Národovec a mecenáš Juraj Holček (1811-1869)
V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 201. výročie narodenia jednej zo známych osobností slovenského národnobuditeľského hnutia Juraja Holčeka. - Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostelec (Kestúc, maď.: Kesztölc) pri Ostrihome.
Juraj Holček patrí k tým osobnostiam nášho národného obrodenia, ktorí stáli pri zrode Matice slovenskej, ktorí sa starali o rozvoj kultúry a vzdelanosti nášho ľudu. Juraj Holček sa narodil 5. apríla 1811 v mnohodetnej mlynárskej rodine v Budmericiach. V kruhu svojej rodiny bol vedený k láske k slovenskému ľudu, v čom ho podporovali i jeho učitelia. Mladý Juraj sa rozhodol pre kňazskú dráhu. Študoval v Modre, Bratislave, Komárne, Segedíne, Trnave. V roku 1835 sa naplnil jeho cieľ - bol vysvätený za kňaza. V tomto roku začal svoju kňazskú dráhu ako administrátor v Slovákmi osídlenej pilíšskej obci Kestúc (Kostelec / Kesztölc) pri Ostrihome. Tu nastúpil na zastupovanie chorého farára dňa 30. septembra 1835. (Neznámy Juraj Holček).
V tom istom roku bol preložený do Majcichova, kde pôsobil ako kaplán. V rokoch 1836-37 bol administrátorom v Jablonici a potom opäť takmer sedem rokov kaplánom v Trstíne. Miesto farára a tým aj prvú faru dostal v roku 1843 vo Veselom pri Piešťanoch, odtiaľ v roku 1848 prešiel do Dolného Ohaja. Na fare v Dolnom Ohaji - s filiálkou Hul - pôsobil 17 rokov. V roku 1865 nastúpil na posledné miesto svojho pôsobenia, na faru do Jasovej (okres Nové Zámky), kde pôsobil do svojej smrti 4. mája 1869. Obec Jasová je miestom jeho posledného odpočinku.
Juraj Holček sa aktívne zapájal do budovania škôl v obciach, kde pôsobil, dokonca na nich sám aj vyučoval. Venoval sa vinohradníctvu a zaujímal sa aj o ľudové liečiteľstvo. Na všetkých pôsobiskách popri svojej práci duchovného pomáhal nadaným študentom pri ďalšom vzdelávaní a ako ich mecén mal radosť, že z mnohých sa stali poprední odborníci v zvolených odboroch. Pozorne sledoval životnú cestu mnohých nadaných študentov, ktorým pomáhal na ceste za úspechom. K týmto študentom patrili Ján Holček - vo Viedni zostrojil vodný stĺpový stroj, Štefan Noel - vyštudoval maliarstvo a Ján Luca - autor viacerých vynálezov vo Viedni. Juraj Holček ako zakladateľ alemnea pri banskobystrickom gymnáziu často odprevádzal svojich kandidátov na štúdia.
Juraj Holček sa venoval aj publicistickej činnosti, vo svojich príspevkoch poukazoval na problémy pospolitého ľudu. Podporoval vznik a činnosť spolkov triezvosti, ktorých ústrednou myšlienkou bola obrana pospolitého ľudu pred pijanstvom. Svoj prvý spolok založil počas pôsobenia vo Veselom. Juraj Holček sa osobne stýkal s viacerými významnými osobnosťami slovenského národného života. Ján Francisci vo svojich spomienkach ho opisuje, ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy r. 1850 (dolnyohaj.sk: Juraj Holček): „Na Ohaji sme zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád a učastnoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne.“
Ako sa vyvíjal vzťah Holčeka k spisovnej slovenčine? Do roku 1846 bol Juraj Holček ako katolícky farár tvrdým bernolákovcom. V auguste 1846 v 38. čísle Orla Tatranského uverejnil Osvedčenie, že prečítanie Štúrovho spisu „Nárečja slovenskuo“ ho presvedčilo a pripája sa k stredoslovenčine ako spisovnému jazyku. O rok neskôr prostredníctvom časopisu Orol Tatranský pozval všetkých zakladateľov spolkov triezvosti k nemu do Veselého na poradu, kde sa vtedy dohodli na pristúpenie k spoločnej slovenskej veci.
