Zo slovenskej tlače - Júl (II.) 2012 - Monitor

„Ešte je to ňi tag planuo“ - FS Železiar v Segedíne - Tatra-Matra-Fatra nás držia - M. Lajčák: Aktivity spochybňujúce suverenitu nebudeme tolerovať - Maďarská rada autonómie navrhuje... - Prognóza OSN o Slovákoch - Zmizneme? - Najhľadanejšieho nacistu z Košíc našli v Budapešti - Bránia univerzitu v Komárne - Facky (-ová)

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#

Prečo nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku

Ovládanie jazyka a jeho používanie / nepoužívanie

16. júla 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)

Hneď na začiatku pripomínam, že to nebude o mne. Teda, klamal som. Tak trochu to bude aj o mne. O nás. Keby mi v Maďarsku, v Čabe, nebolo dobre, tak tu už dávno nie som. Bude to však predovšetkým o tých Slovákoch, vďaka ktorým som to tu tak dlho vydržal. A ešte čosi... musím podotknúť, že v súčasnosti to v Maďarsku nemá ľahké nikto, ani samotní Maďari nie. Ale tu narodení a tu žijúci Slováci to majú predsa len o čosi ťažšie... Tých dôvodov je hneď niekoľko: ovládanie slovenského jazyka a jeho používanie, či lepšie povedané nepoužívanie; geografické rozloženie Slovače v Maďarsku, ktorá tvorí malé a pomaly miznúce ostrovy osídlenia od slovensko-maďarských hraníc až po tie rumunsko-maďarské; stav „slovenského” školstva, čo je / bude osobitná kapitola; roztrieštenosť slovenskej inteligencie a vedúcej politickej „elity”, ktorá už dávnejšie neťahá za jeden povraz, lebo aj tu platí: ak sa stretnú dvaja Slováci, tak založia tri politické strany; pretrvávajúci, no pomaly krachujúci etnobiznis a s ním spojené, často nepochopiteľné správanie sa niektorých „slovenských” (?) samospráv, majúce podobu „kakania” do vlastného klobúka; a nakoniec, ale nie v poslednom rade, niektoré sporné opatrenia Orbánovej vlády, ktoré boli zapracované do nového národnostného zákona. Ako vidno, je toho dosť, a to som ešte niektoré veci naschvál vynechal. Smutné je, že v mnohých prípadoch si ten súčasný slovenský život v Maďarsku sťažujú samotní tu žijúci Slováci, dávajúc tým tromfy do rúk svojim neprajníkom. Časy, keď sa slovenský jazyk v Čabe vo veľkej miere ozýval na ulici, trhu, v obchodoch, krčmách či na futbalových zápasoch (v Maďarsku nadávať maďarskému rozhodcovi po slovensky muselo byť naozaj zábavné), sa už dávno stratili. Aj rodín, kde sa aspoň doma používa slovenčina, je už dnes iba poskromne, hoci ju mnohí, hlavne tí starší, ešte stále ovládajú. Keď ich objavíte, obyčajne vám povedia, že: „...ta rozumieme, aľe už nerozprávame.” Cítia, že ich jazyk je úplne iný, ako tá dnešná moderná spisovná slovenčina, používajúca ohromné množstvo pre nich nezrozumiteľných, cudzích slov, a tak hneď po úvodných vetách prejdú radšej do maďarčiny. Hanbia sa za tú svoju, ako ju oni nazývajú, „tótsku” reč. Škoda, lebo to čabianske nárečie je naozaj pekné. Je to taká milá (aspoň pre mňa), lahodne znejúca, mäkká, pôvodom stredoslovenská, ďaleko predštúrovská zmes ľubozvučnej slovenčiny. Vravievam im: „Ved tótov ňinto, ňinto aňi tótorság, aňi tótsky jazyk.” Iba mávnu rukou, „...mi zme si už iba tag zvikľi,” povedia a idú ďalej. Priznám sa, boli časy, keď som sa za ňu hanbil aj ja. Dokonca ňi ľen za ňu, aľe aj za mojich roďičov, kerí podľa mňa ňeveďeľi po slovenski. Ved posúťťe sami: oňi ňechoďiľi do mesta, aľe do vároša, tajšli ňi po doktora, aľe pre orvoša, ňi na trh, aľe na pľac, rovno bolo pre ňich pravo a dole tadov, otec sa nezjebav z rebríka, aľe z lojtre (doteraz tu nevedia, čo je to rebrík), klbáse neboľi na povale, aľe na paláši, a tag bi son mohov viratúvať ďaľej. Ňi čudo, že son chodiv pred aľebo za maťerou ďesat metrov, čo son sa nasťeľko hanbiv, že nevie rendešňe po slovenski. Priton son mav vedieť, že ňi oňi, ale ja son sa učiv spisovnú slovenčinu. No povedzte, nebov son prostí?! Ale poton son iba edon raz dostáv rozun. Ako 15-ročňí son tašov do škoľe ďaľeko od roďičov a zrazu mi tá ich reč začala chíbeť. Chíbela mi nasťeľko, že ked son prišov domov a zabuchov za sebov dverce, hňed son zabudov na spisovnú slovenčinu a z maťerou zme sa ňi edon raz dovrávali po čabianski až do rána. - Takže, tak... asi takto sa tu v Čabe rozpráva už pomaly tristo rokov. Chiba? Ňi chiba! Tag hútan, že porozumev každí. A tí čo ňi, aľebo ňevedia po slovenski, aľebo nah tájdu do fene! Kým žije aspoň takáto hovorová, zjavne slovenská reč, nárečie či jazyk, žije aj národnosť, ktorá ju používa. Bola by škoda, keby zanikla. Už len preto, že... Čaba bez slovenskich Čabänov je ňi Čaba. No ešte je to ňi tag planuo... ba sa mi tag viďí, že sa hňetka hanbíme meňej. Ja son sa už dávno prestáv. Nah ma fene zje, ak je to ňi tag! P.S.: Ak by som sa na blogu už viac neozval, tak vedzte, že ma ten ONÉ, IZÉ (fene) dočista zjedol. pa

Košický Železiar vystúpil v Segedíne pred vypredaným hľadiskom

16. júla 2012 - (tasr)

Košický folklórny súbor Železiar sa v uplynulých dňoch predstavil divákom na 25. ročníku Medzinárodného folklórneho festivalu v maďarskom meste Segedín. „Súbor účinkoval s maďarskými a zahraničnými kolektívmi z Chorvátska, Rumunska a Srbska v spoločnom programe s názvom Svadba po horách a dolinách. Tento jedinečný program interpretovalo vyše 500 amatérskych a profesionálnych tanečníkov,” priblížila Lenka Hyblárová zo súboru. Svadba bola podľa nej uvedená dvakrát pred vypredaným vyše 4000-miestnym hľadiskom. Do konceptu dolnozemskej svadby prispel súbor ako hosť tiež tancami zo Zemplína, ktoré zožali u divákov veľký úspech. Okrem toho sa predstavil tancami z Abova a Zemplína. Veľký záujem vzbudila interpretácia abovských a rusínskych piesní v podaní päťčlennej ženskej speváckej skupiny folklórneho súboru Železiar. Sólové herecké, tanečné a spevácke party interpretovali Peter Novák - družba, Imre Csuja - starejší a Agnes Herczka - speváčka. Hlavným režisérom programu a autorom námetu bol známy choreograf Ferenc Novák. Festival v Segedíne organizujú raz za dva roky v najväčšom mestskom amfiteátri na Katedrálnom námestí.

Sláva našim horám

Tatra - Matra - Fatra držia náš dvojkríž a držia aj nás

14. júla 2012 - (Ján Čarnogurský - facebook)

V sobotu 14. júla sa uskutočnil už tretí ročník výstupu na Modravú horu v Matre. Tento raz bolo účastníkov o niečo menej ako v minulých rokoch, asi 60. Možno sa pod to podpísal dážď v predchádzajúcich dňoch. Ale počasie sme mali dobré, rovnako ako v predchádzajúcich ročníkoch. Matičiarsky spevokol z Košíc opäť zaspieval slovenské hymnické piesne. Od jednej do druhej sme ovládali vrchol Modravej hory. Pred odchodom z vrcholu sme si tradične dali pivo, kávu či iné nealko v bufete. Výstup prebehol úplne mierumilovne. Pripájam text môjho príhovoru, ktorý som predniesol na výzvu účastníkov. Na budúci rok sa chystáme na Modravú horu opäť.

Prihovor Jána Čarnogurského na Modravej hore v Matre 14. júla 2012

Milí priatelia, stretávame sa tu už po tretíkrát na Modravej hore, najvyššom vrchu Matry. Toto pohorie a táto hora nás priťahuje. Náš štátny znak, byzantský dvojkríž stojí na trojvrší a jeden vrch je tento - Modravá hora - na ktorom teraz stojíme. Chodíme sem okolo sviatku sv. Cyrila a Metoda, pretože oni nám priniesli kultúru, oni nás naučili sa modliť. Oni sa opierali o dvojkríž a preto sa dvojkríž tak vryl do nášho národného vedomia. Kultúra, ktorú nám priniesli, nám pomohla prekonať jednu bláznivú ideológiu - komunizmus a ona nám pomôže prekonať aj druhú bláznivú ideológiu, točiacu sa okolo peňazí.

V podstate sme horský národ a radi chodíme na hory. Keď od susedov prídu návštevníci k nám na rovinu, napríklad naposledy do Komárna, my prídeme radšej sem na horu. Z hory je lepší výhľad. Výstup na horu a rozhliadnutie sa z hory po okolitej rovine dáva viac sily a lepšiu orientáciu. Keď naši susedia chodia ku hrobke Rákócziho do Košíc alebo ku hrobke Thӧkӧlyho do Kežmarku, vážime si ich za to, že udržiavajú svoju národnú identitu. Ku našej národnej identite patrí dvojkríž a trojvršie, ku trojvršiu patrí aj táto Modravá hora. Modravá hora sa zafarbí do modrá pri určitom svite slnka. Modrá farba je našou národnou farbou a cez modrú farbu akoby nás tiež táto hora privolávala.

Tatra - Matra - Fatra držia náš dvojkríž a držia aj nás. Nemusí to byť vedecké zistenie, stačí, že nám to hovorili rodičia. Preto sem chodíme a budeme chodiť aj nabudúce. Sláva naším horám!

Letná škola ľudového tanca a hudby a letná škola ľudových remesiel

Zahraniční Slováci v Látkach nad Hriňovou

12. júla 2012 - (TA3)

Zahraniční Slováci z 8 krajín Európy spoznávajú u nás kultúru svojich predkov. V Látkach nad Hriňovou sa učia ľudové tance, hudbu a remeslá. Jedinečný projekt ich má zoznámiť s tradíciami s zvykmi, o ktorých doteraz iba počúvali. V Látkach nad Hriňovou v týchto dňoch počuť slovenčinu s rôznymi zahraničnými prízvukmi. Na, prišlo vyše 170, väčšinou mladých, ľudí z Chorvátska, Srbska, Rumunska, Maďarska, Ukrajiny, Poľska.

Lena, zahraničná Slovenka z Ukrajiny: - Prišla som z Ukrajiny zo Zakarpatska. Veľmi sa mi na Slovensku páči.

Lena sa učí maľovať na skle. Eduard z Užhorodu si prišiel vyskúšať drotárčinu.

Eduard, zahraničný Slovák z Užhorodu: - Aby som si našiel nových kamarátov, aby som vedel niečo urobiť.

Kým oni patria k mladšej generácii, zahraničných Slovákov, niečo nové sa priši naučiť aj starší, aby mohli slovenské tradície učiť ďalších.

Zahraničná Slovenka: - V spolku našom slovenskom bolo by krásne, keby sme takéto ľudové umenie pestovali.

Hoci majú všetci slovenský pôvod, o slovenských zvykoch a tradíciách chcú vedieť viac. A to je zámer celého projektu, udržiavať a prehlbovať slovenskú kultúru.

Zuzana Drugová, organizátorka, UMB Banská Bystrica: - My v podstate motivuje tých najmenších k tomu, aby ostali verní slovenským tradíciám, slovenskému folklóru, aby mohli pokračovať v tom, čo ich starší kolegovia doma robia.

Zahraničná Slovenka: - To u nás nepoznajú že to je slovenské. My tak povieme, že ozajstné slovenské.

Všetci sú rozdelení do niekoľkých skupín, kde sa im venujú slovenskí lektori. Okrem výučby drotárčiny, maľby na sklo, tanca či hudby, sa zdokonaľujú aj v slovenčine.

Zahraničná Slovenka z Nadlaku: - Ja som z Nadlaku z Rumunska a prišli sme sem do tanečného tábora.

Zuzana Drugová, organizátorka, UMB Banská Bystrica: - Ak sa majú hlásiť k slovenskej národnosti, tak majú poznať aj Slovensko ako krajinu a jej tradície.

Zahraniční Slováci budú na Látkach 8 dní a ich pobyt na Slovensku vyvrcholí spoločným gala koncertom v Hriňovej, na ktorom ukážu to, čo sa tu za tento čas naučili.

Putovná výstava Jozef Viktorin a Vyšehrad

12. júla 2012 - (tasr)

V priestoroch MO Matice slovenskej v Nových Zámkoch sa začiatkom tohto mesiaca (2. júla) konala milá slávnosť - vernisáž Putovnej výstavy Jozef Viktorin a Vyšehrad. Organizátorom podujatia bol Miestny odbor Matice slovenskej v Nových Zámkoch v spolupráci s Múzeom Kráľa Mateja Korvína pri Maďarskom Národnom múzeu vo Vyšehrade. Výstavu otvorila Mária Malperová, predsedníčka MO MS v Nových Zámkoch, ktorá pripomenula dielo J. Viktorina. Prítomným sa prihovoril aj kurátor výstavy Péter Gróf, ktorý priblížil najvýznamnejšie momenty Viktorinovho života. Návštevníkov výstavy milo prekvapilo kultúrne vystúpenie súboru Matičiarik. Dokumentačný materiál zo života posledných rokov kňaza, slovenského národného buditeľa, vydavateľa, podporovateľa kultúry a vzdelania, ochrany kultúrnych pamiatok znázorňuje jeho život a dielo viažuce sa k posledným ôsmim rokom života Jozefa Karola Viktorina (1822-1874) - nášho slovenského rodáka zo Zavaru, ktoré trávil ako dekan katolíckej farnosti vo Vyšehrade. Výstava bola prvýkrát predstavená verejnosti v marci tohto roku pri príležitosti osláv 190 výročia narodenia J. K. Viktorina, v máji putovala do priestorov slovenskej školy do Budapešti a teraz, až do začiatku augusta si ju môžu pozrieť návštevníci v Nových Zámkoch.

IVO: Fico zatiaľ demokracii na Slovensku neublížil. Ani nepomohol

„Kvalita demokracie na Slovensku stagnuje“

12. júla 2012 - (tasr)

Kvalita demokracie na Slovensku stagnuje. V druhom štvrťroku ju experti z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) hodnotia známkou 2,8, teda rovnako ako v prvom štvrťroku. Demokratickým inštitúciám a právnemu štátu dali známku 2,5 rovnako ako aj legislatíve. Horšie obstáli oblasti ľudských a menšinových práv a nezávislých médií. Tie dostali trojku. Experti tvrdia, že vo väčšine sledovaných oblastí sa nedalo v druhom štvrťroku hovoriť o zásadnom zlepšení či zhoršení kvality demokracie. Grigorij Mesežnikov v súvislosti s demokratickými inštitúciami uviedol, že „nová administratíva pôsobí efektívne, jednotlivé inštitúcie prejavujú dostatočnú mieru funkčnosti a stability”. Problém vidí v tom, že doteraz nie je vymenovaný zvolený kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš. „Je to jav, ktorý na Slovensku nemá precedens,” zdôraznil. Pokiaľ ide o legislatívu, poznamenal, že zatiaľ efektivita parlamentu v druhom štvrťroku nie je taká vysoká. Kriticky sa pozerá na to, že bol v skrátenom legislatívnom konaní prijatý zákon o trvalom eurovale. Rovnako sa expertom IVO nepozdáva pokus matovičovcov zrušiť kvórum pre platnosť referenda. Mesežnikov kritizuje takýto pokus jednou vetou zmeniť Ústavu SR. Experti poukazujú aj na pokračujúcu prax nepriamej novelizácie zákonov. Konštatujú tiež, že v niektorých oblastiach, najmä v oblasti ochrany a dodržiavania ľudských a menšinových práv a nezávislých médií verejnej služby, prevažovali negatívne tendencie. „V prípade ich pretrvávania sa to môže v nasledujúcom období premietnuť do zhoršenia ratingu,” varujú experti z IVO. Martin Bútora poukázal na niektoré pozitíva novej vlády. Víta jej pripravenosť pokračovať v programe otvorené vládnutie, ako aj prehodnotenie zlúčenia postu splnomocnenca pre občiansku spoločnosť a menšiny. Negatívne hodnotia experti napríklad zrušenie postu vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny. Cieľom IVO Barometra je pravidelne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach. Sú nimi demokratické inštitúcie a právny štát, legislatíva, ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv, nezávislé médiá a médiá verejnej služby a od roku 2012 občianska spoločnosť a tretí sektor. Hodnotenie sa pohybuje v škále 1,00 - 5,00, pričom známka 1,00 vyjadruje optimálny stav demokracie podľa štandardov a porovnávacích kritérií EÚ a Rady Európy.

Rozhovor s Ficom: Dvadsať rokov v politike je už dosť veľa

Jednofarebná vláda Roberta Fica (47) má za sebou 100 dní. Za ten čas sa stihla pustiť do zmien, ktoré v ľuďoch vyvolávajú nevôľu.

Smer-SD by volil každý druhý Slovák

13. júla 2012 - (tasr)

Ak by sa parlamentné voľby konali v júni 2012, s prehľadom by v nich so ziskom 48,8 percenta zvíťazila strana Smer-SD. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti MEDIAN SK, ktorý sa uskutočnil od 28. mája do 24. júna na vzorke 1371 respondentov vo veku 18 až 79 rokov. Na druhom mieste by skončilo KDH, ktorému by svoj hlas dalo 8,7 percenta opýtaných, nasleduje hnutie OĽaNO so ziskom 7,5 percenta. SaS a SDKÚ-DS zhodne dosiahli po sedem percent. Do parlamentu by sa ešte dostal Most-Híd so 6,4 percenta hlasov. Pred bránami NR SR by ostala SNS (4,1 percenta) aj SMK (štyri percentá). Podpora žiadnej ďalšej strany ani hnutia by nepresiahla dve percentá. Na otázku „Keby zajtra boli voľby do Národnej rady SR, zúčastnili by ste sa ich?” odpovedalo určite áno 34,1 percenta opýtaných, skôr áno 23, percenta respondentov, skôr nie 7,3 percenta a určite nie 32 percent. Viac ako tri percentá odpovedali, že sa ešte nerozhodli, či by sa volieb zúčastnili. - Pokiaľ by sa k počtu rozhodnutých pripočítali aj respondenti, ktorí v dobe konania prieskumu neboli ešte pevne rozhodnutí, komu dajú svoj hlas, je percentuálne rozloženie takéto: Nerozhodnutých je 9,6 percenta. Najväčšie percento podpory (44,1) má medzi voličmi Smer-SD, druhé najčastejšie menované bolo KDH so 7,9 percenta a tretí OĽaNO (6,8 percenta). Štvrtá je SaS (6,4 percenta), piate SDKÚ-DS s (6,3 percenta) a šiesty Most-Híd (5,8 percenta). Ďalej sú v poradí SNS (3,7 percenta) a SMK (3,6 percenta. Preferencie žiadnej ďalšej strany alebo hnutia by nepresiahli dve percentá.

