Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Fidesz presadil konzervatívnu ústavu

19. apríla 2011 - (čtk / sita)

Maďarskí poslanci schválili novú ústavu, ktorá nahradí základný zákon krajiny z roku 1949 a je terčom kritiky doma i v zahraničí pre nacionalistické prvky. Za ústavu hlasovala len konzervatívna strana premiéra Viktora Orbána, ktorá má v zákonodarnom zbore potrebnú dvojtretinovú väčšinu. Zákon začne platiť od roku 2012. Za ústavu hlasovalo 262 poslancov, 44 boli proti a jeden sa zdržal hlasovania. Socialisti a liberáli sa hlasovania nezúčastnili. Proti hlasovala pravicová strana Jobbik. Opozícia, aktivisti i medzinárodní pozorovatelia text kritizujú pre sporné formulácie a nacionalistickému i romantickému tónu. Nová ústava sa okrem iného odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť, kresťanstvo, rodinu, česť a národnú hrdosť. Mení oficiálny názov krajiny z doterajšieho Maďarská republika na Maďarsko. Dokument podľa kritikov komplikuje možnosť meniť zákony, pretože ich novelizácia bude teraz ústavne podmienená dvojtretinovou väčšinou. Za sporné považujú tiež obmedzenie právomocí ústavného súdu. Očakáva sa, že prezident Schmitt ústavu podpíše, pretože má úzke vzťahy s Orbánom. Do platnosti by mala vstúpiť 1. januára 2012.

Najdôležitejšie body schválenej ústavy

* V preambule sa spomína Boh a kresťanstvo, ktoré má udržať „duchovnú a intelektuálnu jednotu maďarského národa”

* Štát má za povinnosť chrániť ľudský život, ktorý sa začína už počatím.

* Manželstvo je zväzkom muža a ženy.

* Ústava otvára možnosť pre etnických Maďarov žijúcich mimo Maďarska získať volebné právo. Išlo pritom o kľúčovú výhradu zo strany viacerých susedných krajín vrátane Slovenska.

* Ústavný súd už nebude mať právo rozhodovať o otázkach rozpočtu, daní a ciel, až kým zadlženosť Maďarska neklesne pod 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

* Ústava vytvára podmienky pre vznik nového úradu na dohliadanie nad súdnictvom, ktorého šéfa bude voliť parlament. Kritici sa obávajú, že Fidesz si tým otvára možnosť zasahovať do súdneho systému v krajine.

* Prezident bude mať právo rozpustiť parlament, ak sa poslanci do 31. marca nedohodnú na rozpočte.

* Na zmenu zákonov súvisiacich s dôchodkovým systémom bude potrebná dvojtretinová ústavná väčšina.

* V ústave sa spomína, že maďarskou štátnou menou je forint a na prijatie eura je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente.

Novú maďarskú ústavu môže využiť SNS a Jobbik

18. apríla 2011 - (Andrej Onufer - aktualne.sk)

Možnosť voľby pre zahraničných Maďarov môže aktivizovať nacionálne sily na oboch brehoch Dunaja, aby získavali nových priaznivcov pre svoju politiku. Obzvlášť nebezpečná môže byť pre rozdúchavanie národnostných vášní predvolebná kampaň v Maďarsku a jej presun na slovenské územie. Pred prijatím volebného zákona by preto mala vzniknúť politická dohoda oboch krajín o úprave volebnej kampane na slovenskom území. Myslia si to politológovia, ktorých Aktuálne.sk oslovilo. „Tento problém sa stane reálnym problémom až vtedy, keď sa dostane do volebného zákona. Zatiaľ nie je jasné, aký bude nový volebný zákon. Momentálne sa hovorí len o ústave, ktorá to umožňuje. Tento problém treba riešiť politickými a občianskymi prostriedkami, aby extrémisti nechodli robiť na Slovensko kampaň,” povedal pre Aktuálne.sk politológ László Öllős. Podľa neho by v tomto mohla významnú úlohu zohrať maďarská menšina na Slovensku, ktorá môže odmietnuť predvolebné kortešačky strán, ako je maďarský Jobbik a Slováci na zmiešanom území naopak politiku SNS. „Po politickej linke by sa vláda mala dohodnúť spolu s opozíciou a jednotne odmietnuť takto robenú kampaň,” tvrdí politológ. Öllős si však myslí, že problémy vyvolá maďarská ústava najmä v samotnom Maďarsku. Očakáva, že sa budú množiť demonštrácie a ústavné konflikty. Tie však priamo slovensko-maďarské vzťahy ovplyvniť nemusia. „Nezabudnime však na to, že aj zahraniční Slováci majú možnosť voliť na Slovensku vrátane tých, ktorí medzi rokmi 1997 a 2005 dostali slovenské občianstvo podobne, ako môžu dostať zahraniční Maďari v Maďarsku. A dokonca niektorí politici vysielali pred voľbami zahraničným Slovákom aj kampaňové signály,” upozornil Öllős. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je z hľadiska ústavnosti možnosť voľby pre zahraničných Maďarov ako „celkom štandardné riešenie”. „Aj slovenská ústava priznáva všetkým slovenským občanom právo voliť. A spôsob, ako uplatniť toto právo, upravuje volebný zákon. Je úplne prirodzené, že toto právo prizná maďarská ústava všetkým svojim občanom. Nie je možné, aby občania boli rozdelení na rôzne kategórie,” vysvetlil Mesežnikov. Podľa neho sú dôležité skôr politické súvislosti, keďže Slovensko je susednou krajinou s významnou maďarskou menšinou. „Keď sa na Slovensku budú organizovať podujatia s cieľom mobilizácie voličov s dvojakým občianstvom, som si istý, že to využijú slovenskí nacionalisti ako zámienku na rozpútanie národnostných vášní,” myslí si Mesežnikov.

V Maďarsku majú ústavu jednej strany

19. apríla 2011 - (Peter Schutz - Sme)

Včerajšie schvaľovanie novej ústavy symbolicky završuje seizmický posun na politickej scéne Maďarska, ktorý odštartovali parlamentné voľby presne pred rokom. Bez ohľadu na „last minute“ pozmeňovacie návrhy sa dá zhrnúť, že dvojtretinová väčšina Fideszu komplexne vymenila ústavné základy štátu. Z vášnivých sporov, či a do akej miery nová ústava zhorší, respektíve zlepší demokraciu či právny štát v Maďarsku, sa nedajú robiť závery. Rozporuplnosť chvíle ilustruje hodnotenie exprezidenta. Podľa Lászlóa Sólyoma, ktorý patrí medzi najrešpektovanejších ústavných expertov krajiny, je „táto ústava veľký krok dozadu, ale Maďarsko zostáva európskou demokraciou“. Iní - väčšina - prisahajú len na prvú polovicu, druhí očakávajú, naopak, nástup zlatého veku. To všetko však len dokumentuje nekonečné politicko-svetonázorové vesmíry, ktoré účastníkov diskusie oddeľujú. Z diaľky sa dá len mocne odtušiť, že text, ktorý napríklad okliešťuje právomoci ústavného súdu oproti súčasnému stavu (hoci len dočasne), sa tendenciou k rozšíreniu občianskych slobôd zrejme ani na iných miestach vyznačovať nebude. Zvláštností, čo udierajú do nosa, je tam podstatne viac, avšak verdikt nad kvantami paragrafov neprislúcha komentátorom, ba ani nie ústavným právnikom, ale ústavným filozofom. Ak nie ešte väčší, tak zjavnejší problém než so samotnou ústavou je s ústavodarným procesom. Svoje dvojtretinové víťazstvo pred rokom si Orbán vyložil ako priame splnomocnenie „národa“ vykonať všetko, čo tieto dve tretiny umožňujú. Formálne síce nič neporušil, avšak kvalifikovaná väčšina na zmenu základného zákona štátu sa v demokraciách vyžaduje práve z dôvodu širšieho konsenzu naprieč spektrom. Orbán síce prizval do „národnej konzultácie“ aj opozíciu, ba dokonca aj občania mohli prispievať návrhmi, avšak bola to len jedna veľká maškaráda. Nová ústava je takto ústavou jednej politickej strany, ktorá pre seba historicky unikátnu príležitosť - keď druhá strana sa v korupcii a neschopnosti vládnuť rozložila - zneužila na to, aby prispôsobila Maďarsko svojej predstave etnicky, nábožensky a kultúrne jednotného národa. Nie je zďaleka isté, či presne tento spôsob „revolúcie“ a symbolického dištancu od postkomunistickej transformácie je vôľa väčšinového Maďarska.

Orbán naplnil nočnú moru Slovákov

Maďari schválili novú ústavu a spolu s ňou dali zelenú

aj volebnému právu pre svojich krajanov

19. apríla 2011 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

Volebné právo aj pre tých, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku, zodpovednosť za krajanov, obmedzenie právomocí ústavného súdu, uctievanie svätoštefanskej koruny a zavedenie trestu doživotného väzenia. Aj toto sú jedny z nových bodov maďarskej ústavy, ktorú včera bezproblémovo schválil maďarský parlament pod taktovkou Viktora Orbána. Práve nový najvyšší zákon našich južných susedov poriadne rozvíril aj politickú scénu na Slovensku. „Je to nonsens. To, čo schválili, je nedemokratické a protieurópske,“ povedal na margo novej maďarskej ústavy podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič. Oveľa ostrejší vo svojich vyjadrenia však bol Čaplovičov šéf Robert Fico, ktorý nevylúčil novelizáciu slovenskej ústavy. Podľa šéfa opozície majú totiž Maďari ambície územného revizionizmu. Ústava, ktorú mnohí považujú za kontroverznú a prehnane nacionalistickú, sa odvoláva najmä na jednotný maďarský národ. Aj preto je podľa samotného Orbána dôležité, aby práve v najvyššom zákone boli zakotvené aj body, ako napríklad zodpovednosť za krajanov či vyškrtnutie trvalého pobytu ako podmienky na získanie volebného práva. Práve s právom voliť, ktoré chcú orbánovci udeliť krajanom, však má problémy najmä Slovensko. V prípade, že by totiž slovenský občan maďarskej národnosti získal aj maďarské občianstvo, mohol by si v najbližších voľbách odbehnúť za hranice a odovzdať svoj hlas niektorej zo susedných politických strán. „K nám budú chodiť volebné agitky a naši občania budú voliť v Maďarsku. Pripomína mi to agendu z minulého storočia, keď sa jeden štát vyhlásil za ochrancu nemeckého národa a takýmto spôsobom viedol Európu do druhej svetovej vojny,“ dodal Čaplovič. V kritike však nezaostáva ani naša koalícia. „Považujem to za jeden z kľúčových krokov k cezhraničnému zjednoteniu Maďarov do jedného štátoprávneho celku. Miera rizika bude závisieť od ochoty miestnych Maďarov sa na tomto podieľať,“ potvrdil pre HN poslanec KDH Radoslav Procházka. Vlna kritiky sa u našich južných susedov vzniesla najmä kvôli akejsi Orbánovej poistke. Na základe nového dokumentu sa totiž budú môcť zákony novelizovať len pod podmienkou dvojtretinovej podpory. Práve takýmto spôsobom si mal Fidesz ešte viac upevniť svoju moc. Aj preto sa opozícia okrem Jobbiku na včerajšom hlasovaní nezúčastnila. „Naši poslanci sa na hlasovaní nezúčastnia. Budeme sa však snažiť ochraňovať demokraciu,“ potvrdil pre HN pred včerajším hlasovaním Dávid Bognár z tlačového oddelenie opozičnej strany Politika môže byť iná.

Fico nevylučuje zmenu v našej ústave

18. apríla 2011 - (tasr)

Potrebu novelizácie slovenskej ústavy nevylučuje predseda Smeru-SD Robert Fico. Povedal to v reakcii na návrh novej maďarskej ústavy, ktorý dnes schválil maďarský parlament. „Musíme získať širokú dohodu všetkých politických strán,” vyhlásil Fico. Podľa neho je potrebné, aby slovenské politické strany schválili bariéru v podobe novelizácie ústavy, ktorá bude reagovať na niektoré body v novej maďarskej ústave. „Hovoríme o otázkach, ktoré sa dotýkajú spoločných slovensko-maďarských vzťahov,” povedal Fico. „Vôbec ma nebude zaujímať názor Bélu Bugára, nech si robí, čo chce, buď sa pridá, alebo jednoducho nebude pritom. Je čas, keď poslanci vládnej koalície musia ukázať, že im ide o Slovensko,” vyhlásil predseda Smeru-SD. Fico povedal, že v novej maďarskej ústave ho bude zaujímať, do akej miery sa ústava Maďarska viaže na podporu autonomistických snáh príslušníkov národnostných menšín. „Treba sa na to pozrieť a vyvážiť to. Ak z pohľadu Maďarska ide o absolútny útok z pohľadu územnej celistvosti, budeme musieť v Ústave SR niečo povedať o územnej celistvosti Slovenskej republiky viac, než tam teraz je,” načrtol Fico. „Niektoré ustanovenia potvrdzujú našu obavu, že Maďarsko má ambície na územný revizionizmus,” povedal podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. Podľa neho je trestuhodná doterajšia pasivita slovenskej vlády. Maďarič tvrdí, že malo zmysel ešte pred schválením návrhu maďarskej ústavy uskutočniť mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR. „Kde by mali aspoň slovenské politické subjekty šancu dosiahnuť nejaký konsenzus a podnietiť slovenskú vládu k aktívnemu a hlasnému dialógu smerom k Maďarskej republike a k európskym partnerom,” povedal Maďarič. Dodal, že špeciálne pokyny dostanú europoslanci Smeru-SD, aby boli aktívni vo vzťahu k frakcii európskych socialistov a aj na pôde Európskeho parlamentu. „Potvrdzuje sa snaha preniesť maďarskú štátnu moc na územia iných štátov,” vyhlásil Maďarič. Maďarský parlament dnes prijal návrh novej ústavy, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2012. Za návrh hlasovalo 262 poslancov vládnucich strán, 44 poslancov opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik bolo proti, jeden sa zdržal hlasovania. Očakáva sa, že prezident Pál Schmitt, ktorý bol na hlasovaní osobne prítomný, slávnostne podpíše zákon o novej ústave na Veľkonočný pondelok 25. apríla.

Slota: Nová maďarská ústava smeruje k zrušeniu Trianonu

18. apríla 2011 - (sita)

Predseda SNS Ján Slota je presvedčený, že prijatie novej ústavy je prejavom plánovitej snahy administratívy Viktora Orbána zrušiť účinky Trianonskej zmluvy a pretvoriť usporiadanie Európy. „Ústava dáva rámec na to, aby si Maďarsko robilo nárok na územie Veľkého Uhorska. Udelenie volebného práva zahraničným Maďarom je príprava k tomu, aby sa zotreli rozdiely medzi Maďarmi v Maďarsku a v zahraničí,” povedal dnes pre agentúru SITA. Upozornil tiež na fakt, že južní susedia Slovenska sa v ústave vzdali označenia republiky a po novom sa ich štát bude volať len „Maďarsko”. Prijatie maďarskej ústavy sa týka predovšetkým Maďarska, hovorí predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos. „Mali by sme k tejto záležitosti pristupovať v takej miere, ako si zaslúži,” dodal Solymos. V prípade volebného práva pre zahraničných Maďarov pripomenul, že toto ustanovenie sa odvoláva na vykonávací predpis. „Treba si počkať na jeho znenie,” uviedol. Podľa Solymosovho názoru by však mal mať právo voliť predovšetkým ten, koho sa výsledky takých volieb budú dotýkať. Člen zahraničného výboru parlamentu za SaS Juraj Droba si myslí, že najspornejším bodom ústavy je článok o starostlivosti Maďarska o Maďarov v zahraničí. V súvislosti s volebným právom dôležité bude schválenie nového volebného zákona. „Ten určí, či Orbán a jeho vláda dostali rozum alebo budú pokračovať v politike konfrontácie,” nazdáva sa Droba. Myslí si tiež, že Slovensko by malo byť voči Maďarsku tvrdšie, pretože realizuje kroky, ktoré sú za hranicou dobrých susedských vzťahov. „Arogantne, bez konzultácií prijali novelu zákona o občianstve, konali unilaterálne a neporadili sa so slovenskou stranou. Odmietli návrh medzištátnej zmluvy aj rokovania o ňom,” povedal. Zasadzuje sa však za to, aby sa slovenský zákon o občianstve zmenil a o slovenský pas nemohol proti vlastnej vôli nikto prísť. Maďarský parlament, v ktorom dominuje stredo-pravá strana Fidesz, prijal v pondelok novú ústavu. Za jej prijatie hlasovalo 262 zákonodarcov, proti sa vyslovilo 44 poslancov, pričom jeden sa hlasovania zdržal. Opoziční socialisti a ľavicová strana Politika môže byť iná hlasovanie bojkotovali, zatiaľ čo krajne pravicová strana Jobbik sa vyslovila proti textu dokumentu. Novú ústavu navrhla vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána. V schválenom texte sa nachádza množstvo kontroverzných častí, z ktorých najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Kritici tiež argumentujú, že nová ústava posilní moc premiéra a jeho strany Fidesz. Domáci kritici majú novej ústave za zlé okrem iného aj to, že dáva príliš veľký dôraz na kresťanské hodnoty ako napríklad úloha tradičnej rodiny v spoločnosti, a vyčleňuje tak z nej názorové menšiny. Očakáva sa, že prezident Schmitt ústavu podpíše, pretože má úzke vzťahy s Orbánom. Do platnosti by mala vstúpiť 1. januára 2012.

Bugár: Nemali by sme reagovať na všetko, čo sa prijíma v Maďarsku

18. apríla 2011 - (tasr)

Slovensko by sa malo správať ako sebavedomý a zvrchovaný štát a nereagovať na všetky zákony, ktoré prijíma susedný štát. V reakcii na prijatie novej maďarskej ústavy to pre TASR dnes povedal predseda Mostu-Híd Béla Bugár. „Je to ústava Maďarskej republiky a nie slovenská. To znamená, že to vnímam ako ústavu štátu susediaceho so SR a nemyslím si, že by sme mali na všetko reagovať,” uviedol s tým, že veľmi citlivo však treba sledovať, ako maďarská strana upraví volebné právo pre Maďarov. Riešiť to bude podľa Bugárových slov vykonávací predpis, na ktorý si chcú bugárovci počkať a až potom mienia dávať vyhlásenia. Šéf Mostu-Híd nechce špekulovať o tom, ako bude volebné právo v Maďarsku upravené. „Počkám si na zákon a až potom sa vyjadrím,” zopakoval.

Dzurinda odmietne zákony, ktoré sa dotknú suverenity Slovákov

18. apríla 2011 - (tasr)

Slovensko odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území SR, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku SR, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov SR. Uvádza sa to vo vyhlásení Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR, v ktorom rezort zároveň konštatuje, že zobral na vedomie dnešné schválenie novej maďarskej ústavy v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky. TASR ho poskytla Petra Greksová z Tlačového odboru MZV SR. Vo vyhlásení sa ďalej píše, že SR rešpektuje suverénne právo každej krajiny určiť vlastné ústavné usporiadanie. Súčasne očakáva, že Maďarská republika pri implementácii ústavy, ako aj pri prijímaní a uplatňovaní naň nadväzujúcej legislatívy, si bude ctiť ústavné usporiadanie iných krajín a bude rešpektovať princípy medzinárodného práva a prijaté medzinárodné záväzky. Rezort diplomacie zároveň pripomína, že slovenský ústavný poriadok v súlade s medzinárodným právom vychádza z toho, že za rešpektovanie a ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám je zodpovedný v prvom rade štát, v ktorom menšina žije. „Ochrana osôb patriacich k národnostným menšinám v SR je v súlade s medzinárodnými štandardmi, ako aj čl. 2 Zmluvy o Európskej únii založenej na princípe individuálnych práv,” píše sa vo vyhlásení.

