Zo slovenskej tlače - Október (IV.) 2011

Maďarsko posiela peniaze deťom. Porušuje dohodu– SMK a Most-Híd riskujú, že nebudú v parlamente - Neznámy sused - Hnutie Štvrtá republika zakladá novú stranu - Fideszu ubudla polovica priaznivcov - Slováci zarábajú viac ako Maďari - „Musíme ísť svojou cestou“ - povedal Orbán po summite EÚ - Prípad Hedvigy tak rýchlo neskončí

 

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Maďarsko posiela peniaze deťom. Porušuje dohodu

30. októbra 2011 - (Daniela Jancová - Pravda)

Napriek diplomatickým protestom začalo Maďarsko posielať podporu deťom krajanov na Slovensku podľa nových pravidiel. Jednorazová ročná pomoc 20-tisíc forintov prichádza na účty maďarských detí na Slovensku v týchto dňoch. Ministerstvo zahraničných vecí hovorí, že Budapešť porušuje dohodu z roku 2004. „Stanovisko sme tlmočili maďarskej strane aj v nótach zaslaných v letných mesiacoch. Problémom sa bude zaoberať zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín. Spolupredsedovia zmiešanej komisie sa stretli 20. októbra v Budapešti a predbežne sa dohodli, že komisia sa zíde v priebehu novembra,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Ľuboš Schwarzbacher. Podľa Dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry, platnej od 13. februára 2004, môže Maďarsko podporovať finančne výchovu, vzdelávanie a kultúru krajanov na Slovensku cez Nadáciu Petra Pázmánya, ktorá vznikla špeciálne na tento účel. „Nadácia do začiatku tohto roka realizovala podporu prostredníctvom organizácií Združenia maďarských rodičov na Slovensku pri jednotlivých školách, a teda nie na individuálnej báze,” tvrdí ministerstvo. Nová Orbánova vláda však mechanizmus zmenila. Kto chce peniaze z Maďarska, musí dieťaťu založiť účet v pobočke maďarskej banky OTP na Slovensku. „Museli sme založiť nový účet v konkrétnej banke, hoci máme účet inde,” kritizuje zmenu Tibor Söki, otec štvrtáka z bratislavskej maďarskej školy. Posielanie peňazí priamo rodičom sa mnohým školám nepáči. „Doteraz to bolo určite lepšie, pretože sme dali všetko späť deťom,” vraví riaditeľka Strednej odbornej školy technickej v Dunajskej Strede Judita Horváthová. Peniaze chodievali pred začiatkom školského roka rodičovskému združeniu, škola potom za ne nakúpila zošity, knihy, ale aj montérky a kladivá. Pre deti v slovenských triedach ich dokúpila zo svojho, aby neboli diskriminované. V bratislavskej základnej škole nechávali peniaze rodičom aj predtým. „Použili sme ich na potreby do školy,” povedal Söki. Alexander Fibi zo Zväzu maďarských pedagógov dodáva, že teraz už nie je žiadna záruka, že sa podpora použije na výchovu a vzdelávanie detí. Pravidlá však určila maďarská strana a tak nemali na výber. Fibi odmieta, že by bol zväz napojený na niektorú z maďarských politických strán. Podľa neho s politikou nič nemajú. Predseda Mostu Béla Bugár však tvrdí, že za zmenou doterajšieho spôsobu podpory a odstavením Nadácie Pázmánya stojí SMK ako spojenec Orbánovho Fideszu. „Niektorí ľudia si myslia, že Nadácia je bližšia Mostu,” pripúšťa podpredseda SMK a člen Správnej rady Nadácie Petra Pázmánya László Szigeti. V obídení Nadácie problém nevidí. „Myslím si, že je oprávnené, aby donor, ktorý poskytuje túto pomoc, rozhodol o tom, akým spôsobom ju realizovať.” Hoci SMK s Orbánom pravidelne komunikuje, Szigeti presviedča, že nemôžu zasahovať do rozhodnutí jeho vlády. Pokusy slovenskej vlády zmeniť postoj Budapešti boli doteraz neúspešné. OTP banka odmietla zverejniť, koľko účtov si u nej zriadili rodičia maďarských detí. Podľa jej hovorkyne Zuzany Krenyitzkej, ak rodičia účet nechceli, vyplatia im sumu v hotovosti. Účet a výber z neho sú bezplatné. Každé školopovinné dieťa a prvý rok aj najstarší škôlkari odstanú 75,25 eura.

Predseda SNS Ján Slota:

Európa sa v prípade Maďarska prebúdza, MR si hľadá spojenca mimo nej

30. októbra 2011 - (tasr)

Maďarsko si hľadá pre svoju politiku podporu a partnera mimo EÚ. Svedčí o tom aj nedávne stretnutie a objatia maďarského premiéra Viktora Orbána a ministerky zahraničných vecí USA Hillary Clintonovej. Stretnutie v čase, keď Maďarsko celá Európa obviňuje z nedemokratických krokov. Tvrdí to predseda SNS Ján Slota v knihe českých autorov Dušana Spáčila a Kateřiny Čechovej „Jak praskaly švy”. Maďarsko a jeho vládu obviňuje šéf národniarov z pokusov o vytvorenie veľkého Maďarska. Podľa Slotu o tom svedčia viaceré kroky maďarskej vlády vrátane udelenia volebného práva zahraničným Maďarom a prijatia novej ústavy. „Je ako dokument z 19. storočia, okopírovaný z fašistickej horthyovskej ústavy,” zdôraznil líder SNS. Slota verí, že hoci EÚ doteraz akoby v prípade maďarských pokusov spala, teraz sa začína prebúdzať. „Až teraz začína Európa nad krokmi Budapešti vážne uvažovať a verím, že bude aj konať,” vyhlásil.

SMK nemá záujem o miesto na kandidátke Mosta

30. októbra 2011 - (sita)

Predseda SMK József Berényi vylučuje, že by niektorý z čelných predstaviteľov jeho strany mohol mať záujem byť na kandidačnej listine strany Most-Híd. Zareagoval tak na vyjadrenie lídra Mosta Bélu Bugára, že nemôže spolupracovať so stranou, ktorá otázky postavenia menšín na Slovensku rieši mimo jeho územia, no pre tých, čo takýto názor nezdieľajú, je kandidátka Mosta-Híd otvorená, a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi SMK. Berényi si myslí, že ak by niektorí členovia SMK kandidovali do predčasných parlamentných volieb na kandidačnej listine strany Most-Híd, bolo by to klamanie voličov. Podľa neho by na jednej strane išlo o zahmlievanie voči voličom slovenskej národnosti, že na kandidátke Mosta by boli ľudia z SMK a na druhej strane aj zahmlievanie voči voličom maďarskej národnosti, ktorí by sa mohli cítiť podvedení. Predstavitelia SMK pôvodne chceli s Mostom-Híd rokovať o predvolebnej spolupráci s dôrazom na programové tézy. „Mysleli sme si, že skúsime spoločne hľadať odpoveď na otázku, či existuje ešte nejaký spoločný menovateľ,” uviedol Berényi. Bugár túto myšlienku zamieta. „Uplynulé dva roky boli obdobím, kde naša snaha o pokojnú súťaž a priazeň voličov medzi SMK a Mostom-Híd bola tvrdo a nekompromisne odmietnutá a odmietaná zo strany SMK. Preto si myslíme, že spoločná koalícia týchto dvoch strán by nepriniesla želaný synergický efekt,” vyhlásil. Reálnu šancu pracovať na spoločnom programe už nevidí ani Berényi, keďže každým dňom je na to menej času.

Most a SMK už spolu koketujú, bugárovci im ponúkli „fleky“

26. októbra 2011 - (tasr)

Strana maďarskej koalície (SMK) je za spoluprácu s Mostom-Híd, no nie takým spôsobom, ako navrhujú bugárovci. Tí ponúkli členom SMK miesta na ich kandidačnej listine pre marcové predčasné voľby. Predseda Republikovej rady SMK Gyula Bárdos si myslí, že je to len marketingový ťah a pre SMK neprijateľné riešenie. „My chceme spoluprácu na báze partnerstva a nie tak, že poďte na kandidátku, ale váš program nie je možné nejako použiť. Nechceme, aby len oni mohli určovať metódy, smer, všetko, a aby SMK bola len nápomocná tomu, aby mala kandidátka viac hlasov. Nám sa nejedná o fleky v parlamente, ale o to, aby sme mohli presadzovať našu politiku,” vysvetlil Bárdos. Skôr ako o miestach na kandidátke by mali strany podľa neho hovoriť o prioritách a programoch. Bárdos pripustil, že ak by Most-Híd prišiel s „normálnou ponukou” a strany by sa vedeli dohodnúť, dalo by sa uvažovať o spolupráci. Nevylúčil ani spoločnú kandidačnú listinu. „Keby to bola kandidátka na báze partnerstva, určite by nebol problém,” poznamenal. „My sme ponúkli podľa nás najlogickejšie a najvyhovujúcejšie riešenie. S ponukou sme prišli napriek tomu, že pán József Berényi verejne oznámil, že SMK pôjde do volieb sama. Napriek tomu sme sa pokúsili o spoluprácu, no oni našu ponuku odmietli,” reagoval predseda klubu Most-Híd László Solymos. SMK a Most-Híd podľa Bárdosa o otázkach spolupráce ešte nerokovali. SMK bude o postupe vo voľbách, programe a prioritách hovoriť na rokovaní Republikovej rady. Uskutoční sa v sobotu 5. novembra. Most-Híd tieto otázky už riešil na sobotňajšom rokovaní (22. 10.) Republikového výboru. Okrem iného prijal rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že kandidačná listina strany je otvorená pre všetkých, ktorí si myslia, že výsledky možno dosiahnuť len spoluprácou. Na kandidátku sa tak môžu prihlásiť aj členovia SMK, ktorí súhlasia napríklad s tým, že menšinové otázky sa neriešia za hranicami Slovenska. Koalíciu s touto stranou však bugárovci odmietli. „Musíme konštatovať, že uplynulé dva roky boli obdobím, keď naša snaha o pokojnú súťaž a priazeň o voličov medzi SMK a Mostom-Híd bola tvrdo a nekompromisne odmietnutá a odmietaná zo strany SMK. Preto si myslíme, že spoločná koalícia týchto dvoch strán by nepriniesla želaný synergický efekt,” vysvetlil predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Ak by sa strany dohodli na koalícii a vytvorili by spoločnú koaličnú kandidačnú listinu, na vstup do Národnej rady SR by potrebovali sedem percent. Ak by kandidovala každá strana zvlášť, stačilo by jej päť percent. Rovnako by to bolo v prípade, že by jedna zo strán umiestnila svojich členov na kandidačnú listinu tej druhej, no bez vytvorenia koalície. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca budúceho roku. Politické subjekty, ktoré sa v nich chcú uchádzať o priazeň voličov, musia predložiť svoje kandidačné listiny najneskôr do 11. decembra.

Maďarské strany riskujú, že nebudú v parlamente

27. októbra 2011 - (Daniela Jancová - Pravda)

Rozhodnutie Mostu a SMK ísť do volieb opäť samostatne ich stavia pred neistú budúcnosť. Podľa prieskumov verejnej mienky sú možné všetky varianty - že sa do Národnej rady dostanú obe, jedna z nich alebo ani jedna. Maďari na Slovensku by tak po prvý raz od roku 1989 nemali zastúpenie v parlamente. „Je to veľmi riskantné rozhodnutie,” hovorí o samostatnej ceste do volieb analytik agentúry Polis Ján Baránek. Ak by boli išli v koalícii, potrebných sedem percent by podľa neho určite dostali. Práve na hranicu siedmich percent pre koalíciu na vstup do Národnej rady sa odvolával Most, keď koalíciu odmietal. SMK navrhli, že ich vezmú na kandidátku. „Strana, ktorá ide na niekoho kandidátke, v parlamente neexistuje. Bolo by to smrteľné objatie. Most dobre vedel, že to SMK nemôže prijať,” myslí si politológ László Öllös. S Baránkom sa zhoduje, že Most rozhodol prirýchlo. Podľa Öllösa sobotňajšie oznámenie po republikovom výbore vyvolalo v maďarskej komunite napätie. Neochotu Mostu ísť s SMK si vysvetľuje obavou z konkurenčného boja. Okrem Bugára a možno pár ľudí nemá strana na kandidátke ľudí, ktorí niečo pre komunitu urobili, ale podnikateľov. Most sa preto radšej pokúša vytlačiť SMK na spoločenský okraj. Predseda poslaneckého klubu Mostu a šéf volebnej kampane László Szolymos hovorí, že spoluprácu s SMK neodmietajú, len to nebude spoločný postup do volieb. Kampaň však chcú robiť bez útočenia a osloviť ňou aj slovenských voličov. S nádejou na návrat do parlamentu ide do kampane SMK. „Žiadne futbalové mužstvo nevstúpi na ihrisko s tým, že nevyhrá,” konštatuje predseda strany József Berényi. SMK bola v komunálnych voľbách úspešnejšia ako Most, podľa Öllösa sa z toho ale nedá vyvodzovať výsledok predčasných parlamentných volieb.

Neznámy sused

Maďarskí „áčkoví“ filmári

25. októbra 2011 - (Margit Garajszki - Sme)

Medzi 18. - 22. októbrom 2011 prebiehal 15. ročník Festivalu Áčko, súťažná prehliadka školských audiovizuálnych diel na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rámci Festivalu Áčko sa tento rok uskutočnilo aj podujatie Visegrad Film Forum, ktorého hlavnou témou bola „Budúcnosť európskej koprodukcie“. Predstavili sa najlepšie študentské filmy škôl z Poľska (PWSFTviT Lodz, Andrzej Wajda Film School Warsaw), z Českej republiky (FAMU), zo Slovenska (FTF VŠMU). Maďarsko zastupovali štyri filmy študentov Divadelnej a filmovej univerzity v Budapešti (SZFE). Krátky film s názvom Epilóg (Epilógus) Balázsa Lótha sa začína obrazom, keď sa jeden muž zobudí pripútaný k nemocničnej posteli a okolo neho pobehujú lekári. Pacient zúfalo lapá po vzduchu, napoja ho na infúziu ale znovu upadne do bezvedomia. Postupne zisťuje, že sa zaplietol do brutálnej vraždy plnej záhadných otázok. Spomienky sa mu začínajú vracať a príbeh sa stáva čoraz hrozivejším. Krátky film Epilóg je vlastne štúdiou pripravovaného celovečerného filmu s názvom Exit. Na 61. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne zastupoval Maďarsko čierno-biely, 12-minutový film Györgya Móra Kárpátiho: Les (Erdő). V lese sa stane vražda. Hlavná postava Balázs sa dostane hrozivo blízko k udalostiam. Zážitok z lesa ho čoraz viac znepokojuje. Východisková situácia hlavnej postavy - človeka ktorý vedel priveľa - sľubuje klasický thriller, lenže Kárpáti sa nezameral na odhaľovanie tajomstiev, skôr na ich načrtnutie. Ide mu o navodenie atmosféry, čo sa mu vďaka krásnym fotografiám a precízneho rytmu mimoriadne darí. Bálint Szimler vo svojom 36-minutovom filme, Tu som (Itt vagyok) zachytáva príbeh chlapca, ktorého trápi nespavosť, preto celý deň blúdi po meste. Prvé minúty filmu pripomínajú otrepaný študentský film, kde namiesto dialógov si postavy dajú radšej jednu cigaretu, a namiesto deja sa potulujú mestom, ale neskôr, estetika filmu a osobnosť hlavnej postavy zmetie banalitu a bezcieľnosť sa stáva samotným cieľom. Szimlerovo dielo získalo ocenenie Najlepší krátky film na maďarskej filmovej prehliadke Filmszemle, a 4. decembra v Talline zabojuje aj o Európsku filmovú cenu pre najlepšiu krátku snímku. Vonkajšia forma (Külalak) Gábora Reisza rozpráva o úspešnom trénerovi komunikačných zručností, ktorý vzorne žije svoj uhladený život a napreduje v kariére. Jeden deň však v pivnici nájde školský zošit a v nej načarbanú básničku. Tých pár riadkov z gymnaziálnych čias ho úplne rozruší, a získava pocit, že celý jeho život je pokazený, a namiesto toho aby sa stal básnikom, deň čo deň musí vdýchnuť život do zamestnancov firiem s otupeným pohľadom.

Sme - Neznámy sused

Hungarikony

Rómovia v Maďarsku v historickej perspektíve

Etnografia, demografia

Štátna „rómska politika” a „rómska otázka”

Nadácia Terra Recognita a projekt Neznámy sused

Menšinová otázka v Maďarsku a nové vízie budúcnosti

Róbert Alföldi:

Tento rok spravím inscenáciu pod javiskom

10. októbra 2011 - (Margit Garajszki - Sme)

Na festivale Divadelná Nitra sa tešil mimoriadnemu záujmu predstavenie budapeštianskeho Národného divadla Poľovnícke scény z Dolného Bavorska pod režisérskou taktovkou riaditeľa Róberta Alföldiho. Alföldi priniesol na Divadelnú Nitru inscenáciu Poľovnícke scény z Dolného Bavorska z pera Martina Sperra. Príbeh mladého muža, ktorý sa po druhej svetovej vojne vracia do rodnej dediny, kde stále vládne duch neznášanlivosti, rozhodol Alföldi zrežírovať nie na základe konkrétneho zážitku, skôr kvôli všeobecným javom v spoločnosti, ktoré sú aktuálne aj dnes. Alföldi prezradil, že má rád teatralitu a divadelnosť, čo je priznaná počas celej inscenácie. Kým predtým vo svojej tvorbe uprednostňoval veľkoplošné inscenácie, tentokrát si vybral príbeh malého spoločenstva. Bezprostredná blízkosť hercov a divákov dáva výnimočný pocit, že medzi hľadiskom a javiskom neexistuje ostrá hranica, a všetko zažívame spolu. Divák je jeden z figúrok vidieckej spoločnosti, figúrok, ktoré sú nám tak blízke a dôverne známe, či už žijeme v Maďarsku alebo na Slovensku. Strach, stiesnenosť, skúposť totiž vedie tým istým smerom. Hra zachytáva situáciu strachu, ktorý zažívame v blízkosti niekoho, kto je iný, než sme my sami, pritom je jasné, že sa musíme naučiť žiť spolu, ak chcem prežiť. Ide o symbolickú situáciu, inscenácia totiž nie je len o neznášanlivosti kvôli inej sexuálnej orientácie, ale má všeobecný rozmer neprijatia inakosti. „Snažím sa nebudovať životné dielo, ale robiť inscenácie“ Poľovnícke scény z Dolného Bavorska sa neodohrávajú na klasickej scéne, ale v maliarskej dielni Národného divadla v Budapešti, kde sa predtým vyrábali obrovské kulisy, ale v súčasnosti je to málo využívaný priestor. Samotný fakt, že inscenácia sa neodohráva na klasickej scéne je jedným z ukazovateľov, že sa Alföldimu podarilo dostať alternatívne divadlo pod strechu Národného divadla v Budapešti. V Maďarsku sa v poslednom čase intenzívnejšie vynorila otázka, či Národné divadlo má za úlohu pestovanie tradičného divadla a keď, tak do akej miery. Podľa Alföldiho, keďže maďarská dramatická tvorba nemá svojho Moliéra, hodnoty sa nedajú hľadať v minulosti, ale je potrebné ísť dopredu. Práve Národné divadlo by malo najexpresívnejšie zareagovať na daný okamih spoločenskej situácie. Alföldi vyjadril, že má skvelý team, nepociťuje žiadny odpor ani zo strany starších členov súboru a v podstate aj politika ich nechá slobodne pracovať a experimentovať. Poľovnícke scény z Dolného Bavorska získali v júni 2011 na celoštátnom divadelnom festivale XI. POSzT v Pécsi Cenu za najlepšiu inscenáciu.