Ponta, Orbán a Fico

13. júla 2012 - (Sme / Népszabadság)

So svojou mocenskou politikou pripomína rumunský premiér Victor Ponta svoje náprotivky v Maďarsku a na Slovensku. Máme tu tri hlavy vlád, ktoré nosia nálepku „ľavicová” (Fico), „pravicová” (Orbán) a „ľavicovo-liberálna” (Ponta). Ukazuje sa však, že politická orientácia politika nehovorí nič o jeho oddanosti demokratickým hodnotám. V skutočnosti všetci traja predstavujú vlastnosti, ktoré sa presadzujú vo východnej Európe. Ponta sa snaží zachrániť tým, že prejde do protiofenzívy, čím vyprovokoval dôrazné reakcie všade po Európe.

Miroslav Lajčák: Aktivity spochybňujúce suverenitu nebudeme tolerovať

9. júla 2012 - (Aktuálne.sk)

Bez potreby sa komukoľvek vnucovať. Aj takto charakterizoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák smerovanie slovenskej diplomacie v najbližších štyroch rokoch. Ako šéf rezortu povedal v online rozhovore s čitateľmi Aktuálne.sk, „vieme, kto sme, kde sa nachádzame, kto sú naši spojenci, aké sú naše záujmy, potreby a hodnoty, ktoré vyznávame“. Tento diplomatický duch chce Lajčák preniesť aj do vzájomných slovensko-maďarských vzťahov. Ako pripomenul, Slovensko má záujem na blízkych priateľských kontaktoch s našim južným susedom. „Zároveň chcem jednoznačne povedať, že nemáme v úmysle tolerovať akékoľvek aktivity spochybňujúcu suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky, alebo zhoršujúce atmosféru pokojného spolunažívania,“ upozornil slovenský minister zahraničných vecí. Možnú zmenu v nazeraní na otázku (ne)uznania Kosova slovenskou diplomaciou však úplne nevylúčil. Podľa rezolúcie NR SR z roku 2007 pritom Slovensko jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova odmieta. „Treba vnímať, že situácia na Balkáne sa mení. Predvčerom som bol prítomný na veľkom medzinárodnom podujatí v chorvátskom Dubrovníku, v rámci ktorého sa uskutočnilo historické a donedávna nemysliteľné podanie rúk medzi bývalým srbským prezidentom Borisom Tadicom a kosovským premiérom Hashimom Thacim,“ pripomína šéf rezortu diplomacie. - Miroslav Lajčák:

- Náš postoj k slovensko-maďarským vzťahom je jednoznačný. Máme záujem, aby boli blízke, priateľské a na prospech všetkých občanov. Zároveň chcem jednoznačne povedať, že nemáme v úmysle tolerovať akékoľvek aktivity spochybňujúcu suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky, alebo zhoršujúce atmosféru pokojného spolunažívania. Príkladom bola naša reakcia na neohlásené rokovanie v Komárne.

- Slovensko a Maďarsko sú susedia, takže sme na spoluprácu odkázaní. Naše spoločné členstvo v EÚ a NATO predpokladá, že naše vzťahy budú odrážať najvyššie európske štandardy. Vnímame revizionistické tendencie v maďarskej spoločnosti, ale môžem Vás ubezpečiť, že neexistuje najmenší dôvod obávať sa, že by ktokoľvek mohol zmeniť hranice Slovenska proti našej vôli. Chcem oceniť korektný dialóg súčasných vlád SR a Maďarska, zameraný na otázky spoločného záujmu, predovšetkým hľadanie východísk zo súčasnej krízy. Korektne spolupracujeme so všetkými krajinami, ktoré spomínate vo Vašej otázke, ale necítime potrebu vytvárať akékoľvek aliancie proti komukoľvek. Postavenie Slovenska na medzinárodnej aj európskej scéne je dnes natoľko pevné, že podobných výkrikov, aké prichádzajú zo strany Jobbik, sa nemusíme obávať.

Bolo nevyhnutné odpolitizovať rezort diplomacie, tvrdí minister Lajčák

14. júla 2012 - (tasr)

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák musel po svojom nástupe do funkcie odpolitizovať rezort. Späť do práce sa tak mohli vrátiť skúsení dlhoroční veľvyslanci, pričom MZV opúšťajú politickí nominanti predchádzajúcej garnitúry. „Po nevyhnutnej reorganizácii, nastolení poriadku v zmluvách, dotáciách a vo verejnom obstarávaní dochádza postupne k obnovovaniu platnosti predpisov a smerníc, ako aj odborného riadenia rezortu, aby naši zamestnanci opätovne získali istotu, že ich pracovný a kariérny rast je závislý len na ich odbornosti a profesionalite,” uviedol pre TASR pri príležitosti 100 dní vlády. V súvislosti s konsolidáciou verejných financií zase museli prijať opatrenia zamerané na úspory a zefektívnenie chodu rezortu. Vychádzajúc z priorít slovenskej zahraničnej politiky sa Lajčák zameral na vzťahy s EÚ, rokovania so susedmi a na Balkán. „Vyslal som jasné signály o smerovaní našej zahraničnej politiky kľúčovým európskym partnerom. Susedov som ubezpečil o záujme pokračovať a ďalej prehlbovať stredoeurópsku spoluprácu s osobitným akcentom na Vyšehradskú štvorku. Navštívil som takmer všetky krajiny západného Balkánu. Myslím si, že nebudem neskromný, ak poviem, že sme výrazne pomohli Čiernej Hore otvoriť prístupové rokovania s úniou,” vymenoval. Dôraz sa kládol tiež na transatlantickú agendu. Slovensko napríklad na májovom summite NATO v Chicagu potvrdilo svoje záväzky vo vzťahu k Afganistanu, posilňovaniu obranných spôsobilostí, ako i voči partnerom mimo NATO. Záujem o silnú transatlantickú väzbu bude šéf slovenskej diplomacie deklarovať aj počas svojej návštevy v USA. Tá sa uskutoční 24. až 27. júla. Minister pripustil rezervy v niektorých oblastiach, pričom za jedno z najdôležitejších umení riadenia označil ich identifikáciu a odstraňovanie. „Vzhľadom na to, že som sa na budovaní tohto rezortu podieľal od jeho vzniku, predtým pôsobil na jeho čele a získal mnoho medzinárodných skúseností, môžem potvrdiť, že rezerv je stále menej,” poznamenal. Poukázal na to, že hoci MZV neustále pribúdajú nové úlohy, agendy a kompetencie, na druhej strane klesá jeho rozpočet a zvyšuje sa tlak na jeho efektivitu. Niektoré námety na zlepšenie súčinnosti ústredia so zastupiteľskými úradmi (ZÚ), ako aj činnosti samotných úradov boli začiatkom júla predmetom pravidelnej internej porady so slovenskými veľvyslancami pôsobiacimi v zahraničí. „Podľa môjho osobného názoru bude najdôležitejšou a možno aj najzložitejšou úlohou zmeniť mentalitu diplomatov z klasického ponímania diplomacie na jej komplexné chápanie v súlade s domácim, regionálnym, európskym a globálnym vývojom,” uviedol Lajčák. Rezort prevezme od septembra nové kompetencie najmä v oblasti ekonomickej diplomacie. Na podpis sa pripravuje memorandum o spolupráci medzi ministerstvami zahraničných vecí a hospodárstva pri plnení úloh ekonomickej diplomacie v činnosti zahraničnej služby. „Budeme sa usilovať o vytvorenie Rady vlády pre podporu exportu a investícií, identifikáciu prioritných teritórií pôsobenia ekonomických diplomatov, vrátane personálnych a finančných zdrojov,” avizoval minister. Koncom júla plánuje prvé zasadnutie Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej je predsedom. Nezabúda sa ani na agendu zahraničných Slovákov. MZV sa v tejto oblasti zameria na aktivizáciu činnosti krajanských organizácií a ich spoluprácu so ZÚ, zjednodušenie grantového systému a vydávania preukazov zahraničného Slováka. Pripravujú sa tiež podujatia k 20. výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktoré budú prezentovať krajinu v zahraničí.

Slovensko malo k 21. máju vlaňajška 5 397 036 obyvateľov

V stredu 11. júla si aj Slovensko pripomenie Svetový deň populácie. K 21. máju 2011, čo bol rozhodujúci okamih sčítania obyvateľstva, žilo na Slovensku 5 397 036 ľudí. Píše sa to v publikácii s názvom Prezentácia prvých vybraných definitívnych výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 na stránke Štatistického úradu SR. V porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi sa počet trvalo bývajúcich obyvateľov zvýšil o 17 581. Hustota obyvateľstva Slovenska je 111 obyvateľov na kilometer štvorcový.

Bugárovci nesúhlasia s vytvorením jednej štátnej zdravotnej poisťovne

13. júla 2012 - (tasr)

Opozičná strana Most-Híd nesúhlasí s plánom premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby na Slovensku bola len jedna, štátna zdravotná poisťovňa. Úmysel Smeru-SD má totiž podľa Mosta-Híd socialistický charakter, kým strana Bélu Bugára je podľa hovorkyne Nikolety Kovácsovej zástancom pluralizmu. „Súčasná situácia dokazuje, že štátna zdravotná poisťovňa je stratová, s verejnými financiami hospodári horšie, ako súkromné zdravotné poisťovne. Ak by Slovensko malo len jednu zdravotnú poisťovňu, štát by na ňu mohol vyvíjať tlak, a to by nebolo v záujme pacientov,” uviedla Kovácsová v stanovisku. Podľa strany Most-Híd mal Fico poveriť ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú (nominantka Smeru-SD) radšej vytvorením takého prostredia, kde by si zdravotné poisťovne navzájom konkurovali, pretože to by bolo naozaj v záujme pacientov. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti podľa svojej hovorkyne Zuzany Čižmárikovej pripravuje na základe poverenia od predsedu vlády rámcový materiál pre vznik jednej zdravotnej poisťovne. „Dôvodom je najmä to, že jedna zdravotná poisťovňa vie zastabilizovať tok financií v zdravotníctve, kde naozaj všetky peniaze, ktoré do poisťovne prídu, sa vrátia k pacientom vo forme kvalitnej zdravotnej starostlivosti,” uviedla.

Vystavia porcelán

13. júla 2012 - (sita)

Romantický Bojnický zámok dostane ďalšiu atrakciu. Múzeum pripravuje novú výstavu spolu s maďarskou porcelánkou. Od 19. júla až do 31. októbra si môžete na zámku pozrieť maďarský porcelán. Jeho výrobu spustili v mestečku Herend v roku 1826. Porcelánka dodávala výrobky pre cisársky dvor vo Viedni i bohatšej európskej šľachte. Vyrába dodnes a výrobky vyváža do viac ako 60 krajín.

Zvolili generálneho biskupa, je ním opäť Miloš Klátik

10. júla 2012 - (sita)

Za generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku zvolili opäť Miloša Klátika. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ Generálneho biskupského úradu Dušan Vagaský. Za generálneho dozorcu bol zvolený Imrich Lukáč. Voľby sa konali na volebných konventoch cirkevných zborov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku 10. júna, 17. júna a 24. júna. Ako uviedol Vagaský, kandidát Miloš Klátik získal 14 910 hlasov (68,48 percenta) z celkového počtu 21 772 hlasov, druhého kandidáta Borisa Mišinu podporilo 6 482 hlasujúcich (29,77 percenta). Vo voľbách generálneho dozorcu z celkového počtu 21 795 hlasov získal Imrich Lukáč 11 995 hlasov (55,04 percenta) a protikandidát Ján Brozman dosiahol podporu 9 443 hlasujúcich (43,33 percenta).

Príchod Cyrila a Metoda pripomenie Spoznaj svojich otcov

7. júla 2012 - (sita)

Pod záštitou diecézneho administrátora Mariána Bublinca bude v Banskobystrickej diecéze od septembra 2012 do 5. júla 2013 prebiehať diecézny projekt „Spoznaj svojich otcov“ venovaný predovšetkým žiakom ako príprava na 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda. Organizátorom diecézneho projektu je Diecézny školský úrad Banská Bystrica, partnermi sú katolícke školy a školské zariadenia diecézy. Ako informovala agentúru SITA hovorkyňa diecézy Zuzana Juhaniaková, projekt od septembra 2012 do začiatku júla 2013 budú organizovať školy v šiestich oblastiach. Jeho časťami bude napríklad výtvarná súťaž, potom aktivita s názvom „Po stopách cyrilo-metodskej tradície,“ kde budú žiaci navštevovať miesta spojené s pôsobením solúnskych bratov spôsobom geocaching s použitím internetu a GPS. V rámci súťaže o najlepší školský časopis venovaný sv. Cyrilovi a sv. Metodovi budú školy zápasiť predovšetkým vo svojich publikačných zručnostiach a talentoch, a nie tak technickej vybavenosti. Vedomostný kvíz „Cyrilometodiáda“ bude prebiehať formou súťaže v družstvách v školskom a následne celodiecéznom V júni 2013 sa riaditelia škôl, animátori projektu, vybraní žiaci a pozvaní hostia stretnú na záverečnej konferencii pod strechou Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici - Badíne. Súčasťou konferencie bude aj vyhodnotenie súťaží a slávnostné ocenenie i spoločná bohoslužba. Všetci, ktorí sa nejakým spôsobom do diecézneho projektu „Spoznaj svojich otcov“ zapoja, budú pozvaní na jeho symbolické zavŕšenie na budúcoročnej diecéznej púti ku cti sv. Cyrila a Metoda 5. júla 2013 v Selciach.

Vatikán mal Bezákovi vyčítať homosexuálnych kňazov aj oblečenie

14. júla 2012 - (tasr)

Vatikán mal odvolanému trnavskému arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi vyčítať kňazov s homosexuálnou orientáciou či jeho obliekanie, ktorým zosmiešňoval reverendu ako odev černokňažníkov. Vyplýva to z dokumentov, ktoré zverejnila televízia TA3 na svojej internetovej stránke. „Vaša excelencia akoby sa ukazovala iba v civile (rifle, košeľa, úbor na gymnastiku), zosmiešňujúc reverendu ako 'odev černokňažníkov'. Javí sa, že ste sa obklopili spolupracovníkmi s pochybnou povesťou, medzi ktorými sú kňazi s homosexuálnou náklonnosťou, a inými, ktorí majú deti,” uvádza sa okrem iného v dokumente. Bezáka sa v ňom tiež pýtajú, či je pravda, že používa na verejnosti výraz „pán pápež” a definuje ostatných slovenských biskupov ako „starých a spiatočníckych”, zatiaľ čo seba označuje za „moderného biskupa a osvieteného liberála”. V dokumente, ktorý má TA3 k dispozícii, sa Vatikán tiež pýta, či je pravda, že miestnosti kúrie, obnovené v roku 2008 so značnými nákladmi, boli transformované na elegantnú reštauráciu - telocvičňu a či sa Bezák presťahoval z arcibiskupského paláca do kanonického domu, kde bývajú osoby s pochybnou povesťou. Odvolaný trnavský arcibiskup s Vatikánom o jeho výhradách polemizuje. Tvrdí napríklad, že arcibiskupský úrad v Trnave slúži svojmu riadnemu účelu. V súvislosti s reverendou píše, že ju nezosmiešňuje a vo svojej biskupskej činnosti používa patričný kňazský civil doplnený biskupským krížom a prsteňom, vo významnejších chvíľach kompletnú biskupskú reverendu, ktorú si nechal ušiť v Ríme. Na otázku o spolupracovníkoch s pochybnou povesťou okrem iného uviedol, že nikde na arcibiskupskom úrade nenašiel patričné dokumenty, ktoré by riešili „pochybnú povesť” kňazov. Bezáka odvolal pápež Benedikt XVI. z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy na začiatku júla. Vatikán dôvody neprezradil. Bezák o svojich prešľapoch podľa Svätej stolice vedel. Bezák tvrdí, že dôvody, pre ktoré prišiel o úrad, nepozná. Vyhlásil, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia a netuší, komu jeho práca prekážala. Bezák sa údajne len dozvedel, že o úrad prišiel pre apoštolskú vizitáciu zo začiatku roka. O jej výsledkoch ho vraj nikto neinformoval.

Cirkev by mala vylúčiť možnosť, že odvolanie Bezáka súvisí so Sokolom

14. júla 2012 - (tasr)

Hoci sa katolícka cirkev rozhodla nezverejniť dôvody odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka z funkcie, minimálne by mala pred veriacimi jasne vylúčiť možnosť, že by odvolanie mohlo súvisieť so snahou zakryť problémy jeho predchodcu Jána Sokola. Pre TASR to uviedol právnik Transparency International Slovensko (TIS) Pavel Nechala. „Cirkvi nevzniká právna povinnosť odôvodňovať organizačné zmeny,” poznamenal. „Avšak za okolností, keď boli medializované pochybnosti okolo financovania arcidiecézy za čias arcibiskupa Sokola, by každá inštitúcia, ktorá sa uchádza o dôveru verejnosti, mala zvážiť, či nezverejní dôvody,” dodal Nechala. „Minimálne by mala jasne vylúčiť možnosť, že odvolanie arcibiskupa Bezáka súvisí s problémami jeho predchodcu. Aby bolo jasné, že nič nezakrývajú,” zdôraznil právnik. Generálna prokuratúra prijala 4. júla trestné oznámenie na Jána Sokola, ktoré podala auditorka, ktorá robila v arcidiecéze audit po jeho odchode do dôchodku. Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Svätá Stolica pri príležitosti Apoštolskej vizitácie v niektorej diecéze v záujme ochrániť osoby, zainteresované vo vyšetrovaní a kvôli rešpektovaniu pastiera diecézy, zvyčajne nezverejňuje obsah, ktorý bol dôvodom konečného rozhodnutia Svätého Otca. „V týchto dňoch sme svedkami, že časť Božieho ľudu na Slovensku prijala rozhodnutie Svätého Otca ohľadom arcibiskupa Bezáka na základe skreslených a čiastkových informácií, publikovaných niektorými oznamovacími prostriedkami,” píše sa vo vyhlásení, ktoré KBS zverejnila 10. júla. „My, biskupi Katolíckej cirkvi na Slovensku, Cirkvi zraňovanej, ale stále vernej Svätému Otcovi a učeniu Cirkvi aj v ťažkých momentoch našich dejín, obraciame sa s naliehavou výzvou na všetkých, aby s rešpektom a s dôverou prijali rozhodnutie Svätého Otca. Pozývame všetkých k modlitbe, aby sa biskupi, kňazi a všetci veriaci, s Božou pomocou a na príhovor Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska a sv. Cyrila a Metoda, usilovali s vážnosťou a s duchom viery pracovať pre dobro jednotlivých diecéz, ktoré tvoria Cirkev na Slovensku,” uvádza sa vo vyhlásení. Trnavský arcibiskup Bezák oznámil svoje odvolanie na omši v nedeľu 1. júla. O jeho odvolaní rozhodol pápež Benedikt XVI., čo vyvolalo značný ohlas nielen medzi veriacimi, ale aj na stránkach zahraničných médií. Motív svätej stolice pritom nie je celkom jasný. Vatikán hovorí, že dôvodom sú výsledky apoštolskej vizitácie, ktorá sa uskutočnila na prelome januára a februára. Ďalšie podrobnosti však už neuvádza.

