Ján Pravdoľub Bella - Dolná zem mu prirástla k srdcu
Čítať ďalej: Ján Pravdoľub Bella - Dolná zem mu prirástla k srdcu
Liptákom, ktorý na Dolnej zemi dlhé roky pôsobil a zanechal tam výrazné slovenské stopy, bol pedagóg a publicista Ján Pravdoľub Bella. Narodil sa 15. decembra 1836 v Liptovskom Mikuláši vo viacpočetnej a národne založenej rodine kožušníka Jozefa Pravoslava Bellu.
Bohatá história a pamiatky maglódskych Slovákov
Ján Jančovic: Z cesty za Slovákmi na Dolnej zemi ● Slovenské začiatky ● Kostol - vzácna kultúrna pamiatka ● Pôsobenie evanjelických farárov ● Čo prezrádzajú dobové dokumenty? ● Zachovať slovenské tradície pomocou spevácko-tanečnej skupiny Rosička ● Tu sa zoznámili slovenskí rodičia básnika S. Petőfiho (A. Petroviča)
Čítať ďalej: Bohatá história a pamiatky maglódskych Slovákov
Spisovateľ Pavel Michalko medzi Slovákmi pri Pešti
Čítať ďalej: Spisovateľ Pavel Michalko medzi Slovákmi pri Pešti
Medzi významné slovenské osobnosti patriace do skupiny ľudovo-výchovných osvietencov, literárne činných najmä v počiatkoch národného obrodenia, ktorí pôsobili pri Pešti, sa zaraďuje aj učiteľ, farár a spisovateľ Pavel Michalko. - Príspevok Jána Jančovica obsahuje aj novoobjavené údaje o jeho pôsobení a živote...
Kaplán v Nádaši (Trstíne) vo veľmi vážnej situácii
Čítať ďalej: Kaplán v Nádaši (Trstíne) vo veľmi vážnej situácii
Úryvok z pripravovaného rozšíreného vydania diela PaedDr. Heleny Rusnákovej „Búrlivý život J. K. Viktorina“ - Bol pod drobnohľadom vrchnosti a neprajníkov, musel sa brániť proti obvineniam, že poburuje miestne obyvateľstvo a že spoločne s J. M. Hurbanom organizuje panslavistické hnutie.
Pohľadnica z minulosti a prítomnosti Šamšonházu
Novohradská stolica bola na konci 17. storočia a v prvej tretine 18. storočia nielen hlavnou cestou, po ktorej prúdili tisícky slovenských poddaných do južnejších stolíc krajiny, ale stala sa aj územím, kde sa v jej osadách a obciach osadzovali, či už nakrátko, alebo natrvalo mnohí, ktorí obrazne povedané so žobráckou palicou putovali z miesta na miesto, aby nakoniec našli svoj vytúžený cieľ - natrvalo sa usadiť na mieste s vyhovujúcimi životnými podmienkami. Na ceste zo severných stolíc časť z nich prijala podmienky novohradských zemepánov, ktorí boli zväčša evanjelického vyznania, čím sa snažili na svojich majetkoch osadiť takých, čo vyznávali ich vieru a tak utečenci u nich zostali.
Čítať ďalej: Pohľadnica z minulosti a prítomnosti Šamšonházu
R. Zaymus pomáhal aj dolnozemským Slovákom
Neúnavný národovec a publicista R. Zaymus duchovne a hmotne povzniesol Slovákov, svoj talent využíval na ľudovýchovnú, národnobuditeľskú a hospodársko-osvetovú činnosť. ● Patril medzi spoluzakladateľov MS a najvýznamnejších propagátorov racionálneho spôsobu hospodárenia slovenských roľníkov.
Zo spomienok J. Rosíka z Levíc, rodáka z Čabačudu
Čítať ďalej: Zo spomienok J. Rosíka z Levíc, rodáka z Čabačudu
Z čabačudskej samoty repatrioval do Tekovských Lužian ● Jeho záľubou bolo maľovanie obrazov a fotografovanie ● Uznávaný súkromný roľník, účtovník družstva, vedúci ekonóm a riaditeľ podniku ● Svojou príslovečnou dolnozemskou pracovitosťou, umom a tvorivosťou si v krajine svojich predkov splnil svoj sen...
Ján Jančovic: Z Chrtian na Dolnú zem
Paberky z minulosti novohradskej obce Chrťany a Bíňa v Peštianskej župe ● Trojsté výročie príchodu Slovákov do Bíne ● Krátko z dejín obce ● V čase urbárskej regulácie (roky 1770-1772) sú Slováci vo veľkej prevahe a ešte aj pri sčítaní ľudu roku 1880 tvorili 77,5 % obyvateľstva Bíne. ● Z miestnych cirkevných dokumentov
Dobšinského rozprávkový svet v Drienčanoch
Drienčany sú malebnou obcou Rimavskosobotského okresu. Prvý záznam o jej existencii pochádza z r. 1291, kedy patrila rodu Derenčéniovcov, od ktorého pochádza aj názov obce. Na konci 13. storočia si tu tento rod postavil hrad, ktorého sa na začiatku 15. storočia zmocnil Jan Jiskra, ale r. 1451 ho dobyl Ján Huňady.
Š. Koreň dolnozemským národným buditeľom
„Budil oproti sebe úctu i u tých, ktorí zradným okom na neho pozerali...“ ● Nebojácne sa celý život prejavoval ako slovenský národovec a buditeľ. ● Bol sklamaný z odnárodnenia svojho žiaka Petroviča-Petőfiho ● „Bratia sme a deti tohože národa, k jeho pozdvihnutiu každý sa dľa síl svojich úprimne vynasnažíme...“