ned11242024

Posledná aktualizácianed, 24 nov 2024 11am

Zo slovenskej tlače - Október-November 2012

0apress6Opustený Áchimov hrob - Orbánova vláda prepisuje vlastnú ústavu - Stála konferencia SR a Slováci žijúci v zahraničí - Kráľ Madagaskaru alebo klamár a rojko? – „Čabianski Slováci musia byť hrdí - pred 300 rokmi znovuzaložili mesto“ - Dolnozemské melódie a chute - Malá Čína v Pešti - 20 rokov s Gabčíkovom: Výhody aj bez Maďarov

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#

Opustený Áchimov hrob - Na Čabianskom cintoríne

2. novembra 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)

Najväčší Slovák z Čaby, poslanec Uhorského snemu, zakladateľ Sedliackej stranyBol to najväčší pohreb, aký kedy Čaba zažila„Ondriško náš, ňigda na teba nezabudneme...nigda!“ - Hát, zabudliO najslávnejší hrob na celom cintoríne sa nemá kto postarať

Tentoraz som cez Pamiatku zosnulých zostal z viacerých dôvodov v Maďarsku, v Čabe. Som na maródke, nemám peniaze na cestovanie a po operácii chrbta ešte aj tak nesmiem. No zostal som tu hlavne preto, že na tunajšom evanjelickom Hornom cintoríne odpočíva 99 % mojich predkov a mojich blízkych. A tak sme sa traja bratranci a sesternica vybrali spoločne na hroby. Lialo ako z krhly, ale čo narobíš, počasie nebýva na objednávku, a tak sme šli. Najprv na „pľac“ po kvety, vence a kahančeky. Boli časy, keď sa chryzantémy v deň sviatku dali kúpiť už len veľmi ťažko, alebo ich cena vyletela do nebies. No včera ich bol plný pľac, a tak boli predavači nútení ísť s cenami dolu. Ľudia sú jednoducho bez peňazí. Bolo to vidieť aj na cintoríne. Hroby boli zasypané kvetmi oveľa skromnejšie ako po iné roky. A edon, hádam najslávnejší na celom cintoríne (ak sa to dá tak vôbec povedať), tan stáv celkon bez kvetov, docista hoľí... a o ton by chcev poviedať zopár slov.

Naša rodina má šťastie, lebo tak ako sa stará o hroby celej famílie môj bratranec Pali, tak sa nestará hádam nikto na svete, klobúk dolu! Ondrej Liker Áchim, lebo o ňom bude reč, také šťastie nemá. Jeho, hádam najväčší pomník na celom cintoríne bol neupravený, zízal prázdnotou, zničenou ohrádkou, a o tých troch zanedbaných „mini” hroboch vedľa neho (manželka, syn a Ernest Medveď) ani nevraviac. Spomínal som už, že o tomto poslancovi Uhorského snemu zo začiatku XX. storočia, zakladateľovi Sedliackej strany a najväčšiemu Slovákovi z Čaby, o ktorého činoch kolujú (kolovali) legendy, práve prekladám. Ide o súbor prednášok, ktoré odzneli vlani pri príležitosti centenária jeho úmrtia. Vo všetkých prednáškach sa vraví o ňom s úctou, zanietene a s patričnou hrdosťou. Len o ten hrob (hroby) sa nemá kto postarať. Možno ho mestskí poslanci Čaby v roku 2001 aj preto nechceli zaradiť medzi čestných občanov mesta, že by sa o tie hroby museli postarať. Ktovie... Keď človek prekladá takéto texty, vžíva sa do danej doby, postáv, udalostí. A tak ma, stojac pri našich pekne upravených hroboch, ktoré sú cez uličku hneď vedľa a oproti tomu zanedbanému Áchimovmu, prepadli doslova živé predstavy spojené s jeho životom. Prvá sa akosi prirodzene vynorila tá o jeho pohrebe, ktorý bol a naveky zrejme aj zostane, najväčším pohrebom, aký kedy Čaba zažila. Stojac pri hroboch tých mojich, ktorí odpočívajú prakticky pri Áchimovi, som priam videl a cítil ten vyše dvadsať tisícový dav, ktorý ho na toto miesto prišiel odprevadiť. Počul som pohrebnú reč, ktorú slovensky predniesol jeho priateľ, evanjelický farár Ján Koreň, počul som vzlyky a plač smútiacich spojený s tichou prísahou... „Ondriško náš, ňigda na teba nezabudneme...nigda!“ Hát, zabudli...

A tak keď sme premoknutí odchádzali z cintorína, vravím tým svojim: „Jedno je isté, keď zomriem, nechcem mať žiadne miesto posledného odpočinku, žiadny hrob, pomník, žiadny... nechcem, aby bol taký smutný a opustený ako ten Áchimov. Chcem si voľne lietať vo vetre, plávať v Dunaji, v mori, v oceánoch...” Iba prekvapene pozreli. Celou cestou sme potom mlčali, a kým sme prišli domov, aj dážď prestáv padať.

100. výročie úmrtia Ondreja L. Áchima:

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/552-100-vroie-umrtia-ondreja-l-achima

Sviatok všetkých svätých a Dušičky

1. novembra 2012 - (tasr)

Katolícka cirkev si začiatkom novembra pripomína dva významné sviatky. Prvým je Sviatok všetkých svätých - 1. novembra. Už po stáročia cirkev spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Začiatky slávenia Sviatku všetkých svätých siahajú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306-373) a sv. Ján Zlatoústy (354-407) už poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, panteón, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa Sviatok všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je v súčasnosti 1. november - Sviatok všetkých svätých - dňom pracovného pokoja.

Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí. Počas obidvoch sviatkov 1. a 2. novembra nielen veriaci, ale i ostatní obyvatelia na Slovensku navštevujú hroby svojich blízkych, zdobia ich kvetmi a zapaľujú sviečky. V týchto sviatočných dňoch sa konajú v kostoloch i na cintorínoch omše a modlitbové stretnutia. V dnešný deň si veriaci spolu s kňazmi počas omší pripomínajú svätých, ktorí viedli pravý kresťanský život, milovali Boha a žili pre iných. Pre veriacich kresťanov je spojený s nádejou na vzkriesenie a večný život. Kňazi zdôrazňujú, že prvé novembrové dni majú ľuďom pripomenúť, aby lepšie žili, vážili si dar života a plnšie ho prežívali. Dnes sa na Slovensku konajú omše a pobožnosti za zosnulých nielen v kostoloch, ale i na mnohých cintorínoch. Napríklad, v Bratislave sa na Cintoríne Slávičie údolie o 15.00 h koná už tradične rímskokatolícka sv. omša. Pobožnosti za zosnulých bývajú aj na Martinskom cintoríne, Cintoríne Ružinov a iných. V Krematóriu v Bratislave obvykle pripravujú v tento deň pásmo slova a hudby. Na Dušičky - 2. novembra sa v Bratislave už tradične koná spomienka na nenarodené deti, ktorej súčasťou je podvečer omša v Kostole sv. Ladislava, sviečkový sprievod ulicami centra mesta a modlitby pri pamätníku nenarodeným vedľa Modrého kostolíka.

Portál o cintorínoch umožňuje pridať fotky a spomienky na zosnulých

30. októbra 2012 - (tasr)

S blížiacim sa Sviatkom všetkých svätých a Pamiatkou zosnulých môžu internetoví užívatelia využiť aj novinky na stránke www.cintoriny.sk, ktorá ponúka informácie o slovenských cintorínoch, hroboch i zosnulých. Od dnes môžu prostredníctvom stránky užívatelia napríklad pridať k jednotlivým hrobom a zosnulým životopisy, fotografie a spomienky. „Po prihlásení je možné bezplatne vytvoriť životopis o svojom príbuznom prípadne pridať fotografie a spomienky, ktoré sa budú pri jednotlivých hrobových miestach zobrazovať,“ uviedol pre TASR Ján Vlček, majiteľ spoločnosti, ktorá portál o slovenských cintorínoch vyvinula a prevádzkuje ho. Medzi novinky patrí aj to, že možnosti, ktoré poskytuje portál, môžu využívať aj majitelia inteligentných telefónov. Na portáli totiž pribudla možnosť zobrazovania a následnej tlače QR kódov každého hrobového miesta. QR kód je dvojrozmerný grafický kód, ktorý umožňuje zakódovať a rýchlo načítať viacero informácií. Ak sa nájomca hrobového miesta rozhodne umiestniť vytlačený QR kód na náhrobok, môže si každý návštevník cintorína so smartfónom zosnímať informáciu o čísle hrobového miesta z tohto kódu. Zabezpečí to bezplatná aplikácia skenovania QR kódu, ktorú si možno stiahnuť prostredníctvom stránky cintoriny.sk. „Po zosnímaní QR kódu sa automaticky spustí mobilná aplikácia MobileCemetery a návštevník má priamo pri hrobovom mieste možnosť vo svojom smartfóne zistiť si informácie o hrobovom mieste, platbách zaň, nájomných zmluvách, prezrieť si životopisy zomrelých, spomienky na nich či galériu fotografií,” uviedol Vlček. Užívateľ má takisto možnosť zapáliť virtuálnu sviečku a položiť virtuálny veniec, rovnako to je možné aj prostredníctvom internetovej stránky. Podľa Vlčka bude aj vďaka novinkám väčší prehľad o hrobových miestach a spomienky na zosnulých prestanú byť anonymné a zabudnuté.

Evanjelici na Slovensku i vo svete si pripomínajú Pamiatku reformácie

31. októbra 2012 - (tasr)

Posledný októbrový deň je významným sviatkom pre evanjelikov nielen na Slovensku, ale i pre protestantské cirkvi na celom svete. Pripomínajú si udalosť, keď augustiánsky mních Martin Luther 31. októbra 1517 pribil na dvere Zámockého chrámu v nemeckom Wittenbergu 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov a neporiadkom vo vtedajšej cirkvi. Sviatok Pamiatky reformácie v ECAV neznamená len spomienku na historické udalosti. Reformácia je proces, ktorý sa každodenne má odohrávať v živote človeka, cirkvi aj spoločnosti. Znamená každodenný návrat k Božiemu slovu, každodennú konfrontáciu života kresťana s Božími prikázaniami, zdôrazňujú evanjelickí duchovní. Reformátorské úsilie znamenalo pre Martina Luthera roky prenasledovania a ohrozovania, na svoje dielo však nerezignoval a reformácia sa množstvom zmien výrazne premietla i do svetových dejín. Význam Písma svätého nemecký reformátor zvýraznil v roku 1522 aj prekladom Novej zmluvy, čo prispelo i k rozvoju nemeckého jazyka a kultúry. Význam osobnosti reformátora Martina Luthera podčiarkuje tiež skutočnosť, že je autorom viac ako sto diel a takmer všetky obsahujú odporúčania vhodné i pre súčasníkov. Pri príležitosti dnešného sviatku Pamiatky reformácie sa v evanjelických kostoloch po celom Slovensku popoludní alebo večer konajú služby Božie. Biskupi ECAV adresovali veriacim Pastiersky list k Pamiatke reformácie 31. októbra 2012. Priamy prenos z ústredných služieb Božích z Evanjelického kostola v Málinci odvysiela dnes o 17.00 h RTVS - Slovenská televízia. Slávnostným kazateľom bude biskup Západného dištriktu ECAV Milan Krivda.

Trnava - Na novénu príde apoštolský nuncius i ostrihomský arcibiskup

1. novembra 2012 - (satelitnatv.sk)

Novéna - deväťdňový cirkevný sviatok na počesť Panny Márie Trnavskej sa v tomto roku ponesie v znamení myšlienky pápeža Benedikta XVI. Božia Matka, zverujeme ti tento Rok viery. Počas jej konania od 13. do 21. novembra bude ako vždy na hlavný oltár Baziliky sv. Mikuláša prenesený zázračný obraz Bohorodičky, ktorý zachránil Trnavu pred tragédiami. Táto novéna dáva priestor na vysluhovanie hlavných večerných bohoslužieb zástupcom jednotlivých cirkevných rádov. Ako prvý v utorok 13. novembra to bude benediktín Vladimír Kasan, ktorý sa veriacim prihovorí na tému …aby sme doň vstúpili dvermi viery, o deň neskôr to bude františkán František Olbert s témou …aby sme pochopili hodnotu druhého Vatikánskeho koncilu. Ďalšiu kázeň …aby sme vedeli evanjelizovať, bude mať jezuita Jozef Kyselica, piarista Pavol Kollár bude hovoriť o tom, …aby sme vedeli evanjelizovať, salezián Štefan Turanský zase …aby sme vedeli pochopiť obsah viery a dominikán Gabriel Hunčaga … aby sme spoznávali Katechizmus katolíckej cirkvi. Tému … aby sme žili v službe viery, si vybral verbista Pavol Kruták, …aby sme ešte raz prešli dejinami našej viery, zase kapucín Norbert Pšenčík. Záver bude patriť administrátorovi trnavskej arcidiecézy Jánovi Oroschovi s témou …aby sme posilnili svedectvo lásky. Počas novény sa uskutoční spolu viac ako štyridsať bohoslužieb, v sobotu 17. novembra dopoludnia odznie omša v maďarskom jazyku, ktorú bude slúžiť arcibiskup ostrihomsko-budapeštiansky, kardinál Péter Erdö. Pripravený je polnočný mládežnícky program. V nedeľu 18. novembra bude o 9.30 h omšu pred slávnostnou procesiou s obrazom Panny Márie Trnavskej na hlavné námestie celebrovať apoštolský nuncius Mario Giordana. Počas omše bude spoluúčinkovať domáci Rímskokatolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša, ktorý interpretuje liturgiu v latinskom jazyku. Obraz Panny Márie dal namaľovať po svojom návrate zo štúdií neskorší ostrihomský arcibiskup František Forgáč v roku 1585. Počas roka je vystavený v samostatnej kaplnke baziliky. Je kópiou ikony z kláštora sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme, ktorú podľa tradície namaľoval evanjelista sv. Lukáš. Plačúca Panna Mária na obraze zachránila mesto od tureckého vpádu a moru, keď sa v roku 1663 objavili jej krvavé slzy. Obraz slzil aj počas kuruckej vojny v roku 1708. Neskôr ostrihomský arcibiskup Kristián August schválil verejnú úctu obrazu. Keď v roku 1710 vypukol v Trnave mor, magistrát mesta dal odslúžiť prosebnú svätú omšu za ochranu pred epidémiou. Po omši nasledovala 21. novembra procesia s obrazom a mor zázračne prestal hneď na druhý deň. Trnavčania dali vtedy Panne Márii z vďaky sľub, že sa každú sobotu zúčastnia na ďakovnej omši a raz do roka na novéne pod jej obrazom. Na novéne sa každoročne zúčastňujú tisíce veriacich nielen z Trnavy a jej blízkeho okolia, ale na omše prichádzajú aj zo vzdialených miest celého Slovenska. Deviatnik neporušil svoju tradíciu ani počas socializmu, stal sa práve platformou pre verejné proklamovanie vtedy neželaných názorov. Od začiatku 80. rokov do roku 1989 bola novéna takmer pútnickým miestom, tŕňom v oku predstaviteľom vtedajšej moci boli hlavne nočné omše, na ktorých sa stretávala veriaca mládež. Koná sa vždy v rovnakom termíne.

Orbánova vláda prepisuje vlastnú ústavu

Nová ústava mala byť tesaná do žuly. Po necelom roku platnosti je to najčastejšie prepisovaný zákon.

30. októbra 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Keď vstupovala do platnosti, maďarský premiér Viktor Orbán o nej tvrdil, že je vytesaná do žuly. Podľa vládnej strany Fidesz sa mala sa stať pevným nemenným základom a zároveň symbolom novej existencie maďarského národa. Po necelom roku platnosti je to najčastejšie prepisovaný zákon už aj tak chaotického zákonodarstva súčasného parlamentu. Novú maďarskú ústavu prijal Fideszom ovládaný parlament v apríli minulého roku a už vtedy vyvolala doma aj v zahraničí vlnu kritiky. Prvé doplnky nazvané „prechodné opatrenia základného zákona“ pripojil parlament k ústave tesne pred tým, ako na začiatku tohto roka vstúpila do platnosti. Časť prechodných opatrení sa po čase opäť aspoň mierne upravovala. Stalo sa tak pod tlakom Európskej únie, podľa ktorej ohrozovali napríklad nezávislosť centrálnej banky a tiež pre kritiku ombudsmana, podľa ktorého boli v rozpore s princípmi právneho štátu. V pondelok parlament odsúhlasil takzvanú druhú novelizáciu ústavy, ktorá je podľa novín index.hu už minimálne treťou. Súčasťou ústavy sa stali aj technické detaily nového volebného systému: na voľbách sa bude môcť zúčastniť len ten, kto sa zaregistruje najneskôr pätnásť dní pred ich konaním. Kto sa nezaregistruje pred parlamentnými voľbami, nebude voliť ani v komunálnych či európskych voľbách konaných do najbližších parlamentných volieb. Až po zmene ústavy parlament začal rokovať o novom volebnom zákone, ktorý väčšinou podobné detaily rieši. Keď Fidesz prvý raz parlamentu predložil návrh nového volebného zákona aj s registráciou, sľúbil šéf poslancov vládnej strany, že si pred prijatím zákona vyžiada predbežné stanovisko ústavného súdu. Zapísaním registrácie priamo do ústavy sa Fidesz snaží vyhnúť tomu, aby ústavný súd označil podmienenie výkonu volebného práva registráciou za protiústavné.