Maďarská rada autonómie Karpatskej kotliny predloží EK menšinové právne návrhy

13. júla 2012 - (tasr)

Maďarská rada autonómie Karpatskej kotliny (KMAT) predloží Európskej komisii tri právne návrhy týkajúce sa ochrany menšín. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom rozhodli dnes v Budapešti členovia KMAT. Predseda rady László Tőkés po schôdzke KMAT uviedol, že predloženie návrhov umožňuje od 1. apríla ustanovenie únie týkajúce sa európskych občianskych iniciatív. KMAT podľa jeho slov začne zbierať v siedmich európskych členských krajinách KMAT najmenej jeden milión podpisov na to, aby sa návrhy mohli predložiť aj ďalším európskym organizáciám. „Je životne dôležité, aby Európska únia vytvorila záväzný rámec na ochranu menšín,” zdôraznil Tőkés. V jednom z návrhov je dôraz na regionálnom sebaurčení. Každý návrh obsahuje riešenie oblasti vzdelávania v materinskom jazyku, zachovania materinského jazyka a kultúry daného spoločenstva, ako aj opatrenia proti diskriminácii menšín, dodal. Návrhy budú predložené EK až po vypracovaní predbežného expertného stanoviska, aby bolo jasné, ktoré návrhy majú šancu na úspech, konštatoval Tőkés. Maďarský prezident Pál Schmitt vlani 21. októbra na prijatí predsedov členských organizácií KMAT vyhlásil, že snahy o autonómiu Maďarov nemajú žiadnu inú alternatívu. Podľa vtedajších slov Schmitta je jeho úlohou ako hlavy štátu „obmäkčiť” prezidentov susedných krajín. „V uplynulom roku (2010) som sa stretol so všetkými a povedal som im, že Maďarsko je obklopené Maďarmi,” povedal. Členmi KMAT sú predstavitelia organizácií maďarskej menšiny žijúcej v zahraničí, medzi nimi aj SMK. Rada bola založená v roku 2004 v sedmohradskom meste Oradea. Zvolal ju sedmohradský reformovaný biskup a poslanec Európskeho parlamentu László Tőkés.

Kritika Bugára z Budapešti

16. júla 2012 - (Eva S. Baloghová - Týždeň)

Magyar Hírlap sú noviny, ktoré často kritizujú vládu Viktora Orbána sprava. Je preto príznačné, že týmto novinám dal rozhovor predseda parlamentu László Kövér, ktorý patrí vo Fidesze k pravému krídlu. rozhovor sa týkal mnohých vecí a Kövér v ňom predstavil, ako vidí svet. Reč prišla aj na strany maďarských menšín v okolitých krajinách. Kövér je osobitne zaťažený na Sedmohradsko, ktoré navštevuje tak často, ako je to možné. Vybudoval si obzvlášť blízky vzťah s Jenő Szászom, predsedom Maďarskej občianskej strany (MPP), založenej v roku 2004. Táto strana nie je veľmi úspešná, ale rozhodne je z troch maďarských strán v Rumunsku najnacionalistickejšia. Neprekvapí preto, že László Kövér sa stal jej doživotným čestným predsedom. Druhou je Ľudová strana sedmohradských Maďarov (EMN), ktorú, zdá sa, podporuje Viktor Orbán. Predsedom strany je Tibor Toro, ale myšlienka založenia tejto novej strany pochádza od László Tőkésa, blízkeho Orbánovho spolupracovníka, ktorý je momentálne podpredsedom Európskeho parlamentu. Podpora je na minimálnej úrovni. Najdôležitejšou maďarskou stranou v Rumunsku je Demokratická aliancia Maďarov v Rumunsku (RMDSZ), založená ešte v roku 1989. Stredopravá RMDSZ bola v rokoch 1996 - 2008 členom vlády alebo vládu podporovala, v roku 2008 sa dostala nakrátko do opozície, a od roku 2009 je opäť vo vláde. Táto strana má preto pre rumunských Maďarov dôležitú rolu, zastupuje ich záujmy, získava ústupky voči menšine od rumunskej väčšiny a jej politici zastávajú alebo zastávali viaceré dôležité vládne posty. Kövér je však presvedčený, že cieľom tejto strany je „odvrátiť pozornosť sedmohradských Maďarov od Budapešti”. Redaktor denníka Magyar Hírlap na tomto mieste Kövéra prerušil a upozornil ho na nedávne slová Zsolta Németha, ktorý navrhol, že staré krivdy by mali byť odložené a so stranou RMDSZ, ale aj stranou Most-Híd by mala byť nadviazaná nová spolupráca. Kövér nesúhlasí. Most-Híd podľa neho ani nie je maďarská strana. „Je to slovenská strana, ktorá sa občas zaujíma o maďarské otázky.” Vážnejšie však je, že strana, ktorá je súčasťou vlády iného štátu, nemôže byť skutočným reprezentantom maďarského národa. Sú politológovia a historici, dokonca aj „v inštitúciách vlády Fidesz-u”, ktorí hovoria, že maďarský národ je divergentný. Ale to nás vedie k ďalšiemu kroku, že „Budapešť by viac nemala maďarským politikom v susedných krajinách hovoriť, čo majú robiť a vice versa,” a teda, že by sme „mali zabudnúť na minulosť a jeden na druhého”. Nie div, prečo si László Kövér tak vysoko váži Józsefa Nyirőa. Autorka založila a píše blog hungarianspectrum.wordpress.com, kde text pôvodne vyšiel.

Dvojaké občianstvo

Maďarské občianstvo získalo po Ficovej novele len 25 ľudí

16. júla 2012 - (sita)

Najviac ľudí sa vzdalo slovenského občianstva v prospech občianstva Českej republiky, za dva roky to bolo 149 ľudí. Informovala o tom Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. V utorok 17. júla uplynú dva roky od začiatku platnosti novely o štátnom občianstve, podľa ktorej pri získaní cudzieho občianstva stráca občan slovenské. Záujem bol aj o rakúske občianstvo, ktoré nadobudlo 37 ľudí, o nemecké si zažiadalo 34 ľudí. Občanmi Maďarska sa stalo 25 ľudí. Britské občianstvo získalo 17 ľudí, občanmi USA sa stalo desať ľudí. Celkovo za posledné dva roky prišlo o slovenské občianstvo v dôsledku získania cudzieho 296 osôb - 134 mužov, 162 žien. „Za rovnaké obdobie nadobudlo štátne občianstvo Slovenskej republiky 631 osôb,” doplnila Koišová. Podľa zákona musí občan nahlásiť stratu občianstva na obvodný úrad v sídle kraja. Koľko ľudí dostalo za nesplnenie tejto povinnosti pokutu, ministerstvo nevie povedať. Rezort vnútra plánuje legislatívu o občianstve novelizovať. „Návrh novely zákona o štátnom občianstve predloží ministerstvo vnútra v priebehu druhého polroka 2012,” oznámila Koišová. Nové znenie zákona by malo umožniť získanie cudzieho občianstva bez straty slovenského pre ľudí, ktorí v cudzine istý čas žili. Ľuďom, ktorí získajú občianstvo bez väzieb na cudzí štát, bude naďalej hroziť strata občianstva. Niektoré opozičné strany si podporu vládnemu materiálu vedia predstaviť.

Slovenské občianstvo stratilo za dva roky zhruba tristo ľudí

15. júla 2012 - (sita)

Za dva roky prišlo o slovenské občianstvo najmenej 300 ľudí. Informovala o tom Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. V utorok 17. júla uplynú dva roky od začiatku platnosti novely o štátnom občianstve, podľa ktorej pri získaní cudzieho občianstva stráca občan slovenské. „Od 17. júla 2010 k 9. júlu 2012 oznámilo stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva celkom 292 osôb - 134 mužov a 158 žien,” spresnila Koišová. Za rovnaké obdobie nadobudlo slovenské štátne občianstvo celkom 620 osôb, z toho 315 mužov a 305 žien. Podľa zákona musí občan nahlásiť stratu občianstva na obvodný úrad v sídle kraja. Koľko ľudí dostalo za nesplnenie tejto povinnosti pokutu, ministerstvo nevie povedať. Rezort vnútra plánuje legislatívu o občianstve novelizovať. „Návrh novely zákona o štátnom občianstve predloží ministerstvo vnútra v priebehu druhého polroka 2012,” uviedla Koišová. Nové znenie zákona by malo umožniť získanie cudzieho občianstva bez straty slovenského pre ľudí, ktorí v cudzine istý čas žili. Ľuďom, ktorí získajú občianstvo bez väzieb na cudzí štát, bude naďalej hroziť strata občianstva. Niektoré opozičné strany si podporu vládnemu materiálu vedia predstaviť. Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 dosluhujúca vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Kabinet Ivety Radičovej chcel zákon upraviť, ale zmenu sa presadiť nepodarilo. Štyria poslanci Obyčajných ľudí a Radoslav Procházka (KDH) odmietali zrušenia sankcií s tým, že sa prijme len deklaratórne vyhlásenie o neuznaní občianstva získaného v rozpore s medzinárodným právom.

Matovič brzdí nápravu pri občianstve

11. júla 2012 - (Peter Tkačenko - hnonline.sk)

Slováci budú ďalej strácať pas, ak získajú cudzí. Zmäkčenie tvrdých pravidiel brzdia Matovič aj Smer. - Seriál o zmäkčení zákona o štátnom občianstve pokračuje. Obyčajní ľudia Igora Matoviča predložili do parlamentu novelu zákona, vládny Smer-SD ju však neplánuje podporiť. Tí ľudia, ktorí prišli o slovenské občianstvo kvôli tomu, že získali cudzie, a čakajú na nápravu, sa jej tak ľahko nedočkajú. Rokovací poriadok totiž po neschválení návrhu v parlamente pol roka zakazuje predložiť zákon v tej istej veci. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) novele od OĽaNO vyčíta, že nerieši medzinárodnú akceptovateľnosť zákona. Tomu má vyhovieť pripravovaná vládna novela. „Obyčajní nevidia medzinárodné súvislosti, taká situácia sa rieši citlivejšie,“ povedal pre HN. Za návrhom vidí snahu dostať sa do médií. „Možno presne Obyčajní chcú, aby Slováci strácali občianstvo,“ poznamenal Kaliňák. Za vytĺkanie politického kapitálu označil iniciatívu aj Úrad vlády. Smer však v minulosti ešte ako opozičná strana presadzoval podobnú novelu ako dnes Obyčajní ľudia. Kaliňák zmenu postoja vysvetľuje tým, že v problematike nastal istý vývoj. Aký, nepovedal. Minister vnútra sa podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča vyhovára. „Kto chce psa biť, palicu si nájde,“ reagoval. Prízvukoval, že jeho novela sa veľmi podobá na tie, ktoré Smer predkladal, kým bol v opozícii. Pripustil, že predložené znenie možno upraviť v druhom čítaní. Či novelu stiahnu, aby sa mohlo rokovať o vládnej novele, priamo nepovedal. „Nechám ich, nech sa vyfarbia.“ Platné znenie zákona presadila prvá vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon, ktorý umožnil získať občianstvo aj zahraničným Maďarom, ktorí v Maďarsku nikdy nežili. V prípade nadobudnutia cudzieho občianstva musí občan získanie cudzieho pasu oznámiť a vrátiť slovenské doklady. Pravicová koalícia Ivety Radičovej sa zaviazala zákon zmeniť a pripravila novelu, ktorá sankcie rušila a obmedzila sa na konštatovanie, že Slovensko neuznáva občianstvo nadobudnuté v rozpore s medzinárodným právom. Pre odpor matovičovcov a Radoslava Procházku z KDH takáto zmena nebola schválená. Novela OĽaNO občianstvo ponechá tomu, kto v cudzine aspoň rok žil a zároveň tam pracoval, podnikal, študoval alebo má odtiaľ rodičov. Za rovnakých podmienok by mohli občania, ktorí prišli o občianstvo v dôsledku slovenského antizákona, slovenské doklady bezplatne opäť získať.

Matovič sa má ospravedlniť každému, kto prišiel o občianstvo

11. júla 2012 - (tasr)

Líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igor Matovič by sa mal ospravedlniť každému občanovi SR, ktorý prišiel o slovenské občianstvo kvôli tomu, že obyčajní v minulom volebnom období nepodporili zmiernenie Ficovho zákona o štátnom občianstve. Strana Most-Híd to prostredníctvom svojej hovorkyne Zuzany Bačiak Masarykovej uviedla v reakcii na návrh novely zákona o štátnom občianstve z dielne OĽaNO. Parlament sa ním má zaoberať na júlovej schôdzi. Súčasný zákon o štátnom občianstve prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Na základe Ficovej právnej normy prichádzajú o slovenský pas tí, ktorí prijali občianstvo iného štátu. Obyčajní chcú úpravou tohto zákona vrátiť občianstvo SR ľuďom, ktorí ho stratili napriek tomu, že mali na dotyčný štát reálne väzby. Podľa návrhu má byť opätovné získanie občianstva pre tých, ktorí oň prišli od 17. júla 2010 do 31. októbra 2012, oslobodené od správnych poplatkov. Z návrhu Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča vyplýva, že nárok na vrátenie slovenského pasu bude mať ten, kto nadobudol občianstvo cudzieho štátu, v ktorom mal povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt po dobu najmenej 12 mesiacov a zároveň splní niektorú z podmienok z novely zákona. Bugárovci chápu iniciatívu matovičovcov „ako snahu vytĺcť pre seba lacný politický kapitál”. Pripomínajú, že obyčajní mali možnosť zmeniť platný zákon v minulom volebnom období, no nezahlasovali zaň. V parlamente bolo počas vlády Ivety Radičovej viacero návrhov na zmiernenie Ficovho zákona o štátnom občianstve. K zmene však nedošlo napriek tomu, že v uplynulom období mali stredopravé strany spolu s matovičovcami väčšinu. Súčasná právna norma napokon skončila na Ústavnom súde (ÚS) SR. Skupina poslancov Národnej rady SR, ktorú vedie Gábor Gál (Most-Híd), namieta, že ustanovenie zákona hovoriace o strate štátneho občianstva SR tým, že občan prijme štátne občianstvo iného štátu, je v rozpore s Ústavou SR. Plénum ÚSSR prijalo podanie skupiny 30 poslancov na ďalšie konanie. Ich žiadosti na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve však súd nevyhovel.

Matovičovci chcú vrátiť občianstvo tým, ktorí ho stratili

10. júla 2012 - (sita)

Poslanci za OĽaNO chcú odstrániť problémy, ktoré spôsobila novela zákona o štátnom občianstve prijatá na sklonku prvej vlády Roberta Fica. - Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič do parlamentu predložili návrh, ktorý umožňuje získať späť štátne občianstvo Slovenskej republiky tým občanom, ktorí napriek existujúcim reálnym väzbám na iný štát slovenské občianstvo stratili ako dôsledok nadobudnutia štátneho občianstva iného štátu od 17. júla 2010 do 31. októbra 2012. „Bez splnenia podmienok možno udeliť štátne občianstvo SR žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva od 17. júla 2010 do 31. októbra 2012, ak žiadateľ nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva,” uvádza právna norma. Zároveň umožní občanom získať cudziu štátnu príslušnosť bez toho, aby prišli o slovenský pas. „K strate štátneho občianstva nedôjde ani vtedy, ak občan SR nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva,” konštatuje novela zákona o štátnom občianstve vypracovaná obyčajnými ľuďmi. Návrh tiež rieši odpustenie platenia správnych poplatkov pri opätovnom získaní štátneho občianstva Slovenskej republiky osobami, ktoré stratili občianstvo Slovenskej republiky od 17. júla 2010 do 31. októbra 2012. Diskusiu o právnom režime akceptácie dvojakého občianstva vyvolalo prijatie zákona o štátnom občianstve, ktorý presadil v prvom polroku 2010 maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa tohto zákona môže o maďarské občianstvo požiadať ktokoľvek, kto má predkov z Maďarska či Uhorska a ovláda maďarčinu. Tieto podmienky sa vzťahujú na väčšinu príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku. Vláda Roberta Fica vtedy zareagovala tak, že prijatie cudzieho občianstva podmienila stratou slovenského. Kabinet Ivety Radičovej mal ambíciu zmeniť Ficov zákon, čo sa mu ale nepodarilo. Ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka sa pred mesiacom vyjadrilo, že pripravuje novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá umožní občanom získať cudziu štátnu príslušnosť bez toho, aby prišli o slovenský pas. Týkalo by sa to ľudí, ktorí v cudzine istý čas žili. Ľuďom, ktorí získajú občianstvo bez väzieb na cudzí štát, teda napríklad podľa platného znenia maďarského zákona, bude naďalej hroziť strata občianstva. Obdobné znenie Smer-SD niekoľkokrát presadzoval aj v minulom období z opozičných lavíc, vtedajšia pravicová štvorkoalícia ale takéto riešenie vždy zamietla.

Viktor Orbán si po rokoch vyberie dva týždne dovolenky

11. júla 2012 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán si tento rok v lete vyberie po dlhých rokoch dva týždne dovolenky, ale na olympijské hry do Londýna nepocestuje. Predseda vlády o tom informoval maďarskú komerčnú spravodajskú televíziu HírTV. „Uplynulé dva roky mi odčerpali viac energie, ako som pôvodne predpokladal. Tento rok som mal doteraz asi iba dva dni voľna, vlani to boli štyri dni. Baterky mám vybité. Nejde o to, že by som rád odpočíval, ale o to, že musím doplniť energiu, preto plánujem, že si po dlhých rokoch vyberiem dva týždne dovolenky,” konštatoval Orbán. Premiér, aj keď je športovým fanúšikom, na nadchádzajúce letné olympijské hry do Londýna nepocestuje. „S prezidentom Jánosom Áderom sme sa dohodli, že do Londýna pôjde on. Mám päť detí, dovolenku chcem stráviť s nimi,” dodal Orbán, ktorý však neprezradil miesto plánovaného oddychu.

Maďarský súd zrušil zníženie dôchodkového veku sudcov

17. júla 2012 - (sita)

Maďarský ústavný súd v pondelok anuloval sporné ustanovenia novoprijatého zákona o súdnictve, ktorými vláda premiéra Viktora Orbána znížila dôchodkový vek sudcov zo 70 na 62 rokov. Dal tak za pravdu domácim i zahraničným kritikom, podľa ktorých legislatíva ohrozovala nezávislosť maďarskej justície. Podľa zverejneného vyhlásenia je forma a obsah ustanovení v rozpore s požiadavkou nezávislosti sudcov zakotvenou v ústave a majú taktiež ďalšie formálne nedostatky. Ústavný súd preto rozhodol o ich anulovaní so spätnou platnosťou od 1. januára tohto roka. Zákon o súdnictve, ktorý v Maďarsku platí od začiatku roka, je predmetom správneho konania voči krajine zo strany Európskej komisie. Tá požaduje uvedenie legislatívy do súladu s európskymi právnymi normami, odozvu Budapešti však považuje za nedostatočnú a záležitosť v júni postúpila Súdnemu dvoru Európskej únie. Rozhodnutie maďarského ústavného súdu už stihla privítať komisárka EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingová, samotný Orbán sa však vyjadril, že jeho vláda trvá na zachovaní skoršieho odchodu sudcov do dôchodku a ešte v priebehu týždňa predloží návrhy na „zosúladenie” legislatívy s ústavou.

