Naša prvá obeť a pozitívny príklad školy v Alkári
Revolučný švung zákonodarnej a výkonnej moci centralizuje školstvo ● Naša prvá obeť: výučba slovenčiny vo Veľkom Bánhedeši zanikne ● Ak miestne národnostné samosprávy nedostanú doplňujúcu štátnu podporu, pôjde o otvorenú diskrimináciu ● Školu v Alkári bude prevádzkovať slovenská samospráva
Koncentrovať a centralizovať - Verejné školstvo sa mení od základov
V uplynulých viac než dvoch desaťročiach zakladateľmi a prevádzkovateľmi základných škôl v Maďarsku - vrátane tých našich tzv. slovenských, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet týždenne v štyroch hodinách - boli zásadne obecné či mestské samosprávy. Ich povinné úlohy boli presne určené právnymi predpismi a finančne pokryté zo štátneho rozpočtu - spočiatku viac, potom viac-menej a napokon radšej menej ako viac... Miestnym zastupiteľstvám normatívna štátna 
podpora (v prípade našich „slovenských škôl“ spolu so špeciálnou národnostnou kvótou) z roka na rok menej stačila na pokrytie svojich výdavkov na udržiavanie škôl. No a čoraz ťažšie nachádzali vo svojich rozpočtoch položky, ktoré by sa dali preorientovať pre školy, na ktoré teda chceli-nechceli, museli poriadne doplácať. Pravda, „iba“ finančne, veď z morálneho hľadiska čo môže byť dôležitejšie pre volených zástupcov danej lokality než starostlivosť o svoju školskú mládež. Nehovoriac o tom, že povedzme v prípade menších obcí s ubúdajúcim obyvateľstvom práve udržanie materskej a základnej školy - popri samotnom obecnom úrade neraz ako poslednej svojej fungujúcej inštitúcie - musí byť naozaj tou najdôležitejšou úlohou. Logickým a možno až príliš jednoduchým riešením tohto stavu mohlo byť výrazné zvýšenie štátnych financií na prevádzkovanie škôl v rámci daného, decentralizovaného samosprávneho systému. Aktuálna politika to však myslela inak a veľmi jej to ani nemôžeme zazlievať, keďže aj takáto argumentácia má svoju logiku: ak raz ide o štátne peniaze (akože naše spoločné, teda zdroje daňových poplatníkov), navyše zabezpečenie povinnej školskej dochádzky je úlohou štátu, nech to všetko má v rukách štát.
Niet sa teda čo čudovať, že dvojtretinové víťazstvo súčasnej maďarskej politickej elity a revolučný švung zákonodarnej a výkonnej moci s netajeným cieľom koncentrovania a centralizácie popri celom rade iných dôležitých oblastí nášho života zákonito mení od základov aj verejné školstvo. O niektorých dôležitých detailoch a vykonávacích predpisoch nového školského zákona sa síce ešte diskutuje, isté však už je, že s platnosťou od 1. januára 2013 všetky školy udržiavané lokalitnými samosprávami takpovediac automaticky prevezme štát. Pravda, s výnimkami (o ktorých sa ešte zmienime), navyše nie so všetkým, čo s tým súvisí, lebo napríklad starostlivosť o školské budovy naďalej zostáva na pleciach miestnych zastupiteľstiev. Štát bude garantovať a ústredne riadiť platy pedagógov, menovať riaditeľov a starať sa o celkovú obsahovú stránku výučby vrátane jednotných učebníc. Vraj dobrou správou pre učiteľov je, že ich mzdy nebudú nijako ohrozované, dokonca bude vytvorený údajne spravodlivý a jednoliaty model a systém na finančné pokrytie a odmeňovanie celoživotnej dráhy pedagógov - pravda, za predpokladu prísnejšej štátnej kontroly a absolvovania povinných doškoľovaní.
Česť výnimkám! - A miestne národnostné samosprávy prečo nie?