Zápis voličov vložil Orbán do ústavy

31. októbra 2012 - (ik - Pravda)

Ako sa poistiť, aby ústavný súd nevrátil sporný volebný zákon? Maďarský premiér Viktor Orbán na to prišiel: Stačí zmeniť ústavu. Nový základný zákon nadobudol v Maďarsku platnosť iba v januári tohto roku. Ústavu si vďaka dvojtretinovej parlamentnej väčšine Orbánov Fidesz takpovediac ušil na vlastnú mieru. Premiér ju vtedy privítal ako „vytvorenie žulových základov”, s ktorými dlhé roky nebude potrebné hýbať. V pondelok večer s týmito základmi poslanci vládnej väčšiny pohli. Novelizovaním ústavy „vytesali do kameňa”, že hlasovať v parlamentných, európskych i komunálnych voľbách a v referende budú môcť len tí maďarskí občania, ktorí sa včas zapíšu do voličských zoznamov. Pôvodný návrh Fideszu rátal iba s tým, že novela ústavy umožní predbežnú registráciu voličov. Napokon však zákonodarcovia do ústavy zakotvili aj detailné ustanovenie, ktoré má obsahovať vykonávací predpis k volebnému zákonu. Ten by mal byť schválený do dvoch týždňov a aby ho opozícia potom nemohla napadnúť na ústavnom súde, Fidesz mu pre istotu vopred prispôsobil ústavu. Ústava odteraz požaduje, aby sa voliči prinajmenšom s 15-denným predstihom pred voľbami zaregistrovali. Občania s trvalým bydliskom v Maďarsku kvôli tomu musia zájsť osobne na úrad, a iba ak majú vybavený elektronický podpis, tak ich zaregistrujú aj prostredníctvom internetu. Maďari žijúci v zahraničí môžu žiadosť o zapísanie do voličských zoznamov poslať popri elektronickej ceste aj poštou. Vláda túto novinku zdôvodňuje tým, že je potrebné zaevidovať státisíce Maďarov žijúcich v susedných krajinách, ktorí od posledných volieb získali občianstvo a spolu s ním aj volebné právo v materskej krajine. Podľa opozície je to však iba výhovorka, lebo krajanov by bolo možné zaradiť do voličských zoznamov aj bez toho, aby sa menili pravidlá pre domácich voličov. Orbán vyhlasuje, že mu ide o posilnenie demokracie, pretože nové pravidlá povedú občanov k aktívnejšiemu správaniu počas volebného procesu. Fidesz odmieta výčitky, že obmedzuje základné demokratické práva a ako argument uvádza, že podobne musia o registráciu aktívne žiadať aj Američania, Briti či Belgičania. Kritici však pripomínajú, že sa tak deje v krajinách bez spoľahlivého systému centrálnej evidencie obyvateľstva, ktorý v Maďarsku dlhé roky bez problémov fungoval. Viacerí analytici za postupom Fideszu vidia snahu udržať nerozhodnutých voličov mimo volebných miestností. „Dvojtýždňové obdobie pred voľbami je politicky mimoriadne dôležité, pretože značná časť nerozhodnutých voličov sa práve vtedy rozhoduje, komu dá hlas,” pripomína volebný znalec Róbert László. „Nerozhodní by s veľkou pravdepodobnosťou nevolili vládnu stranu a preto práve oni môžu predstavovať najväčšiu prekážku pre znovuzvolenie Fideszu,” dodal pre televíziu Duna. Socialisti ako najväčšia opozičná strana tvrdia, že Fidesz kalkuluje s tým, že nik nemá disciplinovanejších voličov, ako je tvrdé jadro Orbánových stúpencov. Chystajú sa preto spustiť masívnu mobilizačnú kampaň, aby sa odporcovia vlády ignorovaním registrácie nepripravili o svoje hlasy. Ekologická strana Politika môže byť iná za zmenou volebných pravidiel vidí dokonca prípravy Fideszu na volebné podvody. Tie má vládnej strane uľahčiť zrušenie centrálneho registra obyvateľstva. Poslanci ekostrany počas hlasovania zasypali kolegov z vládnej väčšiny modrými konfetami. Mala to byť pripomienka takzvaných modroceduľových volieb z roku 1947, keď komunisti zvíťazili pomocou masívnych podvodov.

Nový maďarský kanál Super TV2 bude aj v DIGI TV

29. októbra 2012 - (satelitnatv.sk)

V piatok 2. novembra 2012 spustí v Maďarsku svoje vysielanie nový televízny kanál s názvom Super TV2. Kanál bude dostupný vo vybraných káblových a IPTV sieťach ako aj v satelitnej platforme UPC Direct. Podľa najnovších informácií by mala novú stanicu zaradiť aj satelitná platforma DIGI TV pre svojich zákazníkov v Maďarsku. Informovala o tom svojich zákazníkov samotná platforma. Pripomeňme, že Super TV2 bude zábavným kanálom. Vo vysielaní by sa mali objavovať filmy ako aj zábavné programy či reality šou ako napr. The Voice, alebo Big Brother. Super TV2 oficiálne odštartuje už tento piatok 2. novembra 2012 o 9:30 hod. Novú stanicu propaguje vo svojom vysielaní už aj sesterská TV2. Počas celého dňa je na obrazovke vidieť pohybujúce logo novej stanice v ľavej časti obrazovky spolu s časom a dňom štartu.

V Maďarsku odštartoval kanál RTL2, od začiatku vysielania je dostupný v UPC Direct

V Maďarsku 1. októbra 2012 odštartoval nový komerčný kanál s názvom RTL2. Stanica spustila svoje oficiálne vysielanie o 14:00 hod. venezuelsko-americkou telenovelou Vášnivé Srdce (Corazón Apasionado). Vysielanie novej stanice je od začiatku dostupné zákazníkom satelitnej platformy UPC Direct na satelite Thor 6 (0,8°W), ako aj vo vybraných káblových a IPTV sieťach v Maďarsku. V prvých dňoch vysielania uvidia diváci na kanále RTL2 seriály ako Priatelia, Modern Familly, Terra Nova či vedomostnú súťaž Milionár. Vo vysielaní však nebudú chýbať ani telenovely, talk-šou či večerné filmy.

Ivan Gašparovič prijal osemdesiat zahraničných Slovákov

30. októbra 2012 - (tasr)

Viac ako 80 účastníkov 11. stretnutia Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012 30. októbra privítal v Prezidentskom paláci Ivan Gašparovič s manželkou Silviou. Informovalo o tom tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR. Stretnutie otvorila hudobná a spevácka skupina Zvony zo Srbska, ktorej výkon ocenil aj prezident SR Ivan Gašparovič. V príhovore vyjadril nádej, že zmena vo vedení Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude v záujme väčšieho porozumenia materskej Slovenskej republiky a krajanov. Zároveň vyslovil želanie, aby krajania nestratili dobrý vzťah k vlasti, zachovali všetky tradície - kultúrne, jazykové a aby vedeli podporiť Slovensko a hľadať dobré prostredie pre podnikanie. Za hostí sa na zhromaždení prihovoril predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Poďakoval sa prezidentskému páru za prijatie a pripomenul súvzťažnosť s miestom dnešného stretnutia. „Pod touto strechou paláca si od vás preberajú poverovacie listiny mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci Slovenskej republiky. Účastníci Stálej konferencie sú niečo ako slovenskí veľvyslanci dobrej vôle,” vyhlásil. Podľa tlačového oddelenia Igor Furdík v príhovore zvlášť ocenil pozornosť, ktorú Gašparovič venuje krajanom pri svojich zahraničných cestách. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripomenul aj blížiace sa 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, „ktorá je oprávneným zdrojom hrdosti nielen nás, tu na Slovensku, ale aj krajanov.” Furdík konštatoval, že v rokoch 2013 a 2014 chce organizácia krajanov predstaviť novú koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Účastníkov Stálej konferencie 2012 prijal Ivan Gašparovič s manželkou Silviou, v Prezidentskom paláci zneli slovenské piesne

31. októbra 2012 - (uszz.sk)

Stalo sa dobrou tradíciou, že účastníkov Stálych konferencií zahrnie svojou pozornosťou aj prezident Slovenskej republiky. Nebolo tomu inak ani počas prvého rokovacieho dňa v poradí už jedenástej Stálej konferencie Slovenská republika Slováci žijúci v zahraničí 2012, keď o 11.30 h prijal Ivan Gašparovič s manželkou Silviou takmer 90 našich krajanov z rovnej dvadsiatky štátov štyroch kontinentov. Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spoločne s predstaviteľmi krajanských spolkov, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, zástupcov slovenských cirkevných zborov a kresťanských misií v zahraničí, vydavateľstiev a médií, ako i ďalších organizácií, prišli do sídla hlavy štátu okrem posolstva dobrých správ o životaschopnosti slovenských komunít naprieč celým krajanským svetom aj s pozornosťou, ktorá emotívne zapôsobila na všetkých prítomných vrátane prezidentského páru. Komorný zbor Zvony v 25-člennej zostave hudobnej i speváckej zložky tou najsprávnejšou nôtou - piesňami o vzťahu k domovine a vlasti predkov - Slovensku pripomenul, že tak ako toto hudobné teleso zo srbskej obce Selenča vo Vojvodine - bašte Slovákov v Srbsku, prejavujú svoj vrúcny vzťah k Slovensku desaťtisíce našich krajanov na celom svete. Za hostí sa na zhromaždení prihovoril predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Poďakoval sa prezidentskému páru za prijatie a pripomenul symbolickú súvzťažnosť s miestom stretnutia. „Pod touto strechou paláca si od vás preberajú poverovacie listiny mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci Slovenskej republiky. Účastníci Stálej konferencie sú niečo ako slovenskí veľvyslanci dobrej vôle.“ V príhovore ocenil Igor Furdík prezidentovu pozornosť, ktorú Ivan Gašparovič venuje krajanom zakaždým pri svojich zahraničných cestách, keď slovenskú komunitu počas nich nikdy nevynechá a neobíde. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripomenul aj blížiace sa 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Podľa jeho slov je sviatok zrodu našej štátnosti „oprávneným zdrojom hrdosti nielen nás, tu na Slovensku, ale aj pre krajanov.“ Igor Furdík v ďalšej časti svojho príhovoru konštatoval, že v rokoch 2013 - 2014 chce Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí predstaviť novú koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Prezident Ivan Gašparovič, ktorý v bezprostrednej atmosfére stretnutia s krajanmi ocenil spoločne so svojou manželkou Silviou citlivú umeleckú kompozíciu hudby a spevu komorného súboru Zvony, vo svojom príhovore netajil radosť nad možnosťou stretnutia s komunitou krajanov. Vyjadril okrem iného i nádej, že zmena vo vedení Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude pozitívna v záujme väčšieho porozumenia materskej Slovenskej republiky a krajanov už aj z toho dôvodu, že „zahraniční Slováci sú veľmi silnou integrujúcou časťou Slovenska a Slovákov.“ Prezident Slovenskej republiky zajedno vyslovil aj želanie, aby krajania nestratili dobrý vzťah k vlasti, zachovali si aj naďalej všetky tradície - kultúrne, jazykové a aby vedeli aj podporiť Slovensko a hľadať dobré prostredie pre podnikanie: „Aby ste vedeli ukázať, že ste nezabudli na svoju vlasť a že v krajine, kde žijete, si vás vážia.“ Ivan Gašparovič sa v závere príhovoru poďakoval hosťom, ktorým pripomenul, že ich víta doma, za krajanskú vytrvalosť pri pestovaní vzťahu k rodnej Slovenskej republike. V atmosfére úprimnosti sa v ďalšej časti prijatia účastníkov Stálej konferencie 2012 prezidentom Ivanom Gašparovičom a prvou dámou SR Silviou Gašparovičovou rozhostila v Prezidentskom paláci žičlivosť slov i pohľadov, veď s mnohými krajanmi sa prezident SR zvítaval v stiskoch rúk a symbolických prípitkoch ako s dobrými známymi. Napokon, bohatá a pestrá fotogaléria z prijatia našich krajanov v Prezidentskom paláci to iba potvrdzuje:

http://www.uszz.sk/ucastnikov-stalej-konferencie-2012-prijal-ivan-gasparovic-s-manzelkou-silviou-v-prezidentskom-palaci-zneli-slovenske-piesne/

Miroslav Lajčák: Zahraniční Slováci sa menia, budeme novelizovať krajanský zákon

30. októbra 2012 - (tasr)

Slovenská komunita v zahraničí sa nachádza v zlomovom bode. Na jednej strane pribúdajú nové komunity migrantov, ktorí sa vysťahovali za prácou v rámci voľného trhu Európskej únie, na druhej strane v tradičných komunitách a organizáciách zahraničných Slovákov dochádza ku generačnej výmene. Pre TASR to na dnešnom rokovaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012 uviedol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD) s dodatkom, že na zmenenú situáciu by vláda a parlament mali reagovať novelou zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Novelu chce Lajčák pripraviť v priebehu budúceho roka aj na základe výsledkov komunikácie so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Dodáva však, že pri príprave tejto novely je dôležitejšia kvalita ako časové hľadisko. Práve stála konferencia, ktorá sa koná pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča, je podľa neho jedným z dôležitých nástrojov dialógu medzi slovenskou stranou a zahraničnými komunitami. „Svet, Európa aj Slovensko prechádzajú dôležitými zmenami, ktoré sa dotýkajú aj našich krajanov. V Európe sa otvoril pracovný trh a sú desiatky tisíc našich občanov, ktorí dnes žijú a pôsobia v zahraničí. Menej sa prejavujú ako krajania v takom klasickom zmysle slova, ale o to viac očakávajú od štátu, že im pomôže pri zabezpečení výučby ich detí v slovenskom jazyku, alebo pri bohoslužbách,” vyhlásil Lajčák. „Druhá výzva je v tradičných destináciách, kde máme silné krajanské komunity. Dochádza ku generačnému zlomu. Generácia krajanov, ktorí vybudovali krajanské hnutie v USA, vo Švajčiarsku, pomaly odovzdáva štafetu a nie je celkom jasné komu,” povedal Lajčák. Dnešné rokovanie, na ktorom sa zúčastnilo veľké množstvo zástupcov zahraničných komunít Slovákov, preto využil na výzvu krajanským organizáciám, aby sa neoslabovali delením a vnútornými spormi. „Nebudeme deliť Slovákov na obľúbených a menej obľúbených. Chceme stanoviť jasné pravidlá a tie aj dodržiavať,” vyhlásil vo svojom prejave Lajčák na margo finančnej podpory kultúry zahraničných Slovákov. „Potrebujeme jednotnú koncepciu s jasnými pravidlami, ale zároveň to nemôže byť jeden kabát, ktorý bude sedieť všetkým. Úplne iné sú potreby Slovákov v Srbsku, Rumunsku alebo Maďarsku a úplne iné v Austrálii alebo vo Švajčiarsku. Očakávam od tejto konferencie, že pomôže naformulovať našu politiku, ale aj zmeniť zákon,” dodal s tým, že základnými piliermi tejto politiky by malo byť silné Slovensko, dobre nastavené krajanské politiky a fungujúce krajanské organizácie v zahraničí. Zároveň upozornil na prínos zaradenia Úradu pre zahraničných Slovákov (ÚSŽZ) pod právomoc jeho rezortu. Jednak to umožňuje vymenovať do čela úradu skúsených diplomatov, akým je napríklad aktuálny riaditeľ, bývalý veľvyslanec Igor Furdík, jednak rotačný systém ministerstva zahraničných vecí garantuje obmenu, a tým bráni vzniku príliš osobných väzieb, ktoré by favorizovali „jedných a škodili iným”. „Politické naviazanie krajanskej agendy na ministerstvo zahraničných vecí je dobré aj preto, že naši ľudia krajanov poznajú, pôsobia v krajinách, kde máme krajanské komunity a stretávajú sa s nimi,” dodal Lajčák s tým, že vláda zložená z členov jedinej strany dáva komunitám zahraničných Slovákov unikátnu možnosť pomerne jednoducho zlepšiť nastavenia systému krajanských politík. „Ak v tomto volebnom období vieme, čo chceme, tak nám nič nebráni v tom, aby sme to uskutočnili. Neexistujú prekážky ako nedohoda koaličných strán, nedostatok hlasov v parlamente alebo čosi podobné. Vieme, kde sú problémy, potrebujeme sa dohodnúť, ako ich chceme a vieme vyriešiť a my ako vláda vieme garantovať, že príslušné zmeny budú prijaté na úrovni vlády aj parlamentu,” uzavrel Lajčák. Furdík na rokovaní stálej konferencie privítal delegátov zahraničných komunít z 20 krajín od Austrálie až po Veľkú Britániu, vyzval ich na konštruktívnu diskusiu, ale prostredníctvom osobného listu ich upozornil aj na možnosť zapájať sa do činnosti internetových médií, ktoré má ÚSŽZ k dispozícii prostredníctvom svojej stránky, ako aj na portáli slovenskezahranicie.sk.

Zvukový záznam z vystúpenia ministra Miroslava Lajčáka (mp3; 10,58 MB):

http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_83CB8B8813BA8A4FC1257AA7003A1EAF_SK/$File/2012-10-30%20Lajcak%20SR%20a%20Slovaci%20v%20zahranici.mp3

Minister Dušan Čaplovič pozdravil zahraničných Slovákov

31. októbra 2012 - (minedu.sk)

Za účasti ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča sa 30. októbra 2012 začala v Bratislave Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012. Na podujatí, ktoré usporiadal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča, sa zišli krajania z 20 štátov štyroch kontinentov. Minister Dušan Čaplovič vo svojom príhovore okrem iného predstavil aktivity svojho rezortu na podporu Slovákov v zahraničí v podobe štipendií či vzdelávacích kurzov pre učiteľov materských, základných a stredných škôl. „Rád by som zdôraznil, že v budúcnosti sme pripravení poskytovať a organizovať tieto kurzy aj na školách v zahraničí, pokiaľ o to školy prejavia záujem,“ uviedol minister, ktorý taktiež ocenil krajanov za ich snahu o udržanie svojej identity. „My, tu doma, považujeme našich zahraničných krajanov, ich organizácie a spolky za neoddeliteľnú súčasť našich dejín, ale aj prítomnosti a budúcnosti,“ konštatoval Dušan Čaplovič.

D. Čaplovič pripomenul zahraničným Slovákom vznik Československa

30. októbra 2012 - (tasr)

Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) otvoril svoj slávnostný príhovor na dnešnom rokovaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012 v Bratislave poukázaním na výročie Deklarácie slovenského národa z Turčianskeho sv. Martina, ktorou sa 30. októbra 1918 osobnosti slovenského národa prihlásili k vznikajúcemu československému štátu. „Tomu štátu, či sa to niekomu páči alebo nepáči, ktorý vytvoril podmienky na to, že máme dnes samostatnú Slovenskú republiku. Že Slováci po roku 1918 prežili, dostali sa do nového štátneho útvaru. Viem, že aj vy, zahraniční Slováci, to vnímate rozlične, ale bol to deň, ktorý otvoril dvere slovenskému národu k dnešnej modernej, demokratickej štátnosti,” podčiarkol Čaplovič. Minister, ktorého predkovia boli Slováci žijúci v srbskej Vojvodine, sa k svojmu dedičstvu prihlásil aj na tomto rokovaní. „Cítim sa ako potomok Slovákov žijúcich v zahraničí,” vyhlásil Čaplovič, ktorý má v úmysle spoluprácu so zahraničnými Slovákmi osobne podporovať. „Predovšetkým to bude výrazná intenzita spolupráce v tejto oblasti napriek tomu, že finančných prostriedkov je oveľa menej, ako bolo v rokoch 2006 - 2010,” povedal pre TASR Čaplovič, ktorý mal agendu zahraničných Slovákov na starosti v čase prvej vlády Roberta Fica. „Budeme vytvárať podmienky na to, aby aj naša sekcia pre medzinárodnú spoluprácu, kde sa krajanská problematika formuje najmä v oblasti školstva, vytvárala čo najlepšie podmienky a programy na to, aby Slováci, ktorí žijú v zahraničí, ich deti, učitelia, pedagógovia, sa mohli maximálne zapojiť do spoločných programov, ktoré pripravujeme,” povedal Čaplovič. Programy časovo spadajú do obdobia 20. výročia vzniku Slovenskej republiky, ale aj blížiaceho sa 1150. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. Ministerstvo školstva štandardne udeľuje ročne okolo 70 štipendií pre štúdium na Slovensku, spolu je aktuálne takmer 300 štipendistov. Čaplovič priznáva, že záujem zahraničných Slovákov o štipendiá mnohonásobne prekračuje možnosti rezortu. Ministerstvo organizuje pre deti krajanov aj školy v prírode a rôzne jazykové a metodické kurzy pre ich učiteľov. Od Stálej konferencie Čaplovič očakáva podnety na zlepšenie spolupráce. „Očakávam reálne návrhy, ktoré vychádzajú z poznania tej-ktorej krajiny, kde Slováci žijú. Treba podčiarknuť, že Slováci si vždy udržiavali svoju identitu, ale boli aj lojálni k štátu, v ktorom žijú, a to je príkladné,” povedal. „Očakávam od nich podnety v oblasti predškolskej výchovy, materských škôl, ale aj základného a stredného školstva, v oblasti vzdelávania. Tam by sme hľadali možnosti, akým spôsobom by sme na výzvy z tejto konferencie vedeli v roku 2013 a 2014 zareagovať,” dodal. V minulosti Slovenská republika pomohla napríklad pri rekonštrukcii škôl v srbskom Petrovci alebo ukrajinskom Užhorode. Podľa Čaploviča udržiavanie kontaktov s komunitami Slovákov v zahraničí pomáha krajanom zachovať si svoju identitu, ale na druhej strane aj Slovenskej republike, za ktorú krajania prirodzene v zahraničí lobujú. „Za bývalého režimu sa stalo to, že sa stratil akýkoľvek kontakt s krajanmi, čo v niektorých krajinách prinieslo odnárodňovanie,” poznamenal.