Orbán: Systém odchodu sudcov do dôchodku zachováme

16. júla 2012 - (tasr)

Nový systém skoršieho odchodu sudcov v Maďarsku do dôchodku, ktorý dnes ústavný súd so spätnou platnosťou zrušil, zostane podľa maďarského premiéra Viktora Orbána zachovaný. Predseda vlády v reakcii na verdikt ústavného súdu povedal, že vláda do konca tohto týždňa predloží parlamentu návrh, ktorým sa vytvorí súlad medzi ústavou, zákonom o súdoch a dôchodkovým zákonom. Orbán zdôraznil, že samotný nový systém však zostane zachovaný, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Európska komisia 18. júna oznámila, že voči Maďarsku začne právne konanie, okrem iného aj z dôvodu zavedenia skoršieho odchodu sudcov do dôchodku. EK požiadala Európsky súd, aby sa k tejto otázke vyjadril v zrýchlenom konaní. Dôvodom požadovaného zrýchleného konania je to, že v zmysle zákona by do konca tohto roka muselo odísť skôr do dôchodku 236 sudcov, prokurátorov a notárov, čo je zhruba desať percent ich celkového počtu. Bez zrýchleného konania by proces mohol trvať aj vyše poldruha roka. Podľa aktuálnych informácií by súd mohol rokovať už v septembri. Ústavný súd v Maďarsku dnes zrušil so spätnou platnosťou ustanovenie justičného zákona, ktorým sa znížil vek odchodu sudcov do starobného dôchodku. Vek pre odchod sudcov do dôchodku bol v Maďarsku doposiaľ 70 rokov. V zmysle novej ústavy, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2012, a príslušného justičného zákona sa služobný pomer skončí najneskôr koncom roka všetkým sudcom, ktorí dovŕšia v danom roku 62 rokov. Neskôr sa táto hranica mala posunúť na vek 65 rokov v súlade so všeobecnými pravidlami odchodu do dôchodku v krajine. Ústavný súd konštatoval, že nová regulácia veku sudcov pre odchod na dôchodok porušuje po obsahovej i formálnej stránke ústavné požiadavky na nezávislosť sudcov. Skupina 105 maďarských sudcov podala 22. júna prostredníctvom maďarského Helsinského výboru podnet na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Dôvodom ich nespokojnosti je novela justičného zákona, ktorým znížili ich vek odchodu do starobného dôchodku. V podaní zaslanom do Štrasburgu vytýkajú, že novela znižujúca dôchodkový vek sudcov porušuje Európsky dohovor o ľudských právach a diskriminuje ich. Sudcovia, ktorí už dávnejšie avizovali, že sa kvôli tejto právnej norme obrátia na medzinárodné fórum, tiež požadujú finančnú kompenzáciu výpadku svojich príjmov v dôsledku núteného odchodu do dôchodku.

Do Maďarska pricestujú delegácie MMF a EÚ, budú rokovať o pôžičke

17. júla 2012 - (tasr)

Pod vedením šéfa maďarskej misie Medzinárodného menového fondu (MMF) Thanosa Arvanitisa a maďarského ministra bez kresla zodpovedného za rokovania o úveroch Mihálya Vargu sa dnes v Budapešti začnú rokovania Maďarska s delegáciami MMF a Európskej únie. Delegácia EÚ pricestuje do Maďarska až v stredu (18. 7.). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Arvanitis, ktorý predtým viedol ukrajinskú misiu MMF, vystriedal 30. apríla na čele maďarskej misie MMF Christopha Rosenberga. Varga pred časom uviedol, že Maďarsko by chcelo dosiahnuť dohodu s MMF o preventívnej pôžičke v hodnote asi 15 miliárd eur. Podľa jeho slov by dohoda mohla vzniknúť na jeseň. Riaditeľ MMF zodpovedný za zahraničné styky Gerry Rice vo štvrtok (12. 7.) vo Washingtone povedal, že MMF bude s maďarskou vládou rokovať o pohotovostnom úvere a dodal, že MMF berie na vedomie, že snahou Maďarska je dosiahnuť preventívnu pôžičku. Maďarská vláda pred ôsmimi mesiacmi avizovala, že začne rokovať s MMF o „spolupráci nového druhu”. Maďarský parlament prijal 6. júla úpravu zákona o maďarskej centrálnej banke, ktorý bol v pôvodnej forme zo strany MMF, EÚ aj Európskej centrálnej banky neprijateľný. Krajina sa potrebuje oprieť o bezpečnostnú finančnú sieť, aby na finančných trhoch dosiahla nižšie úverové sadzby a zabránila ďalšiemu zníženiu svojho úverového ratingu, ktorý klesol do špekulatívneho pásma. Maďarsko totiž dosahuje slabý hospodársky rast, jeho dlh je najvyšší v stredoeurópskom regióne a poškodzuje ho aj jeho dvojročná „neortodoxná hospodárska politika”. Analytici však uvádzajú, že rokovania o úvere medzi Budapešťou na jednej strane, MMF a ECB na druhej strane budú zrejme ťažké, lebo vláda je pevne presvedčená o správnosti svojej rovnej dane a o tom, že sa len usiluje „o poistenie” krajiny voči trhovým a hospodárskym rizikám, ktoré sú spojené s dlhovou krízou v eurozóne.

Maďarský ekonóm Péter Róna: Menový fond z Budapešti rýchlo odíde

11. júla 2012 - (tasr)

Všetky zákony týkajúce sa Maďarskej národnej banky (MNB) mala maďarská vláda konzultovať s Európskou centrálnou bankou (ECB) a zavedenie poplatkov z finančných transakcií týkajúcich sa aj MNB patrí tiež do tejto kategórie. Vyhlásil to maďarský ekonóm Péter Róna, podľa ktorého ak vláda nezruší platnosť poplatkov pre MNB, potom delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ), ktorá pricestuje do Budapešti 17. júla rokovať o úvere Maďarsku, rýchlo odíde. Róna, ktorý prednáša na University of Oxford, pre blog Financial Timesu povedal, že vláda Viktora Orbána si uvedenými poplatkami pre MNB „znova utiahla z EÚ“. Tento krok má podľa neho priamy vplyv na monetárnu politiku a spája ju s fiškálnou politikou, pričom moderná makroekonómia je založená na oddelení týchto politík. Róna je členom Dozornej rady MNB a v tejto súvislosti inicioval mimoriadne zasadnutie rady. Poslanci maďarského parlamentu v pondelok schválili zavedenie poplatkov za finančné transakcie. Pôvodný návrh rozšírili aj na finančné úkony v rámci MNB a štátnej pokladnice. Guvernér MNB András Simor označil rozšírenie platnosti poplatkov aj na centrálnu banku za „nezmyselné a ilegálne“. Predseda parlamentnej frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Antal Rogán zdôvodnil rozšírenie účinnosti poplatku aj na centrálnu banku tým, že väčšina špekulatívnych peňazí sa nepohybuje medzi bankami, ale nachádza sa v centrálnej banke. „Ak niekto chce špekulovať voči forintu, tak otvorí pozíciu v MNB, v ktorej môže umiestniť svoje finančné prostriedky pri vysokej úrokovej sadzbe,“ konštatoval Rogán, podľa ktorého nové poplatky z finančných transakcií zamedzia takýmto finančným krokom.

Maďarská vláda sa do roku 2014 nezmení

13. júla 2012 - (tasr)

V období necelých dvoch rokov do parlamentných volieb v roku 2014 sa maďarská vláda nepripravuje na žiadnu ďalšiu zmenu štruktúry kabinetu, vyhlásil dnes pre maďarskú tlačovú agentúru MTI podpredseda vlády Tibor Navracsics s poznámkou, že personálne zmeny však nemožno úplne vylúčiť. Prvé dva roky vládnutia kabinetu premiéra Viktora Orbána boli o prijímaní zákonov potrebných k systémovým zmenám, pričom významnú úlohu zohral podľa Navracsicsa práve ním vedený rezort verejnej správy a spravodlivosti. V druhej polovici cyklu už dostane väčší priestor politika vládnutia, preto vzrastie význam koordinačnej činnosti úradu vlády. Podpredseda vlády dodal, že tento proces je v súlade s plánmi premiéra Orbána a bol zohľadnený pri predchádzajúcich štrukturálnych zmenách kabinetu. Ministra bez kresla pre rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) Tamása Fellegiho nahradil 1. júna Mihály Varga. Jeho doterajší post štátneho tajomníka na úrade vlády prevzal predseda parlamentnej frakcie Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár. Začiatkom mája odstúpil šéf rezortu národných zdrojov Miklós Réthelyi, ktorého s pôsobnosťou od 14. mája nahradil štátny tajomník Zoltán Balog.

Pokles priemyselnej výroby v Maďarsku sa v máji spomalil

13. júla 2012 - (tasr / rttnews)

Produkcia maďarského priemyslu aj v máji klesla, už tretí mesiac po sebe, ale menej ako v apríli. Vyplýva to zo spresnených výsledkov štatistického úradu v Budapešti. Podľa najnovších údajov sa výkon maďarského priemyslu v máji 2012 znížil medziročne o 0,4 %. Na ilustráciu, v apríli sa prepadol o 3,1 % a v marci o 1,6 %. Za prvých päť mesiacov 2012 klesol objem výroby v Maďarsku medziročne o 0,7 %. V medzimesačnom porovnaní a po očistení od sezónnych vplyvov produkcia maďarského priemyslu po aprílovom poklese o 2,3 % v máji ožila a vzrástla o 3,2 %.

J. Martonyi: K záchrane Európskej únie treba zachrániť eurozónu

11. júla 2012 - (tasr)

Bez záchrany eurozóny nie je možná ani záchrana Európskej únie (EÚ), vyhlásil dnes ráno maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi v relácii maďarského verejnoprávneho rozhlasu. K akčnému plánu riešenia krízy eurozóny, ktorý prijali na ostatnom summite Európskej rady, je podľa Martonyiho už iba potrebné, aby ho všetci interpretovali totožne a aby sa skutočne realizovali jeho strednodobé a dlhodobé kroky. Šéf diplomacie k otázke suverenity jednotlivých členských krajín únie podotkol, že sa vzdávajú iba jej časti a sú oblasti, v ktorých sa nemožno vôbec suverenity dotknúť, pretože by to občania danej krajiny neprijali. „Stále zostane určitá špecifická národná identita, ktorú nemožno obetovať,” zdôraznil. Martonyi odmietol úvahy o zriadení „viacstupňovej“ Európy namiesto terajšej jednotnej únie. „Maďarsko musí patriť k srdcu Európy, kam vždy aj patrilo. Čím viac by sa Európa roztrhla, tým viac by silnel dvojaký meter na posúdenie členských krajín. Treba bojovať, aby meter zostal jednotný,” dodal maďarský minister zahraničných vecí.

Stavebná výroba v Maďarsku sa v máji prepadla o 15,2 %

16. júla 2012 - (sita)

Maďarská stavebná produkcia v máji medziročne oslabila o 15,2 % po tom, ako sa v apríli zmenšila o 4,8 %. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad krajiny KSH. V období januára až mája produkcia klesla o 10,8 %. V medzimesačnom porovnaní stavebná výroba Maďarska klesla o 4 % po tom, ako v apríli o 1,3 % posilnila. Stav objednávok maďarských stavebných podnikov na konci mája bol o 2,9 % väčší ako v závere rovnakého mesiaca minulého roka. Na konci apríla mali však stavebné firmy o 11,2 % menej objednávok ako v závere apríla 2011.

Inflácia v Maďarsku v júni posilnila

11. júla 2012 - (sita)

Medziročná inflácia v Maďarsku v júni vzrástla na 5,6 % z májovej úrovne 5,3 %. Informoval o tom v stredu štatistický úrad krajiny KSH. Júnová medziročná inflácia bola vyššia, ako predpovedali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí očakávali, že bude na úrovni 5,4 %. Smerom nahor infláciu podľa štatistického úradu minulý mesiac posunulo sezónne zdraženie potravín, zdraženie tabaku v dôsledku oneskoreného vplyvu vyššej spotrebnej dane na tabakovej výrobky, ktorú Maďarsko zaviedlo ešte vo februári, a rast cien rekreačných služieb. Medzimesačne spotrebiteľské ceny v Maďarsku v júni posilnili o 0,1 % po tom, ako v máji o 0,2 % klesli. Zvýšila sa aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné ceny potravín a energií, a to na 4,9 % z májových 4,8 %. „Tieto údaje neznamenajú veľa, pokiaľ ide o ich vplyv na politiku úrokových sadzieb centrálnej banky. Jadrová inflácia stúpla iba nepatrne a domáci dopyt zostáva utlmený,” povedal Zoltán Árokszállási, analytik Erste Bank.

V júni platili Slováci najviac za vzdelanie a potraviny

16. júla 2012 - (sita)

Tempo rastu spotrebiteľských cien v júni zrýchlilo. Potvrdili to aj údaje vypočítané podľa harmonizovaného indexu Európskej únie (HICP), podľa ktorých dosiahla v šiestom mesiaci medziročná harmonizovaná inflácia na Slovensku 3,7 %. Oproti máju sa dynamika inflácie zrýchlila o 0,3 percentuálneho bodu. Priemerná dvanásťmesačná inflácia tak zostala v júni na úrovni 4,1 %. Medzimesačný rast cien podľa harmonizovaného indexu dosiahol 0,2 %, kým v máji to bolo 0,1 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR. V medziročnom porovnaní najrýchlejšie v júni rástli ceny dopravy a to o 6,7 %. Nasledovalo vzdelanie, ktoré oproti júnu minulého roka zdraželo o 6 %, zdravotníctvo o 5,5 %, bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 5,2 % a potraviny a nealkoholické nápoje o 4,1 %. Drahšie boli aj rozličné tovary a služby o 4 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 3,5 %, alkoholické nápoje a tabak o 2,6 %, odevy a obuv o 2 %, rekreácia a kultúra o 1,3 % a nábytok a vybavenie domácnosti o 0,5 %. Jedinou kategóriou, kde medziročne ceny klesali, tak boli pošty a telekomunikácie so znížením o 0,2 %. Medzimesačne v júni oproti máju najrýchlejšie rástli ceny vzdelávania, a to o 1,7 %. Potraviny a nealkoholické nápoje oproti predchádzajúcemu mesiacu zdraželi o 1,2 %. S odstupom nasledovali rozličné tovary a služby s nárastom o 0,5 %, hotely, kaviarne a reštaurácie s 0,3 % a odevy a obuv a bývanie e energie medzimesačne zdraželi zhodne o 0,1 %. Na druhej strane klesli ceny dopravy o 0,6 %, zdravotníctva a alkoholických nápojov a tabaku zhodne o 0,5 % a nábytku a vybavenia domácnosti o 0,2 %. Ceny pôšt a telekomunikácií a rekreácie a kultúry sa nezmenili. V roku 2010 dosiahla harmonizovaná inflácia na medziročnej báze ku koncu roka 1,3 %, kým rok predtým vplyvom oslabeného dopytu ceny merané harmonizovaným indexom ku koncu roka stagnovali. Vlani, kedy koncoročná harmonizovaná inflácia dosiahla 4,6 %, sa vyšší rast cien očakával. Pôvodne ceny totiž ťahal aj oživujúci sa dopyt a svoje pridal aj konsolidačný balík vlády a tiež rast cien energií. Očakávaný slabší hospodársky rast v roku 2012 by však mal mať vplyv aj na spomalenie dynamiky rastu cien. Národná banka Slovenska napríklad aktuálne odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu na úrovni 3,5 %. Prorastovo by na infláciu v tomto roku mohli vplývať ďalšie konsolidačné opatrenia.

Medziročná inflácia v SR bola v júni vyššia ako priemer únie

Medziročná inflácia slovenských spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu Európskej únie (HICP) bola v júni na úrovni 3,7 %. Priemer za eurozónu bol na úrovni 2,4 % a za celú EÚ na úrovni 2,6 %. Spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni tohto roka rástli v medziročnom porovnaní rýchlejšie, ako bol priemer eurozóny aj celej EÚ. Medziročná inflácia slovenských spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu Európskej únie (HICP) bola na úrovni 3,7 %. Priemer za eurozónu bol na úrovni 2,4 % a spotrebiteľské ceny v celej EÚ v máji medziročne vzrástli o 2,6 %. Medzimesačne ceny v SR v piatom mesiaci tohto roka posilnili o 0,2 %, zatiaľ čo v eurozóne o 0,1 % klesli a v EÚ stagnovali. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnil v pondelok štatistický úrad EÚ Eurostat. Medziročná inflácia spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu Európskej únie (HICP) bola najnižšia vo Švédsku (0,9 %), Grécku (1,0 %) a v Bulharsku (1,6 %). Najvyšší medziročný rast spotrebiteľských cien evidovali v Maďarsku (5,6 %), v Estónsku (4,1 %) a na Malte (zhodne po 4,4 %).

Otvorené veci

10. júla 2012 - (Ján Buzássy - Sme)

K napísaniu týchto poznámok ma pohol film, ktorý som videl v televízii. Pozerala ho so mnou aj moja manželka, ktorá ho už predtým videla v kine. Marhuľový ostrov. Film zvláštny, originálny. Nemôžem ho hodnotiť ako kritik, ktorým nie som, ale zážitky mám. Neveľký príbeh, naplnený hustou atmosférou, plný osudu, neistých motívov, veľkých vášní a bezvýchodiskového prežívania. Ľudia akoby v ňom žili naslepo, ale s hlbokými pocitmi. Páčila sa mi hudba a kamera, ktorá veci posúvala, aj keď dej stál. Szidi Tobias zvládla veľkú úlohu. Bolo to opojné. Nemyslím len na barackovicu, ktorá je tu doma, celý príbeh je ako ťažká hlava, ktorá si neskôr nevie spomenúť. Aj takto často žijú ľudia, aj keď o nich nevieme. Stretáva sa tu slovenský a maďarský motív, Dunaj, lužné lesy, napokon juh Slovenska je i severom Maďarska. Istý kontakt tam musí nastať, ľahko tieto veci neuzavrieme. Slovensko-maďarské dotyky ma viedli, aby som si o tom prečítal v knihe Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových. V nich „vypravuje“ Jonáš Záborský o všetkom, čo zistil, prečítal a naštudoval za svojich kňazských pobytov na farách na východe Slovenska. Záborský bol výnimočný muž, už jeho reprodukovaný portrét hovorí o sústredenom racionalizme, ale okolo jeho úst je veľa premáhania, vášní. Iste je to stopa dejov, ktoré poznačili jeho život. Vzdelaný, vlastne veľmi vzdelaný človek, ktorý žil pod maďarskou vládou, narážal na ňu, ale mal spory aj so štúrovcami a inými. Nuž, pravý zeman pôvodom, vzdelaním i povahou. Jeho Dejiny kráľovstva uhorského... svedčia o tom, koľko prameňov preštudoval, aké informácie získal a čo domyslel. Vidím v ňom viac spisovateľa ako historika, a tak jeho dielo čítam. Jeho jazyk je archaický, ale dobre sa číta. Timotej Kubiš, ktorý dielo pripravil na vydanie, urobil dobrú prácu. Hľadal som v diele informácie o vzťahoch slovensko-maďarských. Záborský síce nezostáva nič dlžný Maďarom, ale nešetrí ani Slovákov. V týchto vzťahoch ešte veľa nie je uzavreté. Zostáva to na nás a do budúcnosti. Film Marhuľový ostrov hovorí o súžití, neľahkom, ale možnom. Čosi naznačuje.