Dzurinda je pripravený rokovať s Maďarskom

18. apríla 2011 - (tasr)

Slovensko je v súvislosti s dnes prijatou maďarskou ústavou pripravené na bilaterálne rokovania s južným susedom, ale aj na pôsobenie na medzinárodnej pôde. „Nesedíme so založenými rukami. Intenzívne sa touto témou zaoberáme,” vyhlásil dnes na tlačovej konferencii minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Dodal, že okrem iného sa pripravuje stretnutie so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim, ktoré by sa malo konať na pôde slovenského ministerstva zahraničných vecí. Šéf slovenskej diplomacie informoval, že sa tiež pripravuje monitorovacia misia Rady Európy do Maďarska. Prisľúbil, že „Slovensko bude aktívne pôsobiť, aby komisia aj výbor mali všetky relevantné informácie”. Dzurinda chce ďalej o problematike hovoriť so slovenskými europoslancami, ako aj s členmi Zahraničného výboru Národnej rady SR. „Chcem informovať o ďalších zamýšľaných krokoch a aj konzultovať,” povedal. Zdôraznil, že slovenská diplomacia konala aj pred prijatím maďarskej ústavy. Dzurinda podľa vlastných slov telefonoval so svojím maďarským náprotivkom. „Upozorňoval som ho na úskalia textu, ktorý chce maďarský parlament schváliť. Bolo mojou úlohou ho upozorniť na úskalia toho, kde sa hovorí o uplatňovaní kolektívnych práv, o vytváraní kolektívnych samospráv, o pôsobení Maďarskej republiky aj cez hranice,” zdôvodnil šéf slovenskej diplomacie. Podľa Dzurindu je dnes „najväčšou hrozbou, keď začneme pestovať politiku a prístupy, ktoré povedú k vytváraniu zlej atmosféry, k budovaniu chimér o nejakých kolektívnych samosprávach”. Minister vyhlásil, že toto neprichádza do úvahy. „Tam je ťažisková slabina ústavy Maďarskej republiky,” upozornil. Okrem telefonátu s Martonyim pôsobí Slovensko v súvislosti s maďarskou ústavou aj na medzinárodnej pôde. „Sme v kontakte s úradom komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka, ktorý už v tejto téme koná,” informoval Dzurinda. Pripomenul, že poslanec za SDKÚ-DS Pavol Kubovič spolu so svojou delegáciou otvoril tému ústavy na európskej pôde. V týchto aktivitách bude SR podľa Dzurindu pokračovať. Na otázku, či sa chystá povolať slovenského veľvyslanca v Budapešti na konzultácie, Dzurinda odpovedal: „Čaro zahraničnej politiky a podstatou jej úspešnosti je, aby sme volili primerané kroky, aby sme nevnášali vášne, aby sme nepodporovali nacionalizmus, ktorý pôjde skôr cestou oslabovania postavenia SR. Ja nemám záujem postavenie SR oslabovať, ale naďalej posilňovať. Preto budem veľmi zvažovať, aké kroky budeme podnikať tak, aby občania SR mali istotu, že na Slovensku platia a budú platiť len zákony SR.”

KDH: Nová maďarská ústava prináša problémy

18. apríla 2011 - (tasr)

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) musí po dnešnom prijatí novej maďarskej ústavy konštatovať, že tento základný zákon susedného štátu prináša so sebou viaceré problémové otázky. Ako uviedol dnes na stretnutí s novinármi v Bratislave predseda KDH Ján Figeľ, pre hnutie je problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Figeľ upozornil aj na prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv. „Mrzí nás aj dnešné vypustenie ústavnej ochrany jazykov menšín,” spomenul líder kresťanských demokratov. Pripomenul, že na Slovensku ochraňujeme príslušníkov národnostných menšín v súlade s medzinárodným právom. Podľa jeho slov je za zabezpečenie menšinového práva zodpovedná predovšetkým krajina, v ktorej menšina žije. KDH preto očakáva, že sa podarí definitívne doriešiť aj parlamentné zastúpenie slovenskej i ostatných menšín žijúcich v Maďarsku. „Suverenita SR je pre nás nedotknuteľná, a preto odmietame uplatňovanie zákona iného štátu na našom území,” konštatoval Figeľ s tým, že princíp zákazu exteritoriality považuje KDH za nespochybniteľný. Kresťanskí demokrati požadujú dodržiavanie medzinárodného práva pokiaľ ide o otázku nadobúdania a straty štátneho občianstva. KDH podporí vo vláde aj v parlamente novelu zákona o štátnom občianstve z dielne ministerstva vnútra, vyhlásil ich predseda po rokovaní predsedníctva. Figeľ sa domnieva, že by sa vzniknutou situáciou mala zaoberať Koaličná rada a diskusia by sa mala preniesť aj na pôdu zákonodarného zboru. Ako poznamenal predseda klubu kresťanských demokratov Pavol Hrušovský, prijatím novej maďarskej ústavy nastáva kvalitatívne nový moment vzťahov medzi krajinami, natoľko z obsahu ústavy vyplýva, že premiér Viktor Orbán chce budovať iný štát, než na aký sme boli zvyknutí. KDH však záleží na tom, aby sa napätie medzi krajinami nevyostrovalo a pokračovalo sa v kultivovanom dialógu.

SaS má problém s maďarskou ústavou

18. apríla 2011 - (tasr)

Strana SaS má istý problém s novou ústavou, ktorú dnes prijal maďarský parlament. Predovšetkým s jej ustanovením, ktoré sa týka ochrany maďarskej menšiny v zahraničí a kolektívnych práv jej príslušníkov. Pre TASR to dnes v reakcii na prijatie právnej normy potvrdil poslanec Národnej rady SR za SaS Juraj Droba. „Myslím si, že nebolo v súlade s našou základnou zmluvou z roku 1995, že jedna krajina sa unilaterálne rozhodla udeliť niektoré kolektívne práva bez toho, aby oslovila svojho partnera a dobrého suseda. A takisto maďarská strana vôbec nereflektovala na návrh slovenskej diplomacie otvoriť túto otázku v rámci expertnej skupiny a najskôr ju vyrokovať a až potom schvaľovať,” vysvetlil Droba. Liberáli majú podľa jeho slov problém s tým, že sa kabinet maďarského premiéra Viktora Orbána „rozhodol konať unilaterálne a že ich konanie zasahuje a ovplyvňuje 500.000 občanov, ktorí žijú na Slovensku”. Droba zároveň uviedol, že SaS bude za najdôležitejšie v súvislosti s ústavou považovať presné znenie volebného zákona. Zdôraznil, že liberáli budú trvať na tom, „aby si mohli občianstvo nárokovať len osoby s priamou väzbou na Maďarsko, napríklad vo forme trvalého pobytu v krajine”.

Nemci majú obavy z novej maďarskej ústavy

18. apríla 2011 - (tasr)

Nemecká diplomacia sleduje maďarské udalosti nie bez obáv. Vyhlásil to dnes počas návštevy Tuniska štátny minister Werner Hoyer v súvislosti s prijatím novej maďarskej ústavy. Nemecký politik sa podľa internetovej stránky ministerstva zahraničných vecí v Berlíne vyjadril, že z dôvodu prijatia novej ústavy vzrástli obavy jeho krajiny z maďarského mediálneho zákona. Maďarsko si v uplynulých desaťročiach vybojovalo neodškriepiteľné miesto v histórii ako zástanca slobody, ľudských práv a demokracie, konštatoval Hoyer a dodal, že práve Nemci nikdy nezabudnú na podporu zo strany Maďarov. „O to viac sledujeme udalosti v Maďarsku veľmi pozorne a nie bez obáv,” poznamenal druhý muž nemeckej diplomacie. Podľa jeho slov mediálny zákon prijatý začiatkom roka svedčí o ponímaní základných práv, ktoré aj napriek uskutočneným úpravám je len ťažko zlučiteľné s hodnotami Európskej únie. „Naše obavy, ktoré vyvolal mediálny zákon, dnešným prijatím ústavy a spôsobom jej tvorby neopadli, ale vzrástli,” zdôraznil Hoyer, ktorý pôsobil v rovnakej funkcii v rokoch 1994-1998 už v kabinete kancelára Helmuta Kohla. Za návrh ústavy hlasovalo 262 poslancov vládnucich strán, 44 poslancov opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik bolo proti, jeden poslanec sa zdržal hlasovania.

Otvorený pre iné národy

Predseda parlamentu László Kövér označil okamih prijatia novej ústavy za historickú. „Nová ústava je maďarská, ale tak, ako maďarský národ je 1000 rokov otvorený pre iné národy, považuje aj národnosti žijúce v Maďarsku za rovnoprávne štátotvorné spoločenstvo. Kresťanstvo prijíma ústava ako základ našej histórie a civilizácie, pričom zaručuje každému slobodu svedomia. Nový základný zákon stavia na charte základných práv Európskej únie, hovorí však aj o zodpovednosti a povinnosti jednotlivca voči sebe, jeho rodine a jeho spoločenstvu. Ide o legitímnu ústavu, ktorá je národným, nediskriminačným a integračným dielom, ktoré si ctí tradície, je upriamené na budúcnosť a zaslúži si úctu,” konštatoval predseda maďarského parlamentu.

Amnesty International: Maďarská ústava porušuje ľudské práva

18. apríla 2011 - (sita)

Amnesty International (AI) v piatok skritizovala text novej maďarskej ústavy, ktorý schválili poslanci vládnej koalície premiéra Viktora Orbána. Budapeštianska pobočka AI o svojich výhradách prostredníctvom oficiálneho listu informovala samotného prezidenta Pála Schmitta. Jeho podpis je totiž poslednou prekážkou, aby začala ústava oficiálne platiť. Podľa medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie schválená ústava môže ohroziť dodržiavanie ľudských práv, ku ktorým sa Maďarsko zaviazalo v medzinárodných dokumentoch. Píše sa o tom v stanovisku, ktoré AI zaslala tlačovej agentúre MTI. Organizácii prekážajú viaceré časti novoprijatého dokumentu vrátane ochrany ľudského života už od počatia, čo podľa aktivistov obmedzuje práva žien. AI v texte ústavy chýbajú aj časti, ktoré by jednoznačne hovorili o zákaze diskriminácie ako takej. V ústave sa nachádza aj stať o tom, že „manželstvo je zväzkom muža a ženy”, čo je podľa AI takisto neprijateľné. Nová maďarská ústava má nahradiť tú súčasnú, datovanú ešte do roku 1949 a zmenenú o 40 rokov neskôr v reakcii na pád komunistického režimu. V návrhu sa nachádza množstvo kontroverzných častí, z ktorých najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Kritici tiež argumentujú, že nová ústava posilní moc premiéra a jeho strany Fidesz. Domáci kritici majú novej ústave za zlé okrem iného aj to, že dáva príliš veľký dôraz na kresťanské hodnoty ako napríklad úloha tradičnej rodiny v spoločnosti, a vyčleňuje tak z nej názorové menšiny. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun Budapešti krátko pred schválením odporučil, aby sa o svojej novej ústave poradila na pôde medzinárodných inštitúcií.

Ústavu si Fidesz prijme sám

18. apríla 2011 - (Ivan Drábek - Pravda)

Niekoľkotisícové víkendové protestné demonštrácie nedokázali otriasť odhodlaním maďarskej vlády, aby si v pondelok dala schváliť novú ústavu. Fidesz premiéra Viktora Orbána má so svojím kresťanskodemokratickým satelitom dvojtretinovú parlamentnú väčšinu, a tak aj pri ohlásenom opozičnom bojkote hlasovania je všetko vopred rozhodnuté. Podľa Orbánovej predstavy má prezident Pál Schmitt podpísať novú ústavu na budúci pondelok, aby tak nadobudla prívlastok „veľkonočná”. Týmto symbolom vzkriesenia chce osláviť prvé výročie drvivého volebného triumfu Fideszu. O tom, že Orbánovi plne oddaný Schmitt, ktorý doteraz nevrátil parlamentu ani jeden zákon, za čo si od opozície vyslúžil hanlivú prezývku Pero Národa, ústavu podpíše, nik nepochybuje. Stručná ústava, ktorú ako neozdobený vianočný stromček ešte majú doplniť mnohé ústavné zákony, by tak mala nadobudnúť účinnosť od budúceho Nového roku. Dovtedy má byť schválený aj nový volebný zákon, ktorý v nejakej forme poskytne volebné právo zahraničným Maďarom. Tí od začiatku tohto roku majú nárok na maďarské občianstvo aj bez presídlenia do materskej krajiny. Nová ústava zatiaľ ruší iba niekdajšie ustanovenie, ktoré hlasovacie právo zväzovalo s bydliskom v Maďarsku. Opoziční socialisti spolu s ekologickou stranou Politika môže byť iná prípravu ústavy bojkotovali s odôvodnením, že nemienia byť štatistami pri prijímaní „ústavy jednej strany”, ktorá podľa nich oslabuje demokratické inštitúcie republiky. Krajne pravicový Jobbik sa síce do rozpravy o ústave zapojil, ale na hlasovaní o nej sa ani jeho poslanci nechcú zúčastniť. Opozícia vyčíta Orbánovej vláde, že ústavu šije na svoju mieru a viacerými jej ustanoveniami sa snaží zabetónovať sa pri moci. Fidesz sa obhajuje tým, že rozsahom svojho volebného víťazstva dostal mandát na prijatie novej ústavy. Ako argument, že nepôjde o ústavu jednej strany, ale celého národa, uvádza, že pri tvorbe základného zákona zohľadnil takmer milión anketových lístkov, ktoré sa mu vrátili od občanov. Čerstvý prieskum verejnej mienky agentúry Medián napriek tomu ukazuje, že až 57 percent Maďarov považuje Fideszom zvolený postup prijímania ústavy za nesprávny. Na porovnanie: Fidesz vo vlaňajších aprílových voľbách získal 52 percent hlasov. Dokonca aj z radov stúpencov Orbánovej strany sa ozýva hlasné volanie po referende; želá si ho až 38 percent. A u voličov opozičných strán plebiscit požaduje dokonca 77-percentná väčšina.

Kľúčové zmeny v novom základnom zákone

- Oficiálnym názvom krajiny sa stane Maďarsko, namiesto Maďarskej republiky: V preambule bude zmienka o Svätoštefanskej korune, ako symbole ústavnej kontinuity vyše tisícročného štátu

- V ústave sa bude hovoriť o „jednotnom maďarskom národe”: Kým doteraz maďarský štát podľa ústavy „cítil” zodpovednosť za krajanov, po novom sa zaväzuje „niesť” za nich zodpovednosť

- Podmienkou priznania volebného práva už nebude trvalý pobyt v Maďarsku (formu účasti krajanov na voľbách ešte spresní novela volebného zákona): Konštatovanie, že národnou menou je forint, podmieni prechod na euro dvojtretinovou parlamentnou podporou

- Ústava obmedzí právomoci ústavného súdu pri rozhodovaní o rozpočtových a daňových zákonoch, až kým verejný dlh krajiny neklesne pod 50 percent HDP (v súčasnosti presahuje 80 percent HDP)

- Rozpočtová rada dostane právo vetovať parlamentom schválený rozpočet: Sudcovské povolanie sa bude môcť vykonávať do veku 62 rokov (sudcovia budú musieť ísť do dôchodku o 8 rokov skôr ako doteraz)

- Ústava zakotví, že ľudský život si od počatia zaslúži ochranu (zvolená formulácia však nemusí nevyhnutne viesť k sprísneniu interrupčného zákona): Manželstvo definuje ako zväzok medzi mužom a ženou, čo je ústavná poistka proti homosexuálnym manželstvám

- Zavedie sa trest doživotného väzenia bez možnosti predčasného prepustenia: Zavedie sa právo občanov na sebaobranu a ochranu majetku

Maďarskí poslanci dnes rozhodnú o novej ústave

18. apríla 2011 - (sita)

Maďarský parlament bude v pondelok hlasovať o novej ústave krajiny, ktorá má nahradiť tú súčasnú, datovanú ešte do roku 1949 a zmenenú o 40 rokov neskôr, v reakcii na pád komunistického režimu. V návrhu sa už teraz nachádza množstvo kontroverzných častí, z ktorých najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Kritici tiež argumentujú, že nová ústava posilní moc premiéra Viktora Orbána a jeho strany Fidesz. Schválenie návrhu je takmer isté, keďže Fidesz v parlamente disponuje dvojtretinovou väčšinou. Prezident Pál Schmitt ústavu asi tiež podpíše, pretože má úzke vzťahy s Orbánom. Do platnosti by mala vstúpiť 1. januára 2012.

Gyurcsány: Orbán sa snaží o samovládu a zradil republiku

16. apríla 2011 - (tasr)

Viktor Orbán sa snaží o samovládu a zradil republiku, vyhlásil dnes ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány na demonštrácii proti návrhu novej ústavy vládnej strany Maďarský občiansky zväz - Fidesz. Na protestnom podujatí Maďarskej demokratickej charty v piatom budapeštianskom obvode neďaleko parlamentu bývalý predseda vlády ďalej kritizoval terajšieho premiéra za to, že šliape po slobode tlače, časť prokuratúry zneužíva na politické ciele a zastrašuje sudcov. Orbán svojimi opatreniami ohrozuje fungovanie verejnej sféry, nečinne sa prizerá násiliu voči najchudobnejším a izoluje Maďarsko od Európy aj od sveta, konštatoval v prejave ľavicový politik. Podľa Gyurcsánya je dobré, že strany „demokratickej opozície“ sa nezúčastnili procesu tvorby ústavy. Dav vyše 3000 ľudí, v ktorom boli viacerí vysokopostavení politici Maďarskej socialistickej strany (MSZP), reagoval na jeho prejav skandovaním: „Orbán, odstúp!“ Ďalší rečníci ostro kritizovali návrh ústavy, o ktorom má parlament hlasovať v pondelok 18. apríla. Vytýkali, že Orbánova vláda chce zrušením pôvodnej demokratickej ústavy a prijatím novej systematicky rozbíjať 20-ročný právny štát, pritom zlikvidovať aj republiku. V návrhu novej ústavy totiž názov Maďarská republika nahradili názvom Maďarsko. Hnutie Maďarská demokratická charta vzniklo v roku 2008 z iniciatívy maďarských ľavicových intelektuálov, ako odpoveď na rastúcu vlnu pravicového radikalizmu v krajine. Maďarský parlament sa pripravuje v pondelok na prijatie novej ústavy, na ktorú budú môcť byť hrdí všetci Maďari, vyhlásil dnes v Budapešti v reakcii na dnešné demonštrácie hovorca premiéra Viktora Orbána Péter Szijjártó. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca vo vyhlásení uviedol, že nový základný zákon „dokáže ochrániť maďarských občanov od ťažkých politických hriechov, ktoré spáchali vlády Gyurcsányovho obdobia”. Na margo vládnych opatrení v rámci takzvaného Plánu Kálmána Szélla dodal, že vláda nimi mieni zdolať štátne zadlženie, čím Maďarsku a jeho obyvateľom podstatne uľahčí život.

„My, členovia maďarského národa...“ - začína sa ústava

S novou ústavou, ktorú chystá Fidesz, nechcú ostatné strany mať nič spoločné

15. apríla 2011 - (Peter Morvay - Sme)

V pondelok má budapeštiansky parlament hlasovať o novej maďarskej ústave. Jej schválenie nie je otázkou, ak však možno veriť vyjadreniam parlamentných strán, bude prijatá len hlasmi jednej strany: vládneho Fideszu premiéra Viktora Orbána. Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktorá formálne vládne spolu s Fideszom, je len pobočkou Orbánovej strany. Opoziční socialisti a strana Politika môže byť iná sa odmietli zúčastniť aj na príprave ústavy. Tvrdia, že by bola ich prítomnosť len formálna a iba by dodávala punc legitimity vládnym krokom. Extrémistický Jobbik sa na príprave zúčastnil a presadil do nej aj niekoľko svojich návrhov. Napriek tomu aj on tvrdí, že za ňu nezahlasuje. Tento týždeň parlament prijal asi sto pozmeňovacích návrhov, väčšinu z nich predložili vládni poslanci. Konečný text tak zostal veľmi nesúrodý a niektoré body nejasné. V rámci prijatých zmien v úvode ústavy národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku už nebudú „súčasťou maďarského národa“, ale „časťami maďarského politického spoločenstva a štátotvornými prvkami“. Nezmenia sa však prvé slová preambuly, takzvaného Národného vyznania viery. „My, členovia maďarského národa,“ začína sa dokument napriek tomu, že vládnu stranu mnohí upozornili - nová ústava sa tým postaví na národnom a nie na občianskom princípe. Podobne ako ústava slovenská, ktorej maďarská strana v minulosti práve toto často vyčítala. Nie je jasné, ako sa skončil návrh Jobbiku, aby nová ústava priamo deklarovala, že Maďarsko podporí snahu krajanov zo susedných štátov o uplatnenie práva na sebaurčenie. Fidesz v ústavnoprávnom výbore návrh podporil, maďarské médiá sa však rozchádzajú v tom, či prešiel parlamentným hlasovaním. V ústave sa Maďarsko zaväzuje podporiť samosprávu menšinových Maďarov - čiže ich autonómiu. Nová ústava priamo konštatuje, že menou Maďarska je forint. „Nebude problém to pri zavedení eura opäť dvojtretinovou väčšinou zmeniť,“ upokojoval štátny tajomník úradu vlády Mihály Varga.

