomáhať ani teraz.

Tusk vzorom pre Orbána

8. júla 2011 - (sme.sk)

Péter Szijjártó, hovorca maďarského premiéra, v stredu povedal: Každý v Štrasburgu vie, že maďarské predsedníctvo bolo veľkým úspechom. Ak za úspech považujeme to, že v debate o maďarskom predsedníctve nie všetci Orbána iba kritizovali, potom sa s ním dá súhlasiť. Mal by sa však pozrieť, ako sa uviedol Donald Tusk. Poľský premiér nepovažuje europoslancov za nepriateľov. Cynicky sa neusmieva, keď niekto hovorí, čo sa mu nepáči. A vystúpil s rečou, ktorú ocenili všetci, opakujeme všetci predsedovia politických strán v europarlamente, či už reprezentujú pravicu, alebo ľavicu.

Maďarsko začalo hromadne prepúšťať

zamestnancov verejnoprávnych médií

7. júla 2011 - (tasr)

V Maďarsku sa začalo hromadné prepúšťanie približne 600 zamestnancov maďarských verejnoprávnych médií. V utorok začali rozosielať predvolania zamestnancom maďarskej televízie a maďarského rozhlasu, aby im osobne oznámili, či zostávajú, alebo sú na zoznam prepustených. Pohovory v rozhlase prebehli v stredu, dnes sa proces prepúšťania začal v televízii MTV. Maďarské komerčné médiá dnes poukazujú na skutočnosť, že o masovom prepúšťaní neinformuje ani verejnoprávna televízia, ani rozhlas. Generálny riaditeľ Fondu na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) István Böröcz v apríli priznal, že verejnoprávne médiá prepustia stovky ľudí. Zoznam osôb ktorých sa prepúšťanie dotýka, pripravili začiatkom mája. Podľa platných maďarských právnych noriem v prípade masového prepúšťania zamestnávateľ nie je povinný zdôvodniť tento krok osobne každému. Ako uviedlo internetové vydanie maďarského ekonomického týždenníka Heti Világgazdaság, masové prepúšťanie 600 ľudí nahlásil MTVA 24. mája, až potom začali rokovať s odborármi, s ktorými sa podarilo koncom júna dohodnúť iba v otázke sociálneho zabezpečenia prepustených. MTVA tvrdil, že obnova maďarských verejnoprávnych médií je neodkladná, pretože rozhadzovali peniaze, hospodárili netransparentne, ich sledovanosť a prestíž bola drasticky nízka. Takmer 3000 zamestnancov verejnoprávnych médií v Maďarsku preradili od 1. januára organizačne pod MTVA. V maďarskej televízii MTV, v Duna TV a v maďarskom rozhlase Magyar Rádió zostalo spolu s generálnymi riaditeľmi menej ako 50 zamestnancov. Tieto inštitúcie odvtedy nevyrábajú programy, vytvárajú iba profil médií, ku ktorému rôzne programy objednávajú z fondu. Spoločné spravodajské centrum pre verejnoprávne médiá zriadili v rámci maďarskej tlačovej agentúry MTI.

Maďarská OTP má záujem o Volksbanken International

8. júla 2011 - (sita)

Maďarská banková skupina OTP má záujem o kúpu spoločnosti Volksbanken International (VBI), pravdepodobne ale nepredloží lepšiu ponuku ako ruská banka Sberbank. Informoval o tom v piatok maďarský denník Napi Gazdaság, pričom sa odvolával na nemenované zdroje. OTP, ktorá je najväčším poskytovateľom úverov v strednej a východnej Európe, odmietla medializované informácie komentovať, pre agentúru Reuters však uviedla, že sa naďalej aktívne snaží o akvizície. Banková skupina chce podľa vyhlásenia posilniť svoje zastúpenia napríklad v Rumunsku, Srbsku a na Slovensku, teda na trhoch, kde je prítomná aj VBI. Ruská Sberbank rokuje o kúpe VBI už niekoľko mesiacov, s jej materskou spoločnosťou Österreichische Volksbanken sa však podľa agentúry Reuters zatiaľ nedohodla na cene. Ruský denník Kommersant vo štvrtok informoval, že Sberbank ponúka za VBI 700 mil. eur. Predtým, ako záujem prejavila OTP, bola podľa denníka jediným uchádzačom o prevzatie VBI Sberbank. Rakúska Volksbank International AG je hlavným akcionárom Volksbank Slovensko. Majoritným akcionárom VBI s podielom 51 % je spoločnosť Österreichische Volksbanken-AG. Menšinovými akcionármi sú nemecké DZ BANK / WGZ- Bank, ktoré spolu vlastnia 24,5 %, a francúzska banka Banque Populaire et Caisse d'Epargne s rovnakým podielom vo výške 24,5 %. Volksbank Slovensko a.s., pôsobí na slovenskom trhu od roku 1991. Maďarská OTP Bank podniká v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.

Maďarská OTP sa pridala do súťaže o Volksbank

8. júla 2011 - (tasr)

Maďarská banková skupina OTP má záujem o kúpu Volksbanken International (VBI). Zrejme ale nepredloží lepšiu ponuku ako ruská Sberbank, ktorá už niekoľko mesiacov rokuje o kúpe VBI s jej materskou bankovou skupinou Österreichische Volksbanken. Uviedli to dnes maďarské noviny Napi Gazdaság. Denník s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal, že OTP sa zaujíma o VBI, ktorá pôsobí v 10 krajinách východnej Európy, medzi nimi aj na Slovensku prostredníctvom 100-percentnej dcéry Volksbank Slovensko. Maďarská banka by vďaka tomu zlepšila svoju pozíciu na trhoch, ktoré sú pre ňu kľúčové. Maďarská banka, ktorá je najväčším úverovým ústavom v strednej a východnej Európe, agentúre Reuters potvrdila, že sa naďalej aktívne snaží o akvizície v regióne. Chcela zvýšiť svoju prítomnosť najmä na Slovensku, v Rumunsku a Srbsku. OTP pôsobí na tunajšom trhu od roku 2002, keď kúpila vtedajšiu Investičnú a rozvojovú banku. Ale aj Sberbank, ktorá je najväčším úverovým ústavom v Rusku, má záujem o vstup na trhy východnej Európy a už niekoľko mesiacov sa snaží kúpiť VBI, zatiaľ sa však nedohodla s materskou bankovou skupinou na cene. Ruský denník Kommersant vo štvrtok napísal, že Sberbank je ochotná zaplatiť za VBI 700 miliónov eur a OTP by mohla ponúknuť Österreichische Volksbanken za jej dcéru vyššiu cenu. Moskovské noviny dodali, že Sberbank bola jediným záujemcom o VBI, kým do hry nevstúpila OTP. Österreichische Volksbanken musí splatiť štátu finančnú pomoc vo výške 1 miliardy eur, preto ponúkla na predaj svoju dcéru VBI. Rakúšania vlani vykázala čistú stratu 21,8 milióna eur, zatiaľ čo v roku 2009 hospodárili so ziskom 33,2 milióna eur. Náklady VBI na nesplácané úvery minulý rok stúpli o viac ako tretinu, a to najmä v Rumunsku.

Maďarsko zavŕšilo spätný nákup akcií MOL-u

8. júla 2011 - (sita)

Maďarsko zavŕšilo spätný nákup 21,2-percentného podielu v ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL od ruskej ropnej firmy Surgutneftegaz za 1,88 mld. eur. Informovalo o tom v piatok maďarské ministerstvo národného rozvoja. „Maďarsko 7. júla zaplatilo kúpnu cenu za balík 21,2, % akcií MOL,” uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Maďarská vláda v máji informovala o zámere spätne kúpiť akcie v spoločnosti MOL s tým, že svoj podiel v ropnom a plynárenskom podniku chce postupne zvýšiť na 25 %. Vládny kabinet v tom čase konštatoval, že bude podporovať terajšiu stratégiu MOL-u ako menšinový akcionár. Podnik Surgut kúpil podiel v MOL-e od rakúskej spoločnosti ÖMV v roku 2009 a uviedol, že chce byť strategickým investorom. MOL však krok ruskej firmy považoval za nepriateľský. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Šefčovič vyzýva lingvistov, aby pomohli mnohojazyčnej Európe

6. júla 2011 - (tasr)

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) otvoril dnes výberové konania s cieľom vybrať prekladateľov a tlmočníkov na dôležité pozície v inštitúciách Európskej únie. Ako zdôraznil podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti, Maroš Šefčovič, EÚ aj naďalej kladie dôraz na zamestnávanie kvalifikovaných lingvistov a preukazuje svoje odhodlanie podporovať mnohojazyčnosť. Aj preto slovenský eurokomisár vyzýva absolventov v celej Európe, aby pomohli svojimi znalosťami naplniť tento európsky cieľ. „Aj keď sú tieto pozície odlišné a využívajú značne odlišné znalosti, tak prekladatelia, ako aj tlmočníci zohrávajú v Európskej únii kľúčovú úlohu. Umožňujú znalostiam a myšlienkam prekročiť hranice a tiež zabezpečujú spoluprácu Európanov všetkých národností, aby mohli byť zlepšené životy 500 miliónov občanov. Vyzývam všetkých nadaných lingvistov, aby zvážili vstúpenie do služieb EÚ a kariéru, počas ktorej môžu skutočne niečo dosiahnuť,“ vyhlásil dnes Šefčovič. Otvorenie nových výberových konaní nadväzuje na minuloročné úspešné zavedenie nového spôsobu hodnotenia na základe schopností, ktoré slúži na výber nových úradníkov EÚ. Zmeny zahŕňajú stabilný a lepšie predpovedateľný cyklus výberových konaní a zameranie na schopnosti a zručnosti namiesto poznatkov. „Iné prestížne medzinárodné organizácie sa na nás pozerajú ako na svetových lídrov v tejto oblasti a účastníci výberového konania by mali vedieť, že hodnotenie tohto konania je jedným z najlepších na svete,“ povedal Yves Quitin, generálny riaditeľ pre personál v Európskom parlamente a predseda správnej rady EPSO o výberových konaniach pre lingvistov.

Most ponad Hornád pomôže rozvoju spolupráce medzi SR a MR

7. júla 2011 - (sita)

V rámci Programu cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskou a Slovenskou republikou realizuje obec Kechnec projekt Výstavba pohraničného mosta cez rieku Hornád medzi obcami Abaújvár a Kechnec. „Cieľom tohto prepojenia je, aby sa región severného Maďarska a Kechneca mohol v hospodárskej a sociálnej integrácii zlepšovať. Spoločné slovensko-maďarské partnerstvo má priniesť obyvateľom oboch obcí lepšie podmienky na prechod cez hranice a tým aj skvalitnenie života a zníženie nezamestnanosti obyvateľov maďarských obcí,“ informovala v mene obce Anna Podlesná. Projekt úvodných štúdií je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ako povedal starosta obce Kechnec Jozef Konkoly, na spoločných rokovaniach sa obec Kechnec zaviazala vytvoriť cestu dlhú 1 050 metrov na slovenskej strane a obec Abaújvár 755 metrov dlhú cestu na maďarskej strane. Partneri si náklady na výstavbu mosta rozdelia medzi sebou na polovicu a most by chceli dokončiť v horizonte troch rokov. Medzi Abaújvárom a Kechnecom boli v minulosti veľmi intenzívne spoločenské, hospodárske a kultúrne styky. Počas II. svetovej vojny však most cez rieku Hornád medzi oboma obcami zničili, a tak sa pestovanie vzájomných vzťahov veľmi sťažilo. Vôľa prehlbovať vzťahy tu však pretrvávala. Medzi obcami a ich mikroregiónmi neexistuje priame dopravné spojenie. Napriek pomerne krátkej vzdialenosti, vzdušnou čiarou len päť kilometrov, z obce do obce sa možno dostať len 22 km obchádzkou. Vybudovaním pohraničného mosta sa vzdialenosť skráti na sedem kilometrov. Vzniknú tak nové príležitosti nielen v oblasti cestovného ruchu, ale tiež zamestnanosti. Obec Kechnec (1 104 obyvateľov) prežíva v posledných rokoch veľmi dynamický a intenzívny rozvoj. Vďaka Priemyselnej zóne Kechnec, ktorá sa v súčasnosti na Slovensku radí k najlepšie pripraveným, sa obec nachádza v hospodárskom centre. Jedným z veľkých problémov tohto regiónu je však nedostatočne vyvinutá cestná infraštruktúra. „Obec Kechnec zaznamenala v minulých rokoch najintenzívnejší rozvoj a výstavbu. Vybudovala sieť priemyselnej a pitnej vody, vodohospodárske centrum a spojovacie cesty v Priemyselnej zóne Kechnec a rozšírila kanalizáciu a cestnú sieť v obci Kechnec. Vybudovala sociálno-zdravotný komplex, športový areál, spoločenské centrum a mnohé ďalšie. Vzájomná cezhraničná spolupráca obyvateľom maďarských obcí ponúkne množstvo pracovných príležitostí a slovenskej strane nové možnosti v oblasti turistického ruchu a kúpy nehnuteľností,“ zdôraznil výhody cezhraničného projektu starosta Jozef Konkoly. Ako uviedla Podlesná, aj keď obec Abaújvár (300 obyvateľov) zápasí s takmer 50 % nezamestnanosťou, vzhľadom na svoje možnosti postupne napreduje a pekne sa rozvíja. Za posledných 10 rokov vybudovali čistiareň odpadových vôd a celkovú infraštruktúru.

Audi rozširuje výrobu v Maďarsku, zamestná 2 100 ľudí

7. júla 2011 - (tasr)

Nemecká automobilka Audi, ktorá je členom skupiny Volkswagen, rozširuje svoj závod v Maďarsku. V rámci expanzie vytvorí 2 100 nových pracovných miest. Automobilka tak bude mať v Európe už štvrtý plnohodnotný výrobný závod. Povedal to vo štvrtok šéf Audi Rupert Stadler. Zároveň uviedol, že vznikne viac nových pracovných miest, než pôvodne plánovali, a to vďaka vybudovaniu lisovne, ktorá zamestná navyše 300 ľudí. „Lisovňa uzavrie celý výrobný cyklus v našom závode v meste Győr,” povedal Stadler. Audi plánuje zvýšiť produkciu na 125 tis. áut ročne od roku 2013, kedy sa spustí rozšírená výroba závodu.

Audi rozširuje svoj maďarský závod

8. júla 2011 - (tasr)

Šéf Audi Rupert Stadler informoval, že Audi premení svoj maďarský podnik na štvrtý európsky plnohodnotný výrobný závod. Počet nových pracovných miest bude vyšší, než sa pôvodne plánovalo, vďaka vybudovaniu lisovacej linky, ktorá zamestná 300 ľudí. „Lisovacia linka v našom győrskom závode uzavrie plný výrobný cyklus,“ uviedol Stadler. Maďarský závod Audi, ktorý je dcérskou spoločnosťou najväčšej európskej automobilky Volkswagen, plánuje zvýšiť produkciu na 125-tisíc vozidiel ročne od roku 2013, keď sa spustí plná rozšírená prevádzka. Nemecký výrobca luxusných áut plánuje do konca desaťročia počet svojich zamestnancov po celom svete zvýšiť o 10-tisíc. V súčasnosti Audi na zamestnáva približne 60-tisíc ľudí.

