Až dovtedy, kým aj našim čitateľom dobre známe napätie a nezhody medzi poslancami „veľkej a malej samosprávy“ sa pred tromi rokmi neodrazili aj na týchto oslavách. Jemne povedané: už nie každému záleží na vzdávaní úcty slovenským predkom, naopak, aj v tejto našej najslovenskejšej dedine si mnohí želajú skôr aktivity zamerané na posilňovanie maďarského povedomia. Miestni slovenskí aktivisti zato aj v zmenených podmienkach trvajú na každoročnom dôstojnom oslávení svojho sviatku. Pritom dôstojné nemusí znamenať vždy nekonečný rad príhovorov, veľkolepé kultúrne prehliadky s množstvom účinkujúcich a protokolárnych hostí. Dôležitejší je správny zámer, nefalšovaný, naplnený obsah, no a v neposlednom rade fakt, že všetko prebieha v jazyku, ktorému by rozumeli aj znovuzakladatelia obce, teda po slovensky.
Takto skromne, ale dôstojne a pekne-krásne po slovensky prebiehali tohoročné narodeniny Mlynkov, podstatou ktorých aj tentoraz bolo vzdanie holdu predkom pietnou slávnosťou, besedou a omšou. Slávnostný program 263. výročia znovuzaloženia obce pod názvom Spomínajme na svojich predkov! sa začal v Pamätnom parku krátkym vystúpením slovenského pávieho krúžku. Popri Pilíšskej hymne nechýbala ani hymnická pieseň našej Slovače Daj Boh šťastia tejto zemi... Ôsmačky miestnej základnej školy Katarína Holczapfelová a Agneša Dékányová zarecitovali verše mlynského rodáka (člena SSvM) Imricha Fuhla a predsedníčka SSvM predniesla svoj emotívny slávnostný príhovor. Marta Demjénová tentokrát poukázala nielen na potrebu zachraňovania jazyka a kultúrneho dedičstva predkov, ale aj na dôležitosť prihlásenia sa čím väčšieho počtu mlynských Slovákov do zoznamu voličov slovenskej samosprávy. Úctu (znovu)zakladateľom obce, resp. predkom položením vencov k pomníku niekdajších Mlynčanov a vojnových obetí vzdala predsedníčka SSvM v spoločnosti predsedu Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozefa Havelku.
Po tomto slávnostnom akte sa v blízkom Slovenskom dome konala tvorivá dielňa pre deti, ako aj spočiatku vážnejšia, neskôr spoločným spevom poznačená, a napokon veľmi veselá beseda so skromným pohostením. V naplnenej veľkej sále Slovenského domu k vyvrcholeniu nálady a najmä roztancovaniu prítomných v nemalej miere prispel harmonikár Štefan Szabó a jeho syn, bubeník Bence.
Záverečným aktom obecných osláv bola slávnostná slovenská svätá omša, ktorú celebroval pán farár z Leányfalu (pôvodom zo Slovenska) Zoltán Szalay. Jeho povzbudenie, aby sme - podobne ako naši predkovia - aj v ťažkých časoch dokázali chrániť svoju vieru, slovenskosť i dedinu, sa nám veru zíde už aj vzhľadom na okolnosti spomínané v úvode tohto príspevku.
