Gazdovské denníky - Ľudoví agrometeorológovia

Z prvej polovice 19. storočia ● O vyspelosti a gramotnosti slovenských roľníkov v minulosti svedčia viaceré zachované gazdovské denníky. Zapisovali do nich významné údaje týkajúce sa nielen hospodárenia, ale nachádzame v nich aj cenné údaje o počasí, ktoré v živote a práci roľníka často rozhodovalo o jeho prežití.

Tieto údaje zachytené už v prvej polovici 19. storočia majú aj dnes veľkú dokumentačnú a výpovednú hodnotu.

Roľníci Ján Ostrica z Klenovca
a Michal Ďurica z Pôtra

V gemersko-malohontskej oblasti, v obci Klenovec, ktorá ležala v tom období v centre slovenského národného pohybu a vzdelanosti, čo sa odrážalo aj na gramotnosti tunajších roľníkov, si písal okrem iných hospodársky denník aj roľník Ján Ostrica. Začal ho písať v roku 1836, čiže vtedy, keď Matej Hrebenda zo susednej Hačavy cestoval po krajine, zbieral a zachraňoval slovenské tlače a rukopisy a medzi slovenských vzdelancov a ľud roznášal slovenské a české knihy. Bol to aj pamätný rok, keď bratislavskí študenti pod vedením Ľudovíta Štúra vystúpili na Devín a prijali slovensky znejúce mená.

Ján Ostrica písal údaje úhľadným písmom a jazykom poznačeným miestnym nárečím a vtedy zaužívanou bibličtinou, či slovakizovanou češtinou používanou v evanjelickej cirkvi. Je práve symbolické, že v roku 1843 bola kodifikovaná štúrovská slovenčina. Ján Ostrica v roku 1853 začína vo svojom denníku podrobnejšie zaznamenávať aj údaje súvisiace vtedy v počasím. O ňom sa z tohto obdobia oficiálne nezachovali z nášho územia významné údaje. Veď práve vtedy začali na Slovensku iba zriaďovať meteorologické stanice v Banskej Štiavnici, Oravskom Podzámku, Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a Michalovciach. V roku 1872 začala činnosť aj stanica v Nedanovciach pri Topoľčanoch, ktorú G. Friesenhof prebudoval na prvú agrometeorologickú stanicu v Uhorsku. A tak ľudový agrometeorológ Ján Ostrica zanechal cenné údaje o počasí a jeho vplyv na úrody o pár rokov skôr, ako ho začali zachytávať pozorovacie stanice.