Maďari skôr ako v roku 2018 euro neprijmú

7. júla 2011 - (reuters / tasr)

Vstup Maďarska do eurozóny je možný najskôr v roku 2018, prípadne až v roku 2020. Povedal to dnes maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. „Ak ste (ekonomicky) silný, je výhodné byť v eurozóne. No ak ste slabý, je to životu nebezpečné,” povedal Matolcsy počas verejnej diskusie o práve skončenom 6-mesačnom maďarskom predsedníctve v Európskej únii (EÚ). „Vzhľadom na to, že my sme slabí a navyše, eurozóna prechádza krízou, myslím si, že premiér Viktor Orbán má pravdu, ak tvrdí, že členom eurozóny by sme sa mohli stať okolo roku 2018 až 2020,” dodal Matolcsy.

Matolcsy: Grékom sa nikdy nemalo umožniť vstúpiť do eurozóny

7. júla 2011 - (reuters / tasr)

Slabším krajinám ako napríklad Grécko sa nikdy nemalo umožniť vstúpiť do eurozóny. Povedal to dnes maďarský minister hospodárstva György Matolcsy, ktorý dodal, že ani jeho krajina nie je na eurozónu pripravená a vstúpi do nej najskôr v roku 2018 prípadne 2020. Navyše nevylúčil, že niektoré z krajín eurozóny nakoniec blok s jednotnou menou opustia. „Grécko nemali prijať do Európskej únie (EÚ) a najmä do eurozóny,” vyhlásil Matolcsy na verejnej diskusii k ukončeniu predsedníctva Maďarska v EÚ. „Sú to vážne slová, ktoré som si ešte pred pár dňami ako predseda Ecofinu nemohol dovoliť povedať. Musím však súhlasiť s tými, ktorí tvrdia, že odobrenie vstupu Grécka bolo veľmi zlým politickým rozhodnutím,” dodal maďarský minister, podľa ktorého EÚ už vtedy mala zaviesť prísnejší dohľad vo fiškálnej oblasti, napríklad prísnejšie monitorovanie rozpočtov a tresty pre rozpočtových hriešnikov, na čom pracuje teraz. Tým by ochránila Európu „pred neustálym podvádzaním zo strany Grékov”. Dodal, že v súčasnosti žiadne ideálne riešenie v prípade Grécka neexistuje a Európa si musí vybrať z možností, z ktorých ani jedna nie je dobrá. Podrobnosti neuviedol. „Už v roku 1999 sa do eurozóny malo povoliť vstúpiť len tým štátom, ktoré by boli schopné ustáť silnejšiu konkurenciu, ktorú vytvoril nástup novej meny. Bolo by zároveň lepšie, keby sa do eurozóny neumožnilo vstúpiť ani krajinám z juhu a juhozápadu Európy, dnes sú však už členmi. Nevylučujem, že niektoré z nich členstvo ukončia, bude to však na nich,” dodal Matolcsy, ktorý v tejto súvislosti nemenoval žiadnu krajinu.

Maďarsku sa rúcajú verejné financie, no už poznajú liek

7. júla 2011 - (tasr)

Rozpočtový deficit Maďarska sa v júni 2011 zvýšil o 310,4 miliardy forintov (1,18 miliardy eur) a očakáva sa, že celoročný plán prekoná do septembra. Ku koncu roka by sa však mal opäť znížiť vďaka jednorazovým príjmom do štátneho rozpočtu, najmä v dôsledku faktického znárodnenia druhého dôchodkového piliera a uvalenia krízových daní na niektoré sektory hospodárstva. Podľa dnešného oznámenia ministerstva hospodárstva dosiahol rozpočtový deficit Maďarska za 1. polrok tohto roka približne 1,034 bilióna forintov, čo predstavuje 87,4 % revidovaného ročného cieľa. Ministerstvo očakáva, že deficit dosiahne v 3. štvrťroku 125 % revidovaného celoročného cieľa, ktorý Budapešť upravila minulý mesiac. Aj podľa analytikov sa rast deficitu ku koncu roka zastaví, no vláda to docieli len vďaka predaju fakticky znárodnených aktív súkromných dôchodkových fondov (očakáva sa prílev 529 miliárd HUF) a z dodatočných daní, ktoré uvalila na niektoré sektory. Podľa ministerstva hospodárstva by za tento rok malo Maďarsko dosiahnuť práve vďaka príjmom z predaja aktív súkromných dôchodkových fondov rozpočtový prebytok vo výške 2 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Maďarská vláda naďalej prognózuje rast ekonomiky o 3,1 %

7. júla 2011 - (sita)

Maďarská vláda sa drží svojej prognózy, ktorá počíta s rastom hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku na úrovni 3,1 %. Najskôr však musí výrazné zníženie dane z príjmu oživiť slabú domáci spotrebu, uviedol vo štvrtok Roland Natran z maďarského ministerstva hospodárstva. „Nezmenili sme prognózu ekonomického rastu,” povedal Natran pre maďarský denník Magyar Nemzet. „Môžu však nastať zmeny v jednotlivých komponentoch rastu (v investíciách, spotrebe, váhe exportu a importu),” dodal. Oficiálna vládna prognóza počíta v tomto roku s ekonomickým rastom na úrovni 3,1 % a v budúcom roku má stúpnuť HDP Maďarska o 3 %. Počas prvých troch mesiacov tohto roka hospodárstvo krajiny posilnilo medziročne o 2,5 %, motorom rastu bol export, spotreba a investície naďalej klesali. Centrálna banka prognózuje rast HDP v tomto roku na úrovni 2,6 % a očakáva, že maďarské hospodárstvo v budúcom roku posilní o 2,7 %. Analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters očakávajú rast HDP v tomto roku na úrovni 2,7 %.

Počet samovrážd v EÚ stúpol pre finančnú krízu

8. júla 2011 - (sita)

Finančná kríza podľa odborníkov „takmer určite” zapríčinila zvýšený počet samovrážd v Európe. Z analýz amerických a britských výskumníkov vyplynulo, že deväť z desiatich štúdií uskutočnených v rôznych európskych krajinách zaznamenalo v rokoch 2007 až 2009 nárast samovrážd ľudí v produktívnom veku. Nárast sa pohybuje od piatich do sedemnástich percent v závislosti od sociálnych programov jednotlivých krajín. Podľa expertov je podpora programov na udržanie ľudí v práci alebo vytváranie pracovných pozícií užitočnejšia ako finančné príspevky. Tím odborníkov použil na vypracovanie analýz údaje kancelárií Svetovej zdravotníckej organizácie v desiatich krajinách. Jediná krajina, v ktorej počet samovrážd klesol, je Rakúsko. To totiž finančná kríza príliš nezasiahla. Jednou z krajín, kde stúpol počet samovrážd minimálne, je Fínsko (päť percent), najhoršie je na tom Grécko (17 percent), za ním nasleduje Írsko (13 percent). Medzi päťpercentným a trinásťpercentným zvýšením počtu samovrážd sú krajiny Veľká Británia, Holandsko, Česká republika, Litva, Maďarsko a Rumunsko. Vo Veľkej Británii oproti priemeru z predchádzajúcich rokov narástlo číslo o desať percent. V rokoch 2007 až 2009 tam spáchalo samovraždu takmer sedem zo 100-tisíc ľudí. „Nastal tu veľký obrat. Samovraždy už boli na ústupe, no takmer vo všetkých európskych krajinách začal ich počet stúpať. Takmer určite tento fakt súvisí s finančnou krízou,” povedal za výskumnícky tím David Stuckler. Dodal tiež, že ekonomické problémy mohli byť príčinou aj mnohých srdcovo-cievnych ochorení. Odborníci si tiež všimli nižší počet úmrtí pri autonehodách, čo dávajú do súvisu so striedmejším používaním vozidiel v ťažkých časoch. BBC nedávno prišla so správou, že počas finančnej krízy výrazne vzrástol počet lekárskych predpisov na antidepresíva. Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

Slovenskí kalvíni sú už v maďarskej cirkvi

5. júla 2011 - (Pravda)

Asi 28-tisíc slovenských kalvínov sa stalo rukojemníkmi veľkomaďarskej politiky. Bez toho, aby s tým súhlasili, ich spolu s 80-tisíc maďarskými kalvínmi zo Slovenska začlenili do Maďarskej reformovanej cirkvi. Sporné rozhodnutie pred vyše dvoma týždňami napriek protestom schválil generálny konvent v Temešvári. Slovenskí kalvíni to chcú riešiť, pričom nevylučujú ani rozdelenie cirkvi. Vzniknúť však môže aj právny problém, keďže Reformovaná kresťanská cirkev je u nás zaregistrovaná a dostáva peniaze od štátu. Začlenenie kalvínov zo Slovenska pod maďarskú cirkev presadilo jej vedenie zložené z veriacich maďarskej národnosti. Nikto zo slovenských zástupcov sa na konvente nezúčastnil, ich protesty cirkevní hodnostári ignorovali. „Informáciu, že predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi súhlasili so začlenením do Maďarskej reformovanej cirkvi, sme prijali s ľútosťou. Výhrady, ktoré sme mali, stále platia,” povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť cirkvi. Nespokojní veriaci teraz vyhodnocujú situáciu. Objavujú sa aj úvahy o odtrhnutí z materskej organizácie. „Nejde ani tak o slovenskú a maďarskú časť cirkvi, skôr o to, či súhlasia s tým začlenením, alebo nie. Zhoda totiž nepanuje ani medzi viacerými maďarskými veriacimi,” vysvetlil Hamari. Podľa neho to nie je iba národnostný problém, ale aj otázka toho, či je zlúčenie pre kalvínov na Slovensku prospešné. O ďalšom postupe budú teraz rokovať tí zástupcovia cirkvi, ktorí boli proti, potom o tom budú vyjednávať s ostatnými cirkevnými hodnostármi. Závery by mali byť známe o pár dní. Otázne je, ako sa k veci postaví ministerstvo kultúry, ktoré má na starosti financovanie cirkvi. Šéf rezortu Daniel Krajcer (SaS) sa so zástupcami kalvínov stretol už v máji po tom, čo ich začlenenie schválila synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi. Jej rozhodnutie rešpektuje, no vzhľadom na to, že aj medzi jej členmi panujú odlišné názory, požiadalo ministerstvo o viaceré religionistické posudky u nás i v zahraničí. „Najdôležitejšie je posúdenie otázky, či pripojením nenastane zmena podstaty Reformovanej kresťanskej cirkvi,” upozornila hovorkyňa rezortu Eva Chudinová s tým, že doručenie posudkov očakávajú v najbližších dňoch. Potom si dajú vypracovať nezávislé právne analýzy. Ako už Pravda informovala, Maďarská reformovaná cirkev vznikla pred troma rokmi s cieľom pospájať kalvínov z územia bývalého Uhorska. Medzitým sa do nej začlenili reformovaní kresťania z Maďarska, Srbska, Slovinska, Rumunska a Podkarpatska. Kalvíni zo Slovenska to pred dvoma rokmi odmietli, teraz s tým ich vedenie súhlasilo, a to navzdory protestom veriacich slovenskej národnosti. Z takmer 110-tisíc kalvínov na Slovensku tvoria takmer štvrtinu. Slovenskí kalvíni upozorňujú, že po potvrdení ratifikačnej listiny prídu o nezávislosť svojej cirkvi, ktorú im zaručuje vlastná ústava. Údajne sa tým stanú len „čiastkovou cirkvou”, prípadne pobočkou maďarskej. Ústava Maďarskej reformovanej cirkvi pritom hovorí o „trianonskom mierovom diktáte” a násilnom rozdelení maďarských veriacich v Karpatskej kotline, čo Slováci pokladajú za návrat pred rok 1918. Možné následky si uvedomuje aj vedenie Reformovanej kresťanskej cirkvi. V Temešvári to priznal jej biskup László Fazekas. „Po májovom stretnutí, keď sme vyjadrili zámer pripojenia sa k maďarskému reformovanému spoločenstvu, sa rozprúdila negatívna diskusia v tlači. Z ministerstva zaznel názor, že podstúpi právne kroky a preskúma, aké dôsledky by to mohlo mať na našu registráciu a financovanie. Nevieme, čo nás čaká po návrate domov,” vyhlásil.

Kalvíni na Slovensku

* v roku 2001 sa k nej prihlásilo 109 735 obyvateľov, z toho 27 970 slovenskej národnosti, zvyšok maďarskej

* na čele je biskup (maďarskej národnosti), ktorý má dvoch zástupcov - jedného pre slovenskú časť cirkvi, druhého pre maďarskú

* cirkev sa člení na cirkevné zbory, tie tvoria senioráty

* na území Slovenska je 9 seniorátov, z toho sú dva čisto slovenské - michalovský a ondavsko-hornádsky, slovenskí veriaci však spadajú aj pod iné senioráty

* cirkev sa riadi vlastnou ústavou, ktorú schválili v decembri 2002

* najvyšším zákonodarným a riadiacim orgánom cirkvi je synoda, ktorá má 36 zvolených zástupcov

Historik Turčan: Nie sme dedičmi diela Cyrila a Metoda

6. júla 2011 - (Sme)

O význame Cyrila a Metoda pre Slovensko a Slovákov sme hovorili s archeológom a kustódom Archeologického múzea SNM v Bratislave Vladimírom Turčanom. Už na základnej škole sa deti učia o solúnskych bratoch Cyrilovi a Metodovi ako o vierozvestoch, ktorí na Veľkú Moravu priniesli v roku 863 kresťanstvo a staroslovienske písmo. Nedávne archeologické nálezy v Bojnej pri Topoľčanoch dokazujú, že kresťanstvo bolo na území Veľkej Moravy už pred ich príchodom a Slovania už vtedy komunikovali vlastným jazykom. Nebude potrebné poopraviť naše dejiny?

http://www.sme.sk/c/5966312/historik-turcan-nie-sme-dedicmi-diela-cyrila-a-metoda.html

Oslavy Cyrila a Metoda v Maďarsku alebo Ako sa hľadá prezident

6. júla 2011 - (Peter Toti Tóth - blog.sme.sk)