S príhovorom na rokovaní vystúpil aj katolícky bratislavský biskup metropolita Stanislav Zvolenský, ktorý vyzdvihol odvahu krajanov udržiavať si „vnútornú zvrchovanosť” a vlastnú kultúru, ku ktorej podľa neho patrí aj viera. Práve táto „vnútorná zvrchovanosť” podľa neho umožnila slovenskému národu prežiť stovky rokov bez vlastného štátu. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik sa pripojil k dnešnej výzve ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (Smer-SD), aby sa krajanské organizácie netrieštili. „Keď som v zahraničí, využijem každú príležitosť na ich návštevu a podporu,” konštatoval. Podobne, ako pred ním Zvolenský, aj on pripomenul blížiace sa výročie príchodu vierozvestcov na územie Slovenska, ale aj 495. výročia reformácie, kde Martin Luther, podobne ako sv. Cyril a sv. Metod presadzoval šírenie Božieho slova v materinskom jazyku. Príhovory predstaviteľov cirkví uzavrel zástupca pravoslávnej cirkvi Milan Gerka.

OĽaNO: Prijatie krajanov z celého sveta podpredsedníčkou parlamentu

30. októbra 2012 - (obycajniludia.sk)

Podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová prijala 30. októbra 2012 na stretnutí zástupcov Slovákov žijúcich v zahraničí z krajín celého sveta (Kanada, Nemecko, Chorvátsko, Írsko, Austrália, Argentína, Srbsko, Ukrajina, Rakúsko, Švédsko, Maďarsko, Česká republika, Čierna hora). Na stretnutí diskutovali o štátnej politike starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí a informovali o aktuálnych aktivitách, ktoré podnikajú ich krajanské organizácie a spolky v prospech udržiavania slovenského národného povedomia a kultúrnej identity v zahraničí. Prijatie u podpredsedníčky parlamentu bolo zároveň vyjadrením postoja politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) vo vzťahu ku krajanom, keďže starostlivosť o krajanov je tiež súčasťou politickej agendy tohto hnutia. Na stretnutí sa diskutovalo o otázkach vzdelávania, kultúry a kultúrneho dedičstva, mediálnej spolupráce, migrácie, zlepšenia slovenskej legislatívy vo vzťahu ku krajanom. Diskusia sa nevyhla ani otázkam spolupráce krajanov s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. „Je úlohou všetkých politikov vytvoriť čo najlepšie prostredie pre rozvoj komunít zahraničných Slovákov a ja spolu s mojimi kolegami preto urobíme všetko,“ povedala podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová. Stretnutie sa konalo pri príležitosti podujatia s názvom Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012, ktoré už tradične organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí každé dva roky v súlade s Koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.

Najúspešnejšia zahraničná Slovenka roka 2012: Nadja Hammarberg zo Švédska

2. novembra 2012 - (zenskyweb.sk)

Týždenník Slovenka, ktorý patrí do portfólia vydavateľstva STAR production, v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí zorganizoval tento rok prvý ročník ankety Najúspešnejšia zahraničná Slovenka roka 2012. Cieľom ankety bolo predstaviť Slovenky, ktoré šíria dobré meno Slovenska v zahraničí. Týždenník Slovenka po celý rok prinášal príbehy zahraničných Sloveniek, z ktorých čitatelia týždenníka mohli vybrať víťazku. Na základe ich hlasov sa z 21 nominantiek Najsympatickejšou zahraničnou Slovenkou 2012 stala Nadja Hammarberg zo Švédska. So švédskymi priateľmi založila v Štokholme Kultúrnu spoločnosť Milana Rúfusa a prekladá do švédčiny poéziu nášho básnika. Organizuje kultúrne podujatia, na ktorých sa recituje v dvoch jazykoch poézia švédskeho nositeľa Nobelovej ceny Tomasa Transtomera a Milana Rúfusa.

Video: http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&;v=GdsBrhlSidQ

Foto: http://www.zenskyweb.sk/najsympatickejsia-zahranicna-slovenka-nadja-hammarberg-zo-svedska

Minister M. Lajčák prijal zástupcov Únie Slovákov v zahraničí

26. októbra 2012 - (tasr)

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák prijal 26. októbra 2012 delegáciu Únie Slovákov v zahraničí (ÚSZ). „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí si uvedomuje význam nášho krajanského hnutia, bude preto podporovať aktivity smerujúce k zachovaniu kultúry, jazyka a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí, čo je zdôraznené aj v programovom vyhlásení nášho vládneho kabinetu“, uviedol počas stretnutia minister M. Lajčák. Zároveň informoval o organizačných zmenách, týkajúcich sa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a predstaviteľov ÚSZ vyzval, aby svoje námety na skvalitnenie a zefektívnenie spolupráce medzi krajanskými organizáciami v zahraničí a príslušnými inštitúciami Slovenskej republiky prezentovali na konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012. Predstavitelia prípravného výboru ÚSZ, ktorý bol vytvorený v marci 2012, ministra M. Lajčáka informovali o cieľoch a plánovaných aktivitách ich organizácie v budúcnosti. TASR o tom informoval tlačový odbor MZVaEZ SR.

Na čele SZSZ zostáva Vladimír Skalský

Na čele Svetového združenia Slovákov v zahraničí, v ktorom je 98 organizácii z 23 krajín, bude aj počas ďalších troch rokov stáť doterajší šéf Vladimír Skalský. Taký je výsledok dnešnej voľby štvrtého valného zhromaždenia združenia v Bratislave. Na čele združenia, ktoré si tento rok pripomenie desiaty rok svojej existencie, zasadla okrem staronového predsedu sedemnásťčlenná Generálna rada. Jej členovia sú z USA, Česka, Maďarska, Srbska, Chorvátska, Rumunska, Poľska, Ukrajiny, Švajčiarska a Veľkej Británie.

http://spravy.pravda.sk/na-cele-najvacsej-krajanskej-organizacie-slovakov-zostava-skalsky-1dv-/sk_domace.asp?c=A121101_184851_sk_domace_p70

Finančná kontrola nepotvrdila, že web o zahraničných Slovákoch bol predražený

Agentúra SITA uverejňuje odpoveď na základe zákona č. 167/2008, o ktorú požiadal bývalý predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. Odpoveď súvisí so správou ÚV SR: Web o zahraničných Slovákoch bol predražený, potvrdila kontrola vydanou 30. augusta 2012 o 11:04. Znenie odpovede:

http://www.zbierka.sk/sk/aktuality/odpoved-podla-zkona-o-periodickej-tlaci-a-agentrnom-spravodajstve.a-500.html

Aj Slováci v Storožnici hlasovali za lepšiu Ukrajinu

29. októbra 2012 - (Boris Latta - Pravda)

Dedina ako stovky ďalších na Ukrajine. Aj húf ľudí pred volebnými miestnosťami ako po celej krajine. A predsa sa asi päťtisícová Storožnica, dnes už prakticky satelit skoro 200-tisícového Užhorodu, líši od ostatných. Žije tu totiž približne tisíc Slovákov. Mnohí z 2 400 oprávnených voličov hovoria teda po slovensky. Spájajú ich aj príbuzenské vzťahy s našou krajinou ako v prípade čerstvého 22-ročného absolventa ekonómie Olexandra Fedorňaka. „Napriek ukončenému štúdiu by som ešte využil možnosti štúdia na Slovensku. Buď v Košiciach, alebo v Bratislave,” vraví mladý muž, ktorý je členom jednej z miestnych volebných komisií. Nerobí to kvôli zhruba 90 eurám, ktoré dostane za hodiny strávené prípravou i samotným fungovaním okrsku. „Nevravím, že mi to nepomôže. Ibaže ak budem sedieť doma, tak nič neurobím,” reaguje na otázku, či by v tomto chladnom počasí radšej nesedel doma za počítačom ako mnohí vrstovníci. Fedorňak nechcel prezradiť, koho volil, ale aspoň naznačil, čo očakáva: „Hlasoval som za lepšiu Ukrajinu.” Tunajší ľudia, nielen ukrajinskí Slováci, sú všeobecne „neposední”. Aj v terajšej kríze nesedia so založenými rukami, ale hľadajú si prácu. Mnohých tak stretnete aj u nás či v susednom Česku, kde pracuje asi 150-tisíc Ukrajincov. Aj preto v Storožnici sa Ukrajinci slovenskej národnosti napriek nedostatku práce nesťažujú. Napokon majú aj dobré podmienky na to, aby udržovali jazykový, ale aj kultúrny kontakt s vlasťou svojich predkov. „Pravidelne sa u nás na dnes už vynovenom štadióne koná festival slovenského folklóru. Práve nedávno v rámci podujatia prišli k nám viaceré súbory zo Slovenska,” spomína Fedorňak. V dedine, ktorú by našinec čo sa týka počtu obyvateľov a rozlohy skôr považoval za veľkú obec ako za dedinu, majú aj strednú školu s jazykom slovenským. „Po maturite sa mnohí z absolventov uchádzajú o vysoké školy doma, ale aj v zahraničí,” akoby chcel chlapec pripomenúť, že k tým druhým patrí aj on. Odrazu sa Fedorňak zamyslí a neodpustí si poznámku, že Slovákov je v Storožnici čoraz menej. Nie je to vraj asimiláciou, ale čoraz väčším starnutím populácie. „Rodí sa menej detí a aj vo vydávaní či ženitbe sme už dávno v Európskej únii,” vraví s neskrývaným náznakom irónie. Nevesta či ženích majú neraz viac ako tridsať rokov. Mimochodom, otázka EÚ, či presnejšie problém vydávania tzv. schengenského víza, je tu stále horúcou témou. Nielen v prípade „ukrajinských” Slovákov. „Veľmi ťažko ho získať. Treba strašne veľa dokumentov na základe ktorých ho môžete dostať, ale aj keď ich zoženiete, ešte nemáte garanciu, že vám slovenská strana vydá schengenské vízum,” dostane zo seba jedným dychom mládenec. Napríklad vraj okrem pozvania potrebuje žiadateľ aj doklad z banky o stave vlastného účtu. Ako vraví, stojí to nielen peniaze, ale hlavne veľa času. „Napriek tomu nesedíme doma za pecou. Bol som už s priateľmi lyžovať v Rakúsku, ale aj v Tatrách,” zdôveruje sa Fedorňak a zároveň odhaľuje „tajomstvo” či kľúč k tomu, aby aj bez slovenskej pečiatky mohol vycestovať do zahraničia. „Nebudem tajiť. Mám maďarské vízum, ktoré je oveľa jednoduchšie získať. Rovnako je to aj s jeho vydávaním poľskými úradmi,” dodáva Olexandr.

Gazprom a maďarská MVM budú spoločne stavať plynovod South Stream

1. novembra 2012 - (sita)

Ruský energetický podnik Gazprom a maďarská spoločnosť MVM podpísali v stredu dohodu o vybudovaní maďarskej časti plánovaného plynovodu South Stream. Dohodu o vytvorení spoločného podniku South Stream Hungary podpísali na tlačovej konferencii v Budapešti zástupca riaditeľa Gazpromu Alexander Medvedev a generálny riaditeľ MVM Csaba Baji. „Výstavba maďarskej časti plynovodu v dĺžke 229 kilometrov má stáť 600 miliónov eur. Plynovod by mal fungovať od januára 2016 a ročne prepraviť 30 miliárd kubických metrov plynu,” uviedol Baji. Sedemdesiat percent nákladov investície podľa neho zabezpečia úvery od bánk. Predstaviteľ maďarského podniku ďalej uviedol, že plynovod posilní energetickú bezpečnosť Maďarska aj EÚ. Plynovod South Stream má dopravovať zemný plyn cez Čierne more do južnej a strednej Európy. Budovať ho ide firma Gazprom s cieľom diverzifikovať prepravné trasy pri exporte zemného plynu. Na výstavbe pozemnej časti plynovodu sa medzivládnymi dohodami zaviazali podieľať Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko.

Elektronické knihy číta na Slovensku dvakrát viac ľudí ako vlani

30. októbra 2012 - (tasr)

Elektronické knihy číta na Slovensku dvakrát viac ľudí ako vlani. Čítačku kníh totiž dnes vlastní približne päť percent ľudí, ktorí pravidelne nakupujú na internete. Vyplýva to z informácií portálu Heureka.sk. „Záujem o čítačky elektronických kníh vzrástol v internetových obchodoch medziročne o 100 percent,” priblížil projektový manažér Heureka.sk Kamil Demuth. Zároveň sa podľa jeho slov zvýšil o 177 percent záujem o tablety. Väčšiemu záujmu o čítačky a tablety dopomohol podľa Demutha aj približne 30-percentný medziročný pokles ich ceny.

Agenti sú medzi nami

29. októbra 2012 - (Csaba Gy. Kiss - Týždeň)

Nedávno na budapeštianskej univerzite historici rokovali o kolaborácii a tzv. otázke agentov. V Maďarsku je to ťažké dedičstvo. Po Toku 1947 boli prvé demokratické voľby presne pred 22 rokmi a túto otázku sa dodnes nepodarilo vyriešiť. Dobre sa pamätám, veď sám som bol v politike, keď na jeseň roku 1990 do ústredia Maďarského demokratického fóra prišiel roztrpčený vedúci parlamentnej frakcie a povedal: Viete, že medzi nami je najviac agentov?! Pravdaže, povedal som, naša frakcia je predsa najväčšia a je prirodzené, že komunistická tajná služba sem poslala veľa ľudí. Odvtedy o tom či onom už vyšlo najavo, čo mal za lubom. Čítal som v časopise Heti világgazdaság (Týždenné hospodárstvo vo svete), že v Maďarsku počas komunistických desaťročí pôsobilo okolo 250 000 agentov a spomedzi nich je známych len 400 mien. Napokon, nájde sa aj taký múdry politik, ktorý sa celú polemiku na danú tému usiluje hodnotiť ako vnútornú záležitosť inteligencie. Čiže: neoplatí sa tým zaoberať, škoda námahy. Z hľadiska morálneho prístupu môžeme povedať, že potom nevieme, kto sme, aká je vôbec maďarská spoločnosť, aké zlé svedomie ju zaťažuje. A z politického hľadiska to zasa môže byť výborný prostriedok na vydieranie. Človek si nevdojak kladie otázku, čie záujmy tento stav sleduje. Inak, tak ako v Poľsku a na Slovensku, aj v Maďarsku sa stalo, že odhalení agenti sa museli dostaviť pred súd a tam často nevedeli podložiť svoju pravdu náležitými dokumentmi. Keďže (aspoň v Maďarsku) je ako dôkaz nevyhnutné predložiť vstupné vyhlásenie (s vlastnoručným podpisom), zachované hlásenia, prípadne podpísaný doklad o finančnom prijme. Nestačí, ak niekto počas dlhých rokov figuroval v evidencii príslušného oddelenia ministerstva vnútra. Nie je vyjasnená ani samotná otázka, koho možno pokladať za agenta. Bola reč o tom, že aj v Maďarsku bude, ak aj nie ústav, aspoň výbor,,pamäti národa”. No nateraz o ňom nič nevedno. V apríli usporiadali v parlamente päťhodinový diskusný deň o otázke agentov. Štátny tajomník ministerstva vnútra povedal:,,Treba spoznať minulosť a treba pomenovať zodpovedných.” Nikto nepolemizoval, tenže okrem istých výnimiek dodnes nevieme, kto riadil celý systém a kto boli kontaktní dôstojníci. Od polovice 60. rokov zaujali nejeden vedúci post najinteligentnejší vyšší dôstojníci predošlej tajnej služby. V Maďarsku je základom všetkého zamlčanie, povedal na univerzitnej konferencii jeden z historikov. Oplatí sa citovať aj z toho vystúpenia, podľa ktorého ničomnosť bola pravou podstatou fungovania Kádárovho režimu.

V Komárne sa konala konferencia Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku

29. októbra 2012 - (stv)

V Komárne sa konala výročná konferencia Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Hlavnou témou konferencie, ktorá sa konala 26. a 27.októbra, bola analýza výsledkov sčítania ľudu, právne postavenie menšín, ich ekonomické uplatnenie a sila občianskej sféry. V prvý deň sa hovorilo o maďarskom vysokom školstve na Slovensku, na druhý deň bola reč o činnosti Okrúhleho stola, ako aj o nedávno prijatom základnom dokumente, ktorý obsahuje minimálne podmienky prežitia Maďarov na Slovensku.

Géza Tokár, hovorca, Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku: „Chceme predostrieť čo najviac konkrétnych návrhov na dosiahnutie týchto cieľov, tie potom môžu v maďarskej verejnosti a v komunikácii politických strán spustiť proces, v rámci ktorého budeme diskutovať o vecných iniciatívach a návrhoch.”

Na konferencii bola odovzdaná Občianska cena, ktorú získala Hedviga Malinová-Žáková a Roman Kvasnica.

Hedvig Žák-Malina, ocenená: „Je to prvá cena, ktorú som po roku 2006 dostala od Maďarov na Slovensku. Medzičasom som získala mnoho cien, no toto je prvá cena od vlastných, preto je to pre mňa veľmi dôležitý a jedinečný deň.”

Na konferencii zaznela požiadavka, aby sa Okrúhly stôl venoval aj problémom školstva, preto chce organizácia spustiť ďalšie spoločenské diskusie týkajúce sa školstva alebo sociálnych vecí. Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku dnes zastrešuje 105 maďarských občianskych organizácií na Slovensku.