Maďarskí vedci lokalizovali sibírske cintoríny vojnových zajatcov

10. júla 2012 - (tasr)

Viac ako 30 cintorínov, na ktorých sú pochovaní vojnoví zajatci z druhej svetovej vojny, a niekdajších táborov nútených prác lokalizovala počas 12-dňového pobytu na Urale skupina maďarských vedcov s podporou Európskej únie. Ako dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na člena skupiny Jánosa Havasiho, takmer dvojtýždňovú prácu v oblasti ukončili dnes vedci v baškirských mestách Okťabrskij a Ufa. Predtým skupina pôsobila aj v Permskej, Sverdlovskej a Čeljabinskej oblasti. Podľa MTI sa členovia skupiny stretli v meste Okťabrskij s predstaviteľmi volžských Nemcov a synom istého maďarského vojnového zajatca. Jeden z členov skupiny, novinár zo Segedínu, našiel v Nižnom Tagile hrob svojho starého otca. Skupina počas tisícok precestovaných kilometrov sprevádzali zástupcovia maďarských verejnoprávnych médií, ktorí nakrútili pri tejto príležitosti viacero reportáží a dokumentárnych filmov.

Prognóza OSN o Slovákoch: O 300 rokov nás bude doma i vo svete dohromady len 175-tisíc

10. júla 2012 - (Plus Jeden deň)

Slováci zmiznú z mapy sveta! Takto chmúrne vidia náš osud o tristo rokov štatistici OSN. A nebude to preto, že by nás prevalcovali Maďari alebo Česi. Podľa najnovších prepočtov nás bude v roku 2300 len toľko, že sa v pohode zmestíme do priestoru súčasných Košíc. Ako je to možné? Hlavný problém je, samozrejme, v tom, že sa nás rodí málo. Spomienky na silné „Husákove“ 90- až 100-tisícové ročníky novorodencov už pomaly patria do kategórie sci-fi. Ak sa na Slovensku narodí za rok 50-tisíc detí, tak jasáme. Sčítanie obyvateľov 2011 potvrdilo len 0,33-percentný prírastok obyvateľov. Za posledných desať rokov bol najnižší v histórii sčítaní na Slovensku! Ak to takto bude pokračovať ďalej, v roku 2300 z nášho 5,5-miliónového národa veľa nezostane. Pri zachovaní súčasnej pôrodnosti či migrácie zostane podľa Organizácie Spojených národov na svete len 175-tisíc Slovákov. A tí sa pohodlne zmestia do Košíc, kde dnes žije 240-tisíc ľudí. Ani výpočet druhou metódou, ktorú štatistici označujú za realistickejšiu, ale nie je pre Slovákov priaznivý. V roku 2300 by nás totiž malo byť o milión menej. Česi dopadli v prognózach ešte horšie. Tých má zostať iba 62-tisíc, Maďarov 271-tisíc a Bulharov iba 19-tisíc! Šokujúco vyznievajú aj prognózy spoza mláky. Američanov prevalcujú Mexičania, ktorých majú byť až 3 miliardy! „Poznám tieto prepočty. Sú reálne iba vtedy, keby naozaj pokračoval jestvujúci populačný vývoj,“ uviedol pre PLUS Jeden deň demograf Boris Vaňo. Domnieva sa však, že spoločnosť na takéto informácie zareaguje a napokon nevymrieme. Verí tomu aj Marián Jánošík zo Štatistického úradu na Slovensku. Zároveň tvrdí: „Podľa jestvujúcej prognózy nás začne ubúdať už v roku 2025,“ povedal štatistik.

Najhľadanejšieho nacistu z Košíc našli v Budapešti

15. júla 2012 - (M. Tóda, M. Jesenský - Sme)

Novinárom z britského bulvárneho denníka Sun sa podarila výnimočná vec. V maďarskom hlavnom meste natrafili na v súčasnosti najhľadanejšieho nacistu na svete Lászlóa Csatáryho (97). Podarilo sa im to len krátko potom, ako ho na čelo svojho zoznamu zaradilo Centrum Simona Wiesenthala v Jeruzaleme. Csatáryho nacistická minulosť je spojená najmä s Košicami, ktoré boli vtedy súčasťou fašistického Maďarska, kde pôsobil ako policajný veliteľ v židovskom zbernom tábore. Na istú smrť do koncentračného tábora Osvienčim tam poslal vyše 15­tisíc košických Židov. Okrem organizovania deportácií bol známy krutosťou. Bičoval ženy, ktoré v zime nevládali holými rukami hĺbiť jamy na oplotenie, a kopal do chorých ľudí. Po rokoch skrývania ho britskí reportéri našli v budapeštianskom byte. Otvoril im len v ponožkách a spodnej bielizni. Angličtinou s kanadským prízvukom sa s nimi odmietol rozprávať o svojej minulosti a svoje zločiny poprel. „Ešte dnes ho mám pred očami. Vysoký, štíhly fešák v čiernej uniforme, vždy dokonale upravený, v okuliaroch, rajtkách, s nablýskanými čiernymi čižmami. V Osvienčime som si uvedomila, na koho sa podobá. Čistý doktor Mengele,“ zaspomínala pre SME Košičanka Edita Šalamónová. Spolu so sestrou Katkou prežila posledný transport z Košíc do Osvienčimu. Csatáryho v neprítomnosti po vojne v Košiciach odsúdili na „trest smrti povrazom“ za vojnové zločiny. Podarilo sa mu však ujsť, dostal sa do Kanady, kde pôsobil ako obchodník s umením. Ako napísal Sun, keď sa prišlo na jeho krytie, v roku 1997 zmizol. Nedávno však Wiesenthalovo centrum informovalo, že by sa mal nachádzať v Maďarsku. Vďaka finančnej odmene naňho dostali tip. Pátranie po ňom bolo súčasťou operácie Posledná šanca, ktorej cieľom je dolapenie nacistov ešte pred ich smrťou. „Teraz, keď ho Sun našiel, by mal byť postavený pred súd v Maďarsku,“ povedal pre britské noviny šéf Wiesenthalovho centra Efraim Zuroff. Od maďarskej polície tiež očakáva, že mu odoberú pas.

Kto je Csatáry

- Z Košíc riadil deportácie Židov do Osvienčimu,

- v roku 1948 ho odsúdili na trest smrti obesením,

- v 90. rokoch ho odhalili v Kanade, odkiaľ ušiel,

- v roku 2012 ho dali na zoznam zločincov a našli v Budapešti.

Csatáryho vypátralo SWC cez informátora za odmenu 25-tisíc dolárov

16. júla 2012 - (tasr)

Lászlóa Csatáryho, ktorého Centrum Simona Wiesenthala (SWC) považuje za najhľadanejšieho vojnového zločinca, pred desiatimi mesiacmi vypátralo SWC v Budapešti prostredníctvom informátora. Ten za poskytnuté údaje dostal odmenu 25.000 dolárov (20.517 eur), citovalo internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság vyjadrenie riaditeľa izraelskej pobočky SWC Efraima Zuroffa. Zuroff v rozhovore neuviedol, či bol informátor Maďar. Investigatívni žurnalisti najväčšieho britského bulvárneho denníka The Sun v nedeľu zverejnili článok, v ktorom informujú o tom, že v Budapešti našli Csatáryho byt a muža oslovili. Novinári zistili, že 97-ročný Csatáry býva v elegantnej štvrti hlavného mesta v byte s dvoma spálňami. Jeho adresu nezverejnili, poskytli ju však maďarskej prokuratúre. The Sun v článku označil zločinca ako Ladislausa Csizsik-Csatáryho. Na publikovanej fotografii Csatáry otvára reportérom dvere v spodnej bielizni a v ponožkách. V reakcii na otázku, či popiera skutky, ktorými ho obviňujú, emotívne kanadským akcentom vyhlásil, že ich nevykonal a buchol dverami. SWC 11. júla vyhlásilo, že chce dosiahnuť, aby maďarské úrady urýchlili proces stíhania Csatáryho. Ten je obvinený z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne Csatáry ušiel do Kanady, ktorá ho občianstva zbavila až v roku 1997.

Csatáry posielal na smrť osobne

17. júla 2012 - (A. Matišák, I. Stupňan - Pravda)

Muž, ktorý z Košíc posielal na smrť tisíce Židov, žije v Budapešti. Centrum Simona Wiesenthala potvrdilo, že reportéri britského bulvárneho denníka Sun naozaj objavili 97-ročného Lászlóa Csatáryho, ktorý je na zozname najhľadanejších vojnových zločincov. „Potvrdzujem, že Lászlóa Csatáryho identifikovali v Budapešti,” citoval agentúra AFP Efraima Zuroffa, riaditeľa centra. Csatáry sa nemôže brániť, že len plnil rozkazy, ako to neraz robia prisluhovači totalitných režimov. „László Csatáry sa podieľal na väznení a deportácii tisícov Židov z Košíc do Osvienčimu. Bol dôstojníkom nemeckého okupačného režimu. Mal postavenie, v ktorom nielen dostával rozkazy, ale ich aj vydával,” povedal pre Pravdu o Csatárym David Cesarani z Kráľovskej Hollowayovej Londýnskej univerzity. Tento britský historik sa špecializuje na dejiny holokaustu. Vojnový zločinec Csatáry pôsobil ako veliteľ židovského geta v Košiciach, v čase, keď bolo mesto pod správou horthyovského Maďarska. Mal povesť mimoriadne krutého človeka, ktorý sa neštítil týrania bezbranných ľudí. „Bol nemilosrdný a krutý, bol pánom života a smrti. Doslova a do písmena robil všetko to, čo Nemci kázali. Mali robiť nejakú ohradu v tehelni a nedal im ani lopaty. Povedal: robte to rukami,” spomína pre Pravdu pani Magda, ktorá prežila pobyt v košickom gete a deportácie. Svoje priezvisko zverejniť nechce, ale dodáva, že správu o tom, že zločinec si spokojne býva v Budapešti a v dobrej kondícii nakupuje, sa dozvedela z Izraela. Deportácie z Košíc sa začali 15. mája 1944, pokračovali 19. a 25. mája a boli ukončené 2. júna posledným transportom, smerujúcim do koncentračných táborov Osvienčim a Buchenwald. „Z nášho mesta a jeho okolia bolo v týchto štyroch transportoch odvlečených do táborov smrti asi 15-tisíc ľudí, z nich väčšina neprežila. Po oslobodení sa ich vrátilo s podlomeným zdravím len niekoľko sto. Dodnes v Košiciach ešte žijú 4 osoby, ktoré sa z pekla vrátili. Celkovo prešlo cez Košice z vtedajšieho Maďarska 137 vlakov smrti,” píše sa na stránke košickej židovskej náboženskej obce. Po vojne Csatáryho v Československu odsúdili na trest smrti v neprítomnosti. Dlhé roky sa ukrýval v Kanade. Po prezradení ušiel a vrátil sa do Maďarska. Tam ho objavili aj britskí novinári. Keď mu zazvonili pred dverami, Csatáry im otvoril v spodnej bielizni. Zodpovednosť za zločiny odmietol a buchol dverami. Internetový portál metropol.hu včera informoval, že maďarská socialistická strana očakáva od prokuratúry obvinenie Csatáryho v čo najkratšom čase. Maďarský denník Népszabadság ešte v apríli tohto roku písal, že Centrum Simona Wiesenthala zaradilo Csatáryho na zoznam najhľadanejších zločincov a že je v Maďarsku. Kým britskí novinári o presnom pobyte nacistu neinformovali, zistenia však postúpili tamojšej prokuratúre, včera popoludní už kolovala jeho presná adresa na Facebooku. Maďarská prokuratúra uviedla, že správu preveruje a vyšetrí ju. „Je dôležité hľadať, zatknúť a obžalovať vrahov bez ohľadu na ich vek a na to, ako dávno spáchali svoje zločiny,” reagoval pre Pravdu na Csatáryho prípad Richard Evans, expert na dejiny nacistického Nemecka z Cambridgeskej univerzity. „Nie je podstatný jeho vek,” hovorí aj Cesarani. „Csatáry sa podieľal na genocíde, masových vraždách, násilnom väznení a mnohých ďalších zločinoch. Dlho unikal spravodlivosti. Za vojnové zločiny ho však odsúdili v neprítomnosti v bývalom Československu. Bol rovnako vinný vtedy, ako je teraz,” myslí si odborník. Cesarani však pokladá za dôležité, aby Csatáryho činy opäť zhodnotil súd. „Je jeho povinnosťou rozhodnúť o treste. A, áno, aj s prihliadnutím na vek a zdravie obžalovaného. No hoci je Csatáry starý a chorý, nerobí ho to nevinným. Hral úlohu v mašinérii, ktorá poslala na smrť veľa starých Židov. Je potrebné dať šancu spravodlivosti, hoci výsledok môže byť neistý,” tvrdí expert. Podľa Cesaraniho je podstatné, aby sa krajiny otvorene postavili k svojim dejinám. „Maďarsko sa nemôže skrývať pred minulosťou. Populistické pravicové strany tam nabrali na sile. Ak by maďarské úrady v Csatáryho prípade nekonali, mohlo by to vyslať signál, že je v poriadku oživovať slogany a ideológiu z čias fašistického Maďarska. To by bolo nebezpečné pre všetky menšiny v krajine i susedné štáty,” myslí si Cesarani. Bol dôstojníkom nemeckého okupačného režimu. Mal postavenie, v ktorom nielen dostával rozkazy, ale ich aj vydával. David Cesarani Kráľovská Hollowayova Londýnska univerzita

The Sun vypátral vojnového zločinca, ktorý poslal na smrť tisícky židov

15. júla 2012 - (tasr)

Investigatívni žurnalisti najväčšieho britského bulvárneho denníka The Sun vypátrali budapeštiansky byt Lászlóa Csatáryho, ktorého Centrum Simona Wiesenthala (SWC) považuje za najhľadanejšieho vojnového zločinca, a oslovili ho. Podľa informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI novinári zistili, že Csatáry býva v elegantnej štvrti hlavného mesta v byte s dvoma spálňami, jeho adresu však nezverejnili. V dnes zverejnenom článku The Sun označuje zločinca ako Ladislausa Csizsik-Csatáryho, ktorý má podľa denníka 97 rokov. Na publikovanej fotografii Csatáry otvára reportérom dvere v spodnom prádle a v ponožkách. V reakcii na otázku, či popiera skutky, ktorými ho obviňujú, emotívne s kanadským akcentom vyhlásil, že ich nevykonal a zabuchol dvere. Štáb britských novín ešte pred touto konfrontáciou sledoval Csatáryho a fotografovali, ako v elegantnom obleku opustil svoj byt, prechádzal sa po meste, električkou zašiel do neďalekého nákupného centra, navštívil niekoľko obchodov a kúpil si pravicový denník. Csatáry sa na terajšie miesto prisťahoval pred niekoľkými týždňami. Jeho vonkajší zvonec je označený menom Smith, na vnútornej poštovej schránke však už má meno Csatáry, napísali noviny. Dôkazy poskytnuté britským denníkom vyšetruje maďarská prokuratúra. Centrum Simona Wiesenthala (SWC) 11. júla vyhlásilo, že chce dosiahnuť, aby maďarské úrady urýchlili proces stíhania Lászlóa Csatáryho. Ten je obvinený z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. V tom čase bol ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Riaditeľ izraelskej pobočky SWC Efraim Zuroff pre The Sun uviedol, že teraz, keď noviny objavili Csatáryho bydlisko, je potrebné ho postaviť pred súd. Vo výročnej správe SWC zverejnenej v apríli sa uvádza, že Csatáry je obvinený z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime z Košíc, ktoré počas druhej svetovej vojny patrili k Maďarsku. Po vojne Csatáry ušiel do Kanady, ktorá ho občianstva zbavila až v roku 1997. O Csatáryho pobyte SWC informovala e-mailom osoba, ktorá si želala zostať v anonymite. „Vieme, kde sa Csatáry nachádza a túto informáciu sme poskytli maďarskej prokuratúre. Pokiaľ vieme, teší sa dobrému zdraviu,” povedal v apríli Zuroff. Hovorkyňa budapeštianskej prokuratúry v apríli potvrdila, že na základe správy od Zuroffa sa v septembri 2011 začalo vyšetrovanie pre podozrenie z vojnových zločinov, podozrivého však nemenovala.

Spravodlivosť

17. júla 2012 - (Martin Krno - Pravda)

V Budapešti objavili v súčasnosti najhľadanejšieho zločinca z druhej svetovej vojny. Tých najhľadanejších je v posledných mesiacoch akosi veľa, ale ide už o posledných žijúcich nacistov, ktorí nesú zodpovednosť za týranie a zabíjanie Židov, Rómov, antifašistov, spojeneckých vojakov či homosexuálov. V porovnaní s tými, čo v Berlíne rozhodovali o fyzickej likvidácii celých národov, ide o „malé ryby”, možno ich preto nachádzajú až teraz. Ale aj ich rukami prešli stovky, ba tisíce ľudí, ktorí sa previnili iba tým, že boli inej rasy či iného presvedčenia. A nacisti nevykonávali iba profesionálnu väzenskú službu, ale sa iniciatívne podieľali na zverstvách. Tak ako dnes 97-ročný László Csatáry, ktorý v gete v Maďarmi okupovaných Košiciach ako vysoký policajný dôstojník kruto zaobchádzal so Židmi predtým, ako ich deportovali do Osvienčimú. Po vojne ušiel pred šibenicou na Západ. Tak ako mnohí iní tam žil až do konca minulého storočia, pokiaľ ich neodhalili Wiesenthalovi „lovci”. To, že mal potom odvahu vrátiť sa do Maďarska, napovedá, že sa u našich južných susedov stále nájdu ľudia tolerantní k bývalým fašistom. Napokon, ich pohlavárom tam teraz stavajú sochy. Každý zločinec, nech už je aj priamo nad hrobom, by mal byť odsúdený. A mal by hoci iba symbolicky stráviť hodinu vo väzení. Inak by reči o historickej spravodlivosti nemali zmysel.

