Duchovne a hmotne povzniesol Slovákov
Neúnavný národovec a publicista Romuald Zaymus svoj talent v publicistike využíval na ľudovýchovnú, národno-buditeľskú a hospodársko-osvetovú činnosť. ● Patril medzi spoluzakladateľov Matice slovenskej. ● Jeho obdivovateľmi a objednávateľmi rôznych osív a sadív boli aj Slováci na Dolnej zemi.
V roku 2012 sme si pripomenuli 110. výročie smrti neúnavného národného a ľudovýchovného pracovníka a tiež redaktora a publicistu Romualda Zaymusa (7. 2. 1828 - 19. 7. 1902), rodáka z Rajca. Pochádzal s viacpočetnej, národne uvedomelej remeselnícko-roľníckej rodiny. Mal tri sestry a troch bratov, z ktorých Vincent bol pedagógom a filológom a Cyril Gabriel národný pracovník, pedagóg, spisovateľ a prekladateľ. Romuald bol z nich najstarší a po vychodení ľudovej školy v Rajci študoval na gymnáziu vo Vacove, Kremnici a Budíne. Roku 1845 začal v nitrianskom kňazskom seminári (vtedy semeništi) študovať katolícku teológiu a tam bol tiež v roku 1850 vysvätený za kňaza. Už ako chovanec kňazského seminára prejavoval lásku k prírode, a to najmä poľnému hospodárstvu a ovocinárstvu. Dychtivo čítal Lichardové spisy a kalendáre. Už v roku 1846 ho ako mladého klerika nachádzame medzi zakladajúcimi odberateľmi Lichardovej Domovej pokladnice.
Ako začínajúci kaplán vykonával prvé pokusy s očkovaním stromov a tak pokračoval všade kde kaplánoval: Močenku, Košeci, Lednici, Beluši, Vysokej, Turzovke, Ilave a nakoniec roku 1863 natrvalo zakotvil ako rímsko-katolícky farár v Bytčici. Keď prišiel do Bytčice jeho prvou snahou bolo založiť ovocnú škôlku. Na predchádzajúcich pôsobiskách všade štepil ovocné stromy, zakladal záhrady a tak zanechal za sebou stovky vysadených a zaštepených 
stromov. Svoje prvotné skúsenosti dokonale zúročil aj na neúrodnej pôde a drsnom žilinskom podnebí. Prvú škôlku, ktorá tam nebola chránená, približne v množstve tritisíc podpníkov, mu zničili zajace. To ho neodradilo, škôlku ohradil a úspešne pokračoval vo svojom snažení. Okrem škôlky a záhrady aj okolie kostola vysadil ovocnými stromami, viničom a kvetinami. Jeho snahou však bolo poskytnúť ľuďom poučenie v oblasti poľnohospodárstva, kde on sám dosahoval vynikajúce výsledky. Za účelom pomôcť roľníkom príkladným hospodárením našiel pochopenie aj u biskupa, ktorý mu za päť tisíc zlatých zakúpil pod farskou záhradou cirkevnú zem, kde mal možnosť pokusne hospodáriť a pestovať obilniny, strukoviny, okopaniny, zeleninu a ostatné plodiny, z ktorých osivá a sadenice rozširoval po celej krajine. Dnes by sme mohli povedať, že Zaymusova záhrada, sad a polia boli vtedy akousi poľnohospodárskou výskumnou a šľachtiteľskou stanicou. Na svojej pokusnej základni skúšal jednotlivé odrody obilnín, zemiakov, strukovín a z nich najmä bôbu, ďalej kapusty, tekvíc a tieto ďalej za prijateľné ceny posielal na požiadanie po celej krajine. Týmto chcel dosiahnuť ich rozšírenie a racionálne využitie medzi slovenskými roľníkmi. Jeho obdivovateľmi a objednávateľmi rôznych osív a sadív boli aj Slováci na Dolnej zemi.
Pozornosť venoval aj včelárstvu, rybárstvu a chovu dobytka. Zvýšenú úrodu obilia a zemiakov odporúčal roľníkom využívať v živočíšnej výrobe. Za týmto účelom založil spolok na odchov odstavčiat ošípaných poland - čínskeho plemena, ktoré sa mu osvedčilo ako prijateľné pre podmienky prihorských krajov. A čo je pre kraj, v ktorom pôsobil zaujímavé? To, že sa mu v tom čase darilo pestovať aj hrozno.
