Zo slovenskej tlače - Február (I.) 2012

Orbán musí vidieť v Slovákoch spojencov - O povahe maďarskej politiky - „Šarvátky s Maďarskom sme nahradili dialógom“ - Mať pevnú hranicu - Vyšehradské otázniky - Slovenské stop Sólyomovi rieši súd - Pohár slovenský a maďarský - Malév po takmer 66 rokoch končí

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Orbán musí vidieť v Slovákoch spojencov

Gábor Takács / analytik (Nézőpont Intézet) - Kroky Orbána ohrozovali zahraničné záujmy

4. februára 2012 - (finweb.hnonline.sk)

- Čo je najväčší problém ekonomiky Maďarska? Prečo nestojí na vlastných nohách?

- Najdôležitejším krátkodobým problémom sú zlé vyhliadky rastu HDP. Tento rok to má byť podľa ekonómov niečo od plus jedného percenta do mínus dvoch percent. Dôvodom je hlavne európska kríza, ktorá ovplyvňuje náš exportný trh a tiež finančné perspektívy.

- Je pre vašu krajinu nutné dohodnúť si pôžičku od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie?

- Je to nutné ako poistka, nie pre skutočné financovanie - to by nám malo pomôcť financovať sa na trhoch pri nižších výnosoch než bez tejto dohody. Je vidieť, že Orbán prejavil ochotu ku kompromisom s EÚ, to zlepšilo šancu na pôžičku a trhy reagovali veľmi pozitívne - forint posilnil a štátne dlhopisy sa mohli predávať za nižšie výnosy.

- Myslíte si, že Maďarsko stojí pred hrozbou banktoru a hrozí mu osud Grécka?

- Tak to vôbec nie, a to aj bez získania balíka od EÚ a MMF dokáže Maďarsko financovať svoje záväzky, ale pri veľmi vysokých nákladoch, čo však znamená, že sa to môže ukázať ako neudržateľné v dlhodobom horizonte.

- Čo si myslíte o politike Viktora Orbána? Dostáva krajinu do väčších problémov?

- Samozrejme, že spôsobuje „problémy” v tom zmysle, že s vládou, ktorá aktívne sleduje záujmy svojej krajiny, je ťažšie rokovať ako s vládou, ktorá vždy hovorí „áno” (socialisticko-liberálna vláda v rokoch 2002-2010 to tak zvyčajne robila). Zároveň veľa Orbánových krokov ohrozovali zahraničné ekonomické záujmy (banková daň, krízová daň, znárodnenie druhého dôchodkového piliera...), väčšina týchto konfliktov však bola nevyhnutná pre dosiahnutie toho najlepšieho pre Maďarsko. Ak sa pozrieme na jeho politiku ako celok, nielen na kontroverzné otázky, ktoré sleduje zahraničná tlač ako mediálny zákon alebo zákon o centrálnej banke, vychádza z toho pozitívne. Štruturálne reformy, ktoré začali pred rokom a pol, môžu urobiť veľa pre modernizáciu Maďarska, aby sa hodilo do 21. storočia. Reforma samospráv, zdravotnej starostlivosti alebo predčasný odchod do dôchodku sú veci, ktoré robia prerozdeľovací systém efektívnejším a bránia hromadeniu štátneho dlhu. Tiež si nemyslím, že by bola ohrozená demokracia - to je niečo, čo je ľavicoví odporcovia hovoria, pretože teraz nemajú ako ovplyvniť legislatívu. Ale takto parlamentná demokracia funguje. A tí, ktorí ho najviac kritizujú, by chceli mať rovnakú dvojtretinovú väčšinu, akú má Orbán teraz.

- Aký je postoj ľudí k Orbánovej politike?

- Podľa najnovšej ankety z polovice januára 34 percent respondentov podporuje Fidesz, 11 percent Jobbik (extrémne pravicové strany), 9 percent socialistov a 4 percentá liberálny LMP, zatiaľ čo 41 percent je nerozhodnutých. To znamená, že medzi aktívnymi voličmi podporuje 58 percent stranu Fidesz. Tiež na vysokú podporu vlády poukazuje nedávna demonštrácia v Budapešti, ktorej sa zúčastnilo niekoľko stotisíc ľudí, oveľa viac než na akomkoľvek protivládnom proteste od roku 2010.

- Počíta Orbán s návratom Roberta Fica v slovenskej vláde?

- Myslím si, že vláda Orbána sa musí pozerať na akúkoľvek slovenskú vládu ako na spojenca, keď ide o dôležité debaty ako napríklad maďarské občianstvo pre občanov Slovenska. Je veľmi ťažké predvídať, ako zmena vlády v Bratislave ovplyvní tieto debaty, napríklad, otázne je, či návrat Fica pomôže Slovenskej národnej strane získať znovu moc.

Orbán má veľa konfliktov naraz

Rozhovor s politológom Zoltánom Kiszellym o povahe maďarskej politiky

29. januára 2012 - (Andrej Bán - tyzden.sk)

- Prečo je dnes Maďarsko jednou z najproblematickejších krajín v EÚ?

- Približne dva roky máme stredopravú vládu, ktorá sa správa celkom inak ako tie predchádzajúce ľavicové. Tie sa viac zameriavali na dohodu; na rozdiel od Orbánovej, ktorá ide cestou konfliktov. Pretože národné záujmy chápe iným spôsobom a bojuje za ne - aj za cenu spomínaných konfliktov. Pochopiteľne, Fidesz vníma prevládajúce pocity v spoločnosti, podľa ktorých Maďarsko zaostáva. Nielen v porovnaní so Západom, aj voči susedom.

- Je to tým, že od pádu socializmu sa nerobili zásadné reformy?

- Nejaké boli, napríklad v penzijnom systéme, neboli však efektívne. To viedlo politikov k presvedčeniu, že Maďarsko musí byť modernizované. Majú na to iba štyri roky, jedno volebné obdobie. A preto sa ponáhľajú - za Orbána sa zmenilo 360 zákonov. Aj preto, lebo vidia, že euro čelí veľkým problémom. A obávajú sa aj globálnych problémov, ktoré sa Maďarska, pochopiteľne, dotýkajú.

- S kým je Orbánova vláda najviac v konflikte? S maďarskými občanmi či s medzinárodnými organizáciami?

- Presadzujú modernizáciu krajiny. Otázka je, kto zaplatí za to účet. Vláda hovorí, že občania nie.

- Kto teda?

- Veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré tvoria dve tretiny nášho HDP a pre ktoré je Maďarsko iba trhom na odbyt ich výrobkov. Tak si to aspoň vláda predstavuje. Druhý veľký konflikt vedie Orbán s EÚ. Pretože Maďarsko chce maximálne využívať možnosti a výhody, ktoré mu členstvo v Únii poskytuje.

- Proces modernizácie Maďarska, ako hovoríte, má však aj silných odporcov.

- Isteže, v samotnom Maďarsku je mnoho takých, čo sa cítia jeho obeťami. Patria medzi nich aj elity; vysokoškolskí pedagógovia, ľavicovo či liberálne orientovaní intelektuáli či manažéri a podnikatelia. Dnešná vláda je presvedčená, že Maďarsko je na zlej trajektórii od Trianonu v roku 1920. A radi by ho vrátili na správnu cestu.

- To však nie je možné a nepomôže tomu ani problematická agenda vytvárania dvojakých občanov.

- Samozrejme, no každý je vo výbere identity slobodný.

- Identity áno, nie však občianstva.

- Ale ak je šanca, že Maďar, povedzme, na Slovensku získa maďarské občianstvo, tak v čom je problém? Ja s touto agendou Orbána súhlasím. Tretina Maďarov žije za hranicami domovskej krajiny.

- Súhlasíte s Orbánom aj v iných veciach?

- V zásade áno, ako politológ však hovorím, že má príliš veľa konfliktov naraz. Maďarsko ako malá stredoeurópska krajine nemá prírodné zdroje nerastov alebo ropy či plynu, ako Venezuela či Rusko. Nemá ani veľkých spojencov, ani veľké zásoby zlata ako Švajčiarsko. To znamená, že Maďarsko musí spolupracovať, nemôžeme bojovať na mnohých frontoch. To vyčítam Orbánovi najviac. Musíme znížiť tempo a rýchlosť. Inak sa nedá krajina modernizovať. Osamotení nič nedosiahneme.

- Ako vnímate problematické Orbánove kroky voči médiám?

- Najdôležitejšia je ekonomika. Nazdávam sa, podobne ako Orbán, že najmenej 51 percent peňazí „vyrobených“ v Maďarsku musí ostať tu. Veľké nadnárodné spoločnosti musia svoje zdroje reinvestovať u nás. Neznamená to, že musia platiť vyššie dane, mali by však zamestnať viac ľudí, odoberať viac výrobkov od domácich dodávateľov a podobne. Táto vlastenecká ekonomická politika je, samozrejme, v konflikte s dominantnými hráčmi na trhu. Orbán chce vytvoriť silnú strednú triedu.

- Euro za 320 forintov a neschopnosť splácať hypotéky ju však skôr likvidujú...

- Uvedomte si, že štyri roky na také zásadné ciele nestačia. A potom, to, čo robí Orbán dnes, že získava vplyv nad centrálnou bankou, Sarkozy a Merkelová kritizujú, sami však skôr či neskôr budú donútení robiť to isté. A Orbán nemá čas čakať, kým to Brusel alebo Frankfurt pochopia a zmenia svoj názor.

„Šarvátky s Maďarskom sme nahradili dialógom“

3. februára 2012 - (tasr)

Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) prispelo za nového vedenia k lepším susedským vzťahom s Maďarskom. Podľa šéfa rezortu diplomacie Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) sa šarvátky nahradili dialógom a namiesto hľadania rozporov sa pristúpilo k realizácii projektov, ktoré prinesú ľuďom konkrétny úžitok. „Považujem za veľmi dôležité, že sme sa nenechali vlákať do pasce a dnes iba slepý nevidí, ktorá krajina má rešpekt a ktorá krajina sa dostáva do zahraničnopolitických, ale aj vnútorných problémov. Je to obrovská satisfakcia, že sme nepodľahli pokušeniu búchať po stole a vyvolávať nenávistné pocity, ale že sme sa k tomu postavili konštruktívne,” poznamenal v rozhovore pre TASR s tým, že v tomto trende by malo Slovensko pokračovať. Zmena atmosféry sa podľa neho odrazila aj v novej dynamike vyšehradskej spolupráce. Dzurindu teší i fakt, že slovenská zahraničná politika rozšírila svoje pôsobenie na iné krajiny, na aké bola za predchádzajúce roky sústredená. Ide napríklad o Spojené štáty, Nemecko či Francúzsko. „Dnes sme ale veľmi aktívni aj voči krajinám arabskej jari,” dodal. Slovensko totiž spolu s Holandskom prevzalo v júli minulého roka patronát (Task Force) nad demokratizáciou Tuniska. Oba štáty sú tak vedúcimi krajinami, ktorých úlohou je pomáhať Tunisku. Tento mesiac by sa už mali rozbehnúť konkrétne projekty. „Budeme prispievať tiež k demokratizácii Egypta,” deklaroval. Na výraznejšiu politickú a ekonomickú prítomnosť nastal podľa neho čas v afrických krajinách, akými sú Keňa a Južný Sudán, kde Slovensko prispieva cez oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na rôzne projekty. „Naši lekári, učitelia a vedci tam vykonali obrovský kus práce, preto je najvyšší čas, aby sme tam boli výraznejšie prítomní politicky. Je to obrovské teritórium s obrovským potenciálom,” poznamenal. Z ODA sa uplynulý rok implementovalo 84 projektov a 118 mikrograntov, pričom bolo schválených 29 nových projektov za vyše päť miliónov eur. Napríklad v oblasti zdravotníctva pre Južný Sudán a Afganistan a v oblasti podpory univerzitného vzdelávania pre Keňu. Na výzvy pre spomenuté tri krajiny sa má v rámci ODA tento rok rozdeliť 650.000 eur. Minister vyzdvihol tiež to, že sa SR stala lídrom v presadzovaní hodnôt v zahraničnej politike pri podpore a ochrane ľudských práv. A to konkrétne pri presadzovaní sankcií voči Bielorusku. „Stáli sme na začiatku aj na konci prístupového procesu Chorvátska. Stojíme za úspechom Čiernej Hory, ktorá aj vďaka nám splnila kritériá na začatie prístupových rokovaní s EÚ. Podporili sme tiež udelenie statusu kandidátskej krajiny Srbsku, k čomu by mohlo dôjsť na jar tohto roku,” vymenoval. Organizačná zmena, ktorá vyplynula z prebiehajúcej reformy MZV, zracionalizovala chod ministerstva a ušetrila približne milión eur mzdových nákladov ročne. V rámci dosiahnutia ďalších úspor sa začala postupná reštrukturalizácia majetku SR v zahraničí a zaviedol sa nový systém prenajímania bytov a rezidencií na zastupiteľských úradoch. Zrušením nevýhodného kontraktu na telekomunikačné služby sa usporí ročne okolo 5,8 milióna eur. Nové pravidlá hodnotenia zastupiteľských úradov zase majú priniesť kvalitnejšie a efektívnejšie pôsobenie slovenskej diplomacie v zahraničí.

Odhalili dve tváre Viktora Orbána

Maďarskému premiérovi vyrastá súper v Bruseli

2. februára 2012 - (Tomáš Pirkl - Trend)

Dianiu v Európskej únii stále a s veľkým prehľadom dominuje dlhová kríza a s ňou spätý veľmi rýchly vývoj a problémy. V posledných týždňoch však začal kríze vyrastať pozoruhodný tematický konkurent - Maďarsko. Vášnivo sa o ňom v EÚ debatuje hneď v niekoľkých súvislostiach. Jedno majú spoločné, sprevádzajú ich nejasnosti, kontroverzie aj ostré slová a hrozby. V stručnosti potom ide o peniaze, moc a demokratické hodnoty. Jedno bude asi tamojšia vláda potrebovať, druhého má možno až veľa a to tretie sa v očiach jej kritikov otriasa v základoch. Mrzutosť budia najmä ústavné zákony, ktoré konzervatívny kabinet premiéra Viktora Orbána, disponujúci ústavnou väčšinou, v parlamente presadil a platia od začiatku roka. Týkajú sa nezávislosti centrálnej banky a úradu na ochranu osobných údajov aj reformy súdnictva, ktoré by malo pre zmeny veku sudcov pri odchode do dôchodku prejsť razantnou premenou. Oponenti tvrdia, že úpravy otvárajú politikom, v tomto prípade V. Orbánovi a jeho strane Fidesz, cestu k väčšej kontrole a možnosti politického zasahovania, čo však premiér, samozrejme, odmieta. Podľa neho ide o postupnú obmenu, oslobodenie sa od kódexu pochádzajúceho ešte z čias sovietskeho vplyvu. Maďarskí zákonodarcovia sporné normy schválili aj napriek výčitkám, ktoré voči nim Brusel opakovane mal. Preto neprekvapí, že sa Európska komisia ako strážkyňa únijných zmlúv rozhodla začať právne kroky, ktoré by mohli Budapešť priviesť až pred európsku justíciu. Napokon - komisia sa na V. Orbána zameriava už od začiatku minulého roka pre inú kontroverznú normu, ktorej kritici vyčítali nedemokratickosť a potlačovanie slobôd. Lenže pri mediálnom zákone bol Brusel v inej pozícii. Pri svojich pokusoch si vylámal zuby na tom, že nemal pre túto oblasť dostatočné kompetencie. Zaujímavý na novom rozhodnutí je potom fakt, že komisia celú procedúru výrazne zrýchlila, čo je rozhodne niečo nezvyčajné. Obyčajne sa totiž v podobných prípadoch dávajú štátom dva mesiace na odpoveď. V. Orbán a spol. dostali len mesiac, pričom sa vraj zvažovalo dokonca aj polovičné obdobie, aj keď to nakoniec neprešlo. Samotná procedúra pre porušenie práva by možno až tak bolieť nemusela, hoci, samozrejme, na povesti a obraze krajiny vytvára nepríjemný šrám, ktorý navyše v maďarskom prípade nie je rozhodne prvý. To však nie je zo strany komisie všetko. Maďarsko teraz nezažíva práve veselé hospodárske časy, a preto sa začalo hovoriť o potrebe prípadného úveru zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ. Budapešť síce tvrdí, že peniaze zatiaľ nepotrebuje, napriek tomu by o tejto preventívnej pôžičke začala rada hovoriť. Jej výška by mohla dosiahnuť až 20 miliárd eur. Lenže z Bruselu znie hrozba, že ak sa nenaštartujú zmeny, najmä čo sa týka nezávislosti maďarskej centrálnej banky, potom sa formálne s Budapešťou na túto tému debatovať nebude. A to by už Budapešť zabolelo. Aj preto už Maďari vyjadrili ochotu o náprave rokovať, čo však ani náhodou neznamená, že prijímajú všetky výčitky bez výhrad. Zároveň sa do Orbánovho spôsobu vládnutia a spomínaných zákonov ostro obula časť europoslancov. Ich argumenty síce nezneli veľmi konkrétne a pôsobili skôr všeobecne a vágne, to im však rozhodne neubralo na tvrdosti. Objavil sa aj návrh, či nevyužiť článok Lisabonskej zmluvy, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu hlasovacích práv pre Maďarsko. To by bolo niečo takmer bezprecedentné. Reálna šanca presadiť to nie je, ale naznačuje, že situácia je veľmi vypätá a že horúce maďarské kvapky už Európa zrejme prehĺtať vskutku neplánuje. V. Orbánovi, niekdajšiemu bojovníkovi proti sovietskej zvoli, ktorý sa doma môže pýšiť najväčšou podporou parlamentu od pádu komunizmu, tak rastie súper za hranicami. V. Orbán si to uvedomuje, takže pri vystupovaní v Európe volí trochu iný tón, nastavuje inú tvár. Napríklad nový šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz ho však varoval, že si to v EÚ uvedomujú, že mu to len tak nezhltnú a že európski politici, aby som citoval jeho vlastné slová, nehodlajú nechať zo seba robiť idiotov.

