Na jeseň života - Deň dôchodcov v Huti
Hľadisko kultúrneho domu najmenšej slovenskej obce v Pilíši sa na tradičný Deň dôchodcov aj v tomto roku naplnilo do poslednej stoličky. Podujatie Slovenskej samosprávy v Huti (Pilisszentlélek) v pekný jesenný piatok prilákali takmer každého občana dedinky, ktorý prežíva toto pekné ročné obdobia aj svojím vekom.
Oslava hutianskych seniorov sa začala príležitostnou svätou omšou, ktorú v tomto netradičnom dejisku slúžil regent rímskokatolíckeho farského úradu v Csolnoku Piotr Berkowicz. Mladý poľský farár potešil prítomných o. i. tým, že Otčenáš sa s nimi pomodlil po slovensky. Inak vo svojej maďarskej kázni vyzdvihol význam materinského jazyka a zodpovednosť skôr narodených ľudí pri jeho odovzdávaní mladším pokoleniam. „Naši starci sú pre nás pokladom aj preto, lebo sa modlia aj za nás a ich modlitby nás spájajú,“ povedal pán farár. Pritom zaspomínal na svoju starú mamu, ktorú nikdy v živote vraj nevidel tak, že by nemala pri sebe ruženec.
Pred kultúrnym programom dôchodcov pozdravila predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Rozália Farkašová. Pozdravný list primátorky mesta Ostrihom, ku ktorému Huť administratívne patrí, Évy Tétényiovej prečítal jej tlačový referent István Váczy. „Naša budúcnosť sa zakladá na úcte voči starším ľuďom, myslím na skúsenosť a múdrosť našich starých mám a starých otcov, ako aj na to, že ten, kto nepozná svoju minulosť, nedokáže úspešne budovať ani svoju budúcnosť“ napísala pani primátorka Huťanom.
Kultúrny program začali najmenší, teda škôlkári, ktorí pozdravili svojich starých a prastarých rodičov piesňami a básňami. Členovia miestneho pávieho krúžku potešili starších spoluobčanov kytičkou slovenských piesní. Po nich nastúpili na javisko miestni školáci, ktorí sa pripojili ku gratulantom predvedením pekných detských hier a tancov.
V tento deň, ako každý rok za posledné dve desaťročia, organizátori zvlášť pozdravili najstarších občanov obce - 88-ročnú Annu Pirťákovú a 78-ročného Františka Györgya. Zo Dňa dôchodcov ani tentokrát neodišli oslávenci bez darčeka. Po obsažnom programe ich čakali prestreté stoly a po spoločnej večeri každý senior dostal balík s ovocím, čokoládou a kávou. Snáď najkrajším darčekom pre nich predsa bolo, že sa opäť stretli so svojimi rovesníkmi, že ich mladší oslávili v rámci nekaždodenného dňa, keď nie sú so svojimi radosťami a starosťami utiahnutí do svojich domovov.