V roku 1847 sa zúčastnil výročného zhromaždenia prvého celoslovenského kultúrneho spolku Tatrín v Čachticiach, ktorého sa zúčastnilo až 18 katolíckych kňazov. Najväčšia pozornosť na ňom bola venovaná kodifikovaniu spisovného jazyka. V tom istom roku z dôvodov schválenia stanov spolku, deputácia členov Tatrína, v ktorej bol aj Holček, obrátila sa na vládu a snem o potvrdenie stanov. Udalosti na jar roku 1848 zmarili tento zámer.
Juraj Holček bol aj medzi účastníkmi memorandového vyslanectva v Pešti, 27. júna 1861. Po celý svoj život patril k tým Slovákom, ktorí podporovali slovenské národnoobrodenecké hnutie. Každý rok si robil záznamy o najdôležitejších udalostiach roka, ktoré výrazne ovplyvnili život ľudí v regióne kde pôsobil, rovnako sledoval celospoločenskú problematiku. (Záznamy sú dostupné v archívnych materiáloch - Štátny archív, Ivanka pri Nitre).
O založení Matice slovenskej napísal: „...Tento rok je pamätný, pretože slovenský národ dostal povolenie zriadiť si literárny spolok pod menom Matica. Na tento spolok behom roka chudobný slovenský národ, túžiaci po vlastnej kultúre, prispel 100 tisíc zlatých. Prvý zjazd Matice sa uskutočnil v Turčianskom sv. Martine. Na tomto zjazde som sa zúčastnil aj ja, ako zakladateľ Matice. Za toto ma mali v nenávisti zaslepenci, ktorí nechceli dopriať ľudu kultúru...“ (Zo zápisov Juraja Holčeka v Knihe zosnulých. Štátny archív, Ivanka pri Nitre). Vo svojich zápisoch sa okrem významných kultúrnopolitických udalostí zameriaval aj na otázky týkajúce sa poľnohospodárstva. V zápisoch z roku 1866 sa dočítame: „Tento rok bude pamätný pre tú neslýchanú neúrodu, aká nebola ani v rokoch 1789 a 1817, povestných pre neúrodu. Všetky oziminy i jariny sa tak krásne darili, že každý očakával tú najlepšiu úrodu. Avšak v noci z 23. na 24. mája prišiel 5 stupňový mráz, ktorý spálil všetko, čo bolo zelené. Ľudia poväčšine hneď obilie pokosili. Pokosené obilie znovu vyhnalo a vrátilo aspoň semeno. Bolo by sa viac urodilo, ale potom prišla suchota. Najlepšie urobili tí, ktorí obilie vyorali a zasiali pohánku, ktorá sa mimoriadne dobre vydarila. Fazuľu a kukuricu bolo treba sadiť druhý raz, ale potom im uškodila veľká horúčavosť, ktorá mala 10. júna 30 a pol stupňa v tieni...“
Nie je možné, aby sa každá osobnosť, zaslúžiaca sa o vybojovanie práv nášho národa, dostala na stránky učebníc dejepisu, či na stránky učebníc literatúry. Práve preto je potrebné vyhľadávať tieto osobnosti, študovať ich život a dielo a poznatky odovzdávať deťom a mládeži, aby pochopili historické súvislosti daného obdobia.