S Maďarskom by sme mali mať pevnú hranicu

2. februára 2012 - (Andrej Barát - Pravda)

Hranica medzi Slovenskou a Maďarskom by mala podľa medzištátnych zmlúv prechádzať stredom riek Dunaj, Ipeľ a Hornád. Korytá riek sa však menia a s nimi sa posúva aj hranica. Obe krajiny to chcú zmeniť. Nové hraničné mapy by mali nahradiť staré a neprehľadné dielo z roku 1925, ukazuje Peter Šlahor. Na snímke je mapa hranice na rieke Hornád pri obci Milhosť (okres Košice-okolie). Súčasný stav sa nazýva pohyblivou hranicou. „Má to svoje výhody, pretože jednoznačne vidíte hranicu - prechádza stredom rieky. Nevýhodou je opakované určovanie aktuálnej polohy, čo stojí obe krajiny značné náklady. Rieky sa vyvíjajú, sú živé a kvôli tomu treba prekresľovať hraničné mapy,” hovorí Peter Šlahor, riaditeľ odboru správy štátnych hraníc na ministerstve vnútra. Spolu s kolegami pracuje na príprave podmienok pre vznik nového hraničného diela, ktoré zavedie nepohyblivú hranicu. Zmluva by mala byť pripravená v priebehu tohto roka. Náklady spojené so zameriavaním a prekresľovaním máp sa počítajú v desaťtisícoch eur. „Kompletná aktualizácia hraničných vodných tokov stojí viac ako 100-tisíc eur,” naznačil Šlahor. Jeden hektár mapovania stojí približne 150 eur. Hranica s Maďarskom meria vyše 650 kilometrov, na vodných tokoch je to 338,9 kilometra. Nová zmluva by mala okrem šetrenia vyriešiť zastaranosť a nepraktickosť pôvodných hraničných máp, ktoré boli vypracované v rokoch 1921 až 1925 na základe Trianonskej zmluvy. Nové mapy budú v elektronickej podobe, hraničné čiary budú zakreslené na leteckých ortofotomapách. Mapy budú spracované podľa dnešných kartografických a dokumentačných štandardov. Tie staré totiž obsahujú systém, značky a symboly, ktoré sa používali ešte v časoch Márie Terézie. Ak obe krajiny zmluvu podpíšu, pevná hranica bude na niektorých miestach pokračovať aj naďalej stredom rieky. Tam, kde sa rieka posunula, bude prechádzať suchým korytom rieky, kde sa podľa potreby osadia stĺpiky. Hranica sa potom už meniť nebude.

Poľutovanie vlády pre Hedvigu

2. februára 2012 - (Šport)

Obhajca Hedvigy Žákovej Malinovej privítal vyslovenie poľutovania nad prípadom jeho klientky, ku ktorému včera pristúpila vláda. „Som rád, že týmto spôsobom vyjadrila svoj nesúhlas s tým, čo sa robí na generálnej prokuratúre vo veci Hedvigy Malinovej,” uviedol. Jeho klientka je totiž stále obvinená z údajnej krivej výpovede. K obvineniu, ktoré sa vlečie už roky, došlo po veľmi rýchlom ukončení vyšetrovania kauzy lúpežného prepadnutia bývalej študentky. Hedviga Malinová prišla 25. augusta 2006 na skúšku do školy v Nitre zbitá a s popísanou blúzou (nápis: Maďari za Dunaj), pričom zaútočiť na ňu mala dvojica mužov za to, že hovorila po maďarsky. Polícia však prípad už po 16 dňoch uzavrela s tým, že sa nestal tak, ako ho popísala. Na tento postup sa sťažovala Hedviga Európskemu súdu pre ľudské práva žalobou na štát.

Ospravedlnenie Malinovej čítala hovorkyňa

2. februára 2012 - (Sme)

„Vláda Slovenskej republiky vyslovuje poľutovanie nad prípadom sťažovateľky Hedvigy Žákovej Malinovej,” znie vyhlásenie, ktoré včera vydala vláda Ivety Radičovej (SDKÚ). Ide o súčasť dohody o zmiere s Malinovou pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Po skončení včerajšieho rokovania vlády text prečítala Ľubica Pilzová, šéfka tlačového odboru Úradu vlády. Premiérka na tlačovú konferenciu neprišla. Úrad vlády rozoslal poľutovanie médiám ako komuniké vlády. Píše sa v ňom aj to, že v prípade sú „určité okolnosti, ktoré vyvolávajú pochybnosti ohľadom rešpektovania sťažovateľkiných práv”. Prípad stojí už roky na Generálnej prokuratúre, ktorá má rozhodnúť, či Malinovú obžalujú z krivej výpovede. Malinová tvrdí, že ju v roku 2006 napadli dvaja muži za to, že hovorila po maďarsky.

Vyšehradské otázniky

1. februára 2012 - (Martin Bútora - Sme)

Nie je to síce okrúhle výročie, no niekde sa dospelosť začína až od 21 rokov. Práve toľko uplynie o pár dní od vzniku Vyšehradskej skupiny. Zjednodušene povedané, V4 si pre strednú Európu kládla podobné ciele ako NATO pri svojom vzniku pre západnú Európu: „to keep the Russians out” - dosiahnuť odchod sovietskych vojsk a zrušiť Varšavskú zmluvu, „the Americans in” - zachovať americkú prítomnosť v Európe a vstúpiť do NATO a „the Germans down”, lenže namiesto Nemcov udržať pod kontrolou „démonov strednej Európy” - agresívnych populistických nacionalistov. Napriek obdobiam občasného útlmu je to úspešná iniciatíva. Slúži na konzultácie o spoločnom postupe voči EÚ, ale aj ako komunikačný priestor, keď sa objavia problémy, napríklad medzi Slovenskom a Maďarskom. Pred V4 sa však objavujú aj nové výzvy. Politológ Jacques Rupnik vidí najväčší kontrast medzi českou euroskepsou britského typu, maďarským dôrazom na suverenitu a „národné záujmy” a poľským úsilím „byť pri tom”. Najnovšou ukážkou bol summit v Bruseli, kde sa Česká republika nepripojila k dohode o rozpočtovej disciplíne. Okrem iného sa na stretnutí dohadovala budúca účasť nečlenských krajín eurozóny na vrcholných rokovaniach únie. Zatiaľ čo český premiér Petr Nečas považoval dosiahnutý posun za nedostatočný, poľský predseda vlády Donald Tusk ju podpísal. A tak hoci sa na pôde V4 zrodili užitočné projekty, sú tu nové chúlostivé otázky. Okrem rozdielov v postoji k únii a k eurozóne sa vynorila úloha zladiť úsilie Poľska stať sa „väčším hráčom” na európskom poli a zároveň nezabúdať na V4. Ako sa majú partneri stavať k porušovaniu demokratických princípov v Maďarsku? Aký vplyv na strednú Európu môže mať americká bezpečnostná stratégia sústreďujúca kapacity USA predovšetkým smerom do Ázie, menej do Európy? Ako zapôsobí na budúcnosť Vyšehradskej skupiny klesajúca prestíž únie a pokračujúca kríza, ktoré môžu byť živnou pôdou pre populizmus a nacionalizmus? Pre strednú Európu s jej potenciálom, ale aj jej „temnými prúdmi” siahajúcimi do histórie je udržanie spolupráce životne dôležité. To znamená napríklad rozvíjanie Medzinárodného vyšehradského fondu podporujúceho spoluprácu v kultúre, vo vede či vo vzdelávaní. To môže znamenať aj inšpiráciu škandinávskymi skúsenosťami v spolupráci na politicky nekontroverzných projektoch, v hľadaní pragmatických riešení. Napokon, vyšehradskú spoluprácu môžu v dobrom i zlom ovplyvniť aj naše marcové voľby.

Slovenské stop Sólyomovi rieši súd

2. februára 2012 - (ik - Pravda)

Niekdajší maďarský prezident László Sólyom je už druhý rok penzista, kauza jeho nevydarenej cesty na Slovensko však v súdnej sieni žije ďalej. Prejednávať ju v stredu začal Európsky súdny dvor v Luxemburgu. László Sólyom 21. augusta 2009 došiel iba do stredu mosta medzi maďarským Komáromom a slovenským Komárnom. Sólyom sa 21. augusta 2009 chystal do Komárna, aby tam odhalil sochu uhorského panovníka sv. Štefana. Slovensko mu však odoprelo vstup pod zámienkou, že cestu nekoordinoval s hostiteľskou krajinou a na výročie obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy by mohla predstavovať bezpečnostné riziko. Trinásťčlenný senát vedený gréckym sudcom si vypočul postoj Maďarska i Slovenska a pojednávanie odročil na šiesteho marca, keď sa zoznámi s odborným posudkom. Budapešť sa obrátila na Luxemburg po tom, čo Brusel dal od jej sťažnosti ruky preč. Európska komisia už pred pol druha rokom spor okolo zmarenej cesty Sólyoma do Komárna zmietla zo stola. Budapešť Bratislavu obviňuje z toho, nevpustením maďarského prezidenta na svoje územie porušila princíp EÚ o voľnom pohybe osôb. Komisia, ktorá v procese stojí na strane Slovenska, maďarskú sťažnosť odmietla. „Voľný pohyb občanov sa týka len osôb ako „súkromných“ občanov a nie hláv štátov, ktoré sa riadia medzinárodnými právnymi predpismi,” uviedla v zdôvodnení, prečo sa rozhodla nespustiť Maďarskom požadované priestupkové konanie proti Slovensku. Slovensko pred európskym súdom presadzuje stanovisko, že prezident jednej členskej krajiny nemôže navštíviť inú krajinu bez jej súhlasu a že takéto návštevy štátnych predstaviteľov nemožno považovať za súkromné. Budapešť však takýto výklad odmieta. „Vytvorilo by to neprípustne neistý právny stav, keby ústavným predstaviteľom prislúchalo právo na slobodný pohyb len ako súkromným osobám v najprísnejšom zmysle slova,” citovala agentúra MTI Miklósa Fehéra, zástupcu Maďarska na stredajšom pojednávaní. Súčasný maďarský prezident sa od najväčšieho medzinárodného škandálu svojho predchodcu nepriamo dištancoval. „Keď sa jeden prezident republiky vyberie do hociktorej krajiny, prijímajúca strana o tom musí vedieť,” povedal vlani Pál Schmitt v rozhovore pre Pravdu. „Diktuje mu to zdvorilosť i rôzne predpisy týkajúce sa okrem iného bezpečnosti. Ťažko si dokážem predstaviť, že by som mal navštíviť Maďarov na Slovensku alebo v Rumunsku bez toho, aby o tom moji kolegovia prezidenti vedeli,” dodal. Priestupkové konanie proti Slovensku pred Európskym súdnym dvorom iniciovala ešte predchádzajúca maďarská vláda. Kabinet Viktora Orbána však „zdedenú” kauzu z Luxemburgu nestiahol. Spory dvoch členských krajín Európskej únie pred európskym súdom sú mimoriadne zriedkavé. V dejinách európskej integrácie bolo doteraz zaznamenaných len päť podobných prípadov, z nich iba tri sa skončili rozsudkom.

Rozsudok v spore medzi Maďarskom a SR kvôli Sólyomovi bude na jeseň

1. februára 2012 - (tasr)

Európsky súdny dvor (ESD) v Luxemburgu dnes pojednával o spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ktorý právne iniciovala maďarská diplomacia kvôli zmareniu návštevy maďarského prezidentom Lászlóa Sólyoma na Slovensku 21. augusta 2009. Verdikt v tomto medzinárodnom spore sa očakáva na jeseň tohto roku. Na dnešnom pojednávaní v spore odvolávajúcom sa na medzinárodné právo, základné právne normy Európskej únie a medzinárodné dohody o pôsobení diplomatov, odznela obhajoba oboch zúčastnených strán. Medzi argumenty Slovenska patrí aj skutočnosť, že vzhľadom na úlohu hláv štátov spadá ich presun v rámci EÚ do oblasti diplomatických vzťahov medzi členskými štátmi. Tieto vzťahy sú upravené medzinárodným zvykovým právom a dohodami. Podľa nich sú bilaterálne diplomatické vzťahy medzi členskými štátmi EÚ vylúčené z pôsobnosti práva Únie. Slovensko sa v tomto smere odvoláva na viacero súdnych precedensov v histórii EÚ, napríklad na súdny spor medzi Európskou komisiou a Belgickom z marca 2007. Nasledovný krok v tomto súdnom spore má teraz na starosti generálny advokát Európskeho súdneho dvoru Yves Bot, ktorý po analýze obhajoby oboch strán musí do 6. marca vypracovať nezávislé vyhlásenie. Na základe jeho stanoviska potom 13-členná Veľká komora sudcov prijme konečný rozsudok. Maďarsko-slovenský právny spor nie je zaujímavý len z aspektu medzinárodného práva, ale má aj svoj historický aspekt. V histórii EÚ ide zatiaľ iba o šiesty prípad, keď jeden členský štát zažaloval na Európskom súdnom dvore iný členský štát. Súdny proces iniciovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí z dôvodu, že SR odoprela vstup vtedajšiemu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na svoje územie. Sólyom chcel v Komárne na základe pozvania občianskeho združenia vystúpiť s prejavom pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana. Slovensko mu odoprelo vstup diplomatickou nótou, keďže jeho osoba predstavovala bezpečnostné riziko. Slovensko sa pri svojej právnej argumentácii odvoláva na nasledovné medzinárodné dohovory, ktorých platnosť je vylúčená z právnej pôsobnosti EÚ: Viedenský dohovor z roku 1961 o diplomatických vzťahoch, Viedenský dohovor z roku 1963 o konzulárnych vzťahoch a Viedenský dohovor z roku 1975 o zastupovaní štátov v ich vzťahoch s medzinárodnými organizáciami všeobecného charakteru, ako aj Newyorský dohovor z roku 1969 o zvláštnych misiách a Newyorský dohovor z roku 1973 o zabránení a postihovaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov upravujúci prevenciu a trestanie kriminálnych činov spáchaných voči osobám pod ochranou medzinárodného práva vrátane diplomatických zástupcov.

Na proteste proti ultrapravicovému riaditeľovi divadla zasiahla polícia

1. februára 2012 - (tasr)

Polícia dnes v Budapešti zasiahla proti skupine extrémistov, ktorí narušili demonštráciu združenia Maďarskí odbojári a antifašisti (MEASZ). Združenie zorganizovalo protest proti tomu, že od dnešného dňa je riaditeľom liberálne zameraného budapeštianskeho Nového divadla (Új Színház) ultrapravicový radikál a herec György Dörner. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI radikáli narušili prejavy na demonštrácii a snažili sa dostať na miesto protestného zhromaždenia. Polícia vytvorila kordón a účastníkov protidemonštrácie vytlačila z priestranstva pred budovou divadla, pričom viacerým extrémistom nasadila putá a odviedla ich. Demonštrácie MEASZ-u sa zúčastnilo zhruba 200 ľudí, protidemonštrantov bola približne polovica. Polícia uzatvorila úsek Andrássyho triedy v okolí Opery a množstvo policajtov bolo pripravených v okolitých uliciach. Dörner vo svojom programe, ktorým sa uchádzal o post riaditeľa, sľúbil oslobodiť maďarské divadlo od „nezdravej, liberálnej hegemónie”. Proti vymenovaniu Dörnera do vedenia divadla spolu s dramatikom Istvánom Csurkom písomne protestovali riaditelia niekoľkých ďalších divadiel a ostro ho odsúdili aj opoziční politici. Budapeštiansky starosta István Tarlós (nezávislý, zvolený s podporou konzervatívnej vlády) však povedal, že považuje celú záležitosť za uzavretú. Maďarský dirigent Ádám Fischer sa dnes v Bruseli listom obrátil na poslancov Európskej ľudovej strany (EĽS), do ktorej patrí aj vládnuci Maďarský občiansky zväz-Fidesz, aby protestoval proti riaditeľovi Nového divadla. V ďalšom liste poslancov Európskeho parlamentu za Fidesz vyzval, aby vyvinuli tlak na svoju stranu s cieľom vyhlásenia nulovej tolerancie voči krajnej pravici. Generálny riaditeľ belgickej opery La Monnaie Peter de Caluwé na spoločnej tlačovke s Fischerom oznámil, že na protest voči rozhodnutiu obsadiť post riaditeľa jedného z najdôležitejších budapeštianskych divadiel ultrapravičiarom prečítajú pred pondelňajšími predstaveniami v divadlách viacerých európskych miest memorandum.

Maďarskí meteorológovia varujú pred mrazmi a snehom v 11 župách

2. februára 2012 - (tasr)

Maďarská Celoštátna meteorologická služba (OMSZ) dnes vydala varovanie prvého stupňa kvôli mrazom a snehu pre územie 11 žúp, ktoré začne platiť v piatok. Očakávajú silné mrazy a sneženie. Varovanie pred mrazom platí okrem Peštianskej župy aj vo všetkých deviatich župách na východ od Dunaja. V Čongrádskej, Békešskej a Báčsko-Malokumánskej župe navyše varujú aj pred silným snežením. Výstraha iba kvôli sneženiu bude platiť v Tolnianskej a Baranskej župe. Podľa maďarského servera Hír24 dnes ráno spôsobili silné mrazy problémy v železničnej doprave. Ranný vlak z Debrecína prišiel do Budapešti s dvojhodinovým meškaním, pretože medzi Kabou a Hajdúszoboszló praskli koľajnice. Menšie meškania zaznamenali na trati medzi Ceglédom a Szolnokom, kde museli ráno opravovať výhybky.

Na mrazivé počasie sa pripravuje Maďarská armáda aj rezort vnútra

1. februára 2012 - (tasr)

Vzhľadom na mrazivé počasie nariadil budapeštiansky starosta István Tarlós otvoriť doposiaľ oficiálne ešte neodovzdaný útulok pre bezdomovcov s kapacitou 150 miest, uviedol dnes maďarský internetový denník Metropol. Do budovy so štvorposteľovými izbami v deviatom budapeštianskom obvode sa nasťahovali prví užívatelia už v utorok večer. Maďarská armáda darovala Budapeštianskemu sociálnemu centru takmer 500 matracov. Vzhľadom na mimoriadne chladné dni, ktoré teraz očakávajú v Maďarsku, vyzvalo ministerstvo vnútra obyvateľstvo, aby si všímalo ľudí okolo seba, najmä bezdomovcov, osamelých a staršie osoby. Organizácie sociálnych služieb priebežne udržiavajú kontakty s bezdomovcami. Ministerstvo nariadilo pripraviť štátne budovy, v ktorých je možné vytvoriť denné útulky. Samosprávam prikázali, aby účastníci programu verejnoprospešných prác denne dvakrát skontrolovali, či osamelí a starí ľudia v obciach a mestách nie sú ohrození. Podobnú činnosť majú vykonávať aj policajti, ktorí majú preverovať miesta, kde žijú bezdomovci a priebežne majú kontrolovať aj situáciu v osadách, ktoré v prípade potreby budú navštevovať na koňoch, prípadne motorových saniach.

