150. výročie - Časopis pre zábavu a poučenie
V roku 2013 oslávime 150. výročie vzniku Matice slovenskej. Cesta k tomu, aby vznikla táto celonárodná inštitúcia, nebola ľahká. Na prípravách vzniku Matice sa podieľalo veľa známych osobností slovenského národa, literáti, kňazi, politici, ale v neposlednom rade i pospolitý ľud podporujúci túto myšlienku.
Aj slovenská tlač tu mala svoje nezastupiteľné miesto, pretože bola šíriteľom nových, pokrokových myšlienok, popisovala obraz vtedajšej spoločnosti a zmýšľania ľudí. V rokoch 1861-1868 vychádzalo 46 slovenských tlačených a 11 rukopisných novín a časopisov. Tento počet bol na slovenské pomery vzostupný, ale v reláciách celokrajinských skromný.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_novin%C3%A1rstvo_v_mati%C4%8Dnej_dobe
K najčítanejším časopisom uvedeného obdobia patril Sokol, časopis pre krásne umenie a literatúru. Jeho vydávanie je spojené s menami významných osobností slovenskej literatúry. Prvé kroky k vydaniu tohto časopisu podnikli Ján Palárik a Jozef Karol Viktorin. Jednou z kľúčových otázok pre Viktorina a Palárika bolo, koho by mohli poveriť funkciou redaktora Sokola. Napokon sa dohodli, že o to požiadajú Pavla Dobšinského, ktorý pôsobil v tom čase ako profesor na lýceu v Banskej Štiavnici. Roku 1859 písal Jozef Viktorin Dobšinskému: „...V ohľade na rúcho, v ktorom sa budúci almanach objaviť má, už bolo ustanoveno, že to bude kroj docela slovenský, tak že sa i tie pozostatky češtiny: kružekované ě a byl vymustrujú, a pravopis celkom dľa gramatiky Hattalovej ustrojený bude....“
V Budíne, 2. januára 1859 (Literárny archív Matice slovenskej Martin, 25 A 10 )
Viktorinove a Palárikove plány však boli ďalekosiahlejšie. Ich cieľom bolo presvedčiť Dobšinského, aby sa presťahoval do Pešť-Budína a tam vydával politické noviny, ktorých prílohou by mal byť Sokol. Vzorom pre Viktorina boli Štúrove Slovenské národné noviny a ich príloha Orol Tatranský. Dobšinský myšlienku presťahovania sa do Pešť-Budína zásadne odmietol. Funkciu redaktora časopisu Sokol prijal s podmienkou, že časopis bude vychádzať v Banskej Štiavnici. Prvé číslo beletristického časopisu Sokol vyšlo 5. mája 1860 v Banskej Štiavnici.
(Rusnáková, H.: Búrlivý život J. K. Viktorina, MS Nové Zámky, 2011, s. 27)
Vyšli len dva ročníky. Prvý od mája do decembra, 24 jednohárkových čísel, druhý roku 1861 od januára do júla, 22. čísel. Dobšinský bol zavolaný za farára do Drienčan. Vydávanie časopisu bolo dočasne prerušené.
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1624/Vajansky_Z-dejin-literatury-3/11#ixzz2GSzTlmEy
V rokoch 1862-1869 redakciu Sokola viedol Viliam Paulíny Tóth - básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista, podpredseda Matice slovenskej (od roku 1867), politik, poslanec uhorského snemu. Po prepustení zo štátnych služieb v roku 1860 sa venoval literárnej a kultúrno-osvetovej práci. Pôsobil v Budíne, kde vydával humoristický časopis Černokňažník (1861-1864). Roku 1863 sa presťahoval so Skalice. Sám sa staral o zhromažďovanie príspevkov do Sokola, o ich redigovanie, ilustráciu, tlač, finančné zabezpečenie. Na stránkach Sokola dostávala priestor aj mladá hviezdoslavovská generácia. Paulíny v časopise uverejňoval aj vlastné literárne práce. Zameriaval sa na životopisy významných slovenských a slovanských osobností, tiež na písanie historických textov. Medzi jeho najznámejšie historické povesti patria napr. Trenčiansky Matúš, Kráľova žena, Tatársky plen a i.
Časopis Sokol vychádzal pravidelne každý mesiac 21. v tlačiarni Martina Bagóa v Budíne. Celoročné predplatné bolo 6 zlatých. Prvé číslo vyšlo 21. januára 1862. Časopis obsahoval zábavné i poučné príspevky. Prvé číslo Sokola pozostávalo zo 40 strán, ktoré sa vyznačovali pestrým zábavno-náučným obsahom. Z obsahu tohto čísla: báseň J. M. Hurbana Básnikov pomník, životopis Ľudovíta Štúra, história hradu Beckov, článok Jána Beskydova (Jána Palárika) Vzájomnosť slovanská, pre milovníkov prírody bol určený článok Svišť. V časopise nechýbala psychologická úloha, užitočné rady pre čitateľov (liečenie kašľa, rady na liečenie vypadávania vlasov, čistenie dreveného suda...), krátke správy z oblasti školstva, súdnictva, cestného ruchu, o nových vynálezoch a iné zaujímavosti. Súčasťou časopisu boli aj hádanky a súťaže. V tomto čísle vyšli aj Spomienky na 11. máj roku 1854.
11. mája 1854 bol odhalený pomník Jánovi Hollému na Dobrej Vode. „Roku 1850 uverejnili viedenské Slovenské národné noviny a Palárikov Cyril a Method články za postavenie pomníka Jánovi Hollému. Jozef Karol Viktorin sa rozhodol na prvé výročie smrti tohto významného básnika (14. apríla 1850) zvolať poradu národovcov na Dobrú Vodu, kde sa dohodli na opatreniach. Táto významná udalosť je súčasťou veľkých zásluh Jozefa Viktorina o budovanie slovenského národného povedomia.“ (Rusnáková, H.: Búrlivý život....c.d. s.22.)
Obsah prvého čísla bol zárukou úspešnosti časopisu. V rovnakom duchu sa niesli i ďalšie čísla. Listovanie v časopise, ktoré vyšlo pred 150 rokmi je zaujímavé i pre moderného človeka 21. storočia, pretože nám približuje život a filozofiu ľudí danej doby.