Svoje vedomosti a skúsenosti z poľnohospodárstva, ovocinárstva, vinohradníctva i hydinárstva publikoval už od roku 1864, teda od začiatku vychádzania Lichardovho Obzoru. Postupne sa stal najbližším spolupracovníkom Daniela Licharda a tak nebolo náhodou, že po jeho smrti sa Romuald Zaymus stal v rokoch 1883-1886 zodpovedným redaktorom a vydavateľom časopisu Obzor. Tento neúnavný národovec a publicista aj po ukončení Lichardom v Skalici založeného Obzoru neostal bokom ani neskôr, keď Karol Salva v Ružomberku pokračoval vo vydávaní časopisu s rovnomenným názvom. Romuald Zaymus svojimi odbornými príspevkami a radami naďalej v tomto mesačníku prispieval k povzneseniu slovenského roľníckeho ľudu. Keď som uviedol, že úspešne v Bytčici pestoval aj hrozno, tak napríklad v Obzore v čísle 12 z decembra 1889 reaguje na článok čitateľa, ktorý pochybuje o úspešnom pestovaní hrozna v pridomových záhradách v podtatranských krajoch. Na to mu R. Zaymus okrem iného odpovedá: - Hrozno pestujem už 26 rokov a domnievam sa, že môžem bezpečne so svojimi skúsenosťami predstúpiť pred verejnosť. Bývam v Bytčici, dedine Hornotrenčianskej, hodinu pešej cesty od Žiliny, teda v kraji studenom. Mám viničné korene modrej odrody, 25 rokov starý koreň odrody nazývaná Jakubská skorá, a to vysadený pri kostolnom múre, ale aj vo voľnom priestranstve, ďalej bielu odrodu „Malingre precose“, tiež rovnako vysadenú. Všetkých koreňov obidvoch odrôd mám dovedna 150 a všetky rodia. - Ďalej podrobne opisuje spôsob ich výsadby, polohu, ošetrovanie a uvádza tiež, že ešte vysadí výhodnú najvčasnejšiu odrodu „Madelaine Angevine“ a v odpovedi pokračuje: - A teraz mi už prichádza pustiť sa do zápasu s ct. p. R. Keby som ho mal na blízku, počastoval by som ho bytčickým burčiakom a podal by som ratoliesku hrozna z nádoby naplnenej vodou, aby sa presvedčil, že v Hornom Trenčiansku „pestovanie viniča neukazuje sa byť prácou zmarenou“. Kto videl lanskú a tohoročnú úrodu na 
mojich viničných koreňoch, obdivoval ju.
Autor článku J. Buday v aprílovom čísle Obzoru z roku 1901, v ktorom pripomína 50-ročné kňazské pôsobenie R. Zaymusa ešte o víne dodáva: - Okrem toho vyrába z ináč neúžitočne zdajúceho sa ovocia čučoriedok a brusníc chutné vínko. To má zase tú výhodu, že ľud si privyká k tomuto a tak zanecháva zdraviu škodlivé a ducha ničiace pitie pálenky. Zaymusovu zásada je: Ak chceme ľud odvyknúť od pitia pálenky, musíme mu dať zdravšiu náhradu. A má pravdu... - Nakoniec tento národovec bol známym bojovníkom proti pitiu alkoholu a zakladal spolky miernosti.
Všestranne vyťažený Romuald Zaymus popritom, že si svedomito vykonával svoje kňazské povinnosti a zaoberal sa pestovaním a šľachtením plodín a ovocia, z plných svojich fyzických a tvorivých síl rovnako sa aktívne podieľal na slovenskom národno-emancipačnom pohybe. V roku 1852 hlasoval za vydávanie časopisu Cyril a Method v štúrovej spisovnej slovenčine a vyslovil sa aj za jej hattalovsko-hodžovskú reformu. V roku 1861 organizoval finančnú zbierku na pomník Ľ. Štúra a J. Slotu a o dva roky neskôr patril medzi spoluzakladateľov Matice slovenskej, ktorej sa stal jednateľom za Trenčiansku stolicu. Vykonával zbierky na Dom Matice slovenskej a od roku 1866 sa stal členom Prírodopisno-geologického odboru MS. Bol tiež jedným so spoluzakladateľov a stálym podporovateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom. Patril medzi prvých aktivistov Slovenskej národnej strany a z týchto dôvodov uhorskými orgánmi prenasledovaný za národno-buditeľskú činnosť a v roku 1875 aj uväznený. O desať rokov neskôr sa stal členom Spolku Sv. Vojtecha a jeho jednateľom za Žilinský okres. V ďalšom období, v rokoch 1895-902 bol zvolený za podpredsedu Slovenskej muzeálnej spoločnosti.
Jeho prenasledovanie pokračovalo naďalej a napríklad roku 1895 bol v Budapešti súdený, aj keď ho uznali za nevinného, naďalej čelil súdnym procesom. Autor už citovaného článku J. Buday o tom napísal: - Pre svoje národné presvedčenie musel skúsiť od vrchnosti mnohé trpké prenasledovania, a to žiaľ aj zo strany cirkevnej vrchnosti. Keď si ho kňazstvo žilinského dekanátu dvakrát žiadalo za dekana, vtedy cirkevná vrchnosť vraj z politických dôvodov ich žiadosti nemohla vyhovieť. Všetky tieto trpké skúsenosti, keď bol stíhaný i pravotami, neodvrátili ho od poznanej cesty pravdy. On si nežiada bohatstvo, ani svetskej slávy, má len jedno želanie - duševne i hmotne povzniesť slovenský ľud.
Romuald Zaymus svoj talent v publicistike využíval na ľudovýchovnú, národno-buditeľskú a hospodársko-osvetovú činnosť. V druhej polovici 19. storočia patril medzi najvýznamnejších propagátorov a priekopníkov racionálneho spôsobu hospodárenia slovenských roľníkov. Rozhodujúcu časť jeho publicistickej a redaktorskej činnosti tvorili články z poľnohospodárstva a v Obzore aj z rozvoja priemyslu, podnikania a domáceho rodinného života. Ako spolupracovník a neskôr redaktor a vydavateľ Obzoru kládol dôraz na zakladanie hospodárskych spolkov a vzájomných pokladníc ako foriem ľudového peňažníctva. Od začiatku bol publikačne činný a okrem Obzoru prispieval do časopisov Cyril a Method, Priateľ školy a literatúry, Sokol, Národné noviny, Kresťan, Ľudové noviny... Romuald Zaymus zomrel 19. 7. 1902 v Bytčici a pre slovenský národ zanechal dielo neoceniteľnej hodnoty.