Pápež vymenoval bratislavského pomocného biskupa

1. februára 2012 - (kbs.sk)

Svätý Otec Benedikt XVI. vymenoval nového bratislavského pomocného biskupa. Stal sa ním 48-ročný Mons. Jozef Haľko, aktuálny hovorca arcidiecézy, ktorý zároveň zodpovedal za pastoráciu veriacich hovoriacich po maďarsky pre Bratislavu. Podľa apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Maria Giordana je biskupské menovanie dôležitý cirkevný akt, ktorý je vyjadrením starostlivosti Svätého Otca o to, aby v Cirkvi, v tomto prípade v Cirkvi na Slovensku, nechýbali dobrí pastieri Božieho ľudu smerujúceho k večnej spáse. „Vďačíme Bohu za toto menovanie a pozývame k modlitbe za novovymenovaného biskupa,” uviedol nuncius, ktorý správu o menovaní nového biskupa Svätým Otcom sprostredkoval. „Znamená to výzvu ešte hlbšie zapustiť duchovné korene do osoby Ježiša Krista. V tejto situácii aj pre mňa platí, čo povedal on, nemôžete bezo mňa nič urobiť,” povedal Mons. Jozef Haľko po menovaní za nového bratislavského pomocného biskupa. „Sú to pocity, ktoré je veľmi ťažké vyjadriť slovami. Je to pocit veľkej zodpovednosti a otázka, nakoľko človek dokáže v budúcnosti túto zodpovednosť zvládnuť so súčasnou prosbou k Bohu, aby v tom pomohol,” dodal Mons. Jozef Haľko. „Je to pre mňa veľkou radosťou. Táto radosť je vlastne radosť z daru Svätého Otca Benedikta XVI., že ustanovil pomocného biskupa pre našu arcidiecézu,” poznamenal k menovaniu bratislavský arcibiskup a metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Bratislavská arcidiecéza je podľa jeho slov spoločenstvom veriacich, pre ktorých bude veľmi užitočné, aby tu pôsobil aj pomocný biskup. „Ale v tejto chvíli sa veľmi teším z menovania prvého pomocného biskupa pre Bratislavskú arcidiecézu, lebo služba Božiemu ľudu je v tejto arcidiecéze je taká náročná, taká široká, čo je vlastne aj radosťou, že pre diecézneho biskupa je veľmi vhodné, aby mal popri sebe okrem ostatných dobrých spolupracovníkov aj pomocného biskupa,” povedal bezprostredne po oznámení menovania arcibiskup Zvolenský. Mons. Jozef Haľko sa narodil 10. mája 1964 v Bratislave. Po skončení základnej školy študoval na gymnáziu v Bratislave, kde v roku 1982 zmaturoval. Následne študoval na Fakulte riadenia a Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej. Potom pracoval od roku 1986 do roku 1990 ako inštruktor pracovnej výchovy v Ústave sociálnej starostlivosti v Bratislave, ako robotník v Bratislavských vodárňach a kanalizáciách, absolvoval tiež dvojročnú základnú vojenskú prezenčnú službu. Od roku 1990 do roku 1994 študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr pokračoval na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme. Dňa 6. januára 1994 bol vysvätený za diakona v Trnave, kde bol 4. júla 1994 vysvätený za kňaza. Po kňazskej vysviacke pokračoval v štúdiu na Teologickej fakulte Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme, kde dosiahol doktorát v roku 2000. Je autorom viacerých štúdií a vedeckých monografií.

Maďarské hnutie Solidarita je pripravené aj na založenie novej strany

31. januára 2012 - (tasr)

Občianske združenie Maďarské hnutie Solidarita avizovalo, že je pripravené založiť novú stranu pre prípad, ak voči terajšiemu vládnemu bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) nevznikne dostatočne silné zomknutie demokratickej opozície. Spolupredseda a jeden zo zakladateľov hnutia Péter Kónya pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság vyjadril nádej, že do marca zasadne okrúhly stôl a to aj napriek tomu, že tento víkend na svojom zjazde opozičná strana Politika môže byť iná (LMP) potvrdila, že nemieni spolupracovať s teraz sa formujúcim Demokratickým opozičným okrúhlym stolom. Ak sa nepodarí spojiť demokratickú opozíciu, v tom prípade Solidarita bude pripravená aj na vytvorenie novej strany, za ktorou bude stáť Solidarita aj naďalej ako občianske združenie, povedal Kónya. Solidaritu založili spolu odborári s občianskymi združeniami, v súčasnosti je zrejmé, že ide o spoločenstvo súkromných osôb. K hnutiu sa pripojilo vyše 10.000 členov, počet sympatizantov je však podstatne vyšší. Podľa Népszabadságu hnutie má zastúpenie vo vyše 200 maďarských miest. Denník Magyar Nemzet dnes uviedol, že poľská strana Solidarita dementovala, že maďarské hnutie používa ich názov s jej súhlasom. Maďarské logo sa od poľského líši iba jazykom a predstavitelia maďarského hnutia nedávno tvrdili, že majú povolenie Poliakov. Solidarnošč napriek tomu neuvažuje o právnych krokoch a vedenie maďarskej Solidarity vypísalo konkurz na návrh nového loga.

Čo robí samosprávy transparentnejšími?

Slovenské mestá sú transparentnejšie ako maďarské

31. januára 2012 - (Gabriel Šípoš - blog.etrend.sk)

Minulý rok sme spolu s kolegami v maďarskej Transparency urobili porovnanie otvorenosti troch desiatok miest na jednej i druhej strane Dunaja. Pri dvoch mestách v oboch krajinách (na Slovensku v Banskej Bystrici a bratislavskej mestskej časti Ružinov, v Maďarsku v mestách Salgótarján a Tatabánya) sme spravili hĺbkové audity. Čo sme zistili? Porovnanie štyroch miest naznačuje, že slovenské mestá majú o niečo transparentnejšie a prísnejšie pravidlá. Významná časť z nich je tvorená národnými nedávno schválenými reguláciami, ako napr. povinné zverejňovanie zmlúv na webe, používanie elektronických aukcií pri obstarávaní či programové rozpočtovanie vrátane delenia výdavkov na bežné a kapitálové. V maďarských obciach nie je nezvyklé márne hľadať na ich webových stránkach akýkoľvek dokument týkajúci sa rozpočtu, kým u nás je to problémom výnimočne. Naopak silnejšou stránkou maďarských samospráv je uskutočňovanie výberových konaní na pozície zamestnancov úradov. Mestá oboch krajín zápasia hlavne s nedostatkom transparentnosti pri verejných obstarávaniach a predajoch či prenájmoch majetku. Celkovo sa teda zdá, že miestne podmienky či snáď konkurencia medzi mestami vytvárajú len slabý tlak na úroveň transparentnosti. Ďaleko významnejší je tlak národných parlamentov. K faktorom, ktoré transparentnosť miest ovplyvňujú, i keď nie rozhodujúco, patria veľkosť miest a politická orientácia starostov. Vysvetlením prvého zrejme je, že vo väčších mestách je aj väčšia sila a rozmanitosť miestnej komunity, médií, aktivistov - inými slovami, viac ľudí dozerá na mocných. Politická príslušnosť starostov sa zvykne na samosprávnej úrovni vyhlasovať za málo podstatnú oproti veľkej politike, ale v rebríčkoch Transparency (pozri aj rebríček 100 miest z roku 2010 či porovnanie kvality zverejňovania zmlúv mestami minulý rok) opakovane vychádza, že viac k transparentnosti smerujú opatrenia pravicových starostov. Zatiaľ jedinou výnimkou, no pri malej vzorke 8 žúp, je najlepšia priečka pre samosprávny kraj vedeným kandidátom Smeru za rok 2011. V každom prípade aj najnovšia vzorka 29 slovenských miest ukazuje, že pravica má aspoň v oblasti transparentnosti úspešnejších starostov.

Priemerná nezamestnanosť v Maďarsku vzrástla

31. januára 2012 - (sita)

Priemerná nezamestnanosť v Maďarsku za trojmesačné obdobie od októbra do decembra roku 2011 vzrástla na 10,7 % z úrovne 10,6 %, na ktorej bola za september až november. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny KSH. V medziročnom porovnaní však mierne klesla, keďže za obdobie októbra až decembra 2010 bola priemerná nezamestnanosť v krajine 10,8 %. V poslednom kvartáli 2011 bolo v Maďarsku priemerne 459 tis. ľudí bez práce, za september až november 2011 bolo bez zamestnania 460 300 ľudí bez zamestnania, ale za október až december 2010 bolo bez práce až 462 100 Maďarov. Za október až december vlaňajška tvorilo pracovnú silu krajiny 3,851 mil. ľudí, za september až november 2011 to bolo 3,870 mil. a za október až december 3,804 mil. ľudí. V medziročnom porovnaní nezamestnanosť mužov za október až december klesla o 0,5 percentuálneho bodu na 10,5 %, ale nezamestnanosť žien vzrástla o 0,2 percentuálneho bodu na 10,8 %. Nezamestnanosť vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov v poslednom kvartáli vlaňajška bola 26,3 %, čo bolo o 1,1 percentuálneho bodu viac ako vo štvrtom kvartáli 2010. Nezamestnanosť vo vekovej skupine 25 až 54 rokov, ktorá má najlepšie uplatnenie na trhu práce, bola vo štvrtom kvartáli 2011 na úrovni 9,7 %, čiže klesla o 0,3 %. Rok alebo dlhšie bolo v štvrtom kvartáli minulého roka bez práce 47,3 % nezamestnaných Maďarov.

Gorila je veľká hra

Kauza Gorila sa začala zmenkami Pavla Ruska, pre ktoré prišiel o post ministra. Nahradil ho Jirko Malchárek - Kto si dnes spomenie na kauzu zmenky, ktorá v roku 2005 stála kreslo vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska, predsedu strany ANO? Paradoxne však práve dnes, keď Slovenskom otriasa kauza Gorila, by bolo dobré spomenúť si na tento príbeh, ktorý ako prvý priniesol práve náš týždenník. Vďaka tomu, že zmenky uzreli svetlo sveta, sa po vnútrostraníckom puči mohol stať ministrom hospodárstva Jirko Malchárek. A pôda pre Gorilu a prípadné kšefty so skupinou Penta bola pripravená.

SNS chce ísť do volieb s Tublatankou

30. januára 2012 - (tasr)

Slovenská národná strana (SNS) chce ísť do volieb s legendou slovenského rocku, skupinou Tublatanka. Piesne hudobníkov, ktorí v začiatkoch svojej kariéry vystupovali v národných krojoch, už dnes podfarbujú videospoty SNS. TASR to dnes potvrdila hovorkyňa strany Jana Benková. Skupina už súhlasila s využitím jej hudby v klipoch národniarov. „Ako vidíte v práve dnes zverejnených predvolebných videospotoch na našom webe, podfarbuje ich hudba skupiny Tublatanka. Chceme s nimi rokovať aj o ďalšej spolupráci,” uviedla pre TASR. Na otázku, o akú spoluprácu by malo ísť a koľko bude SNS stáť, odpovedala, že cena nebola prvoradá. „Hlavného umeleckého partnera do volebnej kampane sme si vyberali podľa národného cítenia, nie podľa ceny. Môžem potvrdiť, že sme oslovili hudobnú legendu Tublatanka,” vyhlásila Benková. Z Tublatanky pre TASR potvrdili, že ponuku od Slovenskej národnej strany dostali. „Áno, boli sme oslovení,” uviedol dobre informovaný zdroj s tým, že skupina bude verejnosť informovať až v prípade, že dôjde k dohode.

Vládny zoznam viacjazyčných obcí chce SNS poslať na Ústavný súd SR

1. februára 2012 - (tasr)

Opozičná SNS chce dať preskúmať decembrové nariadenie vlády o viacjazyčných názvoch obcí Ústavnému súdu (ÚS) SR. Na dnešnej tlačovej konferencii to avizoval podpredseda národniarov Rafael Rafaj s tým, že kabinet vydal zoznam takýchto obcí o desať rokov skôr, ako mal. Vláda SR podľa Rafaja vydala 19. decembra nový zoznam obcí, ktoré majú mať tabule aj v jazyku menšiny, a to na základe schválenej novely zákona o používaní jazykov menšín. Poslanec však upozornil, že tento vykonávací predpis je neplatný. „Zo zákona totiž vyplýva, že tento zoznam môže byť naviazaný len pre tie obce, ktoré budú mať aspoň 15�percentný podiel menšinového obyvateľstva, a to po dvoch sčítaniach ľudu za sebou, teda najskôr od roku 2021. Tento zoznam pre 655 obcí je teda neplatný,” vyhlásil Rafaj. Na ÚS sa chce SNS obrátiť so žiadosťou o posúdenie súladu tohto vykonávacieho predpisu vlády so zákonom a o určenie jeho neplatnosti. Na podanie na ÚS však potrebujú národniari aspoň 30 podpisov poslancov, ktoré nemajú. O podporu sa preto budú uchádzať v radoch Smeru�SD. „Smer je tejto téme najbližší, Pavol Paška povedal, že o tom budú rokovať a nevylúčil takúto podporu,” dodal Rafaj. S novým zoznamom nebol v decembri stotožnený ani minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). „Súčasný zákon neumožňuje prijímať nariadenie vlády týkajúce sa dvojjazyčných obcí, ktoré majú 20 percent menšinových obyvateľov. Len 15 percent, a to až v roku 2021. Čiže ten zákon je naformulovaný tak, že podľa mojej mienky, podľa môjho právneho názoru neumožňuje prijatie takéhoto nariadenia vlády,” vysvetlil svoje stanovisko. Zoznam obcí, kde žije najmenej 20 percent menšinového obyvateľstva, vznikol na základe sčítania z roku 1991. Jeho súčasťou je 655 miest a obcí, v ktorých žijú príslušníci piatich národnostných menšín. Najviac, a to 511, je maďarských obcí, 68 rusínskych, 57 rómskych, 18 ukrajinských a jedna nemecká. Ich počet sa však do roku 2021 nemá rozšíriť. Obec sa totiž môže podľa súčasného zákona dostať na zoznam len vtedy, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov potvrdí, že menšinoví občania s trvalým pobytom v danej obci tvoria najmenej 15 percent obyvateľstva. Do úvahy sa pritom budú brať výsledky aktuálneho sčítania ľudu a toho, ktoré bude nasledovať o desať rokov.

Vyše 10-tisíc občanov odmieta premiestnenie súsošia štúrovcov

27. januára 2012 - (tasr)

Matica slovenská je proti premiestneniu súsošia štúrovcov z Námestia Ľudovíta Štúra v Bratislave. Rovnaký postoj má aj 10.273 občanov, ktorí podpísali petíciu proti jeho preloženiu. Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč ju odovzdal v podateľni bratislavského Primaciálneho paláca. Matica predpokladá, že v najbližších dňoch sa petíciou budú zaoberať príslušné orgány hlavného mesta Bratislavy. Pripomína, že s nápadom premiestniť súsošie štúrovcov a nahradiť ho súsoším Márie Terézie prišiel Bratislavský okrášľovací spolok. Matica slovenská protestuje proti tomuto zámeru. Argumenty, že na odhalení sochy Márie Terézie na vtedajšom Korunovačnom námestí sa zúčastnil panovník František Jozef a že o tom vtedy písali aj New York Times, považuje za nedostačujúce. „Svedčia skôr o ideologickom zámere urobiť z Bratislavy, vtedy už provinčného trojrečového mesta a dnes hlavného mesta Slovenska, symbol maďarsko-rakúskeho spojenectva,” uviedol predseda Tkáč. Matici slovenskej podľa neho neprekáža osvietená panovníčka z druhej polovice 19. storočia, ktorá svojimi reformami uľahčovala život aj slovenským poddaným a Bratislave. „Naopak, sme presvedčení, že do nášho hlavného mesta patria aj sochy ďalších kráľov, kniežat či palatínov, počnúc Pribinom a končiac napríklad Jurajom Turzom, ale aj sochy významných národných dejateľov a osobností Slovenska,” myslí si Tkáč. Zároveň zdôrazňuje, že každá zo sôch by však mala mať primerané miesto svojmu významu.

Rok Matice slovenskej

24. januára 2012 - (Vincent Kubek - Bardejovské novosti)

Blížiace sa 150. výročie vzniku Matice slovenskej má svoj koncepčný zámer. - Na celoštátnom smene Matice slovenskej v Martine, ktorý sa uskutočnil 17. septembra 2011, delegáti okrem iného odsúhlasili aj návrh člena výboru MS a vedeckého pracovníka MS prof. PhDr. Imricha Sedláka, CSc, že obdobie rokov 2012 - 2013 bude Rokom Matice slovenskej. Tento návrh bol prijatý s blížiacim sa 150. výročím vzniku Matice slovenskej (1863 - 2013). V rámci roka MS by sa mali nielen po Slovensku, ale aj v zahraničí uskutočňovať kultúrno-spoločenské podujatia. Miestne odbory Matice slovenskej by mali uskutočňovať priliehavé, zaujímavé a príťažlivé podujatia. Rok Matice slovenskej 2012 - 2013 by sa mal konať pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Osobitne tento zámer by sa mal uplatniť v rámci Slovesnej jari:

- V rámci Roka MS sa uskutočnia významné podujatia k 150. výročiu vzniku prvého slovenského gymnázia v Revúcej,

- 250. výročia narodenia a 200. výročia úmrtia kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka.

- Miestne odbory MS v rámci svojich možností a v oblasti svojho teritória môžu uskutočňovať v Roku MS besedy, výstavy, semináre, konferencie, akadémie a kultúrno-spoločenské podujatia. Podujatia v rámci Roka MS začnú prvou verziou Stanov Matice slovenskej vo februári 1862 a ukončením na vyvrcholení osláv v auguste 2013 a budú, sa orientovať na poslanie Matice slovenskej v slovenskom národnom, kultúrno-spoločenskom a vedeckom živote v jej histórii, súčasností a budúcej orientácii, čím sa ukáže nezastupiteľnosť Matice slovenskej v integračnom procese, prehlbovaní národného uvedomenia a vlastenectva.

Orbán už parlament nechce

1. februára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Zložitým vývojom vo vzťahu k fiškálnej únii prešiel maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa viacerých zdrojov vrátane jeho slovenskej kolegyne Ivety Radičovej bol Orbán na úniovom summite v decembri jediný, čo jednoznačne vyhlásil, že sa jeho krajina k dohode nepripojí. Druhý deň to popieral a tvrdil, že o pripojení Maďarska najprv musí rozhodnúť budapeštiansky parlament. Domácu opozíciu kritizujúcu jeho odmietavé stanovisko Orbán nazval nezodpovednou. „Do akého dobrodružstva to chcete krajinu vmanévrovať”, povedal v parlamentnej diskusii na jej adresu. Na summite v pondelok už Orbán na rozhodnutie parlamentu nečakal a potvrdil áno. Za to, že argumenty prevážili v prospech pripojenia sa k dohode, môže „bravúrny výkon maďarskej diplomacie,” vysvetľoval médiám na tlačovke v Bruseli. Vďaka nej sa podľa premiéra súčasťou konečnej dohody stalo aj to, že sa prísne rozpočtové pravidlá na nečlenské štáty eurozóny, teda aj na Maďarsko, začnú vzťahovať až potom, čo tiež zavedú euro. Medzi vlastné úspechy tiež pripísal, že dohoda nehovorí o harmonizácii daní členských krajín únie. Po summite v decembri noviny index.hu vypočítali, že by Maďarsko nové rozpočtové pravidlá nedokázalo splniť. Tie totiž požadujú okrem maximálneho trojpercentného deficitu aj maximálny polpercentný štrukturálny deficit. Ten však za minulý rok podľa úniových výpočtov dosiahol v Maďarsku päť percent, desaťnásobok požadovanej hodnoty.

