Čívske dni v znamení jubilea pávieho krúžku
Dvakrát koná dobro ten, kto spieva: raz obdaruje svojím spevom ľudí a raz Boha. Spievame vo všetkých duševných rozpoloženiach: spievame, keď nám je smutno, spievame, keď máme radosť.
Spev nás sprevádza po celý život, občas spevom lepšie vyjadríme svoje myšlienky ako hovoreným slovom. Stáva sa, že viac potrebujeme spev, ako hovorené slovo. Našim predkom sa lepšie pracovalo na lúkach pri speve, spevom vítali na svet novorodeniatka, ktorým spievali, aby zaspali a spievali aj pri hrobe zosnulého. Ak niekto dlho spieva v nejakom zbore, tak po istom čase všetci členovia začínajú spoločne aj rozmýšľať. Asi to sa mohlo stať aj s členkami pávieho krúžku v Číve, ktoré prednedávnom v rámci Čívskych dní oslávili 40. výročie založenia zboru.
Šestnásť oduševnených Čívaniek sa spojilo v roku 1970, na podnet celoštátnej súťaže Maďarského rozhlasu Vyletel vták. Ich prvoradým cieľom bolo zachovať starodávne pilíšske melódie, miestne tradície a odovzdávať ich nasledujúcim generáciám. Zbor patrí k stálym účastníkom župných národnostných stretnutí, ale aj národnostných stretnutí po celom Maďarsku, často vystupuje na obecných slávnostiach. V jeho repertoári prevládajú čívske slovenské ľudové piesne, ale spieva aj slovenské ľudové piesne zo Slovenska a zo zbierky Bélu Bartóka. Dobré výsledky dosiahol v súťaži Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Vyletel vták a v národnostnej speváckej súťaži Maďarského rozhlasu. V Maďarskom rozhlase pripravili nahrávku pilíšskych piesní v podaní čívskeho zboru a niekoľko jeho piesní nájdeme aj na platni Slovenské ľudové piesne z Maďarska. Pri príležitosti 35. výročia založenia pávieho krúžku vyšla CD-platňa s výberom najkrajších a najobľúbenejších piesní. Zlaté ocenenie získal zbor na Súťaži v prednese ľudových piesní Lajosa Vassa a na kvalifikačnej súťaži ZSM Zlatý škovránok. Úspešne reprezentoval Slovákov z Maďarska aj na rôznych folklórnych slávnostiach na Slovensku a získal nivo cenu Verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Dodnes má krúžok 16 členov a značná zmena nenastala ani na jeho čele: najprv ho viedla učiteľka slovenčiny Rozália Keleczová, po siedmich rokoch prevzal vedenie slávny etnograf a bádateľ ľudových piesní Béla Kálmánfi, ale po jeho smrti v roku 1988 sa opäť postavila na jeho čelo R. Keleczová. B. Kálmánfi mal nesmierne rád slovenské ľudové piesne z okolia Pilíša, o tom svedčí aj skutočnosť, že paralelne viedol spevácke zbory v Kestúci, Moďoróši a Huti. Práve zbory z týchto troch osád prišli zablahoželať jubilantom kytičkou ľudových piesní.
Oslavy Čívskych dní odštartovali v piatok v klube dôchodcov, kde sa uskutočnila vernisáž výstavy prác čívskych seniorov. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj predseda CSS Ján Fuzik.
„Pokračujte v spievaní piesní svojich predkov, privolajte si medzi seba mladých ľudí a odovzdajte im slovíčka, ktoré sú zlatom,“ povedal putovný farár Ladislav Kiss-Malý na svätej omši v miestnom rímskokatolíckom kostole, venovanej jubilantom. Treba dodať, že celá omša bola venovaná páviemu krúžku: kázeň, orodovanie, aj modlitby. „Život bez sviatkov je taký, ako dlhá cesta bez hostinca,“ to sú už slová starostky Márie Nagyovej, ktorá tiež pozdravila členky pávieho krúžku.
Účastníci osláv potom položili vence úcty a vďaky k pamätnej tabuli Bélu Kálmánfiho na priečelí kultúrneho domu v Číve, predtým však zaspievali jeho obľúbenú pieseň Keď rozkvitne biela ruža... V slávnostnom programe, ktorý poctili svojou prítomnosťou aj vdova po B. Kálmánfim a jeho dcéra s rodinou, vystúpili rad-radom všetky tri spevácke zbory, vedenia ktorých sa kedysi ujal znalec života a ľudovej slovesnosti baníkov a sedliakov tohto kraja. V Číve pokračujú v jeho diele a vychovávajú novú generáciu pestovateľov slovenského folklóru: školský komorný spevácky zbor pod vedením slovenčinárky Márie Jurkovičovej na tento deň naštudoval ľudové piesne zo Slovenska a z Pilíša. V programe vystúpila aj tanečná skupina, ktorá pôsobí pri základnej umeleckej škole: učiteľka tanca Zsuzsa Halmosová nacvičila s deťmi pastierske tance z okolia Hornej Tisy. Milá bola produkcia absolventiek základnej školy, ktoré predniesli pilíšske ľudové piesne.
Ak sa ma spýtate, čo bolo na oslavách jubilea čívskeho pávieho krúžku najdojímavejšie, musím priznať, že odovzdanie vyznamenania Za Čív.
„Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo udeliť vyznamenanie občanovi, ktorý je jednoduchý, jeho duša i srdce patrí našej obci, lásku k svojej rodnej obci vštepil aj do sŕdc svojich detí a vnúčat. Človeku, bez ktorého nie je jediná obecná slávnosť, ani veľká omša, skúška cirkevného spevokolu ani pávieho krúžku. Občanovi, ktorý je príkladom pre každého Čívana,“ povedala starostka Mária Nagyová a oznámila, že vyznamenanie „Za Čív“ udelili tohto roku zakladajúcej členke pávieho krúžku Anne Šalikovej. Jej starí rodičia hovorili iba po slovensky, ona tiež radšej hovorí a spieva v jazyku svojich predkov.
Na jubilejnej slávnosti 40. výročia založenia slovenského pávieho krúžku v Číve vystúpili aj spevácky zbor miestnych dôchodcov a tanečníci Slovenského folklórneho spolku Lipa z Budapešti. Predstavila sa tu aj nová tanečná skupina Trnka, ktorú založili traja bratia Hubačekovci, členovia Lipy. Premiéra novej tanečnej formácie sa vydarila, mladí tanečníci mali obrovský úspech. Stalo sa už tradíciou, že na väčšie oslavy napíše miestny kronikár Štefan Bendúr báseň. Nebolo tomu inak ani teraz, keď 40-ročný kolektív pozdravil maďarskou básňou.
Na konci slávnosti sa jubilantom prihovorili aj početní hostia. „Myslím si, že preto ste také pekné a mladé, lebo spolu spievate. Spev vás skrášľuje, omladzuje, zušľachťuje, aj zdravie vám pomáha udržať. Nielen za to vám ďakujeme, že po celom Maďarsku šírite pekné pilíšske piesne, ale aj preto, lebo vy ste boli prví, kto ma ako začínajúcu novinárku zobral na kultúrny zájazd do Zemplína. Vtedy som si obľúbila aj ľudové piesne, ktoré som dovtedy neveľmi uznávala,“ povedala zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. Dar Zväzu Slovákov v Maďarsku odovzdala zboru starostka obce a jubilantky pozdravila aj riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová. Členovia pávieho krúžku zo susedného Kestúca priniesli aj dar tamojšej slovenskej samosprávy: obrovskú tortu.