Róbert Alföldi

Róbert Alföldi je riaditeľom Národného divadla od roku 2008 a jeho zmluva vyprší v roku 2013. Jeho vymenovanie za riaditeľa Národného divadla sprevádzala ostrá kritika, časť politického spektra sa obávala poškodenia dôstojného obrazu národa a morálky. Tieto hlasy zosilnili keď v roku 2010 sa do parlamentu dostal extrémistický Jobbik. Konflikt sa rozrástol, keď vyšlo najavo, že Alföldi súhlasil, aby si Rumunský kultúrny inštitút prenajal budovu divadla pre spomienkovú slávnosť rumunského národného dňa, ktorý v Maďarsku je skôr smútočným dňom, keďže milióny Maďarov ostalo za hranicami Maďarska. Róbert Alföldi potvrdil záujem znovu kandidovať na post riaditeľa Národného divadla v roku 2013.

Péter Esterházy:

Je mi blízka pohanská radosť zo života

26. októbra 2011 - (Eva Andrejčáková - Sme)

Maďarského autora Pétera Esterházyho netreba zvlášť predstavovať. Okrem toho, že je to pán spisovateľ, je aj mimoriadne charizmatický človek s pozoruhodným rodokmeňom a v neposlednom rade aj vynikajúci interpret svojich diel. V uplynulých dňoch mu v slovenskom preklade vyšla už piata kniha. Rozprávali sme sa s ním nielen o nej - Jednej žene.

- Doteraz vám vyšlo päť kníh v slovenskom preklade. Čo ich spája?

- Zakaždým, keď sa pustím do písania, si myslím, že s novou knihou robím niečo celkom iné ako s predošlými, ale nakoniec som to vždy ja, kto ich píše. Svoje knihy, jednu za druhou, vnímam ako cestu. Prechádzam z jednej do druhej, čím sa medzi nimi vytvárajú vzťahy, ale vlastne sa takto aj rozdeľujú. Napríklad motivicky. Rád vyberám zo starých kníh motívy, vety alebo postavy a posúvam ich ďalej, do novej situácie, do nového významu. Takto pracuje môj mozog.

- Ako je to v prípade najnovšieho prekladu - knihy Jedna žena?

- Túto knihu som písal v rokoch 1992-1993, keď som už začal aj s románom Harmonia Caelestis. V istej chvíli som počítal s tým, že text Jednej ženy bude jeho časťou v podobe akéhosi otcovho tajného denníka.

- Takže ste tajný denník nakoniec vytiahli na svetlo. Prečo?

- Počas práce som sa ubezpečil, že ak Jedna žena bude existovať osobitne, môže vyznieť radikálnejšie. A nechcel som, aby sa tento text ocitol takpovediac v donchuanovskej pozícii.

- Kniha Jedna žena je hľadaním ženskej krásy v rozmanitých podobách, ktoré zďaleka nemusia spĺňať štandardný ideál. Pozostáva z textových fragmentov. Rozprávač hovorí striedavo o žene, ktorá miluje a ktorá nenávidí. Prečo takáto forma?

- Každá kniha je hľadaním. Pokúša sa obsiahnuť všetko, čo sa dá, a byť zároveň celkom. To platí aj v prípade, keď niečo píšeme v podobe fragmentov. Ťažko by som formuloval, prečo to tak je. V zásade platí, ako povedal Salinger, že dôležitá je predovšetkým spisovateľova korisť. Teda tá vec, ktorú keby nenapísal, tak by pre ňu umrel. Pokúšam sa v knihe zistiť, čo znamená, keď dvaja ľudia žijú spolu celý život, keď existujú spolu dve ľudské telá. Toto vlnenie ma zaujíma.

- Vašej manželke vraj dávate čítať všetky svoje rukopisy. Spomínate si ešte, čo povedala na tento?

- Cítim z tejto otázky hlad (smiech). Videl som na manželke, že je to v poriadku. A blafoval by som, keby som vám rozprával, čo vtedy povedala. Rozhodne nebola situácia iná než pri ostatných mojich rukopisoch. Moja manželka je veľmi dobrý literát, takže texty číta ako texty. Dokonca, v tomto ohľade je náš vzťah ešte omnoho aktívnejší, neukazujem jej len hotové rukopisy, ale aj čiastkové veci. Je to veľmi citlivá záležitosť vidieť jeho chyby. Chcem od nej, aby už v surovom materiále videla ideálny stav textu. A keďže mi nemôže ani klamať, je to náročná pozícia.

- Ako sa pre vyjadrenie telesnosti hľadajú slová?

- Vždy ich hľadám veľmi ťažko. Ako povedal Thomas Mann, spisovateľ je ten, komu písanie spôsobuje muky. Dnes je v móde písať romány, a ja s údivom sledujem, kto všetko dokáže napísať šikovne román, len mne to ide tak ťažko. Ale vážne. Vznikol tu v poslednom období akýsi nový typ kníh, ktoré sa inšpirujú nejakým spoločenským javom, povedzme problémom orgazmu tridsaťročných žien, a o tom niekto inteligentne, zaujímavo napíše nejaký príbeh.

- A stále funguje, aspoň tu na Slovensku, aj tlak na to, že treba napísať riadny súčasný román, lebo taký nemáme.

- V literatúrach sa z času načas takáto požiadavka objaví. Aj v nemeckej literatúre sa čakalo, kto konečne napíše veľký román o páde režimu. Alebo v Maďarsku mal spisovateľ László Márton zaujímavé pokusy napísať nenapísanú národnú drámu. V každej literatúre môžeme vidieť takéto trhliny, a je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako túto medzeru vyplniť. Všade sa to hlási inak, s inou intenzitou.

- Ako to pociťujete v maďarskej literatúre?

- Maďarská literárna tradícia je veľmi bohatá, ale nie čo sa týka románu. Ozajstné veľké romány z 19. storočia, aké sú v Anglicku, Rusku či Francúzsku, u nás nemáme. Toho výsledkom je veľmi zvláštne napätie, lebo ako spisovateľ sa musím vracať k takej literárnej tradícii, ktorá vlastne neexistuje. Čiže v istom zmysle maďarský autor románu sa nachádza vo vzduchoprázdne. To nehodnotím ako chybu, len poznamenávam. Napríklad Pelevin môže písať román o grófovi T., teda o Tolstom. Môže a musí sa popasovať s veľmi silnou románovou tradíciou. To ho pozdvihuje a zároveň aj ťaží. Takúto tradíciu u nás postrádam. Nemôžem si síce želať lepších maďarských autorov, než je povedzme Kálmán Mikszáth alebo Zsigmond Móricz, ale vidím aj to, čo nespravili, lebo možno namiesto toho fajčili cigary a hrali taroky. Ich súčasníkom je Gustave Flaubert, a rozmer jeho tvorby je jednoducho širší.

- Žeby to mali na svedomí naozaj cigary?

- Samozrejme, nemuseli to byť práve cigary, ktoré našich spisovateľov zdržiavali, skôr ide o spoločenský problém, hlavne o absenciu meštianskej vrstvy. Román a meštianstvo spolu súvisia. Keďže u nás nebolo meštianstvo, len aristokracia, tak aj román je taký, aký je.

- Ani téma tela, telesnosti, ako ju riešite v Jednej žene, nie je v našich literárnych tradíciách rozpracovaná. Prečo?

- Odtlačili sme ju od seba. Zaujímavé z tohto pohľadu sú nedávno vydané denníky Zsigmonda Móricza. Ale on je veľmi citlivý človek a to je aj z jeho textov cítiť, podobne ako autocenzúru. Niektoré veci sa neodvážil pustiť von. Francúzsky spisovateľ v 30. rokoch prirodzene mohol siahnuť napríklad po Descartovi a postaviť sa k tomu inak. V našej cudnosti je síce istá krása, ale aj sebamrzačenie.

- Čo znamená, ak je telesnosť príliš veľkým tajomstvom?

To, že všetko okolo fenoménu tela je akési zhrčkavené, a všetko o ňom znie hlasnejšie, než by bolo prirodzené.

- Vaša kniha opisuje jeho nedokonalosti. Čo si myslíte o dnešných možnostiach udržiavať si za každú cenu dokonalé telo?

- To sa dá spojiť s odvekou ľudskou túžbou, že človek je nesmrteľný. Keď si človek v magazínoch pozrie dokonalé telá, naznačuje mu to, že nikdy nezomrieme, ale ak sledujeme telo z takej blízkosti ako to robí kniha Jedna žena, tak či chceme alebo nie, hovoríme jedným dychom aj o smrti. To je naša každodenná skúsenosť, ibaže o nej hovoríme neradi. Okrem toho mám svoju futbalovú skúsenosť. Tá mi hovorí, že človek zostarne veľmi skoro. Tridsaťročné telo je iné ako dvadsaťročné. Moderným riešením je bodybuilding, myslíme si, že ten nás zachráni. Tak, ako si často myslíme, že sa nás susedova rakovina, na ktorú zomrel v priebehu troch týždňov, nemôže týkať.

- Jedna žena je preložená do mnohých jazykov, funguje v mnohých kultúrnych prostrediach. Ako sa vás dotýkajú reakcie na ňu?

- Sú veľmi rôzne. Napríklad keď ju preložili do nórčiny, vycestoval som na prezentáciu prekladu do prístavného rybárskeho mestečka. Mám skúsenosť, že na literárne večery chodia hlavne ženy, ale tu z nejakých príčin boli väčšinou muži, dokonca mužní muži, rybári, veľkí chlapi. Jeden nórsky herec čítal môj text v hrobovom tichu, ktoré som si pre seba zhodnotil ako ľadové ticho a čakal som drsnú kritiku. Hovoril som si, prečo som ja vôbec tú knihu napísal. Moje príbehy sa mi zdali pre severanov úplne cudzie. Potom, počas autogramiády, sa pri mojom stole vytvoril dosť dlhý rad. Zrazu ku mne pristúpi kus chlapa a vraví mi čosi fantastické: Už dávno sme tu nepočuli tak krásne hovoriť o láske. Bol to pre mňa neuveriteľný pocit. Mám ale aj opačné skúsenosti.

- Napríklad?

- Napríklad z Nemecka, kde silno funguje prísne ženské emancipačné hnutie. Nepoznám feministickú literatúru, ani ju nevyhľadávam, a ani môj text ju nepozná. Západní autori sú v tomto smere oveľa opatrnejší. V Berlíne istá žena okolo tridsiatky vstala uprostred prezentácie mojej knihy, opovržlivo na mňa pozrela a opustila sálu. Nebolo to nič príjemné.

- Čo môže ženu na vašom texte uraziť?

- Možno to, že rozprávačom je muž, ktorý hovorí, že ženy sú len telá, no treba si všimnúť, že aj samého seba považuje len za telo. A keby sme postavy v knihe vymenili, teda ženy za mužov a muži za ženy, nevznikla by iná kniha.

- Takže nepotrebujete rozmýšľať o potrebe feminizmu.

- Hodnovernosť mojich postáv na tom nestaviam. A nezvyknem počas písania ani myslieť na to, aby to psychologicky sedelo. Napriek tomu som zažil aj reakcie, napríklad na knihu Csokonai Lili Sedemnásť labutí alebo Pomocné slovesá srdca, ako dokonale sa dokážem vžiť do ženskej psychiky. Ale nevnímam to ako pochvalu, a ani opačné reakcie ako hanu.

- Napriek napätiu medzi láskou a nenávisťou vo vašom texte cítiť z neho teplo a srdečnosť. Víťazí v živote láska?

- Neviem, ako to je. Viem len toľko, že aj keď je to niekedy zlé, je dobré žiť, je lepšie byť ako nebyť. To si myslím stále. Pohanská radosť zo života je mi blízka.

- Nepokazíme ju, ak sa budeme rozprávať o politickej situácii v Maďarsku? Je už dlhšie dosť napätá. Reagujú na to aj umelci a spisovatelia.

- V zásade je situácia jednoznačná, akože dvakrát dva sú štyri. Slovo neonacizmus nechcem použiť len preto, lebo to vedie k dlhým sporom o jeho definícii a na takúto debatu nemám chuť. Stále neviem, koho záujem je pestovať ho u nás a aký politický, ľudský či erotický osoh z neho je.

- Máte z toho strach?

- Vidím v tom vidím niečo hrozivé. Slová hrôza a strach vyslovujem opatrne a pomaly, lebo vo východnej Európe sme si zvykli používať ich síce nie náhodou, ale príliš rýchlo. Rýchlo ich použila pravica, keď vládla ľavica, a ihneď aj ľavica, keď vládla pravica. Ale nemôžem v dnešnej situácii vidieť niečo iné. Prečo sa myšlienka nacionalizmu podporuje? Lebo sa neodsúdi na štátnej úrovni. Je to povinnosť vodcov Maďarska a zástupcov kultúry vo vláde. Nechcem si do poslednej chvíle o tejto vláde myslieť, že má s tým niečo do činenia, ale mala by to ozrejmiť, a deje sa pravý opak. Bolo by dôležité, keby to čo najrazantnejšie urobili v zmysle vlastného systému hodnôt konzervatívci podporujúci vládu. A vyprosili si to, keďže to uráža aj konzervatívne zmýšľajúcich ľudí.

- Máte štyri deti, viete si ich budúcnosť predstaviť v Maďarsku?

- Som rezignovaný otec, takže nech si svoju budúcnosť predstavia ony. V tomto som trochu konzervatívny, z času načas si poviem, aké by bolo dobré, keby všetky žili v Maďarsku, ale nie je vôbec isté, že to tak bude. To by ani nebol taký problém, napokon, považovať celú Európu za svoj herný priestor, v tom je niečo dobré. Kedysi existovalo slovo disidovať, a nieslo v sebe veľkú drámu, teraz človek len jednoducho žije inde. Buď že tam viac prší a on to má rád, alebo že sú tam lepšie platy. Problém je, že aj toto si vyžaduje inú predstavu o národe, o štáte. A vo vzťahu k Európe aj k vlastnej krajine fungujeme stále podľa starých reflexov.

- Nespokojní mladí maďarskí umelci nahrali spoločne skladbu s názvom Tento režim sa mi nepáči. Môže mať dnes takýto prejav odporu vôbec nejakú silu?

- Jeden zo štrukturálnych problémov maďarskej politickej scény je, že neexistujú silné opozičné strany. Vznikajú teda iné typy nesúhlasov, je otázne, ako to dokáže politicky zapôsobiť. Jediná strana schopná vládnuť je Fidesz, takže vládne, a bolo by veľmi dôležité, aby ju z jej vlastných radov upozorňovali na jej hranice. Dostala obrovské kompetencie, čo ale neznamená, že sa dá robiť čokoľvek, aj keď žijeme v demokracii, kde je možné všetko.

Péter Esterházy

Péter Esterházy (1950), spisovateľ, publicista, zakladajúci člen Digitálnej Literárnej Akadémie, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej maďarskej literatúry, výrazná osobnosť európskej literatúry, držiteľ významných domácich aj zahraničných ocenení. Jeho diela sú preložené do desiatok jazykov v celom svete. Jeho romány Harmonia Caelestic, Opravené vydanie, Žiadne umenie, Pomocné slovesá srdca a Jedna žena vyšli v slovenskom preklade.

„Keď maďarský autor píše o telesnosti, visí trochu vo vzduchu“

30. októbra 2011 - (pravda.sk)

Péter Esterházy patrí medzi najznámejších súčasných maďarských spisovateľov. Asi najsilnejšie vo svete zarezonoval jeho román Harmonia Caelestis (2000), v ktorom sa vracia k skutočnej aj legendárnej histórii svojho slávneho šľachtického rodu. Ešte známejšie je azda jeho pokračovanie - Opravené vydanie (2002), v ktorom sa autor vyznáva z nečakaného zistenia, že jeho otec bol dlhé roky agentom maďarskej tajnej služby. Nedávno spisovateľ zavítal do Bratislavy predstaviť prvý slovenský preklad knihy z celkom iného súdka. Jedna žena, ktorá v Maďarsku vyšla už v roku 1993, sa zaoberá výlučne témami lásky, nenávisti, ktorá je tiež len láskou, a blízkosti dvoch tiel. Esterházy si pritom neraz vyberá výrazy, ktoré nie každý strávi, a obrazy, ktoré nie každému lichotia. „Kto hovorí o tele, musí myslieť aj na jeho pominuteľnosť a na smrť. Opis tela je opisom skazy,” tvrdí 61-ročný spisovateľ:

http://kultura.pravda.sk/esterhazy-ked-madarsky-autor-pise-o-telesnosti-visi

-trochu-vo-vzduchu-1mm-/sk-kkniha.asp?c=A111028_155154_sk-kkniha_p46

Gyurcsány vystúpil v parlamente prvýkrát ako nezávislý poslanec

27. októbra 2011 - (tasr)

Maďarská vláda vedie divokú pravicovú konzervatívnu a spoločenskú politiku, ktorá je namierená proti chudobným a podporuje bohatých. V rozprave k návrhu štátneho rozpočtu to dnes vyhlásil bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý vystúpil prvý raz ako nezávislý poslanec po tom, čo jeho platforma opustila Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Gyurcsány povedal, že vláda Viktora Orbána pokračuje v poldruharočnom „amoku” a likviduje krajinu. „Za to vás potrestajú voliči,” zdôraznil expremiér, ktorý v mene ním založenej strany Demokratická koalícia kritizoval vládu najmä za zavádzanie nových daní či za krátenie zdrojov verejnej sfére. Na budúci rok podľa neho nebudú mať školy, nemocnice a samosprávy peniaze ani na zaplatenie kúrenia, nieto na obnovu a rozvoj. Spotreba klesne o tri percentá pri poklese reálnych miezd a investícií bude menej ako kedykoľvek v období medzi rokmi 2002-2010, tvrdil Gyurcsány. Poslanec za vládnuci Maďarský občiansky zväz-Fidesz a hovorca premiéra Péter Szijjártó poznamenal, že aj keď Gyurcsány nepodporuje plány vlády, ľudia áno. „Od politika, pod vedením ktorého bolo Maďarsko extrémne zadlžené, by sa očakávalo viac skromnosti,” zdôraznil Szijjártó.