Voľby starostu Bátorových Kosíh ukázali nejednotnosť Mostu-Híd

2. novembra 2012 - (tasr)

Strana Most-Híd nie je v niektorých otázkach jednotná. Ukázali to nedávne voľby starostu Bátorových Kosíh v Komárňanskom okrese. Bugárovci síce postavili vlastnú kandidátku Gertrúdu Mácsodiovú, niektorí členovia strany však podporovali kandidáta SMK Rolanda Labancza. Ten napokon voľby vyhral. K jeho podporovateľom patril aj jeden zo zakladajúcich členov Mostu-Híd Péter Vörös. Podpredseda strany Zsolt Simon je sklamaný a odporúča Vörösovi, aby si premyslel, čo vlastne chce. Simon nepovažuje za správne, že zakladajúci člen Mostu-Híd podporoval kandidáta inej strany, a nie tej vlastnej. „Nie je to správny krok. Péter Vörös by sa mal zamyslieť nad tým, v ktorej strane chce pracovať a ktorú stranu chce podporovať,” povedal Simon pre TASR. Agentúra sa pokúšala spojiť aj s Vörösom, zatiaľ sa jej to však nepodarilo. Vörös prejavil svoju podporu kandidátovi SMK Labanczovi aj na jeho mítingu. Spoločnosť mu robil aj ďalší politik z Mostu-Híd, starosta Moče Pál Banai Tóth. Vörös vo svojom prejave, ktorý zverejnil internetový portál www.bumm.sk, vyzdvihol Labanczov program a označil ho za vhodného kandidáta. Péter Vörös bol v minulom volebnom období poslancom Mostu-Híd a bol aj členom predsedníctva strany, ktorú spoluzakladal. Po neúspechu v tohtoročných parlamentných voľbách odstúpil z predsedníctva a vzdal sa aj všetkých ostatných funkcií. Členom strany však zostal a otvorene volal po spolupráci Mostu-Híd s SMK. „Som presvedčený, že dve strany, ktoré zastávajú záujmy Maďarov, musia nájsť k sebe cestu,” písal v apríli Vörös v článku, v ktorom sa vyjadroval aj k svojmu odstúpeniu. Podľa neho nie je dobré dostávať maďarských voličov do situácie, že pri volebnej urne nevedia, koho majú voliť. Strana Most-Híd Vörösovu aktivitu vtedy nekomentovala.

Konal nezákonne, založiť stranu mu to nebráni

Csaba Fehér, ktorý nedávno založil Maďarskú kresťansko-demokratickú alianciu nezákonne platil odstupné. Stíhala ho aj polícia.

29. októbra 2012 - (Tomáš Nejedlý - hnonline.sk)

Zakladateľ novej menšinovej strany Maďarská kresťansko-demokratická aliancia Csaba Fehér mal v minulosti problémy so zákonom. Pred svojím odchodom z postu riaditeľa Podunajského múzea vyplatil nezákonne dvom podriadeným päťmesačné odstupné. „Vymáhali sme to súdnou cestou, súdy už aj právoplatne rozhodli,“ tvrdí jeho nástupca Jozef Csütörtöky. Kým súd v Komárne rozhodol, že odstupné musí vrátiť zamestnanec, dunajskostredský sudca rozhodol, že peniaze dlží múzeu priamo Fehér. V roku 2011 bola na Fehérov byt začatá aj exekúcia. „Jednoducho mi referentka nevyjasnila dôležité veci, stáva sa to aj inde,“ obhajuje sa Fehér. Tu sa však zoznam sporných krokov zakladateľa novej politickej strany nekončí. Po jeho odchode z múzea ho polícia vyšetrovala v súvislosti s porušovaním povinností pri správe cudzieho majetku. Stíhanie inicioval opäť Csütörtöky. „Nemohol som konať inak, ako riaditeľ pochybil vo viacerých veciach, napríklad falšoval nájomnú zmluvu.“ Mám čisté svedomie, reaguje Fehér. „Nehovorím, že som neurobil nejaké chyby, ale určite som sa nedopustil trestného činu.“ Či k nemu došlo alebo nie, už však príslušné orgány nepovedia. Prokuratúra po dvoch rokoch stíhanie zastavila. „Z dôvodu jeho neprípustnosti pre premlčanie,“ informoval hovorca nitrianskej prokuratúry Ján Ludva. Súčasný riaditeľ múzea Csütörtöky podal trestné oznámenie na Fehéra po skončení finančnej kontroly, ktorá prišla po jeho odvolaní z vedúceho postu. „Zistili závažné skutočnosti, protokol má aj s prílohami viac ako sto strán, kontrolóri tu boli asi tri mesiace,“ hovorí Csütörtöky. Fehér považuje za nespravodlivé, aby sa v súvislosti s novou stranou písalo o udalostiach spred piatich rokov. Naznačil, že v tom vidí snahu o diskreditáciu. „Možno si túto reportáž niekto objednal, nejaká strana,“ uviedol. Jeho slová nahrávajú špekuláciám o účelovosti nového projektu. Tie sa objavili okamžite po ohlásení tretej menšinovej strany. Už pri odštiepení Mosta-Híd od Strany maďarskej koalície politológovia pripúšťali scenár, že do parlamentu sa nedostane žiadna z nich. „To miesto, ktoré by chceli obsadiť, je na politickej scéne preplnené,“ tvrdí o „fehérovcoch“ politológ László Öllös. Podľa politológa, ktorý nechcel byť menovaný, môže byť za založením novej strany napríklad Most-Híd a jeho snaha ďalej trieštiť voličskú základňu konkurenčnej SMK. Podozreniam nahráva aj dlhoročná známosť medzi Fehérom a poslancom Mosta-Híd a bývalým komárňanským primátorom Tiborom Bastrnákom. Prípadnú spoluprácu na novom projekte obaja popreli. „Akákoľvek nová maďarská strana môže uškodiť aj Mostu,“ vyhlásil Bastrnák. Komu viac? O tom špekulovať nechcel. Samotný Fehér pripúšťa, že sú hrozbou skôr pre Stranu maďarskej komunity Józefa Berényiho. „Naša strana je kresťanská, pravicová a SMK má obavy, že máme silu osloviť voličov, ktorí ju v minulosti volili,“ hovorí. „Museli zaregistrovať, že medzi ľuďmi je skôr túžba po zjednotení úsilia a nie po vzniku nových strán, takže ak stranu napriek tomu založili, zakladá to priestor na špekulácie,“ povedal predseda SMK Berényi. Politológ Öllös hovorí, že šance novej strany uspieť v politike zatiaľ nie je možné odhadnúť. „Nepredstavili program, ciele, ani hodnoty, ktoré chcú presadzovať.“

Bibiana Ondrejková: V našej rodine som slovenská menšina

29. októbra 2012 - (Dana Závadová - koktail.pravda.sk)

Manžel moderátorky Bibiany Ondrejkovej, Štefan Pogány, je maďarskej národnosti. Ich slovensko-maďarské spolužitie vraj vyzerá „perfektne”. Ona sa už po maďarsky začala učiť, no ide to pomaly. Preto podporuje aspoň svoje deti, aby to nezanedbávali. Jedného dňa to možno budú ľutovať. Keď boli menšie, navštevovali maďarskú škôlku, potom prešli do anglickej školy a veľa toho pozabúdali. Dnes maďarčinu prakticky nepoužívajú. Ako je to možné? „Babka, ktorá sa s nimi rozprávala po maďarsky, je ďaleko a ocko to flákal,“ vysvetlila Ondrejková. Staršia Bibianka sa už z maďarského krúžku odhlásila, mladšia Grétka naň však poctivo chodí. „Teší ma to. Chcela by som, aby vedeli čo najviac jazykov,“ prezradila Ondrejková. V ich rodine nastolila veľmi účinnú praktiku. Aby mladšia Grétka s maďarčinou nesekla, dáva jej za to finančnú odmenu. „Za každú absolvovanú hodinu dostáva dve eurá, čo sú pre ňu obrovské peniaze,“ tvrdí Ondrejková. Dcére to vysvetlila spôsobom, že je to jej „múdrosť a brigáda“.

Kráľ Madagaskaru alebo klamár a rojko?

http://www.youtube.com/watch?v=O7HVA9NkG-M&;playnext=1&list=PLC488101F203EAF0E&feature=results_main

Móric Beňovský by nebol tým, kým bol, keby nebol toľko klamal, že bol tým, kým nebol.

26. októbra 2012 - (Zuzana Uličianska - Sme)

Kde ležia telesné pozostatky Mórica Beňovského, ako a kde ich hľadať? Cestovateľ Vladimír Dudlák cestoval na Madagaskar, kde legendárny gróf skonal, doteraz štyrikrát. V archíve na Mauríciu objavil 17 šanónov rukopisov, ktoré s ním súviseli. Dudlák je totiž presvedčený, že pri kostre je aj kus nejakého kovu, na ktorý ich upozorní detektor. Nateraz pomocou neho našli v bujnej vegetácii na Cap Est neďaleko takmer zaniknutého Beňovského ostrova len niekoľko guliek, podkovičku z topánky či kovanie drevenej debny. „Máme certifikát, že ide o kúsky z prelomu 18. a 19. storočia. Ide teda skutočne o veci z Beňovského obdobia. Nemusia byť osobne jeho, ale možno niekoho z jeho družiny,“ vysvetľuje Dudlák. O jeho expedícii odvysielala RTVS nedávno dokument Móric Beňovský žije! - ten cituje aj prvú vetu z knihy Beňovského poľského životopisca Janusza Roszka Awanturnik nieśmiertelny: „Móric Beňovský by nebol tým, kým bol, keby nebol toľko klamal, že bol tým, kým nebol.“

Po stopách

„Samotný fakt, že bol nejaký Slovák kráľom na Madagaskare v 18. storočí, znie na prvý pohľad až neuveriteľne. Keď sa začnete o Beňovského zaujímať, zistíte, že jeho osobnosť a životný príbeh má svetový rozmer. Ak máte cestovateľské a dokumentaristické ambície, táto téma je úžasným námetom,“ hovorí Dudlák. V novembri by sa chcel na Madagaskar vrátiť a hľadať podrobnejšie, už aj za pomoci tamojších obyvateľov. „Ak sa nám ho podarí nájsť, bude to úžasné. Ak nie, hádam inšpirujeme nejakých ďalších bádateľov,“ dúfa Dudlák, ktorý je aj riaditeľom Združenia Mórica Beňovského. „Je mojím poslaním oživovať jeho kult a trochu aj pokrývať biele miesta slovenskej histórie,“ dodáva. Beňovský nám podľa neho nechal odkaz nezlomnej vôle a sily prekonávať všetky prekážky.

Alter ego

Dudlák v minulosti absolvoval už viaceré výpravy do Patagónie, na Malé Antily, do Iránu, na Aljašku či na argentínsku Aconcaguu. „V cestovateľských kruhoch je pomerne známy,“ vysvetľuje režisérka Lenka Moravčíková, ktorá z neho vo filme urobila rozprávača, dokonca akési alter ego Beňovského. „Podobne ako Móric, aj on je vlastne nositeľom bádateľského vírusu,“ myslí si. V podobných „chlapčenských“ dobrodružstvách vidí životodarnú energiu. „Stratégia Mórica Beňovského je zvlášť inšpirujúca dnes, keď sa všetko dá. Ľudia hľadajú nový zmysel života, lebo sú vyhorení na miestach, kde pôsobia. Niektorí idú za inšpiráciou až na kraj sveta,“ hovorí. Nakrúcalo sa spontánne, v „biopodmienkach” z nadšenia. Audiovizuálny fond síce podporil vývoj filmu, nie však už jeho produkciu. Režisérke je ľúto, že preto museli rezignovať na účasť zahraničných historikov a že nevznikol film s medzinárodným rozmerom. „Keď ´píšu dejin´ nadšenci, neubránime sa určitej insitnosti. Pritom, ako tvorca mapujete seriózne zdroje, konfrontujete historikov. Je škoda, ak sa toto skúmanie potom nepretaví do filmu,“ dodáva.

Nezverejnené detaily

Do filmu sa nezmestili ani niektoré „podložené chýry“ o tom, ako chcel Casanova cestovať s Beňovským na Madagaskar, ako sa mladé černošky krstili na vrbovskej fare či ako sa Beňovského vdova súdila s autormi početných hier, ktoré jeho život inšpiroval a ktoré zväčša uvádzajú Afanáziu ako Beňovského milenku. „Titulky, ktoré by znepokojovali bulvár, keby v 18. storočí existoval,“ smeje sa Moravčíková. Dudlák nie je jediný, ktorého inšpiroval Beňovský. Téme sa mnoho rokov venuje aj spisovateľ a diplomat Miroslav Musil, ktorý sa zúčastnil aj niekoľkých expedícii s Dudlákom a je s Františko Kelem spoluautorom knihy Magaskarský denník. Poľskí cestovatelia Jerzy Romejko a Marek Szczepanski sa vydali po Beňovského stopách až na Kamčatku, 80 dní sledovali trasu, ktorou išiel do vyhnanstva a priniesli jeho plaketu do Ochotska. Cestou tam prešli na landroveri 11 500 kilometrov, potom šli 300 kilometrov na koňoch a splavili rieku Ochotsk v dĺžke 500 kilometrov. Ich expedícia je opísaná na www.benyowsky.com. Osudy tohto cestovateľa nadchli aj tvorcov muzikálu o Móricovi Beňovskom Milana Antola a Adriána Harvana. Naštudovanie sa má inscenovať v Košiciach na budúci rok. „Väčšina ľudí v Maďarsku Benyovszkého pozná,“ hovorí aj nadšený propagátor jeho pamiatky Zsolt Cséke z Debrecína. Jeho meno sa síce na maďarských školách spomína len málo, ale je tam o ňom napísaných veľa kníh, ba inšpiroval aj muzikály. „Je mu venovaná aj malá expozícia v rámci Maďarského geografického múzea a nachádza sa aj v encyklopédii maďarských cestovateľov,“ dodáva Zsolt Cséke. Sám vyprodukoval sériu dokumentov, ktoré viackrát vysielali aj v celoplošných televíziách.

Kým vlastne bol

Kto pozeral seriál Vivat Beňovský ako dieťa, mohol si myslieť, že ide len o vymyslenú postavu z nejakého dobrodružného románu. Človek menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, ktorý navštívil štyri kontinenty, však na konci 18. storočia skutočne žil. Bol to zdatný vojak, bojovník za samostatnosť Poľska, zvodca žien, kriminálnik, utečenec, námorný kapitán, spisovateľ, možno aj slobodomurár, politik, dobrodruh a cestovateľ. Hochštapler, ktorý veľmi túžil stať sa niekým. Jeho plavba z Kamčatky do Číny bola ozaj na tú dobou unikátnou a Pamäti a cesty, ktoré po sebe zanechal, boli preložené do desiatich jazykov a doteraz vyšli vo viac ako päťdesiatich vydaniach. Hoci ich nemôžeme vnímať ako celkom dôveryhodné zobrazenie skutočnosti, keďže mali byť aj jeho „marketingovou“ prezentáciou pre možných sponzorov jeho, žiaľ, už nezrealizovaných výprav, ide nesporne o výnimočné dielo aj z literárneho hľadiska. V bývalom Československu Beňovského najviac spopularizoval 13-dielny seriál Vivat Beňovský s Jozefom Adamovičom v hlavnej úlohe, vytvorený na báze románu Joža Nižňanského. V každom biografickom diele sa, prirodzene, vyskytujú celé domyslené dejové línie, v tomto prípade išlo predovšetkým o celé zápletky s úhlavným nepriateľom Tomášom Omachelom. Ani záverečná scéna seriálu, v ktorej sa hrdina sám vystavil smrtiacim guľkám, nezodpovedá našim dnešným informáciám o tejto dráme. Podľa správ špeciálneho oddielu aj podľa výpovedí jeho druhov bojoval Beňovský do poslednej chvíle. Keď zistil, že sa francúzske komando blíži a že sa všetci ostatní rozutekali, sám sa postavil za delá.

Hrdina či tyran?

Dobrodružné peripetie si však v jeho prípade nemuseli tvorcovia až tak domýšľať. Pravdou určite je aj to, že „mal moc zapaľovať, posilňovať a zaujať mysle ostatných“, ako to vyjadril londýnsky vydavateľ Beňovského Pamätí William Nicholson. Beňovského označil za muža nepremožiteľného ducha, nepoddávajúceho sa únave a zvyknutého so vznešenou hrdosťou čeliť extrémnemu nebezpečenstvu, úkladom a biede. K jeho výnimočným schopnostiam patrila vraj hlboká, takmer intuitívna znalosť ľudskej duše. Mal dar presviedčať, veliť a upútať pozornosť ľudí a osud mu dal dostatok príležitostí na to, aby mohol tieto schopnosti aj uplatniť. Ani Nicholson však nemohol nespomenúť, že názory na jeho osobnosť neboli jednotné a že ho poniektorí vykresľovali aj ako necitlivého tyrana a bezcharakterného lotra. No tí, čo ho poznali, mu nezriedka slúžili obetavo a s obdivom. Značka MB teda vošla do dejín.

Slovák, Maďar i Poliak

Máme však právo hlásiť sa k tomuto rodákovi z Vrbového? Maďarské zdroje uvádzajú že Maurice Benyovszky, rodený Benyovszky Móric Ágost, bol uhorským grófom s poľskými a slovenskými predkami. „Vážime si ho ako maďarského objaviteľa, máme dokumenty, listy a doklady, ktoré to potvrdzujú,“ tvrdí Cséke. Poliaci píšu jeho meno tiež po svojom: Benyowsky či Beniowski. Jeho rodina však žila v slovenskom prostredí. „Máme zachované písomnosti po jeho matke barónke Révaiovej a príbuzných, ktoré sú napísané po slovensky,“ tvrdí Ľubomír Bosák z Mestského úradu vo Vrbovom, ktorý sa Beňovskému dlhodobo venuje. „Beňov je súčasť Bytče, matka pochádzala z Turca, z toho sa dá usudzovať, že nebol Maďar,“ hovorí aj Dudlák. Sám Beňovský sa v katalógu študentov najprv hlásil k uhorskej národnosti, o rok nato však prešiel k slovenskej národnosti. V tom čase mu práve zomrela matka. Toto gesto teda mohlo vyvierať aj z úcty k nej. Na piaristickom lýceu v Jure vydržal Beňovský len dva roky. V šestnástich bol už úplnou sirotou a staršie dcéry z prvého manželstva jeho matky mladého Beňovského aj jeho ďalších mladších súrodencov vydedili.

Mórica Beňovského príhody a skúsenosti

1. Zo Spiša do Poľska

Svojou prchkosťou si Beňovský veľmi rýchlo narobil nepriateľov a musel z monarchie, kde boli naňho uvalené žaloby, zutekať na Spiš, ktorý v tom čase v rámci „zálohu“ patril k Poľsku. Tam sa pridal na stranu barskej konfederácie, ktorá bojovala za slobodu Poľska proti prorusky orientovanému poľskému kráľovi. Na poľských školách sa preto o ňom stále hovorí ako o hrdinovi, Júliusz Slowacki o ňom dokonca zložil báseň. Raneného Beňovského sa ujala rodina Hönschovcov. Začiatkom roku 1768 sa oženil s ich dcérou Zuzanou. Veľmi rýchlo sa však opäť zapojil do bojov, a keďže tentoraz predstieral náklonnosť ku kráľovi, ako špióna ho ešte v tom istom roku uväznili na hrade Stará Ľubovňa. Pri návšteve tejto impozantnej pamiatky vám porozprávajú dramatický príbeh jeho „zázračného“ vyslobodenia z nedávno zrekonštruovanej hradnej veže. Podľa jednej z legiend mala jeho manželka opiť hradnú posádku a ukryť si ho pod šatami. Je však možné, že jednoducho len zložila kauciu.

2. Vyhnaný na Kamčatku

Po úteku sa Beňovský opäť zapojil do bojov, pre protiruské aktivity bol však tentoraz vyhnaný na Kamčatku. Púť tam mu trvala úctyhodný rok, no preslávila ho až cesta naspäť.