Čo bude v ústave

• Maďarská mena je forint.

• Maďarsko podporuje autonómiu Maďarov v susedných štátoch.

• Právo občana na sebaobranu.

Chlieb, sex a hry

Maďarsko a Slovensko sa začínajú podobať ako vajce vajcu

16. apríla 2011 - (Péter Hunčík - Sme)

Moji budapeštianski priatelia sa čoraz viac sťažujú na antidemokratické kroky Viktora Orbána. Hovoria, že oklieštil kompetencie ústavného súdu, obmedzil slobodu tlače, vysal peniaze dôchodkových fondov. Elektronické médiá informujú len o udalostiach, ktoré preferuje vláda. A čo je ešte strašnejšie: míľovými krokmi sa pripravuje nová ústava, ktorá bude jednak úplne jednofarebná (veď ju píšu výlučne odborníci vládnej strany), a jednak znamená v mnohých veciach krok späť v porovnaní s predchádzajúcou ústavou. A to najšokujúcejšie: napriek tomuto všetkému je podpora Orbána a Fideszu naďalej nezlomná. Čiže prevažná väčšina Maďarov aj naďalej podporuje premiéra v okliešťovaní demokracie, hovoria maďarskí intelektuáli. Začínam porovnávať slovenské a maďarské právne predpisy. Výborne, hovorím si, lebo u nás je Ústavný súd v lepšej pozícii ako na druhom brehu Dunaja. Ani slobodu tlače neobmedzujú také opatrenia ako v Pešti, vo veci dôchodkových fondov máme európskejšie postavenie ako oni. Hurá, vravím si, a v tej chvíli sa mi dostáva do rúk návrh maďarskej ústavy. A v ňom konečne nachádzam niekoľko zhodných bodov. Vysvitne, že Maďarsko je domovinou kresťanského maďarského národa. Úradným jazykom štátu je maďarský jazyk a maďarský jazyk treba chrániť a zveľaďovať, kým jazyky menšín si len zasluhujú rešpekt. Parlamentné zastúpenie menšín ani v tomto prípade nebude vyriešené. Inštitút ombudsmana pre menšiny bude zrušený (na Slovensku takýto úrad ani nebol). Všetko tézy, ktoré by obstáli aj na Slovensku. Chvalabohu, predsa len sa na seba podobáme. Páni môžu prskať, ale tisícročné spolužitie nám predsa len zanechalo „spoločné hodnoty“. Maďarský návrh ústavy Fidesz predložil na verejnú diskusiu. Počas diskusie prišiel do Budapešti aj predseda SMK. Najprv rokoval s pánom Fuzikom, predstaviteľom Slovákov v Maďarsku, potom osobne navštívil aj vodcu. A Viktor Orbán po tejto návšteve vyhlásil, že na návrh Józsefa Berényiho urobili v novej ústave niekoľko zmien. Teda: menšiny, ktoré návrh ústavy ledva spomenie, sa odrazu stali štátotvorným činiteľom, ich jazyk bude aktívne chránený a podporovaný, a na dôvažok sa vyrieši aj ich zastúpenie v parlamente. Viktorovi Orbánovi stačil jeden rozhovor na to, aby vo veci menšín urobil obrat o stoosemdesiat stupňov. Otázka je len, čo by bolo, keby József Berényi do Pešti neprišiel. Ústava by sa na menšiny vykašľala? A tu je môj problém. Stoosemdesiatstupňový obrat Fideszu v mojom čítaní znamená toľko, že menšinová otázka Budapešť vôbec nezaujíma. Podľa môjho názoru je aj zákon o dvojitom občianstve pre Pešť v prvom rade vnútropolitickou otázkou. Fidesz verí, že „naturalizovaní“ Maďari vo voľbách v roku 2014 budú voliť výlučne ich. Menšinový Maďar ako ja nie je zaujímavý ani pre jednu, ani pre druhú stranu. Presnejšie: Fidesz potrebuje môj hlas, Slota a Fico zas potrebujú niekoho, na koho môžu kydať a prskať. Lebo tak sa zdá, že menšinový občan je dobrý len na toto. Keby sme prenechali vec politickej elite, oni by už pravdepodobne ani nenapísali slovo „menšina“. Ale keďže im menšinoví politici občas pripomenú tento pojem, rýchlo naň nejako reagujú. Vpichnú do ústavy niekoľko dobre znejúcich výrazov, ako napríklad štátotvorný činiteľ, jazyková rovnoprávnosť atď. A týmto „je vec vybavená“. Lebo ak si niekto prečíta tú časť maďarského návrhu ústavy, ktorá hovorí o maďarskej menšine žijúcej za hranicami, príde na to, že okrem pekne znejúcich slov ani oni nedostanú nič. Týmito frázami nám Fidesz vlastne odkazuje, že kto chce ostať Maďarom, nech príde pekne „domov“. Lebo Maďarsko je vlastníctvom maďarského národa. Tak ako Slovensko patrí slovenskému národu. Naozaj sa začíname podobať ako vajce vajcu. A prejavuje sa to v správaní oboch spoločenstiev. Slovenskí a maďarskí intelektuáli sa podobajú v tom, že členovia oboch skupín si myslia, že ľudstvo sa počas uplynulých tisícročí o niečo posunulo, vyvíjalo a oni by podľa toho chceli vytvárať zákony a modernizovať svoju krajinu. Orbán a Fico dobre vedia, že to tak nie je, lebo od čias človeka, ktorý žil v jaskyni, ľud potrebuje len tri veci: chlieb, sex a hry. Ústava, sloboda tlače, menšinové otázky ani jazykové práva medzi ne nepatria.

Maďarskí sudcovia odmietajú novú Orbánovu ústavu

16. apríla 2011 - (sita)

Sudcovia maďarského najvyššieho súdu vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom novej ústavy z dielne vládnej strany Fidesz, o ktorom má budúci týždeň hlasovať parlament. Predmetom ich protestu je jedna z kontroverzných častí, ktorá uzákoní povinný odchod sudcov do dôchodku vo veku 62 rokov, kým v súčasnosti prestávajú pracovať ako 70-roční. Zaradenie tejto úpravy do návrhu ústavy pritom parlament schválil až v pondelok, teda na poslednú chvíľu. „Toto rozhodnutie dáva priestor politickej intervencii a zničeniu nezávislosti sudcov,” uvádza vo svojom štvrtkovom stanovisku 21 popredných sudcov vrátane predsedu najvyššieho súdu Andrása Baku. „Tento nezmyselný krok nasvedčuje politickým záujmom,” dodávajú sudcovia, ktorí za jediné vysvetlenie považujú snahu zabrániť oponentom, aby úpravu „idúcu proti zásadám demokratického právneho štátu” napadli na ústavnom súde. Baku zníženie dôchodkového veku postihne okolo 300 sudcov. Generálny riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Maďarský zväz občianskych slobôd Balázs Dénes v piatkovom rozhovore pre tlačovú agentúru AFP opatrenie označil za „bezprecedentný útok na súdnictvo”, ktorým chce vláda upevniť svoj vplyv v tomto sektore. Nová ústava maďarskej republiky, o ktorej majú poslanci hlasovať budúci pondelok, obsahuje mnoho sporných častí, pričom najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Je pritom takmer isté, že návrh v parlamente prejde, keďže Fidesz v ňom má dvojtretinovú väčšinu.

Tisíce Maďarov protestovali proti Orbanovej ústave

16. apríla 2011 - (sita)

Niekoľko tisíc Maďarov sa v piatok večer zhromaždilo v centre Budapešti, aby vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom novej ústavy, o ktorom má v najbližších dňoch hlasovať maďarský parlament. Organizátorom protestu bola internetová skupina s viac ako 84 tisíc členmi, ktorá v uplynulých mesiacoch zvolala niekoľko demonštrácií na podporu slobody tlače v súvislosti s prijatím nového mediálneho zákona z dielne vládnej strany Fidesz. Na piatkovom zhromaždení vystúpil šéf mimovládnej organizácie Maďarský zväz občianskych slobôd Balázs Dénes, podľa ktorého doterajšia ústava v Maďarsku vytvorila právny štát a demokratický systém, zatiaľ čo nová odráža iba „hlad (Fideszu) po moci”. Poukázal pritom na netransparentný proces vytvárania nového textu, z ktorého bola podľa neho vylúčená verejnosť. Dénes takisto kritizoval skutočnosť, že návrh vychádza z kresťansko-konzervatívnej ideológie. Súčasné vedenie navyše podľa neho nemá oprávnenie na prijatie novej ústavy, keďže tento zámer nedeklarovalo pred minuloročnými parlamentnými voľbami. Nová ústava Maďarskej republiky, o ktorej majú poslanci hlasovať budúci pondelok, obsahuje mnoho sporných častí, pričom najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Schválenie návrhu je takmer isté, keďže Fidesz v parlamente disponuje dvojtretinovou väčšinou.

Maďarskí hasiči protestujú. Urobia raziu v parlamente

18. apríla 2011 - (tasr)

Nezávislé odbory profesionálnych hasičov (HTFSZ) dnes uskutočnia raziu v budove parlamentu v Budapešti. Neplánovaná akcia je vlastne pokračovaním víkendovej demonštrácie ozbrojených a poriadkových zložiek, uviedol maďarský spravodajský server Index. Odborári sa odvolávajú na oprávnenie v zmysle zákona z roku 1996 o služobnom pomere profesionálnych požiarnikov. V rámci akcie chcú v prvom rade preverovať služobné a pracovné podmienky hasičského zboru fungujúceho v parlamente. Je zrejmé, že nezvyčajná razia súvisí s protivládnou budapeštianskou demonštráciou. Predseda HTFSZ Kornél Árok v sobotu uviedol, že sa nevzdávajú. „Vláda je veľmi hlúpa, ak nevyvodila ponaučenie, pretože takto bude protestujúcich iba viac a budú tvrdší, ak sa nedokážu dohodnúť,“ cituje odborárskeho šéfa Index. V sobotu v Budapešti protestovalo proti vládnym opatreniam 15.000 vojakov, policajtov, colníkov a požiarnikov. Spoločná demonštrácia bola vyvrcholením protestných zhromaždení jednotlivých zložiek ozbrojených a poriadkových síl, ktoré sa konali v dňoch uplynulého týždňa.

Protestujúcich hasičov v Maďarsku budú stíhať

16. apríla 2011 - (tasr)

Maskovaní hasiči počas dnešnej demonštrácie v Budapešti otvárali na trase pochodu požiarne hydranty, z ktorých sa následne valila voda, a používali aj dymovnice. Podľa Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) tak hasiči porušovali zákon, za čo budú stíhaní. Hydranty po hasičoch zatváral policajt v gumených čižmách s ochranným kabátom. Polícia konanie demonštrantov zaznamenala a začne voči vinníkom konanie. Ako informovala maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség, šéf Celoštátneho riaditeľstva ochrany proti katastrofám György Bakondi nariadil preverenie ochranných odevov, keďže viacerí účastníci protestnej akcie ich mali napriek tomu, že ich použitie je povolené iba v mimoriadnych situáciách. Na demonštrácii sa zúčastnilo približne 15.000 policajtov, colníkov, vojakov, príslušníkov väzenskej stráže a požiarnikov. Protestovali proti rušeniu doterajšieho systému predčasného odchodu do dôchodku a za kompenzáciu neuskutočneného zvyšovania miezd.

Maďarské silové zložky demonštrovali v Budapešti

16. apríla 2011 - (sita)

Aktívni a bývalí príslušníci maďarských silových a pohotovostných zložiek v sobotu usporiadali protestný pochod ulicami Budapešti, ktorým vyjadrili svoj nesúhlas s plánovaným obmedzovaním ich tradičných práv a výhod. Tisíce vojakov, policajtov, väzenských strážcov, colníkov, hasičov a pracovníkov civilnej ochrany sa zhromaždili na Námestí hrdinov v širšom centre mesta, odkiaľ pochodovali k budove parlamentu na nábreží Dunaja, pričom po ceste odpaľovali dymovnice, svetlice a otvárali pouličné hydranty. Odborové zväzy, ktoré protest organizovali, účasť odhadli na 15-tisíc ľudí. Odborársky líder Péter Kónya počas svojho vystúpenia vyhlásil, že nikto nemá právo zamestnancom odoberať výhody, ktoré im zaručili, keď nastupovali do služby. Príslušníci silových a pohotovostných zložiek sa obávajú, že vládne škrty ich pripravia o možnosť predčasného odchodu do dôchodku, odmeny za nadčasy či automatickú valorizáciu miezd. Odborári už predtým varovali, že v protestoch budú pokračovať, kým sa s vládou nedohodnú. Blízko budovy parlamentu sa medzitým uskutočnila ďalšia masová demonštrácia, ktorú organizovali odporcovia návrhu novej maďarskej ústavy z dielne vládnej strany Fidesz. Približne sedemtisícovému davu sa prihovoril bývalý premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý vyzval na budovanie demokratickej opozície.

Maďarskí hasiči na demonštrácii otvárali hydranty

16. apríla 2011 - (tasr)

Radikálnejší hasiči na dnešnej demonštrácii v Budapešti počas pochodu k parlamentu na Andrássyho bulvári otvárali hydranty, z ktorých sa valila voda. Polícia sa im v tom snažila zabrániť, ale dosiahla pritom iba malé úspechy. Ostatní demonštranti radikálov podporovali. Približne o 13.00 SELČ by sa na Kossuthovom námestí mali začať prejavy účastníkov demonštrácie proti rušeniu doterajšieho systému predčasného odchodu do dôchodku a za kompenzáciu zaostalého zvyšovania miezd. Tisícky policajtov, colníkov, vojakov, príslušníkov väzenskej stráže a požiarnikov sa zhromaždili na Námestí hrdinov, odkiaľ sa vydali k parlamentu. Od pondelka demonštrovali pred parlamentom každý deň rôzne skupiny ozbrojených a poriadkových zložiek. Dnešná demonštrácia bude trvať 24 hodín, aby tí, ktorí v sobotu slúžia, sa mohli k demonštrácii pridať v nedeľu. Policajtom, zaisťujúcim bezpečnosť a poriadok na demonštrácii, šéf Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) Tamás Tóth písomne zakázal akýkoľvek prejav solidarity s protestujúcimi. Pripomenul, že si nemôžu pripnúť na uniformu žiadny cudzí prvok, nemôžu ani salutovať a počas služby sú povinní zdržiavať sa akéhokoľvek prejavu názoru. Predseda Odborového združenia zamestnancov ozbrojených a poriadkových síl (FRDSZ) Péter Kónya, ktorý je zároveň aj vedúcim demonštračného výboru, v piatok vyhlásil, že jeho iniciatíva, aby bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentného výboru pre obranu a vnútro za účasti demonštračného výboru, bola márna. Podľa jeho vyjadrenia sa neuskutoční ani stretnutie s premiérom Viktorom Orbánom, ktorého sekretariát reagoval, že žiadosť o schôdzku postúpili z „kompetenčných” dôvodov ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi. Ten však už vecne nereagoval.

V Budapešti spoločne demonštrujú maďarské ozbrojené zložky

16. apríla 2011 - (tasr)

Proti rušeniu doterajšieho systému predčasného odchodu do dôchodku a za kompenzáciu zaostalého zvyšovania miezd začali dnes v Budapešti 24-hodinovú spoločnú demonštráciu maďarské ozbrojené a poriadkové zložky. Tisícky policajtov, colníkov, vojakov, príslušníkov väzenskej stráže a požiarnikov sa zhromaždili na Námestí hrdinov, odkiaľ sa vydali k parlamentu. Policajtom, zaisťujúcim bezpečnosť a poriadok na demonštrácii, šéf Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) Tamás Tóth písomne zakázal akýkoľvek prejav solidarity s protestujúcimi. Pripomenul, že si nemôžu pripnúť na uniformu žiadny cudzí prvok, nemôžu ani salutovať a počas služby sú povinní zdržiavať sa akéhokoľvek prejavu názoru. Predseda Odborového združenia zamestnancov ozbrojených a poriadkových síl (FRDSZ) Péter Kónya, ktorý je zároveň aj vedúcim demonštračného výboru, v piatok vyhlásil, že jeho iniciatíva, aby bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentného výboru pre obranu a vnútro za účasti demonštračného výboru, bola márna. Podľa jeho vyjadrenia sa neuskutoční ani stretnutie s premiérom Viktorom Orbánom, ktorého sekretariát reagoval, že žiadosť o schôdzku postúpili z „kompetenčných” dôvodov ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi. Ten však už vecne nereagoval. Od pondelka demonštrovali pred parlamentom každý deň rôzne skupiny ozbrojených a poriadkových zložiek. Dnešná demonštrácia bude trvať 24 hodín, aby tí, ktorí v sobotu slúžia, sa mohli k demonštrácii pridať v nedeľu.

Proti pripravovanej maďarskej ústave demonštrovala opozičná strana

15. apríla 2011 - (tasr)

Takmer 2000 sympatizantov opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) protestovalo dnes v Budapešti proti návrhu novej ústavy, ktorú má parlament prijímať v pondelok. V sobotu z rovnakého dôvodu zorganizovala demonštráciu aj Maďarská demokratická charta, na ktorú prišlo vyše 3000 ľudí. Predseda frakcie LMP András Schiffer podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság v prejave vyhlásil, že Maďarský občiansky zväz-Fidesz, ktorý súril prípravu nového základného zákona, v najbližších voľbách určite prepadne. Schiffer najviac kritizoval skutočnosť, že nová ústava už neumožní občanom priamo sa obrátiť na ústavný súd. Procesu tvorby návrhu novej ústavy sa nezúčastnili opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) a LMP.

Maďarskí poslanci budú v pondelok hlasovať o novej ústave

15. apríla 2011 - (sita / afp)

Maďarský parlament bude v pondelok hlasovať o novej ústave krajiny, ktorá má nahradiť tú súčasnú, datovanú ešte do roku 1949 a zmenenú o 40 rokov neskôr, v reakcii na pád komunistického režimu. V návrhu sa už teraz nachádza množstvo kontroverzných častí, z ktorých najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Kritici tiež argumentujú, že nová ústava posilní moc premiéra Viktora Orbána a jeho strany Fidesz. Očakáva sa, že návrh v parlamente prejde, keďže Fidesz v ňom má dvojtretinovú väčšinu. Prezident Pál Schmitt ústavu asi tiež podpíše, pretože má úzke vzťahy s Orbánom. Orbán vo štvrtok vyhlásil, že je pripravený dať text novej ústavy „preveriť”, čím chce zabezpečiť, že je v súlade s európskym právom. Premiér však trvá na tom, že Maďarsko potrebuje novú ústavu, keďže tá súčasná nevystihuje maďarský národ. Do platnosti by mala vstúpiť 1. januára 2012. Nová ústava napríklad zriaďuje trojčlenný výbor, ktorý bude mať právo rozpustiť parlament v prípade, že sa vláde nepodarí prijať rozpočet v súlade s ústavou. Predpokladá sa, že výbor obsadia osoby blízke Orbánovi. „Vytvorí sa systém, na základe ktorého môže Fidesz paralyzovať vládu, ak bude v opozícii, čím môže krajinu uvrhnúť do politickej a ústavnej krízy a dosiahnuť znovuzvolenie, „ tvrdí András Mink, historik a politický komentátor, podľa ktorého Orbán pripravuje „ústavný puč”. Obavy z novej maďarskej ústavy vyjadrili aj viaceré mimovládne organizácie vrátane Helsinského výboru. „Text je produktom jednej politickej strany a nespĺňa podmienky vyplývajúce z princípov právneho štátu,” uvádza sa v spoločnom stanovisku mimovládnych organizácií. Konštatujú, že novej ústave „dominuje silná pravicová kresťanská ideológia” a odkazy na vieru, lojálnosť a lásku k vlasti či národnú hrdosť, ktoré „môžu slúžiť na obmedzenie základných práv”. Znenie ústavy môže obmedziť práva národnostných a iných menšín žijúcich v Maďarsku.