4K -Hnutie Štvrtá republika zakladá novú ľavicovú stranu

26. októbra 2011 - (tasr)

Hnutie Štvrtá republika (4K!) zakladá novú ľavicovú stranu, ktorej krátkodobým cieľom je zjednotiť demokratickú opozíciu na zvrhnutie „Orbánovho režimu”. Koordinátor 4K! András Istvánffy v Budapešti vyhlásil, že ustanovujúca schôdza strany sa bude konať v máji 2012. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Istvánffy povedal, že nová strana je potrebná, pretože vládnuci maďarský občiansky zväz-Fidesz buduje politický režim, ktorý likviduje tretiu maďarskú republiku. Fidesz robí politiku obmedzovania právneho štátu, ktorú možno označiť za autoritársku a ktorá je z hospodárskeho hľadiska namierená proti chudobným a časti strednej vrstvy. „Potrebná je ľavicová reakcia, na ktorú socialisti, otrasení ťarchou predchádzajúceho vládnutia a vnútornou krízou, nie sú schopní,” konštatoval Istvánffy. Stranu podľa jeho vyjadrenia zakladá krídlo hnutia, ktoré nechce zostať v rámcoch občianskeho združenia. Stranu, ktorá chce presadzovať v prvom rade záujmy zamestnaných a tých, ktorí majú čoraz menej šancí zamestnať sa, by nemal zaťažovať tieň komunistickej diktatúry. Dlhodobým cieľom strany bude založiť štvrtú republiku a prijať ústavu založenú na skutočnom spoločenskom konsenze, ktorá by nahradila súčasnú ústavu „jednej strany”. Na margo vznikajúcej ľavicovej strany Demokratická koalícia expremiéra Ferenca Gyurcsánya Istvánffy konštatoval, že ju považuje za súčasť starého ľavicového režimu a určite s ňou nebude v blízkej budúcnosti úzko spolupracovať. Dodal ale, že pri prípravách na voľby v roku 2014 by chceli spolupracovať s čo najširšou koalíciou.

Maďarskému vládnemu bloku ubudla polovica priaznivcov

27. októbra 2011 - (tasr)

Tábor priaznivcov strán vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) klesol od vlaňajšieho novembra na polovicu. Napriek tomu tieto strany ešte stále výrazne vedú. Vyplýva to z októbrových výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Tárki. V rovnakom období tábor podporujúci opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a zelenú stranu Politika môže byť iná (LMP) napriek menším výkyvom v podstate stagnoval. Fidesz a KDNP si v októbri pohoršil oproti septembru o jedno percento; volilo by ich 23 percent všetkých voličov. MSZP si polepšila o jedno percento na 11 percent. Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik by volilo v októbri desať percent opýtaných, rovnako ako v septembri, a LMP si polepšila o dve percentá na päť percent. Pomer nerozhodných voličov klesol zo septembrových 51 percent na 50 percent.

Maďarská generálna prokuratúra zamietla sťažnosť Gyurcsánya

26. októbra 2011 - (tasr)

Generálna prokuratúra v Budapešti zamietla sťažnosť bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý namietal proti vzneseniu obvinenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v kauze výmeny pozemkov pre komplex kasína. Podľa konzervatívneho denníka Magyar Nemzet Gyurcsány doteraz zverejnil všetky dokumenty a zápisnice týkajúce sa tejto kauzy, nie však rozhodnutie generálnej prokuratúry o odmietnutí svojej sťažnosti, ktoré musel dostať už najmenej pred týždňom. Ústredná vyšetrovacia prokuratúra 3. októbra predvolala Gyurcsánya na vypočúvanie a vzniesla voči nemu obvinenie zo zneužitia právomoci v kauze výmeny pozemkov. Poslanci maďarského parlamentu zbavili Gyurcsánya poslaneckej imunity 12. septembra. Zákonodarný zbor vydal bývalého predsedu vlády vyšetrovacím orgánom od zmeny režimu po prvý raz. Obvinenie zo strany prokuratúry, ktorá o zbavenie imunity požiadala, je podľa vyjadrenia samotného Gyurcsánya odborne nepodložené a politicky zaujaté.

Forint prudko klesá, trhy špekulujú o znížení maďarského ratingu

28. októbra 2011 - (čtk)

Kurz maďarského forintu v piatok na devízových trhoch prudko klesal a v jednej chvíli spadol k euru až na 304 HUF / EUR. To je najnižší kurz od apríla 2009. Na trhu sa objavili fámy, že sa niektorá z ratingových agentúr chystá Maďarsku znížiť hlavnú rating. Okolo 16:30 h sa euro predávalo za 303,30 HUF, čo bol nárast zhruba o 1,9 percenta. „Máme pred sebou štvordňový predĺžený víkend a objavujú sa obavy, že príde zníženie ratingu. Zároveň slabne aj euro,” povedal jeden z maklérov, ktorého citovala agentúra Reuters. Kým nervozita nezmizne, forint môže podľa neho na budúci týždeň oslabiť až na 310 HUF / EUR. Euro stráca časť ziskov, ktoré nabralo voči hlavným svetovým menám koncom týždňa v reakcii na výsledok summitov Európskej únie a eurozóny. Prepad forintu je tak ešte výraznejší napríklad k doláru, ktorý spevnil o 2,2 percenta na 214,8 HUF / USD. Spolu s forintom sa vydal dole aj kurz poľského zlotého. Ten voči euru oslabil o jedno percento na 4,34 PLN / EUR. Podľa analytikov za jeho poklesom nie sú žiadne konkrétne správy, mena iba reaguje na prepad forintu. Česká koruna však zostala bez väčších zmien na 24,69 CZK / EUR.

Nákupy v Maďarsku a Poľsku zlacneli

27. októbra 2011 - (Marián Kizek - Košický korzár)

Páčilo by sa vám, keby ste prišli do Maďarska alebo Poľska a v tamojších obchodoch by ste na všetko dostali zľavu vo výške 12 percent? Tak presne toto sa v posledných dňoch stalo realitou, keďže poľský zlotý a maďarský forint oslabili voči euru. - Nakupovanie v susedných krajinách sa pre Košičanov stáva opäť príťažlivejším. Veľmi zjednodušene sa za to môžeme poďakovať Grékom a ďalším južanským štátom eurozóny, ktorých nadmerné zadlženie posledné viac ako tri mesiace „ťahalo” dolu kurz eura voči doláru. A keďže investori sa ešte viac ako eur zbavovali aj podľa nich rizikovejších mien krajín V4, ako je zlotý, forint, ale aj česká koruna, pre Slovákov to znamená, že za svoje eurá dostanú viac forintov, resp. zlotých. Jedinou výnimkou pre nakupujúcich je ukrajinská hrivna, ktorá má fixný kurz voči doláru v pomere 8:1. To pre návštevníkov trhov v Užhorode znamená, že oproti letu dostanú za euro o necelých 5 percent menej hrivien pri aktuálnom kurze tanojšej centrálnej banky 11,10 UAH za euro. O necelé tri percentá je oprotii letu slabšia česká koruna, keď jej kurz už dosahuje takmer 25 Kč/euro. Podľa hlavného analytika Volksbank Slovensko Vladmíra Vaňa môže ísť vývoj kurzov oboma smermi, no meny našich susedných krajín bude aj naďalej ovplyvňovať predovšetkým súčasný turbulentný vývoj v eurozóne. Podľa štatistík V. Vaňa maďarský forint aj v dôsledku turbulencií v eurozóne oslabil po prvý raz od apríla 2009 až nad hranicu 300 HUF/1 EUR. Od začiatku júla tak voči euru stratil už takmer 15 %. Euro sme v Poľsku mohli v polovici júla vymeniť za 3,95 zlotého, posledný septembrový týždeň by sme zaň dostali až 4,51 zlotého, momentálne sa kurz ustálil tesne pod 4,40. „Napätie v eurozóne tak z pohľadu eurových Slovákov prinieslo výrazné kurzové zlacnenie nákupov v Poľsku a Maďarsku. Tie na rozdiel od Slovenska zažívajú na jeseň 2011 podobné turbulencie ako na jeseň 2008,” dodal.

Pokus o zobudenie princeznej

27. októbra 2011 - (Trend)

Známa sa nedávno vrátila nadšená z trojdňového víkendu vo východných Čechách. Na Slovensku síce spala aj v lepších trojhviezdičkových hoteloch, ale v Česku bolo čo robiť. Hoci to nie je práve vychytená turistická lokalita, všade mali k dispozícii množstvo informácií o atrakciách v okolí. Niektoré napokon vyzerali lepšie v brožúrkach ako v skutočnosti, ale účel splnili. Turista sa zabavil a - nechal tam peniaze. Slovenská realita je často obrátená. Bývate v peknom hoteli, aj ochota personálu je lepšia ako kedysi, ceny už kríza tiež stlačila. Ale informácie o tom, čo môžete robiť v okolí, nemáte kde zohnať. Ak sa vám to podarí, za parkovanie si pýtajú nekresťanské peniaze a turista ani nemá kam ísť na toaletu. Ak je hladný alebo smädný, má tiež často smolu. Napríklad taká jaskyňa Domica, ktorá je spojená s maďarskou jaskyňou Aggtelek. Na maďarskej strane to počas návštevy reportérky Trendu pred časom žilo - informačné stredisko, stánky s občerstvením, suvenírmi, plno ľudí:

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2011/cislo-43/pokus-o-zobudenie-princeznej.html

Na podvodníkov s elektrinou upozorňujú aj po maďarsky

26. októbra 2011 - (Daniela Krajanová - Sme)

„Podpíšte to, je to najlacnejšia ponuka. Už to podpísala celá ulica.“ Týmito slovami sa prihovára penzistke predavač elektriny na letákoch Západoslovenskej energetiky (ZSE). Firma chce letákmi ľudí varovať pred konkurentmi, ktorí klopú na dvere a získajú ich podpis na zmluve aj cez klamstvá a nátlak. Často napríklad tvrdia, že ZSE skrachovala a treba rýchlo podpísať nové zmluvy. Letáky ZSE sú aj v maďarčine. „V zvolených lokalitách sme roznášali do schránok jeden leták v maďarskom a jeden v slovenskom jazyku,“ tvrdí Ján Orlovský zo ZSE. Nemalo by sa vraj stať, že by dorazila iba maďarská verzia. Kampane proti podvodom robia aj iné firmy. SPP robí aj protipodvodnú kampaň, v ktorej ľuďom radí, ako nenaletieť na podozrivé ponuky. Problém s podomovým predajom elektriny majú aj v Česku. Dominantný dodávateľ ČEZ si v osvete pomohol postavičkou Spejbla. V klipe si zahral dôchodcu, ktorého nachytá podomový predavač. ČEZ pôsobí aj u nás, ale je menším hráčom na trhu. Pomáha si aj podomovým predajom. „Lacnejšie energie ponúkame férovým spôsobom, zľavu zákazníkom garantujeme, vždy s nami ušetria,“ tvrdí hovorkyňa firmy Eva Nováková. Konateľ firmy Vaša Energia Igor Verdonič vyzval, aby veľkí hráči povedali, v ktorých firmách sa podvody dejú. Za svojich obchodníkov sa totiž vie zaručiť. Nekonkrétne reči o podvodníkoch podľa neho škodia tým, ktorí elektrinu predávajú poctivo.

Desaťročie hľadania

OTP Banka rieši, ako efektívnejšie využiť širokú pobočkovú sieť

27. októbra 2011 - (Martina Kláseková - Trend)

Keď pred desiatimi rokmi kupovala maďarská OTP Bank slovenskú Investičnú a rozvojovú banku (IRB), kupovala si jej pobočkovú sieť. IRB po nútenej správe nebola bohatá na klientov ani ich vklady. No sieť - piata najväčšia v krajine - dávala akcionárom potenciál. Aj teraz banka stále patrí k domom s najširším počtom predajných miest. Akurát využiť ich naplno nedokáže. Jej trhové podiely vo vkladoch i úveroch niekoľko rokov klesajú alebo v lepšom prípade stagnujú. Sú viac než dvojnásobne nižšie než u UniCredit Bank Slovakia s porovnateľným pokrytím a zodpovedajú tomu, čo dokáže Volksbank Slovensko s ani nie polovičným počtom vlajok na mape. Neschopnosť využiť potenciál rastúceho trhu bola jedným z dôvodov, prečo jej agentúra Moody's v lete znížila rating. Neskôr jej ho odobrala úplne, pretože ju o to požiadala banka. Podľa člena jej predstavenstva Rastislava Matejska ho už kvôli investorom nepotrebuje. Hebo hypolisty predáva iba retailovej klientele. Navyše sa mu nezdá spravodlivý. Výsledky banky v tomto roku vidí optimistickejšie. Keď maďarská banka v závere roka 2001 ako jediný záujemca kupovala IRB, neoznamovala žiadne rastové plány na trhu. Skôr ju zaujímalo, aby jej prvá zahraničná dcéra do skupiny priniesla zisk. Lenže stratu z úvodného roka po privatizácii, v ktorom prechádzala reštrukturalizáciou, banka mazala ešte aj v historicky najlepšom roku 2007. Aby do ešte väčšieho záporu než na začiatku padla v roku 2009 opäť. Nebola vtedy jediná, krízový rok sa do bilancií na červeno zapísal viacerým bankám. Akurát OTP Banka Slovensko - desiatka na trhu - mala stratu najhlbšiu. Vlani ešte hospodárila so stratou, i keď väčšina bánk už mohla rozpustiť viac opravných položiek než čakala. Až v prvej polovici tohto roka ukázala zisk. Tiež upustila od silného čistenia portfólia, hoci ku koncu polroka mala stále najvyšší podiel zlyhaných úverov v portfóliu (9,7 %). R. Matejsko tvrdí, že už druhý polrok ukáže zlepšenia. No zisk banky najskôr nebude taký, aby si akcionár po desaťročnom hodnotení mohol z kumulatívnych výsledkov zarobiť čo i len na akvizičnú cenu. A to banku kupoval v tom čase najlacnejšie v Európe, keď dal za ňu len 16 miliónov eur, čo nepokrývalo ani účtovnú hodnotu banky. Na porovnanie - akcionárom ďalších privatizovaných bánk - Slovenskej sporiteľne či VÚB - dosiahnuté zisky vynahradili kúpnu cenu po šiestich, respektíve siedmich rokoch ešte pred krízou. Nepresvedčivé výsledky boli už v roku 2008 dôvodom, prečo sa maďarská matka rozhodla vyložiť slovenskú dcéru na predajný pult. Alebo aspoň otestovať, koľko by za ňu dostala. Investovať chcela radšej juhovýchodnejšie. Lenže „test” prerušila kríza. Pád Lehman Brothers, ktorý ju odštartoval, prišiel len pár mesiacov nato. A tak banka oznámila, že pre nevhodné podmienky od zámeru predávať slovenskú časť ustupuje. Podľa informácií Trendu sa rozhovorom s potenciálnymi kupcami nevyhýbala ani neskôr, no jej predstava o cene bola úplne iná ako tá na strane záujemcov. Oficiálne maďarská OTP Bank s tunajšou dcérou ráta. R. Matejsko dokonca tvrdí, že do úvahy môže prísť skôr akvizícia iného tunajšieho konkurenčného domu. Všetky podobne veľké banky ako OTP Banka Slovensko v ostatných rokoch prešli nejakou konsolidáciou či do iných rúk. V minulosti v rebríčku susediaca Istrobanka je súčasťou ČSOB, Dexia banku Slovensko len tento rok kúpila skupina Penta a Volksbank Slovensko bola zase v balíku, ktorý kúpila ruská Sberbank. Slovenská OTP je so šiestou najväčšou predajnou sieťou na trhu podľa aktív desiatka. V roku 2009 ju predbehli Poštová banka aj Volksbank, ktoré mávala za sebou. Banka skresávala bilančnú hodnotu po tom, čo sa rozhodla pre ústup z pozícií s veľkými korporátnymi klientmi. Podľa R. Matejska sa chce viac sústreďovať na retail a malé a stredné podniky, ktoré banke jej veľkosti zabezpečia lepšiu diverzifikáciu. Takúto orientáciu pre banku avizoval jej akcionár už v začiatkoch, no podľa člena jej predstavenstva od nej pred krízou v úverovom boome ustúpila. Pustila sa do developerských projektov a popálila sa. Tak ako veľké banky. Výrazne zvýšila portfólio korporátnych úverov aj v druhom štvrťroku 2008, keď od matky kúpila podnikové úvery za takmer 124 miliónov eur, čo predstavovalo viac než desatinu portfólia. No podľa R. Matejska to boli všetko riadne splácané úvery, ktoré už klienti takmer všetky uhradili. Banka ich v tom čase kupovala, lebo mala voľnú likviditu. Čistenie portfólia korporátnych úverov banku stálo nielen zisky, ale aj trhové pozície v úveroch. Z predkrízového kúska trhového koláča vo výške 3,8 percenta stratila ku koncu polroka celý percentný bod. V 2004 mala podiel viac ako päť percent. Ešte výraznejšie než v celkovom meradle zľavila v kľúčovom retaili, kde jej podiel padol za päť rokov z 5,4 percenta na tri percentá. Ešte v roku 2005 bola OTP Banka štvrtou najväčšou v úverovaní obyvateľstva. Hneď za trojlístkom Slovenská sporiteľňa - VÚB - Tatra banka. No už od roku 2006 rástla pomalšie ako všetci relevantní hráči na retailovom trhu. Rýchlo ju predbehla ČSOB, ktorá sa už dokonca priblížila najväčším. Aj vďaka akvizícii Istrobanky. Predvlani pustila pred seba aj UniCredit Bank. V prvej polovici tohto roka sa OTP Banke podarilo v retaili podrásť o čosi rýchlejšie než trh. Aj to je podľa R. Matejska spolu s rastúcim prevádzkovým hospodárskym výsledkom znakom toho, že situácia v banke sa zlepšuje. Vo vkladoch to zatiaľ nevyzerá tak ružovo, banka sa musela zmieriť s tým, že od roku 2009 jej ubúdali. Potešiť mohlo, že za poklesom nestálo obyvateľstvo, vklady od nich banka zvyšovala. Ale podniky a živnostníci postihnutí krízou. Živnostníci už tento rok vklady opäť zvyšujú. R. Matejsko čaká najmä v retaili najlepší štvrtý kvartál, depozity sa podľa neho cyklicky vyvíjajú najpriaznivejšie práve koncom roka. Výhrady Moody's smerovali okrem strát podielov na trhu a zlých úverov aj k nákladovosti jej prevádzky. Banke z výnosov pokryjú viac než 72 percent. A to sa priemer slovenského trhu posúva pod 50 percent. Tam by sa do piatich rokov mala dostať podľa R. Matejska aj OTP. Návratnosť kapitálu vidí vtedy na desiatich percentách. No ako to urobiť a ako zvýšiť podiely na trhu, ktoré by viac naznačili o využití potenciálu pobočkovej siete, je ťažká otázka. R. Matejsko sa zatiaľ spolieha na nový depozitný produkt či úvery na rekonštrukciu, ktorými chce osloviť obyvateľstvo. Pomôcť by malo i preškoľovanie zamestnancov či presun niektorých úloh do centrály. Pribudnúť by mali kampane na podporu značky. V korporátnom biznise čaká zlepšovanie podielu nesplácaných úverov. Ak bude chcieť OTP uživiť takú širokú distribučnú sieť, bude musieť v biznise podrásť. Inak ju môže maďarský vlastník použiť aspoň ako dobrý predajný argument. Ak sa predsa len nerozhodne po rokoch opäť investovať do ďalšej banky.

