Kovačické insitné umenie v Lučenci
Novohradské korene banátskych Slovákov
Prví Slováci usadení od konca 18. storočia v Banáte pochádzali prevažne z Novohradskej stolice. Od začiatku svojho prisťahovania na túto bývalú pohraničnú marku uhorského kráľovstva, ktorá bola pod správou Vojenskej hranice, mali vždy pri sebe svojho farára a 
učiteľa. Prví evanjelici sa do týchto končín Uhorska mohli sťahovať iba po prijatí Tolerančného patentu Jozefom II. (1781). Po živelnom odchode od roku 1783 evanjelikov z Novohradu z poverenia superintendenta a potom aj ako impopulátor zemepána, zmluvne pomáhal osádzať pôtorský evanjelický farár a školský dekan Matej Baráni, ktorý sa po 16. rokoch pôsobenia v Pôtri s prvými osadníkmi do Banátu odsťahoval. Vďaka duchovnej podpore učiteľov a farárov nielenže tu Slováci vydržali a prežili, ale zachovali si doteraz to najvzácnejšie: reč a kultúru svojich slovenských predkov. Je obdivuhodné, že odlúčení viac ako dve storočia od svojej materskej krajiny dodnes si okrem ľubozvučnej slovenčiny zachovali aj svojrázne zvyky a obyčaje, ktoré často dokumentujú kontinuitu s Novohradom - krajom ich predkov. Najvýstižnejšie sa to prejavuje v insitnom umení miestnych maliarov.
Významný prvok etnokultúrnej identity
Insitné umenie Slovákov v Kovačici a susedných Slovákmi osídlených dedín predstavuje významný prvok etnokultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, podľa ktorého je známa aj vo svete. Kovačickí insitní maliari svoj umelecký prejav už sedemdesiat rokov predstavujú na výstavách nielen doma a na Slovensku, ale doteraz aj v takmer 40 svetových metropolách. Ich vytvorené diela sú podľa poprednej srbskej etnologičky Gordany Blagojevičovej výnimočné tým, že rozprávačským rázom a príťažlivými farbami prinášajú na plátno príbehy z každodenného života. Na ňom zobrazujú prvky ľudovej kultúry, medzi ktorými sú okrem iného kroje a zvyky súvisiace s výročnými a životnými cyklami tak ako 
ich maliari videli, zapamätali si alebo si ich každý maliar svojim spôsobom predstavil. Okrem obrazov na plátne svoje nápady realizujú maľbou na miniatúry z rôznych materiálov, tiež na taniere, tekvice, šamlíky, čím spolupracujú aj s umeleckými tokármi, stolármi a domácimi remeselníkmi.
V Kovačici vznikla už roku 1955 na podnet prvých priekopníkov naivného umenia prvá dedinská galéria obrazov v bývalej Juhoslávii trvajúca dodnes ako stála Galéria insitného umenia, ale popri nej postupne vznikli aj súkromné galérie. Galériu Babka založil 1. októbra 1991 jej doterajší majiteľ Pavel Babka a o štyri roky neskôr založil aj Nadáciu Babka. Potom na jej návrh a návrh Kovačickej obce Národný výbor pre nehmotné kultúrne dedičstvo 
Srbska v júni roku 2012 insitné umenie Slovákov v Srbsku zapísal do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska, čím uznali, že je ono súčasťou kultúrneho dedičstva celej krajiny. Na listine sa nachádza 63 maliarov a ich spoločným menovateľom je to, že sa všetci narodili v Srbsku a ich materinským jazykom je slovenčina. O týchto maliaroch sa píše v najčítanejších svetových časopisoch a jednotlivci dostali svoj priestor aj v encyklopédii svetového insitného umenia. Každý z týchto tvorcov má svoj rukopis, vyvierajúci zo slovenských roľníckych koreňov a vrodeného talentu. Kým zakladatelia kovačickej insity boli takmer všetci roľníci a ich výtvarné motívy na obrazoch boli prevažne 
z poľnohospodárskeho prostredia, mladšia generácia tvorcov sa regrutuje už aj z iných povolaní a na ich obrazoch už vidno nové motívy a tvorivé prístupy.
Predkovia sa prisťahovali z novohradských dedín
Súvislosť s novohradskými koreňmi majú viacerí tvoriaci kovačickí a padinskí maliari, ktorých predkovia sa prisťahovali z novohradských dedín. Napríklad Pavel Hajko má pôvod vo Vidinej, Martin Marko v Sennom, Pavel Cicka v Dolných Strhároch, Ján Bačúr v Dolnej Strehovej, Ján Sokol a Ján Husárik v Brusníku, Ján Hriešik a Štefan Varga v Pôtri, Martin 
Kizúr v Nedelišti, Severíni - Severíniová v Turom Poli, Pavel Vereský v Červeňanoch (pôvodne Veres), Jozef Haviar v Malých Stracinách, Juraj Širka v Závade, Pavel Hrk v Ľuboreči, Turom Poli, Ján Garaj v Ábelovej, Ondrej Lenhart v Brusníku, Vesna Chrťanová v Chrťanoch a Ján a Ondrej Veňarský zase vo Veňarci.
