Slovenské Mŕtve more ako zlatá sliepka
Na južných výbežkoch Pohronskej pahorkatiny v PodhájskejObec Podhájska, jedna z najstarších obcí ležiacich na južných výbežkoch Pohronskej pahorkatiny, je písomne doložená už na konci 11. storočia. V hustom lese nad obcou stojí opustený kláštor, ktorý pôvodne patril Paulínom, neskôr bol zasvätený ku cti Panny Márie, odvtedy nesie názov Mariánska Čeľaď. Hoci sa zachovali už len jeho ruiny, turistami a rekreantmi je priestor okolo neho často vyhľadávaným miestom. Obec územne patrí do okresu Nové Zámky a vedie cez ňu železničná trať Šurany - Levice.
Podhájska v ostatnom čase najväčšiu pozornosť na Slovensku a v zahraničí upútala svojim termálnym kúpaliskom. Horúca minerálna voda, dosahujúca v hĺbke 1900 m až 83 °C, tu bola objavená v roku 1973, obsahuje v jednom litri 6,7 q katiónov a 11 q aniónov. Svojim zložením sa vyrovná kvalite Mŕtveho mora a je jedinečná svojho druhu v celej Európe. Moderný areál kúpaliska dlhšie známy zázračnou minerálnou vodou a svojim vybavením poskytuje oddych a rekreáciu v zimnom a letnom období a okrem Slovákov je čoraz viac vyhľadávaný hosťami zo zahraničia. Pred tohoročnou hlavnou sezónou novinári z regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov zavítali do Podhájskej a požiadali riaditeľa Termálneho kúpaliska Podhájska Ing. Jozefa Barcaja o informácie o minulosti, prítomnosti a budúcnosti tohto rozvíjajúceho strediska oddychu a rekreácie.
Začiatky objavenia tunajšieho zdroja geotermálnej energie sú spojené s vykurovaním skleníkov poľnohospodárskej spoločnosti. Ich prevádzkovateľmi boli postupne viaceré subjekty. Na mieste terajšieho moderného areálu bol na začiatku vybudovaný bazén s termálnou vodou a postupne aj ďalšie bazény so studenou vodou. Pred pätnástimi rokmi 
tu zostal zanedbaný areál - obrazne povedané - bez ladu a skladu s veľkou (10 miliónov Sk) zadlženosťou a prevzala ho obec. Vtedy práve nastúpil Jozef Barcaj na čelo obecnej eseročky a pod jeho taktovkou úspešne napreduje. Na začiatku mali 15 zamestnancov, dnes ich majú 50. Keď sa odrazili od dna, všetko riešili zo svojich obecných zdrojov. Z vidieckeho kúpaliska postupne a svojpomocne vybudovali sto lôžkový hotel, bungalovy, autokemping, reštauráciu Jazmín, občerstvenie Jantár, bufety rýchleho občerstvenia a tridsať predajných stánkov v Zlatej uličke. Pre rekreáciu slúži 9 bazénov a vodné atrakcie. Dokončili nové wellness centrum Aquamarín, pri ktorom vychádzali z potrieb návštevníkov, aj z toho dôvodu ho zákazníci prijali veľmi dobre. Aj cez zimné obdobie ho denne navštívi 300 - 400 ľudí. V letných mesiacoch navštívi kúpalisko počas víkendu až päť tisíc ľudí. Kým pred 15 rokmi bola ročná návštevnosť 70 tisíc, teraz je to ročne až 
570 tisíc návštevníkov. Najviac návštevníkov prichádza z Česka, ktorí tvoria až 40 % celkovej návštevnosti. Nechýbajú ani rekreanti z Maďarska, Rakúska a Poľska. Na Slovensku vyššiu celkovú návštevnosť má len Tatralandia a Veľký Meder. Celé zariadenie má svojho ducha, kde prevládajú dobré vzťahy a prístup k zákazníkom. V porovnaní s inými rovnako vybavenými zariadeniami aj ceny sú dostupné. Tunajšia termálna voda pomáha ľuďom, ktorí majú problémy s prieduškami, dýchacími cestami, lieči dnu, doliečuje zlomeniny, zmierňuje reumatické bolesti, cievne a kĺbové ochorenia, bolesti chrbtice, kožné ochorenia...
Riaditeľ Jozef Barcaj načrtol aj víziu do budúcnosti. Už tento rok v rámci rekreačných aktivít vybudujú vodný park s rôznymi adrenalínovými kĺzačkami, športové ihrisko pre päť druhov športov a detské kútiky a preinvestovať spolu 1,5 milióna EUR. Na ďalší rok v rámci rekreačných zariadení to má byť zavedenie jednodňových kúpeľov na celkovú regeneráciu, ako obdoba kúpeľných zariadení (liečba kožných ochorení, inhalácia, pohybové ústrojenstvo...), čiže také procedúry, čo ľudom zdravotne pomôžu. Úpravy sa dočká aj vonkajší priestor pred kúpaliskom. Úpravu okolia spravidla riešia vlastnými silami. Chodia a porovnávajú po podobných zariadeniach doma a v zahraničí otvorenými očami a v cene a v kvalite poskytovaných služieb obstoja aj s najsilnejšími. Návštevníci si chvália aj celkový poriadok a prístup k nim, čo podľa nich v inom zariadení nevidia. V Podhájskej majú svoj potenciál a neraz už odolali aj tlaku finančných skupín. Na to má Jozef Barcaj prirovnanie, že „zlatá sliepka sa nepredáva“.