Slováci zarábajú menej ako Česi, ale viac ako Maďari

25. októbra 2011 - (sita)

Priemerný plat na Slovensku bol podľa online platového prieskumu Platy.sk o 11 % nižší ako priemerný plat v Českej republike. Naopak, oproti Maďarsku v priemere o 12 % viac. Na Slovensku sú ľudia platení najlepšie spomedzi uvedených štátov len ak pracujú vo farmácii, v centrách zdieľaných služieb alebo vo výrobe a rozvode elektriny. Agentúru SITA o tom informovala PR manažér spoločnosti Profesia Lucia Burianová. Na Slovensku bol priemerný mesačný plat v treťom štvrťroku tohto roku v hrubom 896 eur. Najviac zarábali ľudia pracujúci v odvetviach, ako sú informačné technológie, leasing, telekomunikácie, farmácia a bankovníctvo. Najhoršie platení sú podľa online platového prieskumu Platy.sk ľudia pracujúci v odvetviach sociálna starostlivosť, reštaurácie, bary, jedálne a textilná, odevná a kožiarska výroba. V porovnaní s našimi najbližšími susedmi nevychádzajú platy na Slovensku (896 eur) najlepšie. V priemere nedosahujú úroveň hrubých platov v Českej republike (1003 eur) a ani vo viacerých odvetviach úroveň miezd v Maďarsku. Platy u nás sú vyššie ako priemerné hrubé mzdy v Maďarsku (797 eur), no vo viacerých odvetviach, ako napríklad papierenstvo a telekomunikácie, zarobia ľudia v Maďarsku viac ako u nás. Do Českej republiky sa podľa výsledkov prieskumu oplatí odísť za vyššími zárobkami v podstate ľuďom z ktoréhokoľvek odvetvia. „Vo väčšine odvetví totiž slovenské platy ani po takmer dvadsiatich rokoch od rozdelenia nedohnali české platy. Výnimku, kedy sú ľudia v Českej republike platení horšie ako na Slovensku, tvoria tri odvetvia, farmácia, výroba, rozvod elektriny a centrá zdieľaných služieb. Ide však o rozdiel niekoľko málo percent, čo v prepočte znamená rozdiel ani nie sto eur,” uviedla Burianová.

Priemerná ročná cena PZP je na Slovensku 136 eur

26. októbra 2011 - (sita)

V Poľsku vychádza v priemere ročné povinné zmluvné poistenie na 103 eur. Naopak, v Taliansku je to až 425 eur. Majiteľov motorových vozidiel na Slovensku stojí ročné povinné zmluvné poistenie (PZP) takmer o tretinu viac, ako v Maďarsku alebo Poľsku. Priemerná cena poistného je totiž v roku 2011 na Slovensku podľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov 136 eur, kým v Maďarsku a Poľsku je na úrovni 103 až 109 eur. Akciová cena v Maďarsku je vďaka silnej cenovej vojne dokonca ešte o ďalších vyše 40 eur nižšia. Vyplýva to z prieskumu skupiny Generali. Naopak, v krajinách ako Slovinsko alebo Chorvátsko je zákonná poistka drahšia ako na Slovensku. Chorvátov stojí poistenie ročne 196 eur a Slovincov 212 eur. V Českej republike je po cenovej vojne poisťovateľov cena ročného poistenia 131 eur, čo je zhruba na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Ceny v nových krajinách Európskej únie patria k najnižším v rámci únie a v porovnaní so západnými krajinami platia ich obyvatelia výrazne nižšie sadzby. Napríklad v Taliansku, ktoré je známe divokým štýlom jazdenia, stojí ročné povinné zmluvné poistenie v priemere 425 eur. V Rakúsku a Nemecku sú ceny taktiež na úrovni niekoľkých stoviek eur. „Hlavným dôvodom, prečo stojí povinné zmluvné poistenie v západnej Európe niekoľkonásobne viac, ako u nás, je striktné aplikovanie systému zliav a prirážok,” povedal Miroslav Chovan, riaditeľ Genertel Poisťovne na Slovensku, ktorá tiež patrí do skupiny Generali. Jednotlivé krajiny Európy majú porovnateľne konkurenčné trhy, na ktorých pôsobí viacero poisťovateľov. Na Slovensku si môže motorista vybrať z 11 poisťovní. V susednom Maďarsku je o štyri poisťovne viac, v Poľsku pôsobí 21 poisťovní a napríklad v Taliansku je ich vyše desať. Spravidla sú však na každom z porovnávaných trhov vrátane Slovenska dve až tri poisťovne, ktoré držia veľkú väčšinu trhu. Paradoxne, v Poľsku, kde je najviac poisťovní, je jedna s podielom takmer 35 % a ostatné majú menej ako 9 %.

Nezamestnanosť v Maďarsku mierne klesla

28. októbra 2011 - (sita)

Nezamestnanosť v Maďarsku za júl až september klesla na 10,7 % z úrovne 10,8 %, na ktorej bola za jún až august. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny. Bez práce bolo v Maďarsku v priebehu júla až septembra 462 tis. ľudí, čo bolo o 4 tis. menej ako v rovnakom období minulého roka. Miera nezamestnanosti v medziročnom porovnaní klesla o 0,2 percentuálneho bodu. Podiel mužov bez práce medziročne klesol o 0,4 percentuálneho bodu na 10,6 %, nezamestnanosť žien sa nezmenila a zostala na úrovni 10,8 %. Nezamestnanosť mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov bola v treťom štvrťroku tohto roka 26,8 %, čiže sa oproti rovnakému kvartálu vlaňajška nezmenila. Miera nezamestnanosti u ľudí v najproduktívnejšom veku, čiže vo vekovej skupine 25 až 54 rokov, bola na úrovni 9,7 %, čo bolo o 0,3 percentuálneho bodu menej ako pred rokom. Až 49,7 % z nezamestnaných v treťom štvrťroku tohto roka si prácu hľadalo rok alebo dlhšie.

Maďarsko potvrdilo úrokové sadzby

25. októbra 2011 - (sita)

Maďarská centrálna banka v utorok ponechala úrokové sadzby bez zmeny na úrovni 6 %. Potvrdenie sadzieb v deviatom mesiaci po sebe banka zdôvodnila snahou o podporu domácej meny a ochranu finančnej stability pred následkami dlhovej krízy v eurozóne. Banka minulý týždeň zvýšila odhad budúcoročnej inflácie na 4,9 %, čo je výrazne nad jej cieľovou hodnotou 3 %. K zrýchleniu inflácie prispelo plánované zvýšenie DPH a spotrebných daní, ako aj nárast minimálnej mzdy. V dôsledku očakávaného spomalenia globálnej ekonomiky maďarská centrálna banka v budúcom roku predpovedá utlmenie hospodárskeho rastu na 0,6 %. K schladeniu ekonomiky majú prispieť aj úsporné opatrenia vlády a program, ktorý má uľahčiť domácnostiam splácanie hypotekárnych úverov v cudzej mene.

Matolcsy poprel správy, že Maďarsko rokuje s MMF o úvere

26. októbra 2011 - (tasr / reuters)

Maďarský minister financií György Matolcsy poprel fámy o tom, že vláda rokovala s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o novom úvere. „Spolupracujeme s MMF v mnohých oblastiach, ale nerokujeme s nimi o úvere a ja to ani nepovažujem za dobré riešenie,” cituje agentúra Reuters z rozhovoru pre najnovšie vydanie týždenníka Heti Válasz, ktoré sa objaví v predaji vo štvrtok 27. októbra. Matolcsy týždenníku tiež povedal, že vláda chce do konca roka 2012 zbaviť domácnosti problémov s meniacimi sa kurzami devíz pri splácaní úverov v zahraničných menách. Maďarský minister zároveň pripustil, že jedna z ratingových agentúr možno preto zníži hodnotenie úverovej bonity krajiny až do špekulatívneho pásma, ale podľa neho to nepredstavuje dodatočné riziko pre ekonomiku. Kabinet hľadá spôsoby, ako znížiť zahraničný dlh domácností a firiem a pracuje na „alternatívnom finančnom systéme, do ktorého by mohla byť zapojená aj centrálna banka. Tá by napríklad mohla kupovať hypotekárne zmenky a firemné obligácie”, spresnil minister.

Informovala o tom agentúra.

Maďarsko vraj bude mať jeden z najnižších deficitov v EÚ

26. októbra 2011 - (tasr)

Návrh maďarského štátneho rozpočtu pre rok 2012 disponuje jedným z najnižších deficitov spomedzi členských krajín Európskej únie, vyhlásil dnes v úvode rozpravy o tomto návrhu v parlamente minister národného hospodárstva György Matolcsy. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, minister zdôraznil, že návrh rozpočtu predložený vládou obsahuje 5., maximálne 7. najnižší deficit spomedzi 27 krajín únie. V rozpočte pre rok 2012 ráta vláda s 4,2-% infláciou, rastom hospodárstva vo výške 1,5 % a s 2,5-% deficitom, povedal minister Dodal, že je obrovským výkonom, že z tohtoročného 2,94-% deficitu klesne tento ukazovateľ na budúci rok na 2,5 %.

MOL a ČEZ odštartovali v Maďarsku výstavbu elektrárne

28. októbra 2011 - (tasr)

Spoločnosť MOL-ČEZ European Power Hungary Ltd. (MCEPH), spoločný podnik maďarskej skupiny MOL a českej skupiny ČEZ, podpísala 27. októbra 2011 kontrakt so spoločnosťou Tecnicas Reunidas S.A. na výstavbu elektrárne s kombinovaným plynovým cyklom (CCGT) v Százhalombatte. Zároveň podpísala so spoločnosťou Siemens dlhodobú dohodu o spolupráci pri servise CCGT. Informoval o tom dnes hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár. Plánovanou investíciou je výstavba plynovej elektrárne s kombinovaným cyklom v maďarskej rafinérii skupiny MOL „Duna” s inštalovanou kapacitou 860 MW. Elektráreň bude disponovať jednou z najmodernejších technológií v oblasti energetiky s vysokou efektívnosťou a najnižšími nákladmi. Spoločnosť MCPEH má už na výstavbu všetky potrebné povolenia. Prvá fáza investície sa začne už v októbri 2011, kým druhá fáza samotná výstavba - by sa mala začať v polovici budúceho roka. Druhá fáza podlieha dodatočnému investičnému rozhodnutiu MOL a ČEZ. Podľa plánov bude elektráreň uvedená do prevádzky v 1. štvrťroku 2015. Investícia si vyžiada celkové náklady vo výške 600 miliónov eur, čo je vzhľadom na súčasné nižšie ceny o 15 % menej, než boli pôvodné odhady. Podľa slov predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa skupiny MOL Zsolta Hernádiho, „tri roky tvrdej práce viedli k výraznému pokroku pri implementácii regionálnej stratégie skupiny MOL”. „Teší ma, že v roku 2015 budeme pripravení vstúpiť na vysoko atraktívny maďarský a regionálny trh s elektrickou energiou, v ktorom vidíme veľký rastový potenciál. Najmodernejšia elektráreň bude v dlhodobom horizonte pre skupinu MOL veľkou konkurenčnou výhodou, s prísľubom stabilného podnikania v energetike. Popritom nám umožní ďalej zlepšiť bezpečnosť dodávok pre rafinériu Duna jednu z najefektívnejších rafinérií v Európe. Podpis je nielen potvrdením správnosti strategickej aliancie medzi skupinou MOL a skupinou ČEZ, ale je tiež dôkazom, že navzdory dôsledkom hospodárskej krízy sme pripravení investovať do dobrých obchodných príležitostí v Maďarsku. Nová elektráreň navyše vytvorí približne 1000 nových pracovných miest,” konštatoval Hernádi. MOL a ČEZ ako vedúce spoločnosti v oblasti energetiky v roku 2007 vytvorili strategické partnerstvo a podpísali dohodu o spoločnom podniku. V ňom má každá zo strán 50-% podiel a cieľom jeho vytvorenia je využiť príležitosti na rastúcom trhu s elektrinou v strednej a juhovýchodnej Európe. Partneri sa zároveň dohodli na preskúmaní možností na výstavbu kombinovaných paroplynových elektrární v tomto regióne. MOL je medzinárodná integrovaná ropná a plynárenská spoločnosť s aktivitami v 40 krajinách v Európe, severnej Afrike, na Strednom východe a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Zamestnáva po celom svete viac ako 32.000 ľudí. Skupina má viac ako 70-ročné skúsenosti v produkcii uhľovodíkov a v súčasnosti vykonáva prieskumné činnosti v 12 a ťažbu v 7 krajinách sveta s celkovou dennou produkciou na úrovni 150.000 barelov. Skupina prevádzkuje 5 rafinérií a 2 petrochemické jednotky v Maďarsku, na Slovensku, v Chorvátsku a Taliansku. Skupina MOL tiež vlastní sieť viac ako 1600 čerpacích staníc v strednej a juhovýchodnej Európe. Prostredníctvom FGSZ (Földgázszállító Zrt.), prevádzkuje v Maďarsku 5800 km dlhú plynovodnú sústavu. ČEZ je popredná stredoeurópska energetická spoločnosť s viac ako 9 miliónmi zákazníkov a produkciou viac ako 15.000 MW inštalovaného výkonu. ČEZ patrí medzi 10 najväčších poskytovateľov verejných služieb v Európe. Okrem výroby, obchodu, distribúcie a dodávky elektrickej energie a tepla, skupina ČEZ prevádzkuje veľkoobchod a maloobchod s plynom. Okrem ČR skupina pôsobí vo viac než 10 krajinách strednej a juhovýchodnej Európy a v Turecku.

Rakúšania a Maďari chcú ťažiť západne od Balatonu ropu a plyn

25. októbra 2011 - (tasr / apa)

Rakúska firma RAG a maďarský koncern MOL podpísali minulý týždeň dohodu o spoločnom hľadaní a ťažbe ropy a zemného plynu v západnom Maďarsku južne od Balatonu. Podľa dnešnej správy agentúry APA o tom informovali obaja partneri. Najprv sa preskúma výdatnosť ložísk. Prvé výsledky sa očakávajú do konca tohto roka. Budú podkladom pre plánovanie činnosti spoločného podniku MOL-RAG WEST v roku 2012. Suma, ktorú bude treba investovať do ťažby ropy a plynu, nie je zatiaľ známa. RAG, ktorého hlavným akcionárom s 50,025-% podielom je EVN AG a s takmer 30-% podielom E.ON Ruhrgas, spolupracuje s MOL-om v Maďarsku od októbra 2009. Podľa údajov dokumentu The World Factbook v Maďarsku sa vlani denne ťažilo takmer 35.000 barelov (barel = 159 l) ropy, ale jej priemerná spotreba dosahovala denne vyše 146.500 barelov.

Kauza MOL pokračuje. Na stole je trestné oznámenie

26. októbra 2011 - (Hospodárske noviny)

Šéf maďarského ropného a plynárenského koncernu MOL Zsolt Hernádi má v pošte ďalšie trestné oznámenie. Postarali sa o to chorvátske regulačné orgány HANFA, ktoré tak pokračujú vo svojom ťažení proti údajným nečestným praktikám koncernu pri ovládnutí chorvátskej rafinérky INA. Tentoraz však, ako včera informovala chorvátska tlač, nájde trestné oznámenie aj šéf INA Zoltán Áldott. „Po vykonaní kontrolnej činnosti v rámci svojej pôsobnosti podala agentúra trestné oznámenie na zodpovedné osoby v spoločnostiach INA a MOL,” povedal pre HN Ivan Mucnjak z komunikačného oddelenia HANFA. Ako dodal, dôvodom je podozrenie zo zneužitia interných informácií v rozpore so zákonom o kapitálovom trhu. Hanfa pritom podala trestné oznámenie na zodpovedné osoby v MOL-e už v máji tohto roku. Vtedy to bolo pre podozrenie z trestného činu manipulácie s trhom, ako aj pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu v obchodných transakciách. „Zatiaľ nás v tejto záležitosti nekontaktovali, nemôžme sa k tomu teda vyjadriť,” podotkol pre HN o najnovšom trestnom oznámení hovorca MOL Domokos Szollár. Obdobne sa nateraz odmietlo k pokračujúcej kauze vyjadriť aj vedenie spoločnosti INA. MOL, ktorý ovláda slovenskú rafinérku Slovnaft, má v INA 47,46-percentný podiel. Začiatkom roka sa MOL postaral na burze o rozruch tým, že podal verejnú ponuku na odkup akcií INA. Kurz vtedy vybehol z 1 600 kún za akciu až nad 4 000 kún (542,5 eura).