Maďarská expredsedníčka parlamentu nepodporí návrh ústavy

13. apríla 2011 - (tasr)

V hlasovaní o návrhu novej maďarskej ústavy bude nezávislá poslankyňa a bývalá ľavicová predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová hlasovať proti, uviedla agentúra MTI. Pred novinármi poslankyňa vyhlásila, že návrh základného zákona považuje za neprijateľný. „Sociálna únia by od ústavy očakávala, že bude plniť úlohu zjednocovania spoločnosti - táto ústava to však nerobí,” povedala Sziliová. Ako poznamenala, procesu tvorby ústavy sa rada zúčastnila, pretože tak dokázala prezentovať hodnoty ňou zastupovanej Sociálnej únie. O vládnom návrhu ústavy budú poslanci hlasovať 18. apríla. Procesu tvorby zákona sa nezúčastnili opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) ani strana Politika môže byť iná (LMP).

Orbána ústava je ultimátom pre Maďarov, tvrdia maďarský denník

13. apríla 2011 - (tasr)

Návrh novej ústavy premiéra Viktora Orbána je ultimátom pre občanov Maďarskej republiky. Zriadením nového základného práva sa Orbánovci pripravujú na vybudovanie politického systému, ktorý bude fungovať iba v prípade, že oni ho budú riadiť, tvrdí v dnešnom komentári maďarský denník Népszabadság. Podľa autora Andrása Minka ústava im umožní, aby aj z opozície dokázali ochromiť vládnutie a dostať krajinu do permanentnej politickej a ústavnej krízy, kým sa „pomýlení voliči sa nespamätajú a nevrátia ich späť k moci”. „Skúsenosti uplynulého desaťročia potvrdzujú, že by to aj urobili. Tomuto cieľu poslúži obmedzenie možnosti podaní na ústavný súd, zavedenie veta pre rozpočtovú radu, ktorú si sami vymenovali. Prostredníctvom veta ústava umožní prefíkaný trik na rozpustenie parlamentu,” píše v mienkotvornom denníku Minka, ktorého ďalším argumentom je, že Orbánovci obsadili nezávislé kontrolné inštitúcie svojimi straníckymi kandidátmi.

MZV SR od Maďarska očakáva dodržiavanie záväzkov pri tvorbe ústavy

11. apríla 2011 - (SITA)

Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR berie na vedomie proces prípravy novej maďarskej ústavy. Slovensko rešpektuje právo každej krajiny suverénne si zadefinovať svoj ústavný rámec. Súčasne očakáva, že Maďarská republika bude dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré prijala, že prispeje k dobrým susedským vzťahom a bude rešpektovať ústavné usporiadanie iných krajín. Uvádza sa to vo vyhlásení MZV SR k procesu prípravy maďarskej ústavy. Ako sa v ňom pripomína, slovenský ústavný poriadok v súlade s medzinárodným právom vychádza z toho, že za rešpektovanie a ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám je zodpovedný v prvom rade štát, v ktorom menšina žije. Ochrana osôb patriacich k národnostným menšinám v Slovenskej republike je v súlade s medzinárodnými štandardmi založená na princípe individuálnych práv. Vláda SR v súlade s programovým vyhlásením usiluje o vytvorenie takých podmienok pre osoby patriace k národnostným menšinám žijúce v Slovenskej republike, aby tu mali svoj skutočný domov. Vo vzájomných vzťahoch medzi štátmi si ctí a rešpektuje zásady a normy medzinárodného práva a má záujem na dobrých susedských vzťahoch s Maďarskou republikou. Zároveň Slovenská republika bude dôsledne odmietať pokusy o zasahovanie do jej suverenity, vrátane uplatňovania kolektívnych práv osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám.

Maďarská vláda zvažuje slovenskú pripomienku k zákonu

Deti zo Slovenska by mohli v Maďarsku navštevovať školy bezplatne

13. apríla 2011 - (tasr)

Slovenské deti by mohli v Maďarsku navštevovať materské a základné školy (ZŠ) bezplatne. Maďarská vláda totiž chystá veľkú novelu zákona o verejnom školstve, do ktorej možno zapracuje aj návrh poslanca Národnej rady SR Szilárda Somogyiho (SaS). Slovenský zákonodarca o bezplatnej školskej a predškolskej dochádzke pre slovenské deti diskutoval v utorok (12.4.) v Budapešti s predsedom výboru maďarského Národného zhromaždenia pre školstvo, vzdelávanie a vedu Zoltánom Pokornim (Fidesz). „Maďarská strana bola veľmi konštruktívna napriek tomu, že problematika bola pre ňu nová,” povedal pre TASR Somogyi. Pokornimu navrhol zmeniť paragraf, ktorý upravuje možnosť bezplatnej školskej a predškolskej výchovy pre cudzích štátnych občanov žijúcich na území Maďarska. Dodal, že s Pokornim sa dohodli na ďalšom stretnutí, na ktorom otázku opäť prediskutujú. „Stretneme sa do troch týždňov. Dovtedy maďarská strana zmapuje možnosť takejto zmeny zákona, ktorú by podľa ich slov v tejto časti neplánovali. A preto s poďakovaním prijali poukázanie na vzniknutý stav v pohraničnom území,” priblížil Somogyi. Zároveň informoval, že novelu zákona má maďarská vláda predložiť parlamentu do konca mája. Somogyi upozornil Pokorniho na to, že maďarská legislatíva bráni tomu, aby slovenské deti v Maďarsku mohli chodiť do materskej a základnej školy bezplatne. Maďarské deti pritom majú na Slovensku takéto vzdelávanie bezplatné. Podľa Somogyiho, keď chcú slovenskí rodičia s trvalým pobytom napríklad v obci Rajka, no pracujúci na Slovensku a nie v Maďarsku, zapísať svoje deti do škôlky alebo aj do ZŠ, musia za to zaplatiť. Pritom v minulosti mohli slovenské deti navštevovať tieto zariadenia zadarmo. To sa však zmenilo po istej kontrole. „Maďarský Najvyšší kontrolný úrad vykonal jednu kontrolu v Rajke a pokladal za nezákonný postup, že deti slovenských občanov môžu bezplatne navštevovať tieto zariadenia v Maďarsku,” uviedol pre TASR Somogyi. Upozornil, že na Slovensku môžu cudzí občania, aj maďarskí, dať zapísať svoje deti do škôlky a školy, a keď ich riaditeľ príjme, majú nárok na normatív zo štátneho rozpočtu, čiže môžu tieto zariadenia navštevovať zadarmo. V Maďarsku však rozhodnutie riaditeľa nepovažujú podľa Somogyiho za postačujúce. „Je tam ďalšia podmienka. A to, že len pre tých je štúdium bezplatné, ktorých rodičia nielenže bývajú v Maďarsku, ale aj na území tohto štátu pracujú,” vysvetlil. Pokornimu podľa vlastných slov navrhol, aby v Maďarsku zmenili zákon o verejnom školstve tak, aby platenie za návštevu materských a základných škôl nebolo viazané aj na výkon práce v krajine. „Ale aby to bolo obdobné tomu, ako je to na Slovensku,” povedal pre TASR.

Gyurcsány povzbudzuje na účasť na demonštrácii proti ústave

13. apríla 2011 - (tasr)

Maďarský ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány prostredníctvom internetu povzbudzuje Maďarov na čo najvyššiu účasť na sobotňajšej demonštrácii proti ústave, ktorej návrh majú prijať poslanci parlamentu na budúci pondelok. „Republika a sloboda stoja za to obetovať sobotňajšie popoludnie,” hovorí Gyurcsány na videozázname zverejnenom na portáli YouTube v súvislosti s avizovanou demonštráciou hnutia Maďarská demokratická charta. Podľa Gyurcsánya vláda chce krajine vziať meno. V novej ústave má byť totiž miesto názvu Maďarská republika iba Maďarsko. „Vláda nepotrebuje republiku, pretože sa bojí všetkého čo ona obsahuje. V prvom rade slobodu myšlienky a názoru,” konštatoval expremiér. Charta pripravuje na sobotu 16. apríla v Budapešti demonštráciu, na ktorej plánuje protestovať proti novej ústave. „Vláda Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz ohrozuje všetko, čo v snahe získať slobodu dosiahli viaceré generácie,” tvrdia organizátori demonštrácie. Hnutie Maďarská demokratická charta vzniklo v roku 2008 z iniciatívy maďarských ľavicových intelektuálov ako odpoveď na rastúcu vlnu pravicového radikalizmu v krajine.

Pri parlamente bude demonštrovať niekoľko stoviek hasičov

15. apríla 2011 - (tasr)

Na dnešný protest organizovaný Odborovým združením zamestnancov ozbrojených a poriadkových síl (FRDSZ) na Kossuthovom námestí v Budapešti očakávajú približne 500 hasičov. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség už počas dňa prichádzali k parlamentu hasiči z vidieka vybavení spacími vakmi, pretože mienia zostať na námestí aj na sobotňajšiu celoštátnu demonštráciu FRDSZ. Cieľom popoludňajšej demonštrácie, ktorá je súčasťou série protestných akcií rôznych zložiek konajúcich sa celý tento týždeň, je protest proti opatreniam vlády smerujúcim k zrušeniu doterajšieho systému predčasného odchodu do dôchodku a ďalších výhod. Vyvrcholením má byť sobotňajšia spoločná demonštrácia vojakov, policajtov, hasičov, a colníkov. Demonštranti požadujú tiež kompenzovanie neuskutočneného zvyšovania miezd.

Viac než autonómie sa Matovič obáva Slotu

16. apríla 2011 - (Miro Grman - tvnoviny.sk)

Rozdávanie občianstva ľuďom spoza hraníc Maďarska je vraj nebezpečné najmä kvôli nacionalistom zo Slovenska. Ak by napríklad obyvatelia maďarskej národnosti na Slovensku získali právo voliť v Maďarsku, situáciu by zneužívali na „rozdúchavanie“ napätia niektoré slovenské strany. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca Igora Matoviča, ktorý sa postavil proti snahe koalície zrušiť tresty za pas udelený Budapešťou. Matovič vidí jednu zo zámienok na prípadný „útok“ nacionalistov volebnú kampaň, ktorou by sa teoreticky mohli snažiť získavať hlasy voličov zo Slovenska strany z Maďarska. „Nie je v záujme žiadneho slušného občana Slovenskej republiky, aby prípadná volebná kampaň sa stala vodou na mlyn stranám ako SNS, na čo by logicky doplatilo celé Slovensko,“ priblížil svoj postoj pre tvnoviny.sk Matovič. Neobstojí podľa neho ani argument, že maďarské strany by zrejme nalákali voličov zo Slovenska, len ak by im sľúbili nejaké sociálne výhody. To by znamenalo ďalšiu záťaž pre už aj tak takmer krachujúce hospodárstvo Maďarska. „Odskúšal si ako chutí moc a hlavne ústavná väčšina, a preto urobí čokoľvek, aby ju dosiahol aj nabudúce. Bez ohľadu na to, či by to prípadne v budúcnosti mohlo spôsobovať problém aj samotnému Maďarsku,“ vyhlásil Matovič o maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi. Udeľovanie voličského práva Maďarom v zahraničí považuje Matovič za hrozbu napriek tomu, že k vytvoreniu autonómie - čo sa na Slovensku vníma takmer ako koniec sveta, by to reálne pravdepodobne nepomohlo. Zástupcovia maďarskej menšiny sa pokojne môžu pokúsiť o vyhlásenie autonómie aj v súčasnosti a väčšinové obyvateľstvo by ju zrejme neuznalo rovnako, ako keby sa o to pokúšali držitelia dvojitého občianstva. „Už len fakt, že na juhu Slovenska žije niekoľko stotisíc občanov Maďarska by v budúcnosti neustále lákal maďarských politikov k spasiteľským chúťkam a snahám svojich občanov dostať z područia ich utláčateľov. Tomuto problému je preto sa lepšie vopred vyhnúť,“ tvrdí Matovič. Takzvanou maďarskou kartou sa často snaží „hrať“ okrem SNS aj Smer-SD. Dvojité občianstvo bolo jednou z horúcich tém vlaňajšieho predvolebného boja. Voliči však do vlády napokon posunuli umiernenejšie strany. Možno časom nastane podobná situácia aj v Maďarsku. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky totiž napriek vyhláseniam o udeľovaní volebného práva pre zahraničných Maďarov dramaticky klesla podpora Orbánovej strany Fidesz. Kým vlani zaznamenávala popularitu nad úrovňou 60 percent, tento mesiac „spadla“ na 33 percent. Za povšimnutie pri tom stojí, že odliv voličov od Fideszu sa nepretavil do rastu popularity Jobbiku, s ktorým sa Fidesz „predbiehal“ v nacionalizme. Nové hlasy výraznejšie nezískala ani žiadna ďalšia strana. Zdá sa, že Maďari sú z politiky otrávení - až 40 percent ľudí nevie, koho by volilo. Desilúzia voličov vo vnútri desaťmiliónového Maďarska teoreticky zvyšuje dôležitosť hlasov v zahraničí. Najpočetnejšia maďarská menšina žije v Rumunsku. Z celkového počtu asi 22 miliónov ľudí sa k maďarskej národnosti hlási 1,4 milióna obyvateľov. Na Slovensku so zhruba 5,4 miliónmi ľudí žije asi pol milióna zástupcov maďarskej menšiny. V Srbsku s 9,5 miliónmi obyvateľov je „Maďarov” asi 300-tisíc, v takmer päťdesiatmiliónovej Ukrajine zhruba 157-tisíc. K Maďarom sa hlási aj vyše milióna obyvateľov v Spojených štátov, 270-tisíc občanov Kanady a asi 120-tisíc ľudí v Nemecku.

SMK medzi mantinelmi

15. apríla 2011 - (Peter Schutz - Sme)

Pred dnešným volebným snemom SMK politickej spoločnosti Maďarov na Slovensku dominuje jediná otázka: Bude sa Pál Csáky opäť uchádzať o post predsedu, alebo mu postačí nejaký nižší post? Nie je isté, či je dominantná otázka podstatná, ale zdá sa, že dve nominácie z okresov pre Csákyho proti šestnástim Berényiho sú určitým znamením. Možnosť, že exminister dvoch vlád a niekdajší „pán Európa“ získa akúsi nižšiu pozíciu, je bližšia realite, ale menej predstave Csákyho o význame vlastnej osoby. Takže uvidíme, čím prekvapí, avšak po konsolidácii strany a znesiteľnom výsledku v komunálnych voľbách, čo sa podarilo Berényimu, je personálny problém v SMK druhoradý. Niežeby Csáky nebol výraznejší politik, so všetkými zápormi i kladmi, ale výzvy, ktorým čelí SMK v najbližších rokoch, majú úplne inú podobu než tie, pri ktorých Csáky asistoval. Po prvé, vyriešiť vzťah s Mostom, na čom ako predseda a tvorca politiky už raz fatálne zlyhal. Po druhé, urobiť strategické rozhodnutie, či budú fungovať ako filiálka - povedzme župná organizácia - Fideszu, alebo vyvinú úsilie o zdanie autonómnej politiky. Jedno s druhým pritom najužšie súvisí. Ďalšie voľby budú opäť aj s päťpercentným prahom, ktorého problém bude tým hrozivejší, že neskočiť ho druhýkrát znamená už ozaj smrť strany. To platí aj pre Most, ktorý je síce flexibilný dosť, ale nemôže byť až natoľko, aby sa na dnešnom Slovensku nevymanévroval na perifériu, keby „koaloval“ s filiálkou Fideszu... Na strane druhej, Orbán „reštrukturalizuje“ pomoc cezhraničným Maďarom. A udalosti v Rumunsku jasne naznačujú, že na pozície v orgánoch nadácie Gábora Bethlena, ktorá rozdelí ročne 13 miliárd forintov, budú mať nárok iba subjekty v plnom ideologickom a politickom súzvuku s „režimom národnej spolupráce“ v Budapešti. Gravitácia Fideszu, iste, nie je vyčerpaná materiálnou stránkou veci. Tlak Orbána na vytvorenie jemu úplne lojálnej menšinovej reprezentácie a súčasne imperatív zbližovania s Mostom sú však dva zásadné a vysoko vztýčené mantinely, ktoré determinujú pohyb SMK v najbližších rokoch za akéhokoľvek predsedu.

Csáky nechce prezradiť, či požiadal o maďarské občianstvo

17. apríla 2011 - (sita)

Bývalý šéf Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky nechce povedať, či si podal žiadosť o maďarské občianstvo. „Maďarský zákon to rieši dosť elegantne. Dáva každému na rozhodnutie, každý sa osobne môže rozhodnúť či to urobí alebo nie. A je to jeho vec a vec maďarských úradov, či to urobia alebo nie. Takže sa riadim podľa tejto myšlienky,” povedal pre agentúru SITA Csáky. Zároveň dodal, že veľa ľudí sa ho pýtalo, ako je správne zachovať sa v takejto situácii a každému hovorí, že určitá trpezlivosť a určitá rezervovanosť je v tejto veci odporúčateľná. „A kým na Slovensku sú paranoidné spôsoby riešenia tejto problematiky, tak určitá opatrnosť v tejto veci je namieste,” vyhlásil. Csáky sa cíti byť uvedomelým občanom SR maďarskej národnosti a občanom Európy. „Ako nacionalistu každý hodnotí toho, kto útočí na práva iných. Ja som nikdy neútočil na práva iných, nikdy som sa nevyjadril negatívne o iných. Ja som obhajoval práva vlastnej komunity a seba samého,” uviedol v súvislosti s tým, že ho niektorí označujú za maďarského nacionalistu. Podľa Csákyho slovenská politika nie je pripravená na veľkorysosť smerom k menšinám. „Nie je to prejav vyspelosti a sebaistoty. Slovenská politika a ani spoločnosť nemá v sebe veľkorysosť v tejto oblasti. Inak povedané menšiny neznamenajú riziko pre žiadnu spoločnosť, v skutočnej demokracii to môže znamenať obohatenie spoločnosti. Kto z nás môže tvrdiť, že je čistokrvne taký alebo inakší, sme tu pomiešaní stáročiami a históriou, pričom treba rešpektovať každého právo na to, aby sa hlásil ku ktorejkoľvek národnosti, respektíve keď má záujem, aby prezentoval svoje dvojaké alebo trojaké väzby, prečo nie? To znamená, ak niekto sa cíti byť súčasne dajme tomu Slovákom a Rómom alebo Rómom a Maďarom, tak treba možno rešpektovať aj túto dvojakú väzbu,” vyhlásil Csáky. Znamená to oficiálne uznanie dvojakých väzieb, pričom tie väzby nie sú proti sebe, ale skôr sa doplňujú, pričom tu všetci máme aj sekundárne štátne občianstvo, to je občianstvo EÚ.

Predsedom SMK ostáva Berényi, Csáky sa vracia do vedenia

16. apríla 2011 - (sita)

Bývalého predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho delegáti na kongrese strany vo Veľkom Mederi zvolili za člena predsedníctva. Csáky sa tak vracia po deviatich mesiacoch do vedenia SMK. Csákyho v tajnej voľbe podporilo 172 delegátov. Expredseda strany predtým odmietol kandidatúru na predsedu strany, či predsedu Republikovej rady. SMK tak naďalej povedie József Berényi. Berényiho podporilo 272 delegátov, 21 bolo proti. Na post predsedu Berényi nemal protikandidáta. Predsedom Republikovej rady SMK zostáva aj po kongrese bývalý poslanec NR SR Gyula Bárdos. Podporilo ho 286 delegátov a jedenásť hlasovalo proti nemu. Za podpredsedov neparlamentnej strany boli delegátmi zvolení Péter Őry, Iván Farkas, László Szigeti, Gabriella Németh a László Miklós. Miklós bol jediným podpredsedom zvoleným až v druhom kole voľby. Do predsedníctva okrem Csákyho boli zvolení aj Ferenc Auxt, Péter Csúsz, Adriana Papp a Gábor Mihók. Delegáti ešte musia zvoliť člena predsedníctva za Nitriansky kraj, ktorý neprešiel v prvom kole volieb. Strana maďarskej koalície vznikla zlúčením troch strán Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, Spolužitia a Maďarskej občianskej strany v roku 1998. V roku 2010 sa po parlamentných voľbách nedostala do NR SR, keď získala 4,33 percenta voličských hlasov. Od roku 1998 do roku 2007 viedol stranu Béla Bugár, ktorý je dnes predsedom strany Most-Híd. Od roku 2007 do roku 2010 stál na čele Pál Csáky. Teraz je od júla 2010 predsedom Berényi.