PaedDr. Helena Rusnáková
Fotografie:
- Členovia slovenského vyslanectva u panovníka: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, M. M. Hodža, Ľ. Štúr, J. M. Hurban, Jaroslav Bôrik, Michal Rarus, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Karol Kuzmány (Dagerotypia, 20. marca 1849)
- Portrét Juraja Holčeka
- Výpis z Knihy narodených, Cirkevná matrika, Budmerice
Neznámy Juraj Holček
dolnyohaj.sk: Juraj Holček
wikipedia: Juraj Holček
Juraj Holček - národovec a mecenáš v sutane
Duchovnú činnosť začínal v Kestúci
Zanietený národný buditeľ, včelár a ovocinár Juraj Holček sa narodil 5. apríla 1811 v Budmericiach v mlynárskej rodine. Medzi jeho prvých životopiscov, ktorí tohto národovca osobne poznali, bol Andrej Kmeť, ktorý jeho život a dielo obšírne uverejnil v 28. ročníku Slovenských pohľadov (1908). V úvodnej časti doslova píše, že Holček bol prvým starým Slovákom - národovcom, ktorého mal možnosť vidieť a besedovať s ním ako bohoslovec a jeden zo zakladateľov Slovenskej cirkevnoliterárnej školy v ostrihomskom semenisku. Juraj Holček vtedy prichádzal na návštevu bohoslovca Jána Bunčeka, syna svojej sestry, vydatej za Jozefa Bunčeka, mlynára v Linci. - Na tento krásny okamih nezabudnem do smrti, - napísal Andrej Kmeť a podrobne sa ďalej venoval popisu plodnej duchovnej a národnej činnosti tohto budmerického rodáka. Juraj Holček študoval v Modre, Bratislave, Komárne, štúdium u piaristov v Segedíne zanechal a teológiu externe zakončil v Trnave.
Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostelec (Kestúc, maď.: Kesztölc) pri Ostrihome. V tom istom roku bol kaplánom v Majcichove, 1836-37 administrátorom v Jablonici a potom opäť takmer sedem rokov kaplánom v Trstíne. Miesto farára a tým aj prvú faru dostal v roku 1843 vo Veselom pri Piešťanoch, odtiaľ v roku 1848 prešiel do Dolného Ohaja a stadiaľ roku 1865 na posledné miesto svojho účinkovania do Jasovej pri Nových Zámkoch. Na všetkých pôsobiskách popri svojej práci duchovného pomáhal nadaným študentom pri ďalšom vzdelávaní a ako ich mecén mal radosť, že z mnohých sa stali poprední odborníci v zvolených odboroch. Medzi nimi sa spomína Ján Holček, ktorý vo Viedni zostrojil vodný stĺpový stroj, Štefan Noel, ktorý vyštudoval maliarstvo a Ján Luca, autor viacerých vynálezov vo Viedni. Juraj Holček ako zakladateľ alemnea pri banskobystrickom gymnáziu často odprevádzal svojich kandidátov na štúdia. Tak bolo roku 1861, keď z Ohaja cestoval Pohroním so svojím farníkom, aby ho za klerika odporučil svojmu priateľovi, biskupovi Štefanovi Moysesovi.