3. Plavba severným Pacifikom

Beňovský dokázal zjednotiť väzňov k vzbure, ukradnúť loď Sv. Peter a Pavol a ešte sa na nej preplaviť až do čínskeho Macaa. Počas cesty vzbúrenci od hladu jedli doslova ešte aj svoje topánky či bobrie kožušiny. Nečudo, že jeho zápisky z tejto dobrodružnej cesty neskôr vzrušovali čitateľov po celej vtedajšej Európe. Ako prvý Európan sa plavil v severnom Pacifiku a preskúmal západné pobrežie Aljašky. Niektorí pochybovali, či mohol Beňovský skutočne prejsť celú ním opisovanú trasu. Nepriamo to však dosvedčil jeden člen posádky, ktorého pre neposlušnosť po ceste vysadili a ktorého o sedem rokov neskôr našiel moreplavec James Cook.

4. Návrat do Francúzska

S povesťou odvážneho moreplavca sa Beňovský triumfálne vracia do Francúzka, kde dostáva poverenie od Ľudovíta XV. na cestu na Madagaskar.

5. Kráľ Madagaskaru

Tu si ho miestni králi zvolili za „veľkokráľa” čiže im nadradeného. Beňovský medzi tamojšími ľuďmi zanechal spomienku ako významný človek, ktorý staval cesty, prístav a podporoval obchod.

6. S Franklinom v Paríži

Po návrate do Európy chcel napríklad zorganizovať légiu, ktorá by sa pridala k boju amerických kolónií za nezávislosť. V liste adresovanom Georgeovi Washingtonovi píše, že by sa rád stal americkým občanom a tejto krajine dal svoju krv, vedomosti a odvahu. Vo Francúzsku sa totiž dostal takmer do rodinného kontaktu s Benjaminom Franklinom, ktorý bol vyslancom Spojených štátov v Paríži. Neoficiálne sa hovorí, že sa cez neho dostal aj do slobodomurárskych kruhov. „Vyplýva to z logiky jeho kontaktom, ale nenašiel som o tom dôkaz,“ vysvetľuje autor literatúry faktu a diplomat Miroslav Musil. Franklin napísal Beňovskému pre Washingtona aj srdečný odporúčací list.

7. Americká revolúcia

Beňovský istý čas bojoval v americkej revolúcii. Stále sa však túžil vrátiť na Madagaskar, skúšal získať vyslanie tak z Ameriky, ako aj z Francúzska či z Rakúska. Nakoniec sa mu podarilo vyraziť z Baltimoru ako spoločníkovi anglických a amerických obchodníkov, táto výprava sa mu však stala osudnou.

8. Posledný boj

Po návrate na Madagaskar Beňovský už ako veľkokráľ zakázal obchod s otrokmi na ostrove, čím si pohneval francúzskych otrokárov, ktorí nahuckali guvernéra, aby dal Beňovského zlikvidovať.

V dejepise ho nenájdete

Na pamiatku po Beňovskom narazíte na Slovensku iba kde-tu. Malá ulička v bratislavskej Dúbravke nie je pomenovaná po ňom, ale po jezuitovi Pavlovi Beňovskom. Beňovský sa nedostal do stredoškolských učebníc dejepisu, nespomína ho ani Lexikón slovenských dejín vydaný v roku 1997 Slovenským pedagogickým nakladateľstvom. Dejiny Slovenska a Slovákov Milana S. Ďuricu mu venujú jeden odstavec. „Nedá sa všetko učiť, v učebniciach stále dominujú politické dejiny,“ vysvetľuje riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Viliam Kratochvíl. Dodáva, že je to na voľbe učiteľa, či ho spomenie v rámci kapitoly o objaviteľoch a cestovateľoch, prípadne pri literárnom útvare cestopisy. Najvrúcnejší vzťah majú k svojmu rodákovi Vrbovčania. Historická expozícia zriadená v jeho rodnej kúrii je z väčšej časti venovaná práve jemu. V tomto mestečku pri Piešťanoch odhalili začiatkom októbra dokonca aj pamätník. Ide o betónovú zemeguľu, po obvode ktorej sú zobrazené dôležité udalosti z Beňovského života. Je tam jeho erb, baobab s černoškou a dieťaťom, medailón s Máriou Teréziou a Jozefom II., rastlinný motív džungle, George Washington i Benjamin Franklin. Nechýba ani loď, delo či krásna žena. Vrbovčania Ľubomír Bosák a Patrik Kýška iniciovali aj prvé kompletné vydania Beňovského Pamätí a ciest v roku 2006 či vydanie dvoch vrbovských dukátov s portrétom Beňovského. Po Beňovskom je tam pomenovaná ulica, škola, ba aj ceny mesta. Tamojší ochotníci dokonca uviedli divadelnú hru o Beňovskom, k nedávnemu odhaleniu pamätníka vznikla aj knižka Vrbové a Beňovský.

Pomníky a ulice po svete

Beňovský má od začiatku tohto roku svoj pamätník v meste Antalaha na severovýchode Madagaskaru. Stanislav Machovčák, podnikateľ zo Staškova na Kysuciach ho sám navrhol, realizoval aj zabezpečil jeho prepravu na Madagaskar. Na tomto ostrove sa dá nájsť aj symbolický náhrobný kameň, ktorý postavil maďarský nadšenec a beňovskológ Zsolt Cséke. Aj Slováci naň priklincovali svoju tabuľku, tú však Cséke pri jeho rekonštrukcii odstránil. Po čase na ňom zas pribudla tabuľka v poľštine. Beňovský má ulicu v Budapešti, v pätnástich mestách v Poľsku, v troch na Madagaskare.

Na juhu Slovenska majú tabule s nezvyčajnými nápismi (s runovým písmom)

27. októbra 2012 - (tvnoviny.sk)

Dajte si pozor, ak pôjdete cez niektoré obce v dunajskostredskom okrese. Čaká vás lekcia zo staromaďarčiny. Majú tam tabule s nezvyčajnými nápismi. Znaky na nich sú pre bežného človeka nečitateľné a tak môžete ľahko zablúdiť. Na tabule nás upozornil vodič, ktorý blúdil. Videl čudné nápisy a nevedel sa podľa nich orientovať. Trocha svetla vnášajú do záhady miestni. Podľa nich to je staromaďarčina. Nezvyčajné tabule s tzv. runovým písmom iniciovali niektorí obyvatelia. Chceli, aby na ne mohli byť Maďari hrdí - veď ide o históriu. Zisťovali sme, čo hovorí zákon. Pozrite si video:

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/na-juhu-slovenska-maju-tabule-s-nezvycajnymi-napismi.html

Anna Ištvánová: Čabianski Slováci musia byť hrdí - pred 300 rokmi znovuzaložili mesto

26. októbra 2012 - (tasr)

Slováci žijúci v Békešskej Čabe musia byť hrdí: pred takmer 300 rokmi založili druhýkrát mesto, v ktorom postavili najväčší evanjelický kostol v rakúsko-uhorskej monarchii. Povedala v rozhovore pre TASR riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a konateľka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová. „Našou úlohou je zachovať to všetko, čo nám ešte zostalo, a aby sme sa snažili väčšinový národ oboznámiť s tým, že toto mesto bolo založené Slovákmi druhýkrát pred takmer 300 rokmi - a že je to taká hodnota, ktorú si musí každý všimnúť v tomto meste, ktorý tu býva alebo sem príde,” povedala riaditeľka. „Máme tu veľký evanjelický kostol postavený Slovákmi, o čom na Slovensku vedia len tí, ktorých sme to už naučili počas tých 20 rokov, odkedy sem viacerí chodia zo Slovenska. Je to veľmi dôležité, lebo to bol najväčší kostol v rakúsko-uhorskej monarchii, ktorý bol postavený ako evanjelický kostol a až dodnes ako evanjelický slúži. Postavili ho Slováci, naši predkovia, preto na túto vec môže byť každý Slovák hrdý. Je to dôležité, lebo mnohí naši ľudia sa sami pokladajú za menejcenných. Je naším najdôležitejším poslaním presvedčiť ich, že majú byť na čo hrdí,” zdôraznila. Čabianska organizácia Slovákov je podľa jej slov najväčším krajanským spolkom v tamojšej oblasti a dokonca okrem Zväzu Slovákov aj najväčším a najpočetnejším slovenským spolkom v Maďarsku. „Vďaka tomuto Domu slovenskej kultúry máme možnosti na zakladanie rôznych malých krúžkov, skupín a klubov, ktoré sa venujú rôznym činnostiam. Najmä takým, ktorým sa snažíme chrániť a ukázať prvky našej kultúry,” konštatovala. Zbierajú a prezentujú tamojšie ľudové piesne, literárne diela, ktoré sa snažia dostať k ľuďom prostredníctvom literárnych večierkov, a aj ľudovú tvorivosť. „Organizujeme Festival dolnozemských Slovákov, ktorý je putovným festivalom. Medzi dolnozemských Slovákov rátame aj nadlackých - rumunských a vojvodinských Slovákov. Je to dôležité pre nás najmä preto, lebo pochádzame z jedného rodu, ale aj preto, lebo sa môžeme navzájom posilňovať a navzájom sa učíme jeden od druhého. Veď prakticky medzi nami je rozdiel iba čo sa týka stupňa asimilácie,” povedala Ištvánová s poznámkou, že i to má svoje dôvody. Podľa jej slov po roku 1918, keď bola uzatvorená Trianonská mierová zmluva a došlo k rozpadu Uhorska, slovenskú národnostnú menšinu, ktorá teraz žije v Srbsku, začal Belehrad podporovať aj finančne, aby sa Slováci stali silnejšou minoritou než Maďari. „Bolo to veľmi dôležité aj preto, že ako vieme, Slováci vo Vojvodine sú ešte aj dnes silní a dokážu udržiavať svoje inštitúcie, lebo 90 rokov je omnoho viac ako 60 rokov. Oni dostali svoje inštitúcie pred 90 rokmi a my pred 60 rokmi,” podotkla. Ako dodala, popritom evanjelici Slováci v Rumunsku aj v Srbsku sa nechceli sobášiť s pravoslávnymi, Bosniakmi či Rumunmi - chceli zostať pri svojej viere, čo bolo vtedy veľmi dôležité. „Druhá vec je, že boli na vyššom stupni spoločenského rebríčka ako okoložijúci národ. Slováci sú - myslím si - aj dnes v Srbsku vyššie položený národ. Maďari vždy stáli na spoločenskom rebríčku v Maďarsku vyššie ako Slováci. Ja si myslím, že bolo úplne iné, keď sa Slovák v Maďarsku chcel ženiť alebo Slovenka vydať za Maďara, než tomu bolo vo Vojvodine. Prebiehal i maďarizačný proces, a aj to prispelo k dnešnému stavu,” vykreslila Ištvánová situáciu dolnozemských Slovákov. V čase feudalizmu sa desaťtisíce Slovákov usadili vo Veľkej uhorskej nížine, ktorá sa označuje aj zaužívaným geografickým pojmom Dolná zem. Je to terajšie územie Maďarska, Srbska, Rumunska a sčasti aj Chorvátska, na ktorom doteraz žije významná slovenská komunita. Na územie uvedených terajších štátov prichádzali zo začiatku iba roľníci, ktorí na tejto „chlebovej ceste” popri tom, že tam našli živobytie, zohrali nenahraditeľnú úlohu pri zúrodňovaní pôdy. Na juhu bývalého Uhorska postupne založili osady, dediny a mestá, ktoré majú dodnes poľnohospodársky charakter.

Vyšiel zväzok Slovanského jazykového atlasu, venovaný poľnohospodárstvu

Aj slovenské nárečia na území Maďarska

26. októbra 2012 - (tasr)

Významným výsledkom medzinárodnej spolupráce slovenských dialektológov v rámci projektu Slovanský jazykový atlas je vydanie zväzku s tematikou Poľnohospodárstvo. V uplynulých dňoch ho na pôde vydavateľstva Slovenskej akadémie vied (SAV) - VEDA predstavili členovia slovenskej pracovnej skupiny dialektológov pri Medzinárodnom komitéte slavistov - riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave prof. Pavol Žigo, vedecká redaktorka zväzku Adriana Ferenčíková a ďalší. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV je účasťou na tomto projekte jediným pracoviskom na Slovensku, ktoré svoj výskum koordinuje so všetkými slovanskými krajinami - Bieloruskom, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskom, Českou republikou, Chorvátskom, Macedónskom, Poľskom, Ruskou federáciou, Slovinskom, Srbskom a Čiernou Horou, Ukrajinou, ale aj s Nemeckom, na území ktorého žijú nositelia hornolužickosrbských a dolnolužickosrbských nárečí. Vydávanie jednotlivých zväzkov Slovanského jazykového atlasu je naplnením zámeru opísať prirodzené formy národných jazykov poznatkami z 853 výskumných lokalít od Jadranského mora po Ural tak, aby opis odrážal aj vnútornú diferenciáciu národných nárečových areálov. Do projektu boli zahrnuté aj slovanské lokality, administratívne začlenené do štátnych útvarov s majoritným neslovanským obyvateľstvom. Napríklad, slovinské nárečia s menšinovým obyvateľstvom na území Talianska, chorvátske nárečia s menšinovým obyvateľstvom v Rakúsku, či bulharské nárečia aj s menšinovým obyvateľstvom na území Grécka a Turecka, alebo slovenské nárečia na území Maďarska a pod. V každej z 853 lokalít sa spracúva 3454 skúmaných javov z oblasti hláskoslovia, tvaroslovia, lexiky, a ďalších. Získaný terénny materiál sa kartograficky spracúva a interpretuje v dvoch sériách Slovanského jazykového atlasu - hláskoslovno-gramatickej a lexikálno-slovotvornej. Zväzok s tematikou Poľnohospodárstvo, ktorý predstavila Slovenská národná komisia, obsahuje 106 máp, na ktorých sa spracúvajú a komentujú názvy úžitkových rastlín, poľnohospodárskych drevín, ich plodín a iné. Okrem jazykovedy sa Slovanský jazykový atlas stáva zdrojom poznatkov ďalších slavistických odborov, napríklad histórie, etnológie či kulturológie. Informácie poskytla Michaela Španková zo SAV.

SNS: Maďarsko by sa malo ospravedlniť za Černovú

27. októbra 2012 - (tasr)

Predstavitelia Slovenskej národnej strany (SNS) si pripomenuli 105. výročie tragédie v Černovej. Udalosti, ku ktorým v roku 1907 v Černovej došlo, chápe SNS ako krvavé memento maďarizácie, za ktoré by sa malo Maďarsko ospravedlniť. „Černovská tragédia bol krvavý masaker, ktorý vyvrcholil ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku,” napísal vo vyhlásení SNS 1. podpredseda strany Rafael Rafaj. SNS pripomína, že pri udalostiach bolo 15 ľudí zastrelených a vyše 70 ľudí zranených. Podľa SNS preto nie je prijateľné, ak niektorí historici v súčasnosti spochybňujú názor, že išlo o tragédiu. SNS zároveň vyzýva Maďarsko, aby sa za Černovú 1907 ospravedlnilo. Podľa strany by sa tak malo stať v tomto i v ďalších prípadoch, v ktorých prišlo zo strany maďarskej politiky k historickým krivdám, spáchaných na príslušníkoch slovenského národa.

Historik Roman Holec: Černová nebola krivdou, aj Slováci strieľali do Maďarov

27. októbra 2012 - (sita)

Tragédia v Černovej pri Ružomberku, ktorá si pred 105 rokmi 27. októbra 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, nebola krivdou na slovenskom národe, myslí si historik SAV a autor monografie Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť Roman Holec. Podobných tragédií sa podľa neho vo vtedajšom Uhorsku odohralo viac a bez viny neostali ani Slováci. „Nevnímal by som to ako krivdu, lebo ak by sa takto začali klásť každou stranou jednotlivé zlyhania vedľa seba a proti sebe, nebolo by to ani produktívne, ani múdre,” odpovedal Holec agentúre SITA na otázku, či bola tragická udalosť naozaj krivdou na slovenskom národe, ako o tom hovorí vyhlásenie Národnej rady SR. Poslanci v roku 2007 v súvislosti so 100. výročím Černovej prijali uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že tragické udalosti v Černovej parlament chápe nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, pre ktoré bude mať vždy na pamäti demokratické hodnoty a princípy vzájomnej tolerancie. Černová má podľa Holca svoju obdobu, avšak v tomto prípade obeťami neboli Slováci. Výsledkom streľby legionárov vo februári 1919 bolo deväť mŕtvych Maďarov a vyše dvadsiatka ťažko zranených. „Aj táto tragédia vyplynula z napätia, ktoré eskalovalo v čerstvo obsadenej Bratislave. Aj tu však nakoniec zlyhal štát, ktorý nebol schopný a ochotný potrestať strieľajúcich a vinu hľadal výlučne v provokáciách demonštrantov,” tvrdí historik, ktorý podobne nazerá aj na udalosť v Černovej. Tragédia podľa Holca vyplynula z dobovej situácie, z dobových stereotypov a z dobového vnímania jedných druhými. „Odohrala sa ako súhra niekoľkých naakumulovaných nesprávnych rozhodnutí a vzájomných predsudkov a v obdobnej podobe sa odohrala aj na iných miestach vtedajšieho Uhorska,” doplnil. Napríklad v apríli 1904 zastrelili žandári v Aleşde pri politickej konfrontácii 33 rumunských roľníkov a viac ako stovku zranili. Európa to však podľa historika prešla mlčaním. Černovská tragédia a hlavne jej spolitizované vyšetrovanie podľa historika určite vzájomným slovensko-maďarským vzťahom neprospeli. Nemyslí si však, že by udalosť bola hlavným vinníkom ich nedobrého stavu. „Slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené vzájomným nepochopením sa a nedôverou, mentálnymi (i nacionalistickými) limitmi v hlavách Maďarov i Slovákov, a to i takých, či predovšetkým takých, ktorí o Černovej nevedia vôbec nič,” poznamenal Holec. Namiesto obojstranného poučenia sa z Černovej či Bratislavy z roku 1919 sa černovská tragédia podľa neho politicky zneužíva, čo vzájomným vzťahom vôbec neprospieva.

Česko-slovenský trh s elektrinou sa rozšíril o Maďarsko

26. októbra 2012 - (tasr)

Rozšírenie českého a slovenského trhu s elektrinou o maďarskú obchodnú zónu je už realitou. Registrovaní účastníci trhu mohli začať spoločne predávať a nakupovať elektrinu 11. septembra 2012. Ako na aktuálnej konferencii Energofórum, ktorá sa koná vo Vyhniach uviedol riaditeľ úseku vývoja spoločnosti sféra a.s. Libor Láznička, už v prvý deň sa do spoločného krátkodobého obchodovania s elektrinou na slovenskej strane aktívne zapojilo 24 účastníkov, ktorí zadali celkom 34 platných objednávok na nákup a predaj. Celkovo sa na Slovensku predalo 9370 MWh a nakúpilo 5630 MWh elektriny. Projekt pripojenia maďarskej obchodnej oblasti k už prepojenému dennému trhu medzi Českou republikou a Slovenskom sa začal 30. mája 2011 podpísaním zmluvy o spolupráci zúčastnenými stranami - organizátormi trhov (OTE, OKTE a HUPX) a prevádzkovateľmi prenosových sústav (ČEPS, SEPS a MAVIR) s podporou príslušných ministerstiev a národných regulačných úradov. Do projektu neskôr vstúpili aj dodávatelia príslušných informačných systémov, vrátane spoločnosti sféra, a.s., ako dodávateľa systému pre slovenskú OKTE. Prepojením troch stredoeurópskych krajín v obchode s elektrinou sa napĺňajú európske integračné zámery, ktoré účastníkom trhu uľahčujú podnikanie v regióne. Ďalším krokom bude spolupráca na projekte zavedenia implicitnej aukcie na základe flow-based metódy prepojeného CEE a NWE regiónu, čo je ďalším krokom pre vytvorenie jednotného európskeho trhu s elektrinou do roku 2014. Prvým počinom v oblasti integrácie trhov s elektrinou v našom regióne bolo v roku 2009 prepojenie českej a slovenskej obchodnej zóny prostredníctvom metódy Market Coupling, ktoré prinieslo významné zvýšenie likvidity denného trhu a zoptimalizovalo prideľovanie cezhraničných kapacít. Prvé objednávky z prepojených obchodných oblastí boli spoločne párované pre obchodný deň 1. septembra 2009.