J. Berényi: Výsledky rokovania

Republikového kongresu SMK sú veľmi pozitívne

16. apríla 2011 - (tasr)

Výsledky rokovania Strany maďarskej koalície (SMK) na dnešnom Republikovom kongrese vo Veľkom Mederi sú veľmi pozitívne. Konštatoval to pre TASR po jeho skončení staronový predseda SMK József Berényi. „Komunálne voľby nám dali veľkú silu na to, aby sme zorganizovali všetky naše sily, kapacity, intelektuálne schopnosti na to, aby sme sa vrátili v budúcnosti do parlamentu, aby sme mali opätovne väčší vplyv aj v národnej politike na republikovej úrovni,” povedal predseda s tým, že členská základňa je stabilizovaná, strana má približne 9000 až 10.000 členov, čo znamená, že počet je taký istý, aký bol pred odchodom zakladateľov novej strany. Podľa slov Berényiho strane sa podarilo integrovať sa. „Musím priznať, že sme boli veľmi blízko k rozpadnutiu, ale výsledky komunálnych volieb nás presvedčili, že musíme aktívne pracovať naďalej. Neočakávali sme, že budeme mať približne 200 primátorov a starostov a 1200 miestnych poslancov. Čo sa týka miestnych volieb, sme štvrtou najsilnejšou stranou po strane Smer-SD, SDKÚ-DS a KDH,” konštatoval Berényi. Dodal, že stalo sa tak napriek tomu, že ide o mimoparlamentnú stranu. „Medzi naše úspechy patrí aj to, že sa nám podarilo sprostredkovať záujmy slovenskej menšiny u našich južných susedov k maďarskej vláde a v spolupráci s členmi vlády Maďarskej republiky (MR) sme dosiahli zmeniť návrh Ústavy MR tak, aby menšiny boli štátotvornými zložkami v Maďarsku a taktiež, aby v Ústave MR bola väčšia ochrana používania materinského jazyka všetkých menšín,” vysvetlil. SMK zorganizovala v októbri a novembri petíciu s cieľom poukázať na zbytočné finančné pokuty v rámci jazykového zákona. „Bola to veľká túžba, aby táto pasáž zo zákona sa vynechala. So spokojnosťou sme konštatovali, že SMK nebola sama v rámci petičného výboru, ale pridali sa veľmi známe osobnosti slovenského spoločenského, kultúrneho života. Ukázalo sa, že aj my vieme spolupracovať s demokraticky rozmýšľajúcimi Slovákmi, aj my máme svojich slovenských partnerov. To sú naše úspechy,” zdôraznil. Berényi sa priznal, že SMK má aj určité nedostatky, plány, ktoré sa doteraz nepodarilo realizovať. „Vidíme určité rezervy v sprostredkovaní našich politických odkazov smerom k našim voličom. Nie sme parlamentnou stranou, tak sa dostávame veľmi ťažko do slovenských verejno-právnych médií. V tomto smere potrebujeme vybudovať alternatívne riešenia,” povedal. Na post predsedu SMK bol Berényi jediným kandidátom, lebo Pál Csáky zmenil svoj názor a odstúpil. „Súperiť v mimoparlamentnej strane najmä o nejaké posty, považujem za trošku dehonestujúce. Mne išlo o to, aby som sa vrátil do vedenia strany, aby som mohol v budúcnosti v hlbšom rozsahu ovplyvňovať politické rozhodnutia. Myslím si, že mám na to vytvorené teraz všetky predpoklady,” podčiarkol Csáky, ktorý sa stal členom predsedníctva.

SMK bude voliť nové vedenie

14. apríla 2011 - (tasr)

Delegáti kongresu Strany maďarskej koalície (SMK) si v sobotu 16. apríla zvolia nové vedenie. Súčasné predsedníctvo malo mandát iba do riadneho kongresu. Získalo ho po minuloročných, pre stranu neúspešných parlamentných voľbách. Celé predsedníctvo podalo 13. júna minulého roka demisiu a členovia mimoriadneho kongresu následne 10. júla zvolili za lídra SMK Józsefa Berényiho. Ten patrí k jednému z nominovaných kandidátov na predsednícky post. Podporu niektorých organizácií získal aj jeho predchodca Pál Csáky. Ten však chce až priamo na kongrese vo Veľkom Mederi oznámiť, či bude kandidovať za šéfa strany, do vedenia sa ale chce vrátiť. Momentálne pôsobí ako radový člen. Jediným kandidátom na post lídra Republikovej rady je jej doterajší predseda Gyula Bárdos. Nominácie ale nie sú konečné. Priamo na mieste môžu delegáti navrhnúť ďalších kandidátov na všetky pozície. Republiková rada SMK na svojom sobotňajšom (9.4.) zasadnutí navrhla zachovanie predsedníckej štruktúry s tým, aby mala naďalej 15 členov.

Csáky: Vzťah vlády k slovenským Maďarom takmer nezmenil

15. apríla 2011 - (sita)

Postoj slovenskej vlády po minuloročných parlamentných voľbách k Maďarom žijúcim na Slovensku sa podľa bývalého predsedu SMK Pála Csákyho zmenil o päť percent. „Nie sú tu hysterické necivilizované výkriky, ale inak de facto sa nič nezmenilo. Tie hlúpe zákony, ktoré prijala Ficová vláda, platia naďalej,” vyhlásil Csáky v rozhovore pre agentúru SITA. Pripomenul zákon o štátnych symboloch, zákon o štátnom občianstve, zákon o štátnom jazyku, v ktorom podľa neho vláda urobila iba kozmetické zmeny a naďalej z neho vyžaruje snaha vyvolať strach u občanov Slovenska, ktorí nemajú slovenskú národnosť. „Dokonca tam ostali aj pokuty. Neobstojí argument, že pokuta nie je v rozsahu x, ale len x-mínus niečo. To je detinská výhovorka. V tejto oblasti by žiadne pokuty nemali byť v demokratickom a skutočne slobodnom štáte. V iných oblastiach tiež nenastali pokroky, ktoré by boli žiaduce alebo by boli možné. Most-Híd sa neteší všeobecnej úcte vlastných partnerov. Vidím, že hlavne od volieb generálneho prokurátora majú problémy a je tam určitý deficit aj vzájomnej dôvery, pravdepodobne z vážnych dôvodov. Medzi Maďarskom a Slovenskom teraz nie je ani skutočne plodná, dobrá atmosféra, skôr to vnímam ako medziobdobie rezervovaných postojov, keď každý čaká na ďalší vývoj,” zdôraznil. Csáky pripomenul, že v tejto súvislosti stále tvrdieval, že silné a efektívne SMK by mohlo byť dobrým veľvyslancom dobrej veci. „Nehádžem to na voličov, chybu som spravil asi aj ja a chybu sme spravili aj my v SMK. No súčasný stav nie je dobrý a aj voliči si musia uvedomiť, že aj ich rozhodnutie má určité dôsledky,” povedal. Podľa neho nielen politici by si mali zobrať z toho určité ponaučenie, ale aj voliči. „To znamená rozhodnutie voličov vlani v júni je plne zákonné, legitímne, mali na to právo, len nastolili určitú nestabilnú situáciu, určitú nie celkom presvedčivú konštrukciu aj v prípade slovensko-maďarských vzťahov. Mne nič iné neprináleží, len to zobrať na vedomie, ale zase si osvojujem právo o tom hovoriť nahlas, pretože počúvam od ľudí, aj od niektorých novinárov, analytikov, učiteľov, farárov, že SMK chýba na slovenskej politickej scéne, vo vysokej politike v slovenskom parlamente,” zdôraznil. SMK bola podľa Csákyho spoľahlivá strana, vypočítateľná strana, demokratická strana a tlmila a mohla tlmiť aj výkyvy alebo nevhodné posuny v slovensko-maďarských vzťahoch. „Preto chcem urobiť všetko pre to, aby SMK sa znova stala silnou a presvedčivou stranou,” dodal. SMK čaká v sobotu stranícky kongres, ktorý bude vo Veľkom Mederi. Úlohou delegátov na kongrese bude zvoliť nové vedenie strany, ktorá po parlamentných voľbách v roku 2010 už nie je v NR SR. Po tomto neúspechu Csáky odstúpil z postu predsedu SMK. Na mimoriadnom kongrese bol za dočasného predsedu zvolený József Berényi. Ten sa chystá na predsednícky post kandidovať opäť. Csáky ohlásil, že chystá návrat do vedenia strany, či bude kandidovať aj na post predsedu, povie až v sobotu.

SMK: Csáky chystá cez víkend návrat do vedenia strany

14. apríla 2011 - (Pravda)

Bývalý predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky chystá cez víkend návrat do vedenia strany. „Vlani som si myslel, že budem mať tri roky pauzy a teraz zisťujem, že táto vládna koalícia veľmi usilovne pracuje na svojom sebazničení a v tejto chvíli nemôžem vylúčiť ani predčasné voľby. Takže z toho dôvodu sú na mňa teraz vyvíjané rôzne tlaky, aby som sa vrátil aj do vedenia SMK, pretože nikto nemôže s istotou povedať, či o rok alebo o rok a pol nebudú predčasné voľby,” povedal Csáky. Csáky je rád, že sa v komunálnych voľbách potvrdilo, že základy SMK sú silné. „Na druhej strane nás trošku trápi, že na celoštátnej úrovni popularita strany a podpora zo strany ľudí nie je vyššia ako bola pred deviatimi mesiacmi v parlamentných voľbách. Z toho vyplýva jedna jediná vec - že nás čaká veľa práce a musíme zapojiť do činnosti strany viac ľudí. Musíme si premyslieť aj metódy a formy práce, aby sme získali znova dôveru ľudí,” dodal. Podľa Csákyho SMK má rozhodne rezervy a aj preto si niektorí myslia, že by bolo dobré, keby sa vrátil do vedenia, aby bol nápomocný pri jej činnosti. „Zdá sa totiž, že SMK potrebuje každého, kto je schopný osloviť určité cieľové skupiny. Zdá sa, že je veľa ľudí, ktorých zaujíma budúcnosť SMK, a to je dobré. Čo sa týka môjho prípadného návratu, rozhodne o tom kongres,” zdôraznil. „Vidím, že sa to objavilo skoro z každého okresu. Ja som si myslel, že ešte mám rok alebo dva na iné činnosti, chcem dopísať aj niektoré rozpracované veci. Pravdupovediac ale vďaka neistote a nie celkom presvedčivom výkone súčasnej vládnej koalície si nemôžeme byť istí, kedy budú budúce voľby. To znamená, SMK sa musí pripravovať na to, že sa môže dostať do predvolebnej situácie aj o rok alebo o dva. Toto musíme zvážiť,” uviedol. Csáky tvrdí, že sa nezúčastnil rokovaní základných organizácií, ani rokovaní okresných kongresov. „Napriek tomu som bol viacerými aj oficiálne kandidovaný do budúceho vedenia na rôzne posty, vrátane predsedníckeho postu. Toto sa nemôže brať len tak na ľahkú váhu, pričom nechcem vyvolať v strane ani napätie. Máme šancu na to, aby sme to do soboty doriešili a aby sme našli v sobotu elegantné riešenie,” povedal. Či bude kandidovať na predsednícky post povie Csáky až v sobotu. Do vedenia sa však chce vrátiť. „Nikto nesmie ignorovať takéto názory, pretože je to vôľa ľudí a keď človek je vo verejnom živote, tak nemôže si zariadiť veci len podľa vlastných názorov, respektíve vlastnej vôle. Musí rešpektovať aj názor iných, takže, ak sa aj vrátim do akejkoľvek pozície na kongrese, tak to bude z vôle delegátov kongresu. Takže ja teraz nerozhodujem sám o sebe, ale skôr iní rozhodujú o mne,” dodal. Do vedenia chce priniesť novú energiu, nové témy, väčšiu presvedčivosť strany, novú dynamiku. Csáky je pripravený prijať rozhodnutie delegátov a ak by nedostal dostatočnú podporu, zostane súčasný stav: zostane radovým členom SMK. „Problémom SMK ale nie je to, kto bude na akýchkoľvek postoch, ale to, či vieme znovu získať dôveru ľudí,” dodal. Csáky si nemyslí, že by Most-Híd, ktorý založili bývalí členovia SMK, bol úspešnou konfiguráciou. „Keď chodím medzi ľudí, stále viac stretnem takých, ktorí hovoria o tom, že síce ich volili, ale sú z nich sklamaní. Vidíme, že Mostu sa nedarí v zásadných oblastiach, ktoré sľubovali ľuďom. Hovorím o problematike infraštruktúry južného Slovenska, hovorím o rastúcich ekonomických a sociálnych problémoch, o rastúcej nezamestnanosti. Každý čakal, že Most v tejto oblasti bude intenzívnejšie a aktívnejšie vystupovať. K tomu môžem dodať aj problémy pôdohospodárstva, o ktorých teraz počúvame z každej strany, že narastajú. SMK sa nepodarilo týchto nespokojných ľudí získať znova k sebe. Takže toto je asi tá najväčšia výzva pre blízku budúcnosť,” dodal Csáky. SMK v sobotu čaká stranícky kongres, ktorý bude vo Veľkom Mederi. Úlohou delegátov na kongrese bude zvoliť nové vedenie strany, ktorá po parlamentných voľbách v roku 2010 už nie je v NR SR. Po tomto neúspechu Csáky odstúpil z postu predsedu SMK. Na mimoriadnom kongrese bol za dočasného predsedu zvolený József Berényi. Ten sa chystá na predsednícky post kandidovať opäť.

Maďarský priemysel sa medziročne posilnil o 14,3 percenta

14. apríla 2011 - (sita)

Maďarská priemyselná produkcia podľa konečných neupravených údajov vo februári v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka posilnila o 14,3 percent. Potvrdil sa tak predbežný odhad. Sezónne a podľa počtu pracovných dní upravená priemyselná výroba Maďarska sa vo februári oproti januáru zvýšila o 0,9 percenta. Aj konečné údaje o medzimesačnom raste priemyselnej produkcie potvrdili predbežný odhad. Objem o priemyselnej výroby vo februári upravenej podľa počtu pracovných dní sa zhoduje s neupravenými údajmi, čiže medziročne tiež posilnil o 14,3 percent. Priemyselná produkcia Maďarska v priebehu januára a februára bola v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyššia o 13,8 percent. Celkový objem nových objednávok vo februári v porovnaní s rovnakým mesiacom vlaňajška vzrástol o 28,3 percent. Objednávky na export posilnili o 29,6 percent a nové domáce objednávky vzrástli o 16,7 percent.

Maďarská stavebná produkcia medziročne oslabila

15. apríla 2011 - (sita)

Maďarská stavebná produkcia vo februári podľa neupravených údajov v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka oslabila o 3,4 %. Išlo o spomalenie medziročného poklesu, keďže v januári sa stavebná produkcia oproti rovnakému mesiacu 2010 zmenšila o 4,4 %. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny. Medzimesačne podľa upravených údajov stavebná produkcia v Maďarsku vo februári o 1,7 % posilnila. Išlo o zlepšenie situácie v porovnaní s januárom, kedy stavebníctvo medzimesačne stagnovalo. Objem nových objednávok v sektore stavebníctva bol v Maďarsku vo februári medziročne menší o 49 %. Objem nových objednávok pri výstavbe budov klesol o 43,9 % a objem nových objednávok v sektore infraštruktúry sa zmenšil o 52,8 %. Objem nových objednávok za január a február bol v medziročnom porovnaní menší o 47,9 %.

Orbán: Spomaľovať prístupové rokovania Chorvátska je nebezpečná hra

14. apríla 2011 - (tasr)

Prispôsobovať prístupový proces Chorvátska k progresu Srbska v integračnej snahe je veľmi nebezpečná politika Európskej únie. Povedal to dnes v Bruseli na konferencii o západnom Balkáne maďarský premiér Viktor Orbán. „Povedzme si to na rovinu, existujú tlaky na to, aby sa uzatváranie záverečných kapitol prístupových rokovaní Chorvátska spomalil a ich ukončenie sa posunulo na časovú úroveň, kedy Srbsko získa kandidátsky status. Je to veľmi nebezpečné, pretože vstup krajiny do Európskej únie môže byť jedine odrazom jej úspešného úsilia o vyhovenie podmienkam, ktoré sú nevyhnutné pre vstup. Preto navrhujem, aby sme čím skôr uzavreli rokovania s Chorvátskom,” povedal počas prejavu na konferencii premiér súčasnej predsedníckej krajiny v Rade Európskej únie, ktorá si postavila ako jednu zo svojich priorít posunutie integrácie balkánskych krajín. Politická špekulácia o spomaľovaní procesu v prípade Chorvátska, ktorú Orbán spomenul, je novinkou, o ktorej sa doteraz nehovorilo nahlas. Orbán slová mieril na „únavu” z rozširovania, podľa ktorej sa niekoľko členských štátov v súčasnosti snaží vyhnúť sa na určitý čas ďalšiemu rozšírenia počtu členských štátov únie. Podľa Orbána je možné nájsť paralelu medzi integráciou strednej a východnej Európy a západného Balkánu najmä z hospodárskeho hľadiska. „Balkán sa môže stať takým motorom ekonomického rastu únie, ako to bolo v prípade postkomunistickým krajín. Môže byť zárukou zachovania využívania priemyselného potenciálu. Únia potrebuje odvážnu a iniciatívnu politiku rozširovania, aby mohla preťať súčasný skepticizmus,” doplnil Orbán, ktorý brzdenie integrácie Macedónska pre hádku okolo jeho názvu nazval „absurdnosťou” a politické problémy v Bosne a Hercegovina označil ako „vážne, do ktorých môže byť čoskoro zatiahnutá aj Európa”. Na podujatí sa zúčastnili viacerí europoslanci, ale aj zástupcovia národných parlamentov členských štátov, Európsku komisiu reprezentoval jej predseda. „Jean Monnet kedysi rád používal zaujímavú vetu: 'Všetci sme ambiciózni, ale líšime sa tým, že niektorí majú ambície niekým byť a tí druhí majú ambície niečo robiť'. Dôležité je niečo robiť a to platí pre západný Balkán dvojnásobne. Sú potrebné spoľahlivé a udržateľné reformy. Minuli sme ako únia doteraz 11,5 miliardy eur na tvorbu inštitúcií a tvorbu demokratickej spoločnosti v balkánskych krajinách. Stále sú však pred nami komplexné problémy, ktorých konečné riešenie stále na nás čaká - dokončenie integrácie Chorvátska, dialóg Belehrad-Priština a politické paty v Albánsku a Bosne a Hercegovine,” zhrnul „balkánske” výzvy predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Vybrať si nevie 40 percent národa - je to nový rekord

Hrôzostrašný Orbán stráca silu

14. apríla 2011 - (tasr)

Najsilnejšia maďarská strana - Fidesz premiéra Viktora Orbána zažíva ťažké obdobie. Ešte vlani v júni ju podporovalo viac než 60 percent voličov, no v súčasnosti je to už len 33 percent ľudí. Vyplýva to z aprílového prieskumu inštitútu Medián. Pokles Fidesz zaznamenal už v januári - volilo by ho 45 percent voličov, vo februári to bolo už len 38 percent. Negatívny trend charakterizuje aj posúdenie premiéra Viktora Orbána a prezidenta Pála Schmitta. Rebríček popularity naďalej síce vedie Orbán, ale oproti februárovým 53 bodom stratil osem. Schmitt je piatym najpopulárnejším politikom v Maďarsku so 40 bodmi, pričom vo februári mal ešte 49 bodov. Odliv voličov Fideszu výraznejšie neposilnil žiadny iný politický tábor - ľudia zrejme čoraz viac podliehajú rezignácii. Opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by totiž volilo 14 percent respondentov, v januári a vo februári zaznamenal Medián socialistom 12-percentné preferencie. Extrémne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik podporil v apríli osempercentný a stranu Politika môže byť iná (LMP) trojpercentný tábor sympatizantov. Súbežne s poklesom popularity Fideszu sa výrazne rozrástla skupina nerozhodnutých voličov. Je ich až 40 percent, čo je nový rekord. Začiatkom roka bolo nerozhodnutých iba 31 percent voličov. Pomer odhodlaných voliť klesol zo 45 na tiež rekordných 42 percent. Rekordný je aj pomer tých, ktorí sa domnievajú, že v Maďarsku ide vývoj zlým smerom. Začiatkom roka ich bolo 47 percent, v apríli už 61 percent. Iba 28 percent respondentov si v apríli myslelo, že sa veci vyvíjajú dobre. Maďarsko dlhodobo zápasí s vážnymi ekonomickými problémami, pred bankrotom krajinu zachraňoval Medzinárodný menový fond. Napriek tomu sa viacerí slovenskí politici snažia získavať popularitu „maľovaním” hrozieb zo strany Budapešti. Na Maďarsko často slovne útočí najmä Smer-SD a SNS.

