Zasadzoval sa za slovenské školstvo
K 270. výročiu narodenia Pavla Valaského ● Do kultúrnych a hospodárskych dejín dolnozemských Slovákov sa významnou mierou zapísal literárny, kultúrny a cirkevný historik, farár na viacerých miestach Pavol Valaský. Narodil sa 29. januára 1742 v Baďane pri Banskej Štiavnici a pochádzal z roľníckej rodiny.
K 270. výročiu narodenia Pavla Valaského
Otcom Pavla Valaského bol Jakub Valaský a matkou Mária, rodená Tomišovicová. Po vychodení ľudovej školy v rodisku v rokoch 1753-56 P. Valaský študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, 1756-57 v Rimavskej Sobote, 1757-61 a 1763-67 na evanjelickom gymnáziu v Bratislave, 1767-68 teológiu v Lipsku, 1768 -69 v Halle, Wittenbergu a v Berlíne. V Nemecku niekoľko rokov aj vyučoval. Po skončení štúdia ovládal niekoľko jazykov, hovoril po slovensky, maďarsky, 
nemecky, latinsky, grécky a hebrejsky. Počas štúdia v Lipsku dokonca doučoval jazyky a históriu.
Pavol Valaský po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca. Po latinsky napísal prvé dejiny uhorskej literatúry, ktoré obsahujú zoznam uhorských spisovateľov od najstarších čias bez rozdielu etnickej príslušnosti. Toto jeho celoživotné dielo s názvom Conspectus reipublicae litterriae in Hungaria... vyšlo v roku 1775 v Lipsku a druhé rozšírené a doplnené vydanie roku 1808 v Budíne. Okrem literárnej histórie a kultúrnych dejín Uhorska obsahuje aj dejiny vedy a školstva. Opísal v ňom aj Tešedíkovu činnosť. Keď roku 1776 do obsahu vyučovania zaradili aj literárne dejiny, Valaského kniha sa používala ako učebnica.
Počas svojho pôsobenia v Slovenskom Komlóši sa zasadzoval za rozvoj slovenských škôl, pre ktoré dal postaviť nové budovy. Podľa Tešedíkovho vzoru propagoval nové, racionálnejšie metódy v poľnohospodárstve a ovocinárstve. Medzi slovenským dolnozemským ľudom bol veľmi obľúbený a uznávaný. Roku 1779 napísal štúdiu o Slovenskom Komlóši, Poľnom Berinčoku a Békešskej Čabe. Zaznamenal v nej aj slovenské priezviská odvodené od osád, z ktorých Slováci pochádzali alebo ktorými prechádzali na dlhej ceste na Dolnú zem.
V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska - Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu (dnes už časť Budapešti). Je zaujímavé, 
že tam medzi slovenskými evanjelikmi pôsobili aj ďalší významní Slováci - Juraj Ribay, Ján Šalamún Petian, Pavol Jozeffy a Michal Francisci. Už v Slovenskom Komlóši, kde Pavol Valaský pracoval a tvoril prevažne medzi roľníkmi, popri duchovnej starostlivosti mal na zreteli aj ich hospodárske napredovanie. Viedol ich k racionálnejšiemu spôsobu hospodárenia a k pestovaniu ovocia. Na Dolnej zemi sa venoval dejinám najvýznamnejších škôl, najmä gymnázií, odborných škôl a univerzít.
Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Venoval sa aj otázkam cirkevnej histórie, spracoval dejiny jelšavskej cirkvi s názvom „Výťah historický o cirkvi evanjelické jelšavské“ (Prešov, 1786). Bol tiež autorom viacerých knižne vydaných náboženských spisov a kázní a ako uznávaný evanjelický farár sa stal najprv konseniorom a potom aj seniorom Gemerského seniorátu. Z tohto titulu bol roku 1791 účastníkom synody v Pešti. Medzi jeho veľké zásluhy patrí aj to, že bol spoluiniciátorom založenia gemerskej seniorátnej knižnice a spolupracovníkom Učenej spoločnosti malohontskej. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v 
Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.
Pavol Valaský umrel 29. septembra 1824 v Jelšave. Vďační Komlóšania mu pred niekoľkými rokmi za jeho zásluhy za duchovnú starostlivosť a vzdelávanie v prvých rokoch osídľovania odhalili bustu na námestí, ktoré je po ňom aj pomenované.