Výstup na najvyšší štít Vysokých Tatier nie je jednoduchý. Gerlach (2654 m n. m.) je ťažko prístupná hora, turisti naň môžu ísť len v sprievode horského vodcu. Menej komplikované je vyštverať sa na Veľký Kriváň, najvyšší vrch Malej Fatry (1709 m n. m.). Hravo zdolateľný je najvyšší bod maďarského pohoria Matra. Na Modravú horu, po maďarsky Kékestető (1014 m n. m.), vedie asfaltová cesta. A práve tu som oslavoval sviatok príchodu svätcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Neformálne podujatie už druhý rok po sebe zvolal advokát, bývalý premiér a predseda KDH Ján Čarnogurský. Prišlo okolo 60 ľudí. Medzi inými aj bývalý dlhoročný poslanec SNS Víťazoslav Moric, ľavicový intelektuál Eduard Chmelár a mladý predseda SDĽ Marek Blaha. V hlúčiku ľudí počúvajúcich spev národných a ľudových piesní milých dám z východného Slovenska bolo vidieť aj prvého československého špióna na území bývalého Sovietskeho zväzu po roku 1989 a prvého šéfa slovenskej rozviedky Igora Cibulu. O ceste Jána Čarnogurského na Modravú horu, ktorá viedla cez Kosovo, sa pravdepodobne čoskoro dočítame na jeho stránke jancarnogursky.sk. Ťažko písať o motivácii jednotlivých prítomných, prečo prišli v tento sviatočný deň do pohoria, ktoré síce máme v štátnom znaku, no všeobecné povedomie o jeho existencii je trochu zahalené hmlou. Za seba môžem povedať, že išlo o potvrdenie si historickej identity, ktorá je nielen slovenská a československá, ale aj uhorská. Uhorsko je dnes na Slovensku vnímané v dvoch prevažne negatívnych súvislostiach. Prvá: išlo o štát, ktorý v 19. storočí Slovákov takmer pripravil o národnú identitu. Druhá: ide o mytologizovaný historický symbol nacionalistov z Jobbiku a Fideszu, podľa ktorých bolo Uhorsko maďarským národným štátom. Jedno aj druhé vnímanie sú veľmi úzke, nehistorické a nepravdivé. Uhorsko bolo viacnárodným štátom, ktorému nevládli len Maďari (Arpádovci), ale aj iné panovnícke rody: český kráľ Václav III., Oto Bavorský, Anjouovci, Jagelovci, Luxemburgovci, v rakúsko-uhorskom štáte nám potom spoločne vládli takmer 400 rokov dve vetvy rodu Habsburgovcov. A bolo to ešte oveľa komplikovanejšie, ale v tomto texte o to nejde. Skrátka a dobre, postmoderným slovníkom môžeme povedať, že Uhorsko bolo dlhé stáročia multikultúrnym štátom Maďarov, Slovákov, Rumunov, Nemcov Chorvátov i Srbov. A Židov. Vyznávali sa v ňom kresťanstvo (od katolíckeho, cez protestantské, až po pravoslávie), židovská a v malej miere aj moslimská viera. Uhorsko prišlo o svoju národnostnú toleranciu najmä v 19. storočí, obzvlášť počas takzvanej jari národov, ktorá však bola zároveň aj zrodením militantného nacionálneho egoizmu. Ťažko sa preto hnevať na Maďarov, keď Slovensko volajú Hornou zemou. Je to vyjadrením ich historického vedomia, aj keď tušíme, že poniektorí z nich sa nevedia zmieriť so súčasným geopolitickým status quo. My sa len môžeme zamýšľať, prečo sme si dali vnútiť predstavu, že naša historická identita sa viaže len na hranice súčasného slovenského štátu. Aj Dolná zem, Veľká nížina či Sedmohradsko politicky a kultúrne utvárali našu identitu. A my by sme sa o ňu mali začať zaujímať. Inak nám ju ukradnú nacionalisti považujúci Uhorsko za maďarský národný štát. Z týchto dôvodov považujem oslavu sviatku slovanských vierozvestcov na najvyššom vrchu Maďarska za príhodnú symbolickú udalosť. Zdá sa vám, že je to priveľký mišmaš? Áno, je. Celá stredná Európa je mišmaš. Tak napríklad Česi spolu s nami oslavovali Cyrila a Metoda a hneď deň na to (dnes) si pripomínajú upálenie majstra Jána Husa. Všetci traja vyšli z lona tej istej cirkvi, no reprezentujú celkom odlišné symboly. A tak to je aj v našich dejinách a tak sa to má aj s našou súčasnosťou. Utorková oslava mala ešte jeden rozmer. Koľko iných slovenských osobností, okrem Jána Čarnogurského, by dokázalo na sviatok Cyrila a Metoda dostať do Maďarska takú pestrú spoločnosť - desiatky predstaviteľov pospolitého ľudu, ľavicového učenca, národne orientovaného politika, predsedu ľavicovej strany a penzionovaného špióna? Čarnogurský v sebe spája ľudový aj intelektuálny rozmer. Má potenciál prepájať našu historickú identitu s aktuálnymi národnými a štátnymi záujmami. Ján Čarnogurský je muž, ktorý ešte nepovedal posledné slovo. Po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi by v ňom Slovensko konečne mohlo mať prezidenta schopného pozrieť sa nielen do spätného zrkadla našich dejín, ale nájsť v ňom aj odpovede pre našu budúcnosť v siločiarach európskej geopolitiky.

EP: Maďarská ústava by mala obsahovať

zmienku o územnej celistvosti iných krajín

5. júla 2011 - (tasr)

Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa dnes zaoberali novou maďarskou ústavou, v prijatom uznesení vyzvali maďarskú vládu, aby do preambuly ústavy zaradila i zmienku o rešpektovaní územnej celistvosti iných krajín. Poslanci EP v uznesení, ktoré dnes plénum schválilo pomerom hlasov 331 „za” ku 274 „proti”, pričom 54 sa zdržalo, žiadajú, aby maďarské orgány v ústave, vrátane jej preambuly, jednoznačne zaručili, že Maďarsko bude rešpektovať územnú celistvosť iných krajín pri hľadaní podpory u osôb maďarskej národnosti žijúcich v zahraničí. V oblasti súdnictva europoslanci odporúčajú, aby Ústavný súd Maďarskej republiky opätovne získal právo posudzovať akékoľvek predpisy súvisiace s rozpočtom, a to bez výnimiek. Uznesenie poslancov EP zároveň odporúča prehodnotiť ustanovenia o nižšom povinnom veku odchodu do dôchodku pre sudcov. V súvislosti s nadchádzajúcou prípravou a schvaľovaním návrhov základných právnych predpisov, na ktorých prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina, europoslanci vyzvali maďarské orgány na aktívnu snahu o dosiahnutie konsenzu a širokú verejnú diskusiu. Poslanci EP sa témy maďarskej ústavy dotkli aj počas dnešnej diskusie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý vystúpil na plenárnom zasadnutí EP. Novú maďarskú ústavu schválilo Maďarské národné zhromaždenie 18. apríla 2011. Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy v otázkach ústavného práva, zverejnila svoje stanovisko 20. júna. Mnohé odporúčania, ktoré boli jeho súčasťou, boli premietnuté aj do dnes schváleného uznesenia poslancov EP. Európsky parlament sa maďarskou ústavou zaoberal už na svojom júnovom zasadnutí v Štrasburgu, hlasovanie o uznesení však bolo odložené až do momentu zverejnenia stanoviska Benátskej komisie.

Europoslankyňa A. Záborská nepodporila

uznesenie EP o revízii maďarskej ústavy

5. júla 2011 - (tasr)

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH) nepodporila dnes uznesenie Európskeho parlamentu (EP) o revízii maďarskej ústavy. „Každý členský štát má právo prijať ústavu, ktorú jeho občania považujú za najlepšiu. O nesúlade zákonov členského štátu s právom EÚ rozhoduje Európsky súd, nie parlament,” vysvetlila svoje rozhodnutie pre TASR. Spoločný návrh uznesenia o novej maďarskej ústave predložila skupina európskych socialistov (S&D), Aliancia liberálov (ALDE) a frakcia Zelených (GUE/NGL). Hlavným predmetom diskusie v Európskom parlamente bola podľa Záborskej asistenta Petra Stacha najmä ústavná definícia manželstva ako zväzku medzi jednou ženou a jedným mužom a ochrana nenarodeného života. „Uznesenie tiež vyzýva Maďarsko, aby rešpektovalo územnú celistvosť okolitých štátov, ale nová maďarská ústava ju nijako nespochybňuje,” zdôraznila Záborská. Podľa nej je pre zlepšenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom dôležité, aby sa postupne obnovila vzájomná dôvera. „Očakávam, že maďarská vláda využije túto príležitosť pri príprave vykonávacích predpisov, na ktoré sa nová ústava odvoláva. Dobré susedské vzťahy sú totiž spoločným záujmom Slovákov a Maďarov,” dodala europoslankyňa. Europoslanci dnes predmetné uznesenie schválili v pomere 331 hlasov za a 274 proti. Rezolúcia EP o maďarskej ústave vychádzala aj z odporúčaní, ktoré vláde Viktora Orbána adresovala Benátska komisia.

V Nemecku zomrel syn posledného rakúskeho cisára Otto

4. júla 2011 - (sme / dpa / apa / reuters)

Otto von Habsburg, najstarší syn posledného rakúskeho cisára a posledného uhorského kráľa Karola I. (IV.), zomrel ráno v Bavorsku vo veku 98 rokov. Informovala o tom jeho hovorkyňa. „Pokojne zaspal,” povedala pre tlačovú agentúru DPA zamestnankyňa jeho domácnosti v obci Pöcking pri Starnberskom jazere juhozápadne od Mníchova. Bližšie podrobnosti neboli známe. Otto von Habsburg sa narodil 20. novembra 1912, dva roky pred začiatkom prvej svetovej vojny, po ktorej zaniklo Rakúsko-Uhorsko a po ktorej musela jeho rodina odísť do exilu. V roku 1922, po smrti svojho otca arcivojvodu Karola, sa stal hlavou Habsbursko-lotrinskej dynastie. Otto von Habsburg, v Rakúsku oficiálne Otto Habsburg-Lothringen, bol dlhoročným poslancom Európskeho parlamentu za bavorskú Kresťansko-sociálnu úniu (CSU) a čestným prezidentom Paneurópskej únie. Okrem angažovanosti v politike bol publicistom, novinárom a spisovateľom a vystupoval po celom svete s prednáškami o medzinárodných vzťahoch. Bol občanom Rakúska, Maďarska, Nemecka a Chorvátska.

Otto by bol dôstojný cisár

4. júla 2011 - (aktuality.sk)

Otto von Habsburg, syn posledného rakúsko-uhorského cisára Karola I. dnes zomrel vo veku 98 rokov. Bezprostredne po prvej svetovej vojne boli u nás všetci radi, že sa tejto dynastie zbavili. Avšak neskôr sme si prežili fašizmus i komunizmus, a monarchia v spätnom zrkadle nevyzerá až tak zle. Otto bol obom totalitným režimom tŕňom v oku:

http://www.aktuality.sk/clanok/189673/komentar-otto-by-bol-dostojny-cisar

Otto von Habsburg: Otto von Europa

4. júla 2011 - (aktuality.sk)

Ak by sa v roku 1918 nebola rozpadla rakúsko-uhorská monarchia, v pondelok by bol zomrel cisár habsburskej ríše. Takto však nezomrela postava, ktorá patrí minulosti: zomrel vášnivý Paneurópan, federalista, veľká osobnosť európskej integrácie. (...)Pri svojom nabitom programe nie raz improvizoval. Stalo sa, že sme ho vyzvali, aby šiel k rečníckemu pultu. Rýchlo sa potichu spýtal: „O čom mám hovoriť? V akom jazyku? Ako dlho?” Pokyny dodržal presne a jeho prejav bolo možné uverejniť bez akejkoľvek štylistickej či obsahovej korektúry. Na oslave jeho 95. narodenín v Dome priemyslu vo Viedni vystúpilo šesť slávnostných rečníkov; hovorili po nemecky, anglicky, francúzsky, španielsky. Otto si nerobil nijaké poznámky. Ale vo svojom ďakovnom prejave reagoval na každého z nich v jeho jazyku a vecne k téme, ktorá odznela. Čo ho môže charakterizovať lepšie? V pondelok ráno odišiel kus európskej histórie, odišiel človek, ktorý formoval Európu súčasnosti a budúcnosti:

http://www.sme.sk/c/5970403/otto-von-habsburg-otto-von-europa.html

Zomrel najstarší syn posledného rakúskeho cisára

4. júla 2011 - (sita)

Otto Habsburský, najstarší syn posledného rakúskeho cisára a maďarského kráľa Karola I. a jeho manželky Zity, zomrel v pondelok vo veku nedožitých 99. rokov v Bavorsku, kde žil. Mal rakúske, maďarské, nemecké a chorvátske občianstvo, uviedla rakúska vysielacia spoločnosť ORF na svojej internetovej stránke. Po dlhých rokoch života v exile bol Otto Habsburský nekompromisným zástancom európskej myšlienky. Rozšírenie Európskej únie o bývalé krajiny Varšavského paktu považoval za splnenie svojej idey „životného priestoru”. Trvalo však dlho, kým sa Rakúsko s Ottom Habsburským uzmierilo. Po rozpade Rakúsko-Uhorska na konci prvej svetovej vojny žil Otto Habsburský až do marca 1919 so svojimi rodičmi na zámku Eckartsau v Dolnom Rakúsku, potom museli Rakúsko opustiť. Žili v exile vo Švajčiarsku, neskôr na Madeire a v Španielsku. Po vzniku Rakúskej republiky mal Otto zo zákona z roku 1919 zakázaný návrat do vlasti, kým sa nezriekne svojich nástupníckych práv, čo urobil v roku 1961, a tým získal rakúske občianstvo. Potom žil v USA, vo Francúzsku, Španielsku a od roku 1954 v Pöckingu v Bavorsku, kde aj zomrel. Otto Habsburský má 7 detí, 22 vnukov a 2 pravnukov. Na čele habsburského rodu je jeho najstarší syn Karol, ktorý žije v Rakúsku.

Maďarskí odborári sa s vládou nedohodli, štrajkovať zatiaľ nebudú

4. júla 2011 - (tasr)

Úprava zákonníka práce, zvýhodnený odchod do dôchodku a zmeny v systéme kolektívneho vyjednávania boli hlavnými témami dnešného neúspešného rokovania zástupcov piatich odborárskych organizácií s predstaviteľmi maďarskej vlády. Odborári avizovali, že plánovaný štrajk na 7. júla odvolávajú. Postoje vlády a odborárov sa nezblížili, k dohode medzi nimi nedošlo, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Štátny tajomník pre politiku zamestnávania Sándor Czomba a predseda konfederácie odborových zväzov Liga István Gaskó novinárom povedali, že v rokovaniach budú pokračovať neskôr. Gaskó pripomenul, že od vlády požadujú, aby nerobila žiadne zmeny v otázkach úpravy odchodu do dôchodku, kým nebude pripravená koncepcia úpravy dôchodkov, v rámci ktorej by bolo možné vyjednávať aj o terajšom postoji vlády k zvýhodnenému odchodu do dôchodku. Štrajk vyhlásený Ligou na 7. júla podľa jeho vyjadrenia odvolali. Na schôdzke na pôde ministerstva národného hospodárstva v Budapešti sa zúčastnili zástupcovia Združenia odborov autobusovej dopravy, konfederácie Liga, Združenia zjednoteného zväzu pracovníkov priemyslu elektrickej energetiky, Združenia pracovníkov mestskej hromadnej dopravy a Slobodných odborov inžinierov a technikov. Odborári od premiéra Viktora Orbána ešte v polovici júna žiadali, aby v otázkach štrajkových požiadaviek vláda určila svojho zástupcu do piatich dní a začala s nimi rokovať.

Štrasburg vysiela do Budapešti kontrolu

4. júla 2011 - (tasr)

V súvislosti so žiadosťou o proces monitorovania Maďarska pricestujú v stredu do Budapešti dve pozorovateľky Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, informovala dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Proces monitorovania iniciovalo v januári 24 členov zhromaždenia, ktorí si myslia, že udalosti uplynulého obdobia v Maďarsku sú dôvodom na „vážne obavy” v oblasti ľudských práv, vlády zákonov a fungovania demokratických inštitúcií. Úlohou švédskej pozorovateľky Kerstin Lundgrenovej a jej českej kolegyne Jany Fischerovej bude posúdiť, či sa má začať proces monitorovania. Spravodajkyne sa stretnú s predsedom maďarského parlamentu, vicepremiérom, predsedom ústavného súdu, s členmi parlamentných frakcií a výborov, so zástupcami občianskych organizácií a s predstaviteľmi diplomatických misií v Maďarsku.