Jobbik požaduje vypísanie referenda o fiškálnej zmluve

31. januára 2012 - (tasr)

Opozičné Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik vyzvalo maďarskú vládu, aby ešte pred vstupom medzivládnej dohody o rozpočtovej zodpovednosti do platnosti vypísala ľudové hlasovanie. V Budapešti to oznámil podpredseda Jobbiku Zoltán Balczó. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Balczó považuje za neprijateľné, že premiér Viktor Orbán v pondelok na bruselskom summite bez stanoviska parlamentu súhlasil s pričlenením Maďarska k rozpočtovému paktu Únie. Pristúpenie k dohode môže mať podľa podpredsedu Jobbiku vážne následky v oblasti národného sebaurčenia Maďarska, preto Jobbik iniciuje referendum. Balczó pripomenul, že Orbán ešte vlani v decembri podmieňoval pristúpenie Maďarska k dohode súhlasom parlamentu, pretože z nej vyplýva hospodárska a politická viazanosť krajiny. „Pri vypracovaní detailov dohody sa maďarskej diplomacii podarilo dosiahnuť reguláciu, ktorá je pre Budapešť prijateľná,” povedal v pondelok Orbán. Podľa MTI Maďarsko namietalo najmä v otázke harmonizácie daní, ktorá napokon nie je súčasťou dohody. Priaznivé pre Maďarsko tiež je, že právne následky zmluvy pre nečlenské krajiny eurozóny začnú platiť iba po ich vstupe do nej. S dohodou o rozpočtovej zodpovednosti súhlasilo na bruselskom summite 25 členských štátov Únie vrátane Slovenska. Výnimkou sú len Veľká Británia a Česká republika. Zatiaľ čo Británia svoje odmietavé stanovisko k zmluve oznámila už vlani v decembri, Česko zatiaľ nemôže pripojiť svoj podpis údajne kvôli domácim parlamentným procedúram.

V hre venovanej Sándorovi Máraimu diváci tvrdnú v Margecianskom tuneli

3. februára 2012 - (tasr)

Bratislavu dnes čaká premiéra divadelnej hry Ako naučiť meštianskeho psa poslušnosti / A polgári kutya nevelése, ktorú autori Silvester Laurík a Anna Vlčková-Strachan venovali maďarsky píšucemu spisovateľovi Sándorovi Máraimu. Pod hlavičkou občianskeho združenia BáPoDi inscenáciu režijne naštudoval sám jej autor, ktorého Márai fascinoval nielen literárnym dielom, ale aj postojom k spoločenskej situácii v strednej Európe, k nastoleniu komunizmu v Maďarsku a ďalších európskych krajinách. Ako Laurík uviedol pre TASR, príbeh hry sa odohráva vo vlaku. V presne neurčený deň 20. storočia vyráža z Košíc a smeruje na západ. Do vlaku nastupujú veľmi rôznorodí cestujúci. Okrem nich aj telo Sándora Máraiho. Pasažieri sa však nedostanú ďaleko. Problém nastane vo chvíli, keď vlak zastane za nevyjasnených okolností v Margecianskom tuneli a celý čas sa z neho nepohne. „V klaustrofobickom stiesnenom tmavom priestore, vo chvíli keď ľuďom zoberieme radosť z cestovania, ožívajú rôzne až iracionálne úvahy, spletence situácií. Vyplavia sa na povrch vzťahové problémy jednotlivých účastníkov celého príbehu,” priblížil autor, ktorý v hre rieši aj tému samovraždy. „Margeciansky tunel je obľúbeným miestom samovrahov. A objektívnym faktom je aj to, že Sándor Márai sa vo veku 89 rokov zapísal do streleckého kurzu, kúpil si pištoľ a spáchal samovraždu,” vysvetlil Laurík, ktorý si pre inscenovanie hry zvolil poloarénovitý tvar. Ten spája javisko s hľadiskom, cestujúcimi sa tak stávajú všetci - účinkujúci aj diváci. „Neexistuje tam žiadna konkrétna línia medzi aktívnymi protagonistami inscenácie a tými pasívnymi, takže aj diváci cestujú s nami v tom vlaku a aj diváci s nami tvrdnú v tom Margecianskom tuneli,” uzavrel. Laurík inscenáciu naskúšal s hercami Szilárdom Petrikom, Alenou Ďuránovou, Vladom Zboroňom, Szilviou Kiss a Tamásom Gálom. Personál vlaku stvárňujú Ludwig Bagin a Csilla Tarr, v alternácii s Tatianou Polákovou. Pomyselnými čiernymi pasažiermi sú napríklad Imre Madách, Eugen Ionesco, Francz Grillparzer, János Arany, Thomas Mann, F. M. Dostojevskij či Johann Wolfgang von Goethe. Dvojjazyčná (maďarsko-slovenská) inscenácia vznikala striedavo v Bratislave a Košiciach od začiatku septembra minulého roku. Ide o spoločný projekt Divadla Thália a EHMK Košice 2013. V metropole východného Slovenska mal premiéru 4. decembra v Divadle Thália. Bratislavská premiéra sa uskutoční v design factory.

„Sándor Márai je elegantný, svetový a platný dodnes“

2. februára 2012 - (tasr)

Divadelnú hru inšpirovanú dielom spisovateľa, básnika a publicistu Sándora Máraia Ako naučiť meštianskeho psa poslušnosti/A polgári kutya nevelése dnes predstavili zástupcom médií na pôde Maďarského inštitútu v Bratislave. Inscenácia autorov Silvestra Lavríka a Anny Vlčkovej-Strachan vznikla pod hlavičkou občianskeho združenia BáPoDi - Bánovské pokútne divadlo pre EHMK Košice 2013. Skúšobný proces prebiehal od začiatku septembra minulého roku striedavo v Bratislave v Maďarskom inštitúte i v košickom Divadle Thália, kde mal titul premiéru 4. decembra. Inscenáciu v jednom dejstve režijne podľa vlastného scenára naštudoval Silvester Lavrík. Postavil ju na polemike dnešného pohľadu s témami, tézami, ktorými sa zaoberal maďarsky píšuci autor predovšetkým v memoárovej časti svojej tvorby. „V Máraiových knižkách, ktoré sú aj o polstoročia staršie ako ja, som našiel naformulované ako keby nielen moje problémy so stredoeurópskym priestorom, ale aj moje tušené odpovede. Márai to urobil presne a v tom je on naozaj elegantný, svetový a platný dodnes,” povedal pre TASR Lavrík. Predpokladá, že hra zaujme aj diváka, ktorý tvorbu košického rodáka nepozná. „Bude príjemne prekvapený jeho znalosťou psychológie stredoeurópskeho človeka, emancipovanosťou jeho postoja, vzdelanosťou a hlavne zmyslom pre humor - jemným, kultivovaným, ale neprehliadnuteľným.” Hra, ktorú režisér naskúšal s hercami Szilárdom Petrikom, Alenou Ďuránovou, Vladom Zboroňom, Szilviou Kiss, Tamásom Gálom, Ludwigom Baginom a ďalšími, je zrozumiteľná pre maďarských i slovenských divákov. „Na javisku sú postavy, ktoré rozprávajú po slovensky alebo po maďarsky, bez problémov spolu komunikujú. Pre divákov, ktorí nevyrastali v multilinguálnych podmienkach, sú pripravené titulky na projekčnom plátne,” vysvetlila Margit Garajszki, maďarská dramaturgička pôsobiaca na Slovensku, ktorá zabezpečila dramaturgiu inscenácie a preklad textov. Scénickú hudbu, s použitím kompozícií Franza Liszta aranžoval a nahral Rudolf Pepucha. Kostýmy navrhla Barbora Peuch. O vizuál a výtvarnú zložku inscenácie sa postarali grafik a scénograf Richard Lavrík a fotografka Zuzana Halánová. Bratislavská premiéra hry Ako naučiť meštianskeho psa poslušnosti / A polgári kutya nevelése sa uskutoční v piatok 3. februára o 19.00 hodine v design factory.

Pohár slovenský a maďarský

30. januára 2012 - (Veronika Šikulová - Pravda)

Minulý pondelok som bola v Budapešti. Spolu s kolegami som čítala v Slovenskom inštitúte, zalistovali sme v maďarskom vydaní Lettre international, ktoré publikovalo slovenských autorov, predstavili sme slovenské vydanie časopisu Vlna venované maďarskej kultúre. V piatok som podobné „vyšehradské” stretnutie absolvovala v KC Dunaj v Bratislave. Ľudia sa majú stretávať a zhovárať, aj keď si trebárs nerozumejú, my spisovatelia máme to šťastie, že „nás” z času na čas niekto preloží a potom je ten rozhovor povedzme „bezbolestnejší”. V Budapešti som bola so synom. Ten tam ešte nebol. Pokúšala som sa mu vysvetliť, že Budapešť, to sú aj naše dejiny, ukázať rieku čo tečie z Bratislavy, krásny a starobylý hrad a Dóm svätého Matúša na kopci. Ja som sa tam ako doma cítila. Z detstva si pamätám prostredie slovenskej maďarčiny celkom presne. Chodievala som na prázdniny do Čeklísa k babičke, odtiaľ zavše vlakom do Bratislavy na trh. V chodbičke sa ženy, podobné trhovníčky ako moja stará mama, zhovárali po maďarsky, niekedy bolo počuť aj bulharčinu. Jonáš Záborský koncom 19. storočia „žehral”, ako málo Maďari reagujú na to, čo sa na Slovensku vydáva a nesledujú slovenskú literatúru, a pritom sme jeden štát. Teraz sme „jedna Európa”, a práve teraz sa brodíme rovnakým hustým blatom. Na stretnutie v Budapešti prišlo veľa ľudí, omnoho viac ako v Bratislave, s niektorými som sa potom po slovensky pozhovárala, napríklad s pánom doktorom z Komlóša. Alebo Pitvaroša? Slovenské podujatie bolo zase väčšie, mohutnejšie a akési uvoľnenejšie, bohatšie na spisovateľov, ktorí sa „len tak” prišli pozrieť. Trochu sme zabudli na politiku, hoci Vyšehrad sa spomína najmä v súvislosti s ňou a s tým blatom, ustavične sa naťahujeme. Vraj sa naťahujeme. Ja som pri týchto stretnutiach pocit „naťahovania” nemala. Skôr „vťahovania”. Pomaly na seba dovidíme, čítajme sa. Naša história aj jazyky tvoria akési klbko, pri rozmotávaní ktorého sa historici a jazykovedci poriadne potia. Napríklad slovo pohár... Hungarikum alebo slovacikum? Vo veciach treba mať jasno. Aj v jazykovede či histórii. Pri literárnych stretnutiach to našťastie neplatí. Alebo platí dvojnásobne. Len si to hovoríme akosi „bezbolestnejšie”. V knižke Pála Závadu Jadvigin vankúšik som sa cítila ako doma, takmer som tam začala upratovať. Hádam sa tak budú cítiť aj maďarskí čitatelia, keď pristúpia do „môjho a babičkinho” vlaku k tým Maďarkám a Bulharkám. Vrátila som sa domov a z televízie na mňa vyskočili správy, voľby, zlodejčiny a mordy, najnovšie hlad a zima. Zima ani kríza nežartujú a pohár preteká alebo už pretiekol. Zosmutnela som. Až sa mi zdalo nepatričné hovoriť o dvoch fajnových stretnutiach, o tom, ako sme si podali ruky cez Dunaj, zodvihli tie svoje poháre a keď sme si na seba pripíjali, bolo nám jedno, či slovo POHÁR je pôvodu maďarského, alebo slovenského. O našom stretnutí som sa v tlači nedočítala. Píšem teda, aby sa vedelo, že my „vyšehradskí” spisovatelia a čitatelia sa navzájom čítame, sme na seba zvedaví a vieme sa dohodnúť, aj keď nám politici do Dunaja púšťajú zavše splašky.

Komisár EÚ poprel tvrdenia Maďarska

30. januára 2012 - (tasr)

Podmienkou začatia rokovaní Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou o finančnej pomoci je zabezpečenie nezávislosti maďarskej centrálnej banky a normálneho fungovania súdov. Vyhlásil to dnes v maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici InfoRádió komisár EÚ pre zamestnanosť a sociálne záležitosti László Andor, ktorý tak dementoval slová hovorcu maďarskej vlády Andrása Giró-Szásza o tom, že rokovania nie sú ničím podmienené. Podľa maďarského eurokomisára úpravu príslušných zákonov posúdi komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn, dovtedy sa oficiálne rokovania s Maďarskom nezačnú. Giró-Szász v piatok (27. 1.) povedal, že rokovania nie sú ničím podmienené. „Vláda je pripravená na rokovania, ktoré by sa mohli kedykoľvek začať,” vyhlásil hovorca maďarskej vlády vo verejnoprávnej televízii s tým, že ani zmena maďarských zákonov, voči ktorým vzniesla námietky Európska komisia (EK), nie je podmienkou úverových rokovaní. Andor dodal, že EÚ mala a aj má podmienky, čo potvrdil v stredu (25.1.) komisár Rehn, ktorý šéfovi maďarskej delegácie, ministrovi bez kresla Tamásovi Fellegimu naznačil, že podmienkami rokovaní sú záruka nezávislosti centrálnej banky a zabezpečenie normálneho fungovania súdov. Maďarský eurokomisár pritom nevylúčil, že neformálne schôdzky s Maďarskom budú pokračovať a že Maďarsko na nich oznámi, kedy urobí očakávané kroky. InfoRádió podotýka, že EK začala disciplinárne konanie v prípade zákona o centrálnej banke, zákona o úprave veku odchodu sudcov do dôchodku a zákona týkajúceho sa ombudsmana pre ochranu údajov. Premiér Viktor Orbán minulý týždeň oznámil, že v súvislosti so zákonom o centrálnej banke je potrebné ešte o dvoch bodoch rokovať s EK. Prvým bodom je plat guvernéra a druhým záležitosť prísahy, podľa slov premiéra ostatné argumenty Bruselu Maďarsko prijíma. Na margo odchodu sudcov do dôchodku vyhlásil, že ide o všeobecné dôchodkové pravidlo a nie o zásah do justície. Výhrady EK týkajúce sa ombudsmana pre ochranu údajov maďarská vláda tiež prijíma, požadované úpravy zákonov môže parlament schváliť do konca februára, povedal Orbán.

Maďari hrozbou nebudú

1. februára 2012 - (Peter Podstupka - Hospodárske noviny)

Česi majú drahšiu pracovnú silu a Maďari zas problémy so stabilitou ekonomiky. Najvážnejším konkurentom Slovenska v lákaní zahraničných investorov tak bude v najbližšom období Poľsko. Firmám ponúka stabilnú ekonomiku s veľkým vnútorným trhom, ktorý rastie aj v čase celoeurópskej recesie a svojou polohou je rovnako výhodné ako Česko alebo Slovensko. V celosvetovom meradle by okrem už známych zaujímavých krajín pre investorov, ako je Čína alebo Taiwan, mal v blízkej budúcnosti pribudnúť aj Vietnam, ktorý je z hľadiska ceny pracovnej sily ešte lacnejší ako Čína. Hlavnou výhodou Slovenska v porovnaní s okolitými susedmi je vysoká produktivita práce. Tá je dnes najvyššia v regióne. Spolu s nízkou cenou práce tak patríme medzi najzaujímavejšie destinácie pre investorov, ktorí chcú začať vyrábať vnútri Európskej únie. Česi nám konkurujú hlavne výhodnejšou polohou a lepším podnikateľským prostredím, ktoré sa odzrkadľuje v lepšom umiestnení v rebríčkoch konkurencieschopnosti. V poslednom čase sa k nim stále viac pridáva aj Poľsko. „Podľa rebríčka konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra by mali byť našimi najväčšími konkurentmi v lákaní zahraničných investícií Poľsko, Čína a Taiwan,” hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Poliaci totiž môžu ponúknuť veľký vnútorný trh, najnižšiu priemernú mzdu vo výrobe v regióne a na európske pomery aj výhodné daňovo-odvodové zaťaženie. To robí z Poľska v blízkej budúcností nášho najvážnejšieho konkurenta v lákaní investorov. Naopak, náš južný sused zrejme stratí priazeň zahraničných investorov. Spôsobí to hlavne nečitateľná politika maďarskej vlády, ktorá vlastné rozpočtové problémy rieši neštandardnými daňami, a nikto nevie, na koho sa upriami pozornosť Budapešti nabudúce. Navyše sa dá očakávať, že kvôli konsolidácii verejných financií budú v Maďarsku rásť dane, ktoré sú ale dnes najnižšie v regióne. „Neočakávam, že by Maďarsko mohlo v horizonte niekoľkých rokov v súboji o investorov vážnejšie konkurovať Slovensku,” hovorí riaditeľ inštitútu INESS Richard Ďurana. „Ak sa pozriete na cenu práce, tak medzi najväčších konkurentov Slovenska v lákaní zahraničných investorov, samozrejme, patrí Čína a Taiwan,” hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. V Číne sú napríklad cena práce aj odvodové zaťaženie približne štvrtinové ako u nás. Ale aj tam už začína byť problém. „Časť investorov, ktorí hľadajú čo možno najlacnejšiu pracovnú silu, už dnes smeruje do Vietnamu,” hovorí riaditeľ korporátneho financovania v spoločnosti TPA Horwath Igor Mesenský. Z tejto ázijskej krajiny tak vyrastie pre Slovensku v blízkej budúcnosti ďalší veľký konkurent v boji o nové pracovné miesta.

Poľský priemysel rástol, maďarský a český oslabovali

1. februára 2012 - (sita)

Poľský priemyselný sektor v januári rástol, zatiaľ čo český a maďarský oslabili. Vyplýva to z prieskumu agentúry Markit a banky HSBC. Index nákupných manažérov (PMI) poľského priemyslu v januári vzrástol na 52,15 bodu z úrovne 48,8 bodu v decembri a dostal sa tak na najvyššiu úroveň za posledných šesť mesiacov. Analytici očakávali rast indexu iba na úroveň 49,40 bodu. „Index rástol prvýkrát od októbra a vykázal tretí najvýraznejší mesačný rast v histórii prieskumov,” uviedla agentúra Markit vo svojej správe. Český PMI pre priemyselný sektor klesol v januári na 48,8 bodu z decembrových 49,2 bodu. Index sa tak nachádza už tretí mesiac pod hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast sektora od jeho poklesu. Oslabenie indexu signalizuje mierne zhoršenie výkonu priemyslu v dôsledku slabnúceho dopytu, na ktorý negatívne vplýva dlhová kríza v eurozóne. Maďarský PMI síce minulý mesiac vzrástol na 49,8 bodu z decembrových 48,6 bodu, stále sa však nachádza pod hranicou 50 bodov.