Majiteľ Galérie Babka - Pavel Babka, ktorého pokrvný predok Ján Babka prišiel so sedemčlennou rodinou roku 1786 do Banátu už roku 1786 z novohradského Príboja okrem toho, že kovačické insitné umenie prezentuje po celom svete a sám sa často aj osobne vo veľkomestách na otvorení výstav zúčastňuje, nezabúda a hrdo sa hlási k rodinným koreňom, 
ktoré má v malej dedinke Príboj. Od roku 1991 ju už viackrát navštívil a jeho cieľom bolo od založenia galérie usporiadať na viacerých miestach Novohradu nielen výstavu obrazov, ale aj slovom a obrazom kombinovane na 20 baneroch a tiež naživo zachovaným kultúrnym dedičstvom, folklórom, ľudovým odevom a zvykmi po novohradských predkoch predstaviť v novohradskom regióne šesťtisícovú Kovačicu, v ktorej má dodnes polovica slovenských rodín novohradské korene. V tomto smere oslovil svojho priateľa a spolupracovníka v oblasti kovačickej kultúry Pavla Baláža, zakladateľa Memoriálového strediska Dr. Janka Bulíka, prípravou národopisnej časti spoločnej výstavy s názvom Kovačica - Mekka svetovej insity, ktorú potom aj spoločne 
dohodli s mestom Lučenec. Keď sa s pochopením ich spoločného zámeru stretli u primátorky mesta Lučenec Alexandry Pivkovej, hneď dohodli nielen termín kombinovanej výstavy, ale aj účasť folklórneho súboru, remeslami a kovačickou ľudovou stravou na Novohradskom folklórnom festivale, ktorý sa uskutočnil 28. a 29. júla v Lučenci.
Naivné maliarstvo potomkov slovenských vysťahovalcov
Výstava s názvom Naivné maliarstvo potomkov slovenských vysťahovalcov z Novohradu do Kovačice bola slávnostne otvorená 28. júla vo výstavných priestoroch historickej Radnice 
mesta Lučenec. Na vernisáži hostí z Kovačice privítala primátorka mesta Lučenec Alexandra Pivková, mestu sa poďakoval a prítomných záujemcov umenia a histórie informoval a pozdravil majiteľ galérie Babka - Pavel Babka a za Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka autorka 20 banerov s historicko-národopisným obsahom Zuzana Drugová. Celá výstava bola koncipovaná tak, aby vystavené obrazy, ktoré pochádzali od najstarších maliarov a na druhej strane mladších maliarov, pokračovateľov Kovačickej školy insitného umenia, medzi ktorými boli na výstave prítomní Zuzana Jarmocká, Klára Babková, Vesna Chrťanová, Miroslav Hraško a Pavel Vereský (umelecký tokár) s obrazmi manželky Zuzany. Takto zostavená výstava, ktorá na jedenej strane prezentovala širokú paletu výtvarných diel najstarších a mladších insitných umelcov a na druhej strane sa obrazy striedali s historickými textami a dobovými fotografiami hospodársko-kultúrneho vývoja a zachovaného dedičstva Slovákov v Kovačici. Návštevník si mohol prečítať, pozrieť voľakedajší život, prácu, etnografiu Slovákov usadených od roku 1802 v Kovačici, a prečítať si aj mená usadených prvých hláv rodín, ktoré jednoznačne hovoria o novohradskom pôvode. Program slávnostného otvorenia výstavy, na ktorom sa okrem Lučenčanov zúčastnili aj obyvatelia obcí, z ktorých sa pred dvesto rokmi jednotlivé rodiny do Kovačice odsťahovali, nechýbala ani skupina Pôtorčanov, ktorých evanjelický farár osídľovanie Banátu Slovákmi organizoval. Keďže niekoľko desiatok kovačických a padinských rodín sa po 80. rokoch pobytu v Kovačici odsťahovalo do novozakladajúcej neďalekej banátskej dediny, ktorá dostala názov Biele Blato, 
kovačickí organizátori pozvali svojich bieloblatských súkmeňovcov, aby sa predstavili Lučenčanom svojim folklórom. Tanečno-spevácka skupina MOMS-u s vedúcou Jankou Hromčíkovou, nielen vystúpila na slávnostnom otvorení výstavy, ale v ten istý večer aj na ľavej strane Ipľa v Šalgótarjáne, kde prebiehal podobný folklórny festival „Bystrická veselica“ a potom v sobotu na veľkolepom folklórnom galaprograme v lučenskom amfiteátri sa predstavili dolnozemským spevom a tancom. Kovačičania mali svoj stánok aj na námestí, kde prezentoval svoje bydlisko umeleckými výrobkami tokár Pavel Vereský a ľudovú kuchyňu tradičnou bôbovou polievkou s údeným mäsom pripravili kuchárky Katarína Lenhartová a Anna Pavúsová. Celý program organizoval a manažoval podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Pavel Baláž. Výstava v Lučenci bude trvať do 28. augusta.
Text a foto: Ján Jančovic