Pokles podpory Fideszu pokračuje, volilo by ho 33 percent voličov

14. apríla 2011 - (tasr)

Vládny Maďarský občiansky zväz - Fidesz zaznamenal v aprílovom prieskume maďarského inštitútu Medián ďalší výrazný prepad preferencií. Kým v januári by ho volilo 45 percent voličov, vo februári to bolo už iba 38 a v apríli 33 percent. Negatívny trend charakterizuje aj posúdenie premiéra Viktora Orbána a prezidenta Pála Schmitta. Rebríček popularity naďalej síce vedie Orbán, ale oproti februárovým 53 bodom stratil osem. Schmitt je piatym najpopulárnejším politikom v Maďarsku so 40 bodmi, pričom vo februári mal ešte 49 bodov. Opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by volilo 14 percent respondentov, v januári a vo februári zaznamenal Medián socialistom 12-percentné preferencie. Extrémne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik podporil v apríli osempercentný a stranu Politika môže byť iná (LMP) trojpercentný tábor sympatizantov. Počet nerozhodnutých voličov dosiahol rekordne vysoký pomer - 40 percent, začiatkom roka bolo nerozhodnutých iba 31 percent voličov. Pomer odhodlaných voliť klesol zo 45 na tiež rekordných 42 percent. Rekordný je aj pomer tých, ktorí sa domnievajú, že v Maďarsku ide vývoj zlým smerom. Začiatkom roka ich bol 47 percent, v apríli už 61 percent. Iba 28 percent respondentov si v apríli myslelo, že sa veci vyvíjajú dobre.

Maďarsko otvorilo novú kapitolu v boji proti korupcii

13. apríla 2011 - (tasr)

Maďarsko otvorilo novú kapitolu v boji proti korupcii, vyhlásil 13. apríla v Budapešti po rokovaní s americkým ministrom spravodlivosti Ericom Holderom podpredseda maďarskej vlády, minister pre verejnú správu a spravodlivosť Tibor Navracsics. Podľa internetovej stránky vládnej strany Maďarský občiansky zväz - Fidesz Navracsics pripomenul, že dnešné rokovanie bolo pokračovaním série decembrových stretnutí rezortov spravodlivosti a vnútra Spojených štátov a Maďarska. Tie sa sústredili v prvom rade na diskusie o boji proti korupcii. Holder ponúkol svojmu maďarskému rezortnému partnerovi pomoc USA v tejto oblasti. Maďarský vicepremiér informoval hosťa o krokoch v tvorbe zákonov a premeny inštitúcií v uplynulých desiatich mesiacoch. „Maďarsko otvorilo novú kapitolu v boji proti korupcii a v budúcnosti budeme klásť dôraz na prevenciu,” zdôraznil Navracsics s tým, že v budúcnosti si s americkým kolegom budú vymieňať skúsenosti a budú spolupracovať.

Menšiny dostanú na svoju kultúru štyri milióny eur

15. apríla 2011 - (sita)

Na kultúru národnostných menšín vyčlenil štát v tomto roku štyri milióny eur. Výzvu na predkladanie žiadostí o dotácie v programe Kultúra národnostných menšín vyhlásil podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel, doteraz jeho úrad zaznamenal 2 059 žiadostí. Oproti minulému roku ide o nárast o 800 žiadostí, narástla však aj suma, ktorá bude rozdelená. Oproti vlaňajšku, keď tento program patril ešte do pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, došlo k jej zvýšeniu o 500-tisíc eur. Viac ako polovica žiadostí na dotácie sa týka projektov určených pre maďarskú menšinu, ide o 1 308 žiadostí. Druhý najvyšší počet, 221 žiadostí, sa týka rómskej menšiny, 167 rusínskej a 51 ukrajinskej. Nemeckej menšiny sa týka 48 žiadostí, českej 43, ruskej 38 a židovskej 31. Nasleduje poľská menšina s 25 žiadosťami, chorvátska s 16, bulharská s desiatimi a srbskej a moravskej sa týka po šesť žiadostí. Evidenciu žiadostí v súčasnosti robí Sekcia národnostných menšín Úradu vlády SR. „Už teraz sa ukazuje, že žiadatelia na svoje projekty požadujú dotácie, ktoré výrazne prevyšujú štátnym rozpočtom stanovenú celkovú sumu štyri milióny eur. Do konca apríla sa uskutoční posúdenie správnosti a úplnosti zaregistrovaných žiadostí a do 15. mája posúdia odborné komisie predložené projekty a žiadosti o dotácie,” informoval agentúru SITA Jozef Švolík z kancelárie podpredsedu vlády. O poskytnutí či neposkytnutí dotácie sa rozhodne do konca mája. Žiadatelia, ktorých projekty odsúhlasia komisie, následne dostanú návrh zmluvy a po podpísaní zmluvy do desiatich dní aj pridelené finančné prostriedky. Program Kultúra národnostných menšín 2011 je zameraný na podporu kultúrnych aktivít a umeleckej tvorby, aktivít divadelných a ľudovoumeleckých súborov, na podporu záujmovej činnosti a využitia voľného času, na podporu výskumu kultúry, života, histórie, jazyka a identity príslušníkov menšín, edičnej činnosti, periodickej a neperiodickej tlače, zvukových a multimediálnych nosičov a elektronických výstupov, aktivít kultúrnych aj cirkevných inštitúcií, na podporu vzdelávacích projektov, zahraničných a medzinárodných kultúrnych aktivít.

M. Tkáč: Novela o menšinových jazykoch

zabrzdí proces zjednocovania občanov SR

13. apríla 2011 - (tasr)

Prijatie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín bude podľa slov predsedu Matice slovenskej (MS) Mariána Tkáča mariť proces zjednocovania občanov SR v záujme vlastenectva. Ten je jedným zo zásadných poslaní MS ako najstaršej národnej a kultúrnej inštitúcie Slovákov. „Ako budeme zjednocovať občanov Slovenska, keď nebudú rozumieť po slovensky?” pýta sa Tkáč. Domnieva sa, že ak sa schváli uvedená novela, aj so sankciami za nepoužívanie jazyka menšín, neprinútime rómsku časť obyvateľstva, aby sa naučili aspoň základy slovenského jazyka. „Obávame sa, že vzniknú getá, kde budú síce žiť občania SR, s ktorými sa ale nebudeme môcť dohovoriť,” konštatoval dnes šéf MS na tlačovej besede v Bratislave. Novela, ktorá už prešla v parlamente prvým čítaním a definitívnu podobu by mala dostať na májovej schôdzi zákonodarného zboru, prináša podľa matičiarov so sebou nárast administratívnych nárokov na samosprávu a môže viesť aj k dezintegrácii občanov SR. Zmena sa týka aj zníženia hranice na používanie menšinových jazykov v úradnom styku zo súčasných 20 na 15 percent. MS považuje legislatívnu úpravu z dielne vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) za škodlivú a zbytočnú v čase, keď predstaviteľov menšín trápia problémy ako nezamestnanosť, rast cien či sociálne otázky. Predseda MS preto vyzval štátne orgány, aby sa radšej venovali riešeniu skutočných problémov, napríklad budovaniu diaľnic, vzniku nových pracovných miest alebo znižovaniu daňovej a odvodovej zaťaženosti. „Určite nie je riešením to, že sa rozdrobíme na niekoľko enkláv na juhu, na severovýchode a v podstate si nebudeme rozumieť,“ poznamenal. Tkáč si nemyslí, že týmto spôsobom štát vychádza v ústrety menšinám a zlepšuje ich život v SR. „Je to logický nezmysel,” tvrdí s tým, že zástupcovia menšín sa nemôžu cítiť na Slovensku dobre, ak sa ani navzájom nebudú môcť medzi sebou dorozumieť. Podľa neho sme svedkami straty súdnosti slovenských politikov.

Podpora v nezamestnanosti bude v Maďarsku od roku 2012 iba na 90 dní

13. apríla 2011 - (tasr)

Nezamestnaní v Maďarsku budú môcť od januára 2012 poberať podporu iba 90 dní. Vyhlásil to dnes v Budapešti po rokovaní vlády minister národného hospodárstva György Matolcsy. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI vláda ďalej rozhodla o zvláštnom zdanení farmaceutických spoločností a v rámci korekcie dôchodkovej reformy zrušia v krajine zvýhodnený odchod do dôchodku pre ozbrojené zložky. Tábor invalidných dôchodcov, ktorí sú pod hranicou dôchodkového veku, mieni vláda znížiť o 100.000 až 150.000 ľudí. Pre nich pripravia program verejných prác respektíve podľa slov Matolcsyho ich privedú späť na trh práce. Na margo reformy školstva minister uviedol, že vláda bude podporovať iba odbory, ktoré sa prispôsobia trhovým požiadavkám.

Maďarskí vojaci štrajkujú proti Orbánovi

13. apríla 2011 - (sita)

Profesionálni vojaci v stredu v Maďarsku odštartovali vlnu štrajkov, ktorá v nasledujúcich dňoch zasiahne krajinu. Dôvodom protestov je nesúhlas rôznych skupín obyvateľstva s politikou vlády premiéra Viktora Orbána vrátane úsporných opatrení alebo návrhu novej ústavy. Do stredajšieho štrajku sa zapojilo asi 50 profesionálnych vojakov, ktorým hrozí, že prídu o možnosť odchodu do predčasného dôchodku. Vo štvrtok sa k nim pridajú aj strážcovia vo väzniciach a v piatok aj hasiči. Na sobotu je potom naplánovaná masová protestná akcia proti prijatiu novej ústavy. Demonštráciu podporujú aj opoziční liberáli zo strany Politika môže byť iná a ľavičiari expremiéra Viktora Gyurcsánya z Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Vláda v Budapešti spustila ešte začiatkom februára takzvanú „celonárodnú diskusiu”, v rámci ktorej môžu Maďari vyjadriť svoj názor k návrhu novej ústavy. Tá má nahradiť tú súčasnú datovanú ešte do roku 1949 a zmenenú o 40 rokov neskôr v reakcii na pád komunistického režimu. V návrhu sa už teraz nachádza množstvo kontroverzných častí, z ktorých najväčší negatívny ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva aj pre zahraničných Maďarov.

V turizme nás susedia valcujú

13. apríla 2011 - (Štefan Mesároš - Plus Jeden Deň)

Druhé Švajčiarsko sa nekoná. Naopak, v konkurencieschopnosti v oblasti turizmu padáme doslova strmhlav dole a zaostávame aj za Maďarmi či Čechmi. Vyplýva to zo správy Svetového ekonomického fóra. Ekonomickí experti zo sveta sa pozreli na podmienky turizmu na Slovensku. Zistili, že spomedzi 139 hodnotených krajín z celého sveta nám patrí až 54. priečka. V porovnaní s rokom 2009 sme si pohoršili o osem priečok. V rebríčku nás predbehlo nielen Rakúsko - 4. miesto, ale aj Česká republika - 31. priečka, Maďarsko - 38. či Poľsko na 49. mieste. Ako ďalej vyplýva zo správy Svetového ekonomického fóra, cestovný ruch u nás vyprodukoval hodnotu 1,5 miliardy amerických dolárov, čo je 1,5 percenta z celého hrubého domáceho produktu. „Slovensko nemá unikátne prírodné krásy. Navyše ľudia, ktorí k nám prichádzajú, majú pocit, že za peniaze, ktoré dávajú, nedostávajú adekvátne kvalitné služby,“ povedal Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Podľa neho tvorcovia správy nám vyčítajú aj nízku úroveň leteckej infraštruktúry. „Konkurencia vo svete je veľmi veľká. Pri otvorenosti hraníc sa môže stať, že Slováci prestanú doma dovolenkovať. Veď ak si priplatia v cudzine 10 percent a napríklad v Rakúsku dostanú prvotriedne služby, prečo by dovolenkovali doma,“ dodal Kičina.

Most chce na domáci cestovný ruch dávať poukážky

15. apríla 2011 - (sita)

Turizmu na Slovensku by podľa odborníka strany Most-Híd pre cestovný ruch Zoltána Kovácsa pomohlo používanie dovolenkových šekov, ako aj zmeny v zákone o cestovnom ruchu. Ako uviedol Kovács na piatkovej tlačovej besede, turizmus na Slovensku je na nízkej úrovni a nevyužíva ten potenciál, ktorý krajina má. Prostredníctvom rekreačných poukážok chce strana podľa Kovácsa na jednej strane nasmerovať Slovákov, aby dovolenkovali doma a na strane druhej podporiť sociálne slabšie vrstvy, aby si mohli dovoliť aspoň jednu dovolenku ročne. Príslušný zákon chce strana Most-Híd pripraviť ešte tento rok, aby sa šeky dali využívať už v budúcoročnej sezóne. Ako príklad Kovács uviedol krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Francúzsko alebo Švajčiarsko, kde systém dovolenkových šekov úspešne funguje už niekoľko rokov. „Je to nástroj, ktorý podporuje príjmy všetkých infraštruktúr súvisiacich s cestovným ruchom a nepriamo tak stimuluje zamestnanosť v regiónoch,” vysvetlil Kovács. Správcom a kontrolórom poukážok v hodnote približne 300 eur by podľa strany Most-Híd mala byť Slovenská agentúra pre cestovný ruch, pričom polovicou sumy by na ňu prispievali zamestnanci a druhou polovicou zamestnávatelia. Výhodné by to podľa neho bolo pre obdive strany, keďže zamestnávatelia by si tento náklad mohli odpočítať z daní a zamestnanci by mali nezdanený príjem. Ďalším navrhovaným opatrením strany je umožniť viacerým subjektom aktívnym v cestovnom ruchu získať prostriedky zo štátneho rozpočtu. Súčasný zákon totiž podľa Kovácsa stanovuje pre subjekty, ktoré sa chcú uchádzať o financie od štátu, dve relatívne ťažko splniteľné podmienky. Jednou je povinnosť, aby bol subjekt oblastným združením minimálne piatich obcí a druhou, aby v bežnom roku evidoval 50 tisíc prenocovaní. „Mnoho regiónov, ktoré sú turisticky veľmi významné, následne nemôže splniť jednu z týchto podmienok a nemôžu sa uchádzať o dotáciu zo štátneho rozpočtu,” povedal Kovács. Strana chce preto upraviť zákon tak, aby na získanie podpory stačilo splniť len jednu z týchto podmienok. Okrem toho chce Most-Híd zmeniť spôsob financovania oblastných organizácií, kde by namiesto počtu členov rozhodovali celkové bežné príjmy obcí, daň z ubytovania a počet prenocovaní v danom regióne.

Maďarskí vinári vymenili forint. Za modré franky

13. apríla 2011 - (ihned.cz)

Maďarsko zrejme v najbližších desiatich rokoch euro neprijme. Obyvatelia mesta Šopron na západe krajiny si už ale domácu menu forint podkopávajú sami. Miestny občania, preslávení milovníci vína, platia namiesto forintom modrým frankom. Alternatívne regionálne meny sa používajú vo svete už dlho, aby podporili likviditu a obchod. V Maďarsku sa ale jedná o nový fenomén, pretože krajina sa podobne ako ďalšie v regióne strednej a východnej Európy pomaly pripravuje na príchod jednotnej euromeny. Práve obyvatelia Šopronu, malebného mesta blízko hraníc s Rakúskom, používajú oveľa častejšie než väčšina Maďarov euro, ale uvítali aj modré franky. „Videl som bankovky a myslím, že to nie je hlúpy nápad,” hovorí Géza Czene, ktorý pracuje vo vinárstve. „Vinári ich prijmú viac než ostatní, používajú ich medzi sebou,” dodáva. Práve vinári pomenovali novú menu podľa miestneho vína. Tomu sa modrý frank hovorí od čias Napoleona Bonaparta, ktorého vojaci platili za miestny mok s názvom Modrý frank práve franky. A teraz sa teda meno z minulosti vrátilo. Tvorcovia modrého franku majú veľké ambície. „Modrý frank síce nenahradí forint úplne, ale môže zabezpečiť 15 až 20 percent miestnych transakcií,” hovorí podnikateľ Tamás Perkovacz, predseda neziskového združenia, ktoré podporuje novú menu. „Kvôli súčasnej ekonomickej kríze ubudlo v obehu 4 až 5 percent hotovosti. Ľudia namiesto toho viac sporia, a to spomaľuje náš rast,” vysvetľuje Perkovacz. Teraz sú v obehu bankovky v hodnote zhruba 100 tisíc dolárov. Perkovacz si myslí, že na konci roka bude v obehu až 25-krát vyššia suma. „Na viac ako štyristo miestach v Šoproni môžete platiť modrým frankom. Sú do toho zapojené aj podniky z Budapešti a z Rakúska,” hovorí s neskrývanou hrdosťou. „Na pol tucta miest v eurozóne môžete platiť modrým frankom,” dodáva Perkovacz. Prvá prekážka, ktorú musí nová mena prekonať, je dostať sa k ľuďom. Občania musia ísť do banky a tam si v kurze jedna ku jednej vymeniť forinty za modré franky. Aby obchody presvedčili zákazníkov, ponúkajú zľavy (väčšinou 5 až 10 percent) pre ľudí, ktorí platia modrým frankom. Niektoré zľavy sú obzvlášť výhodné - jeden podlahár napríklad zníži cenu o 35 percent, ak na zaplatenie použijete franky. „Preháňala by som, keby som tvrdila, že modrý frank používa veľa ľudí. Ale hlavne cez víkendy ľudia nosia skôr franky. Zdá sa, že sa to páči aj turistom,” hovorí pekárka Edit Fleischhakkerová.