Vyšetrovanie prípadu MOL-INA bolo zastavené

1. februára 2012 - (pr-správa)

V pondelok 30. januára 2012 Generálna Prokuratúra Maďarska, úsek pre centrálne vyšetrovanie oznámila, že z dôvodu nenaplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sa konanie vo veci MOL-INA zastavilo. V júni 2011 bola Generálna Prokuratúra Maďarska, na základe medzinárodného dožiadania, požiadaná Generálnou prokuratúrou Chorvátska o poskytnutie právnej pomoci vo veci výsluchu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa spoločnosti MOL Zsolta Hernádiho z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu. Podľa zverejnených informácií údajne generálny riaditeľ skupiny MOL v roku 2009 poskytol chorvátskemu predsedovi vlády Ivovi Sanaderovi úplatok vo výške 10 miliónov eur s cieľom získať rozhodujúci vplyv pre spoločnosť MOL vo vedení spoločnosti INA. Transakcia sa údajne mala zrealizovať na základe zmlúv o poskytnutí konzultačných služieb uzavretých so spoločnosťou registrovanou vo Švajčiarsku cez dve spoločnosti registrované na Cypre. Generálna Prokuratúra Maďarska po šesťmesačnom vyšetrovaní prípad uzavrela, nakoľko podľa záverov jej šetrení nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. Na základe výsledkov jej vyšetrovania a dostupných dôkazov dospela k záveru, že zo strany generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti MOL nedošlo k spáchaniu trestného činu. Počas vyšetrovania prípadu prokuratúra zistila, že spoločnosti registrované na Cypre, ktoré boli údajne zapojené do korupcie, vôbec nie sú, či už priamo alebo nepriamo, napojené na spoločnosť MOL. Ďalej konštatovala, že zmluvy podpísané s uvedenými spoločnosťami nemajú nič spoločné so spoločnosťou MOL, jej manažmentom alebo jej zástupcami. Spoločnosť MOL od samého začiatku dôrazne odmietala všetky obvinenia, ktoré vnímala ako snahu o poškodenie jej dobrého mena a veľmi pozitívne hodnotí uzavretie vyšetrovania.

Maďarská prokuratúra zrušila vyšetrovanie kauzy MOL-INA

30. januára 2012 - (tasr)

Maďarská Ústredná vyšetrovacia prokuratúra zrušila vyšetrovanie v korupčnej kauze týkajúcej sa maďarskej ropnej spoločnosti MOL a chorvátskej ropnej spoločnosti INA, informovala dnes v Budapešti prokuratúra. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI prokuratúra po preverení množstva údajov zistila, že trestný čin, ktorý uviedla chorvátska prokuratúra, sa neuskutočnil. Chorvátska štátna prokuratúra vlani v júni iniciovala vypočutie generálneho riaditeľa maďarskej ropnej spoločnosti Mol Zsolta Hernádiho, ktorý mal byť podozrivý zo zaplatenia úplatku bývalému chorvátskemu premiérovi Ivovi Sanaderovi. Maďarská prokuratúra informovala chorvátskeho partnera, že nemôže vyhovieť jej žiadosti o právnu pomoc, pretože by tým bola ohrozená bezpečnosť Maďarskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že nemožno vylúčiť trestný čin, 14. júna 2011 nariadil maďarský orgán vyšetrovanie. V rámci neho získala prokuratúra množstvo bankových a podnikových údajov, vykonala domovú prehliadku na maďarskom obchodnom zastúpení jednej cyperskej spoločnosti, získala a zadržala dôkazový materiál, pritom vypočula ako svedkov niekoľko maďarských občanov a jedného občana Ruska. Na základe analýzy uvedených úkonov maďarská prokuratúra zistila, že v pôsobnosti maďarskej spoločnosti Mol sa neuskutočnil trestný čin, ktorý uviedla chorvátska prokuratúra. Dve spoločnosti, ktoré sú registrované na Cypre, ktoré údajne odovzdali uvedený úplatok, nepatria priamo, ani nepriamo pod pôsobnosť Molu. Obe však majú priame väzby na ruského investora. V prípade spoločnosti Ceroma Holdings Ltd. nemala spoločnosť Mol žiadne obchodné kontakty a od spoločnosti Hangarn Oil Products Trading Ltd. roky nakupovala naftu, píše sa vo vyhlásení maďarskej prokuratúry. Z výsledkov vyšetrovania podľa nej vyplýva, že tieto cyperské podniky v júni 2009 uzavreli so švajčiarskou spoločnosťou patriacou do pôsobnosti chorvátskeho investora zmluvy o poradenstve v celkovej hodnote 10 miliónov eur. Tieto zmluvy však nemajú žiadne väzby na Mol, či na jej vodcov, prípadne predstaviteľov. Chorvátska štátna prokuratúra 31. augusta 2011 obžalovala bývalého premiéra Iva Sanadera z korupcie a zneužívania právomocí, ktorých sa mal dopustiť prijímaním úplatkov výmenou za získanie pôžičky od rakúskej banky Hypo Alpe Adria pre Chorvátsko. Sanadera tiež obvinila, že od maďarského ropného koncernu MOL prijal 10 miliónov eur výmenou za to, že mu umožnil získať väčšinové práva v chorvátskej ropnej spoločnosti INA. MOL je aj najväčším, i keď nie väčšinovým vlastníkom akcií podniku INA, v ktorom má 47,46-% podiel a opciu na ďalších 1,6 % akcií. Chorvátskemu štátu zostalo 44,84 % akcií INA.

Maďarské aerolínie Malév zastavili všetky lety, nemajú peniaze

3. februára 2012 - (čtk)

Maďarská letecká spoločnosť Malév zastavila prevádzku a zrušila všetky lety. Dôvodom je zlá finančná situácia. Malév už pôsobí v mimoriadnom režime ochrany pred veriteľmi a na začiatku tohto týždňa bol vymenovaný konkurzný správca. Všetky lety boli zastavené v piatok o 6:00 SEČ. Malév uviedol, že dodávatelia voči nemu stratili dôveru a začali požadovať platby vopred. Vláda potom už nebola schopná firme poskytovať ďalšie peniaze. „To urýchlilo odliv hotovosti v takej miere, že sa situácia aerolínií stala neudržateľná,” uviedlo vedenie Malévu vo vyhlásení. Predstavenstvo sa preto rozhodlo okamžite zastaviť prevádzku, aby minimalizovalo straty. Firma sa dostala do problémov po nedávnom oznámení Európskej komisie, že musí vrátiť štátnu pomoc vo výške miliónov dolárov, ktorú dostala v rokoch 2007 až 2010. Agentúra Reuters už skôr uviedla, že suma, ktorú má Malév vrátiť, zodpovedá tržbám podniku za celý rok 2010. Premiér Viktor Orbán v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth uviedol, že rozhodnutiu o zastavení letov predchádzala skutočnosť, že dvom lietadlám spoločnosti nebolo dovolené kvôli nesplateným dlhom vzlietnuť. Išlo o lety z Tel Avivu a z Írska. Premiér stále verí, že sa krajine podarí nájsť investora ochotného investovať do aeroliniek a národný letecký prepravca bude zachovaný. Malév pôsobí na trhu 66 rokov. Na ročnom obrate budapeštianskeho letiska má podiel 40 percent a jeho flotilu tvorí 22 lietadiel. V roku 2010 vykázal stratu 24,6 miliardy forintov. Na začiatku tohto mesiaca však oznámil, že tento rok čaká výrazné zlepšenie prevádzkových výsledkov vďaka vyšším príjmom a obsadenosti lietadiel. Malév je členom leteckej aliancie Oneworld, ktorej dominuje American Airlines a British Airways. Dlh firmy sa pohybuje okolo 60 miliárd HUF. Maďari sa snažili Malév privatizovať hneď po páde komunizmu v roku 1989, zatiaľ však neúspešne. Celkom sa po revolúcii tamojšia vláda snažila firmu privatizovať päťkrát. Po poslednej neúspešnej privatizácii kabinet v roku 2010 v Maléve odkúpil späť bez piatich percent celý podiel. Spoločnosť zamestnáva približne 2600 ľudí. Vláda minulý rok viedla niekoľko rokovaní o spolupráci Malévu s čínskou leteckou spoločnosti Hainan Airlines. Dohodu sa však nepodarilo dokončiť.

Maďarský prepravca Malév zrušil všetky lety

3. februára 2012 - (sita)

Maďarská vlajková letecká spoločnosť Malév v piatok zastavila lety na všetkých svojich linkách v dôsledku bezvýchodiskovej finančnej situácie. Ako vyhlásil pred novinármi generálny riaditeľ Lóránt Limburger, stroje Malév-u o šiestej hodine SEČ prestali lietať a skončila sa tak 66-ročná éra „takmer nepretržitej prevádzky”. Vedenie podľa neho k radikálnemu kroku pristúpilo po tom, ako let z izraelského Tel Avivu pracovníci tamojšieho letiska odmietli odbaviť, pokiaľ firma nezaplatí „vysokú sumu”. Maďarský letecký prepravca Malév sa dostal pod ochranu pred veriteľmi a vláda vymenovala správcu, ktorý bude rozhodovať o ďalších finančných operáciách. Vo štvrtok o tom informovalo maďarské ministerstvo rozvoja. Toto rozhodnutie prišlo po tom, čo Európska Komisia prikázala aerolíniám vrátiť štátnu pomoc, ktorú od Maďarska firma dostala v rokoch 2007 až 2010. Počas tohto obdobia získala firma rozličnú štátnu pomoc v celkovej výške 38 mld. maďarských forintov (HUF). Je to suma, ktorá sa rovná celkovým príjmom spoločnosti v roku 2010. Maďarská vláda uviedla, že aerolínie nemôžu bez súhlasu správcu ďalej vykonávať platby. „Súhlas správcu závisí od toho, či sú tieto platby nevyhnutné pre zabezpečenie základných funkcií prepravcu a pokračovanie podnikania obvyklým spôsobom,” informovalo ministerstvo. Manažment spoločnosti by mal do piatku vypracovať plán pre likviditu spoločnosti. V pondelok maďarská vláda označila Malév za strategicky dôležitú spoločnosť a vďaka tomuto statusu na ňu veritelia nemôžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Malév celkovo zamestnáva 2600 ľudí a v roku 2010 vykázal stratu 24,6 mld. HUF. Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) Slovenskej republiky potvrdilo, že maďarská letecká spoločnosť Malév od piatku 3. februára od 6:00 nelieta. V informácii pre cestujúcich touto spoločnosťou MZV uviedlo, že všetci cestujúci, ktorí si zakúpili lístky a majú odletieť v čase medzi 3. a 6. februárom, majú nárok na kompenzáciu. Zároveň cestujúci, ktorí už odleteli a majú zakúpené spiatočné letenky s termínom do 29. februára, majú nárok na presmerovanie leteniek na iné letecké spoločnosti alebo iný druh dopravy. Otázky cestujúcich o náhradnej doprave a možnosti kompenzácie je možné adresovať do call centra - z Maďarska na čísle 003640212121 a zo zahraničia na čísle 003618021111, informovalo ministerstvo v Bratislave.

Maďarské aerolínie Malév po takmer 66 rokoch končia

3. februára 2012 - (euractiv.sk)

Letecký prepravca Malév dnes ráno na svojej stránke oznámil, že ruší všetky lety. Spoločnosť mala finančné problémy a čerpala štátnu pomoc, ktorá mala zabrániť bankrotu. Európska komisia však začiatkom roka tento postup vyhlásila za nezákonný a Budapešti nariadila, aby Malév požiadala o vrátenie peňazí. Maďarské národné aerolínie Malév na svojej stránke oznámili, že od dnešného rána (6:00) rušia všetky lety. Ako dôvod uviedli zlú finančnú situáciu. Spoločnosť má ochranu voči veriteľom od začiatku tohto týždňa. Dlhoročná zlá finančná situácia sa ešte viac skomplikovala po tom, čo Európska komisia začiatkom januára rozhodla, že štátna pomoc, ktorú spoločnosť čerpala bola nezákonná. Budapešť sa opakovane snažila o privatizáciu aerolínií, no bez úspechu. V roku 2010 kúpila späť všetky akcie okrem 5-percentného podielu. Spoločnosť zamestnávala približne 2600 ľudí. Prostriedky Malév čerpal od štátu v rokoch 2007 až 2010. Ako vo svojom zdôvodnení v januári uvádzala exekutíva štátna pomoc bola proti pravidlám EÚ, pretože spoločnosť by si na trhu nebola schopná získať financovanie za rovnakých podmienok ako dostala od maďarskej vlády. Komisia teda nariadila, aby Malév prostriedky vrátil. Vedenie spoločnosti v stanovisku na stránke uvádza, že dodávatelia stratili dôveru a začali požadovať platby vopred. V kombinácii so stratou prostriedkov od štátu sa situácia aerolínií stala neudržateľná. Spoločnosť vznikla v roku 1942 a svoju činnosť končí po takmer 66 rokoch. S 22 lietadlami lietala do 50 miest v 34 krajinách sveta.

Boeingy Malévu definitívne odleteli z Budapešti

3. februára 2012 - (tasr)

Po dnešnom rannom krachu maďarskej leteckej spoločnosti Malév americká lízingová spoločnosť ILFC nariadila, aby sa jej lietadlá typu Boeing 737 lietajúce vo farbách Malévu vrátili na írsku základňu v Shanone. Prvé lietadlá z Medzinárodného letiska Ferenca Liszta vzlietli pred 19.00 h. Ako uviedol maďarský server hvg.hu, lietadlá riadia s najväčšou pravdepodobnosťou maďarskí piloti. Šesť strojov typu 737-600 odletí neskôr z Írska do Arizony v USA, kde ich zošrotujú. Ostatné lietadlá typu 737-800 budú po prefarbení lietať pre iné aerolínie. Malév 29. marca 2011 oslávil 65. výročie založenia. S flotilou 18 Boeingov 737 a štyroch turbovrtuľových strojov Bombardier Dash 8 Q400 kanadskej výroby lietala spoločnosť v roku 2011 do 52 miest 32 krajín Európy, Afriky a Blízkeho východu.

Cestujúci s lístkami Malévu majú nárok na odškodnenie

3. februára 2012 - (tasr)

Všetci cestujúci, ktorí si zakúpili lístky maďarskej leteckej spoločnosti Malév a majú odletieť v čase medzi 3. a 6. februárom, majú nárok na kompenzáciu. TASR informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Cestujúci, ktorí už odleteli a majú zakúpené spiatočné letenky s termínom do 29. februára, majú nárok na presmerovanie leteniek na iné letecké spoločnosti alebo iný druh dopravy. Otázky cestujúcich o náhradnej doprave a možnosti kompenzácie je možné adresovať do call centra - z Maďarska na čísle 003640212121 a zo zahraničia na čísle 003618021111. Maďarská národná letecká spoločnosť Malév, ktorá začiatkom tohto týždňa avizovala, že má problémy s financiami, dnes ráno zrušila všetky lety. V zmysle rozhodnutia, o ktorom informovala maďarská tlačová agentúra MTI, lietadlá Malévu nevzlietnu po 66 rokoch priebežného fungovania spoločnosti.

Vláda vyčlenila peniaze na odškodnenie pasažierov Malévu

31. januára 2012 - (tasr)

Maďarská vláda vyčlenila dve miliardy forintov (6,76 milióna eur) z fondu úradu predsedu vlády na odškodnenie pasažierov pre prípad zastavenia letov národnej leteckej spoločnosti Malév, informoval dnes server hvg.hu. Malév v pondelok 30. januára oznámil problémy s financiami, maďarská vláda ešte predtým rozhodla, že spoločnosť zaradí medzi strategické spoločnosti, čím zabráni veriteľom, aby na firmu mohli podať návrh na konkurz. Odškodnia len niektorých Z nariadenia vlády podľa servera vyplýva, že odškodnený bude iba obmedzený počet cestujúcich. Odškodnia totiž iba tých, ktorých letenky budú platné v deň zastavenia letov, a tých, ktorí majú letieť nasledujúce tri pracovné dni, ako aj tých, ktorí najneskôr deň pred zastavením letov už odleteli a majú letenku na spiatočný let do 29. februára. Predseda predstavenstva Malévu János Berényi dnes informoval, že do dnešného dňa si pasažieri objednali 757 tisíc leteniek na nadchádzajúce mesiace. Z tohto počtu bude odškodnený iba zlomok. Server podotkol, že napriek tomu Berényi pár hodín pred zverejnením vládneho nariadenia o vyčlenení prostriedkov na odškodnenie povzbudzoval ľudí, aby pokojne objednávali letenky, pretože Malév lieta už 50 - 60 rokov a bude lietať aj naďalej. Vládne nariadenie prakticky znamená, že lietadlá Malévu zostanú na zemi už za niekoľko týždňov, možno aj skôr, konštatoval hvg.hu. Výkonný riaditeľ Malévu Lorant Limburger správnu radu spoločnosti v pondelok informoval, že aj napriek postupnému zlepšovaniu hospodárskych výsledkov firmy sa financovanie jej prevádzky stáva od konca januára neudržateľným a zatiaľ sa túto situáciu nepodarilo vyriešiť. Malév zamestnáva 2600 ľudí. Podľa Malévu po nedávnom rozhodnutí Európskej komisie (EK) o povinnosti firmy vrátiť štátnu pomoc je manévrovací priestor vlády na pomoc národnej spoločnosti dosť obmedzený. EK začiatkom januára rozhodla, že letecká spoločnosť, ktorá sa na ročnom obrate letiska v Budapešti podieľa zhruba 40 percent, neoprávnene získala štátnu pomoc. Ide o stovky miliónov eur, ktoré vláda poskytla firme v rokoch 2007 až 2010.

Malév nemá peniaze, vláda zaradila spoločnosť medzi strategické podniky

30. januára 2012 - (tasr / reuters)

Maďarská letecká spoločnosť Malév dnes oznámila, že nemá peniaze na udržanie svojho chodu. Urobila tak niekoľko hodín potom, ako maďarská vláda urobila prvé kroky na reštrukturalizáciu stratovej spoločnosti a na jej ochranu pred bankrotom. „Na dnešnom zasadnutí správnej rady výkonný riaditeľ Lorant Limburger radu informoval, že aj napriek postupnému zlepšovaniu hospodárskych výsledkov spoločnosti sa financovanie prevádzky firmy stáva od konca januára neudržateľným a zatiaľ sa túto situáciu nepodarilo vyriešiť,” oznámila spoločnosť Malév, ktorej vedenie opätovne požiadalo vládu o pomoc. Budapešť po viacerých neúspešných pokusoch aerolínie sprivatizovať nakoniec v roku 2010 spätne odkúpila s výnimkou 5 % všetky akcie firmy. Malév, ktorý zamestnáva 2600 ľudí, však zároveň dodal, že po nedávnom rozhodnutí Európskej komisie (EK) o povinnosti firmy vrátiť štátnu pomoc je manévrovací priestor vlády dosť obmedzený. EK začiatkom januára rozhodla, že letecká spoločnosť, ktorá sa na ročnom obrate letiska v Budapešti podieľa zhruba 40 %, neoprávnene získala štátnu pomoc. Ide o stovky miliónov eur, ktoré vláda poskytla firme v rokoch 2007 až 2010. Preto Brusel nariadil Budapešti, aby ju od Malévu žiadala späť. Ešte predtým, než Malév oznámil problémy s financiami, maďarská vláda rozhodla, že spoločnosť zaradí medzi strategické spoločnosti. Tým zabráni veriteľom, aby na firmu mohli podať návrh na konkurz.