Školským a pedagogickým problémom sa plne a nebojácne venoval aj na stránkach časopisov. Keď v roku 1850 ako ohajský farár v 28. čísle časopisu Cyril a Metod uverejnil článok „O chlapčenskom semeništi trnavském“, kde poukázal na vysoké dane, neschopnosť splácať výdavky, čo spôsobovalo chudobu nižšieho kňazstva. Za tento článok bol redaktor konzistóriumom potrestaný a Holček sa odmietol dostaviť na vypočutie, čím takto aj problém zapadol do zabudnutia. Keď v štyridsiatych rokoch vznikla myšlienka brániť pospolitý ľud pred pijanstvom, hmotným a duševným úpadkom zakladaním spolkov triezvosti, takýto spolok ako prvý v roku 1844 založil vo Veľkej Divine Štefan Závodník. Aj v tomto potom Juraj Holček stál v roku 1847 na svojej fare vo Veselom na čele zúčastnených priateľov, ktorí sa rozhodli pokračovať v hromadnom zakladaní týchto spolkov. V tom istom roku stal sa podpredsedom Ústredia spolkov miernosti na Slovensku. Do roku 1846 bol Juraj Holček ako katolícky farár tvrdým bernolákovcom, ale v auguste 1846 uverejňuje v čísle 38 Orla Tatranského osvedčenie, že prečítaním Štúrovho spisu „Nárečja slovenskuo“ ho presvedčilo a pripája sa k stredoslovenčine ako spisovnému jazyku. O rok neskôr pozýva prostredníctvom časopisu Orol Tatranský všetkých zakladateľov spolkov triezvosti k nemu do Veselého na poradu, kde sa vtedy dohodli na pristúpenie k spoločnej slovenskej veci. Následne na zhromaždení prvého celoslovenského kultúrneho spolku Tatrín, ktorý mal v roku 1847 výročné zhromaždenie v Čachticiach, sa zúčastnilo až 18 katolíckych kňazov. Najväčšia pozornosť na ňom bola venovaná kodifikovaniu spisovného jazyka. V tom istom roku z dôvodov schválenia stanov spolku, deputácia členov Tatrína, v ktorej bol aj Holček, obrátila sa na vládu a snem o potvrdenie stanov. Udalosti na jar roku 1848 zmarili tento zámer.
V roku 1861 sa Holček dobrovoľne pripojil k vyslancom so slovenským memorandom pred snem. Národovec a mecenáš študentov vynikal aj v školskej výchove. Okrem toho, že ako farár pri vyučovaní úzko spolupracoval s učiteľom, sám bol príkladom pre žiakov a dospelých venovaním sa najmä ovocinárstvu a včelárstvu. Presviedčal ľudí, že napredovať hmotne môžu aj ušľachtilou hospodárskou činnosťou, venovaním sa ovocinárstvu a včelárstvu. Sám mal viac ako sto včelstiev a vo farskej záhrade pestoval nové druhy ovocia, k čomu učil nielen žiakov, ale vyzýval pestovať aj rodičov- svojich farníkov. Tejto činnosti sa venoval od roku 1835. Propagoval Dzierzoňové metódy včelárenia a nové formy zakladania ovocných škôlok. Navyše bol znalcom botaniky a venoval sa ľudovému liečiteľstvu. O jeho zanietenosti a erudovanosti v pomológii svedčí aj to, že bol členom Frauendorfskej ovocinárskej spoločnosti. Ako príslušník slovenského národného hnutia písal články do Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Obzora, Budapeštianskych vedomostí, o školských a náboženských otázkach do časopisov Cyril a Metod, Katolícke noviny, Priateľ školy a literatúry, Sion... Počas pôsobenia v Dolnom Ohaji, ktorý bol tak trochu na okraji národného diania, neodpočíval ani pri budovaní svojej farnosti. V sídle farnosti bola s jeho pričinením postavená nová školská budova a vo fílii Hul položil základný kameň kostola a bola zmodernizovaná aj škola. V čase, keď bol Juraj Holček bol farárom v Ohaji (A. Kmeť Ohaj nazýva Starý Háj), Ján Francisci spomína milú príhodu, keď píše: „R. 1850 alebo 1851 bol som u Holčeka v Ohaji v júni na nocľahu so štyrmi zvolenskými dobrými chlapci, ktorých som uviedol na požiadanie dr. Dvořáka, poriadateľa slovanského bálu vo Viedni, na ten bál ako čestnú stráž. Holček nás veľmi ochotne a po pansky prenocoval a uhostil. Ráno odišli sme na železnicu do Tornoku“.
Juraj Holček zomrel počas pôsobenia v Jasovej 4. mája 1869. Obyvatelia Dolného Ohaja na svojho dušpastiera nezabúdajú a na jeho počesť v roku 1968 pri znovu obnovení činnosti Matice slovenskej umiestnili na budovu fary pamätnú tabuľu a bustu. Jeho meno nesie v obci divadelný krúžok, spevácky zbor a základná škola.
