Dobrovoľníctvo v aktivitách zahraničných Slovákov
Ak sa človek rozhodne k dobrovoľníckej práci, tak skôr alebo neskôr chce byť súčasťou rozhodovacieho procesu vo veciach, ktoré sa týkajú jeho práce. Nie je to len o tom, že máme radi Slovensko, alebo slovenskú kultúru a obetujeme jej v zahraničí zdravie, život, čas a rodinu. Naopak. Každý dobrovoľník má ambície...
Prevažná väčšina slovenských komunitných organizácií v zahraničí funguje na báze dobrovoľnej práce a spolupráce ľudí s rôznym spoločenským pozadím. Motivácia činnosti organizácie a jej členov je rôzna. V mnohých prípadoch ľudí združuje určitý obranný reflex, ktorým reagujú na tlaky okolia a doslova bránia prežitie kultúry, jazyka a prepojenia zo Slovenskom. Rovnako častým je aj motív združovania za účelom podpory a výmeny informácií, kedy organizácia slúži ako platforma na stretávanie sa a komunikáciu. Nechcem vyprodukovať žiadne akademické zamyslenie, ale rád by som dal impulz na realistické zamyslenie desiatkam a možno aj stovkám vedúcich rôznych komunitných projektov po celom svete, ktorý využívajú a riadia prácu dobrovoľníkov a možno aj sami sú dobrovoľníkmi.
V každom prípade sa slovenské komunitné organizácie vo svete nezaobídu bez práce dobrovoľníkov, ktorí bezplatne a vo svojom voľnom čase prispievajú svojou prácou k činnosti organizácie. Dobrovoľnícka práca a práca s dobrovoľníkmi prinášajú mnohé problémy, ktorých nepodchytenie môže mať vážny dopad na činnosť organizácie. Dobrovoľníci sú ľudským kapitálom každej neziskovej organizácie a práca s nimi si vyžaduje pochopenie základných princípov dobrovoľníctva.
Všeobecná deklarácia dobrovoľníctva uvádza, že dobrovoľníctvo:
- je založené na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí,
- je formou podpory aktívnej občianskej účasti a záujmu o rozvoj komunity,
- má formu skupinovej aktivity väčšinou v rámci určitej organizácií,
- zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje ľudskú solidaritu,
- poskytuje odpovede na dôležité sociálne výzvy a prispieva k vytvoreniu lepšieho a pokojnejšieho sveta.
Všetci vedúci činitelia a organizátori života slovenskej diaspóry by sa mali na slovenských dobrovoľníkov z celého sveta dívať cez tieto hodnoty. Mali by pochopiť motívy toho, prečo pre ich materské organizácie dobrovoľníci pracujú a neoceňovať prvoplánovo ich obete, ale ich občiansku zrelosť a chuť realizovať sa na vylepšení niečoho, čo možno ani nemá priamy benefit pre nich samotných. Dobrovoľnícka práca má priamy dopad nielen na stav organizácie, pre ktorú pracujú, ale aj priamy dopad na spoločnosť a štát. V organizáciách pomáhajú s administratívnou prácou, organizovaním rôznych podujatí, ale aj so zabezpečovaním financií. Ich bezplatná práca pomáha materským organizáciám s relokáciou finančných prostriedkov na iné účely. Dobrovoľníci sú kapitálom, s ktorým treba nakladať ako s vozom zlata.
Skúsme sa teraz pozrieť na dobrovoľníctvo zo strany dobrovoľníka. Aká je jeho motivácia. Hovoria o tom mnohé teórie, ale osobne považujem za najvýstižnejšiu tú, ktorá hovorí, že dobrovoľníka motivuje prostredie, ktoré podporuje jeho sebaúctu. A ľudia s vysokou sebaúctou sú ľudia, ktorí dokonale a harmonicky napĺňajú tri základné potreby: potrebu spolupatričnosti, potrebu jedinečnosti a potrebu moci. Dobrovoľníci sú v mnohých organizáciách videní ako nejaké postavy z krajiny tieňov, ktorým treba povedať, čo majú robiť, naliať do nich kávu, dať im Horalku a poďakovať sa im. V princípe si dovoľujem tvrdiť, že ak sa človek rozhodne k dobrovoľníckej práci, tak skôr alebo neskôr chce byť súčasťou rozhodovacieho procesu vo veciach, ktoré sa týkajú jeho práce. Nie je to len o tom, že máme radi Slovensko, alebo slovenskú kultúru a obetujeme jej v zahraničí zdravie, život, čas a rodinu. Naopak. Každý dobrovoľník má ambície. Profil a vedenie organizácie by mu mali umožniť ich realizovať.
Toľko moje krátke zamyslenie nad dobrovoľníkmi a ich prácou. Dúfam, že tento krátky príspevok sa ocitne na nástenkách krajanských organizácií po celom svete, kde si ľudia uvedomia, že aj ich dobrovoľnícka práca má určité zákonitosti, ktorých nerešpektovanie vedie ku konfliktom a rozpadom mnohých úspešných organizácií a projektov.