Uvediem niekoľko autentických ukážok z jeho denníka: - „V roku 1853 započala sa zima na Nový rok, s chladnim počasým, ale jen na ten jeden tyden. Cez Tri krále chladno bolo a bez snehu, ale potom po Troch králoch hnedky oteplilo a celje tri štvrte mesjaca porád vždicky bez snehu bolo. Dašť padal a hmla bola zalahnuta a velkvo blato cez Pavla, až do 2 februara, to jest do Hromnic, ani cez noc nikdy neprimrzlo. Krem den Očisťovani Pani Marie na svitani sa počalo vyjasnievať. Aj s vichodom slnca sa pekne vijasnilo a cez deň bolo pekne a veterno na svjatok a slnce svjetilo a blato počalo kus mrznúť. Ale hneď v tú noc sa zamračilo a pustiv sa dašť a to 3 februára a padav vždy do týždňa. 12 a 13 februára bola veľká povodeň, taká že málo bude dakedy pamätati. Potom 14 februára sneh začav padať, aj napadlo po vrchoch vela snehu. Zima bola chladná až do Gregora, ale od Gregora sa oteplilo a 17 marca pred Jozefom v tretí deň aj hrmelo, ale potom opäť od 20 marca zachladilo a padav cez týždeň sneh. 25 marca to jest na Velký Pátek všade bolo snehom prikritvo, aj na Velkú noc bola taká zima, že aj na Potočkoch sa ľad na vode do vedna sňav. Na Velkonočný pondelok sa oteplilo a začali sme z Božej pomocy orať. Od 28 marca do 9 apríla bolo málo teplejšie, ale potom 10 počalo mrznúť a sneh padať. Napadol veľki všade i tu okolo mesta a ľudja nemohli orať až do Ďura. Zima tak zúrila jako v januári a sneh po viších vrchoch ješte aj na Ďura bov aj na Lahter, aj vyší njekde“. - Takto podrobne popisuje počasie aj v roku 1854, 1855, 1863, 1864, 1865. Cez vianočné a novoročné sviatky, keď mal viac času zachytil tieto v roku 1858-59 podrobnejšie: „Na deň Božiho narození 25 decembra cez celý deň bylo mračno a hmla zalahnutá. Okiď na hore byla ale len cez poli vrchov. 26 na Štefana málo se bylo vyjasnilo, ale potom po poledni sa zamračilo a aj sneh velky padav až do večera. 27 na Jána cez cely den padalo. Sneh s dišďom. 28 ráno bov počav velky sneh padať, ale potom málo stichnul, ale po poledni zas len poprchalo. 29 vijasnilo sa a bolo pekne cez deň až do večera. 30 V tehdy bolo tak pochmúrne, ale sneh nepadav. 31 bola zima, ale nepadalo, bolo jasno. Na Nový rok 1859 pekne bolo jasno, vetrno. Cez celý deň slnko pekne svjetilo a zima bola hodná. 2 januára bolo jasno, zima vetrno. 3 januára též jasno, slnce svjetilo a bola zima. 4 januára celý deň bolo mračno a padalo. Sneh. 5 januára bolo pekne, vetrno a jasno.“ Tento vzácny záznamník ako cenná rodinná relikvia sa nachádza u potomka rodiny Ostricovej a Antalovej z Klenovca - Jána Antala, zosnulého evanjelického biskupa a farára v Rastislaviciach, ktorého predkovia boli v Klenovci významnými obecnými a cirkevnými funkcionármi.

Z oblasti Novohradu je takýto príklad od roľníka Michala Ďuricu z Pôtra. Zachoval sa jeho gazdovský denník, ktorý viedol v miestnom nárečí od roku 1881 do roku 1902. Roku 1881 okrem iného uvádza: „7. mája bola veľká búrka, vinice šecke zbilo, ale žitá boli dobrje“.

1882: „11. decembra bola hrúza, dáš, vetor, fergeš, zima. Keď zme šli z Lučenca domov, po takej vode zme šili, že bola po pás, sňah sa pustiv šecok a tak to bolo takvo do zúfanja. Šecko bolo vo vode, aj mesjarova pivnica bola plná s vodov. A dáš ždi išou aj cez noc, tak že iba zle bude zo svetom. Taká potopa bola, že sa ľudja topili na Rároši, Velikej, aj Strehovskou dolinou veľká voda išla, tam sa dva kone vo vode zadusili.“

1883: „16. apríla zima poľavila, aj ovce tajšli na vrche, aj kromple zme sadili. 5. decembra bola zima, cez deň sa púšťalo a večer mrzlo, zori boli veľmo zapálenje. Takje bívali zori každí večer a starí ľudja vravievali, že na psotu to bíva“.

1884: „Prviho júliusa zme v Lipinách žali rož, potom aj žitá, ale iba tá večná suchota, dobre že svet nezhorev, kosjenke neboli, šecko bolo zhorenvo“.

1885: „2. júliusa bola taká hrúza, že vinice tak pozanášalo, že ľudja nemapätajú takú hrúzu. Búrka aj dolinu trocha zachitila, vtedy Ďuriš Kukučka zomrev, nemohli ho pochovati pre tú hrúzu, iba sám večer“.

1886: „V januari bola sucha zima, bez sňahu, aj hmli bívali. Nazdali zme sa, že sňah preci napadne, ani sanica nebola, iba koče zme drali. Začiatkom septembra trvala večná suchota, ľudja dobre že nezufali, že ani posjati nemohli. Ľudja nepamätajú takú suchotu“.