Horthy - Načrtnúť diferencovaný obraz

9. júla 2012 - (Csaba Gy. Kiss - Týždeň)

Nebol by som si myslel, že viac ako dve desaťročia po demokratickom zvrate v Maďarsku historická osobnosť Miklósa Horthyho vyvolá toľké polemiky. Navyše pomýlené polemiky. Lebo podľa mňa bolo prirodzené, že roku 1993 doma pochovali regentov popol. Jeho politika bola protirečivá, ale roku 1945 ho ešte ani Stalin nepokladal za vojnového zločinca, v Norimbergu ho vypočuli len ako svedka. Vážna zodpovednosť ho ťaží v židovskej otázke, hoci je pravda aj to, že budapeštianski židia sa zachránili, síce za neľudských okolností, ale predovšetkým jeho zásluhou. Počas portugalskej emigrácie dostal materiálnu podporu od nejedného zámožného žida. Bol konzervatívny a autoritatívny politík. Do Budapeští vtiahol na bielom koni. Bolo to po komunistickom terore a prehratej vojne, keď pomsta uvoľnila ďalší biely teror. Na počudovanie, bilancia prvého povojnového desaťročia je priaznivejšia ako bilancia obdobia v rokoch 1990 až 2000. V čase komunistickej ľubovôle a sovietskej okupácie (keď ho v škole jednoducho hodnotili ako fašistu) sa predvojnová doba celkom pochopiteľne javila pozitívnejšie, než bola v skutočnosti. Teraz, na počudovanie, krajná pravica hodlá pestovať jeho kult. Horthy sa svojho času usiloval držať nilašovcov na uzde. Oveľa ľahšie však možno vysvetliť, že v súčasností krajne ľavicový advokát (ktorý potupuje aj pamiatku 56. roku) Horthyho drevenú sochu na vidieku polial červenou farbou. Regent presadzoval revíznu politiku. Ale mohol inak? Čo by robilo Slovensko, keby sa zhruba tretina etnika bola dostala k susedom? Od jari 1939 aj Slovenská republika presadzovala iredentistickú politiku. V tomto znamení sa v septembri podujala na útok proti Poľsku. Nedávno som si vypočul Horthyho prejav, ktorý predniesol roku 1938 v Košiciach. Nazval Slovákov bratmi. Po slovensky. Ak na jeho výslovností aj bolo cítiť, že vie lepšie po chorvátsky, stále to bolo gesto, prejav úcty k inému materinskému jazyku. Regent svojím staromódnym náhľadom zrejme nevnímal, že od roku 1918 počas dvadsiatich rokov sa posilnila národná identita Slovákov, a ak nechceli žiť s Čechmi, to ešte neznamenalo, že by hodlali žiť s Maďarmi. Rudolf Chmel rozprával, ako raz počul, že Horthy vysvetľoval o svojom ľude slovenskému farárovi, že je to statočný ľud. Aby ste ma zle nepochopili, nehodlám tu obieliť murína. Dôkladné výskumy historikov sú zrejme schopné načrtnúť diferencovaný obraz o regentovi. Rád by som len zdôraznil, že dôležité by bolo naše politiky pamäti z národných monológov pretvoriť na dialóg. S istou dávkou vzájomnej empatie.

Zsolt Németh v Gombaseku: V tóne rokovaní medzi SR a Maďarskom došlo k zmene

12. júla 2012 - (tasr)

V rokovaniach Maďarska s novou slovenskou vládou došlo k zreteľnej zmene tónu, povedal v stredu štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh, ktorý na letnom tábore v gemerskom Gombaseku vystúpil s prejavom pod názvom Zmena režimu v národnej politike. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Németh na podujatí maďarských vysokoškolákov žijúcich na Slovensku povedal, že možno dúfať v zachovanie tohto tónu, a že sa slovensko-maďarské vzťahy nevrátia do situácie z obdobia rokov 2006-2010, kedy boli podľa jeho slov na dne. Maďarský štátny tajomník poznamenal, že osobitnú pozornosť treba venovať prihraničnej spolupráci či problematike Rómov žijúcich na Slovensku, ktorí majú maďarský materinský jazyk. „Chceli by sme dosiahnuť pokrok aj v oblastiach cestovného ruchu a v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros,” dodal Németh, podľa ktorého maďarská zahraničná politika musí tvoriť jednotný celok s politikou súvisiacou so zahraničnými Maďarmi.

Nagy bránil univerzitu v Komárne

15. júla 2012 - (Pravda)

Ani prihováranie sa splnomocnenca pre menšiny Lászlóa Nagya v piatok neprimälo ministra školstva Dušana Čaploviča zmeniť rozhodnutie. Na návrh Akreditačnej komisie príde Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne o titul univerzity. Podobný osud čaká aj Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka a Akadémiu Policajného zboru v Bratislave. Najnovšie by to mala byť aj Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Dôvodom je nesplnenie podmienok v rámci komplexnej akreditácie z roku 2009. Nagy včera na stretnutí s ministrom vyslovil obavu, že odňatie titulu bude negatívne psychologicky pôsobiť na študentov i verejnosť a časť maďarskej menšiny to bude vnímať ako porušenie statusu quo. „Je to návrh, nie verdikt,” nádeja sa Nagy pred konečným rozhodovaním vo vláde a v parlamente. O veľkorysosť sa chce uchádzať aj u ostatných členov vlády. Minister Čaplovič tvrdí, že univerzita mala rok na nápravu problémov, na ktoré Akreditačná komisia upozornila, ale nereagovala. Samotná univerzita v Komárne v rámci pripomienkového konania žiadala, aby sa s rozhodnutím počkalo do ďalšej komplexnej akreditácie v roku 2014. „Zmena názvu môže viesť k poklesu záujmu o štúdium, zníženiu počtu študentov a kvalifikovaných pedagogických zamestnancov, čo môže nepriaznivo ovplyvniť súčasný dynamický vývoj mladej univerzity,“ argumentuje Univerzita Selyeho. Podľa politológa Miroslava Kusého môže odobratie titulu univerzita v prípade komárňanskej školy mať nepriaznivý ohlas nielen na Slovensku, ale aj v Európe, hoci zdôvodnenie formálne môže byť oprávnené. Predseda SMK József Berényi je presvedčený, že univerzite treba dať ešte čas. Predpokladá, že rozhodnutie bude mať veľmi negatívne dosahy na maďarskú menšinu. Pripomenul, že založenie univerzity bola posledná podmienka EÚ pred vstupom Slovenska do únie, týkajúca sa menšinovej politiky. „EÚ to bude sledovať a neskrývam, že aj my budeme informovať zahraničných partnerov, že univerzita je ohrozená,“ dodal Berényi.

Zmiešaná komisia pre európsku a euroatlantickú integráciu

Maďari sa chcú postaviť za univerzitu v Komárne

10. júla 2012 - (sita)

Maďari by chceli vyriešiť problém okolo Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorej ministerstvo školstvo navrhuje odňať z názvu slovo univerzita. „Verím tomu, že sa nám podarí nájsť vhodné riešenie okolo Univerzity J. Selyeho v Komárne,” po utorkovom zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu to oznámil štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh. Jeho kolega zo Slovenska Peter Javorčík prisľúbil, že situáciou sa bude zaoberať komisia pod vedením rezortu školstva. Aj podľa Németha táto otázka patrí do kompetencií ministerstiev školstva. „Budú vyzvaní v tom zmysle, aby si univerzita podržala svoj doterajší štatút,” poznamenal. Proti návrhu ministerstva školstva premenovať komárňanskú Univerzitu J. Selyeho na Vysokú školu J. Selyeho sa postavila aj Strana maďarskej koalície (SMK). Tá je pripravená aj na medzinárodných fórach učiniť všetky kroky, aby si univerzita udržala svoje zaradenie. Návrh na zmenu začlenenia univerzity medzi vysoké školy je podľa ministerstva školstva výsledkom komplexnej akreditácie z roku 2009. Zmiešaná komisia v utorok tiež podľa Németha urobila zoznam otázok, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch Slovenska a Maďarska problematické. Obe strany by viac chceli spolupracovať v rozvoji komunikácie pozdĺž hraníc, ale napríklad aj v oblasti rómskej problematiky. Podľa Javorčíka maďarská strana sľúbila Slovensku podeliť sa so svojimi skúsenosťami z predsedníctva v EÚ. Slovensko má únii predsedať v druhej polovici roka 2016. „To je oblasť, kde budeme môcť čerpať zo skúseností, dovolím si povedať, úspešného maďarského predsedníctva,” povedal Javorčík. Zmiešaných slovensko-maďarských komisií je spolu dvanásť. Komisia pre európsku integráciu v utorok rokovala ako prvá z nich. „Táto komisia zasadala ako prvá, čo nie je náhoda, pretože práve táto udáva tón všetkým ostatným. Systém zmiešaných komisií už má za sebou nejakú minulosť a veľmi dobre sa tento systém osvedčil. Som rád, že nová vláda pod vedením premiéra Fica začala využívať túto možnosť,” konštatoval na margo prvého rokovania v novom volebnom období Németh.

Ako naučiť maďarských žiakov po slovensky? Cez slovíčka

12. júla 2012 - (Eva Okoličániová - Pravda)

Menej literatúry a viac komunikácie. Takto by sa mala podľa maďarských pedagógov učiť slovenčina na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Skupina učiteľov už má pripravené aj konkrétne návrhy. Základná zmena by spočívala v tom, že by sa štátny jazyk učil podobne ako cudzí jazyk. Niektorí odborníci tvrdia, že to nestačí. Riaditelia škôl už niekoľko rokov navrhujú, aby sa žiaci mohli učiť slovenčinu podobne ako iný cudzí jazyk. Podľa nich treba dávať väčší dôraz na konverzáciu a slovíčka, a nie prioritne na literatúru, ako je to dnes. „Žiaci v maďarských školách sa často vyjadrujú lepšie v angličtine ako po slovensky, preto musíme zmeniť metodiku vyučovania,” myslí si István Szőköl z Metodicko-pedagogického centra v Komárne. Oficiálne chcú v maďarských školách slovenčinu vyučovať ako štátny jazyk. Spôsob výučby však bude postavený na tom istom základe ako v prípade cudzích jazykov. Na to, že slovné spojenie slovenčina ako cudzí jazyk je živnou pôdou pre nedorozumenia, upozorňuje sociologička Zuzana Kusá. „Keď niektorí počujú, že by sa mala slovenčina učiť ako cudzí jazyk, uráža ich to, pretože nerozumejú, čo to technicky znamená a odmietajú to z urazenej hrdosti. Keď sa však niečo učí ako cudzí jazyk, vytvoria sa dobré základy, na ktorých sa potom rýchlo stavia,” hovorí Kusá. Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky nie je vhodné znižovať nároky na znalosť štátneho jazyka u príslušníkov národnostných menšín. „V záujme čo najlepšej integrácie menšín do väčšinovej spoločnosti je žiaduce ponechať výsostné postavenie výučby slovenského jazyka oproti iným cudzím jazykom. Nie je postačujúce ovládať ho iba na istej komunikačnej úrovni,” tvrdí Kleštincová. Kleštincová dodáva, že je nutné akceptovať, že žiaci pochádzajú z inojazyčného prostredia a nie sú zvyknutí komunikovať v slovenčine. „Vyučovací proces treba samozrejme adaptovať na skutočnosť, že v prvých ročníkoch ide skutočne o proces podobný štúdiu cudzieho jazyka. Ale v ďalších rokoch by sa nemalo zľavovať z ambície žiadať od všetkých študentov plnohodnotnú znalosť vedomostí z predmetu slovenský jazyk a literatúra,” povedala Kleštincová. Nové metodické listy, učebnice a pracovné zošity by mala vytvoriť pracovná skupina desiatich odborníkov z pedagogického centra v Komárne, Zväzu maďarských pedagógov a z Univerzity Jána Selyeho v Komárne. „Skupina začne pracovať od začiatku budúceho školského roka. Nové pomôcky sa nedajú vytvoriť za pár mesiacov. Predpokladáme, že celý proces bude trvať 3 až 5 rokov,” povedal Szőköl. Pri vytváraní nových učebných pomôcok rátajú s finančnou podporou z eurofondov. Ministerstvo školstva zatiaľ nepotvrdilo, či sa bude slovenčina učiť podľa týchto návrhov. V stanovisku uviedlo, že všetko je v štádiu diskusií a ďalších rokovaní. „Je potrebné zlepšiť metodickú pripravenosť učiteľov,” priznal hovorca ministra Michal Kaliňák. V procese akreditácie je niekoľko vzdelávacích programov. Týkajú sa koncepcie vyučovania slovenčiny na národnostných stredných školách aj posilňovania komunikačných kompetencií vo vyučovaní slovenského jazyka pre učiteľov prvého stupňa základných škôl.

Takmer stovka cudzincov sa cez leto bude učiť slovenčinu

9. júla 2012 - (tasr)

Cudzinci a krajania zo Srbska, Ruska, ale aj napríklad USA, Thajska či Vietnamu, sa v lete budú učiť slovenčinu. Do programu Letná univerzita slovenského jazyka, ktorý organizuje Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave (CDV UK), sa tento rok prihlásilo 98 záujemcov. Kurz má 22-ročnú tradíciu a za toto obdobie ho absolvovala takmer tisícka účastníkov. „Významom a prínosom kurzu je získanie základov slovenského jazyka či zdokonalenie sa v ňom, zoznámenie sa so slovenskou kultúrou a prehĺbenie vzťahov s krajinou svojich predkov v malebnom prostredí malokarpatského regiónu, ktorého história je prepojená s pôsobením kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra,“ priblížila riaditeľka Ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov CDV UK Klaudia Báčkaiová. Aktuálny kurz, ktorý sa dnes začal, potrvá tri týždne. Prihlásení účastníci sú z viacerých kontinentov. „Medzi päticu najzastúpenejších krajín patria Srbsko, Ukrajina, Ruská federácia, Maďarsko a USA. Z najvzdialenejších spomeniem Thajsko, Vietnam, Japonsko či Egypt,“ spresnila Báčkaiová. Najmladší účastník má 18 rokov, najstarším je 68-ročný Američan. V aktuálnom kurze prevládajú ženy. Okrem výučby slovenčiny čakajú účastníkov aj výlety do Bratislavy, Liptovského Mikuláša, Starého Smokovca vo Vysokých Tatrách či do banských miest. Zo Slovenska si odnesú aj zážitky z návštev hradov a zámkov, prírodných pamiatok či mestských centier. „Teší ma, že záujem o slovenský jazyk a našu krajinu neprichádza len od našich susedov či slovanských krajín, ale napríklad aj z Ázie či spoza Atlantického oceánu. Verím, že i tohtoroční uchádzači sa budú na Univerzitu Komenského v Bratislave a na Slovensko radi vracať,“ uviedol rektor UK Karol Mičieta. Okrem Letnej univerzity slovenského jazyka v Centre ďalšieho vzdelávania UK sa na univerzite už tradične koná aj Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Jej 48. ročník, ktorý organizuje Filozofická fakulta UK, sa uskutoční od 5. do 25. augusta 2012.

ludovakultura.sk - SĽUK vytvoril encyklopédiu ľudovej kultúry na Slovensku

10. júla 2012 - (sita)

Unikátnu elektronickú encyklopédiu Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom na www.ludovakultura.sk spustil v týchto dňoch Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK). Elektronická encyklopédia tradičnej ľudovej kultúry obsahuje 1813 hesiel zoradených do 17-tich tematických skupín a 1842 ilustrácií - fotografií, filmových a zvukových ukážok najrôznejších súčastí tradičnej kultúry. Ako povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii šéf rezortu kultúry Marek Maďarič, webstránku, ktorá bude slúžiť obciam napríklad aj ako kontaktný bod na vznik archívu tradičnej ľudovej kultúry, predstavili s cieľom urobiť osvetu v oblasti tradičnej kultúry a upozorniť na dobré veci, na ktorých sa robí. Minister kultúry upozornil, že folklór je len jednou časťou tradičnej ľudovej kultúry, jej súčasťou sú zvyky, odievanie, kuchyňa, remeslá. Práve o všetkých týchto podobách informuje encyklopédia. „Veľké množstvo týchto vecí, z ktorých nakoniec čerpáme a ani si to neuvedomujeme, nám pred očami zaniká alebo už aj doslova zaniklo a preto je veľmi užitočné, ak tieto veci dokumentujeme, archivujeme ich, ale dokážeme ich aj sprostredkovať nám a samozrejme aj našim potomkom,” povedal na tlačovej besede Maďarič. „Keďže spektrum tradičnej ľudovej kultúry je veľmi široké, chceli sme priniesť celé spektrum od architektúry po folklór,” doplnil ministra vedúci projektu Vladimír Kyseľ. Na vytvorení encyklopédie pracovalo 62 autorov a 10 redaktorov. Projekt vychádza z vládnej úlohy Koncepcia starostlivosti SR o tradičnú ľudovú kultúru schválenej v auguste 2007, pracovali na nej od roku 2008 Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry a Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Napriek tomu, že Slovensko sa dohovormi UNESCO zaviazalo ochraňovať tradičnú ľudovú kultúru, systematická ochrana u nás podľa ministra Maďariča do roku 2007 neexistovala. Najskôr vznikla spomínaná koncepcia a neskôr pri Národnom osvetovom centre koordinačné centrum, ktoré v súčasnosti pôsobí pod SĽUK-om. Aj keď v centre pracujú len dvaja ľudia, podarilo sa im už vydať tucet knižných titulov, z nich deväť ministerstvo školstva zaradilo medzi učebné pomôcky. Vlani vznikol Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, v ktorom je zatiaľ päť javov či artefaktov, napríklad Radvanský jarmok, či fujara a zoznam sa bude dopĺňať aj tento rok. Vrcholom snáh Koordinačného centra tradičnej ľudovej kultúry je práve prezentovaná encyklopédia, zdôraznil Maďarič. „Keď sa na tú stránku pozriete, podľa mňa budete rovnako fascinovaní ako som bol ja, keď som to videl. Je tam množstvo termínov, ktoré sú nám známe. Potom je tam iks vecí, o ktorých dnes, sa stavím, nemáme ani poňatia. Len tak náhodne - Viete, čo je to barchetárstvo? - Alebo viete, čo je to druganie?” opísal svoje dojmy z encyklopédie minister kultúry. Podľa hlavnej redaktorky encyklopédie riaditeľky Ústavu etnológie SAV Gabriely Kiliánovej má encyklopédia i medzinárodný význam. Môže slúžiť slovakistom a vedcom v celom svete. „Podľa mojich vedomostí je toto jediná elektronická encyklopédia tradičnej ľudovej kultúry v Európe,” povedala. Tí, čo na projekte spolupracovali, urobili podľa ministra Maďariča „naozaj za málo peňazí veľa muziky”. Odhadom encyklopédia stála 140-tisíc eur, čo je zlomok v porovnaní s projektmi digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ocenil prácu SĽUK-u, ktorý podľa ministra nie je len umeleckým telesom, ale stáva sa kultúrnou inštitúciou. „Slovenská kultúra nie sú len herci a speváci, nakoniec aj oni stoja v konečnom dôsledku na tradičnej ľudovej kultúre, na našich koreňoch, na často naozaj veľkej originalite a inovatívnosti našich predkov,” dodal Maďarič. Elektronická encyklopédia Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom je len prvou časťou projektu. Pokračovať bude súpisom - vytvorením centrálnej databázy informácií o tradičnej ľudovej kultúre a treťou časťou bude vybudovanie archívu tradičnej ľudovej kultúry. Archív tradičnej ľudovej kultúry bude vznikať v spolupráci s obcami, ktoré dajú podnety odborníkom na zaznamenanie svojich unikátnych prejavov tradičnej kultúry. O príprave archívu sa obce môžu dozvedieť viac cez webstránku encyklopédie alebo sa môžu informovať na ministerstve kultúry.