Slota: Budapešť naťahuje paprče už aj do Rakúska

3. júla 2011 - (tasr)

Ostatné vyjadrenia podpredsedu maďarskej vlády Zsolta Semjéna opäť podľa predsedu národniarov Jána Slotu potvrdzujú varovania SNS. Tá pred niekoľkými mesiacmi pri otvorení témy dvojakého občianstva tvrdila, že to bude nebezpečné. „Semjén už otvorene hovorí o tom, že občania cudzieho štátu, ktorí budú mať maďarské občianstvo, môžu nielen voliť zástupcov do maďarských štátnych orgánov, ale byť do nich aj zvolení,” upozorňuje líder SNS v stanovisku, ktoré dnes poskytol TASR. Podľa jeho názoru by táto ich snaha mohla vyústiť do ostrého vojenského stretu Maďarska s niektorým zo susedných štátov. Fakt, že každý v Európe rozpínavosť Maďarska len kritizuje, ale reálne s tým nič nerobí, si uvedomujú už aj naši susedia v Rakúsku. Tam najnovšie „začala Budapešť naťahovať paprče”, konštatoval Slota. Zaráža ho, ako sa maďarskí predstavitelia arogantne vyjadrili, že preskúmajú postavenie ich menšiny v Rakúsku. Rakúska vláda má totiž záujem urobiť poriadok vo využívaní jazykov národnostných menšín vo vzťahu k štátnemu jazyku. „Sme radi, že súčasná snaha SNS formou referenda vrátiť slovenskému jazyku pevné postavenie štátneho jazyka na území Slovenska voči tvrdým a neúprosným chápadlám Budapešti je dôvodná a už nie je v Európe ojedinelá,” vyjadril sa predseda strany. Podľa jeho slov je však škoda, že súčasná vláda SR sa „ukláňa” Budapešti a premiérka Iveta Radičová sa „chichúňa a objíma s členmi maďarskej vlády namiesto toho, aby bránila záujmy svojich občanov”. Národniari budú spolu s ďalšími európskymi národnými stranami vyvíjať tlak na to, aby tieto veci začali riešiť európske inštitúcie.

V Maďarsku zatkli socialistického exministra pre špionáž

4. júla 2011 - (čtk)

Bývalého maďarského ministra pre tajné služby Györgya Szilvásyho zatkli cez víkend pre podozrenie zo špionáže. Táto informácia sa objavila na Facebooku socialistického expremiéra Ferenca Gyurcsánya, a tiež na niektorých serveroch kritických voči vláde súčasného premiéra Viktora Orbána. Szilvásyho mali zatknúť v sobotu skoro ráno po domovej prehliadke. Szilvásy patril medzi ministrov Gyurcsányovej socialistickej vlády. Podľa internetových médií mu priťažila výpoveď jeho bývalého podriadeného, bývalého šéfa tajnej služby Lajosa Galambosa. Ten je takisto podozrivý zo špionáže. Galambos je od predminulého týždňa v domácom väzení, keď aj u neho úrady najskôr urobili domovú prehliadku. Szilvásy pred svojím vymenovaním za ministra so zodpovednosťou za tajné služby pôsobil ako šéf Gyurscányovho sekretariátu. Expremiér aj celá Maďarská socialistická strana považujú Szilvásyho za nevinného.

Maďari zatýkali za špionáž

4. júla 2011 - (Adriana Zsigová - Sme)

V Maďarsku zatkli dvoch vysokých štátnych funkcionárov bývalej vlády Ferenca Gyurcsánya pre podozrenia zo špionáže. Maďarská spravodajská televízia HírTV najskôr informovala, že v piatok uvalili domáce väzenie na bývalého šéfa tajnej služby Lajosa Galambosa a podrobili ho domovej prehliadke. Maďarskú tajnú službu viedol do roku 2007 počas vlády socialistov. Na základe jeho výpovede začali vyšetrovať aj jeho bývalého nadriadeného, exministra pre tajné služby Györgya Szilvásyho. Ten skončil vo vyšetrovacej väzbe potom, ako prehľadali jeho dom. V sobotu ešte vypočuli a vzali do väzby aj ďalšieho bývalého šéfa tajnej služby Sándora Laborca. Všetkých podozrievajú z protištátnej činnosti. Ako konkrétne sa jej mali dopustiť, maďarské médiá len špekulujú, pretože je celé vyšetrovanie je zahalené tajomstvom. Podľa HírTV môžu zatknutia súvisieť s podozreniami, že spomínané osoby sa v minulosti zaplietli do prevodu akcií ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL pod ruský vplyv. Vyšetrovanie prebieha už pol roka, no doteraz to bolo v tajnosti. Na verejnosť sa prípad dostal až potom, čo expremiér Gyurcsány napísal o zatknutí svojho ministra na blogu. Szilvásyho, ktorý kedysi viedol jeho sekretariát, sa zastal s tým, že prokuratúra podľa neho koná pod politickým tlakom Fideszu premiéra Viktora Orbána. Súčasný šéf socialistov Attila Mesterházy označil Szilvásyho za obeť politického zúčtovania.

Predseda Jobbiku vyzval na zjednotenie gardistov

3. júla 2011 - (tasr)

Predseda parlamentnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik a poslanec Gábor Vona dnes na zhromaždení novej gardistickej organizácie vyzval v Budapešti na zjednotenie všetky organizácie, ktorých členovia sa považujú za gardistov. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, Vona vystúpil s prejavom na podujatí Novej maďarskej gardy. Účastníci oblečení v bielych košeliach a čiernych nohaviciach zoradení do útvaru si pripomenuli zhromaždenie zo 4. júla 2009, na ktorom približne 200 gardistov protestovalo proti tomu, že pôvodnú Maďarskú gardu súd právoplatne rozpustil. Polícia ich rozohnala slzotvorným plynom a odviedla 216 ľudí, medzi nimi aj Vonu. Predseda Jobbiku, ktorý bol zakladateľom Maďarskej gardy, pred takmer 500 gardistami dnes povedal, že rozkol neslúži záujmom maďarského ľudu. Preto by sa podľa jeho vyjadrenia mali rôzne gardistické skupiny, ktoré sú v súčasnosti rozdelené kvôli rôznym záujmom a nezhodám, ešte v tomto roku spojiť. Poslanec Jobbiku Levente Murányi v prejave zdôraznil, že gardisti nie sú nacistami, fašistami, ani polovojenskou organizáciou, ale že sú to Maďari.

Orbána opäť zvolili za predsedu Fideszu

3. júla 2011 - (webnoviny.sk)

Maďarské vládne hnutie Fidesz si v nedeľu na celoštátnom kongrese podľa očakávania za svojho predsedu opäť zvolilo premiéra Viktora Orbána. Ten chce podľa vlastných slov naďalej pokračovať v nastúpenej politike. V prejave po svojom zvolení sa okrem svojich ďalších plánov venoval aj kritike opozičných socialistov. „Politika presadzovaná maďarskými a zahraničnými socialistami je jednoduchá: demokracia existuje len vtedy, ak sú vo vláde,” odkázal opozičnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP) Orbán. Jej predstaviteľov zároveň nepriamo obvinil z ekonomickej a dlhovej krízy, s ktorou Maďarsko v uplynulých rokoch bojuje. Z tohto dôvodu musela krajina už dávnejšie požiadať o pôžičku Medzinárodný menový fond (MMF). „Niektorí ľudia chcú presmerovať Maďarsko na cestu Grécka, Fidesz je však odhodlaný vydať sa na cestu budúcnosti,” vyhlásil staronový predseda súčasnej najsilnejšej maďarskej strany.

Orbán: Nedopustíme, aby sa Maďarsko vrátilo na grécku cestu

3. júla 2011 - (tasr)

Delegáti 24. kongresu vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz dnes v Budapešti potvrdili vo funkcii predsedu strany Viktora Orbána. Staronový predseda povedal, že jeho strana nenechá, aby sa Maďarsko vrátilo na grécku cestu. Podľa maďarskej komerčnej spravodajskej rozhlasovej stanice InfoRádió Orbán povedal, že jeho vláda a Fidesz sa „v každej situácii a voči každému postavil na stranu Maďarska a ľudí žijúcich v ňom”. Maďarská vláda podľa jeho slov odvrátila útoky. Orbán podčiarkol, že nestrpí od nikoho, aby zasahoval do záležitostí Maďarska a aby poúčal Maďarov. „Postavili sme sa na stranu ľudí, keď namiesto reštrikcií sme zaviedli bankovú a krízovú daň, aj keď sme sa ticho a pokojne rozlúčili s Medzinárodným menovým fondom.” Pripomenul tiež, že príslušníkom poriadkových síl, ktorí protestovali proti zrušeniu výsluhového dôchodku, oznámili, že nikto - teda ani oni - si nemôže nárokovať neodôvodnené výhody. Predseda vlády a Fideszu ďalej zdôraznil, že vláda nedopustí, aby sa Maďarsko vrátilo na „grécku cestu”. Orbán avizoval pripravenosť jeho strany na historicky najväčší boj proti chybám minulosti a proti tým, ktorí dodnes obhajujú tieto chyby. „Existujú takí, ktorí pochodili dobre, pričom ľudia stratili plody svojej práce; a existujú takí, ktorí zarobili na tom, že krajinu zadlžili až po uši,” konštatoval Orbán. Dodal, že sú ešte aj takí, ktorí namiesto „cesty budúcnosti” chcú Maďarsko nesmerovať na „grécku cestu”, Fidesz však pôjde cestou budúcnosti. Delegáti zjazdu, ktorý sa koná každé dva roky, potvrdili vo funkciách aj podpredsedov Lajosa Kósu, Ildikó Pelczné Gállovú, Zoltána Pokorného a Mihálya Vargu.

Orbán bol na čele EÚ nevýrazný

Koniec maďarského predsedníctva. Vládu susedov zatienila grécka kríza.

4. júla 2011 - (Nina Klusová - hnonline.sk)

Maďari cez víkend uzavreli svoje predsedníctvo v Európskej únii, počas ktorého sa viackrát dostali pod paľbu kritiky. Kontroverzná ústava, mediálny zákon či podozrivé dosadzovanie ústavných sudcov blízkych vládnemu Fideszu - to všetko vyčítali viacerí európski politici kabinetu premiéra Viktora Orbána. Ten po šiestich mesiacoch odovzdal predsedníctvo EÚ poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi. Podľa analytikov sprevádzali Orbánovo vládnutie EÚ problémy európskych ekonomík. „Predsedníctvo Maďarska bolo málo výrazné. V Európe sa odohrávalo množstvo dramatických udalostí, ktoré súviseli najmä s ekonomickou krízou v Grécku,“ povedal pre HN český politológ Jíři Pehe. Podľa neho sa problémy eurozóny Maďarov prakticky nedotýkali, keďže k nej nepatria. Kritika prišla hlavne za presadzovanie moci. „Paradoxne, keby Maďarsko nemalo predsedníctvo, Európa by si rozhodnutia Fideszu všímala pravdepodobne omnoho menej,“ dodal Pehe. Experti pritom hovoria o zhovievavosti Bruselu. Únia podľa nich nechcela výrazne zasahovať do vnútropolitického riadenia predsedajúcej krajiny. „Hrozí nebezpečenstvo, že ak bude únia upriamená na kolabujúce Grécko, či možno čoskoro aj Portugalsko a Španielsko, nebude si všímať autoritárske tendencie Fideszu,“ obáva sa Pehe. Podľa neho malo pre Orbána predsedníctvo aj kontrolnú funkciu a svoje plány nemohol uplatňovať do takej miery, ako by si chcel.

Poľsko preberá predsedníctvo EÚ

1. júla 2011 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vo Varšave symbolicky odovzdal predsedníctvo Európskej únie (EÚ) predsedovi poľskej vlády Donaldovi Tuskovi. Jeho krajina bude formálne šéfovať celej európskej dvadsaťsedmičke od 1. júla do 31. decembra, keď štafetu na pol roka prevezme Dánsko a po ňom Cyprus. Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s Tuskom stručne zhodnotil úspechy uplynulého maďarského predsedníctva. Podľa neho medzi ne patrí najmä uzavretie prístupových rokovaní Chorvátska s Európskou úniou, prijatie takzvanej rómskej stratégie a pokrok v posilňovaní hospodárskeho riadenia v rámci EÚ. Tusk Maďarsku zablahoželal k úspešnému vedeniu európskej dvadsaťsedmičky a od Orbána prijal darček v podobe desaťlitrového suda tokajského vína. Varšava bude únii predsedať prvýkrát od svojho vstupu v roku 2004. Prioritami poľského vedenia EÚ bude ďalšie rozširovanie 27-členného bloku ako aj prijímanie rozpočtových zmien, ktoré budú stimulovať ekonomický rast. Poľsko sa chce tiež sústrediť na opätovné obnovenie dôvery v rámci EÚ, ktorá je oslabená finančnou krízou postihujúcou niektoré členské krajiny ako aj spormi v súvislosti s prílevom utečencov zo Severnej Afriky.

Maďarsko odovzdalo predsedníctvo Európskej únie Poľsku

1. júla 2011 - (dpa / pap / tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán vo Varšave oficiálne odovzdal predsedníctvo Európskej únie predsedovi poľskej vlády Donaldovi Tuskovi, ktorý maďarské predsedníctvo označil za „prakticky bezchybné vo veľmi zložitom čase”. Poľsko, ktoré je členom Únie od roku 2004, sa po prvý raz ujalo šesťmesačného rotujúceho predsedníctva. A to v čase, keď Únia čelí jednej z najväčších skúšok - tri z jej členských krajín potrebujú medzinárodnú finančnú pomoc a vo verejnej mienke zavládlo napätie pre úsporné opatrenia vlád. Poľský prezident Bronislaw Komorowski na slávnostnom zasadnutí parlamentu pripomenul, že dnešný deň je „symbolickým momentom” poľských dejín, pretože presne pred 20 rokmi zanikla Varšavská zmluva. Poľské členstvo v Únii „je uskutočnením snov mnohých generácií o stabilnom politickom členstve v západnom svete”, povedal a poľské predsedníctvo označil za „korunováciu” úsilia krajiny od pádu komunizmu v roku 1989. „Predsedníctvo je tiež skúškou našej schopnosti prevziať zodpovednosť za Európu,” pokračoval prezident. Poliaci sa môžu podeliť s Európanmi o svoje nadšenie pre Úniu, o svoje skúsenosti zo zvrhnutia komunizmu a o svoju vďačnosť za slobodu, dodal Komorowski. Poľský premiér Donald Tusk reportérom vo Varšave povedal, že solidarita Európskej únie musí byť viac ako iba heslo v čase, keď kontinent čelí pretrvávajúcej hospodárskej kríze a obnovenému skepticizmu o svojej jednote. „Množstvo základov európskeho spoločenstva je dnes kritizovaných. Je však dôležité, aby napriek všetkému zvíťazil duch vzájomnej pomoci, ktorý zmení Európu k lepšiemu,” uviedol Tusk. „Doteraz, môžem povedať, egoistický národný záujem nezvíťazil.” Tusk vyjadril obavy z možného oslabenia schengenskej dohody o voľnom pohybe osôb uprostred diskusie Únie o migrácii a všeobecnejšie z vynorenia sa nového druhu euroskepticizmu. Prejavuje sa vo vyhláseniach politikov, ktorí proklamujú, že „sú pre Úniu a podporu integrácie, ale súčasne navrhujú kroky, ktoré spoločenstvo oslabujú”. Za jednu z hlavných priorít poľského predsedníctva označil oživenie hospodárskeho rastu a zlepšenie ekonomickej správy po globálnej finančnej kríze, spolu s posilnením spolupráce - nielen z južnými susedmi Únie, ale aj s tými na východnej hranici. „Som si vedomý faktu, že očakávania od poľského predsedníctva sú vysoké,” povedal Tusk. „Je to vzrušujúca úloha - a my máme dostatok energie, aby sme presvedčili ostatných, že Európa je skvelá vec, to najlepšie miesto na Zemi, kde je možné sa narodiť a prežiť svoj život.” Na dnešné oslavy pricestovali do Varšavy aj dvaja najvyšší predstavitelia Únie- prezident Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Na Východnej sa predstaví vyše 1 200 účinkujúcich

1. júla 2011 - (wbn / pr)