Ako Lekárovce išli z rúk do rúk a ako ich Stalin daroval

13. apríla 2011 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Prvé výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou sa oslavovalo podstatne ináč ako terajšie šesťdesiate šieste. Všade viseli portréty generalissima Josifa Stalina, konali sa zhromaždenia a manifestácie vďaky osloboditeľom. Zdá sa, že druhú stranu to nielen potešilo, ale aj pobádalo k dobrému skutku. Všetky denníky 7. apríla 1946 referovali o „dare sovietskej vlády Slovensku”. Vec bola predmetom diplomatickej nóty, ktorú veľvyslanec ZSSR Valerian Zorin odovzdal najvyšším československým predstaviteľom. Hovorilo sa v nej o odstúpení časti pohraničného územia v obvode obce Lekart, dnešných Lekároviec, na východe Slovenska v prospech ČSR. Sovietsky zväz sa ich jednoducho zriekol. (Celý článok:)

http://spravy.pravda.sk/ako-lekarovce-isli-z-ruk-do-ruk-a-ako-ich-stalin-daroval-p11-/sk_domace.asp?c=A110412_154742_sk_domace_p60

Na Slovensku sa rodí najmenej detí v Únii

12. apríla 2011 - (sita)

Zúfalo nízka pôrodnosť zaradila Slovensko na poslednú priečku štatistík krajín Európskej únie. Aj keď sa v posledných rokoch situácia o niečo zlepšila, so starnutím obyvateľstva budeme mať jeden z najväčších problémov v únii. Upozorňuje na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takéto závery vyplynuli z odbornej konferencie ministrov sociálnych vecí v Maďarsku, na ktorej sa zúčastnili aj minister práce Jozef Mihál a štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová. Udržať stabilnú populáciu je možné len vtedy, ak pôrodnosť v krajine dosahuje hodnotu najmenej 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Ešte nedávno bola však hlboko pod touto hranicou v každom členskom štáte, pričom Slovensko bolo na konci. Podľa údajov Štatistického úradu SR pripadá na Slovensku na jedného dôchodcu čoraz menej ekonomicky aktívnych ľudí. Veková kategória 65 až 69 ročných vykazuje v rámci všetkých skupín najvyššie tempo rastu. Vzhľadom na túto skutočnosť možno predpokladať, že sa v budúcnosti bude ekonomické zaťaženie obyvateľstva Slovenska zhoršovať, čo je zároveň aj vážny signál pre trh práce. Jemne stúpajúce sú štatistiky pôrodnosti. Až do roku 2008 sa plodnosť pohybovala na úrovni približne 1,25 dieťaťa na ženu, no odvtedy zaznamenala rast a v nasledujúcom roku dosiahla hodnotu 1,41 dieťaťa na ženu. Neustále sa zvyšuje aj priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa a pri pôrode. Ženy prvorodičky 30-ročné a staršie sa v roku 2009 podieľali na celkovej plodnosti 40,2 percenta, v roku 2000 to bolo len 7,3 percenta. Neustále klesajúce miery plodnosti žien vo veku 20 - 24 rokov podľa ministerstva nie sú prekvapujúce, keďže podiel žien študujúcich na univerzite neustále stúpa. Materstvo je v tejto životnej fáze považované za nežiaduce. Materský štart sa posúva čoraz viac do veku približne 30 rokov. Napriek tomu, že sa do budúcna očakáva vyššia pôrodnosť, ani tá nedokáže kompenzovať vplyv vekovej štruktúry. Preto najneskôr po roku 2020 sa začne obdobie poklesu počtu obyvateľov a intenzívneho populačného starnutia, ktoré bude trvať niekoľko desaťročí. Minister práce Jozef Mihál na zasadnutí ministrov vyjadril snahu zvrátiť negatívny trend, akým sa demografický vývoj v súčasnosti poberá. Spomenul zmeny v príspevku pri narodení dieťaťa a finančnej podpore pri starostlivosti o dieťa. Tie platia od januára a ich cieľom bolo zlepšiť ekonomickú situáciu mladých rodín. Nárok na peniaze od štátu majú aj rodičia, ktorí zarábajú. V pripravovanej novele zákonníka práce navrhuje rezort ďalšie opatrenia, napríklad flexibilné pracovné podmienky, odľahčovaciu služba, zdieľané miesto, nemožnosť prepustiť tehotnú ženu v skúšobnej lehote či možnosť vyčerpať si rodičovskú dovolenku do piatich rokov veku dieťaťa. Momentálne sa úroveň obyvateľov Európskej únie starších ako 65 rokov pohybuje okolo 20 percent. Do roku 2050 predpokladajú odborníci jej zvýšenie na 45 až 55 percent, čo povedie k veľkému tlaku na verejné výdavky. V rokoch 2010 až 2060 očakávajú pokles počtu obyvateľstva v 14 krajinách Únie, no v 15 štátoch naopak nárast. Slovensko je v horšej skupine. Podľa odborných prognóz by sa počet obyvateľov v Únii mal zvýšiť o 1,3 percenta, teda na 520 654 050 ľudí. V nasledujúcich rokoch sa však bude rapídne znižovať a v roku 2060 by malo Úniu obývať len niečo vyše 505 000 000 občanov. Vážnym sa javí najmä fakt, že proces starnutia v únii bude naberať stále rýchlejšie tempo. Zatiaľ čo v roku 2000 z celkovej populácie v Únii tvorili starší ako 80 rokov len 3,3 percenta, v roku 2060 túto skupinu bude tvoriť až 12,1 percenta. Táto kategória v porovnaní s ostatnými zaznamená najrýchlejší nárast. Druhé najvyššie tempo budú vykazovať ľudia vo veku 65 až 79 rokov, ktorých počet by mal vzrásť o 5,5 percenta. Celkovo sa počet dôchodcov v Únii zvýši o 14,3 percenta. Ako možné riešenie navrhuje Únia päť kľúčových krokov: podporu zamestnanosti (viac pracovných miest, dlhší život a zlepšenie jeho kvality); produktívnejšiu a výkonnejšiu Európu; udržateľný stav verejných financií, aby zaručili primeranú sociálnu ochranu a spravodlivosť medzi generáciami; podporu demografickej obnovy a prijímanie a integráciu migrantov.

Voľby by vyhral Smer-SD so 43,2 %, súčasnú koalíciu by volilo 42,2 %

18. apríla 2011 - (tasr)

Keby sa parlamentné voľby konali v marci, zvíťazil by Smer-SD so 43,2 percentami. Súčasná vládna štvorkoalícia by získala spolu iba 42,2 percenta hlasov a vládu by nezostavila. Vyplýva to z volebného prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1086 respondentov vo veku 18 až 79 rokov realizovala od 28. februára do 27. marca spoločnosť Median SK. Podľa neho by za Smerom-SD skončila SDKÚ-DS so 17,1 percentami hlasov a tretie by bolo KDH, ktoré by volilo 10,1 percenta ľudí. Nasledovala by SaS s 9,9 percentami, SNS (5,9 percenta) a Most-Híd, ktorému by hlas odovzdalo 5,1 percenta voličov. Do parlamentu by sa nedostala ĽS-HZDS (3,7 percenta), SDĽ (1,9 percenta) a ani SMK (1,5 percenta). Podpora žiadnej ďalšej strany ani hnutia by nepresiahla jedno percento. K volebným urnám by určite išlo 35,4 percenta voličov, skôr áno 27,6 percenta, skôr nie 8,4 percenta a určite nie 25,6 percenta. Tri percentá opýtaných odpovedali, že sa ešte nerozhodli, či by sa volieb zúčastnili. Pokiaľ k počtu rozhodnutých pripočítame aj respondentov, ktorí v dobe konania prieskumu neboli ešte rozhodnutí, komu dajú svoj hlas, je percentuálne rozloženie nasledovné: Nerozhodnutých je 9,3 %. Najväčšie percento podpory 38,9 % má medzi voličmi Smer-SD. Druhá najčastejšie menovaná bola SDKÚ-DS s 15,3 %, tretie KDH s 9,1 %, štvrtá nasleduje SaS s 8,9 % a piata SNS s 5,4 %. Nasledujú Most-Híd so 4,6 %, ĽS-HZDS 3,4 %, SDĽ 1,7 % a SMK 1,4 %. Preferencie žiadnej ďalšej strany alebo hnutia by nepresiahli jedno percento.

Komárno: Poslanecký klub strany Most-Híd odsudzuje veto primátora

18. apríla 2011 - (tasr)

K viacnásobnému vetu primátora mesta Komárno Antona Mareka má poslanecký klub strany Most-Híd záporné stanovisko. Podľa jeho predsedníčky Évy Hortai primátor zaujímavým spôsobom interpretuje a využíva právo veta. „Podľa zákona primátor môže vetovať uznesenie mestského zastupiteľstva, ak je protizákonné, alebo je pre mesto nevýhodné. Anton Marek počas svojho krátkeho pôsobenia v kresle primátora už dvakrát vetoval, pritom ani v prípade Com-Média, ani v prípade elektronickej aukcie neboli splnené zákonné podmienky veta. Naopak, obe tieto uznesenia by boli pre mesto Komárno značným prínosom,” uviedla Hortai s tým, že v prípade spoločnosti Com-Média práve Marek presadzoval rýchlu zmenu na poste konateľa, avšak keď mestské zastupiteľstvo neschválilo ani jedného z jeho nominantov, a rozhodlo vypísať výberové konanie, primátor Marek použitím veta tomu zabránil. „Svoje veto odôvodnil argumentmi, ktoré predtým z dôvodu naliehavosti sám odmietal, ako napr. termín výberového konania, podmienky atď.,” povedala. Podľa predsedníčky klubu zavedenie elektronickej aukcie vetoval primátor ešte skôr. „Uvedená téma sa stala aktuálnou, nakoľko potom čo mestské zastupiteľstvo opakovane rozhodlo o zavedení elektronickej aukcie, začiatkom apríla vedenie mesta vypísalo tri verejné obstarávania v hodnote viac ako 4,2 milióna eur s DPH na odvoz a nakladanie s odpadom, na čistenie mesta, a na zimnú údržbu verejných komunikácií tradičným spôsobom,” vysvetlila Hortai. Dodala, že skúsenosti ďalších miest a obcí potvrdzujú, že zavedením elektronickej aukcie možno ušetriť minimálne 10 % nákladov, čo je v tomto prípade 420.000 eur, navyše ani jedno z uvedených obstarávaní nebolo také naliehavé, aby sa nemohlo trošku počkať a vypísať verejné obstarávanie formou elektronickej aukcie, v súlade so zámermi mestského zastupiteľstva. „Ak vedenie mesta nezruší vypísané verejné obstarávania, neuskutoční výber formou verejnej aukcie, tak pravdepodobne budú občania mesta ukrátení minimálne o 420.000 eur. Tieto peniaze chýbajú na viacerých miestach. Natíska sa pritom otázka, či je opodstatnený návrh na prijatie úveru, ak sa dajú také veľké sumy peňazí ušetriť iným spôsobom,” podotkla šéfka poslaneckého klubu strany Most-Híd. Podľa nej 420.000 eur by sa mohlo minúť tak, že napr. každá materská škola a základná škola v Komárne by si zvýšila dotáciu o 21.000 eur. Znamenalo by to 600 m kompletnej rekonštrukcie ciest a chodníka, všetkých 33 komárňanských športových klubov by dostalo o 12.727 eur viac. Na 91 kultúrnych podujatí by organizátori dostali o 4615 eur viac a okrem iného navyše mohol by byť aj pivný stan na Komárňanské dni s kompletným vybavením. TASR sa snažila získať stanovisko primátora mesta Antona Mareka. „Vzhľadom na rozsah kritiky poslaneckého klubu Most-Híd primátor mesta pripravuje stanovisko, o ktorom vás budeme informovať bez zbytočného odkladu,” povedal zástupca primátora Vojtech Novák.

Najväčšie prsia majú Rusky, Slovenky v priemere „trojky”

14. apríla 2011 - (topky.sk)

Prsia sú podľa mnohých (mužov) korunou ženskej krásy. Niektorí preferujú malé, ale zato „chutné”, druhým sa zas páčia väčšie. Ktorá krajina sa pýši najväčšími vnadami a ako sú na tom Slovenky, sme sa dozvedeli z umu, ktorý sa nedávno objavil na internete. Len pred pár týždňami sme vás na našich stránkach informovali o celosvetovom prieskume o dĺžke penisov, v ktorom zvíťazili muži z afrického Konga. Teraz vám prinášame výsledky prieskumu, ktorý zisťoval priemernú veľkosť ženského poprsia v rôznych častiach sveta. Ženy s najväčším poprsím sa podľa neho rodia v Rusku, kde priemer dosahuje veľkosť číslo päť. Na krk im dýchajú obyvateľky Škandinávie; Švédky, Fínky aj Nórky sú na tom čo do veľkosti pŕs veľmi podobne. Zle na tom nie sú ani ženy zo Severnej a Južnej Ameriky, kde sa priemerná veľkosť pŕs pohybuje na úrovni „štyriek”. Tým istým priemerným číslom sa môžu pýšiť aj Češky, Maďarky a Rakúšanky. Slovenky sa nachádzajú približne uprostred, v priemere si naše ženy kupujú podprsenky veľkosti tri. No a najmenej obdarené sú Ázijčanky (Čína, Japonsko, Indonézia) ale i ženy v niektorých afrických krajinách (Mali, Senegal, Uganda, Zimbabwe) a v rámci Európy sú to Bielorusky.

Novodobá tradícia dolnozemských Slovákov 5. júla v Bratislave

Na jarmoku 2011

13. apríla 2011 - (Milina Sklabinská - slovackizavod.org.rs)

S cieľom dohodnúť spoluprácu na realizácii štvrtého Dolnozemského jarmoku sa v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí stretli predstavitelia Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska. Dolnozemský jarmok sa po prvýkrát konal v Békešskej Čabe v roku 2008, kedy jeho ideová tvorkyňa Anna Ištvánová zoskupila početných účastníkov z Maďarska, Rumunska a Srbska, s cieľom predstaviť väčšinovému obyvateľstvu tohto maďarského mesta kultúrne tradície, najmä gastronómiu, staré remeslá a duchovnú kultúru dolnozemských Slovákov. Šlo o spoločný projekt Slovákov z týchto troch krajín, ktorého idea je sťahovať sa každoročne do iného štátu, poukázať tak na dolnozemský kultúrny kód aj väčšinovému národu Srbska a Rumunska a následne štvorročný cyklus ukončiť na Slovensku. Druhý ročník jarmoku sa konal v roku 2009 v Báčskom Petrovci, kedy Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal veľkolepé podujatie v rámci Slovenských národných slávností a tretí sa konal v rumunskom Nadlaku, za účasti početných remeselníkov, spevákov, hudobníkov, spolkárov a hostí z regiónu. Toto podujatie sa počas niekoľkých rokov stalo obľúbeným stretnutím mnohých Slovákov a jednoznačne potvrdilo, že o takýto druh prezentácie tradičnej kultúry existuje všestranný záujem. Myšlienku uzavrieť prvý cyklus jarmoku v Bratislave podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s novým predsedom Milanom Vetrákom, a tak sa 11. apríla v ÚSŽZ konala prvá schôdza, účastníci ktorej sa dohodli, že ústredným organizátorom akcie bude ÚSŽS a spoluorganizátormi partnerské inštitúcie z Rumunska, Srbska a Maďarska, ktoré sa aj doteraz podieľali na organizácii tohto podujatia. Za Čabiansku organizáciu Slovákov sa schôdze zúčastnila Anna Ištvánová, ktorá bude aj hlavnou koordinátorkou pre tri krajiny, za Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik, za NRSNM Vladimír Valentík a Ladislav Čáni a za ÚKVS Milina Sklabinská. Tak predseda ÚSŽZ Milan Vetrák, jeho poradcovia a riaditeľ TIMMKO Martin Štrbka, ktorý je poverený ÚSŽZ realizáciou tohto projektu, ako aj predstavitelia dolnozemských inštitúcií sa zhodli na tom, že kultúru dolnozemských Slovákov je potrebné predstaviť najmä tým, ktorí o nej vedia veľmi málo alebo ju vôbec nepoznajú. Preto sa všetci členovia projektového tímu budú snažiť kvalitnými obsahmi, organizáciou a za podpory médií pripraviť kvalitné a úspešné podujatie. Vzhľadom na to, že organizátori podujatia majú za sebou už tri úspešné ročníky jarmoku, obsahová stránka by mala byť zložená z toho najkvalitnejšieho a najlákavejšieho programu, ktorý Slováci zo spomínaných komunít dokážu ponúknuť. Zároveň, ústredný organizátor má na starosti prípravu organizačných záležitostí, ktoré sa budú riešiť tak, aby najmä bohatú gastronomickú ponuku a výrobky tradičných remesiel mohol vidieť a ochutnať veľký počet návštevníkov. Dolnozemský jarmok by sa mal konať 5. júla 2011, na Deň Sv. Cyrila a Metóda, kedy je v Slovenskej republike štátny sviatok a mal by byť hlavným sprievodným podujatím osláv tohto sviatku.

„Slováci nemajú žiadne dejiny...“

Dejiny v jednej esemeske alebo maďarčina je fuj?

17. apríla 2011 - (Žaneta Daroková - blog.sme.sk)

Človek by povedal, že slová v nadpise (v jeho prvej polovici) sú súčasnou verziou slovných múdrostí ako napríklad objaviť džina vo fľaši... či nájsť pravdu vo víne... či toho, že Ťa ľavou zadnou strčím rovno do vrecka?... (ak mi z neho netrčí mobil, koniec modernej múdrosti)... Vlak sa pravidelne pohupuje a v piatok po vyučovacom procese so študentami zrodenými snáď len z divých vajec netúžim ani po vrelých očiach toho najzlatejšieho chlpatého štvornohého (vraj) najlepšieho priateľa človeka, nieto po človečích... (dlho mi to nezostane...) Vyberám si iného kamoša... Nie chlpatého, ale zasa nemého tiež. Knihu... V žalúdku sa pokojne trávia bryndzové halušky so slaninou zo školskej jedálne. Viem, nebude mi zle (myslím to úplne dvojzmyselne). Vlak je jeden z tých vhodnejších dopravných prostriedkov na čítanie. Myslím si... kým si nevypočujem rozhovor štyroch zhruba štrnástiek... Neviem, či to bolo mojou únavou... nastúpim do vlaku a ihneď hľadám najlepšie zašívacie miesto, kde by som mohla byť aj v spoločnosti sama. Traja unudení chlapíci, jeden upotenejší od práce ako druhý, sa mi zdali celkom vhodní pre túto moju stratégiu. Určite neprehovoria ani slovo... Ešte cestou k nim zbadám dlhovlasú, čiernovlasú dievčinu s veľkými hnedými očami, pri ktorej som sedela minulý piatok. Nevedela som vtedy, kde sa skôr pozerať. Či na ubúdajúce stromy za oknom, či na túto nádhernú okaňu... Tak som striedala svoj pohľad ako pri tenise... už jej to bolo nápadné a snáď si aj začala myslieť, že je najkrajšia na svete... viete, tie ženské gestikulácie a mimika... tak som si vybrala nakoniec tie stromy... a dlhý pohľad za ňou, keď vystupovala... naozaj mala obrovské oči... a dnes? Ech, nemám na ňu náladu... ach, aká je krása relatívna... (alebo krásna relatíva?) Kým si sadnem, ukladám si svojich päť vecí na seba a okolo seba... veľkú kabelku položím na stehná, druhú tašku so šatami určenými do práčky vopchám do medzery medzi mnou a chlapíkom vedľa, bordový dáždnik ako veľmi úslužný vianočný darček od bývalého zamestnávateľa strčím medzi kolená (skoro celú cestu pravidelne vyskakuje z kolien dopredu ku chlapíkovi oproti, ktorý sa tvári akože to nevidí a že mu to nevadí), jeden živý žltý narcis za päťdesiat centov pre dobrú vec položím na kabelku (stále sa z nej gúľa dolu a ja ho vždy opatrne položím na to isté miesto, z ktorého sa znovu vygúľa... spolucestujúci divne zazerajú... sizyfovská robota...). A potom už len zmanažujem knihu do ruky... aha, lístok, kde ho mám, ako ho vytiahnem z kabelky?... Neva, vyriešim, keď príde pánko v modrom... Krkolomne poskladaná a poskrúcaná sa konečne začítam do knihy... The Picture of Dorian Gray... Taká zjednodušená verzia originálu pre učiacich sa angličtinu. Jednoduché vety, stále sa opakujúce gramatické spojenia, ustálené väzby, slovné zvraty a... uč, sa dievčina, uč... kričí z knihy... a tak sa učím, akoby pani učiteľka povedali... Zahĺbená do časov (akože... aha, tu použili predprítomný a tu zasa had done... ten sme sa už tiež učili) sa ocitnem spolu s vlakom v Haniske... z knižného vákua ma prebudí pohľad jednej dievčiny zo štvorice odvedľa... asi si všimla anglický titulok knihy... ten vždy zaujme... Svetlomodré oči môjho tretieho spolucestujúceho sediaceho napravo oproti sa tiež povážlivo stretnú s mojimi... asi mu nevadí ani dáždnik, ani šatami vypchatá taška... v nepravidelných intervaloch sa stretávame a znovu vzďaľujeme... magnetické modré oči... to sa už čítanie rapídne skracuje... opakovanie neživých, umelo vytvorených, formálnych viet pre zapamätanie ma unavilo... pripadala som si ako na kolotoči omieľania toho istého, bez duše... kde je hľadanie, objavovanie, zložitosť, konfrontácia?... Ako to bolo v knihe Liv Ullmann?... „I dont need to be near the man I love”... áno, zbožňovala som túto vetu, keď som ju našla medzi mnohými, ktorým som nerozumela... uverila som Liv... vtedy v parku... bola som jej vďačná... tá reč!... „Maďari majú bohatú históriu...”, zaznie od dievčenskej štvorice odvedľa. Pán s modrými očami ako sokol pootočí hlavu a to je pre mňa signál, že nastražil uši... „Tu bolo Uhorsko a žilo tu veľa národov, aj Slováci, tak som si myslela, že to je aj ich história...”, pokračuje dievčina, „a nakoniec zistím, že sú to vlastne maďarské dejiny.” To už nastražím uši aj ja a som zvedavá na výsledok poznávacieho (až vzápätí som zistila) dialógu. „Slováci nemajú žiadne dejiny”, zaznie z úst druhej dievčiny v maďarčine. „Ich dejiny môžem napísať do jednej esemesky...”, a vlakom sa rozleje zvonivý smiech... Ako to písala vo svojej knihe Liv?... áno, zložito... mnohým vetám som nerozumela, časy nemali následnosť, logiku, no rada som sa ňou lúskala, objavovala jej reč... „I dont need to be near the man I love”... No, Liv... It isnt true for me. I need it... very, very much... Konfrontácia, život... Nič naučené, len rozhovor, dialóg so živou knihou...... dejiny do jednej esemesky... hm... ako keď pribehla jedného dňa zo škôlky krásna päťročná Beluška, živé striebro s našpúlenými perami... vytŕčila ich smerom k otcovi a namiesto bozku na uvítanie mu venovala „a maďarčina je fuj”... a maďarsky už nerozpráva... zostala nemohúcnosť otca...... som zvláštny pocit v duši pocítila... zaplnil celý vlak... Dorian si ustlal v kabelke... vrátim sa k Liv... tá neponúka jednoduché, mŕtve riešenia... kto ich deťom vlastne ponúka?