Len sľuby

16. júla 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Je skoro umenie do takého krátkeho textu vtesnať toľko klamstiev. Nejde ani tak o mýtus o tisícročnom úsilí národa o svojbytnosť, skôr o ďalšiu vetu deklarácie o zvrchovanosti, sľubujúcu, že budú jej autori a prijímatelia „rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta”. To, že tieto slová nikdy ani trochu nemysleli vážne, nedokázal vzápätí len Vladimír Mečiar. Odvtedy to už stihli ukázať aj poslední politicky aktívni „deklaranti”: Robert Fico s výdatnou pomocou Ivana Gašparoviča. Teda aspoň za prvej Ficovej vlády. Premiérova obrovská hrdosť na jeho podiel pri prijímaní deklarácie však vyznieva dosť varovne aj na začiatku druhého vládneho obdobia. Deklarácia totiž nepripravovala pôdu ani tak pre nezávislosť Slovenska, ako pre nacionálne a nedemokratické vládnutie na Slovensku. Stačí sa pozrieť na tých, čo sa k nej dodnes hlásia, aby to bolo každému úplne jasné.

Maďari zaviedli transakčné poplatky

10. júla 2012 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu včera schválili zavedenie poplatkov za finančné transakcie. Pôvodný návrh rozšírili aj na finančné úkony v rámci Maďarskej národnej banky a štátnej pokladnice. Dôvodom vraj je, že väčšina špekulatívnych peňazí sa nepohybuje medzi bankami, ale sa nachádza v centrálnej banke. Vláda očakáva od zavedenia poplatkov ročný príjem vyše 300 miliárd forintov (1,036 miliardy eur), ktoré chce použiť na ochranu a vytvorenie nových pracovných miest. Poplatky sa nebudú vyberať za hotovostné vklady v bankách, pri medzibankových prevodoch a pri obchodovaní s cennými papiermi.

V Maďarsku stúpol počet zlikvidovaných firiem

12. júla 2012 - (tasr)

V prvom polroku tohto roka vyhlásilo v Maďarsku bankrot 2,9 % podnikov. Pre likvidáciu sa rozhodli majitelia rekordného počtu 18.249 spoločností, čo je o 61 % viac ako v rovnakom období vlani. Uviedol to dnes ľavicový denník Népszava, odvolávajúc sa na informácie podnikového servera feketelista.hu. Najviac konkurzov bolo v Novohradskej župe z 5888 podnikov zlikvidovali 4,1 %. Najmenej likvidácií bolo v Komáromsko-Ostrihomskej župe, kde z celkového počtu 17.119 podnikov zbankrotovalo 1,1 %. Za prvých šesť mesiacov 2012 založili v Maďarsku 13.055 nových spoločností, čo je o niečo viac ako polovica počtu nových podnikov založených v prvom polroku 2011. Podľa servera od začiatku tohto roka sú náklady na založenie novej spoločnosti vyššie a podmienky sa sprísnili, preto mnohí založili svoje podniky koncom minulého roka.

Slováci prišli o dvoch veľkých investorov

Slováci prišli o viac ako tisícku nových pracovných miest. Tie u nás chceli vytvoriť dvaja noví investori, ktorí však nakoniec uprednostnili Poľsko a Maďarsko. Rozhodnúť mali najmä investičné stimuly.

Maďarský parlament prijal základné parametre rozpočtu

12. júla 2012 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu dnes prijali základné parametre návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2013. V schválenom návrhu figurujú príjmy vo výške 15,1 bilióna forintov (52,3 miliardy eur) a výdavky 15,7 bilióna forintov. Namiesto pôvodne plánovaného deficitu 677 miliárd forintov súhlasil parlament s deficitom vo výške 653 miliárd forintov, čo znamená 2,2-% deficit z HDP, uviedol maďarský server napi.hu. Za návrh, ktorý predložil rozpočtový výbor vo štvrtok popoludní, hlasovalo 252 zákonodarcov a 49 bolo proti. Výdavky stúpli oproti pôvodnému návrhu o 257 miliárd forintov a príjmy stúpli o 284 miliárd forintov. V konečnom dôsledku znížili deficit zo 677 miliárd na 653 miliárd forintov. Minister hospodárstva György Matolcsy skoré prijatie parametrov rozpočtu zdôvodnil snahou vlády „sprehľadniť maďarskú hospodársku politiku uprostred krízy eurozóny”. Vyhlásil, že Maďarsku sa podarilo v uplynulých mesiacoch vzdialiť od krízy, napriek tomu sa ho kríza dotýka, pretože jeho vonkajšie trhy sa nachádzajú najmä v eurozóne. Podľa ministra hospodárstvo v tomto roku bude stagnovať a na budúci rok už bude môcť rásť. Pri septembrovom konečnom hlasovaní o rozpočte by sa uvedené čísla už nemali meniť.

Maďarsko si bude s Chorvátskom vymieňať údaje z radarov

13. júla 2012 - (tasr)

Medzi Maďarskom a Chorvátskom vznikla politická dohoda o tom, že si vzájomne poskytnú údaje radarov, čím sa prehĺbi vzájomná integrácia systémov vzdušnej obrany. V Budapešti to vyhlásil maďarský minister obrany Csaba Hende, ktorý rokoval so svojím chorvátskym partnerom Ante Kotromanovičom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Hende povedal, že cieľom uvedenej dohody je dosiahnuť účinnejšiu obranu, ktorá bude súčasne finančne menej náročná. Maďarsko a Chorvátsko zriadia komisie expertov, ktoré vypracujú detaily vzájomnej spolupráce. Chorvátsky minister poznamenal, že Maďarsko a Chorvátsko sú dve malé susedné krajiny a výmena informácií radarov je účinným prostriedkom vzdušnej obrany pre obe krajiny. Dodal, že im to pomôže aj znížiť náklady. Ministri v súvislosti s bezpečnostnou situáciou západného Balkánu konštatovali, že najdôležitejším činiteľom stability je zachovanie možnosti euroatlantickej integrácie pre tamojšie krajiny. Hende pripomenul, že Maďarsko a Chorvátsko sú zaviazané k plneniu úloh v Afganistane. Spoločný výcvik chorvátskych, maďarských a českých pilotov vrtuľníkov podľa jeho slov umožňuje, aby neskôr títo cvičili afganských pilotov helikoptér. Podľa Kotromanoviča Maďarsko i Chorvátsko boli v uplynulých rokoch prítomné v Afganistane, ale aj v Kosove, pričom úzko spolupracovali a vzájomne si vymieňali skúsenosti pri plnení tamojších úloh.

Slovenské domácnosti sú v pomere k HDP zadlžené najmenej v eurozóne

15. júla 2012 - (tasr)

Slovenské domácnosti sú v rámci krajín eurozóny zadlžené najmenej. Tvrdí to Poštová banka na základe údajov Eurostatu. „Úvery slovenských domácností dosiahli na konci roka 2011 úroveň 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo iba necelú štvrtinu nášho hrubého domáceho produktu,” uviedla banka. Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Kým každý Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur, tak štát svojim veriteľom dlhoval v prepočte na každého obyvateľa krajiny 5530 eur. „Bežní ľudia zväčša investície starostlivo zvažujú a pri svojich výdavkoch často prepočítavajú každý jeden cent. V prípade štátov ale fungovanie na dlh už akosi zľudovelo,” konštatovala spoločnosť. Domácnosti sú v porovnaní s krajinami v eurozóne menej zadlžené v 11 prípadoch. Relatívne málo zadlžené v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) sú popri slovenských domácnostiach aj domácnosti v Slovinsku a Belgicku. Na konci roka 2011 svojim bankám dlžili sumy predstavujúce necelú tretinu HDP. „Aj v ich prípade platí, že dlh vlády je vyšší ako dlh domácností. Verejný dlh Belgicka sa na konci minulého roka nebezpečne priblížil k magickej hranici 100 % HDP,” konštatovala banka. V pomere k HDP sú najviac zadlžené domácnosti Cypru. Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali na konci minulého roka 134,6 % HDP ekonomiky. Cyprus je tak zároveň s verejným dlhom na úrovni 71,6 % HDP jednou zo šestice krajín, ktorých domácnosti sú zadlžené viac než ich vlády. Ďalšími takýmito krajinami eurozóny sú Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko a Estónsko. V prípade Estónska a Luxemburska je tento fakt predovšetkým dôsledkom dobrého hospodárenia vlád, a teda nízkeho verejného dlhu. „Práve tieto dve ekonomiky majú totiž v pomere k HDP najnižší verejný dlh v eurozóne,” upozornila spoločnosť. V prípade najviac zadlžených štátov ako napríklad Taliansko je dlh obyvateľov voči bankám trikrát menší než dlh štátu. Ten vlani predstavoval úroveň 120,1 % HDP. Grécko dosiahlo na konci minulého roka aj pre pomoc z eurovalu verejný dlh na úrovni 165,3 % HDP. „Gréckym domácnostiach síce život na dlh nie je úplne cudzí, avšak zadlžené sú stále v menšej miere ako ich štát a na konci minulého roka ich dlhy dosahovali necelých 60 % HDP,” informovala banka.

Orbán neustúpi Európskej únii

„V Maďarsku nebude daň z majetku a ani daň z nehnuteľnosti“

10. júla 2012 - (tasr)

V otázke zavedenia dane z majetku a dane z nehnuteľnosti určite Maďarsko neustúpi Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Európskej únii. Vyhlásil to dnes v rozhovore pre maďarskú komerčnú spravodajskú televíziu HírTV maďarský premiér Viktor Orbán. Predseda vlády tiež oznámil, že trvá na zachovaní dane z finančných transakcií. Orbán dodal, že Európska centrálna banka má právo iba na vyjadrenie názoru, nemôže však vetovať zákon prijatý maďarským parlamentom. V súvislosti s daňou z nehnuteľnosti konštatoval, že tá v Maďarsku existuje a príjmy majú z neho samosprávy, nie však štátny rozpočet. MMF bude od Maďarska na rokovaniach o úverovom rámci, ktoré sa majú začať 17. júla, požadovať zavedenie dane z nehnuteľnosti, zníženie daní ľudí s nízkymi príjmami, zníženie bankovej dane a zrušenie krízových daní. Uviedol to dnes maďarský hospodársky server Hvg.hu odvolávajúc sa na dokument získaný z kruhov Európskej komisie.

MMF bude od Maďarska žiadať daň z nehnuteľnosti a zníženie určitých daní

10. júla 2012 - (tasr)

Medzinárodný menový fond bude od Maďarska na rokovaniach o úverovom rámci, ktoré sa majú začať 17. júla, požadovať zavedenie dane z nehnuteľnosti, zníženie daní ľudí s nízkymi príjmami, zníženie bankovej dane a zrušenie krízových daní. Uviedol to dnes maďarský hospodársky server Hvg.hu. Podľa servera, ktorý získal príslušný dokument z prostredia Európskej komisie (EK), bude musieť ďalej maďarská vláda zrejme odsúhlasiť s Bruselom rozpočet na rok 2013, ako aj upraviť niekoľko dôležitých opatrení, ktoré kabinet prijal. Kritériá MMF a EÚ pre uzatvorenie dohody s Maďarskom o úverovom rámci v hodnote 10 - 15 miliárd eur smerujú v prvom rade k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu, zlepšeniu investorského prostredia či odstráneniu nedostatkov v oblastiach pracovného trhu a vzdelávania, konštatoval Hvg.hu.

Győr v maloobchode profituje z blízkosti Slovenska

10. júla 2012 - (tasr)

Blízkosť Slovenska vytvára na maloobchodnom trhu v Győri oproti iným vidieckym mestám v Maďarsku mimoriadne priaznivú situáciu. Mesto jednoznačne profituje z nákupnej turistiky prichádzajúcej z najbohatšieho regiónu Slovenska, uvádza dnes maďarský ekonomický server Privátbankár.hu. Győr disponuje maloobchodnými priestormi v štyroch nákupných centrách s celkovou rozlohou takmer 76.000 štvorcových metrov, čím sa zaraďuje na tretiu priečku v rebríčku vidieckych miest. Väčšiu celkovú rozlohu nákupných centier majú iba Debrecín a Segedín. Vzhľadom na slabý kurz forintu voči euru a na silnejúcu citlivosť na ceny záujem slovenských zákazníkov o nákup v Győri vydrží aj v budúcnosti, píše server. Győr, ktorý má 131.000 obyvateľov, je po Budapešti a Székesfehérvári najbohatším župným sídlom. Má nízku mieru nezamestnanosti a jeho obyvatelia majú v celoštátnom meradle nadpriemerné príjmy. Na 1000 obyvateľov v ňom pripadá 585 štvorcových metrov predajnej plochy, čo je v rámci Maďarska najvyšší pomer.

Na Šomoške sa usadili aj Turci - Cez hrad rovno do Maďarska

13. júla 2012 - (Plus jeden deň)

Poslednou zastávkou náučného chodníka je hrad Šomoška. Vo výške 460 metrov ho postavili po tatárskych vpádoch na prelome 13. a 14. storočia. Okrem krásneho výhľadu vám ponúka aj rýchly prechod do cudziny. Na hrade sa vystriedali viacerí majitelia, nikdy však nebol kráľovským hradom. V roku 1573 ho obsadili Turci, ktorí v tom čase už ovládali aj Fiľakovský hrad. Zo Šomošky ich vyhnali až po dvadsiatich troch rokoch. Neskôr hrad prestavali a opevnili. Postupne ho obsadili rákócziovské i cisárske vojská, hrad v bojoch poškodili a začal chátrať. Na rozhraní 19. a 20. storočia ho zbúrali. Z ruín vstal až v roku 1972, keď sa tu začali konzervačné práce. Odvtedy ho opravujú, aby bol prístupný turistom. Ročne ich zavíta na hrad asi 20-tisíc. Veď z hradných múrov si vychutnáte krásny výhľad do širokého okolia, na vrchy Šiatora a rozsiahly lávový pokrov Mača. Buďte však opatrní, lebo celá prehliadka je na vlastné nebezpečenstvo. Stačí 50-metrová prechádzka popod hradné múry a dostanete sa do Maďarska, kde sa v malej dedinke môžete občerstviť, ale si aj zašportovať.

Slovenskí a maďarskí vojaci v Koceľovom Blatnohrade

15. júla 2012 - (Pavol Vitko - Katolícke noviny)

V maďarskom Zalavári (Blatnohrade) sa 9. júna stretu vojaci maďarských a slovenských ozbrojených síl pod vedením vojenských biskupov Lászlóa Bíróa a Františka Rábeka Účastníci si spoločne uctili pamiatku svätých Cyrila a Metoda, ktorí tam pobudli v roku 867 na ceste do Ríma. Na tamojšom kedysi močaristom území sa po vyhnaní z Veľkej Moravy usadil knieža Pribina. V Blatnohrade, ktorý sa nachádzal na území ovládanom Franskou ríšou, po Pribinovi vládol jeho syn Koceľ, panónske knieža. V Koceľovej pevnosti neďaleko južného cípu Balatonu na jeho žiadosť solúnski bratia vo viere a vpíšme vyškolili pol stovky žiakov. V Zalavári sú v súčasnosti odkryté základy blatnohradskej pevnosti a Baziliky sv. Hadriána. Stojí tam aj stĺp so sochami vierozvestov, pri ktorom sa konala prvá časť stretnutia. „Nás Maďarov a Slovákov spája dlhá minulosť a treba si ju pripomínať na budovanie dobrých vzťahov,” povedal L. Bíró. „Tento deň je významným krokom Slovákov smerom k Blatnohradu a posilneniu našej cyrilo-metodskej tradície. Je to aj krok k upevneniu partnerstva s našimi maďarskými priateľmi,” zdôraznil F. Rábek. Zo Slovenska do Zalaváru pricestovali vojaci aj hasiči, policajti a ich rodinní príslušníci. Slávnostnú atmosféru umocnila vojenská hudba Maďarských protivzdušných síl a čestná stráž Ozbrojených síl SR. Biskup Bíró avizoval, že o rok by na pamätné miesto rád pozval aj vojakov z Chorvátska, zo Slovinska či z ďalších krajín, letore majú k svätým Cyrilovi a Metodovi najbližšie. Biskup Rábek uviedol, že rok 2013 sa spája s 1150. výročím príchodu vierozvestov na územie Slovenska a aj Zalavár sa pre slovenských vojakov stane súčasťou tohto výročia. Na dôvažok - svätú omšu na základoch Koceľovej baziliky síce nedávno slávil domáci kňaz, ale v medzinárodnom rozmere sa tak stalo s najväčšou pravdepodobnosťou po dlhých 1146 rokoch.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/792-szent-cirill-es-szent-metod-emlekezete-zalavaron

Facky ženskej slovenčine

Dobrý deň pán Slováková, vitajte pani Slovák!

10. júla 2012 - (Jozef Schwarz - Extra plus)

Písať a hovoriť po slovensky je právo a prirodzená povinnosť aj v prípade ženských priezvisk. Žiaľ, globalizačný vplyv angličtiny sa čoraz častejšie prejavuje aj tu. Denne sa presviedčame o pokračujúcej neúcte našich médií a politikov, ale aj časti verejnosti k slovenčine, ktorá je štátnym jazykom a tento fakt je zakotvený aj v Ústave SR. Pri sledovaní správy o tragédii v Nórsku verejnoprávna televízia najprv predstaví nórsku policajnú komisárku a jej meno v titulku uvedú s príponou -ová. Následne však predstavia jednu z napadnutých dievčin, ktorej meno je v mužskej podobe, bez -ová. Nepochopiteľné. Aj Pravda v elektronickej podobe len sem-tam prináša ženské priezviská s koncovkou -ová, väčšinou sú mužatky. A nie sú to len tieto dve médiá.

Boj proti veterným mlynom?

Už niekoľko rokov sledujem pri časti vydavateľov dešpekt k slovenskému prepisu mien zahraničných autoriek. A nielen v prípade už akosi zdomácnených autoriek ako je Agatha Christieová - pri nej sa používa priezvisko bez -ová. Že to nebolo vždy tak, dokazujú niektoré vydania jej kníh. Prekladatelia a vydavatelia niekedy tvrdia, že slovenský prepis mena autorky narušuje jej práva, že je to skomolenie a neviem čo ešte. A preklad jej diela do slovenčiny nie je skomolenina? Hotovou pohromou je listovanie televíznymi programami v časopisoch. Vo všetkých filmoch zvyčajne hrajú „len” muži. Prečo tlačia program v slovenčine, keď nie je v slovenčine? Podobné excesy sa vyskytujú pri propagácii a predstavovaní zahraničných umelkýň, dokonca aj političiek. Najvýraznejšie sa to prejavuje na plagátoch Slovenského národného divadla. Všetky zahraničné umelkyne, ale aj časť našich je v programoch bez -ová. Až na výnimku. Edita Grúberová sa necíti menejcenná so slovenským tvarom ženského priezviska ani na Západe. Nedávny príklad: Múzeum v Modre predstavuje zbierku, ktorú pripravila Dr. Claudia Peschel-Wachová, no na pozvánke je meno v mužskom tvare. Takéto porušovanie pravidiel slovenčiny je na dennom poriadku. To nemáme ani kúska národnej (nie nacionalistickej) hrdosti? Je to príznačné pre absolútnu väčšinu nielen médií, ale aj inštitúcií, ktoré sú povinné rešpektovať zákony našej vlasti. Prečo? Je to len ľahostajnosť, alebo zámer ublížiť slovenskému jazyku, ktorý má navyše zaručenú ochranu svojej dorozumievacej čistoty na ústavnej úrovni? Preto sa nečudujte môjmu tvrdohlavému boju proti veterným mediálnym a politickým mlynom verejného života, ktoré melú slovenčinu veľmi nahrubo a s množstvom špiny.