Vráťme sa ale na chvíľu k tým naznačeným výnimkám, už aj preto, lebo práve tie by mohli byť rozhodujúce aj pre budúcnosť našich škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina. Teda štát môže a nemusí automaticky prebrať prevádzkovanie danej školy, keďže v zmysle právnych predpisov jej udržiavateľom - prevádzkovateľom sa môže stať aj cirkev, nadácia alebo národnostná samospráva. V takomto prípade prevádzkovateľ školy ročne dostáva doplňujúcu štátnu podporu, výška ktorej aktuálne činí 230 tisíc forintov na jedného žiaka. Samozrejme, vzťahuje sa to aj na tie naše oficiálne slovenské národnostné, v skutočnosti skôr dvojjazyčné slovensko-maďarské školy, ktoré v uplynulom období už prevzala Celoštátna slovenská samospráva (Sarvaš, Békešská Čaba a Nové Mesto pod Šiatrom). Nemalým problémom je, že zákonodarcovia zatiaľ akosi zabudli zaradiť do tejto zvýhodnenej skupiny miestne a teritoriálne /župné/ národnostné samosprávy, ktoré inak tiež majú právo preberať alebo zakladať školy. Momentálne je to vraj „vyriešené“, miestne národnostné samosprávy o prevzatí prevádzky školy majú podpísať dohodu s obecnou či 
mestskou samosprávou a spomínanú doplňujúcu podporu síce zabezpečí štátny rozpočet, ale takým spôsobom, že táto suma bude stiahnutá práve z rozpočtu tzv. väčšinovej samosprávy. Financie navyše to teda pre danú lokalitu neznamená, nečudo, že takáto možnosť zainteresovaných veľmi ani neláka. Viac než zaujímavou, z hľadiska ďalšej výučby národnostných jazykov až osudnou môže byť odpoveď na otázku, ako sa to rieši od 1. januára 2013. Výučba bude povinnou úlohou štátu, tým pádom spomínanú doplňujúcu podporu aj pre tieto subjekty, teda pre miestne národnostné samosprávy by mal zabezpečiť štát. Ak by sa to tak nestalo, podľa nás by tým bol nielenže narušený princíp rovnakých šancí, ale spáchala by sa obrovská krivda, išlo by o otvorenú, ničím neospravedlniteľnú diskrimináciu.
Zánik vo Veľkom Bánhedeši so súhlasom slovenskej samosprávy
Z hľadiska slovenskej výučby prvou obeťou nových poriadkov v maďarskom verejnom školstve je základná škola vo Veľkom Bánhedeši. Ide o obec v južnej časti Békešskej župy, ktorá práve pred rokom bola hostiteľkou najväčšieho sviatku našej Slovače Dňa Slovákov v Maďarsku. Inštitúciu od obecnej samosprávy so súhlasom zboru miestnych slovenských poslancov preberá Katolícka základná škola Svätého Dominika Savio so sídlom v Békešskej Čabe - s tým, že štyri hodiny slovenčiny v rozvrhu hodín nahradí fakultatívna výučba jazyka formou záujmového krúžku. Správa by nás mohla už aj sama osebe šokovať, nemenej pochopiteľný v celej záležitosti však je postoj miestnej slovenskej samosprávy, ktorá v zmysle národnostného zákona mohla využiť svoje právo NEsúhlasu. Nestalo sa. Údajne sa nechce konfrontovať a vynaložiť sa útokom za zmarenie „uspokojivého riešenia“ ďalšieho osudu školy. Takto ale aj sama kope onú symbolickú jamu, žiaľ, nielen pre seba.
Aj takto sa dá...
Základnú školu v Alkári bude prevádzkovať miestna slovenská samospráva
Podľa našich informácií v kruhu Slovákov v Maďarsku jediná miestna slovenská samospráva, ktorá napriek spomínaným problémom a neistej budúcnosti financovania sa rozhodla prevziať školu, sa nachádza v pohorí Matra (v Hevešskej župe). Portál oslovma.hu sa od predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Alkári (Mátraszentimre) Judity Kasalovej Szabadovej dozvedel, že svoj nárok s patričnou dokumentáciou, teda s dohodami, návrhom zakladajúcej listiny a odborným posudkom včas odovzdali na župný úrad vlády. Ak bude všetko v poriadku, čoskoro dostanú povolenie k rozbehnutiu činnosti materskej a základnej školy s novým prevádzkovateľom. Našťastie, snahy slovenskej samosprávy v Alkári maximálne podporovali ako poslanci obecnej samosprávy, tak aj rodičia a pedagógovia. Totiž vzhľadom na pomerne nízky počet žiakov - celkovo ide o 15 škôlkárov a 35 žiakov 1. až 8. triedy základnej školy - hrozilo, že v Alkári zostane iba výučba v nižších ročníkoch, čo by zároveň ohrozovalo aj vyučovanie slovenčiny. Dohodu o odovzdaní práv udržiavateľa Hornomatranskej základnej a materskej školy Ladislava Zakupského podpísali 31. mája 2012 v mene Samosprávy obce Alkár starosta Ondrej Stuller a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Judita Kasalová Szabadová. V zmysle zmluvy zbor slovenských poslancov preberá inštitúciu s platnosťou od 31. augusta 2012. Pozitívny príklad školy v Alkári nás nesmierne teší, môže byť povzbudením aj pre ďalších, ktorí zatiaľ snáď ani veriť nechcú, že aj takto sa dá...