Aviva predala MetLife českú, maďarskú a rumunskú dcéru

30. januára 2012 - (tasr / reuters)

Najväčšia britská poisťovňa Aviva predala svoje dcérske spoločnosti v Česku, Maďarsku a Rumunsku americkému rivalovi MetLife, aby sa mohla sústrediť na regióny, v ktorých generuje väčšinu zisku. Tri východoeurópske divízie životného poistenia sa podieľajú zhruba 0,5-% na celkovom zisku Aviva. Koncom júna 2011 dosiahli ich aktíva hodnotu 57 miliónov eur, oznámila Aviva, ktorá ale nezverejnila, za koľko predala Aviva Czech Life, Aviva Hungary Life a Romania Life & Pensions americkému poisťovaciemu koncernu. Podľa MetLife, ktorá je najväčšou spoločnosťou USA v oblasti životného poistenia, dnešná dohoda je súčasťou jej stratégie „investovania do ďalšieho rastu na trhoch s veľkým potenciálom”. „Táto transakcia je výbornou príležitosťou, ako získať širšou ponukou služieb a produktov ďalších zákazníkov,” uviedol Michel Khalaf, prezident Metlife pre Európu, Blízky východ a Afriku. Podľa analytikov región strednej a východnej Európy dosahuje pomerne silný hospodársky rast, zatiaľ čo tamojší trh s maloobchodnými finančnými službami je ešte relatívne málo rozvinutý. Vďaka tomu patrí tento región z hľadiska poisťovní medzi najperspektívnejšie. Naopak Aviva zaradila Česko, Maďarsko a Rumunsko na zoznam 30 krajín, ktoré označila za - z jej pohľadu - málo perspektívne. Súčasťou amerického poisťovacieho koncernu MetLife je aj slovenská poisťovňa MetLife Amslico, ktorá sa zameriava primárne na životné poistenie a na slovenskom trhu pôsobí od decembra 1995. Odvtedy ani raz nevykázala stratu. Centrála v hlavnom meste Slovenskej republiky slúži ako subregionálne centrum štyroch krajín - Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Ukrajiny.

Čiernohorskí Slováci opúšťajú strešnú krajanskú organizáciu

30. januára 2012 - (sita)

Krajania z Čiernej Hory združení v Čiernohorsko-slovenskom priateľstve (ČSP) sa rozhodli ukončiť svoje členstvo v najväčšej strešnej krajanskej organizácii Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ). Čiernohorskí Slováci pociťujú zo strany SZSZ nezáujem. „Týmto otvoreným listom vám oznamujeme, že Čiernohorsko-slovenské priateľstvo s okamžitou platnosťou ukončuje svoje dlhoročné členstvo v Svetovom združení Slovákov v zahraničí,” píše šéf združenia Michal Spevák predsedovi SZSZ Vladimírovi Skalskému. Rozhodla tak Správna rada ČSP na zasadnutí 28. januára. Členstvo ukončili z dvoch dôvodov. „V posledných troch rokoch sme neboli takmer vôbec informovaní orgánmi SZSZ o činnosti, plánoch SZSZ, prebiehajúcich udalostiach a výsledkoch aktivít SZSZ,” vysvetľuje v liste Spevák. Prostredníctvom delegáta, ktorého ČSP vyslalo na vlastné náklady, združenie počas III. Valného zhromaždenia SZSZ upozornilo na nedostatok komunikácie. „Vzájomnú komunikáciu a informovanosť považujeme za samozrejmosť v organizácii, ktorá nesie názov SZSZ,” dodal Spevák. ČSP je podľa jeho slov jedinou registrovanou komunitnou organizáciou Slovákov žijúcich v Čiernej Hore. „Vy ste sa vyjadrili, že hovoríte aj v našom mene a pritom ste sa nás nepýtali na náš názor. Ako člen SZSZ sme sa nikdy nevyjadrili ani nedali súhlas SZSZ, aby sa k čomukoľvek vyjadrovalo alebo konalo v našom mene,” uzavrel. Podľa šéfa SZSZ Skalského je normálne, že v každej organizácii dochádza k pohybom v členskej základni. „I v Svetovom združení Slovákov v zahraničí členské organizácie i individuálni členovia vstupujú a niekedy bohužiaľ i vystupujú, čo mňa osobne vždy mrzí,” povedal agentúre SITA Skalský. V Čiernej Hore žije podľa sčítania obyvateľov z roku 2003 len 88 Slovákov, tvrdí. „O to viac by istú súčinnosť ponad hranice potrebovali,” uzavrel Skalský.

Parlament - Môže prísť ešte všeličo

26. januára 2012 - (Új Szó / tasr)

Poslanci sami rozhodnú, či na zasadnutí parlamentu, ktoré sa začne budúci utorok, prerokujú zrušenie kolektívnych menšinových práv a zmenu zákona o štátnom občianstve. Témou bude aj obmedzenie poslaneckej imunity. Budúci utorok na poslancov čaká program so sedemdesiatimi šiestimi bodmi. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) totiž v súlade so svojím sľubom okrem vládnych návrhov na program zasadnutia zaradil mesiace odkladané poslanecké návrhy. Veľkú časť z nich zatiaľ neprerokovali ani v prvom čítaní, preto sa o nich už sotva rozhodne. Takým je napríklad návrh, ktorého cieľom by bola zmena známeho protizákona o štátnom občianstve. Návrh ešte minulého roku v októbri predložili vedúci poslaneckých klubov Jozef Mikuš (SDKÚ), Jozef Kollár (SaS) a Pavol Hrušovský. Ak by nadobudol účinnosť, v určitých prípadoch by povoľoval dvojité občianstvo. Veľká časť Maďarov, ktorí by prijali maďarské občianstvo, by však aj naďalej slovenské občianstvo stratila. Strana Most už na jeseň signalizovala, že túto zmenu by nepodporili, keďže však v priebehu minulého roku aj Smer inicioval podobné zmiernenie zákona, existuje hrozba, že novela prejde. Keďže zákony prijaté v prvom čítaní nemôžu prejsť do nasledujúceho volebného obdobia, existuje šanca, že budú z programu rokovania, ktoré sa začne v utorok, vyradené. Strana Most je ochotná rokovať o dvoch zákonoch. Jedným je obmedzenie práva imunity poslancov a druhým je novela o štátnom vyvlastnení súkromných pozemkov. „To druhé je naliehavé preto, aby sa mohlo pokračovať vo výstavbe diaľnic,” zdôraznil na otázku nášho denníka vedúci poslaneckého klubu Mostu László Solymos. Vec zrušenia kolektívnych menšinových práv je už v pokročilejšom štádiu, v prvom čítaní ho už totiž schválili. Poslanci Smeru Marek Maďarič a Róbert Madej ako odpoveď na novú maďarskú ústavu navrhujú, aby slovenské ústava konštatovala: štát uznáva len individuálne práva, kolektívne menšinové práva nie. Nová maďarská ústava totiž na maďarské menšiny žijúce za hranicami hľadí ako na spoločenstvo. Podľa Smeru by sa mali zaoberať len vládnymi návrhmi v druhom čítaní a medzinárodnými zmluvami, ktoré sa medzi časom stali aktuálnymi. Nerokovali by ani o obmedzení imunity, čo presadzujú vládne politické strany. Miroslav Kusý sa domnieva, že k obmedzeniu imunity asi sotva dôjde. „Už sa o to veľakrát pokúsili, nikdy sa to nepodarilo. Ľudia už tejto témy majú plné zuby,” tvrdí politológ. Poslanci v utorok, po otvorení rokovania, budú hlasovať o tom, ktoré body programu v ňom zostanú. Slovenský parlament sa v terajšom zložení zíde posledný raz. Kto si v budúcnosti sadne do poslaneckých lavíc, o tom sa rozhodne v predčasných voľbách.

Belousovová sa pustila do Rómov

30. januára 2012 - (tasr / tvnoviny.sk)

O strane bývalej poslankyne SNS doposiaľ veľmi počuť nebolo a v prieskumoch má slabé výsledky. Predsedníčka strany Národ a Spravodlivosť Anna Belousovová dnes (26. januára) ukázala, že expresívne vyjadrovanie nenechala vo svojej bývalej strane SNS. Ostro sa pustila do Rómov. „Vy ako líder Rómov by ste sa tiež mali spamätať a nediviť sa ľuďom, že napätie rastie. Množia sa rasovo motivované útoky Cigánov na ľudí,” vytkla politička predsedovi rómskeho parlamentu Ladislavovi Fízikovi na rokovaní ľudskoprávneho parlamentného výboru. Na pôde Národnej rady sa totiž diskutovalo o konfliktoch medzi väčšinovou populáciou a rómskou menšinou. Po odchode Belousovobej zo SNS sa špekulovalo, že by mohla odlákať časť voličov Jána Slotu. Zatiaľ však v prieskumoch verejnej mienky dosahovala veľmi nízku podporu a nevyzerá to tak, že by sa mohla prebojovať do parlamentu.

„Strana Most sa usiluje o dosiahnutie rovnováhy medzi slovenskými a maďarskými voličmi“

30. januára 2012 - (bumm.sk)

Volebný program strany Most dobre odráža dilemu strany, ako by neodradili maďarských voličov, pričom sa snažia získať slovenských voličov - domnieva sa politológ Ján Baránek. Baránek sa na túto snahu nepozerá kriticky. „V tejto oblasti sa môžu počítať za pionierov. Hodnotím to tak, že je to hľadanie rovnováhy,” vyhlásil politológ pre agentúru SITA. Zároveň dodal, že program strany je príliš všeobecný a je v ňom málo konkrétnych riešení. Podľa jeho názoru napríklad v oblasti školstva je v programe viac takých bodov, ktoré strana zameraná na národnostnú menšinu musí na seba vziať. Tie však nie sú ničím novým. Spomína sa rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo, čo je podľa politológa logické, keďže strana delegovala ministra pôdohospodárstva. Most presadzuje aj jednotný volebný kódex, čo podľa Baráneka môže voličov zaujímať najmä teraz, ako sa na verejnosť dostal škandál Gorila. Pozitívne hodnotil body vzťahujúce sa na južné Slovensko, rozvoj infraštruktúry v tomto regióne, aj keď aj toto považuje za samozrejmé, veď v prvom rade sa toto dotýka voličov strany, a tak je to povinný prvok. Baránekovi z programu trochu chýba boj proti korupcii, keďže sa to len spomína, kým odkaz týkajúci sa krízy eura a zvyšujúcej sa nezamestnanosti úplne chýba. „Chýba mi plán na riešenie krízy. Toto je základnou chybou programu,” vyhlásil politológ. Zároveň však privítal, že strana by znížila počet vysokých škôl, keďže na Slovensku je skutočne príliš vysoký počet vysokoškolských inštitúcií. Rovnako pozitívne hodnotil, že v plánoch strany miesto dostal aj rozvoj turistického ruchu, ako aj to, že Most by slovenským olympionikom poskytol doživotnú rentu.

Most-Híd chce koncepciu menšinovej politiky štátu a k nej ústavný zákon

28. januára 2012 - (tasr)

Strana Most-Híd plánuje dokončiť dlhodobú koncepciu menšinovej politiky štátu. Majú sa v nej určiť najdôležitejšie úlohy štátu vo vzťahu k národnostným menšinám. Tento status chcú bugárovci garantovať ústavným zákonom. Zákonom chcú tiež zabezpečiť ochranu, podporu zachovania a rozvoj kultúry národnostných menšín adekvátne ich podielu na počte obyvateľstva. Financovanie menšinových kultúr mienia dostať na úroveň ich financovania v ostatných štátoch V4. Vo svojom volebnom programe sa Most-Híd zaväzuje podporovať projekty domácej i cezhraničnej spolupráce v kultúrnej, umeleckej a vedeckej oblasti. Podporovať chce aj interkulturálne podujatia a programy. Tie majú zbližovať národy a národnosti na území SR v záujme intenzívnejšieho vzájomného pochopenia a rešpektovania odlišností. Bugárovci chcú ďalej vypracovať koncepciu neformálneho vzdelávania. Má to byť nástroj na podporu komunikácie medzi väčšinou a menšinami na Slovensku pomocou dobrovoľníckych aktivít na vysokých školách, ako aj doplnením učebných osnov, metodiky predmetov etika, náuka o spoločnosti, občianska výchova a organizovaním predmetových olympiád. Most-Híd v programe nezabúda ani na podporu uplatňovania práva na vzdelávanie v materinskom jazyku menšín vrátane rómskej. Chce tiež podporovať rozvoj identity v zmysle garancie rovnocennej pozície národnostných menšín v SR. Sľubuje aj dôslednú implementáciu a aktualizáciu Stratégie integrácie Rómov do EÚ do roku 2020 v súlade so záväzkami SR voči EÚ.

Spolupráca nie je povinnosť, ale nevyhnutnosť

Na slovíčko s Rudolfom Chmelom

2. februára 2012 - (Pravda)

- Most-Híd od svojho vzniku hlása myšlienku spolupráce. Čo je podľa vás potrebné na úspech spolupráce?

- Strana Most-Híd je presvedčená, že jedine schopnosť spolupracovať posúva život ďalej. Politici, ktorí odmietajú spoluprácu, dohody, ochotu pristupovať k zdravým a prospešným kompromisom, škodia Slovensku a jeho občanom. Spolupráca si vyžaduje zdravú mieru sebavedomia, ale aj takú istú mieru pokory a korektnosti. Som presvedčený, že odmietanie spolupráce vo všetkých oblastiach života vedie krajinu, spoločenstvá, ale aj jednotlivcov do izolácie.

- Vy ako Slovák ste už desaťročia zástancom menšinových práv. Do akej miery sa podarilo odstrániť napätie medzi väčšinou a menšinovým obyvateľstvom?

- Som presvedčený, že napätie alebo protimaďarskosť počas našej vlády, počas viac ako roka, skoro úplne vymizli. Rôzne dezinformácie, ktoré existujú v slovensko-maďarských vzťahoch, mýty, ktoré sme ešte nevedeli zmeniť alebo prerobiť v hlavách ľudí, nám, samozrejme, sťažujú možnosť dohodnúť sa. Pre menšiny vždy bude platiť, že nikdy v slovenskom parlamente nebudú mať 76 poslancov. Tak musia spolupracovať s väčšinou. Kľúč k slovensko-maďarským vzťahom, teda i k vzťahom Slovenska a Maďarska, je tu, u nás doma, vo vzťahu slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Ten vzťah sa však nemôže riešiť v Budapešti či na rokovaniach Bratislavy s Budapešťou, ale na rokovaniach doma - medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou.

- Ako je možná spolupráca?

- Len vtedy, keď sa väčšina pokúsi porozumieť menšine. Toto je cesta aj pre menšiny. Preto sme vybudovali Most. Aj vnútri našej strany menšinové témy prejdú hlavami našich Slovákov. Je to dobré aj pre nás, aj pre nich. Aj oni mali až do vzniku našej strany dezinformácie. Politici by sa mali snažiť o to, aby porozumenie bolo oveľa väčšie. Vždy sa dajú problémy lepšie riešiť v atmosfére, kde je spolupráca, snaha spolupracovať a porozumieť problémom toho druhého, ako keď vznikajú mýty. Do verejného a politického života sa zapájam s cieľom zmierniť napätia, hoci viem, že boj s nacionalizmom je ako boj s ľudskou hlúposťou. Nikdy v ňom nezvíťazíte, ale nesmiete ho vzdať.

Tichá maďarizácia štátnej správy

31. januára 2012 - (hzds.sk)

Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) je pobúrená postupom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré na pokyn svojho šéfa a podpredsedu strany Most - Híd Zsolta Simona sprevádzkovalo internetovú stránku v maďarčine, no pritom zrušilo jeho anglickú verziu. Maďarizácia dostáva v internetovej a digitálnej dobe nový, no o to viac sofistikovaný rozmer... ĽS-HZDS nechápe, prečo rezort pôdohospodárstva tak narýchlo mení jazykovú mutáciu svojho webu a pritom zásadným spôsobom obmedzuje dostupnosť informácií v angličtine, ktorá je základným komunikačným jazykom všade vo svete. Internetová stránka Simonovho ministerstva sa tým stáva fakticky nedostupnou pre široký okruh zahraničných užívateľov. Je to zároveň veľmi neštandardná situácia, nakoľko podľa Ústavy je jediným štátnym jazykom na území Slovenskej republiky slovenčina. Anglická verzia sa využíva z dôvodu, aby obsah príslušného portálu bol k dispozícii aj tým užívateľom, ktorí neovládajú štátny jazyk. Je potrebné tiež poznamenať, že maďarský web má okrem agrárneho rezortu už len ministerstvo životného prostredia, ktoré rovnako vedie nominant Bélu Bugára Ľudová strana - HZDS odmieta, aby politici Mostu - Híd zasahovali takýmto závažným spôsobom do zaužívaných pravidiel internetovej komunikácie a obchádzali platnú slovenskú legislatívu. Nápad Zsolta Simona vnímame v kontexte vyostrujúceho sa politického boja pred marcovými parlamentnými voľbami a snahou bugárovcov mobilizovať voličov žijúcich na etnicky zmiešanom území Slovenska. Na päty im totiž stúpa vážny konkurent v podobe ešte extrémistickejšej SMK.

Minister Zsolt Simon dal vyrobiť maďarský web. Angličtina zmizla

30. januára 2012 - (Matúš Burčík - Sme)

Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré riadi podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon, nahradilo anglickú verziu svojej internetovej stránky maďarskou. Dôvod nespresnilo. Stránka sa zmenila 12. januára. Predtým bola okrem slovenčiny prístupná v anglickom jazyku. Vymenili ho za maďarčinu. „Je pravda, že anglická verzia je odvtedy nedostupná, ale je to len dočasný stav. Predpokladáme, že v blízkej budúcnosti bude opäť k dispozícii,“ hovorí Monika Szabová z tlačového oddelenia ministerstva. Príčinu zmeny nepovedala s vysvetlením, že nie je odborníčkou na tvorbu internetových stránok. Ide vraj len o technické dôvody. Maďarčinu podľa nej zaviedli, lebo na Slovensku žije početná maďarská menšina. Szabová upozornila, že nie sú jediným ministerstvom, ktoré má maďarskú verziu webu. Má ju aj ministerstvo životného prostredia, ktoré vedie tiež nominant Mosta József Nagy. Jeho stránka však ponúka na výber aj angličtinu. Ministerstvo práce na čele s Jozefom Mihálom z SaS sa zatiaľ nestretlo s požiadavkou sprístupniť stránku aj v inom jazyku, ako sú slovenčina a angličtina. „Touto možnosťou sa budeme zaoberať, ak o ňu verejnosť prejaví záujem,“ povedala Daniela Šulcová z mediálneho odboru. Po technickej stránke by to podľa nej nebol problém, drahý je preklad. Podobne reagovalo aj ministerstvo vnútra, ktoré vedie Daniel Lipšic z KDH. „Doposiaľ sme nedostali žiadosť o preloženie stránok do iných jazykov, takže o takejto možnosti zatiaľ neuvažujeme,“ povedala Emília Kočišová z tlačového oddelenia. Skôr sa snažia doplniť anglickú verziu väčším množstvom informácií. Väčšina rezortov má stránky aj v angličtine. Iba slovenčinu ponúkajú ministerstvá obrany, hospodárstva a spravodlivosti. To má zasa verziu stránky pre slabozrakých.

