Slovenské vysťahovalectvo - Dokumenty VI
Pramene k dejinám vzťahov a stykov Matice slovenskej s krajanmi v zahraničí
v rokoch 1919-1947 - Martin: Matica slovenská, 2015, 380 s.,
ISBN 80-7090-064-4 (súbor) - ISBN 978-80-8128-158-7 (6. zväzok)
Publikácia je pripomienkou našej minulosti na viacerých úrovniach. Po vydavateľskej stránke nadväzuje na rok 1969, keď Slovenská akadémia vied otvorila edíciu Slovenské vysťahovalectvo na programové zverejňovanie výsledkov skúmania dejín slovenského 
vysťahovalectva a života našich predkov v zahraničí. Projektový štart bol sľubný, vydavateľský vstup akadémie „jednorázový“, pokračovala v ňom Matica slovenská, ktorú v tom období štát poveril starostlivosťou o našich krajanoch. Prvé dva zväzky (história predmetných výstupov od do roku 1918 a potom po tomto období do roku 1938) zostavili Elemír Rákoš a František Bielik. Ten pokračoval i v odbornej príprave vydania dvoch ďalších zväzkov, ktoré obsahujú vzájomnú korešpondenciu vysťahovalcov usadených vo svete a ich listy zasielané na Slovensko. Piaty zväzok, venovaný dejinám slovenského vysťahovalectva do Francúzska a Belgicka, vyšiel roku 1990, a jeho autorom je Claude Baláž (1942).
Pri nej sa žiada poznamenať, že kým sa dostal na verejnosť šiesty zväzok, uplynulo od toho predchádzajúceho celé štvrťstoročie a sľubná koncepcia spred takmer polstoročia rezonuje v našej spoločnosti už iba ako chabé ozveny z čias, keď náš záujem o slovenské zahraničie bol napriek politickej klíme vo vtedajšej federácii pomerne komplexný. V súčasnosti prenikajú na verejnosť cez niektoré médiá a elektronické siete predovšetkým 
konfrontácie pri rozdeľovaní verejných financií krajanským žiadateľom, ktoré štát zveril Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v zriaďovateľskej právomoci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí - ale tie idú celkom mimo odborného skúmania tejto problematiky u nás doma. Premyslený edičný systém nenachádzame vo vydavateľských plánoch SAV, ani v akademickej obci celoplošne roztrúsenej po republike, ÚSŽZ sa dávnejšie vzdal i svojej jedinej edičnej aktivity, akou bolo vydávanie časopisu Slovenské zahraničie (. Matici slovenskej slúži ku cti zaujímavý knižný rad Slovenský svet, v ktorom vyšli najmä reedície niekoľkých desiatok literárnych, spomienkových či reflexívnych diel od našich exilových autorov, a tematicky a žánrovo širokospektrálna ročenka Slovenský svet (v tomto roku má už poradové číslo 32). V archíve 
národnej inštitúcie sa navyše ukrývajú informačné sloje hodné vytrvalého štúdia a publikačného sprístupňovania.
Šiesty zväzok dokumentov venovaných slovenskému vysťahovalectvu má pre bežného čitateľa jednoznačné žánrové zaradenie. Obsahuje viac ako dvesto listov, ale už samotný obsah ktoréhokoľvek z nich nadobúda popri vecných informáciách charakter dôverných oslovení, priateľských povzbudení, nepredstieraný záujem o iných. Z hľadiska štýlu je zaujímavá už úroveň jazyka, intelektuálne, nárečové, regionálne, citové a iné prvky vnášané do prioritné vecného obsahu. V písomných prejavoch nachádzame znaky črty, faktografie s literárnymi prvkami, dramatizácie vzťahov medzi komunitnými aktivistami. Tieto sú prítomné najmä v „spätnej“ korešpondencii, teda v odpovediach pracovníkov Matice slovenskej na listy krajanov s ich konkrétnymi námetmi, ponukami na spoluprácu či požiadavkami o pomoc (neraz nemateriálneho charakteru). Spomeňme za nich vtedajšieho správcu Jozefa Cígera Hronského, ten i na tejto pozícii potvrdzoval, že popri svojej rozvetvenej literárnej a edičnej činnosti vôbec nezanedbával ani číro úradné a organizačné povinnosti.
Claude Baláž je skúsený historik, problematike slovenského vysťahovalectva sa venuje dobré polstoročie. V tejto publikácii zoradil dokumenty so stručnou úvodnou anotáciou podľa štátov, z ktorých krajania s Maticou slovenskou v Martine komunikovali od znovuoživenia jej činnosti roku 1919 po rok 1947, keď sa na pozadí pripravovaného politického prevratu zase chystalo k okliešteniu jej 
rozvetvených aktivít. V tomto období práve Matica bola jednou z najaktívnejších neštátnych ustanovizní udržiavajúcich vytrvalé a účelné kontakty s našimi vysťahovalcami, autor si pritom všíma i aktivity štátnych inštitúcií a niektorých mimovládnych združení. Vytvára tak zaujímavú mozaiku i analýzu širších súvislostí, pretože v medzivojnovom období smerovali cesty Slovákov do štátov západnej Európy, na oba americké kontinenty, do Austrálie, malé skupiny zakotvili aj v Ázii a Afrike.
Balážova odborná práca sa vyznačuje starostlivým skúmaním pramenných materiálov, v publikačných výstupoch ich sprevádza prehľadnými vecnými poznámkami, odkazmi na literatúru, menný register zahŕňa niekoľko stoviek osobností a aktivistov krajanského a exilového hnutia. Miestny register pripomína podobný počet miest na Slovensku i viacerých kontinentoch sveta, na mape ktorého by sme mohli zakresliť jemné pavučie, no citovo a vzťahovo pevné ľudské väzby.