Predseda KDH Ján Figeľ: Chápem Viktora Orbána, že chváli Fica za reformy

31. októbra 2012 - (tasr)

Novela Zákonníka práce, ktorú prijal parlament v minulom týždni, prinesie podľa predsedu KDH Jána Figeľa zníženie zamestnanosti na Slovensku. „Aj s manažmentom U. S. Steel Košice sme sa zhodli na tom, že toľko zmien v jednom koncentrovanom období zaťaží firmy a môže mať veľmi vážne dôsledky,“ vyhlásil dnes Figeľ v Košiciach. Dodal, že aj toto bol jeden z dôvodov, prečo KDH navrhovalo ročný odklad novely. „Zákonník práce ešte neplatí a firmy už prepúšťajú, respektíve ohlasujú prepúšťanie,“ doplnil. Ako príklad uviedol Teslu Stropkov, Elcom Dolný Kubín, Delphi Slovakia Senica, Lodenice Komárno, SEZ Tlmače, Nemocnice v Lučenci a Žiline, RTVS. „Sú to tisícky pracovných miest,“ poznamenal Figeľ. Vyjadril tiež súhlas s názorom vedenia Republikovej únie zamestnávateľov, ktorí odhadujú, že v najbližšom období príde o prácu 35.000 až 50.000 ľudí. V tejto súvislosti poukázal aj na nárast daní, poplatkov, vyšších odvodov, v dôsledku čoho budú vyššie ceny, menej práce a hospodárskeho rastu a viac chudoby. „To nie sú riešenia. To je presúvanie bremena na občanov a na malé a stredné firmy, ktoré nedokážu tak optimalizovať svoje pomery, aby zvyšovali konkurencieschopnosť,“ dodal šéf KDH. Podľa Figeľa tieto kroky vedú k strate komparatívnych výhod, ktoré malo Slovensko pred krajinami V4. „Dnes už chápem Viktora Orbána, že pochválil premiéra Fica za reformy. Orbán má dôvod ho pochváliť za rozhodnutia, ktoré skôr vyhovujú susedom, než Slovenskej republike,“ doplnil.

Chcete trvalý pobyt? V Maďarsku ho Orbán núka za štvrť milióna

Orbán chce získať peniaze na splácanie dlhov aj ponúknutím pasu. Maďarská vláda chce ponukou trvalého pobytu za kúpu štátnych bondov prilákať do krajiny najmä bohatých Číňanov.

2. novembra 2012 - (Jozef Tvardzík - Sme)

Kúpte si maďarské štátne dlhopisy a dostanete trvalý pobyt a neskôr „preferenčný postup“ na imigračnom úrade. Touto ponukou chce maďarský premiér Viktor Orbán získať zahraničných investorov. Ráta s tým, že vznikne štatút „investorského pobytu“. Po splnení podmienok tak bude môcť investor z cudziny získať maďarské štátne občianstvo, ktoré ho oprávni žiť a pracovať v Európskej únii. „Podmienkou preferenčného procesu je nákup päťročných dlhopisov v hodnote 250-tisíc eur,“ povedal pre denník Népszabadság poslanec vládnej strany Fidesz Mihály Babák. Vláda v Budapešti chce získať peniaze a rýchlejšie znížiť dlh. Maďarsko sa totiž stále nedohodlo na podmienkach pomoci s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Novým plánom chce osloviť najmä majetných Číňanov. „Otázka je, či niekto, kto má toľko peňazí na maďarský dlhopis, potrebuje schengenský pas,“ tvrdí analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Vít Dostál. Orbán povedal, že si poradí aj bez úveru z MMF. Spustil kampaň proti fondu, ktorá vyšla na 705­-tisíc eur. Na inzerátoch tvrdí, že od fondu očakáva „úctu a dôveru“. Kampaňou chce informovať o rokovaniach s fondom. Analytik Zdeněk Kudrna, ktorý pracuje v Inštitúte pre výskum európskej integrácie na Viedenskej univerzite, tvrdí, že návrh na kúpu štátnych dlhopisov výmenou za trvalý pobyt nie je alternatívou k rokovaniam s MMF. „Je to nepremyslený a nesystémový návrh. Vyzerá ako politická provokácia na tému, ktorá je pre Úniu citlivá,“ tvrdí. Fidesz podľa Kudrnu pridal ďalšiu položku na zoznam sporných tém medzi Maďarskom a Bruselom. „Bohatým investorom z Ázie neujde, že pre ostatné členské krajiny je to kontroverzný krok a existuje riziko, že sa im pokúsia znepríjemniť život,“ dodal. Maďarsko však týmto krokom zrejme neporuší žiadne normy. „Získanie občianstva je na každom členskom štáte Únie,“ tvrdí Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie u nás. Zmluva o Európskej únii definuje práva a povinnosti občanov Únie. Investorov netradične oslovuje aj Lotyšsko. V roku 2009 vláda prijala zákon, podľa ktorého získa povolenie na pobyt každý, kto v krajine investuje viac ako 144-tisíc eur. Toto opatrenie bolo šité na mieru bohatých Rusov, no záujem prejavili aj Číňania a Indovia. „V Únii proti tomu zaznievali námietky a predsa zákon platí už niekoľko rokov. Samozrejme, povolenie na pobyt nie je to isté ako občianstvo, ale umožňuje prakticky voľný pohyb v Schengene,“ povedal Radovan Geist, analytik EuroActiv.sk. Brusel nepodnikal žiadne kroky ani proti Španielom, ani Portugalcom, tí však neudeľovali trvalé pobyty investorom, ale ilegálnym migrantom. Štáty Únie sa obmedzili na politickú kritiku. Tvrdšie Brusel reagoval až v prípade Rumunska, ktoré udeľovalo občianstvo po rumunsky hovoriacim Moldavčanom. Únia dala najavo, že rozšírenie Schengenu závisí aj od dôvery ostatných štátov, tvrdí Kudrna. Mimo Únie sa dá kúpiť občianstvo v Dubaji. Stačia na to dva milióny dolárov na kúpu nehnuteľnosti.

Malá Čína v Pešti

2. novembra 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Medzinárodný menový fond nemá termín na pokračovanie oficiálnych rokovaní s maďarskou vládou a takéto rokovania ani neplánuje, potvrdili vo štvrtok v sídle fondu. Preložené z diplomatickej reči to znamená, že podľa MMF pokračovanie rokovaní nemá zmysel. Ekonomicky kolabujúce Maďarsko síce súrne potrebuje bezpečnostný úver od fondu (a dôveru investorov, ktorú by spolupráca s MMF mohla vrátiť), no vláda Viktora Orbána sa stále tvári, že to tak nie je. A že vlastne ona robí láskavosť fondu, ak od neho nejaké peniaze milostivo a bez akýchkoľvek záväzkov a podmienok vezme. To, že sa Orbán nechce a pravdepodobne ani nikdy nechcel dohodnúť a rokuje najmä preto, aby zabránil panike medzi majiteľmi maďarských dlhopisov, pochopil fond a s ním spolupracujúca Európska únia pri pohľade na ulice v Pešti. Orbánovci ich za veľké verejné peniaze oblepili bilbordmi vysvetľujúcimi, že Budapešť MMF neustúpi. Najkrajšie na tom je, že vláda o údajných požiadavkách fondu jednoducho klame. Vyzýva ľud do boja proti veciam, ktoré si sama vymyslela a MMF ich od Maďarov nikdy nechcel. Maďarsko pritom peniaze nutne potrebuje, doma už vláda obrala každého, koho mohla a investori zo Západu jej neveria. Vymýšľa preto psie kusy, aby ich získala z Východu od pochybných diktatúr a investorov, ktorým neprekáža, že si doma v tichosti buduje akúsi soft diktatúru. Výmenou za to je ochotné stať sa ich trójskym koňom v Európe. Nápad rozdávať občianstvo či aspoň trvalý pobyt s vyhliadkou na občianstvo bohatým Číňanom nakupujúcim maďarské dlhopisy je len pokračovaním cesty, ktorej predchádzajúcou stanicou bolo prepustenie brutálneho azerbajdžanského vraha v nádeji na investície z jeho materskej krajiny. O nápady podobného typu, ktoré mali pomôcť ekonomike, nebola u susedov nikdy núdza. Pred koncom britskej nadvlády nad Hongkongom v roku 1997 sa napríklad špekulovalo, že by sa Maďarsko mohlo stať novým domovom tamojších Číňanov (a samozrejme ich majetku), ktorým sa nechce žiť pod Pekingom. Rozdiel medzi skoršími a dnešnou vládou je, že čo bývalo u predchádzajúcich len marginálnym a po zrelej úvahe veľmi rýchlo zavrhnutým nápadom, to tá dnešná dokáže doviesť až do absurdity a potom to dokonca zo dňa na deň presadiť. A len preto, aby sa nemusela správať ako normálna demokratická vláda.

Zaobídeme sa aj bez MMF, naznačili Maďari

29. októbra 2012 - (sita)

Prípadný neúspech rozhovorov o úverovom programe od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) by pre Maďarsko neznamenal katastrofu. Vyhlásil to v pondelok Mihály Varga, minister maďarskej vlády poverený rokovaniami s medzinárodnými veriteľmi. „Život bude, samozrejme, pokračovať aj v takomto prípade,” uviedol Varga v odpovedi na otázku, aké následky by mal pre Maďarsko krach rokovaní. Minister ďalej v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas zľahčoval pozitívne dopady, ktoré by krajine priniesla dohoda o preventívnej úverovej linke, keď uviedol, že dopyt zahraničných investorov po maďarských vládnych dlhopisoch by sa vďaka nej mohol zvýšiť o „niekoľko desatín percenta”. Maďarské médiá minulý týždeň informovali, že MMF neobnoví rokovania o úverovej pomoci, ak vláda v Budapešti nezmení svoj prístup k hospodárskej politike. Podľa spravodajského portálu Origo.hu predstavitelia fondu vyjadrili nespokojnosť s mediálnou kampaňou maďarskej vlády namierenou proti opatreniam, ktoré požaduje MMF výmenou za poskytnutie preventívnej úverovej linky. Maďarský premiér Viktor Orbán pritom tento mesiac vyhlásil, že dohoda s MMF za prijateľných podmienok je na dosah.

MMF údajne nie je pripravený obnoviť rokovania s Maďarskom

26. októbra 2012 - (sita)

Medzinárodný menový fond (MMF) nie je pripravený znovu odštartovať rokovania o úverovej pomoci s Maďarskom, ak vláda nezmení svoj prístup k hospodárskej politike. V piatok o tom informoval spravodajský server Origo.hu s odvolaním sa na nemenované vládne zdroje. Predstavitelia MMF tieto správy zatiaľ nekomentovali. Ich posledné stanovisko k rokovaniam s Maďarskom z júla tohto roka hovorí, že tieto rozhovory by sa mali uskutočniť neskôr počas roka 2012. Podľa portálu Origo.hu sú predstavitelia MMF nespokojní s mediálnou kampaňou maďarskej vlády, v ktorej vládny kabinet vyjadruje nesúhlas s úspornými opatreniami, ktoré MMF požaduje. V prvej polovici októbra maďarský premiér Viktor Orbán informoval, že sa Maďarsko priblížilo k dohode o získaní úverovej pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF). Tlak, aby Maďarsko prijalo dohodu s MMF za akúkoľvek cenu, ustúpil a dôvera v krajinu sa v poslednom čase zlepšila, povedal vtedy Orbán pre rozhlasovú stanicu MR1-Kossuth s tým, že dohoda za prijateľných podmienok „nie je ďaleko”.

MMF neurčil termín ďalšieho kola rokovaní s Maďarskom o úvere

27. októbra 2012 - (tasr)

Medzinárodný menový fond (MMF) neurčil termín ďalšieho kola rokovaní s Maďarskom o novej úverovej linke. Uviedla predstaviteľka MMF v Budapešti Iryna Ivaschenková v písomnej odpovedi na otázky agentúry Reuters. Maďarsko sa v piatok (26.10.) pokúsilo upokojiť obavy, že jeho rokovania s fondom sú na pokraji kolapsu. MMF totiž na svojej internetovej stránke oznámil, že sa do Budapešti nevráti dovtedy, kým vláda Viktora Orbána nezmení smer svojej politiky. Maďarsko, ktoré je najzadlženejším štátom v strednej Európe, pritom potrebuje od fondu finančnú pomoc na stabilizáciu ekonomiky. „Nebol určený žiadny dátum návratu delegácie MMF do Budapešti,” napísala Ivaschenková. Jej odpoveď naznačuje, že fond a vláda Orbána stále nenašli spoločnú reč a ich názory na to, ako by mala Budapešť postupovať pri konsolidácii verejných financií, sa naďalej diametrálne líšia. Rokovania Maďarska s delegáciou MMF a EÚ sa začali 17. júla a je možné, že zástupcovia fondu sa v tomto roku už do Budapešti nevrátia. Podľa maďarského denníka Népszabadság s tým vláda údajne počíta. Orbánov kabinet minulý mesiac predstavil návrh na zvýšenie viacerých daní, ktoré majú Maďarsku pomôcť udržať rozpočtový deficit pod povolenou hranicou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). MMF aj Európska únia však Budapešti odkázali, aby prijala „vyvážanejšie” opatrenia. Európska komisia by mala zverejniť hodnotiacu správu o maďarských úsporných opatreniach 7. novembra. Táto správa zrejme bude slúžiť ako podklad pri rozhodovaní o tom, či bude Maďarsko ďalej dostávať príspevky z eurofondov, alebo či ich únia stopne, pretože neplní fiškálne kritériá.

MZVaEZ SR o prijatí zástupcu štátneho tajomníka MZV Maďarska

26. októbra 2012 - (tasr)

Prijatie zástupcu štátneho tajomníka MZV Maďarska na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík prijal 26.10. 2012 zástupcu štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarska Gergelya Prőhleho pri príležitosti jeho konzultácií na MZV a EZ SR. Maďarský predstaviteľ počas stretnutia predstavil priority nadchádzajúceho predsedníctva Maďarska v Stredoeurópskej iniciatíve/SEI (2013) a budúceho maďarského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine/V4 (júl 2013 - jún 2014). Obaja predstavitelia si vymenili názory aj na aktuálne otázky európskej agendy. TASR o tom informoval tlačový odbor MZVaEZ SR.

Zástupca Mosta-Híd a maďarskej vlády sa po prvý raz oficiálne stretli

26. októbra 2012 - (tasr)

K vôbec prvému oficiálnemu stretnutiu medzi maďarskou vládou a Mostom-Híd prišlo dnes na úrovni predsedu strany Bélu Bugára a zástupcu štátneho tajomníka maďarského rezortu diplomacie Gergelya Pröhleho. Pre TASR to uviedla tlačová tajomníčka Mosta-Híd Zuzana Bačiak Masaryková. „Predseda Mosta-Híd Béla Bugár sa dnes v ústrednej kancelárii strany stretol so zástupcom štátneho tajomníka rezortu diplomacie Gergelyom Pröhlem a veľvyslancom Maďarska Csabom Baloghom,” spresnila. „Išlo o prvé oficiálne stretnutie medzi maďarskou vládou a Mostom-Híd. Delegácia z Maďarska sa informovala najmä o politike a predstavách strany v nadchádzajúcich voľbách,” uviedla. Béla Bugár podľa nej informoval o dôležitosti postu splnomocnenca vlády pre menšiny, ktorý zastáva László Nagy (Most-Híd).

Dolnozemské melódie a chute vytrhnuté zo zabudnutia

20. októbra 2012 - (František Buda - Sme)

V ostatnom čase boli v našom regióne vydané tri knižočky načierajúce do spomienok Slovákov z Dolnej zeme. - Po druhej svetovej vojne sa z Dolnej zeme presťahovali do nášho regiónu tisícky slovenských rodín, ktoré sa vrátili do vlastni svojich predkov. Do nového domova si okrem spomienok doniesli starodávne piesne, zvyky a obyčaje, ktoré však v zmenenom prostredí rýchlo upadali do zabudnutia. Ich čiastočné oživenie a publikovanie v hodine dvanástej možno preto oprávnene pokladať za užitočný počin. Za prispenia Matice slovenskej a Obecného úradu v Iži bol nedávno vydaný minireceptár dobrôt z kuchyne dolnozemských babičiek a prababičiek. Knižočka, ktorú zostavila Helena Vicianová a graficky upravil Michal Mečár, obsahuje popis 35 jedál - od jednoduchých pochúťok po náročné pokrmy. Sú zoradené podľa ročných období aj s uvedením času, keď nastala ich sezóna (napríklad zakáľačka či Fašiangy). Pre milovníkov dobrého jedla spomenieme z receptára aspoň niektoré: zemiakové pagáče, pečený králik na kyslej smotane, jegeška (dolnozemský múčnik v hrubom kryštálovom cukre pripomínajúcom ľadovú polevu), plnený kapustný list, či zakáľačková cigánka. Aby sme nezostali len pri všeobecnom konštatovaní, uverejníme jeden recept, ktorý by azda mohol inšpirovať aj dnešné gazdinky. Ide o slivkové gombóce, čiže guľky, na prípravu ktorých potrebujeme pol kilogramu uvarených zemiakov, jedno vajce, polohrubú múku, trošku soli a kryštálový cukor. Na posýpku použijeme 300 až 400 gramov krupice, cukor podľa chuti a dva až tri polievkové lyžice roztopeného masla. Z uvedených surovín vypracujeme vláčne cesto, ktoré potom rozvaľkáme na hrúbku pol centimetra a rozkrájame na štvorčeky takej veľkosti, aby sme vedeli do nich vložiť polovicu slivky. Do každej slivky dáme za malú lyžičku cukru a cesto zabalíme tak, aby sme vyformovali guľku. Vyvárame v slanej vode, polejeme roztopeným maslom a posypeme opraženou sladkou krupicou. Slováci žijúci v Békešskej župe kedy veľa a často spievali. Osemdesiat piesní z tohto duchovného bohatstva zozbierala komárňanská hudobná pedagogička Eva Kerepecká. Kolárovčan Michal Kocziski - obaja sú rodáci z Békešskej Čaby- k ním pridal ďalších osem. Spevník má šteklivý názov Keď som išla včera večer z túlania a piesne zachytáva v pôvodine, teda v archaickom nárečí. Ďalší spevník má názov Babičkine dolnozemské klenoty. Zachytáva 32 piesní zväčša o láske, na ktoré si ešte spomenuli štyri staršie presídlenkyne žijúce v Iži. Do knižky boli zakomponované aj popisy zvykov dolnozemských predkov aj múdrosti ich niekoľkých generácií.