Po anglicky aj maďarsky

30. januára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Problémom nie je, že ministerstvo pôdohospodárstva má webovú stránku aj v maďarskej verzii. Práve naopak, je vecou slušnosti a vyspelých civilizačných návykov, že úrady platené z verejných peňazí majú svoje stránky aj v jazyku (aspoň) početnejších národnostných menšín obývajúcich krajinu. V prípade ministerstva pôdohospodárstva či životného prostredia to má obzvlášť zmysel, pretože veľa vecí treba riešiť v rámci cezhraničnej spolupráce. V poriadku skôr nie je, že maďarské verzie majú len ministerstvá vedené politikmi Mosta a že potrebu takejto jazykovej verzie necíti napríklad aj ministerstvo kultúry. Alebo že popri španielskej nemá aj maďarskú verziu svojej domovskej stránky hlavné mesto Bratislava, ktoré sa, ak mu to práve v nádeji na vyššie turistické zisky vyhovuje, k uhorskej minulosti veľmi hlási. Pritom tam žije početná maďarská komunita, mieri tam veľa maďarských návštevníkov a viceprimátorkou Bratislavy je navyše politička Mosta a manželka ministra pre životné prostredie. Problém naopak je, že sa zdá, akoby maďarská stránka na ministerstve pôdohospodárstva nevznikla popri anglickej verzii, ale nahradila ju. Neobstojí vysvetľovanie komunikačného odboru rezortu, že anglickú verziu len obnovujú a niekedy v ďalekej budúcnosti tiež bude. Radšej ako nemať nijakú, mali tam radšej nechať tú starú, ani to by nebola taká hanba. Tvrdením, že stará anglická nemohla zostať, lebo sa od marca 2010 nezmenila, si ministerstvo tiež nepomôže, lebo tým len priznáva, že problém jeho súčasné vedenie nedokázalo vyriešiť ani za rok a pol. Ďalšie tvrdenie, že maďarskú verziu vyrobili skôr než anglickú, lebo maďarskú prekladali pracovníci ministerstva sami bez nároku na honorár, je z ríše rozprávok. Najväčší problém však je, že anglickú (nieto ešte maďarskú) jazykovú verziu nemá napríklad ani ministerstvo spravodlivosti zodpovedné za implementáciu úniového práva. A nemá ju dokonca ani ministerstvo obrany, ktorého jediná pracovná náplň hodná tohto mena (fungovanie krajiny v rámci NATO a zahraničné misie, údržba seba samého sa nepočíta) sa pritom odohráva práve v tomto hlavnom medzinárodnom dorozumievacom jazyku.

Bez dohody s Európou čaká forint prudký pád

30. januára 2012 - (Gergely Gimes (Political Capital) - finweb.hnonline.sk)

Orbán sa so svojou politickou taktikou prepočítal, tvrdí v rozhovore pre Finweb maďarský analytik Gergely Gimes.

- Čo je najväčší problém maďarskej ekonomiky?

- Jedným z hlavných problémov je zahraničný dlh štátu, ľudí a firiem tiež. Na druhej strane, úroveň hospodárskeho rastu je veľmi nízka.

- Je pre krajinu nutné dohodnúť sa na úvere s MMF a Európskou úniou?

- Bez dohody o pôžičke bude forint výrazne oslabovať. Potom by už bolo financovanie štátneho dlhu dlhodobo neudržateľné. Maďarská vláda môže hrať o čas, to však uzavretiu dohody nepomôže.

- Myslíte si, že Maďarsko stojí pred hrozbou bankrotu a čaká ho osud Grécka?

- Nie, v porovnaní s Gréckom sú základné ukazovatele maďarskej ekonomiky oveľa lepšie. Výška maďarského dlhu v pomere k HDP je len polovica gréckeho. Zároveň má Maďarsko oveľa stabilnejší bankový systém.

- Je pre vašu ekonomiku ľahké nájsť zahraničných investorov?

- Po transformácii ekonomiky sa Maďarsko stalo vodcom v regióne, pokiaľ ide o priame zahraničné investície, čo znamená, že zahraniční investori a spoločnosti hrajú dôležitú úlohu v maďarskej ekonomike. Vláda vedená Viktorom Orbánom však dáva prednosť maďarským spoločnostiam pred zahraničnými a po nástupe Fideszu k moci sa mnohé rozhodnutia týkajúce sa maďarskej ekonomiky zhoršili. V dôsledku toho môže podiel zahraničných investícií klesnúť.

- Má maďarská ekonomika nejaké výhody v porovnaní s okolitými krajinami?

- Pokiaľ ide o infraštruktúru a zručnosti zamestnancov, Maďarsko je stále pred niektorými krajinami v regióne.

- Čo si myslíte o politike Viktora Orbána?

- Keď sa dostal k moci v roku 2010, jeho ciele boli jasné. Posilniť pozíciu Maďarska, obmedziť prerozdeľovanie a sociálny systém, reformovať hlavné štruktúry štátu. Možno sa však so svojou taktikou prepočítal a teraz má vláda veľa oponentov vnútri aj mimo krajiny, zatiaľ čo spojenci z okolitých krajín, zdá sa, chýbajú. Hlavné nedostatky sa týkajú ekonomiky, kde si vláda tvrdohlavými rozhodnutiami zúžila svoj voľný priestor.

- Aký je postoj Maďarov k politike premiéra?

- Podľa prieskumov podpora vlády postupne klesá, no Fidesz stále vedie pred opozíciou. Hoci sú očakávania voličov pre budúcnosť stále horšie, neznamená to jasnú a rozhodujúcu podporu opozičnej strany.

- Spolieha sa Orbán na návrat Roberta Fica?

- Je zrejmé, že Fico je so svojou stranou pravdepodobný víťaz volieb na Slovensku. Rovnako sa dá čakať, že sa pokúsi znovu vybudovať svoju európsku povesť čiastočne aj na opozícii voči Viktorovi Orbánovi (a naopak).

Ekonóm Péter Duronelly:

Maďarsko potrebuje úver, inak zbankrotuje

30. januára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Ekonomika krajiny visí na vlásku. Maďarsko nie je v situácii, aby si od neho nedokázali dodržanie európskych noriem vynútiť, myslí ekonóm Péter Duronelly.

- Vie sa presne, čo Európska únia a Medzinárodný menový fond od Maďarska požadujú?

- Nie som si istý, či už poznáme všetky podmienky únie. Vieme zhruba témy, ktoré úniu zaujímajú, a tie sú politické, týkajú sa právneho systému a fungovania štátu. Neviem, či je toho viac, keďže je únia v týchto veciach konkrétna a či je to základ pre rokovania, alebo zoznam, ktorý musí maďarská strana podpísať: či sa teda v podstate očakáva jej bezpodmienečná kapitulácia.

- Čo je pravdepodobnejšie: o tomto chceme rokovať alebo tuto to podpíšte?

- Mám podozrenie, že je to druhý prípad. Komunikácia či skôr absencia komunikácie medzi úniou a maďarskou vládou dospela do štádia, že sa od nej očakáva takáto kapitulácia.

- Premiér Orbán povedal, že v jednom bode, zlúčení centrálnej banky a dozoru nad finančnými trhmi môže Maďarsko bez problému ustúpiť.

- Bolo by zaujímavé poznať taktiku vlády, či si myslí, že ak začne od nuly a zájde niekam ďaleko, tak kompromis zdanlivo na pol ceste je pre ňu stále úspechom. Alebo si myslí, že v tejto veci nemá zmysel stavať sa na zadné, veď o rok sa aj tak skončí mandát súčasného šéfa národnej banky, ktorý premiérovi nesmierne prekáža, a potom si môže robiť, čo chce. Pre vládu je typické, že neznáša kontrolu akejkoľvek vonkajšej inštitúcie, akou je aj centrálna banka. Nezávislosť centrálnej banky je však pre úniu pre spoločnú menu kľúčová vec a vzbudzuje veľkú pozornosť. Je pre ňu oveľa dôležitejšia než napríklad nezávislosť úradu na ochranu hospodárskej súťaže.

- Zaistí to nezávislosť banky? Únia mala v tejto veci aj ďalšie výhrady?

- Barroso k tomu poznamenal, že sú, samozrejme, radi, že v tomto vláda ustúpi, no za smutné považujú vôbec to, že bolo treba túto otázku riešiť. Že treba vyvíjať tlak na členský štát únie, aby ctil únijné hodnoty. Orbán má pravdu, že samotná litera zákona neznamená väčšiu kontrolu vlády nad centrálnou bankou. Ten zákon však možno aplikovať všelijako a zapadá do série krokov smerujúcich k oslabeniu banky a diskreditácie jej vedenia.

- Na jeseň 2008 sa o Maďarsku hovorilo, že je na pokraji štátneho bankrotu. V čom sa to líšilo od súčasnej situácie?

- Je to úplne iné. Maďarsko na jeseň 2008 nebolo na pokraji bankrotu. Už len preto, lebo v roku 2008 už nemalo významné dlhy s končiacou lehotou splatnosti a rozpočet máva v druhej polovici roku dosť hotovosti. V roku 2008 mal veľké problémy bankový sektor. Ten dlhodobé pôžičky, ktoré poskytoval, financoval pomocou krátkodobých úverov. Keď v roku 2008 zamrzol medzinárodný finančný systém, prestalo to fungovať. Preto sme vtedy dostali pôžičku dvadsať miliárd eur najmä na obnovenie likvidity bankového sektora. Dnes je situácia taká, že v dôsledku poldruharočnej veľmi špecifickej ekonomickej politiky vlády a neochote konzultovať čokoľvek s kýmkoľvek, súkromný sektor financujúci viac ako polovicu maďarského štátneho dlhu už možno nebude ochotný pred sebou ďalej tlačiť splatné úvery štátu a ten sa dostane do situácie, keď nebude schopný splácať. Nový úver je teraz už naozaj na to, aby sa krajina vyhla štátnemu bankrotu.

- O tomto maďarské médiá píšu, že má štát peniaze do jari?

- Zhruba tak do apríla-mája. Maďarsko musí v roku 2012 splatiť asi 6,4 miliardy eur zahraničného dlhu plus úroky.

- Orbán tvrdí, že sa Maďarsko dokáže financovať z trhu.

- To nie je vôbec isté. Môže to fungovať len v prípade, že má úver od Medzinárodného menového fondu a všetci vedia, že ak by došlo v globálnej ekonomike k ďalším otrasom, tak má Maďarsko vďaka tomuto úveru rezervu, nejakú poistku, po ktorej môže siahnuť. Potom sú aj trhy ochotnejšie dávať. Ak úver nebude, ani trhy nebudú príliš ochotné. Úver od MMF a trhové financovanie nie sú navzájom alternatívami, jedno je naopak podmienkou druhého. Navyše dnes je Maďarsko schopné sa financovať z trhu len veľmi draho. Ak si vezmeme zhruba 80-percentný štátny dlh a jeden- či nulapercentný očakávaný rast HDP, je táto dlhová dráha neudržateľná. Maďarsko by sa dostalo do podobnej dlhovej špirály ako Portugalsko a potom už nebude mať problém s krátkodobou likviditou, ale s dlhodobou solventnosťou.

- Čo sa stane, ak sa vláda s MMF nedohodne?

- To je to, čo si nikto naozaj nemyslí, že sa môže stať. Už len preto, lebo sa nikto neodváži pomyslieť, čo by nasledovalo. Znamenalo by to veľmi vysokú úrokovú mieru, pád forintu, prudký nárast kriminality, spoločenské napätie, pouličné nepokoje, stratu životných istôt, ktoré by priniesli pád politického systému alebo aspoň jeho zásadnú zmenu. Spomeňme si, čo sa stalo v Bulharsku, kde ľudia nedovolili poslancom vojsť do parlamentu. Otázka je, či majú vládni politici dostatočný zmysel pre realitu, aby to pochopili. Nevieme, či v tom vidia možnosť, alebo niečo, čomu sa chcú vyhnúť.

- Čo vyrieši úver od MMF a dokedy?

- Každopádne vyrieši financovanie v rokoch 2012 - 2013. Pravdepodobne pôjde o úplne tradičný úver, ktorý nám vnúti veľmi konkrétne ekonomické kroky. Peniaze budeme dostavať v balíčkoch a získanie každého nového balíčka bude podmienené splnením konkrétnych záväzkov. Maďarská ekonomická politika úplne stratí samostatnosť. Možno dodať, že po poslednom roku a pol to ani nebude príliš prekážať. Na politické heslá vlády však bude možné zabudnúť.

- Čo bude v ďalších rokoch?

- MMF bude v prvom rade požadovať kroky, ktoré zaistia likviditu a solventnosť veriteľa, aby mohol svoj dlh splatiť. MMF požičiava peniaze štátov a daňových poplatníkov, takže musí zaistiť aj splatenie pôžičky. To tiež znamená kroky, ktoré pomôžu krajine k stabilnej ekonomike a k rastu. To znamená zníženie štátnych výdavkov a zároveň štrukturálne reformy vedúce ku konkurencieschopnejšej ekonomike a naštartovaniu rastu schopného štát a štátny dlh ufinancovať.

- V decembri minulého roka ste povedali, že sa vláda s MMF možno ani nechce dohodnúť.

- Medzitým sa rad vecí zmenil, kurz forintu dočasne vzrástol na historické maximum, dopyt po maďarských dlhopisoch načas úplne zmizol a vláda dostala rad varovaní aj od súkromného sektora, že to takto nemôže ísť ďalej. Navyše si mnohí začali otvárať účty v zahraničí, čo znamená, že o budúcnosti Maďarska už nepochybujú len ľavičiari a liberáli v Európskom parlamente.

- Ak by sa vláda nechcela s MMF dohodnúť, v čo v takom prípade dúfa?

- Neviem. Existuje veľmi nebezpečný názor, že štátny bankrot je vlastne príležitosť ako v prípade Argentíny, ako sa zbaviť zahraničného dlhu. To však nikam nevedie, Argentína je dnes stále v oveľa horšej situácii, než bola pred bankrotom, život je tam oveľa ťažší a počítané v amerických dolároch jej HDP stále nedosiahol úroveň z roku 2001. Politický systém sa pritom úplne vymenil, rabovalo sa v obchodoch, na uliciach zomierali ľudia. Je to podobné, ako keď v roku 1945 niekto povedal, že je aj tak celá Budapešť rozbombardovaná, tak je to príležitosť postaviť lepšie mesto. Keby však dnes niekto prišiel s projektom „Postavme krajšiu Budapešť“, asi by nebolo najlepšie pozvať Američanov, aby tu urobili kobercový nálet, a potom Rusov, aby zvyšok rozstrieľali delami a každého vyrabovali. Len aby sa na zelenej lúke lepšie stavalo. Zaujímavé je, že pred dvoma rokmi ešte Maďarsko nemalo nijaký problém s trhovým financovaním. Považovali nás za dobrých dlžníkov. Každá dovtedajšia vláda dbala aj za cenu reštrikcií o to, aby dlh splácala. Ekonomická politika súčasnej vlády, jej vzťah k trhu a spochybnenie právnych istôt priniesli stratu dôvery aj tradičných maďarských veriteľov.

- Ak sa o rok končí mandát šéfa národnej banky a vláda ho môže jednoducho vymeniť, prečo šla do konfliktu s úniou, aby ho mohla odvolať skôr? Chcela naozaj ovládnuť devízové rezervy banky pre prípad, že sa s MMF nedohodne?

- To by nešlo tak jednoducho. Myslím, že ide skôr o to, že má vláda bytostný odpor voči akejkoľvek inštitúcii, ktorá jej politiku kontroluje a vyvažuje. Má však smolu, že nezávisle od jej parlamentnej väčšiny centrálnu banku chránia aj medzinárodné normy a Maďarsko nie je v takej finančnej situácii, aby si od neho nedokázali dodržanie týchto noriem a európskych hodnôt vynútiť.

- Má nejaký reálny základ strach, že môže vláda siahnuť na bankové vklady?

- V tom zmysel nie, že by to bol politický krok, ktorý by tu spôsobil zemetrasenie. Navyše má vláda aj jednoduchšie nástroje ako zvýšiť svoje príjmy vo forintoch. Napríklad ešte zvýšiť dane či naštartovať tlačiareň na peniaze, čo by sa dokonca dalo krátky čas robiť aj bez toho, aby to bolo Bruselu nápadné. Zmrazenie vkladov či dokonca ich zhabanie, čoho sa niektorí obávajú, by bolo politickou samovraždou. Nezabudnime, že maďarské ozbrojené sily nie sú príliš silné a naozaj hlbokú spoločenskú krízu sprevádzanú pouličnými nepokojmi a zrútením základných istôt by politický systém technicky nedokázal zvládnuť. Ak však niekto vychádza len z toho, čo všetko sa už stalo napríklad s penzijným systémom, že vláda dokáže bez opýtania urobiť čokoľvek, čo jej napadane, niet sa čo čudovať, že sa tu ľahko rozšíri akákoľvek panika a ľudia majú pocit, že je všetko možné.

- Súvisí právna neistota aj s odlevom investícií z Maďarska?

- Určite. Podľa správ, ktoré mám, drasticky upadol záujem o dlhodobé seriózne investície. Jedna popredná európska banka napríklad jednoducho zrušila plán na vybudovanie regionálneho strediska v Maďarsku.

- Mantrou ekonomickej politiky vlády je, že príde rast a ten všetko vyrieši. Môže prísť rast bez zahraničných investícií?

- Nielen že neprichádzajú zahraničné investície, ale aj maďarskí podnikatelia, ktorým vláda tak dôveruje, uvažujú práve pre tieto dôvody o tom, že svoje peniaze investujú radšej v zahraničí. Napríklad, že preložia svoje sídlo na Slovensko, kde sú daňové a právne pomery vypočítateľnejšie.

- Záhadou pre svet zostáva spôsob uvažovania maďarskej vlády. Čím sa riadi, čo chce dosiahnuť?