Jedinečnosť jazyka

Používanie slovenského jazyka upravujú mnohé zákonné normy. Ja ako dobrý občan Slovenskej republiky ich rešpektujem všetky, aj zákon o štátnom jazyku spolu s pravidlami slovenského pravopisu, zákon o matrike, zákon o mene a priezvisku, plne rešpektujem aj v súčasnosti nevydarene novelizovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Tak prečo tieto zákony nerešpektujú najmä tí, čo sú za to profesionálne platení? Odborníčka na slovenčinu Katarína Habov štiaková v mimoriadne vydarenej knihe Slovenčina známa i neznáma napísala: „Slovenská forma ženského priezviska je len jedna, nezáleží na tom, či ide o meno slobodného dievčaťa alebo vydatej ženy či vdovy. V slovenčine sú priezviská dievčat a žien vždy zhodné; vždy sa tvoria od mužského priezviska príponou -ová. Zakončenie na -ová majú aj ženské priezviská neslovenského pôvodu. Ak má slovenské priezvisko tvar prídavného mena, napríklad Červený, ženský tvar priezviska sa tvorí analogicky ako pri prídavných menách, teda pani Červená.” To je celá múdrosť! Vidí sa mi, že by si to mohli zapamätať aj politici. O novinároch mám vyššiu mienku. A, samozrejme, aj vydavatelia, múzejníci, orgány štátnej a verejnej správy. Nerešpektuje sa to len vo dvoch prípadoch. Prvým sú peniaze a tu niet pomoci. Druhým ľahostajnosť a tu sa pomôcť dá. Vážení priatelia, rešpektujme našu reč - slovenčinu. Veď konkrétny jazyk je zvyčajne základným rozlišovacím znakom organizovaného spoločenstva ľudí - štátu. Dá sa povedať, že všetci ľudia sú bratia, všetky národy sa skladajú z ľudí, biologická podstata človečenstva je totožná. Globalizácia dosiahla také rozmery, že napríklad svetová hospodárska kríza, reality šou, internet, že ani životy ľudí a spoločenstiev na zemeguli sa zásadne nerozlišujú, aspoň nie v médiách. Bohužiaľ, ani v politike. Jediné, čo je jedinečné, je jazyk. Jazyk je to, čo dáva - spoločenstvám ľudí ním hovoriacim a územiam nimi obývaným oprávnenie na osobitnú, často aj štátnu existenciu. Aj naši euroatlantickí susedia - a nielen oni - sa o svoj jazyk starajú. Niektorí, napríklad južní susedia to povýšili skoro na náboženský symbol. Prísne protestujú proti používaniu prekladov a prepisov osobných mien a priezvisk, ako aj miestopisných názvov v inom jazyku ako v ich.

Zákon hovorí jasne

Ako som už spomenul, jazyk je jedinečnosťou inak už uniformovaného sveta. Je to charakteristické aj pre Slovensko. Práve slovenčina, slovenský jazyk a myslenie v slovenčine je to, čím naša krajina - Slovensko prispieva do pokladnice svetového bohatstva. A nepoužívať ju, dokonca ju strácať, je neodpustiteľné. Platí to pre všetky nosiče a nositeľov slovenčiny aj pre politikov a novinárov. Dokonca nám to prikazuje aj zákon o štátnom jazyku. Ten v paragrafe 3 s príznačným názvom Používanie štátneho jazyka v odseku 3 uvádza: „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 používajú štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku; popri štátnom jazyku môžu používať v informačných systémoch aj iný jazyk, ak tak ustanoví osobitný predpis.” Napriek tomu prichádza k „mužneniu” žien. Prečo? Neprajníci správneho slovenského používania ženských priezvisk sa odvolávajú na paragraf 16 zákona o matrikách, ktorý však konštatuje iba toto: „Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania.” Zákon jasne a jednoznačne hovorí o zápise do matriky, ženské priezvisko sa zapíše: do rodného listu, do pasu, do občianskeho preukazu, do knihy narodení a podobne. Ale v bežnej slovenskej hovorovej a písanej „prevádzke” sa náš jazyk používa podľa svojich platných jazykových pravidiel. Alebo argumentujú zákonom o mene a priezvisku. Ten však hovorí: „Zmena priezviska sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu...” A ako sa prejavuje zmena priezviska? Zasa len úradným zápisom. Čiže povoľuje sa zapisovať do našich pasov, našich občianskych preukazov, našich matričných kníh narodených, a keď nechcú zomrieť ako Slováci, aj do kníh zomrelých v súlade so štátnym jazykom tej-ktorej krajiny, kde sa náš občan stal aj ich občanom. Ale to je všetko. Tým sa končí naša tolerancia pri prznení slovenčiny! Úradný papier znesie všetko, no ďalšie znásilňovanie nášho slovenského jazyka nám nemôže prikázať ani zákon. Opakujem, v slovenských písaných a hovorených textoch je aj Hillary Clintonová Clin tonovou a Indira Gándhiová Gándhiovou, o našich a nielen maďarských spoluobčiankach Bauerovej, Pfundtnerovej, Fábryovej, Wienkovej, Schle singe rovej a podobne ani nehovoriac. A používa sa ešte jeden pseudoargument želanie ženy. Ale dodržiavanie zákonov či právo používať slovenčinu v slovenskom hovorenom či písanom texte nespočíva na individuálnej ochote či blahovôli občanov, a to ani v prípade zákona o štátnom jazyku a súvisiacich zákonov. Preto používanie ženského priezviska s -ová nezávisí od toho, či to dotyčné osoby povolia či nepovolia. Je naším prirodzeným právom a povinnosťou hovoriť a písať v slovenčine. Poznámka na záver: Existuje taký štát vo svete a v jeho právnom poriadku zákon, ktorý povolí zmenu priezviska, pričom zmenou sa má dosiahnuť priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, napríklad Slovenskej republiky? Čiže zapísať slovenský tvar? Pripúšťajú to zákony USA, Veľkej Británie, Nemecka, Maďarska, Francúzska? A skončím citátom z platného znenia zákona o štátnom jazyku, ktorým zákonodarca odôvodňuje jeho prijatie: „Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky, uzniesla sa na tomto zákone...” Zdá sa, že „mužnenie” žien nemusí byť nevyhnutnosťou. A nebolo by od veci, keby pravidlá slovenského jazyka platili vždy a za každých okolností...

Pohoda priniesla opäť skvelý program a zábavu

Šestnásty ročník festivalu Pohoda, ktorý sa konal začiatkom júla na trenčianskom letisku, je minulosťou. „Festival bol pre nás krásny,“ povedal o podujatí jeho riaditeľ Michal Kaščák.

Nech žije pohoda a britská gitara!

Šestnásty ročník hudobného festivalu Bažant Pohoda bol opäť výnimočný. Návštevníci si počas troch dní mohli zgustnúť na viacerých lahôdkach. Organizátori Pohody dobre vedia, že žánrová rozmanitosť sa vypláca - tento rok však zrejme víťazili borci z Britských ostrovov!

Festival Pohoda pomohol aj neziskovkám, vyzbieralo sa vyše 17 000 eur

Návštevníci najväčšieho slovenského hudobného festivalu Bažant Pohoda v Trenčíne aj tento rok podporili projekty neziskových organizácií v kaviarni Dobrá krajina. Výťažok zo zbierky, ktorú organizovala Nadácia Pontis, predstavuje 17.087 eur a poputuje na sedem dobročinných projektov.

Na Pohode uviedli Liverpoolské oratórium Paula McCartneyho

Úvod tretieho, záverečného dňa 16. ročníka trenčianskeho multikultúrneho festivalu Bažant Pohoda 2012 patril britskej hudobnej legende Paulovi McCartneymu a jeho Liverpoolskému oratóriu. V tomto unikátnom diele sa na pravé poludnie predstavilo takmer 180 účinkujúcich umelcov, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu s dirigentom Walterom Attanasim, Spevácky zbor Lúčnica, Detský spevácky zbor Pressburg Singers a sólisti Slovenského národného divadla Miriam Garajová, Terézia Kružliaková a Martin Malachovský, ale aj operný spevák Miroslav Dvorský. Dielo má osem častí - vojna, škola, krypta, otec, svadba, práca, kríza, mier. Obsahuje viacero McCartneyho autobiografických prvkov, ku ktorým patria detstvo v Liverpoole či školské roky na Liverpoolskom inštitúte, stretnutie s budúcou manželkou. Podľa McCartneyho je to príbeh, ktorí zažili mnohí z nás.

Košice a Miškovec budú riešiť zmeny počasia

14. júla 2012 - (sita)

V rámci cezhraničnej spolupráce Slovensko - Maďarsko sa bude realizovať projekt Partnerstvo pre znižovanie dopadov klimatickej zmeny pre rozvoj, do ktorého sa zapojila najväčšia košická mestská časť Západ a mesto Miškovec. Partnermi sú v ňom aj Karpatský rozvojový inštitút a Združenie Zelená akcia (Zöld Akció Egyesület). Projekt schválil monitorovací výbor v Budapešti a jeho celkové náklady sú 126 000 eur. Mestská časť Košice - Západ bude mať pre realizáciu svojich aktivít projektu k dispozícii sumu 68 000 , z čoho vlastné päťpercentné spolufinancovanie je vo výške 3 400 eur. Predpokladaná doba trvania projektu je 12 mesiacov, od septembra 2012 do augusta 2013. Cieľom projektu okrem iného je zvýšiť poznanie a vedomosti o problémoch vyplývajúcich zo zmeny klímy, vytvoriť pilotné strategické plány pre zmiernenie dopadov klimatických zmien pre mestá Miškovec a Košice, rozšíriť iniciatívu, poznatky a skúsenosti na celé cieľové územie a aj za jeho hranice. Ako výstupy projektu sú plánované odborné príručky, vytvorenie poradenských centier, semináre a prípadová štúdia so zameraním na prejavy klimatických zmien (vlny horúčav, prívalové dažde, záplavy, veterné smršte) a ich dopadov na rozvoj.

Diskár Fazekas zrejme dopoval, hrozí mu koniec kariéry

11. júla 2012 - (tasr)

Maďarský diskár Róbert Fazekas sa zrejme previnil voči dopingovým pravidlám už druhýkrát počas kariéry a na OH do Londýna s najväčšou pravdepodobnosťou nepocestuje. Atlét v utorok popoludní nefiguroval na aktualizovanej nominačnej súpiske Maďarského olympijského výboru (MOB), pričom sa objavila informácia, že jedného z maďarských športovcov v rámci mimosúťažnej kontroly pozitívne testovali na zakázanú látku stanozolol. Podľa maďarského reglementu však meno dopingového hriešnika môžu úrady zverejniť až po pozitívne testovanej B-vzorke. „Meno športovca nesmie byť zverejnené až do právoplatného ukončenia celého procesu,” napísal v oficiálnom stanovisku MOB, ktorý zredukoval počet vyslaných športovcov zo 159 na 158. Konečnú nomináciu do Londýna zverejní olympijský výbor v stredu. Fazekasova prvá kauza z roku 2004 pobúrila celé Maďarsko a vyvolala rozsiahle kontroverzie. Diskár po tom, čo vyhral olympijskú súťaž v Aténach, dokázal dopingovým komisárom odovzdať namiesto 75 len 25 mililitrov moču. Tým porušil striktné predpisy a o zlatú medailu prišiel, pričom si musel odpykať aj dvojročný dištanc. V súčasnosti 36-ročný skúsený pretekár sa však vrátil do vrhačského kruhu, v Pekingu na OH 2008 skončil na 8. mieste a po splnení olympijského A-limitu dokonca v Londýne poškuľoval aj po medaile, pripomenul denník Nemzeti Sport. Ak sa potvrdí jeho pozitívny nález aj v B-vzorke, Fazekas sa zrejme poberie na športový dôchodok. Podľa pravidiel MOB totiž druhé dopingové previnenie nesie so sebou automaticky doživotný zákaz pretekania.

Nové Zámky vstúpia do MOL Ligy ako Ice Tigers

10. júla 2012 - (tasr)

Hokejisti HC Nové Zámky budú v novej sezóne pôsobiť v nadnárodnej MOL Lige, k názvu im pribudne aj prívlastok Ice Tigers. Ako informuje oficiálna stránka klubu, na najbližšom zasadnutí výkonného výboru SZĽH by sa Novozámčania mali dočkať aj súhlasného stanoviska. Druhým slovenským účastníkom v súťaži bude HK 38 Dubnica. „MOL Liga sa často nie celkom presne označuje ako maďarská liga, pretože v skutočnosti ide o nadnárodnú súťaž v rámci Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF, ktorej účastníkmi boli do uplynulej sezóny kluby z Maďarska a Rumunska. Okrem toho tieto kluby hrajú vo svojich krajinách aj svoje národné súťaže, takže ide jednoznačne o nadnárodnú ligu. Okrem domácich hokejistov v nej pôsobí asi dvadsať Slovákov, ďalej niekoľko Kanaďanov, Švédov, Fínov, Čechov a Rusov,” povedal pre stránku Marián Lukáčik z vedenia novozámockého klubu a pokračoval: „Generálnym partnerom ligy je spoločnosť MOL, podľa ktorej je liga pomenovaná. Od nasledujúcej sezóny dochádza k rozšíreniu ligy o ďalšie mužstvá z iných štátov, čím dosiahne počet 10 účastníkov. Budú v nej štartovať štyri maďarské kluby - Ferencváros Budapest, Ujpesti Budapest, Miskolc JSE, Dunaújváros AC, ďalej tri rumunské kluby - Steaua Rangers Bukurešť, SCM Brašov, HSC Csikszereda. Pristúpiť by mal najúspešnejší srbský klub Partizan Belehrad a tiež slovenské kluby HC Nové Zámky a HK 38 Dubnica. V budúcnosti je predpoklad rozšírenia MOL Ligy o niektoré slovinské a chorvátske kluby.” Hlavným trénerom Ice Tigers sa stal Róbert Spišák, meno prvého asistenta oznámi vedenie neskôr a druhým asistentom bude Szabó István Pál-Coca z Maďarska. Prípravu na ľade odštartuje tím začiatkom augusta a koncom mesiaca by sa mal vykryštalizovať základný káder pre MOL Ligu. Samotná súťaž štartuje 7. septembra a skončí zápasmi play off koncom marca.

Od januára 2013 môže maďarská polícia predviesť záškoláka riaditeľovi školy

12. júla 2012 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu dnes schválili iniciatívu ministra vnútra Sándora Pintéra, podľa ktorej bude môcť polícia predviesť riaditeľovi školy žiaka neospravedlnene chýbajúceho z vyučovania. Ako o tom informovala maďarská tlačová agentúra MTI, za úpravu policajného zákona účinného od 1. januára 2013 hlasovalo 252 zákonodarcov, proti bolo 43 a zdržalo sa 33 poslancov. Podľa tohto zákona „polícia bude z iniciatívy prevádzkovateľa školy spolupracovať v záujme zachovania poriadku základných a stredných škôl“. Ak žiak vo veku do 14 rokov nedokáže predložiť potvrdenie od školy, lekára, prípadne od rodiča, že z vyučovacích hodín chýba ospravedlnene a ak s ním nie je prítomná dospelá osoba, potom policajt po predbežnej konzultácii so vzdelávacím zariadením ho môže predviesť riaditeľovi školy, cituje MTI z ustanovenia prijatej novely.

Maďarská polícia zadržala podozrivého z vraždy policajnej psychologičky

16. júla 2012 - (tasr)

Maďarská polícia v nedeľu zadržala 26-ročného muža, ktorý je podozrivý z vraždy policajnej psychologičky Kati Bándyovej. Uviedla to dnes polícia Baraňskej župy s tým, že muž sa k činu priznal. Viaceré regionálne médiá v nedeľu napísali, že polícia zadržala niekoľko osôb. Polícia uviedla, že napriek priznaniu podozrivého pokračujú v intenzívnom pátraní a verejnosť budú informovať až po zadržaní všetkých podozrivých. Minister vnútra Sándor Pintér v nedeľu pre maďarskú komerčnú spravodajskú televíziu Hír TV povedal, že kriminalisti sú na stope vrahovi a v priebehu nadchádzajúcich dní ho zadržia. Bándyovú v Pécsi zaškrtili a podľa nepotvrdených informácií aj znásilnili. Celoštátne veliteľstvo polície minulý týždeň vypísalo odmenu jeden milión forintov (3463,2 eur) za informácie, ktoré by viedli k odhaleniu vraha. Telo nezvestnej našiel minulú stredu medzi kríkmi v mestskej časti Ledina okoloidúci muž. Kriminalisti telo identifikovali v ten istý deň. Na vyšetrenie prípadu vytvorili na kriminalistickom oddelení polície Baraňskej župy špeciálnu skupinu vyšetrovateľov. Polícia minulý utorok zverejnila pátranie po 25-ročnej nezvestnej, ktorá odišla v noci zo soboty na nedeľu sama pešo z miestnej pivárne, kde oslavovala s partiou kamarátove narodeniny. Domov však nedorazila. Otec s ňou hovoril telefonicky v sobotu večer. Ženu ešte zaznamenala bezpečnostná kamera na pécsskej ulici Király niekoľko stoviek metrov od jej bydliska.

Messi zažaluje maďarský časopis za vymyslený rozhovor

15. júla 2012 - (sita)

Futbalista španielskeho klubu FC Barcelona Lionel Messi hrozí žalobou maďarskému magazínu Képes Sport. Informoval o tom portál goal.com. Maďarský časopis mal podľa Messiho vymyslieť a uverejniť ním poskytnutý rozhovor, v ktorom uviedol, že jeho spoluhráči v Barcelone si mysleli, že je hlúpy. Képes Sport argentínskeho reprezentanta citoval v tvrdení, že jeho kolegovia v mládežníckom tíme FC Barcelona vrátane Cesca Fábregasa a Gerarda Piquého si spočiatku mysleli, že mal ako teenager problémy. Messi mal takisto údajne poďakovať Brazílčanovi Neymarovi za pozitívne komentáre na jeho osobu. Lenže, trojnásobný držiteľ Zlatej lopty argentínskej televízii Teleam potvrdil, že tieto tvrdenia boli médiami vykonštruované. „Tento rozhovor sa nikdy neuskutočnil,” povedal Messi pre Teleam. „Chcem zdôrazniť, že som nikdy takýto rozhovor neabsolvoval. Využijem svoje právo a zažalujem Képes Sport,” dodal Lionel Messi. Messi sa v prvom predsezónnom zápase predstaví v drese barcelonského FC 24. júla proti nemeckému Hamburgu.