János Manga: Slovenské etnické skupiny v Maďarsku

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_kisebbsegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1975/pages/nsvm1975_02_manga.htm

Bajnai, Juhász a Kónya podpísali dohodu o volebnom hnutí Spolu 2014

26. októbra 2012 - (tasr)

Zakladateľ Spolku Domov a pokrok Gordon Bajnai, predseda skupiny zo spoločenskej siete Facebook Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla) Péter Juhász a predseda Maďarského hnutia Solidarita Péter Kónya podpísali dnes v Budapešti dohodu o vytvorení volebného hnutia Spolu 2014. Podľa maďarského spravodajského servera Hvg.hu dohodu podpísali tri dni po tom, čo vznik platformy oznámili na protivládnom masovom zhromaždení. Expremiér Bajnai uviedol, že k vytvoreniu volebnej koalície ich prinútili zmeny volebného zákona. Cieľom spolupráce troch organizácií podľa jeho slov je, aby vymenili terajšiu vládu Viktora Orbána. Platforma Spolu 2014 je otvorená stranám a organizáciám, ktoré súhlasia s jej princípmi a majú relatívne silnú základňu priaznivcov, dodal. Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy vyhlásil, že platforma Spolu 2014 môže osloviť voličov, ktorí nemajú preferovanú stranu - ale môže byť príťažlivá aj pre neistých voličov a liberálov. „Iniciatíva bude úspešná, ak rozšíri opozičný tábor, ktorý by doplnil kruh 1,3 milióna ľavicových sympatizantov.”

Fidesz: Bajnai nastúpil priskoro, ešte nie je volebná kampaň

25. októbra 2012 - (tasr)

Bývalý maďarský premiér Gordon Bajnai, ktorý v utorok oznámil na protivládnej masovej demonštrácii návrat do politiky a vytvorenie volebnej platformy Spolu 2014, začal priskoro volebnú kampaň. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság to tvrdia politici vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz. Cieľom tejto kampane zatiaľ podľa politikov Fideszu nie je súťažiť s Viktorom Orbánom, ale s predsedom Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attilom Mesterházym, pretože ten zrejme bude chcieť byť kandidátom MSZP na post premiéra. Bajnai v utorok vyhlásil, že založením volebného hnutia vzniká nový politický stred. Jeho cieľom je obnoviť právny štát, solidaritu v spoločnosti, zosúladiť domov a pokrok, ale aj posilniť európske hodnoty. Zdôraznil, že sa nechcú pretransformovať na stranu. Zakladateľmi hnutia sú skupina zo spoločenskej siete Facebook Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla), Hnutie maďarská Solidarita a Spolok domov a pokrok. Ich predstavitelia v piatok 26. októbra konkretizujú formu spolupráce a zverejnia krátkodobé ciele volebného hnutia.

Maloobchodný predaj v Maďarsku aj v auguste klesol

25. októbra 2012 - (tasr / rttnews)

Maloobchodný predaj v Maďarsku aj v auguste 2012 klesol, už piaty mesiac po sebe. Podľa najnovších údajov štatistického úradu v Budapešti sa augustový predaj v krajine po očistení od kalendárnych vplyvov znížil medziročne o 2,4 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra RTTNews, pritom odhadovali, že maďarským maloobchodníkom v auguste klesne odbyt o niečo menej, a to o 2,3 % po júlovom znížení o 2,6 %. Hlavným dôvodom slabších ako očakávaných výsledkov bol pokles predaja pohonných látok, potravín, nápojov a tabakových výrobkov, ako aj nábytku a spotrebnej elektroniky. V medzimesačnom porovnaní sa sezónne očistený maloobchodný predaj v Maďarsku v auguste znížil o 0,2 %. Na porovnanie, v júli klesol o 0,4 %.

Je možné, že MMF rokovania s Maďarskom neobnoví

25. októbra 2012 - (tasr)

Je možné, že v roku 2012 sa už do Budapešti nevráti rokovať Medzinárodný menový fond (MMF), ráta s tým aj vládna strana v Maďarsku, uviedol dnes maďarský denník Népszabadság. Fondu sa podľa denníka zrejme nepáči, že maďarská vláda nedávno platenou inzerciou v maďarských denníkoch vzbudila v spoločnosti negatívnu náladu voči MMF heslami: „Neustúpime MMF!“, „Nevzdáme sa nezávislosti Maďarska!“, ale aj heslovitým odmietaním zavedenia dane na nehnuteľnosť či požiadavky fondu na zníženie podpory rodinám. Maďarskí vládni politici, ktorí poznajú procesy rokovaní, tvrdia, že ďalším dôvodom odkladu rokovaní zo strany MMF je, že hospodárske záujmové kruhy, ktoré majú vplyv na bruselský aparát, „by nerady vypustili Maďarsko spod procesu právneho konania za prekročenie deficitu“. Rokovania Maďarska s delegáciami MMF a EÚ sa začali 17. júla, zatiaľ nie je známy termín ich pokračovania. Maďarsko sa od vstupu do MMF pripravuje na uzatvorenie zmluvy o ôsmej pôžičke.

Most sa novej maďarskej strany nebojí, podľa SMK je zbytočná

25. októbra 2012 - (tasr)

Most-Híd sa neobáva, že mu nová maďarská strana vezme voličov, SMK si myslí, že ďalšia takáto strana je zbytočná. „Keď niekto cíti potrebu mať vlastnú politickú stranu, nikto mu v tom brániť nemôže a Most-Híd ani nebude. Absolútne sa neobávam úbytku voličov,” povedal pre TASR podpredseda Mosta-Híd Zsolt Simon. „Nový subjekt je úplne zbytočný a nevidíme dôvod ani priestor načo založiť takúto stranu,” uviedol šéf SMK József Berényi. Podľa neho by slovenskí Maďari skôr privítali zjednotenie existujúcich maďarských politikov. „Nezaregistroval som túžbu po ďalšej strane, skôr naopak, požiadavka je skôr zjednotiť doterajšie zastúpenie,” poznamenal pre TASR. Dodal, že zlúčenie SMK s Mostom-Híd je vylúčené, ale spolupráca je možná. „Komunikácia medzi nami je,” povedal Berényi. Pripomenul tzv. menšinové minimum, ktoré pripravili spoločne obe strany s Okrúhlym stolom Maďarov žijúcich na Slovensku. Simon uviedol, že dvojica strán hovorila o spolupráci na regionálnej úrovni. „V súčasnosti krajskí predsedovia oslovujú svojich kolegov na spoluprácu pre budúce obdobie,” podotkol. Berényi doplnil, že v SMK o spolupráci v regióne rozhodujú tamojšie štruktúry. Jeho strana by sa rada zúčastnila na hľadaní a podpore spoločného pravicového kandidáta na prezidenta. Na Slovensku sa začína formovať nová maďarská strana. Má sa volať Maďarská kresťansko-demokratická aliancia. Jej zakladatelia Csaba Fehér (exriaditeľ Podunajského múzea), János Sárközi a ďalší sa začiatkom týždňa zišli v obci Búč v Komárňanskom okrese. Pre založenie strany sa Fehér rozhodol preto, že je spolu so svojimi kolegami presvedčený, „že kresťanské hodnoty majú miesto na politickej scéne”.

Gabčíkovo - katastrofa či raj vtáctva?

Lesy na slovenskej strane Vodného diela Gabčíkovo sú lužné už iba podľa svojho názvu, dunajské ramená sa zmenili na jazerá a turistický ruch sa obmedzil na surfistov a bicyklovanie na hrádzi. Lužné lesy ramennej sústavy nie sú vyschnuté, vodné zdroje vedľa zdrže Hrušov nie sú znečistené, čiže na prvý pohľad by sa zdalo, že sa nepreukázali predpokladané výrazné negatívne vplyvy Vodného diela Gabčíkovo na prírodu.

20 rokov s Gabčíkovom: Aj bez Maďarov to má svoje výhody

28. októbra 2012 - (Andrej Ďuríček - Nový Čas Nedeľa)

Pred 20 rokmi sa zmenila tvár Dunaja. Tisícky ton betónu a navezeného štrku prehradili staré koryto rieky a voda začala tiecť smerom k hrádzi v Gabčíkove. Slovenskí vodohospodári a politici si v týchto dňoch s okázalosťou pripomínajú uvedenie vodného diela do prevádzky. A mnohí z nich stále dúfajú, že sa ku kedysi spoločnému projektu vráti aj maďarská strana a dobuduje stupeň v Nagymarosi. Lenže pravda o Gabčíkove nie je taká jednoznačná, ako by sa nám po dvoch desaťročiach mohla zdať... Korčuliari a cyklisti na hrádzi, unikátna galéria moderného umenia aj areál Divoká voda v Čunove, zaujímavé plavby loďou cez komory v Gabčíkove, raj vodných vtákov, zelená džungľa lužných lesov... Takto dnes väčšina ľudí vníma vodné dielo, ktoré pred 20 rokmi vyvolávalo veľké, najmä negatívne, emócie. Jeho príbeh sa začal písať už v 50. rokoch, keď vodohospodárski inžinieri začali pripravovať projekty na prehradenie Dunaja. Malo sa tým navždy zabrániť zničujúcim povodniam, ale tiež zlepšiť splavnosť Dunaja, ktorú po veľkú časť roka obmedzovali plytčiny a lode tak nemohli mať hlbší ponor... K najväčšiemu vodnému projektu vo vtedajšom socialistickom Československu sa pripojilo aj susedné Maďarsko. Od roku 1977, keď sa podpísala medzištátna dohoda, takmer každý deň televízne správy hovorili o tom, ako napreduje výstavba na Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Budovali sa obrovské hrádze, upravovali brehy, megalomanská stavba zamestnávala tisícky ľudí. Všetko vyzeralo tak, že súdruhovia sa budú môcť pred svetom popýšiť najväčším vodným dielom v Európe...

Vieme, kde sa žije najlepšie: Slovensko je na tom relatívne dobre

Česi nás predbehli, no Maďari zaostávajú o tri miesta.

31. októbra 2012 - (sita)

Slovensko je 36. najprosperujúcejšou krajinou spomedzi 142 krajín sveta. Vyplýva to z prieskumu nezávislej organizácie Legatum Institute. Podľa indexu prosperity, ktorý inštitút zostavil pre tento rok, sa najlepšie žije v Nórsku, Dánsku a Švédsku. Do prvej desiatky patria aj Austrália, Nový Zéland, Kanada, Fínsko, Holandsko, Švajčiarsko a Írsko. Z našich susedov majú lepší pocit prosperity v Rakúsku (16. miesto), Česku (28. miesto) a Poľsku (32. miesto). Slabší pocit prosperity majú v Maďarsku (39. miesto) a na Ukrajine (71. miesto). Legatum Institute ďalej informoval, že z prvej desiatky vypadli USA, a to prvýkrát za obdobie, počas ktorého inštitút index prosperity zostavuje. USA klesli na 12. miesto, pričom smerom nadol ich zatlačilo najmä zhoršenie podindexu podnikania a príležitostí. Veľká Británia sa umiestnila na 13. mieste, Nemecko na 14. mieste, Francúzsko na 21. mieste, Japonsko na 22. priečke, Čína na 55. mieste a Rusko skončilo na 66. stupienku. Najhorší pocit prosperity majú v Stredoafrickej republike, Kongu a v Afganistane. Legatum Institute svoj index zostavuje na základe tradičných ekonomických ukazovateľov, ale aj na základe pocitu spokojnosti obyvateľstva. Inštitút poznamenal, že napriek najhoršej finančnej kríze v moderných dejinách sa za posledné štyri roky zvýšil pocit prosperity vo všetkých regiónoch sveta. Až 27 z 30 krajín, ktoré majú najvyšší index prosperity, sú však demokracie. Prieskum pokrýval 142 krajín, ktoré obýva 96 percent svetovej populácie a na tvorbe globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa podieľajú 99 percentami.

Úrokové sadzby v Maďarsku opäť klesli

30. októbra 2012 - (tasr)

Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank, MNB) znížila úrokové sadzby už tretí mesiac po sebe. Snaha podporiť slabú ekonomiku prevážila nad obavami z vysokej inflácie. MNB dnes v súlade s očakávaniami znížila kľúčovú dvojtýždňovú depozitnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 6,25 %. Aj po znížení je to najvyšší kľúčový úrok v rámci Európskej únie. MNB nečakane spustila prebiehajúce kolo uvoľňovania menovej politiky v auguste, keď predtým nemenila úrokové sadzby sedem mesiacov po sebe. Maďarská ekonomika upadla do recesie v 2. kvartáli. Vláda tento mesiac znížila svoju prognózu vývoja hrubého domáceho produktu (HDP). Tento rok počíta s poklesom o 1,2 % a nie o 0,1 %. Na budúci rok by sa maďarská ekonomika mala vrátiť k rastu, ktorý podľa aktuálnej predpovede dosiahne 0,9 % a nie 1,6 %. Medziročná miera inflácie v septembri vzrástla na 6,6 % zo 6 % v auguste. Forint po rozhodnutí MNB posilnil o 0,2 % na 284,59 HUF/EUR. Maďarská mena oslabila o 1,7 % od 26. októbra, keď internetová stránka Origo zverejnila, že Medzinárodný menový fond (MMF) neplánuje obnoviť rokovania s Budapešťou o preventívnej úverovej linke.

Za prefarbené mäso začala košická polícia trestné stíhanie

25. októbra 2012 - (tasr)

V prípade bravčového mäsa zafarbeného nečerveno a predávaného ako hovädzie začal košický policajný vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania spotrebiteľa. Informoval o tom dnes košický krajský policajný hovorca Alexander Szabó. Distribútorská spoločnosť so sídlom v Košiciach dodala 1. októbra na základe faktúry firme so sídlom v Bratislave mäso s označením Hovädzia sviečková 2/3 LBS o hmotnosti 418 kilogramov s dátumom spotreby do 14. septembra 2014 v sume 5.821 eur s DPH. Na mäse bola uvedená zdravotná značka HU 574 EK. „Mäso spoločnosť nakúpila od dodávateľskej spoločnosti so sídlom v Maďarsku v doposiaľ nezistenom čase a nezistenom množstve. Následným šetrením Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR so sídlom v Bratislave bolo predbežne zistené, že v danom prípade sa jedná o bravčové mäso zafarbené doposiaľ presne nezisteným červeným farbivom. Týmto konaním zo strany košickej spoločnosti došlo k oklamaniu spotrebiteľa na dodanom tovare a bola spôsobená doposiaľ presne nezistená škoda,” uviedol Szabó. Za zločin poškodzovania spotrebiteľa je trestná sadzba v rozmedzí odňatia slobody na tri až osem rokov.

Slováci v Rumunsku pozývajú na Dni Gemelčičky

25. októbra 2012 - (uszz.sk)

Miestna organizácia Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku v Gemelčičke pozýva na spoločensko-kultúrne podujatie Dni Gemelčičky. Stretnutie krajanov sa koná v nedeľu 4. novembra 2012 od 14.00 h v miestnom Dome kultúry v Gemelčičke (Făgetu). Gemelčička (okolo 900 obyvateľov) je jednou z najmalebnejších slovenských obcí v Rumunsku, konkrétne v jej bihorsko-salažskej oblasti v centrálnej časti Sedmohradského Rudohoria. Obec je síce bez jedinej asfaltovej cesty, no pôsobí o to romantickejšie. Gemelčička je svojou rozlohou aj jednou z najväčších obcí Rumunska (jej celkové územie sa rozprestiera na ploche vyše 42 km2) v susedstve Novej Hute a Šarian. V súčasnosti patrí do komúny Plopiš. Gemelčička sa pôvodne volala Maďapotok, pretože zem, na ktorú Slováci prichádzali z Oravy, Kysúc a Gemera okolo roku 1811, patrila bohatému magnátovi maďarského pôvodu - Bánffymu. Celé územie tu bolo zalesnené a ľudia sem prichádzali kvôli prísľubu získania pôdy za rúbanie lesa.

Podrobnejšie o Gemelčičke na portáli slovacivrumunsku.sk:

http://www.slovacivrumunsku.sk/01-obce-gemelcicka.php

Pozvánka na Dni Gemelčičky:

http://www.uszz.sk/data/files/1136_dni-gemelcicky-pozvanka.pdf

Program Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiada v dňoch 30. a 31. októbra 2012 Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Stiahnite si podrobný program:

www.oslovma.hu/XXX/KonfUszz.pdf

Priezvisko ako dôvod na smrť

25. októbra 2012 - (Ingrid Hrubaničová - Sme)

Nedávno publikovaný román maďarského spisovateľa Györgya Spiróa Jarná výstava v slovenskom preklade Magdy Takáčovej (Kalligram 2012) prináša veľa podnetov na uvažovanie o postavení človeka v autoritárskom spoločenskom systéme. Jedna jeho rovina by sa dala interpretovať aj ako príbeh priezviska. Hrdina Ďusi Fátray, pôvodne Klein, si v štyridsiatom ôsmom (1948) nechal pomaďarčiť meno. Súdruhovia mu ponúkli tri mená - Kárpáti, Kelemen, Tátrai. Vybral si Tátrai, ale „na vnútre to poplietli“, napísali ypsilon, na písmene T spravili machuľu a urobili z neho F. „Z nedbalosti. Z nepozornosti,“ vysvetľuje hrdina straníckemu tajomníkovi v krčme, keď sa ho tajomník pýta, z akej rodiny pochádza - „z grófskej či len zo zemianskej“ -, ubezpečujúc skúmateľa plemena, „že si nežiadal meno s ypsilonom na konci!“ Napriek tomu, že hrdina nemá s ypsilonom ani s celým menom nič spoločné, priezvisko Fátray (bez krstného mena) sa objaví v novinovom článku spolu s inými priezviskami „kontrarevolučných sprisahancov“. Zaslepený vidinou spravodlivosti venuje hrdina všetko úsilie vymáhaniu potvrdenia, že od 17. októbra do 8. novembra, v čase revolučných udalostí v Budapešti roku 1956, ležal v nemocnici, mysliac si, že tak dosiahne tlačovú opravu a že sa veci dajú na pravú mieru. Až v rozhovore s vplyvným priateľom, vojenským sudcom, pochopí, že sa stal obeťou pripravovaných vykonštruovaných procesov. „Ale tie mená, samé kresťanské, panské mená...“ čuduje sa Fátray, na čo mu priateľ odpovedá: „Samé slovanské mená... a samí dobrí, statoční Maďari... a medzi nimi jeden Žid. Taká je ich dnešná koncepcia... Potrebujú jedného horthyovského dôstojníka alebo jeho potomka, jedného kalvína, jedného katolíka a jedného žida... Nech sa národ poserie. Na ničom nezáleží ani na procese. Nech zavládne teror, aby sa nikto, nijaká trieda a nijaká vrstva nemohli cítiť v bezpečí.“ Človeka striasa, keď to číta, lebo vieme, že toto nie je literatúra science-fiction. Spiró je aj dramatik, a tak na záver románu využije „boha zo stroja“, ktorý hrdinu pred šibenicou zachráni - Fátray sa na šachovom turnaji náhodne stretne s iným kamarátom, teraz vplyvným funkcionárom Gejzom Kalánom, pôvodne tiež Kleinom. A Klein zachráni Kleina jedným telefonátom „na správne miesto“. V tomto stĺpčeku mi predpísaný počet slov umožňuje poukázať iba na takúto maličkú štrbinu textu, ktorý veľmi elegantným štýlom ukazuje hrôzu, hrôzu a zbabelosť, a bezmocnosť, maskovanú hlúposť, kľučkovanie, meštiactvo, manželskú nelásku striedanú prejavmi lásky z povinnosti, banálne radosti a najmä veľký strach o život, ktorý vlastne vždy visí na vlásku. Vráťme sa však k menám, to je téma. Spiró pripomína, že priezvisko v dejinách „hrá“. Má svoju performatívnu funkciu na základe identifikačnej potencie, ktorú možno ideologicky zneužívať, manipulovať ňou. Tu konkrétne meno slúži triednym, rasovým, etnickým a náboženským, teda všetkým základným najstrašnejším ideám umožňujúcim moc človeka nad človekom. Moc jedného nad životom a smrťou druhého.

