Obyvatelia podpilíšskeho Čívu sa však namiesto márneho plaču rozhodli oživiť svoje svadobné zvyky. Slovenská samospráva v Číve spolu s Čívskym ženským speváckym zborom 26. júna usporiadali „Čívske veselí“. Tradičné svadobné zvyky šikovne oživili na obradoch pred Obecným múzeom (nevestin dom), na Ulici mieru č. 26 (dom ženícha), v kostole a napokon v kultúrnom dome.
Prvá časť svadby bola verejná, no a tej druhej, svadobnej hostiny, sa zúčastnili pozvaní hostia a tí, ktorí si vopred zakúpili vstupenky. Organizátori ich vopred prosili, aby na svadbu prišli podľa možnosti v ľudovom kroji a tak sa poriadne vyparádil, kto len mohol. O vynikajúcu náladu sa postarali najmä starší družba Belo Šalik s mladším družbom Viktorom Kostkom po boku, no a verešvárska kapela Die Spatzen s kompletným slovenským programom.
Zato hlavnými aktérmi inscenovanej svadby zostali predsa len nevesta Viera Komjáthiová z novohradského Veňarcu a čívsky mládenec - ženích Martin Hubaček. Naši čitatelia ich môžu poznať ako členov Slovenského folklórneho súboru Lipa v Budapešti, no a snáď bez bulvárneho podtónu môžeme prezradiť, že veru táto úloha im zrejme aj preto tak „pasovala“, lebo už roky sú spolu a duševne sú už pripravení na svoju ozajstnú svadbu.
- Ako sa vám podarilo tak dokonale zrekonštruovať niekdajšiu slovenskú svadbu? - spýtali sme sa organizátorov a miestnej osvetárky Kataríny Čapuchovej, od ktorej sme sa dozvedeli, že to vôbec nebola jednoduchá robota. Základ scenára pripravili podľa magnetofónovej nahrávky vedúcej pávieho krúžku Rozálie Keleczovej s tetkou Markou Nagyovou. Ten potom dopĺňali, dlho sa radili, aby ani na ten najdrobnejší prvok svadby, na rôzne rekvizity - napríklad na deravú naberačku - nezabudli. Osobitne nás teší, že pritom nezabudli ani na jazyk, akože ten v úvode príspevku spomínaný: náš pôvodný...
I. Fuhl