Na 57. ročníku Folklórneho festivalu Východná sa predstaví vyše 1200 účinkujúcich, z toho takmer 100 pricestuje zo zahraničia. Počas troch dní - od 1. do 3. júla, okrem toho svoju tvorbu predvedie aj zhruba 40 remeselníkov. Tí sa predstavia na viacerých výstavných podujatiach, no v interaktívnom programe s názvom Urob si sám vo Východnej budú návštevníkov aj učiť. Medzi účinkujúcimi v jednotlivých autorských programoch sa predstavia aj víťazi aktuálnych ročníkov celoštátnych súťaží v ľudovom tanci či súťaží hudobného folklóru detí i dospelých. Špeciálnu pozornosť sa organizátori rozhodli venovať výstupom najstarších dosiaľ žijúcich nositeľov tradícií ľudového tanca v jeho pôvodných podobách. Hneď v prvý večer, teda v piatok 1. júla, si budú môcť návštevníci a návštevníčky zaspomínať na dve významné osobnosti slovenskej folkloristiky, ktoré v roku 2011 navždy opustili tento svet. Poctou Klimentovi Ondrejkovi a Jozefovi Majerčíkovi, bude program s jednoduchým názvom Ďakujeme, v ktorom autori prepoja projekcie archívnych záznamov s choreografiami inšpirovanými tvorbou oboch legiend. V sobotu večer sa v programe s názvom Hosť do domu predstavia zahraniční hostia - SpSk Kralytsia z Kyjeva (Ukrajina), FS Forrás zo Százhalombatty (Maďarsko), Ľudová hudba Jána Karpiela-Bulecku a sólisti tanečníci zo Zakopaného (Poľsko). Aktuálny ročník festivalu pripravil mladý tvorivý tím, ktorý sa rozhodol od multižánrového festivalu orientovaného na profesionálnu tvorbu väčšinou divadelného charakteru vrátiť ku koreňom. Dramaturgia festivalu sa tak vracia k starším koncepciám odborníkov z oblasti tradičnej kultúry, nadväzuje na osvedčené sledy programov, ktoré však dopĺňa o žiadané typy interaktívnych programov. Pribudnú tak školy tanca, spevu a hry na hudobné nástroje pre dospelých, mládež i deti v tzv. Interaktívnom stane, spomínané školy remesiel vedené majstrami ľudovej výroby v areáli amfiteátra, tanečné školy vrcholiace ľudovou zábavou priamo v areáli amfiteátra, či premietanie archívnych záznamov pôvodných foriem ľudového tanca a hudby. Súčasťou festivalového programu bude i odborný seminár mladých tvorcov, choreografov, tanečných pedagógov, etnológov na tému smerovania folklórnych festivalov a podôb folklorizmu v súčasnosti.

O festivale Východná

Festival sa po prvý raz konal v roku 1953 z iniciatívy východniarskej národopisnej družiny Kriváň, ktorej členovia sa po úspechu na slávnostiach v Strážnici rozhodli uskutočniť podobné slávnosti i na Slovensku. Na prvých národopisných Slávnostiach piesní a tancov vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 vybudovali nový amfiteáter a v roku 1955 sa z miestnych slávností stala okresná prehliadka. Tá o rok neskôr získala celoslovenský charakter i nové pomenovanie Slávnosti vo Východnej. Na tomto festivale sa po prvý raz prezentovali práce ľudových výtvarníkov a po prvý raz sa konal sprievod obcou. V roku 1957 program obohatili o súťaže o najlepšieho tanečníka a tanečný pár, o najlepšiu ľudovú hudbu, či najlepšieho primáša. Už vtedy sa v programovej štruktúre objavili i typy programov ako škola ľudového tanca či večerné scény. Názov Folklórny festival Východná sa zrodil v roku 1967 a v tom istom roku sa uskutočnil aj prvý priamy prenos Československého rozhlasu. V poslednom období novodobej histórie, najmä po roku 1989, prešiel festival niekoľkými viac či menej úspešnými etapami. K divácky najpríťažlivejším programom festivalu v tomto období patrilo spoločné vystúpenie skupiny Elán s umeleckým súborom Lúčnica v roku 1996 a muzikál Na skle maľované v podaní Činohry SND v roku 2004. Od roku 2010 je festival zaradený do systému podujatí Medzinárodnej organizácie ľudového umenia (International Organization of Folk Art, IOV). Hlavným organizátorom FF Východná je v súčasnosti z poverenia Ministerstva kultúry SR Národné osvetové centrum, s významnou podporou a spoluúčasťou Žilinského samosprávneho kraja, Liptovského kultúrneho strediska a obce Východná.

Delikatesy priviezli maďarskí sochári

2. júla 2011 - (Pravda)

Mohutné kríže, ponárajúce sa do železnej platne. Nakláňanie českého sochára Antonína Kašpara na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave napovedá, že leto ožilo medzinárodnou prehliadkou Socha a objekt. „Šestnásty ročník sa nesie v znamení rekordov. Vystavuje 167 autorov z 13 krajín,” povedal autor projektu a výtvarník Viktor Hulík. (...) „Najväčšou delikatesou je tento rok výstava Súčasné maďarské sochárstvo v Dome umenia. Podáva ucelený obraz o dianí na maďarskej sochárskej scéne a vystavujú špičkoví autori,” vysvetlil Viktor Hulík. Kto sa nechá výstavou zlákať, dá mu za pravdu. Je fascinujúce sledovať, aké najrozmanitejšie podoby môže dostať socha dnes. S akou invenciou sa sochári prihovárajú divákovi. Z čoho všetkého dokážu stvoriť umelecké dielo, napríklad aj z hovädzích čriev. András Lengel navyše žmurká na domáce publikum Recykláciou Andyho Warhola. Jeho Koláč Andy pripomína obraz. Hnedým „cestom” zarámoval dvojstranu z Warholovej monografie. Ďalšou recykláciou je Krivý príčesok. Busta Andyho W. je na kôpke jeho kníh, sivú parochňu nahradil autor papierovými vlasmi. Anna Makovecz pozýva do spálne. Jej inštaláciu tvorí posteľ s prikrývkami, vankúšmi. Aj steny vyzdobila maľbami na plátne a keramickými drobnosťami. S intimitou a pohodou kontrastuje velikánsky maco s rukou v sadre Gergő Kovácsa. Na každom kroku čaká diváka nová výzva, raz podpichuje vtip, inokedy inšpiruje fantázia:

http://kultura.pravda.sk/delikatesy-priviezli-madarski-sochari-dy3-/sk-kgaleria.asp?c=A110701_183930_sk-kgaleria_p46

Beatifikácia Jánosa Schefflera v Rumunsku

2. júla 2011 - (tkkbs.sk)

Zajtra dopoludnia sa bude v Satu Mare, v Rumunsku, konať slávnosť beatifikácie Božieho služobníka Jánosa Schefflera, miestneho diecézneho biskupa v rokoch 1942-52. Slávnostnú svätú omšu bude celebrovať kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Spolu s ním budú koncelebrovať Péter Erdő, prímas Maďarska, apoštolský nuncius v Rumunsku a mnohí ďalší biskupi. János Scheffler (1887-1952) sa narodil 29. októbra 1887 v Kálmánde (Camin), vo vtedajšom Uhorsku, v chudobnej vidieckej rodine. Po kňazskej vysviacke študoval kánonické právo na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. V r.1942 bol menovaný za satmárskeho biskupa. 17. mája vkladaním rúk maďarského prímasa Jusztiniána Serédiho prijal biskupskú vysviacku. Jeho pastoračná aktivita bola zameraná predovšetkým na ochranu utláčaných a prenasledovaných. Počas Druhej svetovej vojny pomohol mnohým utečencom a Židom. Po vojne sa opakovane dostával do konfliktov s tvrdým komunistickým režimom. V r.1946 ho pápež Pius XII. menoval za biskupa prestížnej Győrskej (Rábskej) diecézy, na miesto blahoslaveného biskupa - mučeníka Vilmosa Apora. Scheffler poslušne súhlasil, avšak - kvôli vážnym lokálnym okolnostiam a problémom, ktorým Satmárska diecéza čelila, požiadal, aby mohol zostal vo svojej diecéze. Svätá stolica súhlasila. Vidiac ťažkú situáciu, v ktorej sa Cirkev počas komunistického režimu nachádzala, požiadal svojich kňazov, aby sa nijako nezapájali do politiky. On osobne sa však nemohol tomuto konfliktu vyhnúť. 19. júla 1948 rumunská vláda jednostranne odstúpila od Konkordátu so Svätou stolicou. Nový zákon o vzťahu štátu a Cirkvi neuznal Satmársku diecézu a Schefflerovi bola zakázaná akákoľvek pastoračná činnosť. Od r.1950 bol v domácom väzení v Kőrösbányi. Vláda ho chcela prinútiť k tomu, aby sa stal hlavou štátnej cirkvi s centrom v Transylvánii, ktorá by nebola v spoločenstve s Rímom. Keďže odmietol, bol odsúdený a uväznený v podzemnej väznici v Jilave. Tam mu opäť bola ponúknutá sloboda, ak sa rozhodne podvoliť režimu a viesť rumunskú autokefálnu cirkev. No odmietol, a tak zostal vo väzení až do 6. decembra 1952, kedy - na následky tvrdej nútenej práce, námahy a zlého zaobchádzania - zomrel.

Generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku:

Vyhlásenie v súvislostí s vydaním knihy

poslankyne M. Vášáryovej Sąsiad o północy v Poľsku

4. júla 2011 - (Ľudomír Molitoris)

Konajúc v mene Spolku Slovákov v Poľsku (SSP) vyhlasujem, že dňa 30. júna 2011 som podal na Okresný súd Krakov Śródmieście v Krakove, Trestné oddelenie, žalobu proti Magdaléne Vášáryovej v súvislostí s podozrením spáchania trestného činu ohovárania, podľa článku 212 § 1 trestného zákona Poľskej republiky. Predmetná žaloba má priamy súvis s ničím neopodstatnenými a nepravdivými tvrdeniami poslankyne Magdalény Vášáryovej obsiahnutými v knihe Sąsiad o półňocy, ktorú menovaná vydala v máji 2011 v Poľsku, v ktorej absolútne bezdôvodne ohovára SSP a poškodzuje tým dobré meno XI. Zjazdu Spolku Slovákov v Poľsku a krajanov v Poľsku vôbec. Vyhlasujem, že skutky, na ktoré sa poslankyňa odvoláva sa nikdy nestali, nič také nebolo „pointou“ rokovania XI. Zjazdu Spolku Slovákov v Poľsku, ktorý sa uskutočnil 23.-24. 2. 2003 v Krakove. Sme šokovaní, že ústavná činiteľka SR, ktorá by sa mala usilovať o to, aby práva slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku boli nielen ústavne garantované, ale aj dodržiavané a vecne zaisťované, Spolok Slovákov v Poľsku ohovára a snaží sa o jeho zrušenie. Šokujúce je taktiež to, že pre tento účel p. Vášáryová využila nepravdivé obvinenia o údajnom porušení článku 256 Trestného zákona PR, ktorý zakazuje v Poľskej republike propagovať fašizmus a môže spôsobiť, že orgány činné v trestnom konaní v Poľsku môžu začať konanie vo veci zakázania jeho činnosti. Prekvapuje taktiež to, že poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky pre osobný zisk z predaja predmetnej publikácie je schopná vyvíjať takéto aktivity. Vyzývam preto aj touto cestou poslankyňu M. Vášáryovú, aby prestala poškodzovať dobré meno Spolku Slovákov v Poľsku, aby sa za nepravdivé výroky ospravedlnila, ospravedlnenie zverejnila v poľských a slovenských masovo-komunikačných prostriedkoch a aby nahradila duševne a materiálne škody, aké svojimi nepravdivými a neopodstatnenými výrokmi Spolku Slovákov v Poľsku spôsobila.

Ustanovujúce zasadnutie zboru poradcov predsedu ÚSŽZ

7. júla 2011 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa na ustanovujúcom zasadnutí stretol s členmi zboru poradcov, navrhli mu 10 odporúčaní.

Po organizačne náročnom a spoločensky úspešnom Pamätnom dni zahraničných Slovákov, ktorý sa začal 4. júla 2011 vernisážou výstavy akademického maliara Pavla Čániho, Slováka žijúceho vo Vojvodine v Srbsku, pokračoval stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave-Petržalke a púťou na Devínsky hrad, ako aj v Starej tržnici, kde od rána do večera panovala neopakovateľná atmosféra Dolnozemského jarmoku, sa predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák 6. júla 2011 stretol s členmi svojho poradného zboru na ustanovujúcom zasadaní. Do účelového zariadenia ÚV SR na Bôriku prišli takmer všetci: prvý podpredseda poradného zboru Dušan Klimo žijúci v Nemecku, Imrich Fuhl z Maďarska, Naďa Hammamberg zo Švédska, Rastislav Blažek z Írska, Pavol Zima zo Srbska, Dušan Tóth z Kanady, Božena Farhatová z Libanonu, Zuzana Solieri z Talianska, Paul Podolay z Nemecka, Iveta Galbavá a Radovan Čaplovič z Českej republiky. Zo Slovenska sú členmi zboru poradcov predsedu úradu Claude Baláž a Martin Hakel a tajomníčkou zboru poradcov je Dáša Laurenčíková. S neprítomnou Katarínou Tomkovou z USA sa M. Vetrák kontaktoval prostredníctvom elektronického telemostu, aby ju bezprostredne informoval o prijatých záveroch. Členovia poradného zboru celý pracovný deň analyzovali mnohé aktuálne otázky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákoch žijúcich v zahraničí, aj problémy celé roky neriešené či obchádzané. Na záver predložili predsedovi ÚSŽZ návrh odporúčaní. Zhrnuli ich do 10 bodov:

1. Analyzovať súčasný stav plnenia Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, aktualizovať a doplniť ju, najmä s ohľadom na televízne vysielanie do zahraničia a komplexnú koncepciu vzdelávania krajanov vo svete, prijať účinné opatrenia na zvýšenie efektivity, a to zmenou vládneho uznesenia č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorým bola koncepcia prijatá, resp. zrušením tohto uznesenia a prijatím nového vládneho uznesenia k aktualizovanej koncepcii.

2. Vypracovať spravodlivý a transparentný dotačný systém v pôsobnosti úradu.

3. Vypracovať novelu zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a predložiť ju na rokovanie vlády a parlamentu.

4. Vypovedať čo najskôr dohodu o spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

5. Aktívne sa podieľať na tvorbe nového volebného kódexu, ktorý umožní aktiváciu voličského potenciálu Slovákov v zahraničí a odstránenie administratívnych bariér a prekážok pri uplatnení volebného práva krajanov zo zahraničia.

6. Obnoviť projekt Dní zahraničných Slovákov v Slovenskej republike a predložiť príslušný materiál na rokovanie vlády.

7. Aktivovať krajanský potenciál v zahraničí na prospech záujmov, propagácie a jednotnej prezentácie Slovenskej republiky vo svete.

8. Pripraviť návrh na vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva a múzea ako jeho súčasti.

9. Vytvoriť platformu na vzájomnú spoluprácu medzi úradmi štátov EÚ, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o svojich krajanov v zahraničí.

10. Zvolať prvé pracovné stretnutie zboru poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v októbri 2011 a vypracovať plán programu a pracovných stretnutí tohto zboru na rok 2012.