Maďarský veľvyslanec nežiaducou osobou na medzinárodnej konferencii o holokauste

31. októbra 2012 - (Gregor Martin Papucsek - Rozhlasová stanica Slovensko)

Nórsky ústav pre výskum holokaustu a náboženských menšín požiadal maďarského veľvyslanca v Oslo Gézu Jeszenszkého, aby sa radšej nezúčastnil na medzinárodnej konferencii o holokauste a Raoulovi Wallenbergovi, švédskom diplomatovi, ktorý v Budapešti počas vojny zachránil tisíce Židov. Spoluorganizátorom konferencie okrem amerického a izraelského veľvyslanectva bola aj maďarská ambasáda. Prečo sa stal práve maďarský veľvyslanec nežiaducou osobou? Bývalý minister zahraničných vecí, exveľvyslanec vo Washingtone, vysokoškolský profesor a teraz predstaviteľ Maďarska na Islande a v Nórsku Géza Jeszenszky spôsobil diplomatický škandál mimo vlastnej vôle. Aspoň to zdôrazňuje on. Popiera, že by bol rasista a to, čo napísal v jednej svojej učebnici iba prevzal z iných prameňov. A práve pasáž o Rómoch vybil poistky v Oslo ale aj v Maďarsku. V skratke ide o toto Jeszenszkého konštatovanie: „Mnohí Rómovia zápasia s duševnými a mentálnymi poruchami preto, lebo v rómskej kultúre je prípustný sobáš alebo iba sexuálny kontakt medzi súrodencami či bratrancami a sesternicami.” Rómske združenia v Maďarsku poslali nórskym organizátorom medzinárodnej konferencie tento úryvok od Jeszenszkého a tí veľvyslanca vyobcovali s odôvodnením, že predsa nie je možné debatovať o útrapách Židov a mať medzi sebou človeka, ktorý opovržlivo píše o Rómoch. Géza Jeszenszky sa na včerajšej konferencii ani nezúčastnil. Aféra by mohla mať aj pokračovanie, lebo rómske organizácie a opozičné sily žiadajú veľvyslanca odvolať. Jeszenszky sám nemieni odstúpiť. Ťažko povedať, čo znamená krátke komuniké, v ktorom sa ministerstvo zahraničných vecí dištancuje od svojho veľvyslanca. Vraj kritická veta nebola súčasťou jeho diplomatickej činnosti.

Slovenské žurnalistky zo Srbska si pochvaľovali seminár na Akadémii médií v Bratislave

26. októbra 2012 - (uszz.sk)

Stalo sa dobrou tradíciou, že s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí si konfrontujú svoje novinárske, reportérske a redaktorské skúsenosti, návyky a dispozície žurnalisti z printových i elektronických krajanských médií na pôde masmediálnych inštitúcií - fakúlt vysokých škôl či priamo v redakciách novín či v televíznych a rozhlasových štúdiách na Slovensku. Počas prvých desiatich októbrových dní sa tejto možnosti - v spolupráci Akadémie médií (AM) v Bratislave a Asociácie slovenských novinárov vo Vojvodine - dostalo redaktorkám slovenských médií zo srbskej Vojvodiny. Prakticky zameraný 10-dňový seminár s hodnotným odborno-žurnalistickým programom i poznávacím aspektom v jeho úplnom závere, keď počas neformálneho stretnutia v bratislavskom Dome novinárov odovzdával certifikáty - osvedčenia o jeho absolvovaní PhDr. Ján Füle, riaditeľ Akadémie médií - vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie, v prítomnosti Jej Excelencie pani Radmily Hrustanović, veľvyslankyne Srbskej republiky na Slovensku, si jeho účastníčky pochvaľovali. Nie div, veď okrem prívetivého babieho leta a prírodných či kultúrno-historických scenérií Slovenska, ktoré im spestrili program, sa intenzívne venovali odbornej teoretickej i praktickej žurnalistickej tvorivej práci, zoznamovali sa s pôsobnosťou i aktuálnymi problémami žurnalizmu v slovenských médiách. Súčasťou seminára boli aj stretnutia novinárok z týždenníka Hlas ľudu, slovenskej redakcie RTV (Radio Televizija Vojvodina), TV Stará Pazova a TV Petrovec z Báčskeho Petrovca s kolegami v redakciách TELERÁNO (TV Markíza), trojdňový pobyt v regionálnej TV Prievidza, návšteva v TASR, či diskusie s renomovanými novinármi z praxe. Mnohé podnety prinieslo aj stretnutie a otvorená diskusia s Viktorom Stromčekom, riaditeľom Kancelárie predsedu Národnej rady SR, na pôde parlamentu. A keďže na AM nie je od teórie k praxi nikdy ďaleko, účastníčky seminára sa pod vedením pedagóga AM, PhDr. Zdenka Cho, venovali aj praktickej televíznej tvorbe. Okrem spracovania materiálu z tlačovej besedy stávkovej kancelárie NIKÉ, pripravili žurnalistky z Vojvodiny dva príspevky z literárneho večera pod záštitou veľvyslankyne Srbska na Slovensku, JE Radmily Hrustanović. Obidva príspevky strihovo spracovala účastníčka seminára Olja Torday z TV Petrovec, a hneď na druhý deň boli prostredníctvom internetu odoslané na uverejnenie. Keďže aj počasie počas seminára bolo prívetivé, Bratislava sa predstavila žurnalistkám z Vojvodiny aj v podobe slnečných dní. A tak napríklad pred návštevou Národnej rady SR ich zaujala vyhliadka z terasy na Dunaj, ktorý - trochu širší a mohutnejší - tvorí aj dominanty srbských miest Nový Sad a Belehrad. Na záver seminára prevzali jeho účastníčky (Mgr. Anna Struhárová, redaktorka RTV - Slovenskej redakcie z Nového Sadu, Anna Simonovićova, redaktorka RTV Stará Pazova, Olja Torday, pracovníčka post-produkcie z TV Petrovec z Báčskeho Petrovca, Anna Francistyová, Anička Chalupová a Jasmina Pániková, redaktorky týždenníka Hlas ľudu z Nového Sadu a Ana Horvatova, jazyková redaktorka týždenníka Hlas ľudu z Nového Sadu) osvedčenia o jeho absolvovaní z rúk Jej Excelencie Radmily Hrustanović, veľvyslankyne Srbska na Slovensku, riaditeľa Akadémie médií v Bratislave PhDr. Jána Füle a zástupcu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ľudovíta Pomichala.

Prípad mŕtvej Francúzky v Maďarsku je stále neobjasnený

27. októbra 2012 - (tasr)

Prípad francúzskej študentky Ophélie Bretnacherovej, ktorú v Maďarsku vyhlásili v decembri 2008 za nezvestnú a jej mŕtve telo našli po dvoch mesiacoch v Dunaji pri Budapešti, dodnes nie je vyriešený. Ako dnes uviedol maďarský spravodajský server Hvg.hu, vyšetrovanie stále pokračuje. Od začiatku februára vypočuli kriminalisti stovky svedkov, preverili množstvo informácií a požiadali o spoluprácu aj francúzske a talianske orgány činné v trestnom konaní. Paralelne s procesom vyšetrovania v Maďarsku vyšetrujú prípad aj vo Francúzsku. Rodičia mŕtvej študentky naďalej odmietajú, že by ich dcéra spáchala samovraždu. Otec Ophélie koncom januára 2010 podal na parížsku prokuratúru podnet na trestné stíhanie neznámeho páchateľa pre podozrenie z únosu a vraždy. Podľa maďarských kriminalistov sa študentka utopila. Žiadne stopy po trestnom čine, resp. cudzom zavinení nenašli. Svedčí o tom aj správa súdneho lekára. Opakovaná pitva vo Francúzsku potvrdila smrť zapríčinenú utopením. Dvadsaťdvaročná Francúzka bola nezvestná od 4. decembra 2008. Študentka vo štvrtok 4. decembra nadránom sama odišla z budapeštianskeho baru, kde pila alkohol a kde jej taliansky priateľ oznámil, že na druhý deň odchádza z Maďarska. Podľa niektorých informácií na peštianskej strane Reťazového mosta našli jej kabelku s dokladmi a mobilným telefónom. Ophélie bola študentkou tretieho ročníka Reims Managment School. V rámci programu Erasmus pokračovala od septembra v štúdiu na Korvínovej univerzite v Budapešti. Jej vyplavené telo objavili lodníci 12. februára 2009 v 21. budapeštianskom obvode.

Rezešovej nehoda: Príbuzní obetí chcú 356 tisíc eur!

25. októbra 2012 - (aktuality.sk)

Rodiny obetí z maďarského Karácsondu môžu získať súdnou cestou až 35- tisíc eur. Odškodné vo výške sumy 70-tisíc eur od Rezešovej dcéry neprijali a zrejme spravili dobre. Teraz žiadajú o 5-krát viac peňazí. Rodiny obetí od Evy Varholíkovej-Rezešovej môžu súdnou cestou vysúdiť najmenej 100 miliónov forintov, čo je v prepočte 356-tisíc eur. Varholíkovej obhajca Gábor Tóth sa viackrát pokúšal skontaktovať s rodinami obetí. Tie sa však rozhodli komunikovať nie osobne, ale súdnou cestou. Najali si právnika, cez ktorého riešia všetky kroky. „Snažili sme sa spojiť s rodinami cez starostu obce. Nenavrhovali sme súdne odškodnenie,” povedal pre maďarský portál blikk.hu právnik Gábor Tóth. Výška náhrady závisí od veku zosnulého, počtu osôb na ňom závislých, finančnej situácie a od povahy zločinu ako takého. Udalosť síce poznám len prostredníctvom tlače, ale môžem povedať, že suma pre smútiacich by mohla predstavovať desiatky miliónov forintov na jednu osobu,“ povedal maďarský právnik Dr. Kamarás Péter. V tomto prípade môže ísť pokojne o sumu 100 miliónov forintov, čo je v prepočte až 356-tisíc eur. Varholíková im ponúkala ako odškodné sumu 70-tisíc eur. Nedávno sme vás informovali, že ak sa Eve Varholíkovej podarí získať trvalý pobyt v Maďarsku, môžu ju prepustiť do domáceho väzenia. Podmienkou je, aby získala trvalú adresu v Maďarsku ešte pred vynesením rozsudku. Nároky Rezešovcov na bývanie sú veľké. Požadujú najmenej 2 až 3 kúpeľne. Najviac sa im pritom pozdávajú luxusné apartmány pri Dunaji v komplexe Marina. Výška nájomného však nie je vôbec malá. Podľa maďarského portálu Blikk stojí trojizbový byt približne 860 eur. Či Eva Varholíková-Rezešová napokon skončí v domácom väzení, zatiaľ vôbec nie je isté. Sudca totiž prvej žiadosti nevyhovel. Eva Varholíková na diaľnici M3 pri 44. kilometri smerom na Budapešť 21. augusta tohto roku nadránom zrejme za volantom zaspala a zozadu narazila do fiatu, ktorý po následnom náraze do zvodidiel začal horieť. Tri osoby v aute zomreli. Jednej žene sa podarilo z horiaceho vozidla vyliezť, ale ťažkým zraneniam napokon dva dni po nehode podľahla v budapeštianskej nemocnici. Expertíza potvrdila, že v krvi Varholíkovej bolo v čase nehody 1,5 promile alkoholu.

Daňoví podvodníci v Česku využívali bezdomovcov z Maďarska

2. novembra 2012 - (tasr)

O 192 miliónov českých korún sa na daniach obohatili štyria muži, ktorých už obvinila protikorupčná polícia v Hradci Královom. Obvinení pôsobili ako zástupcovia štyroch rôznych obchodných spoločností a od roku 2009 obchodovali vo veľkom s medeným odpadom. Prevážali ho z Maďarska a späť, pričom ako „biele kone” využívali maďarských bezdomovcov a sociálne slabých občanov. Informovali o tom internetový server iDNES.cz i verejnoprávna Česká televízia. Bezdomovci, pôsobiaci formálne ako konatelia českých obchodných spoločností, odosielali a prijímali neustále tie isté dodávky kovového odpadu, ktorý opakovane smeroval z Maďarska do ČR a späť. Peniaze za tieto obchody potom iba odovzdávali ďalej, uviedli českí vyšetrovatelia. Podľa nich si obvinení následne cielene uplatnili daňové výhody, ktoré uplatňovali v priznaniach. Na nadmerných odpočtoch DPH tak získali 192 miliónov korún (viac ako 7,6 milióna eur), ďalších 43 miliónov sa im už vylákať nepodarilo. Polícia zaistila majetok podvodníkov v hodnote 14 miliónov korún (takmer 555.000 eur), vrátane troch domov, jedného bytu a okolo 100.000 korún (takmer 4000 eur) na účtoch. V prípade potvrdenia viny súdom im hrozí päť až desať rokov väzenia.

Z činnosti Slovenského inštitútu v Budapešti

Program inštitútu na november 2012 (pdf - 235 kB):

http://www.mzv.sk/App/WCM/ZU/budapestsi/main.nsf/vw_ByID/ID_CC2396E7702237ADC1257AA3003B1D5B_SK/$File/opr.nov.2012progr.sl.pdf

Vernisáž výstavy „Zotrvať v pocite“

Priestory výstavnej siene Slovenského inštitútu v Budapešti privítali 24. októbra 2012 výstavu umeleckej dvojice Pavlína Fichta Čierna - Anton Čierny pod názvom „Zotrvať v pocite“. Výstava, ktorá je odrazom moderného ponímania výtvarného umenia formou videoinštalácie sa konfrontuje so závažnými spoločenskými témami, a to od sociálno-politických problémov až po kultúrno-historické otázky. Výstavný projekt prezentovaný na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti je nadviazaním na úspešné inštalácie v bratislavskej galérii SPACE a v pražskej galérii MeetFactory. Inštalácia „Zotrvať v pocite“ zároveň odhaľuje formou videofilmov nový súbor tém, a tou je ešte nepreskúmaná pôda zákonitostí a rozdielnosti mužského a ženského pohľadu i reakcií na globálne problémy, či intímne situácie. Kurátorkou výstavy je Mira Sikorová - Putišová.

Darovanie slovenských kníh Cudzojazyčnej knižnici v Budapešti

Slovenský inštitút v Budapešti daroval Cudzojazyčnej knižnici v Budapešti (Országos Idegennyelvű Könyvtár és Zeneműtár) tucet slovenských publikácií, ktoré budú slúžiť návštevníkom knižnice. Táto inštitúcia získala v roku 2010 titul najlepšej knižnice Maďarska a je ojedinelou v celej Európe. Darovaný slovenský fond takto rozšíril sortiment ponúkaných publikácií z oblasti dejín Slovenska, slovenskej literatúry, výtvarného umenia, ako aj ochrany pamiatok a prírody. Medzi riaditeľkami Cudzojazyčnej knižnice a Slovenského inštitútu prebehli aj rokovania o perspektívach budúcej spolupráce, ktoré sa niesli v znamení pozitívneho a konštruktívneho dialógu.

Slovenské divadlo Vertigo predstavilo premiéru divadelnej hry „Zabudla som“

V priestoroch divadelnej sály Slovenského inštitútu v Budapešti sa 17. októbra 2012 v podaní slovenského divadla Vertigo uskutočnila premiéra hry Kataríny Hitzingerovej-Mišíkovej „Zabudla som”. V divadelnej hre mladej slovenskej dramatičky, ktorá rozpletá silný príbeh troch žien matky, dcéry a vnučky sa v réžii Andrása Déra predstavili Viola Thirringová, Denisa Dérová, ďalej Judit Lax, Soňa Ulická a Marián Viskup. Riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Jana Tomková vo svojom prejave zdôraznila, že dnes sa už divadlo Vertigo, ktoré začalo svoju činnosť už pred vyše 15 rokmi s cieľom nadviazať, respektíve oživiť slovenské divadelnícke tradície v Budapešti, môže hrdo prihlásiť ku svojim úspechom, a to hlavne vďaka húževnatosti riaditeľky Divadla Danke Onodiovej a jej kolegyniam a kolegom, ktorých k sebe privolala z radov amatérov i profesionálov. J. Tomková zároveň poďakovala, že pre Slovenský inštitút je veľmi príjemné byť domovskou scénou jediného slovenského divadla v maďarskej metropole.

Zábery z premiéry Slovenského divadla Vertigo (Budapešť)

http://www.oslovma.hu/XXX/VertMti1.jpg                 http://www.oslovma.hu/XXX/VertMti2.jpg

Divadelná hra mladej slovenskej dramatičky Kataríny Hitzingerovej Mišíkovej Zabudla som. Príbeh troch žien, životy ktorých sú spojené neviditeľným, ale veľmi silným putom. Príbeh lásky, ktorá nás niekedy obmedzuje, inokedy k niečomu zaväzuje, ale bez ktorej by sme jednoducho nemohli a ani nechceli existovať... 17. a 18. októbra 2012 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. Réžia: András Dér. Hrajú: Viola Thirringová, ArtD., Denisa Dérová, Judit Lax, Soňa Ulická, Marián Viskup. (Foto: mti)

Jesenné listy / Őszi levelek

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.332894006809582.72830.147596498672668&;type=1&l=f931c90d65

(NIELEN) PO STOPÁCH NAŠICH PREDKOV

Prvé desaťročie Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (1989-1999)

Stiahnite si publikáciu a pozrite si fotogalériu:

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/OsmmPubl.rtf

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.333206203445029.72932.147596498672668&;type=1&l=5e2d80a0e5

Publikácia prináša príspevky, ktoré s istým časovým odstupom môžeme vnímať aj ako dobové dokumenty, nechýbajú však ani pestré spomienky a postrehy niekdajších členov OSMM, príspevky o činnosti národnostnej rockovej skupiny AGR± a vokálnoinštrumentálnej skupiny Negatív, texty repertoáru týchto formácií a básne členov. Ono desaťročie chtiac-nechtiac sa spája snáď s najkrajšími rokmi zakladateľov organizácie. Pre ich „následníkov v hnutí“ prevratné roky spoločensko-politického vrenia, vďaka ktorému mohlo dôjsť i k založeniu OSMM, sa stali učebnou látkou.

LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#