RVR sa zaoberala aj Maďarským magazínom STV

25. októbra 2011 - (tasr)

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) na svojom dnešnom zasadaní udelila pokuty v celkovej výške 2670 eur. Najvyššia sankcia, 2000 eur, bola uložená spoločnosti Markíza-Slovakia v súvislosti s dvojicou aprílových dielov Telerána. V programe sa mala dopustiť podpory predaja produktov a služieb. TASR dnes o tom informoval riaditeľ Kancelárie RVR Ľuboš Kukliš. Peňažnú sankciu uložila Rada tiež spoločnosti MAC TV (programová služba JOJ) z dôvodu porušenia povinnosti informovať verejnosť o umiestnení produktov v decembrovom programe Panelák, ktorý obsahoval informácie o službe Skylink. Predmetom zasadania bolo aj vysielanie verejnoprávnej televízie. RVR rozhodla o začatí správneho konania voči Rozhlasu a televízii Slovenska (RTVS) v súvislosti s Maďarským magazínom z 3. augusta. Členovia Rady dospeli k záveru, že sa televízia mohla dopustiť porušenia zabezpečenia všestrannosti informácií a názorovej plurality. RVR na dnešnom zasadaní taktiež rozhodla o uložení sankcie v podobe upozornenia na porušenie zákona spoločnosti Europa 2 v súvislosti s porušením ustanovenia o ochrane maloletých. Členom sa nepozdávalo odvysielanie piesne Rytmusa „vo verzii vysielateľom označenej ako Ebe” v niekoľkých zo svojich programov.

Kultúrne médiá oživili génia Liszta

26. októbra 2011 - (Viliam Jablonický - Pravda)

Dvesto rokov od narodenia Franza Liszta, ktoré pripadlo presne na uplynulú sobotu 22. októbra 2011, bolo dôvodom mnohých závažných kultúrnych, umeleckých a hudobných podujatí takmer po celej Európe. Všetci chceli vzdať hold géniovi 19. storočia, k renomé ktorého sa úporné hlási viacero krajín. A najmä štáty strednej Európy, prirodzene aj Slovensko a Bratislava. No začnime Francúzskom a Štrasburgom, mestom, ktoré je neoddeliteľne späté s najvýznamnejším kultúrnym a intelektuálnym médiom Európy, a je našťastie dostupné aj u nás - televíznym kanálom ARTE. Ako ťažiskový bod troch dní, počnúc jubilejnou sobotou, zaradilo viacero mimoriadnych programov. V dvojhodinovom koncerte 200 rokov Liszta, pod mottom Európan z Durínska, orchester vedený dirigentom Christianom Thielmanom s ruským sólistom Konštantínom Šerbakovom uviedol variácie pre klavír a orchester Totentanz, symfonické básne Tasso - Lamento e trifonto aj Le Préludes. Vo veľkom nedeľnom koncerte v priamom prenose z Essenu diváci zažili pod taktovkou Pierra Bouleza Štátny berlínsky orchester spolu s Filharmóniou Essen a sólistom Danielom Boulezom. Išlo o obdivné hudobné vyznanie veľkému predchodcovi moderny, ktorý ako sotvakto iný ovplyvnil hudobný jazyk svojej epochy. Neodmysliteľnými príspevkami ARTE boli aj premiéry filmových dokumentov. V snímke Po stopách Liszta režisérka Judit Keleová rekonštruuje atmosféru Parížskeho salónu. Práve tam sa totiž hudobník zoznámil nielen s Chopinom, ktorému venoval aj autorskú monografiu, ale aj s grófkou d'Agoult, s ktorou intenzívne korešpondoval. V Paríži skladateľ napísal celý rad článkov a esejí, ale najmä komponoval, čo zaznieva tlmene aj v pozadí filmu: Sny lásky, Mefistotelovský valčík, Danteho a Faustova symfónia, Magnificat aj Missa Solemnis. Gunther Klein zas vo filmovom dokumente Franz Liszt - Neskoré roky si všíma záverečných 25 rokov skladateľa. V tomto období popri Weimare, ktorý ho celkom nemohol uspokojiť, dominuje prostredie Ríma, kde dramaticky vrcholí umelcov osud. Ako jedno z početných a rozmanitých diel tu komponuje, čo už je mimo filmu, neobyčajné vyznania k slovanskému svetu: Slavimo, slavno, Slaveni. Bratislava a Slovensko sa ťažšie rozbiehali k veľkému jubileu, najmä po priam celoročnej záplave Lisztománie. A to nielen z rodiska v susednom rakúskom Burgenlande, Raidingu, ale aj z Maďarska, ktoré si tiež nárokuje na Lisztovo dedičstvo - veď rodné mestečko bolo pôvodne na uhorskom území. A tak predsa sme v hodine dvanástej vytiahli tiež svoje tromfy: výstavu v Slovenskom národnom múzeu Liszt a jeho bratislavskí priatelia. Bratislava je tu mestom, ktoré je v biografii skladateľa a klavírneho virtuóza spojené s jeho hlbokými priateľstvami, ale aj etnickou líniou po starom otcovi i otcovi. To čiastočne reflektoval zas filmový dokument Milana Homolku Lis/z/t vo vetre, ktorý odvysielala v sobotu RTVS. Verejnoprávna televízia príjemne prekvapila aj zaradením dantovských variácií Liszta, kým rozhlas jubileu akoby nevenoval väčšiu pozornosť. Iba kdesi v úzadí zostala kultúrna náklonnosť primátora Bratislavy, ktorý najkrajšie priestory v meste - Zrkadlovú sieň Primaciálneho paláca - poskytol nielen talentovaným študentom konzervatória, ale aj zasvätenej prednáške. Talianska hudobná vedkyňa Daniela Sabatiniová v nej osvetlila pozadie Lisztovej spirituality z rímskeho pobytu a umelcovi vzdala aj svoj klavírny hold a dar: Svätý Liszt! Škoda, že bez mikrofónov a kamier, ktoré by mimoriadnu udalosť navždy historicky zdokumentovali.

Voličom Jobbiku by sa páčila aj diktatúra

25. októbra 2011 - (sita)

Celkove 65 percent voličov maďarskej nacionalistickej strany Jobbik by vymenilo slobodu za prosperitu, ak by mali tú možnosť. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnil v utorok denník Magyar Nemzet. Anketári sa respondentov pýtali, či by bolo pre nich prijateľné, ak by v Maďarsku platil autokratický politický systém, ktorý by ľuďom zabezpečil ekonomický blahobyt. Potenciálnych prívržencov autoritárskeho režimu má vo svojej voličskej základni aj druhá najsilnejšia Maďarská socialistická strana (MSZP). Prosperitu je za slobodu ochotných vymeniť 57 percent voličov socialistov. Ďalšia parlamentná strana Politika môže byť iná (LMP) má medzi svojimi podporovateľmi 38 percent autoritársky zmýšľajúcich priaznivcov a v prípade vládneho hnutia Fidesz je to asi tretina ich voličov. Prieskum vykonal inštitút Nézőpont začiatkom októbra na vzorke 1000 respondentov starších ako 18 rokov.

Na videu je zachytená demonštrácia, ktorú v nedeľu v uliciach

Budapešti zorganizovala strana Jobbik.

Ultrapravicový Jobbik demonštroval proti vláde

21. októbra 2011 - (tasr)

Je neprijateľné, aby vláda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz nechala mrznúť deti v školách, a taktiež je neprípustné, aby zhrabla majetok žúp, vytýkali vo štvrtok župní funkcionári opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik na demonštrácii v Budapešti. Podľa tlačovej agentúry MTI sa protivládnej demonštrácie pred budovou samosprávy Peštianskej župy zúčastnilo približne 30 priaznivcov Jobbiku. Rečníci kritizovali vládu a vedenie župnej samosprávy za stále sa zhoršujúce podmienky v školách. Mnohé deti musia cestovať do škôl desiatky kilometrov a učia sa v nevykurovaných triedach. Predseda frakcie Jobbiku v župnej samospráve Gábor Csanádi označil za neprijateľné, že predseda župnej samosprávy podpísal dokument o odovzdaní celého župného majetku. „Zabráňme tomuto procesu, dajme obrovskú facku Orbánovej vláde,” vyzval Csanádi demonštrantov.

Mesto Nitra chce lepšie využívať odpad

Vstúpilo do cezhraničnej spolupráce s maďarskou organizáciou

25. októbra 2011 - (tasr)

Mesto Nitra hľadá spôsoby, ako by mohlo čo najracionálnejšie nakladať s odpadom. S maďarskou organizáciou Magyar Vállalkozásfejlesztési Alapítvány preto vstúpilo do cezhraničnej spolupráce, ktorej cieľom je vypracovanie štúdie Odpady ako obnoviteľný zdroj energie. Tá má dať odpoveď na to, ako čo najviac znížiť spotrebu energií, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie, znížiť produkciu oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov vznikajúcich aj na skládkach komunálneho odpadu. Štúdia má tiež ponúkať riešenia pri znižovaní zaťaženia územia odpadmi a hľadať možnosti ich likvidácie s pridanou hodnotou, akou je napríklad výroba elektrickej energie. „Súčasný stav nakladania s odpadmi v Nitre nie je optimálny, pretože výrazne zaťažuje životné prostredie, hlavne pri skládkovaní. Zároveň neumožňuje využiť jeho možný energetický potenciál. Vznikajú odpady, ktoré musíme skladovať alebo likvidovať s vysokými nákladmi. Tie je pritom možné modernejšími technológiami výrazne znížiť,“ uvádza radnica v popise projektu. Prvým krokom k čo najlepšiemu spôsobu využitia odpadov na energetické účely je podľa magistrátu práve vypracovanie štúdií, na základe ktorých sa môžu v budúcnosti budovať nové zariadenia na výrobu zelenej energie. Vypracovaná štúdia je preto hlavným výstupom cezhraničnej spolupráce. „Jej cieľom bude vyhľadať, analyzovať, ohodnotiť a na základe ekonomických kritérií vybrať moderné postupy a technológie, ktoré umožnia zmierniť pôsobenie odpadov na životné prostredie a zároveň umožnia ich využitie ako cenného zdroja energie. Práve pre túto skutočnosť je projekt mimoriadne dôležitý aj pre budúce generácie,“ uvádza mesto v správe.

Vo Varšave slávili svätú omšu za porozumenie medzi krajinami V4

24. októbra 2011 - (tkkbs.sk)

Pri príležitosti nedeľného národného sviatku Maďarskej republiky - Dňa republiky slávili vo Varšave svätú omšu za porozumenie medzi krajinami z takzvanej Vyšehradskej skupiny. V Kostole sv. Štefana sa na bohoslužbe zúčastnili veľvyslanci Česka, Maďarska, zástupcovia Slovenského veľvyslanectva, poľské civilné autority a veriaci jednotlivých krajín, ktorí v Poľsku pracujú. Slávnosťou si pripomenuli 20. výročie vzniku Vyšehradskej skupiny, jej význam a nezastupiteľnú úlohu veriacich pri budovaní vzájomného porozumenia medzi národmi.

Neonacisti varujú pred prevzatím svojich cieľov antifašistami

24. októbra 2011 - (tasr)

Maďarskí neonacisti sa obávajú, že ich ciele začnú presadzovať antifašisti, uviedol v nedeľu predseda Mládežníckeho hnutia 64 stolíc László Toroczkai. Hovoril na zhromaždení zhruba 300 neonacistov v Budapešti, ktoré zabezpečoval približne rovnaký počet policajtov. Podľa maďarskej komerčnej televíznej stanice ATV Toroczkai povedal, že pred dvoma týždňami ho zarazilo, že v Ríme „ľavicová masa, podpaľujúc mesto, zosúladene artikulovala svoje záujmy”. Predseda hnutia varoval „maďarský národný tábor” pred nečinným vyčkávaním, kým aj v Maďarsku nezačnú antifašisti formulovať a presadzovať ciele, za ktoré doposiaľ bojovali národniari. Zhromaždenia, ktoré sa konalo v deň štátneho sviatku výročia vypuknutia maďarskej revolúcie proti diktatúre a proti sovietskej okupácii v roku 1956, sa zúčastnili niekoľkí mladíci oblečení v odevoch, pripomínajúcich uniformy niekdajšej fašistickej strany Šípové kríže.

Orbánova vláda zrejme zmrazí rodinné prídavky

24. októbra 2011 - (tasr)

Orbánova vláda nebude najmenej štyri roky zvyšovať rodinné prídavky, napísal maďarský ľavicový denník Népszava v článku pod titulkom Fidesz šetrí na deťoch. Denník sa odvoláva na vládny dokument obsahujúci výdavky do roku 2015. Podľa tohto dokumentu v tomto roku maďarská vláda vyčlenila na podporu rodiny 456 miliárd forintov (1,528 miliardy eur) a v roku 2015 to bude iba 458 miliárd forintov (1,535 miliardy eur). Népszava z toho usúdila, že rodinné prídavky budú zmrazené, nezvýšia ich ani len v miere inflácie. Vláda zrejme neráta ani s rastom populácie, poznamenáva denník, podľa ktorého však predtým tvrdila niečo úplne iné. Rodinné prídavky sa v tomto roku v Maďarsku pohybujú od 12 200 forintov (40,876 eura) do 17-tisíc forintov (56,959 eura) v závislosti na počte detí a na tom, či ich vychovávajú obaja rodiča alebo iba jeden z nich.

„Musíme ísť svojou cestou“ - povedal Orbán po summite EÚ

24. októbra 2011 - (tasr)

Maďarsko sa musí spoliehať iba na seba, od krízy eurozóny sa musí vzdialiť. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý v parlamente zhodnotil výsledky víkendového summitu EÚ v Bruseli. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády povedal, že finančný svet už nie je trhom, ale lotériou, v ktorej vyhrávajú tí najcynickejší. „Ak Maďarsko chce byť úspešným, musí sa odraziť od krajín únie, medzi ktorými viaceré sú v stave politického ochrnutia. V európskej ekonomike nemožno čoskoro čakať rýchly rast, na čo Maďarsko reaguje tým, že bude musieť ísť svojou cestou, musí sa držať svojich riešení a nesmie sa zľaknúť smelých riešení. Nesmie dbať na to, čo povedia iní,” konštatoval Orbán. Premiér zdôraznil, že Maďarsko musí znížiť zadlženie štátu, aby sa vyhlo gréckej ceste a musí zachrániť maďarské rodiny pred devízovým zadlžením. Podľa Orbána krach Grécka už nie je otázkou, ale skutočnosťou. Treba zabrániť tomu, aby sa tento krach rozšíril. Na margo bánk, ktoré teraz žiadajú o pomoc, poznamenal, že nie je normálne, aby banky boli pravidelne udržované pri živote z verejných financií. „V tom treba urobiť poriadok,” zdôraznil. Maďarsko musí prispieť k úspechu Európy, musí však dosiahnuť aj svoje vlastné ciele, povedal maďarský premiér.

„Závislosť na eurozóne je nevýhoda, musíme hľadať vlastné riešenia“

25. októbra 2011 - (čtk)

Od ekonomiky Európskej únie nemožno očakávať rýchly rast, Maďarsko preto musí ísť svojou vlastnou cestou a hľadať svoje vlastné riešenia. Vyhlásil to maďarský premiér Viktor Orbán v budapeštianskom parlamente, keď hodnotil víkendový summit EÚ. Aby sme sa vyhli situácii, v akej je teraz Grécko, musí Maďarsko urobiť všetko pre zníženie verejného dlhu, povedal podľa agentúry MTI. Aby v tom Maďarsko uspelo, musí sa podľa neho vymaniť z únijnej krízovej zóny. „Nehľadiac na všetky svoje úmysly a úsilie, je EÚ pomalá a príliš komplikovaná. Niektoré členské krajiny majú politickú krízu, iné sú politicky paralyzované a zjavne trpia vládnou krízou,” cituje Orbána MTI. Inštitucionálny systém EÚ bol vytvorený v čase hospodárskeho boomu a nedokáže sa vyrovnať so súčasnou krízou, dodal. Maďarsko ale nemusí čakať na Európu, aby vyriešilo svoje problémy, a hoci musí tiež prispieť k úsiliu celého spoločenstva, „máme tiež svoje vlastné ciele a záujmy a musíme ich dosiahnuť a splniť vlastnými silami”, zdôraznil. Počas víkendového summitu sa podľa neho stalo jasné, že kolísanie kurzu forintu vyplýva zo slabých výsledkov eura. A vzhľadom na to, že štátny dlh členov eurozóny stále rastie, nemožno očakávať, že by táto mena zosilnela, „Naša závislosť na eurozóne je v súčasnosti nevýhoda,” konštatoval Orbán. Maďarské rodiny musia byť zachránené pred svojimi dlhmi v cudzích menách, pretože tak môže byť chránená maďarská ekonomika, dodal s narážkou na nedávne rozhodnutie vlády stanoviť pevný nízky kurz švajčiarskeho franku na splátky hypoték v tejto mene. Maďarsko sa nesmie báť „odvážnych a nových riešení” bez ohľadu na to, čo hovoria ostatní, „najmä tí, ktorí spôsobili dlhy Európy i Maďarska”. „Nemôžeme platiť straty bánk a straty bankárov,” zdôraznil s tým, že majitelia a akcionári bánk musia niesť zodpovednosť za svoje investície. „Regulácia nie je sprosté slovo,” dodal. Maďarsko je podľa neho v istom smere ďalej než niektorej únijné krajiny, aj keď je chudobnejšie a menej rozvinuté ako priemer EÚ. Do EÚ sa oprel aj šéf krajne nacionalistickej strany Jobbik Gábor Vona. Vyzval na usporiadanie referenda, či má Maďarsko zostať v Európskej únii, ktorú označil za „neudržateľnú vo svojej súčasnej forme”. Orbán to ale odmietol a označil Vonovu výzvu za urážku väčšiny maďarských občanov, ktorí v roku 2003 v referende hlasovali za vstup krajiny do únie. Vona však označil kampaň pred vtedajším referendom za „hnusnú a zmanipulovanú s cieľom dostať krajinu do EÚ”.

Maďarský minister spochybňuje projekt plynovodu Nabucco

24. októbra 2011 - (sita)

Životaschopnosť plynovodu Nabucco je otázna, pretože chýbajú jasné záväzky zo strany dodávateľov aj odberateľov a náklady na jeho výstavbu môžu až štvornásobne prekročiť pôvodne plánovanú sumu. Vyhlásil to v pondelok maďarský minister národného rozvoja Tamás Fellegi. „Konečná cena plynovodu Nabucco je absolútne nejasná,“ povedal minister s tým, že optimistický odhad ceny projektu sa pohybuje v rozpätí 24 až 26 mld. eur. Konzorcium pre výstavbu plynovodu Nabucco označilo tvrdenia maďarského ministra za nepodložené. Hovorca konzorcia však pripustil, že odhad nákladov 7,9 mld. eur je predmetom revízie. Nabucco, ktorý by mal merať 3 300 kilometrov a uspokojovať 5 % európskych potrieb plynu, by mal ročne dopravovať 31 mld. kubických metrov kaspického alebo blízkovýchodného plynu z Turecka do Rakúska cez Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Súčasťou konzorcia na výstavbu plynovodu sú rakúska firma ÖMV, maďarský MOL, rumunský Transgaz, bulharský Bulgargaz, turecký Botas a nemecká firma RWE.