Pamätný deň zahraničných Slovákov sa začal

pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva

7. júla 2011 - (uszz.sk)

5. júla sa zišla v Sade Janka Kráľa v mestskej časti Bratislava-Petržalka domáca a krajanská verejnosť zo zahraničia, aby si spoločne pripomenuli Pamätný deň zahraničných Slovákov. Podujatie organizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, konalo sa pod záštitou predsedníčky vlády Slovenskej republiky Ivety Radičovej a v spolupráci s magistrátom hlavného mesta SR, mestskými časťami Bratislavy Petržalkou a Devínom a s Bratislavským samosprávnym krajom. Viac ako sto ľudí sa zhromaždilo pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktorý pochádza z tardošského lomu v Maďarsku, je darom tamojších Slovákov a od roku 2000 skromne pripomína významnú časť dejín Slovenska cez rodákov a ich potomkov usadených v rozličných častiach sveta. Slávnostného zhromaždenia sa zúčastnili Branislav Slyško, poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky pre európske záležitosti a zahraničnú politiku, Martin Miškov, zástupca starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka, Peter Weiss, veľvyslanec SR v Maďarsku, Ján Varšo, veľvyslanec SR v Srbsku, Roman Bužek, veľvyslanec SR v Írsku, predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, zástupcovia štátnej a verejnej správy Slovenskej republiky, predstavitelia krajanských spolkov a organizácií v Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, v Nemecku, Francúzsku, Švédsku, Írsku, vo Veľkej Británii, v Česku, Švajčiarsku, Čiernej Hore, Taliansku, Libanone a Kanade, poslanci a predstavitelia menšinovej verejnej správy v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku, zástupcovia a predstavitelia občianskych združení registrovaných v SR, ktoré sa zaoberajú problematikou Slovákov v zahraničí, členovia zboru poradcov predsedu ÚSŽZ, zástupcovia médií zo Slovenska i zahraničia. Po slovenskej štátnej hymne Naďa Hammarberg, predsedníčka Kultúrnej spoločnosti priateľov Milana Rúfusa zo Švédska, predniesla báseň Modlitba za Slovensko od Milana Rúfusa, Daniel Compagnon z Francúzska doladil verše nášho klasika hrou na fujaru. Po nich prítomných pozdravil a prihovoril sa im predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. Poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky pre európske záležitosti a zahraničnú politiku Branislav Slyško prečítal jej pozdravný list, po ňom vystúpil zástupca starostu Petržalky Martin Miškov a záverečné slovo v príhovoroch patrilo Dušanovi Klimovi, predsedovi Slovensko-nemeckej únie a prvému podpredsedovi zboru poradcov predsedu ÚSŽZ. V kultúrnej časti programu ako prvý vystúpili s hudobným posolstvom členovia ľudového súboru Rosnička z Kovačice v Srbsku, Adam Vladislav Stupavský zaspieval popri iných aj ľudovú pieseň Keď sa Slovák... v opernej úprave. Folklórny súbor z vojvodinských Vojlovíc potešil prítomných tanečnými kreáciami. Všetci spoločne na záver programu zaspievali pieseň Po nábreží koník beží. Deň zahraničných Slovákov 2011 pokračoval až do desiatej hodiny večer v Starej tržnici Dolnozemským jarmokom. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo privítal na lodi do Devína pozvaných hostí, ktorí vystúpili na Devínsky hrad, aby si pri historickom exkurze pripomenuli aj štátny sviatok Cyrila a Metoda.

Vyhlásenie Slovákov zo zahraničia,

účastníkov Pamätného dňa zahraničných Slovákov 2011

5. júla 2011 - (uszz.sk)

My, Slováci žijúci v zahraničí, sme nikdy nepretrhli putá s vlasťou našich predkov. Slovensko vždy bolo a bude spoločnou materskou krajinou všetkých Slovákov tak doma, ako i v zahraničí. Je hlboko vrastená do našich sŕdc a máme ho stále v pamäti.

Naše vzájomné vzťahy a styky za uplynulých takmer tristo rokov sú poznamenané vrúcnosťou a spoluprácou, ktorú neskalili žiadne rozpory a nedorozumenia. Práve naopak, vždy sa vyvíjali vo vzájomnom súzvuku v časoch pre náš národ priaznivých i nepriaznivých. Boli založené na obojstrannej podpore a stali sa obohatením pre všetky zúčastnené strany.

Pri príležitosti tohtoročného pamätného dňa Slovenskej republiky vyjadrujeme úctu prezidentovi Slovenskej republiky, lojalitu, rešpekt Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky a podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Sme rozhodnutí v duchu našich dlhodobých tradícii naďalej udržiavať vzájomné vzťahy a obojstranne prospešnú spoluprácu so Slovenskou republikou.

Bratislava-Petržalka-Devín 5. júl 2011

Toto vyhlásenie podpísalo viac ako dvesto účastníkov

Pamätného dňa zahraničných Slovákov zo sveta i zo Slovenska

Dolnozemský jarmok

7. júla 2011 - (uszz.sk)

Tlačenica pri stánkoch, dobrá pohoda medzi návštevníkmi, veselá zábava na pódiu, chutné jedlá podľa dolnozemských receptúr. Stará radnica v samom centre Bratislavy žila v utorok 5. júla tým, čo pamätníkom pripomínalo zašlé časy trhovníctva v hlavnom meste Slovenskej republiky a mladým poodhalilo kúsok z toho, ako žijú naši Slováci v Maďarsku, v Rumunsku a v srbskej Vojvodine. Od rána prúdili cez vchod stovky zvedavcov, aby si utvorili základný obraz o tom, ako vyzerá Dolnozemský jarmok. A cezeň sa zoznámili s výtvarnou tvorbou neškolených maliarov, drobnými ručnými prácami žien, s remeslami mužov, so slovesnou a žurnalistickou prácou v podobe tlačených či elektronických výstupov a ďalšími kultúrnymi a tvorivými aktivitami. Pre mnohých boli azda najlákavejšie vône a chute receptúr tradičných jedál, kde si popri labužníkoch na klobásy prišli pri sladkých dobrotách na svoje aj maškrtné sladké jazýčky. Dolnozemský jarmok vznikol medzi našimi krajanmi s myšlienkou prezentovať v dolnozemských podmienkach čo najkomplexnejšie život a tradície slovenského dolnozemského života. Pri jeho prenášaní do prostredia Bratislavy sa spoluorganizujúci Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usiloval pripraviť také podmienky, ktoré by aspoň čiastočne kopírovali možnosti, ktoré poskytuje dolnozemské prostredie. Podľa všestranných odoziev stoviek návštevníkov možno usudzovať, že podujatie bolo nad očakávanie vydarené. Prezentačný blok kultúry dolnozemských Slovákov z Maďarska tvorili Spevokol Čabianska ružička, vystúpenia citaristiek, Rumunsko reprezentoval tancami a piesňami folklórny súbor Sálašan a speváčky M. Krajčíková Bontea a A. Olaru, zo Srbska vystúpil folklórny súbor Detvan z Pančeva - Vojlovice, Aradáčske meškárky, Pazovskí kacúri, rozprávači Rastislav Zorňan ako Báči Pišta a Zuzana Tárnociová.

http://www.senior.sk/view.php?cisloclanku=2011070601

M. Vetrák: Zahraniční Slováci majú politický i ekonomický potenciál

5. júla 2011 - (tasr)

Približne sto zahraničných Slovákov sa 5. júla zišlo v bratislavskom Sade Janka Kráľa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov. „Je to možnosť ako nadviazať spoluprácu medzi SR a jednotlivými regiónmi a štátmi, v ktorých títo krajania žijú. Je to aj príležitosť nadviazať spoluprácu, či už v hospodárskej, kultúrnej, ale aj spoločenskej oblasti,” uviedol pri tejto príležitosti predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák. Vzťahy rodnej vlasti a krajanov označil Vetrák za pozitívne. Potenciálnemu zlepšovaniu podľa neho nahráva aj vyhlásenie súčasnej vlády, ktorá je viac naklonená rozvíjať potenciál Slovákov v zahraničí. „Mnohí z týchto krajanov sú aj významnými politickými a kultúrnymi osobnosťami a ovplyvňujú dianie v štátoch, v ktorých žijú. Ich politický a ekonomický potenciál by Slovensko mohlo využiť pri presadzovaní svojich cieľov či už v zahraničnej politike alebo v iných oblastiach spoločenského života. Vzájomnou spoluprácou, výmenou skúseností, ale aj konkrétnymi projektmi na báze dohôd,” poukázal predseda ÚSŽZ.

Veľký význam krajanom v zahraničí prikladá aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. „Viete, čo znamená, keď Zdeno Chára je kapitánom tímu, ktorý získa Stanleyho pohár. Máme ľudí, ktorí boli na Mesiaci ako Eugene Cernan, máme hercov, ktorí majú slovenské korene,” zdôraznil.

Záštitu nad podujatím prevzala aj predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. „To, že ste teraz tu, potvrdzuje, že nezabúdate na svoje korene, že vaše spojenie s našou a vašou krajinou je naozaj pevné,” sprostredkoval príhovor premiérky jej poradca pre európske záležitosti a zahraničnú politiku Branislav Slyško.

Sprievodný program Dňa zahraničných Slovákov tvoril popoludňajší výstup na hrad Devín a Dolnozemský jarmok v priestoroch bratislavskej Starej tržnice, ktorý sa doteraz konal iba v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine.

Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov slávnostne položili na Deň zahraničných Slovákov v roku 2000 za účasti krajanov z viac ako 20 krajín sveta. Tvorí ho 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru, starý 3000 rokov, ktorý darovali Slováci z obce Tardoš v Maďarsku, kde slovenská komunita žije od roku 1725.

http://www.tvba.sk/t/8386/dolnozemsky-jarmok-slovenskych-krajanov

Pozdravný list predsedníčky vlády SR

k Pamätnému dňu zahraničných Slovákov

http://wwww.premierkasr.sk/pozdravny-list-predsednicky-vlady

-k-pamatnemu-dnu-zahranicnych-slovakov

Pozdravný list v mene predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej dňa 5. júla 2011 pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa v Bratislave prečítal poradca predsedníčky vlády SR pre európske záležitosti a zahraničnú politiku Branislav Slyško.

Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia,

dovoľte mi pozdraviť Vás na slávnostnom stretnutí pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Pozdravujem vás, organizátorov, nadšencov myšlienky slovenskej vzájomnosti i vás, ktorí ste sem prišli z rôznych kútov sveta. Cíťte sa tu, prosím, ako doma. Želala by som si, aby vaše zväzky s domovinou, domovinou vašich predkov, bolo také ako červený mramor z tardošského lomu, z ktorého pochádza základný kameň pamätníka a ktorí darovali naši krajania z Maďarska. To, že ste teraz tu, potvrdzuje, že nezabúdate na svoje korene, že vaše spojenie s našou - vašou krajinou je naozaj pevné.

Opustiť svoj domov je veľmi ťažké rozhodnutie. Možno jedno z najťažších v živote. Aké to musí byť ťažké, keď človek vie, že sa nemôže vrátiť, že niektorých svojich príbuzných, priateľov, známych možno už nikdy v živote neuvidí.

V takejto situácii sa v minulosti ocitli státisíce Slovákov. Neboli sme v tom ako národ sami. Napríklad v 19. storočí odišlo z Európy do Spojených štátov amerických neuveriteľných 32 miliónov ľudí.

Hospodárska kríza vyhnala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia zo svojich domovov tisícky Slovákov.

Náznaky slobody roku 1968 netrvali dlho a zostali pod pásmi tankov spriatelených armád varšavskej zmluvy. A opäť emigrácia, odchody zväčša mladých ľudí, ktorí sa nechceli zmieriť so životom bez slobody, za ostnatým drôtom.

Počas totalitného komunistického režimu opustili Slovensko tisíce našich krajanov. Totalitný režim neodpúšťal: emigranti sa mohli vrátiť domov len pod hrozbou väzenia, ich príbuzní na Slovensku boli šikanovaní a prenasledovaní, až do roku 1989 mali v kádrových materiáloch nezmazateľnú škvrnu.

November 1989 priniesol vysnívanú slobodu a demokraciu. Už 22 rokov sa môžeme takto slobodne stretávať a tešiť sa zo vzájomnej blízkosti. A s vedomím, že cesty za hranice našej krajiny vždy vedú späť do slobodnej, demokratickej vlasti.

Odhadujeme, že v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí približne 2,7 milióna slovenských vysťahovalcov a ich potomkov, z toho viac ako 300 tisíc občanov Slovenskej republiky.

Vážení prítomní, milí priatelia! Vláda SR sa zaviazala zvyšovať kvalitu života občanov a meniť Slovensko na lepší domov pre všetkých. A naše sľuby a záväzky plníme. Obnovili sme rast zamestnanosti, pomaly, postupne, ale oveľa vyššie ako to dosahuje priemer krajín EÚ. V prvom štvrťroku 2011 stúpla zamestnanosť v slovenskom hospodárstve medziročne až o 2,1 % - znamená to medziročný nárast počtu pracujúcich až o takmer 49 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti za prvý štvrťrok 2011 medziročne výrazne klesla z 15,1 % na 13,9 %. Počet voľných pracovných miest medziročne vzrástol o 11, 3 % a priemerná mzda stúpla o 3, 2 %. Trh práce zareagoval na oživenie ekonomiky a zotavuje sa, a to aj napriek pretrvávajúcim dopadom krízy. Prijali sme opatrenia na účinnejší boj proti korupcii a klientelizmu, na zlepšenie vymáhateľnosti práva pre všetkých, zvyšujeme transparentnosť. Aj vďaka takýmto opatreniam sa zlepšilo podnikateľské prostredie na Slovensku a obnovila sa aj dôvera investorov.

Milí priatelia, na záver dovoľte vyjadriť radosť z toho, že na Slovensku vzniká Pamätník slovenského vysťahovalectva. Že vzniká pamätník, ktorý v tejto - už slobodnej - dobe bude symbolizovať nielen odchody, ale aj návraty, že vzniká stála pripomienka našich dejín i ľudských príbehov, pripomienka dávnych i nie tak dávnych a nie ľahkých zápasov o existenciu.

Želám vám všetkým príjemné leto a silný pocit vzájomnosti.

STV1: Dolnozemský jarmok na Slovensku prvýkrát

5. júla 2011 - (Slovenská televízia)

5. júl je okrem sviatku Cyrila a Metóda aj pamätným dňom zahraničných Slovákov. Tí dnes v Bratislave prezentovali ľudové umenie, remeslá, tradície a nechýbali aj rôzne kulinárske špeciality. Akcia s názvom Dolnozemský jarmok, ktorá bola na Slovensku prvýkrát, prilákala do centra hlavného mesta stovky ľudí. Dolnozemský jarmok sa doposiaľ konal iba v tradičných centrách Dolnej zeme - v Srbskom Báčskom Petrovci, rumunskom Nadlaku a maďarskej Békešskej Čabe.

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák:

- Je to výnimočné práve tým, že máme možnosť prvý rok ochutnávať špeciality, zoznámiť sa s hudbou, umením, s ďalšími aspektmi kultúry práve našich krajanov zo zahraničia.”

Zahraniční Slováci:

- Toto sme sedeli, akože tieto zvyky, obyčaje, cestoviny, výšivky vyšívali naše staré mamy a my tiež sme si to zachovali toto dedičstvo.

- Tradície tie pozbierame a zachováme. Máme slovenského klubu, máme spevácky zbor.

Pre návštevníkov jarmoku pripravili zahraniční krajania zákusky, mäsové výrobky a tradičné jedlá. Ľudia si tiež mohli vyskúšať šúľanie gágorčekov, cestoví do svadobnej polievky.

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák:

- Okrem gastronómie je tu možno vidieť aj obrazy, insitné umenie tradičné, svetoznáme. Tak isto je tu možnosť zažiť atmosféru kultúrneho podujatia.

Úrad pre zahraničných Slovákov odhaduje, že v súčasnosti žije a pracuje mimo územia Slovenska približne 2,5 milióna Slovákov.

