Dejiny Slovákov v Bíni - Prišli pred tristo rokmi
Pôvod a mená prvých osadníkov ● Slováci ešte aj roku 1880 tvorili 77,5 % obyvateľstva Bíne ● Slovenskí poddaní z Veľkohontianskej, Novohradskej a Zvolenskej stolice ● Čo prezrádza dokument z roku 1730? ● Kázali po slovenský ● V Bíni sa narodil náboženský spisovateľ Žigmund Paulíny Tóth (1750-1831).
Keďže sa blíži trojsté výročie (2014) príchodu Slovákov do Bíne (Bénye), obce ležiacej na juhovýchod od Budapešti, prostredníctvom priateľa Ladislava Revuczkého z Albertirše sme sa stretli v Bíni s miestnym farárom Zsoltom Budaym a tunajším učiteľom na dôchodku Michalom Stodolom, ktorých náš priateľ a sprievodca považuje za najpovolanejších, ktorí nám informáciami a dokumentmi pomohli zoznámiť sa so slovenskými začiatkami obce. Michal Stodola okrem toho, že sa zaoberá históriou rodnej obce, celkom slušne ovláda aj reč svojich predkov a tak viaceré informácie sme od neho dostali aj po slovenský. Jeho 
predkovia, po meči Stodolovci a praslici Líškovci, stáli od prvopočiatkov Bíne v jej predstavenstve.
Pôvod a mená prvých osadníkov
Podľa priezvisk zapísaných v urbárskych tabuľkách, slovenskí poddaní pochádzali - podobne ako v Alberti - z Veľkohontianskej, Novohradskej a Zvolenskej stolice a doteraz prevažujú. Keď v rokoch 1720 a 1723 župný súd v Lučenci riešil utečených poddaných z Novohradskej stolice, svedkovia z obce spomínaní v týchto zápisoch uviedli, že z jednotlivých novohradských dedín utiekli nasledovní slovenskí poddaní do Bíne: z Dolnej Strehovej to bol Juraj Struha, Peter Strehon, Michal Mišojech, Ján Braták, Juraj Šteuko, Ján Braxátor; z Hornej Strehovej Ján a Pavel Labát, Ján a Michal Jakubec, Pavel a Matej Beňo, Michal Kováč, Pavel Šedro; z Chrtian Ján a Štefan Bartoš, Michal Račko, Michal Ďurík, Martin Michal; z Ľuboriečky Ján Brindza; z Kalinova Andrej Okoš; z Uderinej Andrej Miťovský a Ján Polát a zo Slovenských Kľačian Michal Gašpar. To ešte neznamená, že všetky tieto priezviská sa v Bíni nachádzajú aj teraz. Z pravidla prví presídlenci do týchto končín putovali o pár rokov nižšie na Dolnú zem. Svedčia o tom utečenecké pomiestne priezviská Bíňan. 
Slobodne do Kovačice neskôr odišla rodina Jána Mladonického. V čase urbárskej regulácie (roky 1770-1772) sú Slováci vo veľkej prevahe a ešte aj pri sčítaní ľudu roku 1880 tvorili 77,5 % obyvateľstva Bíne. Podľa dobových súpisov Novohradskú stolicu do roku 1720 opustilo približne päť tisíc členov poddanských rodín.
Aj keď sa prví Slováci ako zbehovia objavujú vo viacerých novozaložených osadách na juhovýchode Peštianskej stolice už pred rokom 1720, rozhodujúce osídľovanie tohto po Osmanoch vyplieneného priestoru začalo v rámci zemepanských osídľovacích akcií o pár rokov neskôr. Jednotliví zemepáni si sem presťahovali alebo prostredníctvom impopulátorov povolali celé skupiny Slovákov zo severných stolíc Uhorska a uzatvárajú s nimi osadnícke 
zmluvy. Podľa Lexikónu z roku 1773 sa uvádzajú v Peštianskej stolici dva slovenské ostrovy. Menší na pravom brehu Dunaja a veľký, ktorý nazvali Kerepešským, ktorý sa tiahol od Kerepešu po Albertiršu a do neho patria aj na začiatku 18. storočia osídlené terajšie obce a mestá na juhovýchod od Budapešti - Demrov, Menďa, Peterka, Pilíš, Alberti, Irša a nami navštívená Bíňa. Aj keď do obce Bíňa prišli prví Slováci v roku 1712, osadnícka zmluva so zemepánom M. Fáym je z roku 1714. To znamená, že v roku 2014 si aj Bíňania pripomenú trojsté výročie príchodu Slovákov, založenie evanjelického cirkevného zboru a tým aj obce.