1887: „Máj bov suchi. Seno veľmo chibovalo, lebo ďatelini boli šecko malje, aj tráva na lúkach. Už v máji zme museli seno kupovati. 15.septembra bolo teplo a sucho, sjať ani orať zme nemohli, paša na lúkach žjadna, šecko bolo zhorenvo“.

1890: „V septembri bola taká suchota, že ani starí ľudja nepamätajú, čo od mája nikdi dáš nebov. Nebolo nič ani sľúke, ani hruške, ani niakvo ovocja, iba to troška hrozna, ale aj to bolo málo, čo od tej búrki zostalo. Tak je zle, že iba zúfať misíme“.

1891: „25. októbra bolo veľmo pekne, také letnje dni ako o Jáne bívajú, o zime ani pohútať. Najhoršie iba to bolo, že zme posjati nemohli, hrudja bolo, orať sa nedalo, Pán Boh vje, čo to bude s timto svetom“.

1892: „Od 15 do 21 augusta taká horúčava bola, že človek to nemohou vidržaťi, više 30 grádov bolo, že dobre človek razom nezhorev, 25 augusta vihoreli Malje Stracini o 5 popoludní, zhorelo 6 pajtov aj so zbožím a krmom na cisto“.

1893: „7 mája takí mrcha čas bov, že zem bola zamrznutá, ale na kvet mráz neškodiv, dáš bov veľmo potrební, z ľadníkov a jačmeňov nebolo ništ, sena málo. Ľudja nevedja, čo majú robiť so statkom, už ani seno ninto nikde dostať, cent koštuje 2 zlatke, 13 - 14 mája stále suchota, na ľudoch veľkvo súženja, čo nímali čim chovať statok. Pán Boh mili vje čo to bude zo svetom, čo nikdi nemoklo od marca ako sa sňah spustiv.“.

1894: „Celý január bez sňahu, zem je od sucha dopukaná, lebo sňah nebov celú zimu. Pán Boh vje akí to bude rok, aká úroda, panskje ovce celú zimu chodili po vágošoch“.

1895: „Aj 4 marca bola ešte zima, sňah sa nepúšťav iba od 10 do 17 trocha zľahov na den, ale v noci tuho mrzlo, 17 sa začal sňah púšťať, ale bolo ho veľa, toľko sňahu nepamätajú starí ľudja o Jozefe. Veľmej zme sa báli, že žita vikapú pod tím sňahom. Aj 21 bola tuhá zima celí den, tuho mrzlo a fúkal studený vietor. Ešte zme na sanjach vivážali hnoj. Toľko je sňahu, že sa zdá že už ani teplo nebude“.

1899: „8 a 9 mája bov celi den dáš, iba sa tak ljalo, voda celu dedinu zachitila. Aj 10 tak dáš cediv cez šeckú dolinu, lúke po cestu zaljalo, tak zme sa nazdali, že už potopa bude. Voda šecko zobrala čo bolo posjato a posadenvo. 5 augusta taká hrmavica bola, aj dáš išou tadou na Vátovce, že aj uderilo v Lipinách cez žatvu na Hlinicove hŕpke, že večer zhoreli. Od tich čjas stále pršalo, 20. zme aj mali zvážati jačmeň a ovos. Takú dlhú žatvu nepamätám.“

1900: „5. marca bola taká tuhá zima ako ani o Pavle, že som ledvo rano vidržav, keď som bov s hnojom na Uhliskách. Prví október bov pekní horúci, 3 a 4 boli takje horúčavi, že aj stromi kvitli po druhí raz v našej záhrade“.

Ukážky z gazdovských denníkov slovenských roľníkov z minulosti sú svedectvom o ich svedomitej a trpezlivej činnosti, ktorú popri ťažkej fyzickej práci zanechali pre budúce generácie.

Ján Jančovic