Rodák zo Zadunajska zakladajúcim členom MS
Michal Algőver sa narodil 19. januára 1826 v Šúre ● Aktívne sa zapájal do národno-kultúrneho pohybu ● V publicistickej činnosti sa venoval širokému spektru národno-kultúrnych, politických, náboženských a školských problémov. ● Napísal matematickú učebnicu a prispieval do viacerých periodík
Medzi množstvom významných slovenských osobností pôsobiacich a narodených v 19. storočí v Novohrade sa často zabúda na Michala Algővera a jeho syna Štefana. Michal Algőver sa narodil 19. 1. 1826 v Šúre (Vesprímska stolica, Maďarsko), kde jeho otec Samuel pôsobil medzi slovenskými osadníkmi ako evanjelický farár. V tom čase tam žilo najviac Slovákov pochádzajúcich od Myjavy a s priezviskom Babula, Čibrich, Kadlečík, Kuliška... Keď tam univerzálne nadaný otec zanechal duchovnú prácu, prešiel do Novohradu, do hospodársko-technických služieb grófa Zičiho v Divíne. Neskôr si rodina kúpila časť poľnohospodárskeho majetku v Ľuboriečke, na ktorom začala samostatne hospodáriť. 
Syn Michal vyrastajúci medzi Slovákmi v Zadunajsku po presťahovaní do Novohradu pokračoval v štúdiách na gymnáziu v Banskej Štiavnici, Lučenci a Kežmarku. Podobne ako jeho otec, v roku 1853 prijal pozvanie grófa Zičiho za „merníka“, čiže zememerača na grófove majetky pri Želovciach, kde sa v neďalekej osade Podlužany, ktorá je teraz časťou obce Záhorce, usadil.
Všestranne vzdelaný a v slovenskom duchu vychovávaný Michal Algőver okrem slovenčiny a maďarčiny ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu. Počas svojho dospelého života veľa študoval a publikoval. Ako národne uvedomelý Slovák sa od samého začiatku 60-tych rokov 19. storočia aktívne zapájal do národno-kultúrneho pohybu. Už v roku 1861 bol navrhnutý za národného kandidáta vo voľbách do uhorského snemu. V roku 1863 bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom výboru, národohospodárskeho a prírodovedeckého odboru MS.
V publicistickej činnosti sa venoval širokému spektru národno-kultúrnych, politických, náboženských a školských problémov. V roku 1857 vydal v Balašských Ďarmotách po vzore Jána Kollára básnickú zbierku „Jinoch v pouti po slovanstvě“. V roku 1861 v osobitnom dielku „Reflexie na slovenský pravopis“ bránil štúrovskú spisovnú slovenčinu s návrhom pravopisných zmien. V tom istom roku bol autorom po slovensky napísanej matematickej učebnice, ktorá bola určená pre praktické potreby obyvateľov. Mala názov „Počto a meroveda“ s podtitulkom „Príručný pomocník v škole, doma i v hospodárstve, obchode a priemysle“.
Publikoval aj viacero článkov s matematicko-prírodovedeckým obsahom. Prispieval do viacerých novín a časopisov: Slovenské noviny, Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Národný hlásnik, Letopis Matice slovenskej, Národné noviny, Cirkevné listy... V knižniciach študoval a objavoval staré slovenské a slovanské písomnosti. Napríklad v roku 1870 zo svojho bydliska Podlužany F. V. Sasinekovi do Slovenského letopisu napísal, že v grófskej zičiovskej listárni v Želovciach objavil z roku 1400 diplom napísaný hlaholikou. Angažoval sa aj v cirkevnom živote. V patentálnych bojoch evanjelikov v Uhorsku vždy stál na strane slovenských evanjelických cirkevných zborov, farárov, dozorcov a svetských predákov. Aj z toho dôvodu bol obľúbený v celom Novohrade, kde desaťročia zastával funkciu dozorcu viacerých cirkevných zborov (Polichno, Senné, Horný Tisovník, Závada). Po 47 rokoch služby odišiel do dôchodku. Posledné roky života prežil v neďalekom župnom meste Balašské Ďarmoty, kde aj 9. 12. 1908 umrel. Pochovával ho po slovensky biskup Preddunajského dištriktu, bohunický rodák Bedrich Baltík, ktorý umrel v roku 1919 v Balašských Ďarmotách. Ich hroby a pomníky sú neďaleko od seba v evanjelickom 
sektore ďarmotského cintorína.
Syn M. Algővera Štefan Algőver sa narodil 21. 10. 1863 v Záhorciach - Podlužanoch. Ľudovú školu navštevoval v bydlisku starých rodičov - Ľuboriečke, ďalej Balašských Ďarmotách a v Banskej Bystrici. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Revúcej, Martine, Banskej Bystrici a v Bratislave, kde v roku 1880 maturoval. V rokoch 1880-83 teológiu študoval v Bratislave a v rokoch 1883-84 v Halle. Ako kaplán začínal v Čelovciach a potom až do konca života pôsobil ako zborový farár v Závade. Počas bratislavského štúdia bol členom slovenského študentského spolku Zora. V Závade pôsobil plných 43 rokov a v roku 1929 bol zvolený za člena okresného zastupiteľstva v Modrom Kameni. Podporoval hospodársky rozvoj regiónu, najmä stavbu ciest a školských budov, osvetovú prácu medzi ľuďmi, výchovu mládeže a sociálnu starostlivosť o slabšie vrstvy obyvateľstva.
Štefan Algőver počas svojej tridsaťročnej publicistickej činnosti odborné články, úvahy a glosy uverejňoval v Cirkevných listoch, Národných novinách a v Tranovského evanjelickom kalendári. Aktívne sa zúčastňoval na celocirkevných a národných podujatiach, najmä k potrebe slovenského prekladu biblie a používaniu slovenského jazyka pri evanjelických bohoslužbách. Prekladateľ a náboženský publicista Štefan Algőver umrel 22. 6. 1934 v Závade, kde je aj pochovaný.