- Vedenie Fideszu vždy chcelo ísť svojou cestou, nemá rado kompromisy ani konzultácie, a práve preto mu chýba spätná väzba. Ak mám správne informácie, Orbán svojich partneroch v únii považuje za 26 impotentov, ktorí musia najprv všetko s každým konzultovať doma, potom prídu do Bruselu, kde musia tiež všetko s každým konzultovať, a preto jednoducho nie sú schopní nikdy nič rozhodnúť. Na rozdiel od Maďarska, kde vláda môže robiť, čo považuje za správne. Lenže pritom za touto vládou nestoja žiadne ekonomické know-how, žiadne reálne vedomosti o svetovej ekonomike a finančníctve, v rámci ktorých funguje taká malá otvorené ekonomika, ako je naša.

- Keď niekto nič nekonzultuje, je to skôr vec povahy. Je však za vládnou politikou konzistentná politická ideológia? Fidesz o sebe tvrdí, že je konzervatívna strana.

- V nijakom prípade to nie je konzervativizmus v západoeurópskom zmysle. Jej základom nie je západná kresťanská filozofia, na ktorej stoja európske konzervatívne strany. Vládna strana dospela od liberalizmu cez konzervativizmus až k nejakej národniarskej ľavici. Jej ideové zázemie je však zmätené. Ťažko ho pochopiť, chýbajú v ňom stabilné hodnoty a princípy, v dôsledku čoho nemá ani stabilnú stratégiu. Navyše vláde jednoducho chýbajú elementárne manažérske schopnosti, čo bol obrovský problém už predchádzajúcej Gyurcsányovej vlády.

- Maďarský parlament je v Európe unikátny tým, že sa zdá, ako keby v ňom neexistovala žiadna pravicová protrhová strana.

- Je to smutné, že to treba povedať, ale socialistická strana je ešte tou, ktorá proti trhu aspoň nijako výrazne nebojuje. Tiež poškodila ekonomiku tým, ako neschopne vládla, nikdy však nehlásala, že treba dôverovať štátu, a nie trhu, že je trh od diabla, neviedli proti trhu ideologickú vojnu. Je fakt, že výraznejšie protrhová sila v Maďarsku chýba.

- V čom teda spočíva takzvaná neortodoxná ekonomická politika Orbánovej vlády?

- Najskôr nemá nijaký pevný základ. Vláda má nejaké spoločenské a národné vízie, ale čo to znamená v ekonomike, ťažko povedať. Všetci vo vláde sa zhodnú, že treba ekonomický rast, nevidíme však nič, čo by mu malo pomôcť, ktoré odvetvia ekonomiky napríklad vláda považuje za strategické.

- Naposledy premiér oznámil, že to bude poľnohospodárstvo.

- Presne tak, to je posledná verzia, premiér práve bol na nejakej akcii súvisiacej s poľnohospodárstvom. V poľnohospodárstve sa však nič nedeje, nefunguje ani rozdeľovanie európskych dotácií. Nevieme, či sa tu budú stavať jadrové elektrárne, alebo sa naopak celá krajina zorie a všade sa bude pestovať biozelenina. Sú len rôzne chvíľkové nápady.

- Vláda hovorí o obrate smerom na východ, odkiaľ chce získať nové investície. Ako to funguje?

- Vláde sa nepáči finančná závislosť od moderného Západu a chcela by ho nahradiť financovaním z Východu, čo by jej viac vyhovovalo, lebo to zanemená menej transparentnosti, menej pravidiel, viac jednorazových dohôd. Lenže ani toto nezvláda. Rokovania v Saudskej Arábii napríklad úplne skrachovali, lebo tam prišli nepripravení a Saudom nemali čo ponúknuť. Mysleli si, že im požičajú len tak, aby im pomohli, to však, paradoxne, funguje len na Západe. Ak chcete peniaze od nedemokratických režimov, musíte im niečo dať. Nie náhodou sa čínsky kapitál príliš neangažoval pri riešení európskej finančnej krízy. Kde sa totiž objavil, znamenal také bezpečnostné riziko, že oň väčšinou radšej nestáli. V Grécku napríklad za čínske peniaze chceli prístavné kapacity. Takéto peniaze sú pre geopolitickú suverenitu krajiny veľmi nebezpečné a znamenajú oveľa horší druh závislosti, než peniaze zo Západu. Na druhej strane Číňanom neprekáža, čo robíte v domácej politike, či máte nezávislé súdnictvo.

- Hovorí sa, že orbánovská ekonomická politika je pragmatickejšia, než by sa zdalo a slúži najmä straníckej klientele. Ak zvláštnymi daňami zaťažíme zahraničné obchodné reťazce, pomôže to majiteľom tých domácich ako Coop, ktorí majú blízko k Orbánovi.

- Maďarský politický systém má korupčné už svoje základné mechanizmy. Financovanie strán napríklad nemôže fungovať transparentne. Preto nemôžu byť transparentné ani peniaze, ktoré strana dostáva, ani protislužby, ktoré strana za tieto peniaze poskytuje. Médiá hovoria, že tak, ako je Fidesz veľmi silne centralizovaná strana, aj ekonomické záujmové skupiny stojace za ním sú silne koncentrované. Všeobecný názor je, že existuje veľmi selektívny okruh ľudí, ktorí získavajú štátne zákazky a ktorým ekonomická politika pomáha aj tým, že z hry vytláča ostatných.

- Maďarsku z Bruselu vyčítajú aj rovnú daň, ktorá nepomáha znižovať deficit. Na Slovensku sa však rovná daň osvedčila, prečo nie u vás?

- U nás sa jednak rovná daň týka len príjmov, na Slovensku znamenala zjednodušenie celého daňového systému a sprevádzalo ju masívne zníženie výdavkov rozpočtu. Vláda tiež dokázala zvládnuť sociálne nepokoje, ktoré to sprevádzali. Proste stlačili reset a urobilo sa niečo úplne iné. Neviem, či je samotná rovná daň na Slovensku takým úspechom, pretože bola súčasťou balíčka a balíček bol úspešný ako celok. Možno by fungoval rovnako dobre aj s progresívnou daňou. V Maďarsku je rovná daň izolovaná a navyše znížila dane práve vrstve, ktorá to nepotrebovala, ľuďom žijúcim z platov z vyššími príjmami ako ja, ktorí zároveň aspoň tušia, že to nie je úplne v poriadku, lebo to napríklad rozpočtu bude chýbať. Opäť ide o absenciu stratégie. Vláda svoje rozhodnutia nedokáže reflektovať v spoločenskom kontexte a aj to, čo robí, robí polovičato. Daňový systém ako taký sa vôbec nezjednodušil.

- Aké regionálne dosahy by mal prípadný maďarský štátny bankrot?

- Tie dosahy by boli dočasné a obmedzené. Môže sa stať, že by to poškodilo poľský zlotý či rumunský lei, zvyšovali by sa úrokové sadzby, no nemyslím si, že by sa rozšírila taká nákaza ako v prípade Mexika v roku 1994 či Ruska v roku 1998. Trhy by to dokázali izolovať a navyše nezabudnime, že sa finančný systém na podobné prípady už pripravil. Poľsko má taký úver od MMF, ktorý môže použiť v priebehu jediného dňa, ak bude mať problém. V Rumunsku tiež prebieha napriek posledným nepokojom v uliciach úspešný program MMF. Makroekonomické údaje a údaje o stabilite ekonomiky sú priaznivé a dva roky po kríze bankový sektor funguje a vo veľkom poskytuje úvery. Na rozdiel od maďarského, kde sa bankový sektor zmenšuje.

- Aká je šanca na uskutočnenie ďalšieho obľúbeného plánu premiéra Orbána, že bude Maďarsko ekonomickým motorom strednej Európy?

- Vo svetle posledného roka a pol nulová.

Nickyho rodinu odvysielajú v Nemecku, Maďarsku i Belgicku

17. januára 2012 - (sita)

Medzinárodne úspešný film Nickyho rodina v réžii Mateja Mináča bude vysielať nemecká, maďarská aj belgická televízia. Celovečerný dokument prostredníctvom dramatických rekonštrukcií a autentických výpovedí sprítomňuje jedinečný príbeh záchrany 669 detí najmä židovského pôvodu pred holokaustom v roku 1939 z Československa mladým Britom Nicholasom Wintonom a jeho priateľmi. Ukazuje tiež, ako Wintonov príklad inšpiruje v súčasnosti tisíce mladých ľudí na celom svete. Film od júla minulého roka, keď začal svoje festivalové putovanie, získal už deväť cien. Najčerstvejšou je Cena divákov pre najlepší film z Medzinárodného festivalu filmov so židovskou tematikou v Palm Beach v decembri minulého roka. Agentúru SITA informovala Iveta Pospíšilová zo spoločnosti Trigon Production.

Mons. János Székely komentuje novú maďarskú ústavu

12. januára 2012 - (tkkbs.sk)

V týchto dňoch rezonuje nielen v európskych médiách otázka novej maďarskej ústavy. Ako túto novú ústavu vidí maďarská cirkev približuje pre Vatikánsky rozhlas pomocný biskup arcidiecézy Ostrihom-Budapešť Mons. János Székely, ktorý je zároveň biskupským vikárom pre kultúru, vzdelávanie a pastoráciu migrantov. „Súčasná maďarská vláda dáva zaznieť tým hodnotám, ktoré majú zásadný význam aj pre Cirkev. Nová ústava začína spomienkou na Boha v preambule, potvrdzuje, že ľudský život sa musí chrániť od jeho počatia a vyhlasuje, že Maďarsko chráni inštitút rodiny, ktorá je životným zväzkom medzi mužom a ženou. Ústava ďalej upresňuje, že rodina je základom pre prežitie obyvateľov a že pri stanovovaní výšky daní, rovnako poplatkov za vzdelávanie detí, musí byť braná do úvahy. Je jasné, že sa toto potvrdenie základných hodnôt mnohým európskym intelektuálom nepáči, ba čo viac, vedie ich to k útokom. Okrem toho, maďarská vláda uložila dodatočnú, prechodnú daň bankám v dôsledku ekonomickej krízy. Takéto rozhodnutie veľmi znepokojuje finančný svet. To sú hlavné dôvody útoku na maďarskú vládu.“ Biskup ďalej spomína sporný zákon o médiách a zdôrazňuje, že pôvodný návrh bol prehnaný, ale nové, prijaté znenie zákona, je v plnom súlade s európskym právom. Dotýka sa aj zákona o cirkvách: „Cieľom tohto zákona je vziať právnu subjektivitu cirkvám, ktoré vznikli za účelom zisku. Je dôležité vedieť, že v Maďarsku, na rozdiel od Talianska, školy a sociálne a zdravotnícke zariadenia vedené cirkvami dostávajú od štátu rovnaké finančné príspevky ako štátne zariadenia. Z tohto dôvodu vzniklo mnoho fiktívnych cirkví za jediným účelom, ktorým je obohatiť sa zo štátneho rozpočtu. Cirkvi, ktoré nespĺňajú kritéria zákona pre uznanie právnej subjektivity, môžu pokojne existovať ďalej, ale nedostanú viac finančnú pomoc štátu. Samozrejme, že súčasná vláda urobila viacero chýb čo sa týka zákona o centrálnej banke a jej nezávislosti. V iných veciach sa vláda mala v prvom rade dohodnúť s inými bankami. Toto vyvolalo nevôľu. Teraz však už takáto vzájomná dohoda existuje. Podľa môjho názoru, súčasná maďarská vláda podporila základné ľudské a kresťanské hodnoty a z tohto dôvodu je objektom mnohých útokov.“

„Torinčan, ale aj Slovák“

Najpopulárnejší taliansky denník La Stampa včera uverejnil článok o Marcovi Nanninim, víťazovi ankety Jachtár roka 2012, ktorú vyhlásili noviny Giornale della vela. V článku s názvom „Premiato il mio sogno“ je v zvýraznenom okienku pod fotografiou Marca Nanniniho nasledujúci text: „MESSAGGERO - POSOL Torinčan, ale aj Slovák. Vláda SR z Bratislavy poverila Nanniniho rozniesť posolstvo pre 2,5 milióna krajanov, ktorí žijú vo svete: odovzdáva im knihy, poéziu, spolupracuje s veľvyslanectvami.“ Kým podľa niektorých slovenských médií Marco Nannini nie je Slovák, talianske médiá v tom majú jasno.

Volebné programy 2012

Výber z volebných programov politických strán pre voľby do NR SR 2012 (Výťah z programov bol robený z pohľadu dopadu na životy Slovákov žijúcich v zahraničí).

Maďarského lupiča s prezývkou Whiskys prepustili na slobodu

31. januára 2012 - (tasr)

Maďarského lupiča Attilu Ambrusa známeho pod prezývkou Whiskys dnes ráno po desiatich rokoch väzby prepustili na slobodu. Zadnou bránou väzenia v Sátoraljaujhelyi vyšiel nadránom pred 3.00 h, pri všetkých troch východoch ho čakalo množstvo novinárov. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Whiskys, ktorý si odpykával trest za 46 ozbrojených lúpeží, najmä vo finančných ústavoch, nasadol do mikrobusu a odišiel. Najvyšší súd odsúdil Ambrusa 26. septembra 2002 na druhom stupni na 17 rokov odňatia slobody, čím pritvrdil prvostupňový rozsudok o dva roky. Lúpežník si podľa údajov súdneho procesu odniesol z pôšt, bánk a cestovných kancelárií v priebehu siedmich rokov do roku 1999 takmer 200 miliónov forintov (675 584 eur). Počas výkonu trestu podľa mediálnych informácií získal Ambrus maturitu a vyučil sa viacerým remeslám. Predčasne ho prepustili za dobré správanie. Whiskys sa v Maďarsku stal populárnym tým, že pred každou akciou si v okolí miesta lúpeže dal pohárik whisky. Známy bol aj svojím džentlmenským správaním.

V Maďarsku pochovali obeť stroskotanej lode Costa Concordia

1. februára 2012 - (tasr)

Niekoľko stoviek ľudí sa dnes prišlo rozlúčiť na kispestianskom cintoríne s huslistom Sándorom Fehérom, ktorý bol maďarskou obeťou stroskotanej výletnej lode Costa Concordia. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Fehér, ktorý pracoval na luxusnej lodi ako hudobník, prišiel o život po tom, čo loď 13. januára v noci stroskotala na skalách pri talianskom ostrove Giglio. Huslista Zoltán Mága v prejave v mene pozostalých a kolegov hudobníkov povedal, že podľa výpovede svedkov Fehér po nehode upokojoval plačúce deti, pomáhal im v obliekaní záchranných viest a zhruba hodinu pomáhal pri evakuácii, počas ktorej napokon zmizol. Fehér chcel podľa Mágu skončiť s plavbami na mori. V Spojených štátoch si plánoval urobiť doktorát a založiť hudobnú školu pre deti. Po stroskotaní lode, na ktorej sa plavilo 4229 ľudí, z nich 3209 turistov zo 62 krajín sveta, doposiaľ našli 17 obetí a 15 ľudí je nezvestných.

V Maďarsku lupiči dobodali chlapcovi (12) hlavu

1. februára 2012 - (tvnoviny.sk)

Brutálna lúpež! - Aj takto možno označiť totálne bezcitné konanie lupičov, ktorí v stredu večer v metropole Maďarska zaútočili na matku a jej syna. Zločincom, ktorí prišli rodinu vylúpiť totiž zjavne nestačili peniaze a šperky. Surovým spôsobom ublížili 12-ročnému chlapcovi a jeho 47-ročnej mame. Obom zasadili bodné rany do hlavy nožom, informuje dnes denník Blikk. Školák Levente a jeho matka Anna sa podľa zistení denníka stali obeťou dvoch mužov vo svojom budapeštianskom byte. Bezbranných členov rodiny zrejme sledovali a išli takpovediac na istotu, keďže vedeli, že sú doma iba matka a syn. Nemilosrdným zločincom sa podarilo po lúpeži z mesta činu uniknúť, polícia však po páchateľoch doslova intenzívne poľuje. „Boli to zvieratá!“, ledva dostávala zo seba slová zranená žena, ktorú novinári zastihli v nemocnici. Ešte bola v šoku. „Všetko sa udialo veľmi rýchlo, v podstate som si ani nestihla uvedomiť, že naše životy sú na mále. Keď nám zhrabli všetky naše cennosti, verila som, že tá hrôza sa skončí. To, čo však nasledovalo, neželám nikomu. Nestačili im moje peniaze a šperky a tak na mňa a môjho syna zaútočili. Doslova sa vyžívali v tom, že nám spôsobujú muky. Nožom útočili iba na naše hlavy. Päťkrát zasiahli hlavu synovi, trikrát mne,“ nariekala matka, ktorá nikdy nezabudne na obraz zdesenej tváre svojho dieťaťa. Ako Blikk zistil, ťažko zranený chlapec bol po celej tej hrôze ešte natoľko pri vedomí, že zavolal políciu. „Chlapec a žena silne krvácali z rán. Až po podaní infúzie a liekov proti bolesti boli prevezení do nemocnice,“ povedal Pál Győrfi, hovorca polície. Obete tejto obzvlášť brutálnej lúpeže utrpeli ťažké zranenia, pričom chlapec sa iba nedávno prebral z umelého spánku. „Ja som sa o tej hrôze dopočul iba nedávno,“ povedal jeden zo šokovaných susedov rodiny a dodal: „Manžel Anny zomrel a odvtedy žila sama so synom. Pokiaľ viem, zločinci je aj prstene doslova strhávali z prstov.“ Policajný psychológ na margo lupičov uviedol, že útočníci pravdepodobne trpia duševnou poruchou.

V kauze vrážd Rómov prerušili pojednávanie, obvinenému prišlo zle

1. februára 2012 - (topky.sk)

V procese so štvoricou obvinených zo série vrážd Rómov na Súde Peštianskej župy v Budapešti dnes prerušili pojednávanie pre nevoľnosť hlavného obvineného Árpáda K., informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Obhajca obvineného vyhlásil, že jeho mandant sa zo zdravotných dôvodov nedokáže aktívne zapojiť do procesu, nie je totiž takmer vôbec schopný rozprávať. Sudca nariadil podrobnú lekársku prehliadku obvineného a najbližšie pojednávanie stanovil na piatok 3. februára. Pri útokoch v Kisléte a v Tiszalöku zomrel jeden človek, v Nagycsécsi sa stali obeťou útoku dvaja a v Tatárszentgyörgyi zahynul muž a jeho päťročný syn. Vo viacerých prípadoch zaútočili páchatelia zápalnými fľašami, pri ktorých zranili niekoľko ľudí. Vystrelili 78-krát, pričom ohrozili životy dovedna 55 ľudí. Súdny proces so štyrmi obvinenými zo série útokov na Rómov, ktoré vykonali v období rokov 2008-2009, sa začal za mimoriadnych bezpečnostných opatrení 25. marca na Súde Peštianskej župy.