Aké plány má hviezda X Factor Nikolas Takács na Slovensku?

15. apríla 2011 - (sita)

Slovenský spevák Nikolas Takács si slávu užíva najmä v Maďarsku, odkedy sa zviditeľnil v súťaži X Factor. Na Slovensku ho fanúšikovia zatiaľ nepoznajú. Po prvý raz na Slovensku vystúpil len nedávno, v rámci finálového večera Miss Slovensko 2011. V maďarskej metropole už má pritom naplánovaný aj samostatný veľký koncert. „Do Maďarska som odišiel študovať a tiež som sa pokúšal o všeličo, ale bez veľkých médií sa to nedá. Človek môže spievať ako chce, proste to nejde,“ povedal v rozhovore pre portál webnoviny.sk Takács. „Určite musím ostať žiť v Maďarsku, lebo tam som sa stal známy, ale treba využiť, že som zo Slovenska a nemáme hranice,“ dodal. „Povedal som si, že X Factor bude moja posledná šanca, že sa už nebudem o nič viac pokúšať. Mal som naplánované ísť do Ameriky a chcel som robiť hocičo, len aby som sa dostal do nejakého hudobného okruhu. Našťastie sa to zvrtlo,“ povedal spevák, ktorý vystupuje od ôsmich rokov. Už ako dieťa skúšal šťastie na rôznych speváckych súťažiach, kde sa snažili predsadiť dnes už známe tváre ako herečka Mirka Partlová, speváčka Anita Soul či spevák Marcel Palonder. „Pamätám si na súťaž v Bratislave, Mirka skončila prvá, ja som bo druhý,“ spomína s úsmevom spevák. „Mal som naplánované ísť do Ameriky a chcel som robiť hocičo, len aby som sa dostal do nejakého hudobného okruhu. Našťastie sa to zvrtlo.“ Nikolas Takács sa narodil vo Veľkej Mači pri Galante, aktuálne žije v Maďarsku. Spevu sa venuje od ôsmich rokov, v roku 2005 skúsil šťastie v prvej sérii slovenskej SuperStar, porotca Paľo Habera ho však do užšieho kola neposunul. Po ukončení štúdia na bratislavskom konzervatóriu, kde absolvoval operný spev a hru na husliach, odišiel študovať do Maďarska. V roku 2010 sa tam prihlásil do súťaže X Factor, v ktorej zaujal divákov a porotu natoľko, že sa umiestnil na druhom mieste. Na svojom konte zatiaľ nemá vlastný album. V blízkej budúcnosti plánuje vydať prvý singel, ktorý bude v anglickom aj maďarskom jazyku.Takács plánuje v najbližšej dobe vydať jeho prvý singel, ktorý bude v angličtine. Keďže za ním stojí maďarská televízia, piesne budú mať aj maďarskú verziu. „Televízia sa o nás stará, ale máme aj vlastný manažment. Som obklopený profíkmi, takže sa starám len o to, čo viem, spievam a skladám piesne,“ vysvetlil umelec, ktorému s textami pomáhajú maďarskí hudobníci. Prvý veľký koncert slovensko-maďarského objavu je naplánovaný na 27. mája v Budapešti. „Je to úplne iné, ako spievať v nejakej relácii. Bude to môj prvý veľký koncert s tanečníkmi, budem mať tiež štrnásťčlennú kapelu,“ uviedol. „Som veľmi zvedavý, ako to dopadne. Ten rozpočet je trochu iný, ako majú speváci v Amerike, ale myslím, že sú veci, ktoré sa dajú urobiť dobre aj za menšie peniaze,“ uzavrel.

Problém s pozemkami presídlencov nie je doriešený

18. apríla 2011 - (Helena Kokolová - Pravda)

Asi 70-tisíc ľudí sa dotklo presídlenie obyvateľov medzi ČSR a Maďarskom v rokoch 1947 až 1949. Presídlenci dostávali doklady o vlastníctve - výmery o prídele do vlastníctva, na základe ktorých sa stali vlastníkmi nehnuteľností. Pritom štát sa právnou normou zaviazal, že o pozemnoknižné prevedenie výmerov sa postará na vlastné náklady. Lenže potom prišla kolektivizácia a prestalo sa to zapisovať. „V rodinách presídlencov majú výmery, ale nemajú ich zapísané v pozemkových knihách. Výmery nesedia, napríklad na listine bolo kedysi niekomu pridelených 15 hektárov, ale keď to preskúmame podľa pôvodných vlastníkov, stavu v pozemkovej knihe a identifikácie v katastri nehnuteľností, tak nám vychádza o mnoho hektárov menej,” vraví prezident Notárskej komory Karol Kovács. „Niekedy z 15 hektárov je len 7 alebo 8 hektárov. Pritom prídelca dostal od štátu 15 hektárov, ale len na papieri. Toto všetko sa dá riešiť len zákonom, inak nie. Keď totiž prídelca alebo jeho právni nástupcovia preukážu, že ich právny predchodca dostal 15 hektárov pôdy a keď prešetríme všetko podľa katastra a podľa pôvodných vlastníkov, že vychádza len povedzme 9 hektárov, tak by sa na základe takýchto zistení mala prijať právna norma, podľa ktorej by zvyšnú plochu mali dostať zo štátnych pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond.” Po 1989 roku dokonca ministerstvo financií od týchto prídelcov za prídel vybralo peniaze. „Oni to všetko zaplatili, lebo všetci dostali výmery po doplatení za nadprídel. Väčšinou totiž v Maďarsku zanechali menší majetok, než dostali na našom území. Československo totiž tento majetkový rozdiel zaplatilo Maďarskej republike a tento rozdiel v nadprídele museli nášmu štátu doplatiť prídelcovia alebo ich právni nástupcovia. Teraz zistili, že všetko doplatili a štát si svoje povinnosti neplní.” „Ešte pred zavedením registrov bolo do roku 1995 niekoľko etáp,” vraví Imrich Horňanský, bývalý predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra. „Pri zostavovaní registrov obnovenej evidencie pôdy sme prišli na to, že prídelové listiny boli poplatné revolučnej povojnovej nálade, ktorá na južnom území bola po vojne.” Množstvo prídelov bolo s pečiatkou bez podpisu alebo naopak, s podpisom bez pečiatky. Niektoré nemali ani jedno, ani druhé. „Prijali sa normy, ako treba v takých prípadoch postupovať. Bolo to totiž obdobie, kedy neboli zápisy vlastníkov v pozemkovej knihe povinné. Štát síce na seba vtedy zobral povinnosť, že raz prídelové listiny zapíše do pozemkovej knihy, potom bolo isté obdobie, keď nebol zápis povinný, bol len fakultatívny. Od 1. januára 1950 prišla však super revolučná socialistická vlna, keď funkcionári chceli pozemkové knihy spáliť. Spálené neboli, ale boli uložené do pivnice, boli súčasťou súdov,” vysvetľuje Horňanský. Po roku 1989 sa niektorí maďarskí občania, ktorí po vojne boli vysťahovaní a v Maďarsku dostali vtedy náhradu, odvolávali práve na zápisy v pozemkových knihách a požiadali niektorých notárov, aby im to zapísali do listu vlastníctva. Keď potom vlastníctvo chcel dať k tomu istému pozemku v katastri zapísať vlastník prídelovej listiny, bolo by duplicitné. V takom prípade mu kataster vyhovieť nemohol. „Keď je už totiž hoc aj nelegitímne vlastníctvo zapísané v prospech občana Maďarskej republiky, tak prídelcovi neostávalo nič iné, len podať určovaciu žalobu na súd. Spoločnosť sa takto musí potrápiť aj s dôsledkami revolučných povojnových rokov,” dodáva Horňanský.

Kvetná nedeľa mohla skončiť tragicky. Ku kostolu položili granát

17. apríla 2011 - (tasr)

Neznámy páchateľ položil v nedeľu počas omše ručný granát na schody kostola v budapeštianskej mestskej časti Zugló. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI polícia uzatvorila okolie a evakuovala dva obytné domy. „Muníciu, ktorú našiel jeden z veriacich pri vchode do zadnej sakristie, zneškodnili a odviezli pyrotechnici. Polícia pátra po páchateľovi,” uviedol Oszkár Sass z Budapeštianskeho veliteľstva polície. Podľa farára Andrása Pajora sa dnešnej omše, na ktorej si pripomínali Kvetnú nedeľu, zúčastnili stovky veriacich. Pri incidente nebol nikto zranený.

Pri nehode neďaleko Bábolny zahynula 26-ročná Slovenka

18. apríla 2011 - (tasr)

Na maďarskej diaľnici M1 pri výjazde do obci Bábolna dnes dopoludnia zahynula pri havárii 26-ročná slovenská občianka, informoval maďarský spravodajský server Komáromsko-Ostrihomskej župy kemma.hu. Žena jazdila s vozidlom značky Škoda Fabia vo vnútornom jazdnom pruhu v smere od Budapešti do Győru. Najskôr narazila do zvodidiel uprostred diaľnice, potom strhla vpravo volant a stratila kontrolu nad autom, ktoré prerazilo zvodidlá a zastavilo sa na poli. Vodička na mieste nehody zomrela, povedala tlačová referentka župnej polície Gabriella Léberová.

Predseda Jobbiku označil Orbána za zradcu

17. apríla 2011 - (tasr)

Predseda opozičného radikálneho Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik Gábor Vona označil dnes maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho spoločníkov za zradcu. Stalo sa tak na demonštrácii Jobbiku vo východomaďarskom meste Hajdúhadház, kde sa zišlo vyše 1000 ľudí. Vona podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség kritizoval Orbána za odmietnutie návrhu Jobbiku na ochranu maďarskej pôdy a vody. „Ak cenou za ochranu maďarskej pôdy a vody je vystúpenie z Európskej únie, tak z nej treba vystúpiť,” konštatoval. Predseda Jobbiku tiež hovoril o tom, že mladý Róm má v Maďarsku tri možnosti uplatnenia sa: poberať podporu, poberať rodinné prídavky a kriminalita. Demonštrácia trvala poldruha hodiny. Zabezpečovalo ju množstvo policajtov, ktorí ale nemuseli zasahovať. V Hajduhadháze sa dnes konala aj rómska kresťanská akcia, ktorú usporiadala Celoštátna rómska misia Evanjelického letničného spoločenstva na miestnom štadióne. Podujatie sa tiež skončilo bez incidentov. V meste napriek zákazu ministra vnútra Sándora Pintéra celý týždeň hliadkovalo 200 členov spolku Občianska stráž za krajšiu budúcnosť. Ich cieľom bolo demonštratívne poukázať na rómsku kriminalitu. Polícia členov hliadky legitimovala a piatich zadržala za výtržníctvo. Neskôr ich však museli na základe rozhodnutia súdu prepustiť.

Jobbiku zakázali hliadky

14. apríla 2011 - (čtk)

Maďarská polícia zrušila vo východných častiach krajiny hliadky extrémne pravicových milícií, ktoré sú blízke krajne nacionalistickému hnutiu Jobbik. „Už sa viac konať nebudú,“ oznámil včera maďarský minister vnútra Sándor Pintér. Ten ubezpečil, že v Maďarsku tento druh hliadok, ktoré sa skrývajú pod maskou údajnej legality, ďalej na základe nariadenia polície existovať nebude. Milície nazvané Lepšia budúcnosť, ktoré spustili hliadky v utorok, naháňajú veľký strach najmä medzi Rómami. Poslanec Jobbiku Gergely Rubi povedal, že milície v počte 200 ľudí prišli do mesta Hajdúhadház len preto, aby upozornili na problémy. „Nebudú pochody, nebudú už podobné akcie. Budeme po dvoch pokojne stáť na križovatkách,” dodal Rubi. Európska komisia tento týždeň obvinila maďarskú vládu, že nerobí dosť na boj proti extrémistom. Tí podľa Bruselu útočia a zastrašujú najmä Rómov, ktorým vyčítajú veľkú kriminalitu.

Maďarskí radikáli strašia Rómov hliadkami

14. apríla 2011 - (sita)

Maďarskí prívrženci krajnej pravice už niekoľko dní nasadzujú do ulíc troch miest na východe krajiny uniformované hliadky, aby tak podľa vlastných slov bojovali proti zločinu v oblastiach s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva. Ako vo štvrtok oznámil maďarský minister vnútra Sándor Pintér, združeniu Občianska stráž za krajšiu budúcnosť polícia prikázala kontroverznú iniciatívu zastaviť, pričom ubezpečil, že podobné hliadky sa „s určitosťou” nebudú opakovať. Oblastný spravodajca tlačovej agentúry MTI však informoval, že radikálne združenie v hliadkovaní napriek tomu pokračuje, čo potvrdil jeden z jeho členov, funkcionár nacionalistického Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik) Gergely Rubi. Tlačová agentúra AFP sa vo svojej správe venuje situácii v meste Hajdúhadház, kde Rómovia tvoria štvrtinu z približne 12-tisícovej populácie. Ako pre agentúru uviedol Rubi, nasadzovanie dvojčlenných hliadok do tamojších ulíc je pokojným protestom s cieľom upriamiť pozornosť polície na miestnu kriminalitu. Iniciatíva, do ktorej sa zapojilo okolo 200 členov združenia, by podľa neho mala trvať dva týždne. Na jej ukončenie predtým vyzval okrem iných aj predstaviteľ vládnej strany Fidesz László Tasó, ktorý prítomnosť samozvaných milícií v Hajdúhadházi označil za „úmyselnú provokáciu”. „Vojaci tejto strany (Jobbik) nosia odev, ktorý je takmer rovnaký ako ten, čo používala zakázaná Maďarská garda, s jasným cieľom šírenia strachu,” povedal Tasó s tým, že Občianska stráž za krajšiu budúcnosť „nechce zaviesť poriadok, ale vytvoriť atmosféru občianskej vojny”. Radikálne združenie vyvolalo rozruch už pred mesiacom, keď okolo 2000 členov v tmavých vojenských uniformách niekoľko týždňov „obnovovalo poriadok” v dedine Gyöngyöspata na severovýchode Maďarska, kde sa podľa nich rozmohol „cigánsky zločin”.

Orbána napadol Brusel pre Rómov

14. apríla 2011 - (Martina Lidinská - hn)

Po kontroverznom mediálnom zákone si na vládu maďarského premiéra Viktora Orbána posvieti Brusel kvôli zlému zaobchádzaniu s Rómami. Budapešť totiž podľa Bruselu nerobí poriadok s extrémistami, ktorí sústavne útočia na rómske osady. „Európska komisia je znepokojená protirómskymi pochodmi a hliadkami domobrany,“ potvrdila pre HN Mina Andrejevová, hovorkyňa eurokomisárky pre základné práva Vivienne Redingovej. Pochody radikálov a ich útoky na Rómov kritizovala aj samotná eurokomisárka. „Je neakceptovateľné, aby bola akákoľvek menšina takýmto spôsobom zastrašovaná,“ povedala eurokomisárka po predchádzajúcim stretnutiach s ministrami spravodlivosti európskej dvadsaťsedmičky. Eurokomisárka tým narážala na udalosti zo začiatku tohto mesiaca. V malej dedinke Hejöszalonta v Boršodskej župe pochodovali 2. apríla extrémisti a priaznivci radikálneho Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik. Niekoľko stoviek extrémistov demonštrovalo proti rómskemu teroru a snažilo sa zastrašiť túto početnú menšinu. K demonštrácii, ktorá obyvateľom rómskej obce nahnala strach, došlo po tom, čo z informácií od polície radikáli zistili, že z vraždy staršej ženy sú obvinení dvaja mladí Rómovia. V Maďarsku majú extrémisti naozaj veľkú silu. Keď sa minulý rok prekvapujúco dostali do parlamentu, netajili sa ani svojím radikálnym programom. Maďarské obce a mestá chcú vyčistiť od živlov, pre kriminálnikov navrhujú vytvorenie get, zastávajú revidovanie Trianonskej zmluvy, hlásia potrebu silnejšej armády a dlhé roky stoja v pozadí kontroverznej a ilegálnej polovojenskej organizácie Maďarská garda. Aj napriek tomu, že sa maďarská vláda chváli novou stratégiou rómskej problematiky, k najnovšej kritike Európy sa nevyjadruje. Na otázky, ktoré im včera zaslali HN, sa nikto z maďarskej vlády nevyjadril. S extrémistami v parlamente však podľa podpredsedu maďarskej vlády a ministra spravodlivosti Tibora Navracsicsa problém nemajú. „Jobbik je parlamentná strana. Nie sú nebezpečnejší ako komunisti v Českej republike,“ povedal Navracsics v rozhovore pre Hospodářské noviny. Zároveň však odmietol, že Fidesz niekedy pozval Jobbik na spoluprácu. „Sú v opozícii a dosť často hlasujú so socialistami. Orbán to však s Bruselom ľahké mať rozhodne nebude. „Komisia bude kontaktovať maďarské úrady, aby získala viac informácií o daných skutkoch a krokoch, ktoré vedú k ich vyšetrovaniu,“ povedala Andrejevová. Podľa nej však všetko zostáva v rukách národnej legislatívy a súdnictva.

Maďar, obžalovaný z vrážd Rómov, podal námietku voči zaujatosti sudcu

13. apríla 2011 - (tasr)

Hlavný obvinený zo série vrážd Rómov v Maďarsku, ktorá mala v rokoch 2008-2009 šesť obetí, podal prostredníctvom svojho obhajcu námietku voči zaujatosti predsedu senátu Lászlóa Miszoriho, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Advokát Zsolt Bérdi tento krok odôvodnil tým, že predseda senátu na predchádzajúcom pojednávaní vyhlásil: „Teraz bude nasledovať vzrušujúca časť.” Komentoval tak dôkazové dokumenty a bez znaleckého posudku o telefónnom čísle povedal, že ide o číslo hlavného obvineného Árpáda K. Obvinený tvrdí, že sudca použil ako dôkaz fotografiu v súvislosti s obvinením z vraždy z 22. apríla 2009 z Tiszalöku, o ktorej konštatoval, že je na nej zobrazený aj hlavný obvinený. Miszori vyhlásil, že necíti sa byť zaujatý a pokračoval v pojednávaní oboznamovaním spisov prípadu. Pri útokoch v Kisléte i v Tiszalöku zomrel jeden človek, v Nagycsécsi sa stal obeťou útoku pár súrodencov a v Tatárszentgyörgyi zahynul muž a jeho päťročný syn. Vo viacerých prípadoch zaútočili páchatelia zápalnými fľašami, pri ktorých zranili viac ľudí. Vystrelili 78-krát, pričom ohrozili životy celkom 55 ľudí. Súdny proces so štyrmi obvinenými zo série útokov na Rómov, ktoré vykonali v období rokov 2008-2009, sa začal za mimoriadnych bezpečnostných opatrení 25. marca na Súde Peštianskej župy.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

....................................................................................................................................