Prípad Hedvigy tak rýchlo neskončí, na programe sú ďalší svedkovia

27. októbra 2011 - (Veronika Prušová - Sme)

Začiatkom októbra avizoval námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka záver kauzy Hedvigy Malinovej-Žákovej. Jej advokát Roman Kvasnica po včerajšku hovorí o opaku. „Je to len začiatok,” povedal, keď po vyše troch hodinách odchádzal z Generálnej prokuratúry. Toľko trval výsluch súdneho znalca, dekana Lekárskej fakulty UK Petra Labaša. Po prerušení výsluchu sa o dva týždne na prokuratúre opäť stretnú. Labaš v posudku konštatuje, že študentku nezbili. Hedviga Malinová-Žáková tvrdí, že v auguste 2006 ju napadli dvaja útočníci, lebo rozprávala po maďarsky. Na blúzku jej napísali „Maďari za Dunai”. Polícia prípad uzavrela s tým, že skutok sa nestal. Obvinili ju z krivej výpovede. Labaš tvrdil, že za jej krvácaním je to, že sa pohryzla. Neskôr po kritike už konštatoval, že krvácanie Hedvige zapríčinila porucha zrážanlivosti krvi. Hedviga Malinová-Žáková išla následne na vyšetrenie, ktoré túto verziu vyvrátilo. Labaš na prokuratúre včera označil autorstvo jednotlivých častí posudku. V jeho závere sa uvádza dvanásť mien, z ktorých viacerí autorstvo posudku popreli. Advokát Kvasnica tvrdil, že Labaš odpovedal väčšinou len všeobecne. „Vieme iba o jedinej osobe, ktorá jasne a zrozumiteľne hovorí: Áno, ja som vypracoval posudok. A to je pán Labaš,” tvrdí Kvasnica. „Zo mňa nedostanete ani slovo,” reagoval včera Labaš. Kvasnica má pre Labaša dvesto otázok. Ani po jeho výsluchu nebude prípad spieť ku koncu. Prokurátor podľa Kvasnicu avizoval, že chce vypočuť aj vyšetrovateľa prípadu, a prisľúbil aj výsluch Hedviginých ošetrujúcich psychiatrov. Kvasnica to navrhuje už tri roky. Generálna prokuratúra na otázky k prípadu neodpovedala. „Je to veľká hra. Vôbec si nemyslím, že sme v právnej rovine,” povedal Kvasnica, podľa ktorého je prípad Hedvigy Malinovej-Žákovej „hanbou slovenskej justície a výsledkom politického obchodovania niekoľkých ľudí na Generálnej prokuratúre.”

Znalec Labáš z kauzy Hedviga vypovedal na prokuratúre

26. októbra 2011 - (topky.sk)

Dekan Lekárskej fakulty UK a znalec Peter Labáš, ktorý je autorom posudku v kauze Hedvigy Malinovej-Žákovej, dnes vypovedal viac ako tri hodiny na Generálnej prokuratúre. Potvrdil to advokát Roman Kvasnica, ktorý sa na výsluchu zúčastnil ako obhajca bývalej študentky, obvinenej z krivej výpovede v súvislosti s jej tvrdeniami o tom, že na ňu v Nitre počas cesty na skúšku zaútočila dvojica mužov, lebo hovorila po maďarsky. V spomínanom posudku boli spochybnené pôvodné závery lekárov, ktorí vyšetrovali študentku hneď po tom, ako ju podľa jej tvrdenia napadli. Posudok obsahuje závery, že zranenia si mohla Malinová-Žáková spôsobiť sama. Kvasnica nechcel hovoriť o tom, či sa mu dnes podarilo spochybniť posudok. Na Labáša mal pripravených asi 200 otázok. „Zatiaľ na rad otázok odpovedal veľmi všeobecne a myslím si, že je tam zopár z ich strany mimoriadne komplikovaných problémov, ktoré nebudú vedieť odstrániť,” povedal po Labášovom výsluchu Kvasnica. Obhajobu Hedvigy Malinovej-Žákove bude zaujímať predovšetkým to, čo a kto z odborníkov lekárskej fakulty v spomínanom posudku robil. „Pretože tomu sa všetci vyhýbajú,” dodal Kvasnica. Zatiaľ vie len o jedinej osobe, ktorá jasne a zrozumiteľne hovorí, že áno, ja som vypracoval znalecký posudok, a to je Peter Labáš. „Nás zaujímajú tie ostatné osoby, tie by sem mali prísť a povedať, aké boli ich závery, čo videli z vyšetrovacieho spisu a čo si o celej veci myslia,” uviedol Kvasnica. Niektorí lekári, ktorí sa vraj na posudku podieľali, v minulosti pre médiá uviedli, že s nimi Labáš iba konzultoval a niektoré závery v posudku označili za nešťastné. Obhajca Kvasnica teraz kladie otázky, kto je vlastne v tomto prípade znaleckým ústavom alebo kto vlastne vypracoval znalecký posudok, aké je miesto prof. Labáša a ostatných osôb, „z ktorých mnohé povedali, že vôbec nevypracovávali ten znalecký posudok.” Podľa jeho slov Labáš povedal, že všetky osoby, ktoré v minulosti uviedol do znaleckého posudku, naozaj robili znalecký posudok. „Bude ich treba vypočuť,” tvrdí Kvasnica. Labáš dnes na výsluchu povedal len jedno meno odborníka, ktorý vypracoval niektoré čiastkové otázky posudku. „Odmieta sa vyjadrovať konkrétne,” konštatoval Kvasnica. Chce vedieť, ktorú vetu posudku ktorá konkrétna osoba koncipovala. „Aby sme vedeli, kto za to prípadne trestnoprávne zodpovedá,” dodal. Labáš o dnešnom výsluchu nechcel hovoriť. „Ja vám nepoviem nič, opýtajte sa doktora Kvasnicu, ten vám povie všetko, odo mňa nedostanete ani slovo,” uviedol telefonicky Labáš s tým, že ako súdny znalec nepovie nič. K výsluchu sa nevyjadrila ani Generálna prokuratúra. „GP SR v súčasnosti nebude k tejto trestnej veci poskytovať informácie,” uviedla hovorkyňa Jana Tökölyová. Kvasnica si myslí, že v tomto prípade ide o veľkú hru. „Teraz sa rozhodli pokračovať, tak pokračujú,” povedal na margo dnešného výsluchu na prokuratúre a dodal, že je prekvapený, že „za posledných 30 mesiacov sa v tejto veci nič nerobilo a za 30 mesiacov to mohlo byť dávno skončené”. Na druhej strane však jednu vec na súčasnom postupe ocenil. „Príjemne som prekvapený, že po troch rokoch našich návrhov je ochotný prokurátor vypočuť aj ošetrujúcich psychiatrov, ktorí sa starali o Hedvigu Malinovú po lúpežnom prepadnutí z 25. augusta 2006”. Podľa Kvasnicu mala byť táto vec dávno ukončená. „Je hanbou slovenskej justície a je to vlastne výsledkom politického obchodovania pár ľudí na Generálnej prokuratúre. Myslím si, že je to nezákonné, čo robia,” vyhlásil Kvasnica. Zaujíma ho celé pozadie prípadu a prečo za päť rokov nebolo rozhodnuté v tomto prípade a podľa neho sa porušujú základné ľudské práva a slobody jeho klientky. „My navrhujeme už tri roky - asi päťkrát sme navrhli - vypočuť všetky osoby, ktoré pracovali v kritickom čase, v čase, keď bolo podané trestné oznámenie na Hedvigu Malinovú, u poslanca Gaburu, odkiaľ jeden z jeho asistentov alebo poradcov, alebo neviem aký bol jeho štatút, podával trestné oznámenie, na základe ktorého bola neskôr stíhaná Hedviga Malinová. S tým, že sme navrhli vypočuť všetky osoby, ktoré tam pracovali, medzi iným aj pani manželku bývalého generálneho prokurátora, ktorá tam tiež pracovala,” uviedol Kvasnica.

Prípad Hedvigy sa nekončí, prokurátor zmenil názor

Na prokuratúre vypočuli autora znaleckého posudku doktora Petra Labaša. Dobroslav Trnka v minulosti tvrdil, že jeho vypočutím sa prípad uzavrie.

Slovenské knihy v elektronickej podobe zadarmo na webe

27. októbra 2011 - (uszz.sk)

Vyše 2 milióny kníh v elektronickej podobe vo viac než 100 svetových jazykoch, taktiež v slovenčine a češtine, si môžu záujemcovia prečítať v skúšobnom období do 30. novembra 2011 zadarmo. Spoločnosť World eBook Library Association vytvorila databázu kníh World Public Library. Knihy sú rozdelené do 125 tematických kolekcií a sú vytvorené v PDF formáte, resp. audio knihy sú vo formáte MP3. Knižnica je dostupná na stránke: http://community.worldlibrary.net/?AffiliateKey=BratislavaRegistrácia je možná na: http://community.worldlibrary.net/Register.aspxJednotlivé knižné tituly je možné vyhľadávať buď listovaním vo vybraných kolekciách, alebo pomocou štruktúrovaného formulára a logických operátorov súčasne v rôznych vyhľadávacích poliach. Počas skúšobného obdobia je možné prezerať si a sťahovať neobmedzené množstvo kníh.

Zbor poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Andrej Bučko zastupuje Slovákov žijúcich v Austrálii

19. októbra 2011 - (uszz.sk)

Počas zasadnutia Zboru poradcov (13.-14. októbra 2011) predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák vymenoval za nového člena tohto zboru Andreja Bučka, ktorý 15 rokov žije a pôsobí ako rozhlasový publicista a manažér významných športových a kultúrnych podujatí v austrálskom Melbourne. Mnohorakosť profesijných aktivít, ľudské dispozície, ako aj tvorivý individuálny prístup k oživeniu krajanskej komunity v Austrálii, sú zásadným fundamentom, aby v osobe A. Bučka mali Slováci žijúci v Austrálii dôstojného zástupcu v Zbore poradcov, vďaka ktorému sa krajania, žijúci v najvzdialenejšej časti zemegule od Slovenska, môžu intenzívnejšie a priamočiarejšie zbližovať so svojou domovinou. Mediálne a manažérske skúsenosti a permanentné aktivity na prospech slovenskej komunity v Austrálii najmä v oblasti kultúry, kultivovania slovenského jazyka v časti najmladšej migračnej vlny Slovákov na zelený kontinent, ako aj neustály priamy kontakt so Slovenskom, akcentujú pozíciu a poslanie A. Bučka v Zbore poradcov. Otec piatich detí, ktorý sa do Austrálie odsťahoval v roku 1996, prejavil svoj novinársky (absolvent fakulty žurnalistiky Petrohradskej univerzity - 1985) a postupne aj manažérsky talent ešte počas pôsobenia v redakciách TIP-u, Pravdy a SME, v ktorých prezentoval nielen erudovanosť názorov a postrehov športového publicistu, ale aj úctu k presnosti faktov, čistote jazyka, pričom s jeho vrodenou zodpovednosťou mal zakaždým na mysli koncového „hráča“ - čitateľa. Vďaka týmto „bučkovsky“ cieľavedome pestovaným dispozíciám získal rešpekt najmä v radoch odborníkov v hokejovom a tenisovom dianí. A. Bučko absolvoval niekoľko MS v hokeji, množstvo najvýznamnejších tenisových turnajov, vrátane grandslamových. Jeho zdravá ambicióznosť posúvala aj v manažérskej činnosti. Ešte počas pôsobenia na Slovensku sa úspešne zhostil ako mediálny šéf piatich tenisových exhibícií v Bratislave s účasťou Lendla, Beckera, Grafovej, Hingisovej, Navrátilovej a ďalších, ako spoluorganizátor sa podpísal pod úspešnosť návštevy futbalovej legendy Pelého v Košiciach v roku 1994. Húževnatosť a schopnosť adaptability v novom prostredí prejavil A. Bučko aj po rozhodnutí opustiť Slovensko a otvoriť nové kapitoly svojho súkromného i profesijného života v Austrálii, ktorá ho očarila aj vďaka jeho tenisovým putovaniam športového novinára, keď sa okrem plnenia pracovných povinností mal možnosť bližšie zoznámiť so životom slovenskej komunity. Začiatky v Melbourne však neboli jednoduché, okrem kontaktov s redakciami na Slovensku sa totiž musel na istý čas vzdať svojej najmilšej aktivity - žurnalistiky. Najmä vďaka jazykovým dispozíciám (okrem aktívnej a plynulej angličtiny a ruštiny Andrej obratne používa podľa potreby nemčinu, maďarčinu, poľštinu a chorvátčinu) si postupne vybudoval významnú pozíciu v Casino Crown Club v Melbourne - najväčšom kasíne na južnej pologuli, kde svoje pôsobenie ukončil na pozícii manažéra pre public relations a kultúrnych akcií. Ďalšie štyri roky pôsobil vo Wyndham Vacations Asia Pacific Sales Consultant, kde sa bližšie zoznámil s finančným svetom a cestovným ruchom vo firme, ktorej predmetom bol predaj dovoleniek do celého sveta. Od roku 2001 pôsobí Andrej Bučko v Rádiu SBS v Melbourne, kde v súčasnosti zastáva post vedúceho slovenského vysielania. Postup na takúto významnú pozíciu nebol priamočiary, jeho úspech ovplyvnil prístup športového novinára, keď sa ako vyslaný reportér Rádia SBS zúčastňoval na významných športových podujatiach (naposledy MS 2010 vo futbale v JAR). Okrem toho, že hlas A. Bučka môžu poslucháči slovenského vysielania Rádia SBS počuť v pravidelnej nedeľňajšej moderovanej mozaikovej publicistickej relácii, naprieč celou Austráliou jeho meno rezonuje aj vďaka jeho neutíchajúcim manažérskym aktivitám. Mal veľký podiel na úspešných koncertoch K. Gotta, H. Vondráčkovej, P. Nagya a ďalších v Melbourne, ktoré ako skúsený moderátor aj konferoval. Vari najvýznamnejšími počinmi A. Bučka v rámci pripomenutia a šírenia tradičnej slovenskej kultúry a folkloristiky v radoch Slovákov žijúcich v Austrálii bolo organizovanie historicky najväčších svetových turné súboru Lúčnica v rokoch 2007 a 2010 do Austrálie, pod ktoré sa stále veľký košický vlastenec podpísal ako manažér, promotér a organizátor. Bezpochyby stojí za zmienku fakt, že vďaka marketingovým schopnostiam A. Bučka v rámci oboch turné Lúčnice bolo v austrálskej televízii odvysielaných 155 reklamných upútaviek, vďaka ktorým sa mnohí obyvatelia kontinentu protinožcov mali možnosť vari aj po prvý raz na diaľku dotknúť s čarom Slovenska. V Zbore poradcov predsedu ÚSŽZ M. Vetráka by mal mať A. Bučko na starosti kultúru, šport a jednotnú prezentáciu Slovenska prostredníctvom našich krajanov v zahraničí.

ÚSŽZ -Martin Štrbka riaditeľom odboru TIMMKO

21. októbra 2011 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Milan Vetrák, PhD. od 24. 10. 2011 vymenoval na základe výsledkov výberového konania za riaditeľa teritoriálneho, informačného, mediálneho, medzinárodného a kultúrneho odboru (TIMMKO) ÚSŽZ Mgr. Martina Štrbku. M. Štrbka sa odborne i publikačne venuje krajanskej problematike od ukončenia vysokoškolského štúdia etnológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ako jej absolvent nastúpil v roku 2006 na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde sa na pozícii radcu teritoriálneho odboru zaoberal predovšetkým slovenskými komunitami v oblasti Balkánu, v Českej republike a Poľsku. Zároveň ako podpredseda Komisie pre školstvo a vzdelávanie pri ÚSŽZ zúročoval v tejto funkcii odborné zameranie svojich pracovných aktivít v úrade. V období od 1. mája 2010 až do vymenovania na súčasný post po opätovnom príchode na ÚSŽZ pôsobil M. Štrbka na Ministerstve kultúry SR. Vo funkcii riaditeľa teritoriálneho, informačného, mediálneho, medzinárodného a kultúrneho odboru (TIMMKO) bude M. Štrbka usmerňovať činnosť kľúčového odboru ÚSŽZ v jeho aktivitách smerom ku krajanským komunitám v celosvetovej pôsobnosti, realizovať a koordinovať návrhy koncepcií na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Súčasťou jeho riadiacej práce je o. i. aj vypracovanie materiálov predkladaných vláde a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ako aj zásadných koncepčných materiálov úradu v rozsahu pôsobnosti odboru. Zároveň napĺňa aj poslanie koordinátora úradu v informačnej a mediálnej oblasti, zodpovedá za aktivity v kultúrnej oblasti s akcentom na uchovávanie kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí a spoluvytvára činnosť úradu v oblasti medzinárodných vzťahov vrátane kontaktov s organizáciami iných štátov, ktoré zabezpečujú starostlivosť o vlastných krajanov žijúcich v zahraničí. V osobe M. Štrbku získava ÚSŽZ kreatívneho odborného pracovníka, ktorý svoj profesijný vklad v nadväznosti na jeho doterajšie aktivity a publikačné štúdie v oblasti migrácie, kultúrneho dedičstva či religionistiky dokáže harmonizovať osobitým prístupom ku krajanskej problematike, viacrozmerne pozitívne ovplyvnený kultúrnymi, ľudskými i emotívnymi väzbami na prostredie dolnozemských Slovákov, z ktorého pochádzali jeho rodinní predkovia.

