Tapiovský Svätý Martin bol dlho slovenský
Ján Jančovic: Hľadanie stratených Slovákov ● O tom, že sa tu dlho udržiaval slovenský život, dosvedčuje aj menoslov tu slúžiacich farárov a učiteľov. ● Úplne stratená obec?
Hľadanie stratených Slovákov
Doteraz nepreskúmanou obcou po rade idúcich Slovákmi o niečo neskôr osídlených osád, ktorú sme navštívili so sprostredkovateľskou pomocou Albertiršana Ladislava Revuczkého, je Tapiovský Svätý Martin (Tápiószentmárton). Nezmieňuje sa o nej ani jeden z doterajších historikov zaoberajúcich sa sťahovaním Slovákov v 18. a 19. storočí na Dolnú zem. Ako by sa 
táto, v minulosti Slovákmi početne osídlená obec, pre nich úplne stratila. Terajšia štyri tisícová obec leží neďaleko Slovákmi osídlenej Bíne, Pilíša a Albertirše. Prvých evanjelických Slovákov sem v rokoch 1760-1770 na svoje panstvo priviedli zo severných stolíc Uhorska zemepáni Blaškovic a Kubínyi. Na základe toho, že Kubínyi mal pôvod v Dolnom Kubíne, domáci historici predpokladajú, že prví prisťahovalci, ktorí prišli na jeho majetky, pochádzali práve stadiaľ. Ide údajne o priezviská Cervan, Brindza, Balaška a Fleško. Terajší evanjelický farár Csaba Kuštra mi ochotne poskytol najstaršie cirkevné protokoly k štúdiu a prezradil mi, že sa o uvedených menách na dolnokubínskom cintoríne bol presvedčiť starosta Tapiovského Svätého Martina. Z preštudovaných najstarších evanjelických protokolov a prvej matriky sa dozvedáme, že medzi prvými niekoľkí mohli byť z Dolného Kubína a Oravy, ale priezviská v matrike narodených, sobášených a zomrelých z rokov 1783-1785, ktorú začal viesť prvý farár Ondrej Paraska, že osídlenci pochádzali z viacerých slovenských stolíc a neskôr aj zo susedných obcí, v ktorých sa usadili o niečo skôr.
Najčastejšie priezviská
Sú nimi: Pecník, Kunovský, Uhrinkovič, Kováč, Cerovský, Cerovan, Suchánsky, Bartoš, Krnáč, Koren, Myjavaj a Myjavec, Valko, Slaninka, Pucovský, Kalina, Filip, Šimkovič, Jančovič, Klement, Buľovský, Mravík, Kalmár, Novák, Holečka, Feješ, Hoksa, Benkovič, Králik, Farkaš, Mokrý, Gábor, Varga, Lakatoš, Gábor, Fazekaš, Meleg, Horčan, Kiňo, Sutoris, Krišan (Križan), Zolnaj, Slezák, Mojses, Vician, Hrčka, Uhrin, Stik. Neskôr v matrike nachádzame nové priezviská, napríklad roku 1786 Fabian, Maloch, Hrnčár, Lešťár, Badinský, Mrázik, Barco, Bednár, Pleško, Mihók, Buben, Macák, Smrtník, Sokolaj, Mesároš, Petko, Čepeľa, roku 1797 Strieborný, Falťan, Svoboda, Bohunka, Záhorský, Dobrovský, Pálik, Michnaj, Debnár, Abrahám, Botz, Ševtz, Šikula, Kršuth, Kulík, Petrík. V matrike 
narodených detí farár ich otca uvádza podľa stavu nobilis, domiliciatus, inquilinus, libertinus, migrationis, opilis (pastier)..., roku 1800 sa v matrike stretávame s priezviskami Trnka, Hudec, Slavka, Hronec, Ševčík, Adami, Koška, Kockáš, Maglódy, Revický, Zombory, Kolár, roku 1821 Stehlík, Bobáľ, Plachý, Petrovič, Dinka, Valkár, Sebenský... Medzi slovenskými sú nemecké a maďarské priezviská (Medve, Szilási, Rákóczi, Horváth, Kiss) v matrike zriedkavosťou. Z uvedených priezvisk sa dá usúdiť, že osadník Cerovan, Cerovský, Suchánsky, Badínsky pochádza z 
Hontianskej stolice, Zolnaj zo Zvolenskej stolice, Pucovský z Oravskej stolice, Kunovec, Myjavaj, Myjavec z Nitrianskej stolice... Uvádzam jeden z prvých zápisov v matrike sobášených, kde je záznam o prvom učiteľovi Pavlovi Jančovicovi, ktorý roku 1782 prišiel medzi svojich krajanov z Banskej Štiavnice a pred nástupom prvého riadneho farára bol aj levitom. Zo zápisu vyplýva, že sa 30. júna 1784 tu oženil a za manželku si zvolil Annu, dcéru Michala Herchla. Svedkami pri sobáši boli Ján Nagy a Anna Šeböková.
Pôsobenie farárov a učiteľov
O tom, že sa tu dlho udržiaval slovenský život, vrátanie používania rodného jazyka, dosvedčuje aj 
menoslov tu slúžiacich farárov a učiteľov. Terajší miestny farár Csaba Kuštra z naštudovaných prameňov zistil, že to bolo do samého konca 19. storočia. Farármi v rokoch 1783-1785 Ondrej Paraska, 1785-1790 Lukáš Pokorný, 1792-1795 Štefan Kološvári, 1795-1805 Michal Greguš, 1805-1810 Samuel Benko, 1811-1820 Dr. Karol Molnár, 1820-1823 Štefan Mikolay, 1823-1833 Ondrej Polónyi, 1840-1844 Andrej Gallé, 1844-1855 Michal Elefant, 1855-1890 Adolf Láng, 1890-1893 Edmund Kemény, 1893-1896 Alexander Raffay, 1896-1926 Ján Trnik /Terényi/, 1928-1959 Vojtech Pál, 1959-1961 Michal Pribelsky, 1961-1984 Štefan Pethő, 1984-1994 Július Brebovszky, 1995- Csaba Kuštra. Učitelia v rokoch 1782-1795 Pavol Jančovic, 1795-1820 Samuel Brocken, 1800-1801 - pomocný učiteľ Pavol Michalko, 1820-1822 Ján Bierbrunner, 1822-1829 Peter Kebelei, 1830-1843 Pavol Takáč, 1843-1845 Karol Hečer, 1846-1848 Ján Albertinyi, 1848-1851 Karol Hankuš, 1852-1873 Štefan Brocken, 1873-1880 Ľudovít Takáč, 1880-1900 Július Hankuš, 1900-1914 Ján Toldi, 1919-1947 Pavol Fecske, 1947-1948 Karol Pilz.
Viac svetla do príchodu, podmienok a usadenia sa poddaných zo severných stolíc Uhorska sa nachádza v osadníckej zmluve uzavretej so zemepánom, ktorá objasní mená zástupcov Slovákov, ktorí zmluvu podpisovali - ich povinnosti, najmä ich platby za užívanie pozemkov, v prvých rokoch oslobodenie od platenia daní a, samozrejme, aj menovité záruky zemepána. V blízkosti Tapiovského Svätého Martina v menšom počte Slováci bývali aj v Káve, Tápiobičke, Tápiosele a Farnoši. Žiaľ, výskumom takto stratených Slovákov sa ani v minulosti nikto nezaoberal a ani teraz sa tým nikto nezaoberá.