Slováci zo Srbska na Dolnozemskom jarmoku

5. júla 2011 - (Ján Jančovic - kulpin.net)

V utorok 5. júla na slovenský štátny sviatok Cyrila a Metoda, v rámci Dňa zahraničných Slovákov, Pamätného dňa zahraničných Slovákov, prvýkrát na Slovensku sa konal Dolnozemský jarmok. Miestom jeho diania bola Stará radnica na Námestí SNP v Bratislave, kde Slováci z Maďarska, Rumunska a Srbska predstavili a ponúkli množstvu návštevníkov svoje tradičné výrobky a predmety z oblasti ľudovoumeleckej výroby, ľudových remesiel, insitnej a výtvarníckej tvorby, etnogastronomických špecialít a iných odvetví dolnozemskej proveniencie. Najväčšie zastúpenie mali Slováci zo Srbska, ktorí prišli predstaviť svoje tradičné umenie, remeslá a ľudovú stravu zo všetkých troch obývaných regiónov Báčky, Banátu a Sriemu. Spolok žien Ruža z Aradáča vo svojom stánku, v ktorom ochotnými hostiteľkami boli Ružena Gálová, Mária Hroncová a Anka Bagľašová ponúkal hosťom herouke, trutule, salové koláčiky. V programe sa predstavili a u návštevníkov vzbudili nebývalý záujem arádačske meškárky Spolok žien Slovenka z Hložian v ktorom svadobný koláč, šprice a smotanové rezne odporúčala Viera Miškovicová mal veľa záujemcov zo všetkých vekových skupín. Bieloblatský klub žien upútal štrúdľou a na druhej strane Slankamenské Vinohrady kvalitným sriemskym vínom, ktoré sa za krátky čas minulo. To isté platilo aj pri petrovských klobásach a širokej ponuke domácich kulinárskych špecialít z kuchyne členiek Spolku petrovských žien. Najdlhšie rady čakajúcich bol pred stánkom Spolku slovenských žien z Kysáča, kde sa podávala sárma, pampúchy a lepene. Žeby aj preto, že ich ponúkala príťažlivá krojovaná Ľudmila Berédiová? Svojou obsiahlou expozíciou s bohatou ponukou výšiviek, vitráží, kraslíc a maľovaných tekvíc z produkcie Snežany Pavelovej predstavil SKUS Detvan z Vojlovice, ktorý navyše sem prišiel aj so svojim súborom bavil prítomných hostí. Na tomto festivale nemohol chýbať SKUS J. Čmelíka zo Starej Pazovy, ktorý pripravil chutný guľáš, pazovské špeciality šušťovníky, ťufty a kyflíky. Umelecký okruh vydareného dolnozemského festivalu zastrešovali kovačickí insitní umelci Pavel Cicka, Zuzana Vereská, z Pivnice Zuzana Pudelková, výrobca huslí Ján Nemček, tokár Pavel Vereský. Po širokej ponuke klobás dobre chutilo nielen sriemske víno, ale aj zdravé výrobky z produkcie selenčskej spoločnosti ZDRAVO Organic s.r.o. Dolnozemský jarmok, ktorý skončil nad očakávanie pokračoval vo večerných hodinách ľudovou veselicou. O dobrú náladu sa nej pričinila aj kovačická hudobná skupina vedená predníkom Jánom Markom.

http://www.kulpin.net/aktuality/slovaci-zo-srbska-na-dolnozemskom-jarmoku.html

http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-07-05&id=45883#1038

Televízna stanica TA3: Dolnozemský jarmok

5. júla 2011 - (ta3.com)

Folklórne súbory, ľudovoumeleckých výrobcov aj tradičné gastronomické špeciality. To všetko nájdete na Dolnozemskom jarmoku. Ten sa koná po prvýkrát v Bratislave. Je súčasťou viacerých aktivít Dní zahraničných Slovákov. Dolnozemský jarmok organizujú striedavo Slováci žijúci v Maďarsku, v Rumunsku a v Srbsku. Tohtoročný bratislavský je už štvrtý. Začal sa slávnostným otvorením a potrvá až do neskorého večera.

Predseda Úradu pre zahraničných Slovákov Milan Vetrák:

- Je to vynikajúca príležitosť, ako sa môžu naši krajania, Slováci z Maďarska, z Vojvodiny, z Rumunska, z ďalších krajín prezentovať svojou kultúrou, tradíciami, gastronómiou na Slovensku.

Na takzvanej Dolnej zemi žije viac ako 180 000 Slovákov. Napriek tomu, že už niekoľko generácií nežijú na Slovensku, svoje tradície si zachovávajú. Dôkazom toho sú výšivky, folklór, tradičné ľudové umenie, ale aj skvelé dolnozemské špeciality, ktoré jarmok ponúka. Tie boli hlavným lákadlom pre väčšinu návštevníkov.

Návštevníci jarmoku:

- Bude veľmi subjektívne a netypické, ma najviac oslovili opekance s makom. Úžasné.

- Dobré jedlo. Lebo ja som zo severu a nepoznám veľmi tie južanské jedlá.

- Stretnúť známych, tu je moja rodina z Békešskej Čaby, tak akože som sa tešila, že sa s nimi stretnem.

- Záujem o výšivky a o dobré klobásy.

Jarmok skončil ľudovou veselicou. Dni zahraničných Slovákov vyvrcholia prvým zasadnutím zboru poradcov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí:

http://www.ta3.com/sk/reportaze/180513_

v-bratislave-sa-prvykrat-kona-dolnozemsky-jarmok

Televízna stanica JOJ: Slováci oslavovali

5. júla 2011 - (joj.sk)

Dnešný deň bol aj sviatkom zahraničných Slovákov. V Bratislavskej starej tržnici ho oslávili tancom, spevom a dobrým jedlom. V bratislavskej starej tržnici sa stretli Slováci z celého sveta. Štyri ženy zo Srbska spája láska k hudbe. 77-ročná Erža Jánošíková nám povedala, že jej predkovia sa zo Slovenska odsťahovali pred viac ako dvesto rokmi, ale na rodný jazyk nezanevreli.

Erža Jánošíková, Slovenka zo Srbska:

- Keď som prvý raz hrala, tak som mala 7 rokov, taká malička, viac nás bolo, ale už aj ochoreli, aj zomreli aj už veľmô nechcú.

Slováci z Maďarska sa prezentovali klobásou čabajkou. Tajomstvo vynikajúcej chuti je, že je vyrobená z domácich prasiat vykŕmených na kukurici. Recept prípravy nie je tajomstvom. Do 10 kilogramov mletého bravčového mäsa...

Michal Lásik, Slovák z Békešskej Čaby:

- Dáme 2 deka sladkej červenej papriky a pol deka, niekto kto má radšej štipľavú, dáva aj trochu viac štipľavej papriky. Okolo 2 deka soli a rasca a troška cesnak.

- Plnia len do bravčových čriev.

Michal Lásik:

- Tvrdšia klobása, takýto salám sa údi taký dobrý týždeň alebo aj trošku viac a potom to má krásnu vôňu.

Pavol Šelej, Slovák z Maďarska:

- Čabania pochádzajú vlastne z okolia Lučenca, je tam Poltár, České Brezovo, Kokava nad Rimavicou.

Ľubomíra Rollová, učiteľka slovenčiny v Maďarsku:

- Starí rodičia ešte rozprávajú po slovensky, horšie je to už potom s tými ďalšími generáciami. Je tam už značná asimilácia.

Boli tam aj Slováci z Nadlaku z Rumunska.

Slovenka z Rumunska:

- Máme od škôlky v slovenskej reči, políciu, máme kostol, sme evanjelici, chováme si ošípané a narobili sme klobásu, aby sme sem k vám prišli.

Predseda Úradu pre zahraničných Slovákov Milan Vetrák:

- Pripomenutie si Dňa zahraničných Slovákov s Dolnozemským jarmokom je prvýkrát vôbec historický tuná na Slovensku.

http://www.joj.sk/relacia-noviny/noviny-archiv

/2011-07-05-noviny-tv-joj.html#seek-1113

Slováci žijúci v Maďarsku oslávili svoj deň vo Veľkom Bánhedeši

4. júla 2011 - (tasr)

V obci Veľký Bánhedeš v juhomaďarskej Békešskej župe sa počas uplynulého víkendu konal XIV. Deň Slovákov v Maďarsku, informoval server Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov pilis-slovak.hu. Na podujatí, ktoré je najväčším sviatkom Slovákov žijúcich v Maďarsku a ktoré zorganizovala Celoštátna slovenská samospráva (CSS), si uctili pamiatku známej rodáčky z tejto dolnozemskej obce - autorky rozprávok Žofie Farkašovej Dragošovej. Rozprávky ľudovej umelkyne pozbieral a spracoval etnograf Ondrej Krupa, ktorý na tomto podujatí prezentoval obnovené vydanie svojej knihy Rozprávky ňaničky Žofky. Súčasťou programu sviatku Slovákov v Maďarsku bolo aj otvorenie výstavy Čepce v slovenskom kroji, koncert dychového orchestra zo Slovenského Komlóša, ktorý hral z kostolnej veže, vystúpenie folklórnych skupín zo všetkých Slovákmi obývaných regiónov Maďarska a ekumenická pobožnosť v miestnom evanjelickom kostole. V rámci sprievodných podujatí si návštevníci mohli pozrieť v evanjelickej modlitebni výstavu Cirkevné pamiatky evanjelických Slovákov vo Veľkom Bánhedeši, v kalvínskej modlitebni expozíciu o dejinách kalvinizmu v tejto obci, alebo Kostol svätej Trojice. V aule základnej školy bola inštalovaná výstava Svadobné zvyky v Karpatskej kotline a na námestí prezentovali regionálne kultúrne strediská Slovenského osvetového centra ľudovoumeleckú výrobu a gastronómiu.

Detva: Ani vysoké teploty neodradili ľudí,

aby namiesto vody uprednostnili FSPP

9. júla 2011 - (tasr)

Ani teploty šplhajúce sa k 35 stupňom dnes neodradili tisícky ľudí, aby namiesto vody uprednostnili návštevu 46. ročníka Folklórnych slávnosti pod Poľanou (FSPP) v Detve. Popoludňajší program si nenechal ujsť ani prezident Ivan Gašparovič. Ten sa hneď po príchode nechal vyfotografovať zo skupinou mladých folkloristov a následne zavítal do štyroch dvorov, ktoré tento rok prvý raz pripravili organizátori ako prehliadku toho najlepšieho čo obce Hrušov, Vlachovo, Liptovská Teplička a Dobrá Niva ako dediny roka ponúkajú svojim návštevníkom. „To, čo má stále na tento festivale láka, sú najmä títo ľudia, ktorí si ctia tradície a zároveň sa vedia baviť. Bol by som rád, keby táto súdržnosť, ktorú som mal dnes možnosť pocítiť bola v našich ľuďoch aj počas celého roka,” povedal TASR. Zaspomínal aj na prvý ročník, ktorý navštívil v 60. rokoch uplynulého storočia ešte na detvianskom futbalovom štadióne. „Neviem, koľko krát som odvtedy festival navštívil. Pokiaľ môžem, vždy prídem,” pripomenul. Ľudí, ktorí dnes slávnosti navštívili, prilákali nielen scénické programy tradičného folklóru v areáli amfiteátra, ale aj množstvo zaujímavých sprievodných podujatí. Medzi tie najviac obliehané patrili tvorivé dielne, školy podpolianskych tancov či tancov dolnozemských Slovákov. Ľudí napríklad zaujímali aj ukážky práce a života na dúbravskom salaši. Tohtoročné FSPP sú bohaté nielen na program, ale aj na účinkujúcich, ktorých sa predstaví okolo 1600. Scénických programov je celkom desať a sprievodných podujatí až 27. Okrem slovenských súborov a sólistov sa predstavia aj folkloristi z ďalších ôsmich krajín. Na jarmočnisku predvádza svoje umenie 43 remeselníkov z celého Slovenska a svoje osobitné miesto tam má ešte ďalších 12 drevorezbárov. Dnešný, na program najbohatší deň už priniesol na hlavnom pódiu vystúpenie detských folklórnych súborov z Podpoľania, vystúpenie populárneho súboru spoza rieky Moravy - Danaj. Prehliadku pokračuje večer vystúpením jubilujúcich súborov Marína zo Zvolena a Ľudovej hudby Ďatelinka z Detvy a tiež program folklórnych súborov z východného Slovenska. Záverečný program s názvom Uhádni a tájdi..., ktorý bude v nedeľu, je koncipovaný trochu netradične. Na javisko sa totiž dostane len ten súbor, ktorý uhádne hádanku. Na FSPP prichádza každý rok asi 50.000 návštevníkov. Do mesta pod Poľanou prichádzajú najmä kvôli jedinečnej atmosfére, ktorá panuje nielen pri samotných programoch, ale aj v zákulisí festivalu, na jarmočnisku, či pri stánkoch s občerstvením.

Maďarsko zasiahnu silné horúčavy

8. júla 2011 - (tasr)

Maďarská meteorologická služba (OMSZ) vydala na nadchádzajúce štyri dni výstrahu najvyššieho stupňa pre horúčavy. Dôvodom varovania je, že počas týchto dní priemerná denná teplota prekročí 25-27 stupňov Celzia. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa najväčšie horúčavy očakávajú na Južnom Zadunajsku. V horúčavách stúpa počet prípadov nevoľnosti a úmrtí, preto úrad verejného zdravotníctva hovoril o očakávanej situácii s poskytovateľmi zdravotnej služby, rezortom zdravotníctva, úradom ochrany pred katastrofami, záchrannou službou a s ministerstvom národného hospodárstva. Je možné, že počas víkendu bude potrebné dočasne zrušiť zákaz jazdy kamiónov.

Pre horúčavy zrušili víkendový letný zákaz jazdy kamiónov

8. júla 2011 - (tasr)

Počas nadchádzajúceho víkendu nebude pre očakávané horúčavy platiť letný víkendový zákaz premávky kamiónov na maďarských cestách. Rozhodli o tom príslušní ministri po dohode s úradom verejného zdravotníctva. Podľa maďarského servera Világgazdaság toto opatrenie bolo umožnené po tom, čo Maďarská meteorologická služba (OMSZ) vydala na nadchádzajúce štyri dni výstrahu najvyššieho stupňa pre horúčavy. Počas týchto dní priemerná denná teplota prekročí 25-27 stupňov Celzia. Vodiči vozidiel s celkovou hmotnosťou nad 7,5 tony tak nebudú musieť v mimoriadnych horúčavách čakať počas víkendu vo svojich vozidlách a pri dodržaní povinného odpočinku budú môcť prepravu nákladu ukončiť čo najskôr, píše server. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI najväčšie horúčavy sa očakávajú v Južnom Zadunajsku.