Podpis zmluvy o spolufinancovaní SKC v Našiciach

20. októbra 2011 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák a predseda Zväzu Slovákov v Chorvátsku Andrej Kuric za účasti veľvyslanca Chorvátskej republiky na Slovensku Tomislava Cara dňa 20. 10. 2011 v Bratislave podpísali zmluvu o spolufinancovaní zriadenia Slovenského kultúrneho centra v Chorvátsku v meste Našice. Zmluva vychádza z medzivládnej dohody z 5. mája 1995, ktorú podpísali vlády Slovenskej republiky a Chorvátskej republiky v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a športu. Okrem iného sa zaviazali podporovať zriaďovanie kultúrnych centier a združení slovenskej menšiny v Chorvátskej republike a chorvátskej menšiny v Slovenskej republike. Táto dohoda nadväzuje na dohodu z roku 2002 o recipročnom zriadení múzeí príslušných menšín v Slovenskej republike a Chorvátskej republike. Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku vzniklo v roku 2006 v Devínskej Novej Vsi, pri jeho zriadení prispela každá zmluvná strana sumou 150 000 eur. V rámci reciprocity vznikol v Chorvátsku projekt Slovenského kultúrneho centra. Chorvátska vláda po výbere nehnuteľnosti splnila podmienky financovania a vyčlenila zo svojej rezervy 150 000 eur na roky 2010 - 2011. Zväz Slovákov následne spracoval všetky potrebné dokumenty ohľadne ďalšieho spolufinancovania zo slovenskej strany a dnes sa tak celý proces zavŕšil podpisom zmluvy o spolufinancovaní zriadenia Slovenského kultúrneho centra v Našiciach medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Zväzom Slovákov v Chorvátsku vo výške 150 000 Eur. „Dobudovanie Slovenského kultúrneho centra v Našiciach je vhodný spôsob ako zabezpečiť pre slovenskú komunitu v Chorvátsku dôstojný kultúrny, spoločenský a vzdelávací priestor. Tým by sa dosiahol multiplikačný efekt vo vzťahu k príslušníkom tejto komunity.“ - povedal po podpise zmluvy predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. Predseda Zväzu Slovákov v Chorvátsku Andrej Kuric zasa pripomenul fakt, že Slovenské kultúrne centrum napomôže revitalizácii krajanov, posilneniu ich národného povedomia a väzieb s domovským štátom. Pri sčítaní obyvateľstva sa doteraz prihlásilo k slovenskej národnosti výrazne menej Slovákov ako žije v Chorvátsku podľa ich odhadu. Slovenské kultúrne centrum v Našiciach so sídlom na ulici Brac Radic č. 68 pôsobí ako verejnoprávna ustanovizeň a jej zakladateľom je Zväz Slovákov v Chorvátsku. Úlohou Slovenského kultúrneho centra je vytvoriť vhodný priestor a podmienky pre fungovanie slovenských organizácií v Chorvátsku, zakladať zbierky a dielne, zhromažďovať, skúmať, ochraňovať a prezentovať muzeálny a archívny materiál. Okrem toho je náplňou činnosti Slovenského kultúrneho centra prezentovať a ochraňovať kultúrne dedičstvo Slovákov v Chorvátsku a spolupracovať s kompetentnými inštitúciami na ochranu kultúrnych pamiatok. Zároveň bude slúžiť ako sídlo Matice slovenskej v Našiciach. Pôsobnosť Slovenského kultúrneho centra je zároveň v oblasti organizovania prednášok, výstav, koncertov a festivalov, promócií a integrálnych prezentácií, hudobno-scénických predstavení, kultúrnych podujatí, prehliadok, jubileí a odborných stretnutí. Súčasťou aktivít SKC je informatívna, vydavateľská a knihovnícka činnosť, ale aj organizácia vyučovania slovenského jazyka v menšinových združeniach a ustanovizniach pre deti predškolského a školského veku. S cieľom plniť všetky tieto úlohy bude potrebné budovu Slovenského kultúrneho centra čiastočne rekonštruovať a materiálno-technicky zabezpečiť, k čomu prispeje nielen dotácia od slovenskej a chorvátskej vlády, ale tiež pomoc od samotného mesta Našice.

Slovak Connection 2011

24. októbra 2011 - (Milina Sklabinská - slovackizavod.org.rs)

Uvedomujúc si všestranný rozmach a nespochybniteľnú silu internetových médií, nejedna ustanovizeň si dnes buduje komplexné portály s cieľom podať vyčerpávajúce údaje o problematike ktorej sa venuje. Internetové médium, ktoré nepozná geografické vzdialenosti je ako šité na mieru menšinovým komunitám, lebo umožňuje ich rýchle a komfortné prepojenie, a tak si mnohé z komunít Slovákov žijúcich mimo hraníc Slovenskej republiky už vybudovali alebo budujú vlastné internetové stránky či portály. Predstavitelia tých, ktoré zatiaľ najďalej pokročili sa na podnet Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v čase od 10. - 11. októbra 2011 stretli v Bratislave na odbornom seminári Slovenské prepojenie. Bola to príležitosť, aby sa autori portálov vzájomne informovali o svojich doterajších výsledkoch ale aj na to, aby hľadali možnosti vytvorenia spoločného portálu pracovne nazvaného Slovenské zahraničie. Rysujúce kontúry budúceho superportálu predstavil na úvod odborného seminára predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák, čím podnietil prítomných na obsiahle diskusie a odborné rady. Záujem o tvorbu tohto portálu preukázali aj niektoré zainteresované subjekty ako je Slovenská agentúra pre cestovný ruch www.slovakia.travel či časopis Cestovateľ www.cestovatel.eu. i keď konkrétne formy spolupráce by mohli byť definované až v neskorších etapách vývoja tohto portálu. Mimoriadnym prínosom pre celú udalosť bola však prítomnosť tímu mladých odborníkov zastrešených pod organizáciou Next Generation Leaders of Slovakia NGLS, ktorú vedie Ivana Sendecká. Títo odborníci si so záujmom vypočuli tak plány Úradu ako aj už realizované projekty zahraničných Slovákov a na základe vlastných skúseností a odbornosti značne prispeli k debate o novom projekte. Bola to však výborná možnosť naviazať nové kontakty a dohodnúť spoluprácu odborníkov rôznych profilov zo Slovenska so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Do tretice, významnou časťou seminára boli prezentácie internetových stránok a portálov, ktoré zahraniční Slováci už prevádzkujú v Amerike, Kanade, Írsku, Nemecku, Česku, Rumunsku, Maďarsku a v Srbsku. Vzhľadom na jednotlivé špecifiká a osobitosti týchto slovenských zahraničných komunít, aj samotné internetové médiá, ktoré prevádzkujú sa v značnej miere odlišujú. Najčastejšie ide o informatívne portály, ktoré majú za cieľ informovať verejnosť o živote danej komunity, poskytovať osožné informácie, ktoré prispejú k zlepšeniu života krajana v zahraničí ale aj edukovať či v plnej miere zviditeľňovať vlastné špecifiká. Jozef Starosta z Kanady predstavil internetový portál Slovo z Britskej Kolumbie www.sk-bc.ca ktorý prevádzkujú od roku 2002 s cieľom informovať verejnosť o slovenských komunitách žijúcich na týchto priestoroch a zároveň publikovať tam elektronické vydanie časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. O stránkach Slovákov v SŠA hovoril Peter Petrík a vyzdvihol najmä stránky www.slovakchicago.org www.slovakny.com či www.csplanet.com kde možno nájsť informácie o živote tak slovenských ako aj komunít Čechov v Amerike. Z ďalekej Austrálie sa seminára zúčastnil Andrej Bučko, redaktor Rádia SBS Austrália, ktorý sa stará o slovenské obsahy v tomto Rádiu a ktorý sa podobne ako aj ďalší účastníci seminára aktívne zúčastní na budovaní budúceho superportálu slovenského zahraničia. Maroš Karabinoš žije v Írsku a okrem mimoriadne aktívnej účasti na seminári, predstavil prítomným aj portály www.irsko.exil.sk www.slovakcentre.ie a www.sloavkinireland.ie na ktorých si nemalý počet Slovákov odchádzajúcich do Írska za lepšími životnými podmienkami nájde dôležité informácie pre ľahšie uplatnenie v novom prostredí. Slovensko-nemecký klub prevádzkuje webovú stránku www.slovenskyklub.eu ktorá má za cieľ informovať Slovákov v Nemecku o aktuálnych aktivitách a udalostiach tejto komunity. Stránku predstavil Štefan Bujalka, ktorý sa stará o jej obsahové a technické zabezpečenie. Dolnozemskú trojicu tvorili novinár Imrich Fuhl za Maďarsko, Vladimír Dolinay za Rumunsko a Milina Sklabinská za Srbsko. Vzhľadom na to, že ide o komunity, ktoré na týchto priestoroch žijú takmer tri storočia a ktoré si za ten čas vytvorili svoju autochtónnu kultúru, internetové portály týchto komunít sa v najväčšej miere zaoberajú už rozvinutou menšinovou infraštruktúrou, ktorá sa týka kultúry, školstva, informovania, obcí v ktorých žijú a pod. V tom zmysle Milina Sklabinská predstavila komplexný portál Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov www.slovackizavod.org.rs ktorý po slovensky, srbsky a anglicky mapuje všetky kultúrne body vojvodinských Slovákov a internetovou formou afirmuje všetko mapované. Vďaka dvojročnému systematickému pôsobeniu sa portál stal svojráznou databázou slovenskej kultúry vďaka ktorej sa o činnosti Ústavu a slovenskej vojvodinskej kultúre vôbec dozvedela široká verejnosť. Imrich Fuhl predstavil portál www.luno.hu pod ktorého zakladanie sa aj sám podpisuje a ktorý je predĺženou rukou Ľudových novín, informatívneho týždenníka Slovákov v Maďarsku. Dnes sa Imrich Fuhl venuje zakladaniu ďalšieho nezávislého portálu www.oslovma.hu. Vďaka Vladimírovi Dolinayovi, vyslanému učiteľovi k Slovákom v Rumunsku vznikol pútavý portál pod názvom Slováci v Rumunsku - romantika u krajanov. Portál sa nachádza na adrese www.slovacivrumunsku.sk/index.php a slovom a obrazom kvalitne kryje kultúru početnej slovenskej menšiny v tejto krajine. Berúc do ohľadu potenciál tak zahraničných Slovákov činných v tejto oblasti ako aj adekvátnu pomoc a podporu odborníkov zo Slovenska, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí má možnosť vytvoriť jedinečné miesto vo virtuálnom priestore na ktorom sa stretne slovenský svet žijúci na najrozľahlejších a najvzdialenejších miestach na svete. Moderným a atraktívnym dizajnom a dobrým balansom predovšetkým kvalitných informácií, pútavých a výstižných fotografií, video a audio dokumentov by sme všetci mohli byť bohatší o vzácne poznatky o Slovákoch žijúcich v zahraničí ale aj o Slovensku, ktoré na týchto Slovákov nezabúda. Vzhľadom na šírku záberu, ktorý portál Slovákov v zahraničí má mať, je potrebné počítať s tým, že ide o proces, ktorý by mohol až po rokoch sústavnej a odbornej práce získať svoje plné uplatnenie.

SZSZ -Najväčšia novelizácia stanov v histórii

17. októbra 2011 - (tasr)

Počas uplynulého víkendu sa uskutočnilo v Budapešti mimoriadne Valné zhromaždenie (VZ) Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré združuje slovenské spolky a inštitúcie z 24 krajín. Jeho účastníci prijali najväčšiu novelizáciu svojich stanov v histórii. Nové stanovy združenia spresnili volebné mechanizmy, jasne definovali, kto je Slovákom žijúcim v zahraničí, zvýšili autonómiu jednotlivých orgánov a sprehľadnili štruktúru SZSZ. „Mimoriadne valné zhromaždenie strešnej organizácie Slovákov v zahraničí vyhlásilo núdzový stav, ktorý má zabezpečiť akcieschopnosť najvyšších orgánov združenia,” uviedol Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Halloween alebo Dušičky

Prelom októbra a novembra je u nás tradične v znamení sviatku Všetkých svätých alebo Dušičiek. K návštevám cintorínov a spomienkam na zosnulých známych či neznámych sa v poslednom období pridružuje aj iná tradícia, ktorá je skôr typická pre anglosaský svet. Tou je Halloween ako starý pohanský sviatok duchov, ktorý je v znamení vyrezávania tekvíc, masiek duchov, či iných strašidelných tvorov. Ovplyvňuje aj Slovensko komercionalizácia sviatkov, alebo ide len o okrajovú záležitosť? Dozviete sa z aktuálnej témy TASR.

Katolícka cirkev si pripomína Sviatok všetkých svätých a Dušičky

29. októbra 2011 - (tasr)

Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, ktorý je prikázaným sviatkom a 2. novembra Deň pamiatky všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Obidva tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch zosnulých a ich zdobenie kvetmi. Od roku 1994 je 1. november v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si 1. novembra spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za našich predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným životom a vedeli sa obetovať pre iných. Modlia sa aj za všetkých zosnulých. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti a nie smútku. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť podľa cirkvi zmyslom Slávnosti všetkých svätých. Okrem sv. omší v kostoloch sa 1. novembra konajú omše a pobožnosti za zosnulých aj na viacerých cintorínoch. Napríklad, na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí býva popoludní omša alebo pobožnosť, ktorú obvykle pripravujú františkáni. Pobožnosti sa konajú na sviatok Všetkých svätých aj na Martinskom či Ružinovskom cintoríne a ďalších miestach. V Krematóriu v Bratislave je tradíciou v tento sviatok spomienka na zosnulých s pásmom slova a hudby pre verejnosť. Sviatok Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých Bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie tohto sviatku z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Na sviatok Všetkých svätých nadväzuje 2. novembra deň Pamiatky zosnulých. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa postupne rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky. V 13. storočí sa tento zvyk udomácnil v Španielsku, Portugalsku a v Latinskej Amerike. Najmä po tom, čo sa v 14. storočí začal sláviť aj v Ríme, sa tento sviatok rozšíril v celej cirkvi.

Sčítací komisári zažili aj sexuálne obťažovanie

27. októbra 2011 - (tasr)

Počas troch týždňov sčítania ľudu v Maďarsku, ktoré sa začalo 1. októbra a potrvá do konca mesiaca, zaznamenali niekoľko inzultácií sčítacích komisárov, dokonca aj jeden prípad sexuálneho obťažovania. Podľa agentúry MTI hovorkyňa pre sčítanie ľudu Ústredného štatistického úradu (KSH) Eszter Virághová uviedla, že na komisárov niekoľkokrát kričali, nadávali im, odohnali ich, ale aj fyzicky napadli či pustili na nich psov. V jednom prípade došlo aj k sexuálnemu obťažovaniu. Polícia, ktorá uzavrela s KSH dohodu o spolupráci počas sčítania ľudu, podala v každom prípade žalobu a pozorne sleduje vývoj sčítania. Oficiálne sčítanie obyvateľstva sa v Maďarsku koná raz za desať rokov od roku 1870. Pri ostatnom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 zaregistrovali 10,2 milióna ľudí, o 175 000 menej než v roku 1990.

Neposkytli údaje k sčítaniu ľudu, zaplatia pokutu

29. októbra 2011 - (tasr)

Štvorčlenná rodina v maďarskom meste Örkény musí zaplatiť pokutu v celkovej výške 200-tisíc forintov (665,9 eur) za to, že neposkytla údaje k prebiehajúcemu sčítaniu ľudu, informovala internetová stránka mesta. Predstaviteľka mesta Mónika Szabóová Balázsová uviedla, že rodina ani pri ôsmom dohodnutom termíne neposkytla sčítaciemu komisárovi požadované údaje. V zmysle platného zákona preto teraz musia zaplatiť pokutu 50-tisíc forintov (166,5 eur) na osobu. Sčítanie ľudu v Maďarsku sa začalo 1. októbra a potrvá do konca mesiaca.

Protiteroristická jednotka cvičila zásah v metre

28. októbra 2011 - (tasr)

Maďarské Protiteroristické centrum (TEK) dnes nadránom uskutočnilo cvičný zásah v simulovanej rukojemníckej akcii v budapeštianskom metre. Zásahu sa zúčastnila aj Celoštátna záchranná služba (OMSZ), informovala tlačová agentúra MTI. Na stanici metra Batthány nasimulovali situáciu, pri ktorej ozbrojený muž zavraždil a zranil niekoľkých ľudí, medzi nimi aj policajta, potom sa s rukojemníkmi zabarikádoval v súprave metra. S únoscom udržiavali kontakt vyjednávači. Úlohou príslušníkov protiteroristického komanda a záchranárov bolo vyslobodiť rukojemníkov, zadržať páchateľa a ošetriť zranených. Po zásahu riaditeľ TEK János Hajdú novinárom povedal, že stanica metra je jedným z najťažších miest z pohľadu plnenia úloh zásahu. Pri akcii sa niekoľkí skutočne zranili. Počas cvičných zásahov dôjde podľa neho k mnohým chybám, tie ale analyzujú a pri ďalšej podobnej akcii sa im snažia vyhnúť. Príslušníci protiteroristickej jednotky vedeli iba toľko, že je cvičný poplach v metre, okolnosti sa však dozvedeli iba po vyhlásení poplachu. Plán akcie mohli pripraviť iba počas výjazdu na miesto činu. Šéf OMSZ István Mártai konštatoval, že záchranári majú nacvičené ošetrenie zranených. Teraz však museli pracovať v zmenených podmienkach. O prístupe k zraneným totiž rozhoduje v takýchto situáciách veliteľ protiteroristickej jednotky. Záchranárov neinformovali, že ide o cvičenie. Budapeštiansky starosta István Tarlós, ktorý je súčasne aj predsedom Výboru ochrany hlavného mesta, povedal, že cvičenie bolo veľmi vierohodné. Musíme si uvedomiť, že stačí jeden blázon, aby vznikol obrovský problém, konštatoval Tarlós s poznámkou, že TEK preukázal dobrú pripravenosť.

Dolapili pohraničníkov, ktorí pomáhali bande pašerákov cigariet

27. októbra 2011 - (tasr)

Prokuratúra v maďarskej Nyíregyháze zadržala sedem príslušníkov maďarskej pohraničnej stráže, ktorí sú podozriví, že za peniaze pomáhali vyše 20-člennej skupine pašerákov cigariet. Banda pašovala cigarety z Ukrajiny a predávala ich v Maďarsku, informovala dnes agentúra MTI. Podľa prokuratúry by pašeráci nemohli bez pomoci pohraničníkov doviezť kontraband v hodnote stoviek miliónov forintov. Skupinu odhalili už v roku 2009. Pohraničníkov, ktorí čelia obvineniu z trestného činu porušenia služobných povinností a korupcie, však zadržali až teraz. Súd v týchto dňoch rozhodne o ich vyšetrovacej väzbe.