Susednú obec Tapiovský Svätý Martin (Tápiószentmárton) historici v súvislosti so slovenským osídlením nespomínajú, pritom bola osídlená na rovnakom základe ako uvedené. Pri našej návšteve tejto obce zachované dokumenty evanjelickej cirkvi a tunajšie priezviská však hovoria, že sem prišli Slováci o niekoľko rokov neskôr, avšak za podobných podmienok ako v tomto priestore všetky Slovákmi osídlené.
Tapiovský Svätý Martin bol dlho slovenský - Hľadanie stratených Slovákov:
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1/1077-tapiovsk-svat-martin-bol-dlho-slovensk
Čo prezrádza dokument z roku 1730?
Z protokolu a matriky cirkevného zboru z roku 1730, ktorí nám sprístupnili naši hostitelia, sa dozvedáme, že vo vedení obce a cirkvi boli Juraj Stodola - richtár, Matej Bér - starší kostolník, Michal Račko - mladší kostolník a členmi Juraj Štiglic, Ondrej Tout, Martin Boriš, Pavel Macháč, Ondrej Šimkovic a Juraj Pelionis. Prvý farár v matrike roku 1730 zapisoval priezviská: Kľačanský, Štefánik, Voliar, Plintovic, Šaranský, Pandanský, Pellinis, Mladinický, Rakita, Jelšavský, Račko, Boriš, Trpka, Juhás, Guľáš, Husák, Abrhám, Kostelný, Oravec, Paulíni, Boviak, Ganec, Vrbovský, Varga, Kraviar, Rosina, Herchl, Ujhely, Farkaš, Gorgiades, Bohuš, Adami, Ridek, Tesársky, Klenovský, Puškár, Bašta, Bardo, Križan, Štefanides, Vaječník, Tkáčik, Mešťan, Biely, Stodola, Prendl, Kováč, Drnko, Valentíni, 
Molitoris, Bartholomeides, Tot, Tišák, Meleg, Černaj, Horniak... V rokoch 1848-1849 rozšírenými priezviskami boli Benšo, Brindza, Černák, Duchenko, Husák, Lomen, Petrus, Salaj, Stodola a Vician. Teraz sa možno stretnúť s priezviskami Demeter, Gubík, Hargaš, Kalina, Klenovský, Lomen, Mladinický, Panďanský, Stodola, Svoreň, Šaranský, Šimon, Šinka, Šinkovic, Trpka, Viskok... Mala by existovať osadnícka zmluva z roku 1714 so zemepánom M. Fáym, kde by sa našli dôležité údaje o podmienkach osadenia.
Kázali po slovenský
V rokoch 1730-1767 bol prvým evanjelickým farárom Samuel Jakobei. Prvým učiteľom už v roku 1728 bol Ján Letkovic. Evanjelický kostol je z roku 1784 a má barokovú strechu. Pôsobenie ďalších farárov: 1797-1822 Daniel Reguly, 1822-1833 Karol Clementis, 1834-1838 Ján Michalko, 1837-1857 Mikuláš Vladár, 1865-1879 Peter Šimon, 1879-1887 Ondrej Riečanský, 1887-1923 Ľudovít Doležal. Všetci tu uvedení vykonávali bohoslužby po slovenský.
V Bíni sa roku 1750 narodil náboženský spisovateľ Žigmund Paulíny Tóth (1750 - 1831 Zem. Podhradie), ktorý bol farárom v novohradskom Legínde a Zemianskom Podhradí. Prispieval básňami do Tablicovej Poézie. Tlačou vydal Šlabikár pre deti. Jeho vnukom bol slovenský spisovateľ, novinár, stoličný komisár v Kečkeméte (1853-1860), podpredseda Matice slovenskej Viliam Paulíny-Tóth (1826 Senica - 1877 Martin). Text a foto: Ján Jančovic