Z Ľubovnianskeho hradu utiekol Móric Beňovský

9. júla 2011 - (tasr)

Hrad v Starej Ľubovni bol postavený koncom 13. storočia a ako jeden z mála na Slovensku je prístupný celoročne. Je známy aj ako miesto, kde väznili vojaka, dobrodruha a cestovateľa grófa Mórica Beňovského, ktorému sa však z neho podarilo utiecť. Pre Ľubovniansky hrad bol najvýznamnejší rok 1412. V marci sa tam stretli dvaja panovníci s manželkami a sprievodmi. Išlo o uhorského kráľa a rímskeho cisára Žigmunda a poľského kráľa Vladislava II. Jagellonského. Po predbežných rokovaniach podpísali 15. marca zmluvu o mieri a vzájomnej pomoci. Vzťahy medzi obidvoma panovníkmi neskôr ochladli, pretože Žigmund podporoval nemeckých križiakov, proti ktorým bojoval Vladislav. Ten prijal hrad ako zálohu za peniaze, ktoré požičal Žigmundovi na pokračovanie vojny proti Benátkam. Za požičaných 37 tisíc kôp českých grošov 8. novembra 1412 dostal do zálohu hrad Ľubovňa s panstvom, teda mestá Stará Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne, a k tomu ešte 13 spišských miest. Išlo o dočasný záloh, ale pretože Žigmund nemal z čoho peniaze vrátiť, predĺžil sa na 360 rokov, teda do roku 1772. Záložné územie sa však nikdy nestalo súčasťou poľského štátu. Patrilo len panovníkovi, ktorý určoval správcov územia a tí sídlili na Ľubovnianskom hrade. V roku 1553 Ľubovniansky hrad vyhorel. Potom bol na mieste niekdajšej kuchyne postavený mohutný Renesančný palác s rozmermi 28 krát 19 metrov. Nachádzali sa tam tri nadzemné a dve podzemné podlažia, boli tam tiež pivovar, stredoveká kuchyňa, spoločenské miestnosti a obytné podkrovie, nad ktorým sa nachádzalo obranné pásmo. V polovici 18. storočia bola už z paláca ruina, pretože hrady v tom období neboli v móde. V takom stave bol až do roku 2008, keď sa začala jeho rekonštrukcia. V roku 2005 sa po 350 rokoch na Ľubovniansky hrad vrátili poľské korunovačné klenoty. Výstavu replík vzácnych klenotov, ktoré tu boli uschované v rokoch 1655 až 1661 počas švédsko-poľskej vojny, otvorili v máji. Presné miesto, kde v hrade boli klenoty ukryté, súčasníci nepoznajú, mohlo to byť v hradnej kaplnke, ktorá bola dobudovaná v roku 1647. V máji 2011 sprístupnili skanzen na hrade Ľubovňa v Starej Ľubovni aj pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov. Približne rok tu študent Tomáš Demjan z Nitry pracoval na vodiacich líniách a maketách, aby si takto zdravotne postihnutí ľudia mohli aspoň čiastočne predstaviť, čo sa v skanzene nachádza. V ďalšej fáze projektu by malo dôjsť aj k debarierizácii hradu na základe modelu.

V Maďarsku bolo rekordne teplo, takmer 38 stupňov

9. júla 2011 - (tasr)

V juhomaďarskom Pécsi dnes namerali 37,9 stupňa Celzia, čo je najteplejší 9. júl v histórii Maďarska. Doterajšiu najvyššiu teplotu v tento deň zaznamenali v roku 1927 v Segedíne, keď sa ortuť teplomera vyšplhala na 37,8 stupňa Celzia. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI pracovník Celoštátnej meteorologickej služby (OMSZ) György Babolcsai uviedol, že v Budapešti tiež padol teplotný rekord tohto dňa. Meteorológovia tam namerali 36,7 stupňa Celzia, o 1,5 stupňa viac, ako pred 84 rokmi. V nedeľu očakávajú teploty nad 38 stupňa Celzia, čím môže padnúť popri miestnych denných rekordoch aj celoštátny. Vôbec najvyššiu teplotu s hodnotou 41,9 stupňa Celzia evidujú Maďari z 20. júla 2007, ktorú namerali v Kiskunhalasi.

Výstrahy prvého stupňa pred vysokými teplotami a búrkami

9. júla 2011 - (tasr)

Výstrahu prvého stupňa pred vysokými teplotami pre Záhorie, Podunajskú nížinu, južné oblasti stredného a východného Slovenska vydal na nedeľu 10. júla Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Výstraha platí na čas od poludnia do 20.05 h. Teplota vzduchu môže dosiahnuť maximálne 33 - 35 stupňov Celzia. Táto teplota nie je v danom ročnom období a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká. Pre zvyšok územia bude platiť v ten istý deň od 9.05 h do 23.05 h výstraha prvého stupňa pred búrkami. S nimi môžu byť spojené krátkodobé, ale intenzívne lejaky, pri ktorých môžu úhrny zrážok dosiahnuť 20 - 40 mm a nárazy vetra rýchlosť 17 - 25 m/s.

Príčina nákazy detí z tábora pri Balatone ešte nie je známa

8. júla 2011 - (tasr)

Hospitalizované deti a mladí ľudia z dvoch detských táborov v maďarskom Káptalanfürede, ktorým v stredu prišlo zle, sa už majú lepšie. Informovala o tom v maďarskej verejnoprávnej televízii zástupkyňa štátneho úradu verejného zdravotníctva (ÁNTSZ) Enikő Szabóová. Podľa nej išlo o ochorenie s rýchlym priebehom. Zdroj nákazy sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať a laboratórne vyšetrenia stále pokračujú. Komerčná televízna stanica ATV uviedla, že celkový počet hospitalizovaných stúpol na 44. Podľa predbežných testov nešlo o nákazu vírusom calici, ale ešte nemožno úplne vylúčiť ani túto alternatívu. Kuchyňu, ktorá varila pre oba tábory, zatvorili a všetko sa dezinfikuje. Deti, ktoré zostali v tábore, sú pod lekárskym dohľadom a v pohotovosti je tam jedna sanitka. V stredu popoludní previezli do nemocníc vo Veszpréme a v Ajke najskôr 13 detí, neskôr ďalších 24. Niektoré sa dostali aj do nemocnice v Székesfehérvári. Stav pacientov je uspokojivý. Tábor so 123 deťmi je naďalej v prevádzke a deti, ktoré zostali, dostávajú studenú stravu.

Počet hospitalizovaných z detského tábora pri Balatone stúpol na 37

7. júla 2011 - (tasr)

Počet hospitalizovaných detí a mladých ľudí z dvoch detských táborov v maďarskom Káptalanfürede, ktorým prišlo v stredu zle, stúpol na 37. Podľa hygienikov nie je isté, že hnačky, zvracanie a nevoľnosť, ktorými trpeli, boli spôsobené potravinami, informovala dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Zástupca šéfa úradu hygieny v Balatonfürede László Bujdosó pre MTI uviedol, že nemožno vylúčiť nákazu vírusom calici ani iný druh infekcie. Presnú príčinu ochorení bude možné určiť až po výsledkoch laboratórnych vyšetrení vzoriek jedla, ktoré budú k dispozícii dnes napoludnie. Bujdosó dodal, že kuchyňu v táboroch zatvorili a všetko sa dezinfikuje. Deti, ktoré zostali v tábore, sú pod lekárskym dohľadom a v pohotovosti je tam jedna sanitka. Viaceré deti zobrali rodičia domov, je možné, že niektoré z nich budú hospitalizované v nemocniciach v mieste svojho bydliska. V stredu popoludní previezli do nemocníc vo Veszpréme a v Ajke najskôr 13 detí, neskôr ďalších 24. Niektoré sa dostali aj do nemocnice v Székeszfehérvári. Stav pacientov je uspokojivý. Tábor so 123 deťmi je naďalej v prevádzke a deti, ktoré zostali, dostávajú studenú stravu.

Vypovedal muž zranený počas vražedných útokov proti Rómom

1. júla 2011 - (tasr)

Na Súde Peštianskej župy pokračovalo pojednávanie v prípade štvorice obvinených zo série vrážd šiestich Rómov výpoveďou muža z Alsózsolca, ktorého v zime 2008 počas útokov ťažko zranili. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, mladý muž v čase útoku - už šiesteho v poradí - rúbal drevo na schodoch rodinného domu. Pri prvej rane si myslel, že vybuchla petarda. Druhá strela ho trafila do ľavej nohy. Až po odchode z nemocnice sa dozvedel, že to neboli petardy, ale že niekto strieľal, pričom prvá strela natrhla šaty jeho družky. Podľa expertízy mužovi, ktorý má teraz 22 rokov, prenikol projektil panvovou kosťou, poranil mu močový mechúr, konečník aj tepnu. Život mu zachránil rýchly lekársky zákrok. Poranenia mu spôsobili 30-percentné zníženie pracovnej schopnosti. V mestečku Alsózsolca v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe zazneli výstrely v Rómami obývanej ulici poldruha mesiaca po dvojnásobnej vražde v Nagycsécsi. Podľa obžaloby obvinený Árpád K. strieľal spoza rieky Sajó asi zo vzdialenosti 135 metrov vyslovene so zámerom vraždiť. Štyri dni pred útokom si prezrel terén spolu s bratom Istvánom, ktorý stojí pred súdom v tomto prípade tiež ako jeden zo štyroch obvinených. V deň útoku registrovali ich auto na diaľnici približne 50 kilometrov od Alsózsolci a po niekoľkých hodinách opäť na tom istom mieste pri ceste späť. Útočníci popierajú skutok, ale po dnešnej výpovedi zraneného muža nemali žiadne poznámky a nepoložili žiadnu otázku. Súdny proces bude pokračovať výpoveďou ďalších svedkov. Pri útokoch v Kisléte a v Tiszalöku zomrel jeden človek, v Nagycsécsi sa stali obeťou útoku dvaja a v Tatárszentgyörgyi zahynul muž a jeho päťročný syn. Vo viacerých prípadoch zaútočili páchatelia zápalnými fľašami, pričom zranili viacero ľudí. Vystrelili 78-krát, pričom ohrozili životy dovedna 55 ľudí. Súdny proces so štyrmi obvinenými zo série útokov na Rómov, ktoré vykonali v období rokov 2008-2009, sa začal za mimoriadnych bezpečnostných opatrení 25. marca na Súde Peštianskej župy.

Maďarky (†21, †19) sa rozhodli pre samovraždu kyselinou

4. júla 2011 - (tvnoviny.sk)

Obzvlášť krutým spôsobom si v nedeľu (3. 7.) siahli na život dve mladé ženy v maďarskom Budaörsi. Dvojicu zabil prudko jedovatý plyn, ktorý sa uvoľnil zo zmesi vápna a kyseliny chlorovodíkovej. Iba 21-ročná Kata a jej o dva roky mladšia kamarátka si túto zmes najprv namiešali, následne sa zatvorili do vozidla Volkswagen Golf. Predtým však na auto umiestnili výstrahu s textom: Vo vozidle je smtiaci plyn. Neotváraj ho, lebo zomrieš! Dievčatá oblečené od hlavy po päty v čiernom zomierali podľa experta v strašných bolestiach. „V živote som nepočul o človeku, ktorý by sa rozhodol zomrieť takým brutálnym spôsobom. Obeť tohto plynu sa najprv začne dusiť, kyselina chlorovodíková vzápätí napadne sliznicu a nasleduje hrozný koniec!“, povedal pre maďarský portál blikk.hu toxikológ Gábor Zacher. Jed v aute bol naozaj vražedný, Maďarky boli prakticky bez šance. Z ľudí, ktorí sa ponáhľali dievčatám pomôcť, skončili až štyria v nemocnici. Samovrahyne dobre vedeli, aký koniec ich čaká, napriek tomu sa ale rozhodli, že si siahnu na život práve takýmto ukrutným spôsobom. Zatiaľ nie je jasný dôvod, prečo tak konali. Matka jednej z obetí, neďaleko bydliska ktorej sa tragédia stala, sa po správe o strašnej smrti svojej dcéry zrútila a museli ju urýchlene hospitalizovať.

Kyselinové samovrahyne boli posadnuté smrťou, išli na istotu

7. júla 2011 - (tvnoviny.sk)

Už nie je otázkou to, či Katka R. (†21) a Zsanett G. (†19) chceli skutočne vymeniť život za smrť. Nezodpovedané ostáva iba to, ktorá z nich rozhodla, že zomrú tak krutou smrťou, píše dnes (7. 7.) portál blikk.hu k prípadu dvojice dievčat, ktoré v nedeľu (3. 7.) našli svoju smrť v aute. Spoločnú samovraždu spáchali mimoriadne nemilosrdnou formou: zmiešali si vápno s kyselinou chlorovodíkovou a výpary z tejto zmesi, ktorú umiestnili do kufra vozidla, spôsobili ich bolestnú smrť. Podľa portálu blikk.hu staršia z dievčat, Katka, chcela ísť na istotu a podobne ako aj 19-ročná Zsanett, mala už za sebou samovražedný pokus. Maďarský portál sa odvoláva na diskusiu istého samovražedného fóra na internete, ktoré je napriek svojmu morbídnemu charakteru stále aktívne (!) a funkčné. Tento internetový portál často navštevovala práve Katka. Práve ona údajne prišla s nápadom odísť zo sveta pomocou kyseliny. Podrobne si naštudovala podobný prípad, ktorý sa stal vo svete, pričom keď sa v minulosti pokúsila zabiť, chcela sa otráviť. Prípad, ktorý mal 21-ročné dievča inšpirovať, sa stal sotva pred pol rokom v Británii. Na život si siahol vtedy párik Angličanov, ktorí rovnako, ako Maďarky umiestnili na svoje auto nápis: Neotváraj vozidlo! Je plné smrtiaceho plynu! Matka mladšej z dievčat tvrdí, že vôbec o kamarátke svojej dcéry nevedela. „Zsanett mi nikdy o Katke nerozprávala. Aj keď sa už o samovraždu pokúsila, neverím, že to bolo z jej hlavy, aby skoncovala so životom takýmto spôsobom. Nech to bolo už akokoľvek, obe sa stali obeťami a ani jednu nemožno teraz obviňovať,“ tvrdí matka 19-ročnej Zsanett, Gabriella. Polícia teraz zisťuje, či dievčatá k samovražde nabádal niekto cudzí a ak áno, tak akým spôsobom. Úrady už zhabali aj počítače dievčat, ktoré možno ukrývajú odpovede na tieto otázky.

V Maďarsku zadržali Srba, vystrieľal do ženy 21 nábojov

8. júla 2011 - (tvnoviny.sk)

V Maďarsku zadržali Srba, ktorý je podozrivý z vraždy 27-ročnej ženy. Viktóriu M. zastrelili v nedeľu (3.7.) v Budapešti, v jej tele sa po hroznom čine našlo najmenej 21 nábojov. O zadržaní muža informovala dnes (8.7.) televízia HírTV, ktorá k okolnostiam zatknutia uviedla iba to, že údajného vraha polícia dolapila v župe Bács-Kiskun, keď sa vraj pokúšal dostať cez tamojšiu zelenú hranicu do Srbska. Muž mal ženu zastreliť v jednom z domov na ulici Kádar a podľa informácií portálu blikk.hu si pri poprave svojej obete dvakrát vymenil zásobník v zbrani. Zatiaľ sa nepotvrdilo či je za tragédiou milostná dráma. Susedia tvrdia, že žena, ktorá roky bývala v prenajatom byte predmetného domu bola vždy veselá a usmiata. V poslednom čase spolu s ňou v jednej domácnosti žil aj muž pôvodom zo Srbska, 39-ročný Emil P., od ktorého sa ale podľa svedkov žena v apríli odsťahovala. Podľa TASR obeťou vraždy bola žena ruského pôvodu, ktorá už mala maďarské občianstvo. So zadržaným viackrát žili spolu ako druh a družka, pričom ich vzťah charakterizovali rozchody a zmierenia. V inkriminovanú nedeľu sa však Viktória z nejakého dôvodu opäť k mužovi vrátila, a práve to sa jej stalo zrejme osudným. Polícia vydala na muža zatykač v Maďarsku a iniciovala po ňom aj medzinárodné pátranie. Opustené sivé vozidlo podozrivého značky Mercedes našli v Soltvadkerte, odkiaľ zrejme utekal ďalej. Podľa ďalších informácií maďarských médií našli policajti u muža arzenál zbraní. Vo svojom oblečení ukrýval okrem vreckového noža, strelných zbraní aj ostrý ručný granát.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................