Rómovia útočili bejzbalkami na policajtov

27. októbra 2011 - (krimi.noviny.sk)

V Strede nad Bodrogom sa rozpútala bitka, ktorá má nepríjemný národnostný podtón. Maďarskí Rómovia zaútočili bejzbalovými palicami či železnými tyčami na slovenských obyvateľov tejto obce. Svoje schytali aj policajti, ktorí sa bránili holými rukami. Nielen to, jeden z Rómov naháňal ľudí autom aj po parkovisku a snažil sa ich zraziť... K bitke došlo v nočných hodinách v miestnom bare. Jeden zo zákazníkov práve pre to, že bol pod vplyvom alkoholu a robil nepríjemnosti, bol požiadaný, aby bar opustil. O 20 minút sa však vrátil na miesto. S kamarátmi na dvoch autách a ozbrojení bejzbalkami, železnými tyčami a paralyzérom. Ďalší ostal v aute a snažil sa pozrážať ľudí na parkovisku. Obeťami bitky sa stali aj policajti v civile, ktorí tu boli v čase svojho voľna. Presile útočníkov sa vraj holými rukami ubrániť nedokázali. „Štyria boli zranení, ktorých odviezli dve sanitky,” potvrdil jeden z očitých svedkov bitky. O chvíľu dorazila na miesto aj policajná hliadka a začalo sa prenasledovanie. Útočníci však prekročili slovensko-maďarskú hranicu. Tu ich vraj nakoniec zaistila maďarská polícia. Polícia prípad ďalej vyšetruje, odmietla nám však prezradiť podrobnosti.

V Maďarsku podozrenie z ovplyvňovania zápasov

28. októbra 2011 - (sita)

Maďarsko je ďalšou krajinou, ktorá čelí vyšetrovaniu pre podozrenie v ovplyvňovania výsledkov futbalových zápasov. Bývalý druholigový hráč György Sz. podľa vyšetrovateľa poskytol trojici hráčov FC Diósgyör po 3000 eur za ovplyvnenie duelu z marca minulého roka proti Nyíregyháze v najvyššej maďarskej súťaži. Podozrivý údajne len poslúchol rozkaz ďalšieho bývalého hráča Zoltána Keneseia, ktorý je „hlavou” nelegálneho syndikátu ovplyvňujúceho futbalové duely.

V slovenskej obci maďarskí občania zaútočili na hostí baru

30. októbra 2011 - (tasr)

Dvaja maďarskí občania, ozbrojení železnou rúrou a tenisovou raketou, zaútočili na hostí pohostinského zariadenia v Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov. Počas úteku údajne zrazili dvoch policajtov, ktorí v tom čase neboli v službe. Uviedla to v sobotu (29. 10.) vo večernom spravodajstve maďarská súkromná televízna stanica RTL Klub s tým, že jej to potvrdili aj miestni občania obce. Podľa mladých Maďarov sa však táto informácia nezakladá na pravde. „My sme neútočili, zbili nás a pri úteku sme nezrazili nikoho,” tvrdil jeden z nich s tým, že so svojím kamarátom prišli z Maďarska do Stredy nad Bodrogom na pivo. „Domáci nás provokovali a začali nás biť, zaútočila na nás celá skupina,” povedal pre televíziu RTL Klub maďarský občan. Na pomoc mu prišla matka aj s bratom jeho priateľa. „Vošla som do krčmy, ľahla som si na syna a chránila som ho vlastným telom,” povedala a ukázala na kameru zranenia rôzneho druhu, ktoré údajne utrpela počas útoku. Majiteľ baru v Strede nad Bodrogom Pavol Petrik pre TASR potvrdil informácie televízie, že maďarskí občania sa správali agresívne k hosťom, a preto ich vykázali z baru. Po 20 minútach sa vrátili ozbrojení a zaútočili na odchádzajúcich ľudí. „Čudujem sa, že sa tento incident odohral v našej obci, kde bez problémov spolunažívajú Slováci a Maďari. Určite to nebol národnostný konflikt,” zdôraznil Petrik.

Prečo nevieme, čo o nás píšu v maďarčine

1. októbra 2011 - (Dušan Kerný - Slovenské národné noviny)

„Som dlhoročnou členkou Matice slovenskej a zároveň odoberám aj SNN, teraz pre SNN svitli nové časy, nielenže sa zázračne zmenil ich zovňajšok, ale konečne prinášajú články o tom našom slovenskom trasovisku.” Tieto riadky napísala čitateľka zo slovenského juhu, zo Šamorína. Kriticky sa vyjadruje o tom, čo jej kedysi chýbalo v matičnom týždenníku, teda viac života, nadšenia, radosti, pátosu vo veciach národných, nevyhýbanie sa dôležitým národným udalostiam, kritike krívd na slovenskom národe v minulosti i v súčasnosti. Čitateľka Blažena Krivošíková pozitívne hodnotí grafickú úpravu, ako i obsah novín, a vyjadruje aj viac ako spokojnosť s menami autorov, avšak po takomto zdvorilom úvode poukazuje na jeden z hlavných problémov médií na Slovensku. „My starí dôchodcovia, ktorí nemáme prístup k internetu, by sme privítali, keby sa SNN vrátili k starodávnej rubrike, ktorá vychádzala pod názvom: Čo píšu o nás Maďari - taký bol približne jej názov. Bol to výber z tlače v maďarskom jazyku, ktorá vychádza na Slovensku a je dotovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Dobre by bolo vrátiť sa recenziami aj ku knihám, ktoré o nás napísali politici SMK a iní, dobre by bolo, keby o tom vedeli aj Slováci, ktorí nežijú na juhu Slovenska. Bolo by dobre, keby mali prehľad o,utláčaní' menšiny, ako sa to prezentuje, šíri vo svete,” píše čitateľka. Vyslovuje aj výhradu, ktorá sa netýka SNN, ale verejnoprávnej televízie, dokonca píše: „Pred rokmi, keď ešte STV nebola takrečeno dievka predajná, vysielal sa cyklus krátkych dokumentárnych filmov Slovenský juh, a nebol odvysielaný do konca. Boli to stručné reportáže zo slovenského juhu zamerané na pomníky a všetky promaďarské pamiatky. Keby sa dnes podujal niekto na niečo podobné,” končí zvolaním čitateľka túto časť listu do redakcie SNN. „Národ je zahltený starosťami ako dôstojne prežiť a je úplne zmanipulovaný médiami, a to tak elektronickými, ako aj printovými. Je najvyšší čas, aby sa dozvedel o všetkom a všetko, čo sa okolo neho deje, inými slovami je najvyšší čas, aby sa prebudil,” píše čitateľka zo Šamorína. Záujem čitateľky je pochopiteľný - v podstate sledovanie toho, čo sa o nás píše v maďarčine, i toho, čo sa píše v Maďarsku, môže byť len príspevkom k tomu, aby bolo zrejmé, ako zmýšľajú autori médií a v čom je problém rozdielnosti. Práve matičné noviny, ktoré chcú prispieť k vytvoreniu kolektívnej identity vlastenectva v čo najširšom meradle, ako aj ich čitatelia by mali vedieť, s akou argumentačnou výzbrojou a na akej mentálnej úrovni píšu autori inojazyčných médií. Mali by vedieť, ako a či sa vytvára výlučná kolektívna identita na etnickom základe, ako a či sa cezhranične formuje autonomistická identita - a to najmä teraz za súčasnej vládnej formácie v Budapešti. Príkladom môže byť hoci aj vytrvalo udržovaný „spor” o Jána Esterházyho a spôsob, ako sa o tom informuje, akými slovami sa zakrýva pravý politický charakter niektorých aktov. Najnovšie sa, uprostred úplne iných starostí na Slovensku, dostal do popredia menšinovej tlače a médií v MR. Uverejňujeme podstatnú časť, aby sme si overili, či žiadosť čitateľky zo Šamorína je zhodná aj s názormi iných čitateľov. Pod titulkom Sólyom bráni Esterházyho (Sólyom védi Esterházyt) uverejnilo 19. septembra správu maďarskej tlačovej agentúry MTI bratislavské Új Szó. Podľa správy: „László Sólyom označil za smutné vyjadrenia slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktoré sa týkali Jánosa Esterházyho. Maďarský prezident, ktorému sa minulý rok skončilo funkčné obdobie, koncom týždňa v Košiciach položil veniec k soche Esterházyho. Zdôraznil, že treba chrániť pamiatku martýra politika.” Vo vystúpení vo Veľkých Kapušanoch hnutie vylepovania nálepiek, vyzývajúcich na používanie maďarského jazyka, označil za vynikajúci príklad vyvolávajúci oduševnenie. Podľa neho je to spontánna odpoveď, ktorá sa hodí k menšinovému maďarstvu. Práve za také svojské, z tunajších pomerov vychádzajúce riešenie označil to, že niektorí členovia maďarstva sa verejne hlásia k prijatiu maďarského občianstva, pričom lipnú aj na svojom slovenskom občianstve. V tomto postoji je niekoľkonásobná hodnota. Dvojaká väzba ako uznanie prirodzeného životného stavu je zápasom za ústavnosť, v záujme prejavenia pokojného, pevného národného povedomia práve v záujme dobrého spolunažívania. L. Sólyom okrem Košíc a Veľkých Kapušian zavítal aj do Ruskej a Veľkých Slemeniec.

Čo píšu Maďari o Slovákoch a o Slovensku

Na Slovensku chýbajú dvojjazyčné tabule

Veszélyben a helységnévlista

26. októbra 2011 - (tasr)

Podľa hnutia Dvojjazyčné južné Slovensko je na Slovensku aspoň 34 obcí a miest, ktoré by mali podľa platného zákona mať označenie aj v maďarskom jazyku, ale nemajú. Hnutie vyzvalo otvoreným listom Slovenskú správu ciest (SSC), aby zriadila tieto tabule a aby konala tak rýchlo, ako v prípade odstránenia dvojjazyčného dopravného značenia minulý týždeň neďaleko Dunajskej Stredy. Pri doplnení maďarských tabúľ by bolo vhodné počkať na príslušné vládne nariadenie, reagoval úrad vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd). Téme sa venuje denník Új Szó:

http://ujszo.com/helysegnev

Označili by, ktorý úradník hovorí po maďarsky

Feltüntetnék, melyik hivatalnok beszél magyarul

20. októbra 2011 - (Veres István - Új Szó)

Úrad podpredsedu vlády pre menšiny vypracoval nariadenie vlády o predpisoch týkajúcich sa dvojjazyčného úradného kontaktu. „Na jednej strane by sme radi zjednotili formu dvojjazyčných dotazníkov a uznesení, na strane druhej by sme radi uľahčili a urýchlili vybavovanie úradných záležitostí,” povedal pre náš denník László Juhász, vedúci sekcie národnostných menšín úradu vlády. Dokument čakajúci na schválenie vládou upravuje formu tlačív a uznesení, stanovísk a vykonávacích predpisov vypracovaných v menšinovom jazyku. Úrad podpredsedu vlády Rudolfa Chmela (Most) navrhuje, aby sa vrátili k metóde, ktorá sa osvedčila medzi dvoma svetovými vojnami. To znamená, že v prípade dvojjazyčných uznesení by slovenské a maďarské texty figurovali vedľa seba v dvoch stĺpcoch v písme s rovnakou veľkosťou. Návrh obsahuje aj vzor informačného textu, ktorý v zmysle zákona každý dotknutý úrad musí vyvesiť na svojej budove na dobre viditeľnom mieste. Ďalšou časťou nariadenia je, že na menovke maďarsky hovoriaceho úradníka by sa toto malo uviesť, aby maďarskí klienti nemuseli hádať ako by ho mali osloviť. Nariadenie bolo v utorok predložené na medzirezortné pripomienkovacie konanie. Pripomienky k nariadeniu je možné predkladať 15 dní a na rokovanie vlády sa môže dostať v priebehu novembra.

Socha Esterházyho v Lučenci

Esterházy-szobrot avattak Losoncon

21. októbra 2011 - (mti)

János Esterházy, bývalý politik hornozemského maďarstva, včera dostal sochu v Maďarskom kultúrnom stredisku mesta. Život a prácu Jánosa Esterházyho ocenil bývalý podpredseda SMK, publicista Miklós Duray. „Jánosa Esterházyho by naša verejnosť mohla považovať za príklad, za vzor. Do našej pamäte sa zapísal v prvom rade tým, že medzi dvoma svetovými vojnami v roku 1936 dokázal politicky rozbité maďarstvo zjednotiť do jednej politickej strany. A v neposlednom rade tým, že v parlamente prvej Slovenskej republiky, 15. mája 1942, ako jediný poslanec nehlasoval za zákon o deportácii Židov,” podčiarkol bývalý podpredseda SMK pre stratégiu.

V Dunajskej Strede odhalili pamätník Jánosovi Esterházymu

Esterházy János, a mi legfényesebb tükrünk

6. októbra 2011 - (Szabad Újság)

Vo štvrtok poobede v Dunajskej Strede prišiel rad na slávnostné odhalenie pamätníka Jánosovi Esterházymu. Za pekného počasia mnohí boli zvedaví na umelecké dielo, ktoré chváli prácu sochára Györgya Lipcseiho, nositeľa Ceny Munkácsya. Slávnosť sa začala krátkou informáciou o vzniku umeleckého diela venovaného Jánosovi Esterházymu, ktorú si obecenstvo vypočulo z úst výkonného predsedu Spoločnosti Pázmáneum Attilu Karaffu. Po tom nasledovali verše prednesené hercom Mátyásom Dráfim. Slávnostné vystúpenie mal politik�literát Miklós Duray. Vo svojom vystúpení vyzdvihol činy politika, ktoré vykonal v záujme slovenského maďarstva a ktoré aj dnes pre každého môžu byť príkladom. Zdôraznil: „O Jánosovi Esterházym treba hovoriť. Vždy o ňom musíme hovoriť. Nie preto, aby sme ho len spomínali, alebo aby sme jeho meno mali na pamäti, aj keď ani to by nezaškodilo. Musíme o ňom hovoriť preto, aby sme kontrolovali samých seba: čo a ako by konal gróf János v podobnej situácii, v akej sa nachádzame teraz my, jeho potomkovia.”

Referendum:SNS sa zachraňuje

Slota magyar kampányt tervez

17. októbra 2011 - (Mózes Szabolcs - Új Szó)

Ak sa SNS do konca roka ešte podarí zozbierať 100-tisíc podpisov a prezident bude chcieť, 10. marca spolu s predčasnými parlamentnými voľbami sa môže uskutočniť aj referendum o výhradnom používaní slovenského jazyka. Zákon o referende a ústava nestanovuje, kedy musí prezident republiky vypísať to-ktoré referendum. Ak akcia slotovcov bude úspešná - podľa ich tvrdenia už majú 250-tisíc podpisov - Ivan Gašparovič v druhej polovici januára rozhodne o vypísaní referenda. Jedno je isté, že termín pred 10. marcom neprichádza do úvahy. Podľa ústavy totiž 90 dní pred parlamentnými voľbami sa referendum uskutočniť nemôže. S voľbami ho však spojiť je možné. Keďže prezident takmer vo všetkom koná podľa záujmov strany Smer, pravdepodobne aj v tejto otázke rozhodne podľa toho, čo bude Ficovi viac vyhovovať. Podľa analytikov v záujme Smeru je, aby SNS z parlamentu nevypadla. SNS by spojením oboch hlasovaní zlepšila svoje výsledky. Je totiž nepravdepodobné, že by referendum bolo úspešné - k tomu treba, aby sa ho zúčastnilo viac ako 50 percent voličov. Za posledných 11 rokov sa na Slovensku uskutočnili štyri referendá, z nich úspešné bolo len to, ktoré sa konalo v roku 2003 o vstupe do únie. Na spojenie referenda s voľbami už bol príklad. V roku 2004 prezident Rudolf Schuster - veriac, že Smer ho kandiduje na funkciu prezidenta - vyhovel túžbe Roberta Fica a na deň prvého kola prezidentských volieb vypísal referendum Smeru o predčasných voľbách. Ficovci však ani tak nedosiahli úspech. Na voľbách sa zúčastnilo 48 percent občanov, kým účasť na referende bola len 36 percent. Referendová otázka SNS je podľa právnikov a analytikov, na ktorých sa naša redakcia obrátila, protiústavná. Prezident má právo sa pred vypísaním referenda v súvislosti s ústavnosťou otázky obrátiť na Ústavný súd, urobiť to však nemusí. Ak by sa teda Gašparovič domnieval, že iniciatíva na referendum nie je protiústavná, môže referendum vypísať - otázky pritom nie je možné ani napadnúť na Ústavnom súde, len ak je referendum úspešné a jeho výsledok by sa pozdvihol na zákon. Naposledy sa referendum uskutočnilo minulého roku v septembri, vtedy k urnám prišla len o niečo viac ako pätina občanov. SaS iniciovala referendum so šiestimi otázkami a od prezidenta očakávala, že referendum vypíše na november, kedy sa konali komunálne voľby. Gašparovič však žiadosti sulíkovcov nevyhovel.

Ak chcete naše peniaze, pýtajte ich aj po maďarsky!

Ha kell a pénzünk, kérjétek magyarul is!

3. októbra 2011 - (Népszabadság)

V Dunajskej Strede, meste na Žitnom ostrove, v ktorom osemdesiat percent obyvateľov je maďarskej národnosti, je pre prevažnú väčšinu reklamných plôch charakteristická slovenská jednojazyčnosť. Na nedeľu ráno na niekoľko bilbordov v Dunajskej Strede napísali so sprejovou farbou nasledujúci nápis: „Ak chcete naše peniaze, pýtajte si ich a po maďarsky!” Reklamné tabule na Železničiarskej ulici, s jedinou výnimkou, reklamujú výhradne v slovenčine a pre prevažnú časť reklamných plôch je charakteristická jednojazyčnosť - uvádza maďarský spravodajský portál bumm.sk. V Dunajskej Strede sa koncom júna objavili nálepky požadujúce maďarské nápisy. Po akcii zo strany samosprávy nasledovalo uznesenie, v ktorom vyzvali podnikateľov a inštitúcie pôsobiace na území mesta na dôsledné dodržiavanie princípu dvojjazyčnosti. Keďže väčšina podnikov doteraz nereagovala na výzvu. Kampaň s nálepkami požadujúcimi dvojjazyčnosť sa začala v priebehu leta a rozšírila sa po celom južnom Slovensku. Na základe iniciatívy v Komárne, Šamoríne a Dunajskej Strede stále viac usadlostí prijalo uznesenie, ktoré vyzýva podniky a inštitúcie pôsobiace v meste na používanie dvojjazyčných nápisov. Podobné uznesenie prijali na východe Slovenska v Moldave nad Bodvou a aj vo Veľkom Mederi. SMK a aj strana Most tiež spustili kampaň za dvojjazyčné nápisy. Strana Józsefa Berényiho bilbordmi, Bélu Bugára nálepkami.